Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010446
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010446.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka, proti obžalovanej A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom
C., D. E. XXXX/X, prechodne bytom Zariadenie pre seniorov Prievidza, A. F. E. XX, trestne stíhanej
pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 27. februára 2025 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2024, sp. zn. 1T/50/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2024, sp. zn. 1T/50/2024, bola obžalovaná
A. B. uznaná vinnou zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a),
ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

„dňa 15. júna 2022 vo večerných hodinách v obývačke svojho bytu číslo XX, nachádzajúcom sa na 5.
poschodí bytového domu číslo XXXX/X G. H. D. I. C., si zapálila relaxačnú sviečku, ktorú položila na
sklenený stolík, pričom počas jej horenia zaspala a zobudila sa až dňa 16. júna 2022 približne pred
00.50 hodinou na brechot psa, kedy zbadala, že stále horiaca sviečka je padnutá na drevenej miske
s tabakom, na čo zareagovala tak, že z kuchyne doniesla misku s vodou, ktorú na sviečku vyliala, v

dôsledku čoho sa sklenený stolík rozpadol a sviečka spadla na koberec umiestnený pod stolíkom, ktorý
začal okamžite horieť a od neho sa chytil aj kvet umiestnený v kúte izby, na čo obžalovaná opätovne
vyliala na oheň vodu, avšak požiar neuhasila a tak otvorila balkónové dvere, aby dym z ohňa vyvetrala a
potomvybehlazbytuvonnachodbu,odkiaľchcelavziaťhasiaciprístroj,počasčohosajejzabuchlidvere
do bytu, ktoré sa potom nedali otvoriť a tak požiadala o pomoc suseda, ktorý zavolal hasičov, pričom
požiar sa následne z jej bytu rozšíril aj do ďalších častí bytového domu a došlo k zadymeniu spoločných

priestorov bytového domu vrátane únikovej trasy – schodiska, kadiaľ prebiehala evakuácia osôb a kde
v dôsledku intoxikácie oxidom uhoľnatým bola spôsobená smrť J. K., L. K., M. C. a M. I. a N. B. utrpel
ľahkú intoxikáciu kysličníkom uhoľnatým, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie a obmedzenie obvyklého
spôsobu jeho života po dobu jedného dňa, pričom požiarom bola spôsobená škoda na bytovom dome
spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB a NP „SVB Okružná“ so sídlom D. XX/X,
XXX XX C. vo výške 320.584 eur a jednotlivým vlastníkom 44-roch bytových jednotiek spolu v celkovej

sume 158.883 eur a zároveň došlo k vydaniu 93-och obyvateľov bytového domu, ktorí sa v ňom v
čase požiaru nachádzali do nebezpečenstva smrti a ťažkej ujmy na zdraví, čím obžalovaná porušila
ustanovenia § 14 ods.1 písm. b) Zákona NR SR číslo 314/2001 Z.z. O ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého je fyzická osoba povinná konať tak, aby nedošlo k vzniku požiaru pri
prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov, zariadení ústredného vykurovania
ainýchspotrebičov,priskladovaní,ukladaníapripoužívaníhorľavýchlátokaprimanipuláciísotvoreným

ohňom a dodržiavať vyznačené zákazy a plniť príkazy a pokyny týkajúce sa ochrany pred požiarmi.“Za to bola okresným súdom odsúdená podľa § 285 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l),
písm. n) Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,
výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne

odložený s probačným dohľadom a skúšobnou dobou vo výmere 5 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. h)
Trestnéhozákonajejbolauloženápovinnosťspočívajúcavpríkazepodrobiťsapočasplynutiaskúšobnej
doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal ihneď po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti nemu odvolanie do výroku o treste v neprospech
obžalovanej.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie, pričom v úvode poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem vo vzťahu k výroku o vine obžalovanej za
zákonnýadôvodnýarovnakotaknemámžiadnevýhradyvočikonaniu,ktoréjehovydaniupredchádzalo.
Nestotožňujem sa však s výrokom o treste, a to najmä s poukazom na následok spáchaného trestného
činu.

Súd svoje rozhodnutie o treste zdôvodnil tým, že k trestnej činnosti zo strany obžalovanej došlo z
nedbanlivosti, keď zapálila relaxačnú sviečku, ktorá spadla na zem na koberec, ktorý sa vznietil a
spôsobila požiar, ktorý mal za následok to, že v dôsledku požiaru došlo k viacerým úmrtiam, resp.
k značnej škode na majetku. Obžalovaná v čase spáchania skutku trpela ťažkou poruchou zraku,

ktorá jej schopnosť rozhodovať a promptne reagovať zhoršovala, teda obžalovaná vzhľadom k svojmu
duševnému stavu v čase spáchania trestného činu mala rozpoznávaciu, aj ovládaciu schopnosť zníženú
o polovicu. Ďalej samosudca poukázal na to, že obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola a nebola ani
riešená v priestupkovom konaní. V súčasnej dobe sa vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nachádza
v zariadení seniorov - vzhľadom na svoj vek 67 rokov. Podľa názoru súdu, uloženie nepodmienečného

trestu by nesplnilo svoj účel, v podstate uložením nepodmienečného trestu by súd obžalovanú zaslal do
výkonu trestu na dožitie a preto súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody s probačným dohľadom na
dlhšiu skúšobnú dobu, uložil jej povinnosť v zmysle ustanovenia § 51 ods.4 Trestného zákona. Je síce
pravdou, že konaním obžalovanej došlo, avšak z nedbanlivosti, k smrti osôb, k spôsobeniu škody, ale
uložením nepodmienečné trestu by nedošlo k žiadnej náprave, ktorá sa už stala.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovanej bolo preukázané, že z nedbanlivosti zapríčinila vznik
požiaru v bytovom dome, v dôsledku ktorého prišli o život štyria ľudia a bola spôsobená celková škoda
vo výške 479 467 €.Aj keď možno súhlasiť s konštatovaním súdu, že obžalovaná viedla pred spáchaním skutku riadny život,
je chorou osobou a osobou vyššieho veku, tak je pri určovaní druhu trestu potrebné vziať do úvahy aj
horeuvedené skutočnosti, teda závažný následok jej protiprávneho konania - štyri ľudské životy a skoro

pol miliónová škoda na majetku.

Uloženie len podmienečného trestu odňatia slobody nie je v tomto prípade v súlade s požiadavkou
generálnej prevencie trestu a nevyjadruje dostatočne morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Nestotožňujem sa s názorom prvostupňového súdu, že na tento účel je postačujúce uložiť obžalovanej

podmienečný trest s probačným dohľadom. Uloženie takéhoto trestu môže mať negatívny vplyv na
vnímanie spoločnosti na trestanie páchateľov trestnej činnosti s mimoriadne ťažkým následkom. Ak má
trest vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, nie je namieste ukladať za takýto závažný
skutok vo svojej podstate, podmienečný trest odňatia slobody.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm.

e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o treste, a aby
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanej A. B. sám podľa § 285 ods. 4 Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), I), n) Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody
v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.“

Obžalovaná v písomnom vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedla nasledovné:

„Obhajoba je toho názoru, že prvostupňový súd rozhodol správne, zákonne a spravodlivo. Svoje
rozhodnutie na základe získaných dôkazov v prípravnom konaní, voči ktorému ani prokurátor nemá

žiadne výhrady, podrobne zdôvodnil a z týmto odôvodnením rozhodnutia sa v plnej miere stotožňujeme.

Máme za to, že prvostupňový súd dôkladne zvážil uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s
obmedzeniami, ktorý bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovanej a aj vzhľadom na jej
zdravotný stav, vek a umiestnenie v Zariadení pre seniorov Prievidza, M. Rázusa 17, splní aj svoj účel.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 319 odvolanie
prokurátora zamietol ako nedôvodné.“

Verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednanie a rozhodnutie o podanom odvolaní

prokurátora, bolo podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonané dňa 27.2.2025 v neprítomnosti obžalovanej.
Upovedomenie o termíne tohto verejného zasadnutia bolo obžalovanej riadne doručené dňa 4.2.2025,
čo odvolací súd zistil z obžalovanou podpísanej poštovej doručenky. Obžalovaná zároveň výslovne
písomne uviedla, že súhlasí, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo v jej neprítomnosti. S poukazom
na uvedené odvolací súd rozhodol o vykonaní vereného zasadnutia, na ktorom došlo k vyhláseniu tohto

uznesenia, v neprítomnosti obžalovanej.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedenýchzákonnýchmedziach,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieprokurátoraniejedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods.7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., prokurátor výslovne navrhol zrušiť rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda
z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu uloženého obžalovanej, z odôvodnenia podaného odvolania
nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu
predmetného trestu. Na základe preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých
okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanej nemali oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania.

Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že okresný
súd pri ukladaní trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nedostatočne vyhodnotil
závažnosť a následky spáchaného trestného činu a to úmrtie viacerých osôb a výšku spôsobenej
škody.Uvedenáokolnosťpodľanázoruprokurátorasvedčíopotrebeukladanianepodmienečnéhotrestu

odňatia slobody obžalovanej.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o
uloženom treste odňatia slobody sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie
prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie

napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na to, čo v danom prípade viedlo
okresný súd k rozhodnutiu o uloženom treste odňatia slobody, jeho konkrétnej výmere a podmienečnom
odklade jeho výkonu.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že samotná závažnosť a predpokladané následky trestného

činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Tr. zák., ktorý je prečinom,
sú vyjadrené trestnou sadzbou, zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona, ktorej dolná hranica
vo výmere 4 roky umožňuje uloženie trestu odňatia slobody, výkon ktorého je možné podmienečne
odložiť za splnenia podmienok ustanovených v § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák.. Trestný zákon
teda v prípade tohto prečinu spáchaného z nedbanlivosti explicitne nevychádza z nutnosti ukladania len

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zákon teda výslovne predpokladá, že účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. možno v prípade tohto trestného činu dosiahnuť aj trestom odňatia slobody, ktorý nie
je spojený s jeho bezprostredným výkonom. V tomto smere preto odvolací súd považoval za správne,
že okresný súd s poukazom na spáchanú trestnú činnosť a osobu obžalovanej dôsledne skúmal či účel
trestu u obžalovanej je možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom

jeho výkonu a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd citlivo a v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
prihliadal na skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila spáchania nedbanlivostného trestného činu. Ako
vyplýva aj zo skutkovej vety výroku o vine, obžalovaná sa snažila urobiť všetky opatrenia na uhasenie

požiaru, čo sa jej však aj v dôsledku nešťastnej zhody okolností, veku, ťažkej poruchy zraku a znížených
ovládacích a rozpoznávacích schopností zistených znaleckým dokazovaním napriek vynaloženému
úsiliu nepodarilo. Vo svetle uvedeného a tej skutočnosti, že obžalovaná už nežije sama, ale v zariadení
pre seniorov a s poukazom na správne zistené inak nezávadné poznatky o osobe obžalovanej pokiaľ
ide o jej predchádzajúci život, je uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu

s probačným dohľadom spôsobilý splniť účel trestu predpokladaný v § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na uvedené a na to, že zákonná trestná sadzba v danom prípade umožňuje uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody, ktorú okresný súd za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák.
znížil pod jej dolnú hranicu na výmeru 3 roky vzhľadom k vyhláseniu obžalovanej o vine podľa § 257 ods.

1 písm. b) Tr. por., ktorý postup okresného súdu ani nebol predmetom odvolacích námietok prokurátora,
odvolací súd nezistil rozumné dôvody, pre ktoré by nebol odôvodnený predpoklad, že takto uložený trest
obžalovanej je spôsobilý naplniť aj svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených dôvodov sa
preto odvolací súd nestotožnil ani s opodstatnenosťou prokurátorom namietanej neprimeranej miernostiuloženého trestu napadnutým rozsudkom okresného súdu, teda odvolací súd nezistil ani vadu rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej,
odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu,
uloženého obžalovanej napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanej okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.