Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721203942
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6721203942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Slovak Estate s. r. o.,
811 02 Bratislava, Tallerova 4, IČO 5005097, zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.
r. o., so sídlom 040 01 Košice, Žižkova 4D, IČO: 47240482, proti žalovaným: 1/ A. B., narodený XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX C., D. E. XXX/X, 2/ F. G. B., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H.,
I. J. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, advokátska kancelária 960 01
Zvolen,, Námestie SNP 41, 3/ C. K., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., E. B. XXX/X, 4/ M.
K., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H., N. A. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
17C/44/2021 - 405 zo dňa 28. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 4/
k nehnuteľnostiam v kat. úz. N., obec K., okres Zvolen, vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálny
odbor, zapísaným na LV č. XXX, a to k pozemku parcela registra CKN č. XX o výmere 890 m2, druh
pozemku záhrada, parcela registra CKN č. XX o výmere 745 m2, druh pozemku záhrada a k pozemku
parcela registra EKN č. XXX o výmere 282 m2, druh pozemku orná pôda a vyporiadal ho tak, že do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorenú parcelu registra CKN č. XX/X o výmere 133

m2, druh pozemku záhrada a novovytvorenú parcelu registra CKN č. XX/X o výmere 141 m2, druh
pozemku ostatná plocha, všetky v katastrálnom území N., obec Tŕnie, okres Zvolen, ktoré boli vytvorené
geometrickým plánom GP č. 52 58 22 05-ZP5/2023 vypracovaným a autorizačne overeným dňa 07.
07. 2023 znalcom F. I. O. a úradne overeným dňa 09. 10. 2023 Okresným úradom Zvolen, katastrálny
odbor a

2. do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/ prikázal:

- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. XX/X o výmere 757 m2, druh pozemku záhrada
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. XX/X o výmere 612 m2, druh pozemku záhrada
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,

- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. XX/X o výmere 133 m2, druh pozemku záhrada
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,
- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. XX/X o výmere 141 m2, druh pozemku ostatná plocha
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936

a žalovanému 4 v podiele 201/4936,
všetky v katastrálnom území N., obec Tŕnie, okres Zvolen, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom
GP č. 52 58 22 05-ZP5/2023 vypracovaným a autorizačne overeným dňa 07.07.2023 znalcom F. I. O.,
B. XXX, B. XXX XX a úradne overeným dňa 09.10.2023 Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor
(výrok I.).
Žiadnej zo strán sporu okresný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

3. Okresný súd tak rozhodol o žalobe zo dňa 30. 09. 2021, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Tvrdil, že listami
sa obrátil na každého zo spoluvlastníkov so žiadosťou o odkúpenie predmetných spoluvlastníckych
podielov, keďže žalobca o ne nemal záujem. Neobdržal od nich žiadnu reakciu, a teda mu neostávala

žiadna iná možnosť, ako domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Žiadal, aby súd prikázal
spoluvlastnícky podiel žalobcu každému zo žalovaných v pomere ich spoluvlastníckych podielov, a to
za primeranú finančnú náhradu. Za účelom stanovenia primeranej náhrady nechal vypracovať znalecký
posudok č. 165/2020, vypracovaný znalcom z príslušného oboru F. B. N. v zmysle tohto znaleckého
posudku bol spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam ohodnotený na sumu

9.664,13 eur.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k žalobe spochybnili aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko tento získal
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam kúpou bez toho, aby bolo rešpektované ich predkupné právo.
Namietli aj znalcom určenú cenu na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Žalovaný 4/ sa

vyjadril, že nemá záujem o tento pozemok. Z finančného hľadiska je to preňho nečakaný výdavok,
žalovaná 3/ sa k žalobe nevyjadrila.

5. Žalobca sa v replike na vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ uviedol, že podiel k pozemkom nadobudol kúpu
počas oddlženia bývalej spoluvlastníčky, pričom podľa § 167s Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný predkupným právom; ak má vecnú povahu, zostáva
naďalej zachované. Podľa neho rozdelenie pozemkov by bolo v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.
z., teda vzhľadom na zákaz drobenia pozemkov, k čomu žalovaní 1/ a 2/ v duplike uviedli, že zákaz
drobenia pozemkov sa vzťahuje iba na územie mimo zastavaného územia obce. Čo sa týka rozdelenia
pozemkov, navrhli rozdeliť žalobcovi pozemok o výmere 274 m2, čo zodpovedá jeho spoluvlastníckemu

podielu na uvedených pozemkoch a ostatnú časť ponechať v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.
Poukázali tiež na to, že žalobca má podiely aj v susedstve predmetných parciel, ktorých vyporiadanie
sa taktiež rieši v civilnom konaní na okresnom súde.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 06. 2022 uviedol, že delenie pozemku na dĺžku

nie je možné z dôvodu vzniku neúmerne úzkych pozemkov, a delenie na šírku taktiež, nakoľko by
vznikli pozemky neprístupné z obecnej komunikácie. Na preukázanie tohto stanoviska predložil odborné
stanovisko Ing. Petra Bátoryho č. 119/2022. V zmysle tohto odborného stanoviska rozdelenie pozemkov
na dĺžku by znamenala nemožnosť užívania novovzniknutých parciel, nakoľko by došlo k vzniku dlhých,
extrémne dlhých pásov pozemkov a na šírku by znamenalo vznik pozemkov z rozličnými možnosťami

prístupu, napojenia na existujúcu komunikáciu, inžinierske siete, a pod. Pokiaľ ide o vyčlenenie výmery
spoluvlastníctva žalobcu z predmetných pozemkov, vznikli by tri parcely o výmere 127 m2, 107 m2,
40 m2, čo pokladá znalec za neúčelné vzhľadom na malú výmeru a nemožnosť prístupu k miestnej
komunikácii.

7. Okresný súd za účelom zistenia možnosti rozdelenia predmetných parciel nariadil znalecké
dokazovanie znalcom F. I. O., ktorý podal znalecký posudok č. 5/2023, ktorým bolo na základe
geometrického plánu č. 52 58 22 05-ZP5/2023 úradne overeným Okresným úradom, katastrálny odbor
Zvolen, dňa 09. 10. 2023 vytvorených z predmetných troch pozemkov šesť dielov - po troch dielochvedľa seba v dvoch radoch pod sebou. Z pôvodnej parcely č. XX vytvoril diel 1 - parc. č.
XX/X - záhrada o výmere 757 m2 a diel 2 - parc. č. XX/X - záhrada o výmere 133 m2, z pôvodnej parcely
č XX vytvoril diel 3 - parc. č. XX/X - záhrada a diel 4 - parc. č. XX/X - záhrada o výmere 133 m2. Napokon

z parcely č. XXX vytvoril diel 5 - parc. č. XX/X ostatná plocha o výmere 141 m2 a diel 6 - parc. č. XX/X -
ostatná plocha o výmere 141 m2. Znalec uviedol, že diely 2 a 5 alebo 4 a 6 predstavujú v súhrne veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu, t. j. 271 m2, čiže geometrický plán dáva možnosť vybrať si pri delení
predmetných pozemkov z dvoch alternatív vytvorenia vyčleneného pozemku pre žalobcu. Podľa neho
nie je dobre možné A. pozemkov tak, aby bol rozdelený každý z pozemkov, nakoľko z pozemku parc.

č. XXX by vznikol úzky pás o šírke 1,7 m, čo neumožňuje plnohodnotný vstup a vjazd na pozemok.
Vysporiadal sa aj s tým, že žalobca je spoluvlastníkom okolitých pozemkov CKN 75, EKN 217, na ktorej
je umiestnená stavba a predmetné pozemky spolu s pozemkom CKN sú v podstate dvorom k stavbe.
Pozemky rozdelil tak, aby žalobca i žalovaní mali prístup k miestnej asfaltovej komunikácii vo
vlastníctve obce - parcela C č. XXX/X. Žalobca s predmetným posudkom nesúhlasil a naďalej považoval
pozemky za nedeliteľné. Tvrdil, že k novovytvoreným parcelám č. XX/X I. XX/X nebude zabezpečená

prístupová cesta z komunikácie 131/1, len z parcely CKN XXX, pričom ide o cestu husto zarastenú
lesným porastom a kríkmi a navyše tento prístup vedie cez pozemok č. 268 vedený na LV č. XXX, ktorý
je vo vlastníctve tretích osôb.

8. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za nesporné, že žalobca a žalovaní sú podielovými

spoluvlastníkmi parciel v k. ú. N., obec K., okres Zvolen, vedených na LV č. XXX, a to parc. CKN č.
76 - záhrada o výmere 890 m2, parc. CKN č. XX - záhrada o výmere 745 m2 a parc. EKN č. XXX -
orná pôda o výmere 282 m2, všetko v zastavanom území obce, ktorých spoluvlastníkmi sú žalobca
v 412/2880, žalovaný 1/ v 3934/5760, žalovaná 2/ v 100/960, žalovaný 3/ v 67/1920 a žalovaná 4/ v
67/1920. Žalobca svoj zámer nebyť už v spoluvlastníckom vzťahu k uvedeným pozemkom s ostatnými

spoluvlastníkmi deklaroval zaslaním výziev na odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov ostatným
spoluvlastníkom a následne po neúspechu mimosúdneho vyporiadania pristúpil k podaniu žaloby
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným pozemkom, ktoré vyporiadal
postupom podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, nakoľko rozhodnutie v predmetnom spotre je tzv. iudicium
duplex, t. j. po podaní žaloby už súd postupuje ex offo a skúma jednotlivé spôsoby vyporiadania v

zákonnom poradí bez toho, aby bol viazaný návrhom žalobcu. Prihliadal pritom na zákonné kritériá,
ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, pričom mal za to, že podľa § 142
ods. 1 OZ prioritu má rozdelenie veci a len ak rozdelenie veci nie je možné, pristúpi sa k druhému
spôsobuvyporiadania-prikázaniuvecizaprimeranúodplatujednémualeboniekoľkýmspoluvlastníkom.
Žalobca predložil súdu odborné stanovisko F. N., podľa ktorého rozdelenie predmetných pozemkov nie

je dobre možné, nakoľko pri rozdelení každého z pozemkov by vznikli neúmerne malé pozemky bez
prístupu k miestnej komunikácii. V znaleckom posudku znalca F. O. č. 5/2023 bolo k takémuto deleniu
konštatované obdobné stanovisko, a preto znalec navrhol rozdelenie predmetných pozemkov v ich
súhrne, a to na diely 1 – 6 tak, ako je to uvedené vyššie. Ním navrhované novovzniknuté parcely sa
nachádzajú po tri vedľa seba a v dvoch radoch nad sebou tak, že diely 4 a 6 a diely 2 a 5 v súhrne

výmer zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu žalobcu, pričom oba tieto varianty umožňujú prístup z
miestnej asfaltovej komunikácie - parcely č. CKN XXX/X vlastnenej obcou Tŕnie vedenej na LV č. XX.
Žalobca s uvedeným spôsobom vyporiadania nesúhlasil s odôvodnením, že by vznikli menšie pozemky,
ako to stanovuje zákon č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto, že nemá záujem vlastniť
uvedené pozemky. Čo sa týka zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zamedzenie

drobenia pozemkov, obmedzenia v ňom stanovené sa podľa § 21 ods. 1 cit. zákona týkajú iba pozemkov
mimo zastavaného územia obce (v extraviláne). Predmetné pozemky sa však všetky nachádzajú v
zastavanom území obce, a preto okresný súd tento argument žalobcu nepovažoval za dôvodný.

9. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že nemá záujem o rozdelené pozemky, okresný súd uviedol, že je

viazaný spôsobmi vyporiadania tak, ako mu to prikazuje zákon v § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorý pri spôsobe vyporiadania rozdelením veci neprikazuje zisťovanie stanoviska podielových
spoluvlastníkov k vlastneniu jednotlivých novovytvorených pozemkov. Zároveň podľa názoru súdu
rozdelenie predmetných pozemkov uvedeným spôsobom je dobre možné, nakoľko je zabezpečený
riadny prístup k miestnej komunikácii žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi a žalovaným ako podielovým

spoluvlastníkompriobochvariantáchnavrhovanýchznalcom.Okresnýsúduviedol,žedokoncažalovaní
si vybrali variant, podľa ktorého im pripadne do podielového spoluvlastníctva parcela CKN č. XX/X, ktorá
máužšíprístupkmiestnejkomunikáciiCKNč.131/1(4,13m)akoparcela,ktorámápripadnúťžalobcovi-
parc.CKNč.XX/X(5,47m).Žalobcatýmdostaneajmožnosťsceliťsipozemkysusediacespredmetnýmipozemkami CKN č. 76/2 a 79/6, nakoľko je aj podielovým spoluvlastníkom susediacej parcely EKN č.
XXX zapísanej na LV č. XXX kat. úz. N.. Žalobca sa k týmto dvom variantom, ohľadom toho ktorý z nich
by bol pre neho prijateľnejší, nevyjadril. Čo sa týka prihliadnutia na veľkosť spoluvlastníckych podielov,

znalec na základe pokynu súdu na toto kritérium prihliadol pri tvorbe novo navrhovaných parciel a pre
žalobcu oddelil vždy po dve parcely v súhrne zodpovedajúce veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.

10. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2, 3 OU,
podľa § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom.

11. Žalobca v zákonnej 15-dňovej lehote v podanom odvolaní (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) rozhodnutie
napadol v celom rozsahu, keďže podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 362 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP). Namietal závery okresnému súdu uvedené v bode
24 dôvodov napadnutého rozsudku a nesúhlasil s názorom okresného súdu, že rozdelenie pozemkov
takým spôsobom, ako to urobil súd je dobre možné. Odôvodnenie v tomto smere žalobca považuje
za nedostatočné, súd sa nedostatočne vysporiadal s hlavnou námietkou žalobcu, že predmetným

rozdelením nevzniknú jednotlivým spoluvlastníkom hodnotovo totožné, samostatné celky – pozemky,
na čo poukazovali aj obaja znalci v predložených odborných dokumentoch. Poukázal na závery
znaleckého posudku F. O. a na závery odborného stanoviska F. a N., ktorý v predloženom odbornom
stanovisku rovnako konštatoval, že rozdelenie nehnuteľností nie je možné aj z dôvodu svahovitého
terénu, kde rozdelením by jednotlivé parcely mali rozdielny terén, rozdielnu možnosť prístupu, rozdielnu

vzdialenosť od existujúcich obecných komunikácií, rozdielnu náročnosť pripojenia na inžinierske siete,
rozdielnu ekonomickú náročnosť prístupu na nehnuteľnosti. Znalec konštatoval nemožnosť efektívneho
využívania pozemkov po ich rozdelení jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi. Súd mal dbať na to,
aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol
vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných vlastníkov. Žalobcovi podľa jeho názoru rozdelením

pozemkov tak ako uviedol súd, vznikli pozemky, ktoré sú absolútne znehodnotené s ohľadom na ich
pôvodný účel využívania ako stavebných pozemkov. Súd jeho vyššie uvedené námietky k nedeliteľnosti
nehnuteľnosti mal odôvodniť náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom, a keď takto nepostupoval došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je
svojvoľné. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Žalovaní 1/, 2/ taktiež v zákonnej lehote v podanom odvolaní namietali rozsudok okresného súdu
vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. Podľa nich rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP). Tvrdili, že

v konaní preukázali dôvodnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom ako ho vykonal
súd prvej inštancie, vo vzťahu k otázke deliteľnosti či nedeliteľnosti predmetu vyporiadania, vo vzťahu
k veľkosti podielov i vzhľadom na účelné využitie veci. Ku znaleckému dokazovaniu nariadenému
súdom muselo dôjsť len z dôvodu, že žalobca neakceptoval aktuálne platný právny a skutkový stav
a trval na vyplatení náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel. Ku ukončeniu tohto konania mohlo dôjsť

bezprostredne po podaní žaloby žalobcom, na základe uzatvorenia dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva spôsobom tak, ako to prikázal súd. Trovy konania žalovaných 1/, 2/ sa
neustálenavyšovaliprocesnýmiadôkaznýmioperáciamižalobcu,naktorébolotrebaneustálereagovať,
vznášať ďalšie a ďalšie efektívne prostriedky procesnej o obrany. Uviedli, že ich jediná výhrada voči
napádanému rozsudku smeruje voči tomu, že im ako plne úspešnej strane vo vzťahu k trovám konania,

ktoré výslovne zavinil odmietavý a doslova vedome škodlivý postoj žalobcu ku predmetu sporu a jeho
reálnym možnostiam a ich sústavnému odmietaniu, týchto náhrada priznaná nebola. Doplnili, že v tomto
prípade je možné aplikovať aj ust. § 256 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila tvory
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Rozsudok okresného
súduvnapadnutomvýrokužiadalizrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,alebozmeniť

a priznať im nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaní v prvom a druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok vo
výroku I. považujú za správny a spravodlivý. Uviedli, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctvapostupuje tak, a nemôže postupovať inak, že spoločnú vec rozdelí. Až v prípade, ak delenie spoločnej
veci nie je možné, prichádzajú do úvahy nasledujúce spôsoby vyporiadania. Žalobca teda pri svojej
žalobe absolútne pochybil, keď žiadal spoluvlastníctvo vyporiadať až druhým možným zákonným

spôsobom bez toho, aby preukázal nemožnosť prvého. Dôkazné bremeno viazlo na žalobcovi a toto
žalobca nezvládol. Žalobca aj napriek jednoznačnému znaleckému posudku F. I. O. skutkový a právny
stav konania nerešpektoval. Rozsudok okresného súdu žiadali vo výroku I. potvrdiť a pokiaľ ide o výrok
II. rozhodnúť v zmysle ich odvolania.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ tvrdil, že už v rámci príloh podanej
žaloby súdu predložil súdu ponuky na usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov adresované žalovaným,
avšak títo snahy žalobcu usporiadať vlastnícke vzťahy nereflektovali a žalobca od nich neobdržal žiadnu
odpoveď.Vzhľadomktejtoskutočnostineostávalažalobcovižiadnainámožnosťakodomáhaťsasvojho
práva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Súd pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania mal zohľadniť túto skutočnosť, a teda, že žalobca písomne v dostatočnom

časovom predstihu pred podaním žaloby vyzval žalovaných na vyriešenie tejto situácie mimosúdne,
žalobca poskytol žalovaným na mimosúdne riešenie veci dostatočnú časovú lehotu. Žalovaný ani po
podaní žaloby nemali záujem danú vec mimosúdne uzavrieť a žalobca mal s týmto sporom, z dôvodu
postoju a nekonania žalovaných, náklady na právne zastupovanie a nie je spravodlivé, vzhľadom na
jeho konanie a ochotu, vec vysporiadať mimosúdne, aby tieto náklady z dôvodu zavinenia žalovaných

znášal žalobca. Podľa ich názoru žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným.

15. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu poukázali na to, že na
ponuky žalobcu nereagovali, keďže nemali záujem jeho spoluvlastnícke podiely odkúpiť a už vôbec
nie za umelo nadhodnotenú kúpnu cenu navrhovanú žalobcom. Žalobca ich však nikdy nevyzval na

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak by tak bol urobil, zareagovali by rovnako ako v konaní
pred súdom, a síce, že s vyporiadaním súhlasia, avšak spôsob navrhovaný žalobcom nie je zákonným
spôsobom vyporiadania. Všetky trovy, ktoré v konaní vznikli, zavinil žalobca svojou neochotou prijať iný
a zjavne správny právny názor. V podrobnostiach odkázali na nimi samotnými podané odvolanie v tejto
veci. Znovu navrhli rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdiť a vo výroku II. rozhodnúť v intenciách

ich odvolania.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolaniam žalobcu i žalovaných 1/, 2/ prejednal viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387

ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej
inštancie stručne a jasne a zrozumiteľne, tak aby to bolo pochopiteľné tak pre laickú ako i právnu
verejnosť vysvetlil, z akého dôvodu v súdenej veci nebolo možné vykonať vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva medzi stranami sporu spôsobom ako to navrhoval žalobca, a z akého dôvodu dospel
k záveru o tom, že vyporiadanie reálnou deľbou je v konaní dobre možné. Správne pritom aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ale aj zák. č. 182/1995 Z. z.), ktoré v konaní aplikoval, a ktoré
aplikoval správne. Žalobca v konaní nepreukázal nevyužiteľnosť pozemkov ako stavebné a zároveň ani
nepreukázal inú cenu, než bola v konaní zistená aj odborným stanoviskom znalca Bátoryho, na ktoré

poukazoval sám žalobca a ktorý každú jednotlivú parcelu hodnotil rovnakou sumou. Žalobca ignoroval,
že znalec Bátory v odbornom stanovisku konštatoval, že rozdelenie nehnuteľností nie je možné aj z
dôvodu svahovitého terénu, z dôvodu rozdielu možnosti prístupu, rozdielnu vzdialenosť od existujúcich
obecných komunikácií, rozdielnu náročnosť pripojenia na inžinierske siete a rozdielnu ekonomickú
náročnosť prístupu na nehnuteľnosti, avšak v prípade deľby tak ako to navrhoval tento znalec. Uvedené

však neplatí pri deľbe nehnuteľností ako vykonal súd prvej inštancie na základe znaleckého posudku
znalca O.. Okresný súd pri rozhodovaní postupoval zákonným spôsobom, správne postupoval, keď
prednostne skúmal možnosť reálnej deľby nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, a
mal za to, že len ak by reálna deľba týchto nehnuteľností nebola dobre možná, mohol by podielové
spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom navrhovaným žalobcom. V zmysle ust. § 142 ods. 1 vety druhej

OZ totiž, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.18. Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie,vzhľadomktejskutočnosti,ževsúdenejveciišlootzv.iudiciumduplex,vktoromsúdpopodaní
žaloby postupuje ex offo a skúma možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa

zákonných kritérií a nie je pritom viazaný návrhmi strán sporu a výsledkom konania nie je ochrana po
porušeného práva, ale konštitutívne rozhodnutie súdu zakladajúce nový hmotnoprávny stav. Vzhľadom
na uvedené v konaní nebolo možné určiť výsledok sporu z hľadiska úspechu či neúspechu strán sporu.

19. Žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, a preto

o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovi preto
odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd, prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Žalovaným odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za