Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124204500.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Viera
Kolačanská, advokátka, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, IČO: 42 274 338, proti povinnému:
D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Klimčo, advokát, so sídlom Bobot 176,
IČO: 34 059 407, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/26/2024-111 zo dňa 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že navrhovateľka má proti povinnému
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

1.2. Dôvodil tým, že uznesením č. k. 15C/26/2024-11 zo dňa 04.04.2024 pred začatím konania vo veci

samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zároveň navrhovateľke uložil
v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti povinnému žalobu o vylúčenie povinného z
užívania domu a žalobu o ochranu osobnosti. Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 5Co/61/2024-65 zo dňa 10.07.2024. Podaním doručeným súdu dňa 16.08.2024 povinný
upozornil na to, že navrhovateľka nepodala ani žalobu o vylúčenie z užívania domu, ani žalobu o
ochranu osobnosti a žiadal, aby súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Po zistení, že navrhovateľka

nesplnila povinnosť uloženú citovaným uznesením o neodkladnom opatrení a žalobu o vylúčenie
povinného
z užívania domu ani žalobu o ochranu osobnosti v stanovenej lehote nepodala, súd prvej inštancie podľa
§ 336 ods. 3 CSP uznesením č. k. 15C/26/2024-103 zo dňa 19.08.2024 zrušil neodkladné opatrenie
nariadené výrokom I. a výrokom III. uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/26/2024-11 zo dňa
04.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 5Co/61/2024-65 zo dňa 10.07.2024.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vo veci je potrebné rozhodnúť o trovách strán konania.
Citoval ustanovenie § 255 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ďalej citoval

ustanovenie § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Poukázal na to, že súd o nároku na náhradu trov konania v uznesení
o neodkladnom opatrení, ktorým ukladá povinnosť podať žalobu, nerozhoduje, nakoľko ustanovenie §

262 ods. 1 CSP rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vyhradzuje až rozhodnutiu, ktorým sa
konanie končí, ktorým v tomto prípade malo byť rozhodnutie
o podaných žalobách vo veci samej. Tieto žaloby ale navrhovateľka nepodala, a preto v týchto
rozhodnutiach vydaných v nadväzujúcich konaniach o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté byť
nemôže. Ustanovenia CSP takúto situáciu neriešia. Mal však za to, že

o trovách strán je potrebné rozhodnúť aj napriek tomu, keďže nárok na náhradu trov konania strán
sporu sa viaže na uznesenie o zrušení neodkladaných opatrení, ktoré rozhodnutie je zavŕšením doteraz
vedeného konania medzi týmito stranami sporu, pričom dospel k názoru, že v danom prípade v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia bola úspešná navrhovateľka.

1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa navrhovateľka domáhala nariadenia dvoch

neodkladných opatrení, ktoré boli nariadené v celom rozsahu v zmysle jej návrhu. Rozhodnutie
okresnéhosúdubolopotvrdenéajodvolacímsúdom,obeneodkladnéopatrenianadobudliprávoplatnosť
aj vykonateľnosť, a teda navrhovateľka dosiahla dočasnú ochranu v celom rozsahu tak, ako požadovala.
Z obsahu spisu, konkrétne z listín predložených povinným (zápisnica z výpovede svedka - navrhovateľky
zo dňa 02.07.2024, ako aj z výpovede obvineného - povinného zachytenej do zápisnice o prejednaní

priestupku zo dňa 03.07.2024) vyplynulo zhodné tvrdenie strán, že počas trvania neodkladného
opatrenia sa navrhovateľka s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti do E., a teda vykonala sama
také opatrenia, aby svoju osobu ochránila pred osvedčeným neprístojným správaním povinného. Obe
nariadené neodkladné opatrenia nadobudli právoplatnosť, a preto podľa názoru prvoinštančného súdu
bolo potrebné vychádzať z toho, že dôvody na ich nariadenie

a ohrozujúce správanie povinného navrhovateľka od počiatku riadne osvedčila. Dočasná ochrana, o
ktorú sa úspešne uchádzala, jej tak bola poskytnutá v celom rozsahu a do zrušenia neodkladných
opatrení navrhovateľka vykonala opatrenia, pre ktoré sa javí byť podanie žalôb vo veci samej už
nadbytočné.

1.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že v predmetnej veci bolo podstatné, že navrhovateľka uspela v celom
rozsahu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane jej úspechu v odvolacom konaní,
pričom neskúmal, či by prípadne navrhovateľka (ak by bola bývala podala žaloby vo veci samej)
so žalobami uspela. Zdôraznil, že navrhovateľke bola poskytnutá dočasná ochrana v rozsahu, aký
požadovala, na taký čas, po ktorý si zabezpečila situáciu tak, aby nedochádzalo k stretom s povinným.

Preto rozhodol tak, že navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, nakoľko navrhovateľka bola úspešná v prvoinštančnom i v odvolacom konaní.
Poukázal na to, že o trovách oboch týchto konaní bolo v zmysle výrokov obsiahnutých v uzneseniach
prvoinštančného aj odvolacieho súdu potrebné rozhodnúť. Zároveň uviedol, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti jeho rozhodnutia.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení síce správne citoval ustanovenia § 255 a § 262 CSP, avšak nesprávne ich
interpretoval a aplikoval, preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

2.2. Podľa názoru povinného, z kontextu veci, z odôvodnenia rozhodnutia okresného
i krajského súdu a z dôkazov ním predložených je evidentné, že v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia bolo rozhodnuté bez akýchkoľvek dôkazov. Hoci mu je zrejmé, že obe rozhodnutia sú
právoplatné a že proti nim niet žiadneho riadneho opravného prostriedku, napriek tomu považoval
za potrebné poukázať na bod 9. odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení, kde okresný súd

konštatuje, že ...z dôkazov predložených navrhovateľkou mal dostatočným spôsobom osvedčené.... V
odôvodnení rozhodnutia však nekonštatuje existenciu jediného dôkazu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie.
Samozrejme okrem tvrdenia navrhovateľky, ale to je len tvrdenie, a nie dôkaz.

2.3. Ďalej povinný poukázal na to, že navrhovateľke bolo súdom uložené podať v lehote

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti
a tiež žalobu o vylúčenie z užívania domu. Uviedol, že navrhovateľka si bola veľmi dobre vedomá toho,
že v konaní o ochranu osobnosti i v konaní o vylúčenie z užívania domu bude neúspešná, a preto anijednu zo žalôb nepodala. Bola si vedomá toho, že klame, že o jej tvrdeniach nie sú žiadne dôkazy a že
neunesie dôkazné bremeno, pretože ho reálne
a objektívne uniesť nemôže. Z toho dôvodu nepodala žalobu, a nie z dôvodu jej vysťahovania sa z domu,

v dôsledku čoho som on údajne stratil možnosť zasahovať do jej integrity. Ak skutočne bolo jej právo na
ochranu osobnosti porušené, nie je rozhodujúce, či sa odsťahovala, alebo nie, skutok sa stal, a teda
keď podala dôvodne návrh na neodkladné opatrenie a bola jej rozhodnutím súdu uložená povinnosť
podať žalobu, tak mala podať žalobu aj vo veci samej a preukázať svoje tvrdenia. Nestotožnil sa preto
s odôvodnením prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom uznesení, že navrhovateľka prijala

nejaké opatrenia na svoju ochranu. Navrhovaateľka neprijala žiadne opatrenia, iba sa odsťahovala, ale
nie z dôvodu, že sa chcela vyhnúť prípadnému konfliktu. Jasne o tom svedčí jej minulé, aj jej súčasné
chovanie, keď do domu sporadicky stále prichádza, a to zámerne vtedy, keď je doma aj on a vždy sama
bez dcéry, ktorá s ňou v E. býva. Tým dáva jasne najavo, že sa ho vôbec nebojí a netvorí pre ňu žiadnu
hrozbu. Vždy príde bez akéhokoľvek sprievodu, či bez ktoréhokoľvek z ich synov, ktorí stoja od počiatku
na jej strane, bývajú v dedine

a kedykoľvek pribehnú, keď im zavolá. Zakaždým vystihne chvíľu, pokradne mu nejaké jeho osobné veci
(napr. montáže na puškohľady, sada vrtákov a pod.) a odíde.

2.4. Povinný uviedol, že ak navrhovateľka nepodala žalobu, tak samozrejme nemohla byť v merite veci
úspešná. To ale bola jej slobodná voľba, a preto ju nemožno z toho dôvodu ospravedlňovať tak, ako

to robí súd. Presný opak je pravdou, a aj on má právo na spravodlivý proces ako každý iný. Toto nebol
spravodlivý proces, pretože žiadne rozhodnutie, v ktorom sa nerešpektuje princíp audiatur et altera pars
(t. z. nech je vypočutá aj druhá strana – pozn. odvolacieho súdu) nie je a nemôže byť spravodlivé.
V podstate to ani nebol proces, keďže tu nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Malo tu ísť aspoň o
osvedčovanie relevantných skutočnosti, ale v skutočnosti sa neosvedčovalo, ani nedokazovalo vôbec

nič. Navrhovateľka ho poohovárala, povymýšľala si klamstva, dala ich na papier a to bolo všetko.

2.5. Ďalej poukázal na to, že podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Je zrejmé, že každý má právo na spravodlivý proces. Toto však nebol

proces, to bolo v prvom stupni inkvizične rozhodnutie. Síce zákonné čo do formy, avšak nezákonné čo
do obsahu, keďže akékoľvek osvedčenie či dôkazy tu absentovali. Do dispozície odvolacieho súdu sa
včas nedostalo jeho podanie zo dňa 09.07.2024 s ním tvrdenými a doloženými listinnými dôkazmi, a
preto bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené. Bolo by nespravodlivé, ak by za tejto situácie, keď
preukázateľne nič nespáchal a keď si navrhovateľka vymyslela historku, že sa boji jeho zbraní, jej mal

ešte platiť trovy konania. Opätovne poukázal na dôkazy, ktoré predložil v podaní zo dňa 09.07.2024.
Z dôkazov vyplýva, že jeho údajný priestupok proti občianskemu spolužitiu skončil zastavením konania
na Okresnom úrade v Trenčíne. Nešlo teda o žiadne jeho protiprávne konanie. Čo sa týka jeho zbraní,
tieto mu boli po dvoch mesiacoch vrátené. Žiadne rozhodnutie o ich zaistení, ani o ich vrátení nedostal,
predovšetkým však nedostal žiadnu sankciu za prípadný priestupok na úseku zbraní a streliva, a to

z dôvodu, že ani
v tomto smere sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil.

2.6. Povinný zdôraznil, že v žiadnom z tvrdení navrhovateľky - jeho bývalej manželky
(či už na súde, na polícii alebo na priestupkovom oddelení okresného úradu) nie je nič o akomkoľvek

jeho násilí voči nej, či o hrozbe násilia. Napriek tomu, že žiadne násilie, či hrozbu násilia netvrdila ani
len ona sama, bol vyhnaný z domu. Vo vzťahu k už uvedenému je v súčasnosti zjavne už nadbytočné
poukazovať na dikciu ust. § 325, ods. 2 písm. e) CSP, ktoré používa pojem “podozrivý z násilia“ a písm.
h), ktoré používa pojem “ telesná integrita“. Faktom je, že tu žiadne násilie, ani jeho hrozba nebola a
netvrdila to nikdy ani navrhovateľka. Z týchto dôvodov považoval za vrcholne nespravodlivé, aby jej mal

nahradiť trovy konania len preto, že sa zámerne vyhla riadnemu procesu a riadnemu dokazovaniu.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379

a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1CSP, keďže v danej veci nebolopotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

5. Odvolací súd je zásadne viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

6. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na návrh navrhovateľky Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
15C/26/2024-11 zo dňa 04.04.2024 pred začatím konania vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým výrokom I. uložil povinnému, aby dočasne nevstupoval do domu súpisné číslo XX postaveného
na pozemku parc. č. XXX a na pozemky reg. C parc. č. XXX o výmere 927 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 2062 m2 -
- záhrada, zapísané na LV č. XXX pre okres E., obec C., katastrálne územie C.. Výrokom II. uložil
povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s tým, že pokiaľ
by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek
iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch

nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
Výrokmi II. a IV. navrhovateľke uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti povinnému
žalobu o vylúčenie povinného z užívania domu a žalobu
o ochranu osobnosti. V zmysle výroku V., o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
malo byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania

podaného povinným uznesením č. k. 5Co/61/2024-65 zo dňa 10.07.2024 potvrdil uznesenie okresného
súdu s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania malo byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci
samej. Predmetné uznesenie okresného súdu
v spojení s uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2024. Podaním doručeným
OkresnémusúduTrenčíndňa16.08.2024povinnýupozornilnato,ženavrhovateľkanepodalaanižalobu

o vylúčenie z užívania domu, ani žalobu
o ochranu osobnosti a žiadal, aby súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Okresný
súd Trenčín po zistení, že navrhovateľka nesplnila povinnosť uloženú uznesením
o neodkladnom opatrení a že nepodala stanovenej lehote žalobu o vylúčenie povinného
z užívania domu ani žalobu o ochranu osobnosti, postupom podľa § 336 ods. 3 CSP uznesením č. k.

15C/26/2024-103 zo dňa 19.08.2024 zrušil neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. a výrokom III.
uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/26/2024-11 zo dňa 04.04.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/61/2024-65 zo dňa 10.07.2024. Uznesenie o zrušení neodkladného
opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2024. Povinný doručil dňa 02.09.2024 Okresnému súdu
Trenčín písomné podanie,

v ktorom si uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania o vydanie neodkladného opatrenia. Následne súd
prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že navrhovateľke priznal proti povinnému nárok
nanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavrozsahu100%sodôvodnením,žeuznesením
zo dňa 19.08.2024 č. k. 15C/26/2024-103 síce bolo zrušené uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia z dôvodu nepodania žaloby vo veci samej navrhovateľkou, avšak nebolo rozhodnuté o trovách

strán konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.11. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ale nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

12. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, preto v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania
nerozhoduje a s otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci
samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z tohto pravidla predstavuje
iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne

rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci
samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované
žalobou, teda pri ktorom súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi žalobnú povinnosť.
Za daných okolností neprichádza konanie vo veci do úvahy a súd rozhodne o nároku na náhradu trov
konaniavrozhodnutíoneodkladnomopatrení.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania vzniká špecifická situácia v prípade, ak pri neodkladnom
opatrení pred začatím konania nepodá navrhovateľ žalobu v súdom určenej lehote podľa § 336 ods. 1
CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodne následne súd v uznesení, ktorým neodkladné
opatrenie zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP pre márne uplynutie lehoty na podanie žaloby. Týmto

uznesením sa konanie končí. Po jeho právoplatnosti rozhodne o výške náhrady trov konania súdny
úradník súdu prvej inštancie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C . H . Beck, 2016, 1115 s.).

14. V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie nerozhodol o trovách neodkladného

opatrenia v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie postupom podľa § 336 ods. 3 CSP zrušil z dôvodu,
že navrhovateľka nepodala súdom určenej lehote žaloby v zmysle výroku uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia. O týchto trovách rozhodol až dodatočne napadnutým uznesením vydaným
na základe návrhu povinného na rozhodnutie o trovách doručeného súdu prvej inštancie v lehote
do 15 dní od doručenia uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia, teda v súlade s ustanovením

§ 225 CSP a to tak, že nárok na ich náhradu priznal navrhovateľke proti povinnému v rozsahu 100 %.
Dôvody svojho rozhodnutia založil na konštatovaní, že nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia bola navrhovateľka úspešná, keď neodkladným opatrením na základe jej návrhu došlo
k poskytnutiu jej dočasnej ochrany, i bez ohľadu na to, že následne nepodala v určenej lehote žalobu,
má nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zásady plného

úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal pritom z obsahu listín predložených povinným,
a to zo zápisnice o výpovedi svedka - navrhovateľky zo dňa 02.07.2024 zo zápisnice o výpovedi
obvineného – povinného zo dňa 03.07.2024, z ktorých vyplynulo, že počas trvania nariadeného
neodkladného opatrenia sa navrhovateľka s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti do E.,
čím sama vykonala také opatrenie, aby predišla osvedčenému neprístojnému správaniu zo strany

povinného, ktoré bolo dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade za podstatnú pre rozhodnutie o trovách neodkladného
opatrenia považoval skutočnosť, že navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu s jej návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa s týmto právnym záverom v plnom rozsahu

stotožňuje.

16. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o priznanom nároku žalobkyne na náhradu trov konania
proti žalovanému vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia
veci. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 7. napadnutého uznesenia, kde súd prvej

inštancie podrobne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
Odvolacie námietky povinného pritom smerovali k hodnoteniu dôvodov, na ktorých súdy (súd prvej
inštancie i odvolací súd) založili svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Nesúhlasom
s týmito závermi súdov vyslovenými v už právoplatných rozhodnutiach povinný znovu odôvodňoval
nielen nesprávnosť týchto rozhodnutí, ale aj nesprávnosť napadnutého uznesenia o trovách konania.

17. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že v danom prípade podstatná
prerozhodnutieotrováchkonaniaonariadenieneodkladnéhoopatreniajeskutočnosť,ženavrhovateľka
nariadením neodkladného opatrenia dosiahla ňou požadovanú a v súdnom konaní riadne osvedčenúdočasnú ochranu, tak, ako to vyplýva z vyššie citovaných právoplatných a vykonateľných rozhodnutí
súdov, a to, že navrhovateľka
v záujme ochrany svojej telesnej i duševnej integrity uprednostnila spolu s dcérou opustenie spoločnej

domácnosti pred podaním žaloby, nemá žiaden vplyv na hodnotenie úspešnosti strán sporu z hľadiska
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.

18. Dôvody odvolania uplatnené povinným odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené a
napadnuté uznesenie súd prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke nepriznal, hoci podľa § 396
ods.1 spojení s § 255 ods.1 CSP by jej náhrada trov odvolacieho konania patrila; navrhovateľke však v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).