Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212823
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123212823.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželky, ktorá návrh podala :
Z. J., narodenej X.X.XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenej v konaní JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou,
PhD., advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, a manžela, ktorý návrh nepodal : Z. J., narodeného
XX.X.XXXX, bytom E. XX, F., t. č. I. na výkon trestu odňatia slobody, F.. X. X, J., oddelenie R., za účasti
maloletých detí X. J., narodená XX.X.XXXX, a X. J., narodená XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry
Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po

rozvode manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 84P/26/2023-197
z 30.04.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV. a VI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.MestskýsúdKošice(ďalejaj„súdprvejinštancie“alebo„súd“)rozhodovalonávrhochobochmanželov

na rozvod manželstva a na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva, ktoré spojil na spoločné konanie. Matka navrhovala, aby boli maloleté zverené do
jej osobnej starostlivosti a bola oprávnená dcéry zastupovať a spravovať ich majetok, zo strany otca
určiť výživné vo výške 150 € mesačne na maloletú X. a 100 € mesačne na maloletú X. a styk otca s
deťmi zakázať.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Manželstvo účastníkov konania Z. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a Z. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - E., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II./ Maloletú X. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletú X. J., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j
e do osobnej starostlivosti matky.III./ Matka je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV./ Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletej X. sumou 150 EUR mesačne a na výživu maloletej

X. sumou 130 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc
právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V./ Styk otca s maloletými deťmi z a k a z u j e.

VI./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. V odôvodnení súd uviedol, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý
rozvrat manželstva. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej
rodiny. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa
obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti

rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom. V danom prípade mal súd za to,
že rozvrat manželstva je vážny a trvalý, pričom dôvody, ktoré viedli manželov k podaniu návrhu na
rozvod manželstva spočívajúce v sexuálnom zneužívaní dcér manželom sú také závažné, že spôsobujú
zásadný a trvalý rozvrat manželských vzťahov.

4. Maloleté dcéry súd zveril do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody
otca, ako aj na skutok sexuálneho zneužívania, ktorého sa voči dcéram dopustil. Zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok bude len matka vzhľadom na to, že otec je výkonom trestu odňatia slobody
fakticky vylúčený z možnosti si tieto rodičovské povinnosti plniť. Odlišnou úpravou by bolo značne
sťažené bežné fungovanie maloletých detí, keďže súhlas otca pri zastupovaní detí a spravovaní ich

majetku nie je možné pružne získať. Otec je navyše vylúčený z bežného života svojich dcér nielen
na základe výkonu trestu, ale aj na základe zákazu styku s dcérami (pričom do budúcna bude súd
posudzovať aj jeho pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností) a preto nemôže zastupovať
práva dieťaťa v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, keďže tento objektívne bez akéhokoľvek kontaktu
s dieťaťom ani nemôže poznať. Zároveň mal súd za to, že vzhľadom na závažnosť skutku, ktorého sa

otec voči dcéram dopustil, pre nich otec predstavuje priame ohrozenie a nie je žiaduca žiadna forma
jeho účasti na živote maloletých detí.

5. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca k dcéram súd uplatnil princíp potenciality jeho príjmu.
Vychádzalzpríjmuotca,ktorýdosahovalprednástupomdoI.,čobolpríjemzvýkonupráceakoelektrikár

SZČO podľa udania otca vo výške 1200 € mesačne v čistom. K tomu mu zároveň plynul príjem z
podnikateľskej činnosti, ktorý manželka definovala vo výške 1400 - 1800 € mesačne pre dve osoby,
teda 700 - 900 € mesačne pre otca. Súd mal za to, že otec sa nielen sám pripravil svojou trestnou
činnosťou o pravidelný príjem, ale táto jeho trestná činnosť bola navyše zameraná voči dcéram, ako
oprávneným z výživného. Vylúčiť otca z plnenia vyživovacej povinnosti, resp. zníženie jeho vyživovacej

povinnosti voči dcéram z dôvodu jeho konania, ktorým maloletým spôsobil ujmu, by nebolo morálne
správne a ani spravodlivé. Otec si túto situáciu privodil sám, na základe vlastného rozhodnutia, na čo
v ďalšom nemôžu doplácať jeho maloleté dcéry. Pri určení jeho vyživovacej povinnosti vychádzal súd
preto z jeho potenciálneho mesačného príjmu 1900 - 2100 €, z bezpodielového spoluvlastníctva 2 -
izbového bytu, spoluvlastníckeho podielu v obchodnej spoločnosti Z. s.r.o., ako aj zo skutočnosti, že

otec po nástupe do I. predal osobné motorové vozidlo. Otec tvrdil, že nevie uviesť cenu, za ktorú vozidlo
predal, súd preto vychádzal zo sumy, za ktorú sa bežne typovo rovnaké autá predávajú 4000 - 8000
€, čo čerpal z verejne dostupných zdrojov. Otec neuviedol, čo s finančnými prostriedkami urobil, súd
mal za to, že nimi disponuje a považoval túto peňažnú hotovosť za hnuteľný majetok vyššej hodnoty
na strane otca. Pri zvážení všetkých uvedených skutočností, ako aj posúdení výdavkov maloletých detí,

ktoré súd považoval za bežné a primerané ich veku, dospel k záveru, že suma 150 € na maloletú X. a
130 € na maloletú X. je primeraná. Súd využil svoje moderačné právo pri určovaní výživného a prekročil
návrh matky vo vzťahu k maloletej X., keďže ňou navrhovanú sumu 100 € po zvážení všetkých vyššie
uvedených skutočností považoval za príliš nízku.

6.Stykotcasúdzakázal,čozhodnenavrhlivšetciúčastníciaotecstýmsúhlasil.Vzhľadomnazávažnosť
konania, ktorého sa otec dopustil voči maloletým dcéram mal súd za to, že otec predstavuje pre dcéry
priame nebezpečenstvo a pre ochranu zdravia a zdravého vývinu maloletých dievčat je nevyhnutné jeho
prístup k maloletým úplne zamedziť.7. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 22; § 23 ods. 1 až 3; § 24 ods. 1,4; § 62 ods. 1, 4, 5; § 75
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa §

52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného (výrok IV.) podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie otec. Namietal nesprávne skutkové zistenia, keď súd vychádzal z potenciálneho mesačného
príjmu 1.900 € - 2.100 €. Ako konateľ obchodnej spoločnosti bol do apríla 2023 bez nároku na mzdu, od
apríla do júla 2023 poberal mesačnú odmenu 125 €. Takisto príjem z činnosti SZČO vo výške 1.200 €
mesačne nie je reálny, keďže z každej takejto sumy treba odrátať prevádzkové náklady. Rovnako príjem
z maloobchodnej činnosti (papiernictvo Z.) nemožno považovať za relevantný, lebo všetok príjem bol

spotrebovaný na prevádzku. Čo sa týka vlastníctva auta zn. Peugeot 308, toto vozidlo sa predalo za
4.500 € a celá suma bola vynaložená na právne zastúpenie, súdne poplatky a väzbu. Príjem z jeho
momentálneho pracovného zaradenia v I. je cca. 30 € až 50 €. Namieta náklady na stravu, ktoré v sume
400 €, dcéry nemusia navštevovať súkromnú školu, v štátnej škole by boli školské poplatky menšie.
Pomôcky pre diabetikov do 18 rokov veku hradí zdravotná poisťovňa. Pri jeho aktuálnom príjme 50 €

mesačne si nemôže dovoliť platiť výživné v sume 280 € a podľa jeho názoru výživné v tejto výške by
nebol schopný platiť ani pred nástupom do I. a nebude si ho môcť dovoliť ani po prepustení. Podotýka,
že hoci si súčasnú situáciu spôsobil sám svojím neuváženým skratovým konaním, ale predtým sa o
dcéry vzorne staral, snažil sa ich zabezpečiť čo najlepšie a túto snahu bude mať aj po prepustení z
výkonu trestu. V závere navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí

minimálne výživné.

9. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zotrváva na doterajších písomných a ústnych
podaniach v predmetnom konaní a odporúča súdu rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na najlepší záujem detí.

10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II. vo vyjadrení uviedol, že v posudzovanom prípade
nemožno odvolacím námietkam otca prisvedčiť. Súd pri stanovení výšky výživného správne a v súlade s
ustálenou judikatúrou uplatnil princíp potenciality príjmu otca (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/236/2018). Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky otca ohľadom jeho skutočného

príjmu irelevantné, pretože pri nepodmienečnom odsúdení otca ako povinného za jeho úmyselné
trestnoprávne konanie namierené proti jeho maloletým dcéram, ako oprávneným osobám, je v zmysle
judikatúry namieste uplatnenie princípu potenciality príjmov. Navyše otec na pojednávaní po poučení
podľa § 150 ods. 1 CSP uviedol, že jeho príjem z výkonu práce ako SZČO predstavoval mesačne 1.200
Eur v čistom. Jeho tvrdenia v podanom odvolaní, že túto sumu nemožno považovať za čistý príjem,

ako aj že nemožno určiť pravidelnosť na mesačnej báze, sú tak v rozpore s tvrdením uvedeným na
pojednávaní po poučení o jeho povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. V posudzovanom prípade zároveň nemožno opomenúť ani tú skutočnosť,
že otec je vlastníkom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Z. s.r.o., ako aj bezpodielovým
spoluvlastníkom dvojizbového bytu v F.. Súdom určené výživné možno vzhľadom na vek maloletých

dcér (X rokov a takmer X rokov) a tomu zodpovedajúce potreby maloletých dcér, ako aj vzhľadom na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca (pri uplatnení princípu potenciality príjmov) považovať
za primerané. S odkazom na všetky vyššie opísané skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. potvrdil.

11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutom
výroku za spravodlivý a v súlade s najlepším záujmom detí, preto ho navrhuje potvrdiť ako vecne
správne. K odvolacím námietkam otca uvádza, že tieto sú totožné s tvrdeniami pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,
a preto sú neopodstatnené a otec neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné

rozhodnutievprejednávanejveci.VcelomrozsahusapripájakvyjadreniuOkresnejprokuratúryKošiceII
kodvolaniuotca.Všetkyrozhodnutiamajújednospoločné,atozáver,žeaksarodičúmyselnýmkonaním
pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. V
ďalšom texte citovala z viacerých súdnych rozhodnutí (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.23CoP 18/2015 z 16.12.2015; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoP/19/2017 z 8.05.2017.
Záverom ešte k niektorým tvrdeniam otca uvádza, že nie je pravdou, že auto predal, previedol ho na
blízku alebo známu osobu, ale stále je zaparkované na dvore v R. u jeho rodičov. Je nepochybné, že

pokiaľ by otcovi nevynášalo podnikanie v papiernictve, ako aj práca elektrikára, tak by sa zamestnal. Čo
sa týka namietanej výšky výdavkov na stravu, počas spoločného žitia mali rozhodne vyššie výdavky ako
uvádza 200€, sám dobre vie, aké sú ceny potravín a 200€ je úplne pod priemerom, dovolí si tvrdiť, že
spoločné výdavky na stravu ako 4 členná rodina mali od 500-600€. Čo sa týka jeho názoru na základnú
školu detí, tak u staršej ju vyberali spoločne, aj s ohľadom na jej zdravotné znevýhodnenie. Staršia dcéra

má v triede vybudované zázemie a dobré vzťahy so spolužiakmi a určite by ju nevystavovala psychickej
nepohode menením školy, má tam aj asistentky, s ktorými má vybudovaný pozitívny vzťah a ktoré sú jej
nápomocné pri učení s jej hendikepom. Rovnako u mladšej dcéry tak isto komunikovala s jej budúcou
triednou, ktorá už má skúseností s cukrovkárom, a ktorá je pripravená prijať dcéru s jej obmedzeniami,
a bude jej nápomocná zvládať túto situáciu a zaradenie sa do kolektívu. K senzoru uvádza, že za neho
dopláca, čo je verifikovateľné okrem pokladničného dokladu, ktorý pripojila, aj dopytom na zdravotnú

poisťovňu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho

napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku
v časti výroku IV. a VI . napadnutého rozsudku

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie
zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť.
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre určenie výživného v zmysle rozhodnutia súdu alebo návrhu otca.

16. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, poukazuje na svoju momentálnu situáciu, t.

j., že jeho príjem nie je dostatočný na to, aby mohol platiť výživné v súdom stanovenej výške a to z
dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako tak, že ani jeho predchádzajúci príjem pred
nástupom na výkon trestu odňatia slobody by neumožňoval mu platiť výživné v súdom stanovenej
výške. K danej námietka odvolateľa odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa dôsledne sa
vyrovnal s dôvodmi pre ktoré sa rozhodol aplikovať princíp potenciality príjmu na strane otca. Súd

dôvodne a správne posúdil možnosti otca dosahovať potencionálny príjem, teda príjem iný, než ktorý
v rozhodnom období od podania návrhu deklaruje. Aj napriek skutočnosti , že otec vykonáva
trest odňatia slobody a jeho odmena za prácu v ústave je minimálna od 30 do 50 eur mesačne
je možné aplikáciu potenciality príjmu otca počas výkonu trestu odňatia slobody považovať zaspravodlivú. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za rozhodné vychádzať z
toho, že situácia ktorá nastala na strane otca bola spôsobená ním a jeho konaním. Pri uplatnení
princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na

skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,

prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorývznikolobjektívnebezzavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,
aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin
ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za
zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má

úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby
a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k
poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potenciality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol

k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním
voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk; V dôsledku protiprávneho
konania zo strany otca došlo k uloženiu mu trestu odňatia slobody a teda k vzdaniu sa zamestnania,

či možnosti dosahovať príjem . Dôvody výkonu trestu a nedosahovanie príjmu vo výkone trestu aký
mal povinný otec pred nástupom na jeho výkon je spravodlivé vyhodnotiť ako potencionálnu možnosť
otca dosahovať príjem.

17. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože

použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). Pre určenie rozsahu zvýšeného výživného na dieťa
súd prvejinštancieustálilpotencionálnypríjemotcavyjadrenýakoreálnymesačnýpríjem,zčohomožno
usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona

o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej
poisťovne). Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa
vzťahujúnavšetkydruhyvyživovacíchpovinnostíapríspevkov,pričomjedlhoročnouzaužívanoupraxou
v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny)
povinnej osoby.

18. V konaní sám otec uviedol a konštatoval, že jeho príjem z výkonu práce ako elektrikár -
samostatne zárobkovo činná osoba bol vo výške 1200 € mesačne v čistom vyjadrení. Daná výška
príjmu nie sporná . Pri výške výživného na maloletú X. vo výške 150 eur mesačne a na maloletú
X. vo výške 130 Eur mesačne pri vzatí do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku

2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/
ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/) je výživné stanovené správne
pričom sa vychádza len z príjmu otca ktorý sám deklaroval a to výške 1200 eur mesačne . Vekovej
kategórii oprávneného dieťaťa vo veku mal. X. X rokov a X. X rokov prislúcha tabuľkové výživné a
to percentuálny podiel 14 % z príjmu povinného rodiča. Otec je nositeľom celkovo dvoch vyživovacích

povinností . Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na sumu 280,- Eur, spolu u oboch maloletých
detí teda pod hranicou odporúčanej výšky výživného. Odvolací súd považuje určené výživné za
zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného,
ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej
veci.

19. Otec namieta v odvolaní výdaje na maloleté deti. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej
inštancie správne vyplýva zistenie oprávnených výdajov oprávnených osôb. Proti týmto zisteniam
skutočného stavu nemá odvolací súd výhrady. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené tvrdenie otcao neprimeranosti výdajov ns výživu maloletých detí s ohľadom na vek mal. detí. Súd prvej inštancie
zhodnotil potreby mal. vzhľadom na ich vek, primárne potreby súvisia s uspokojovaním ich základných
životných potrieb. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb ktoré súd prvej inštancie posúdil správne

v tom smere, že zohľadnil ich vek, výdavky na vzdelanie, voľnočasové aktivity ,stravu, výdavky na
oblečenie, zdravotný stav. Nemožno opomínať, že mal. dcéry zdieľajú spoločnú domácnosť s matkou,
v dôsledku čoho by sa mali spravodlivo podieľať primerane na úhrade výdavkov spojených s bývaním
a chodom domácnosti.

20. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky
a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca
pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením
výživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

21. Je dôvodné zdôrazniť absolútnu mieru osobnej starostlivosti matky o mal. deti, kedy v dôsledku
konania otca je ponechaná výlučne starostlivosť na matku a nastolená situácia medzi rodičmi sa už
teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania
na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča

o mal. dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku v
neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenia § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine.
Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov.

22. Dôvody pre zmenu výšky výživného v zmysle odvolacieho návrhu otca nenastali . Iný postup
by bol na úkor oprávnených maloletých detí. Odvolací súd návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej
povinnosti považuje za rozporný so zisteným skutočným stavom, vyhodnocujúc už vyššie opísané
kritéria rozhodné pre stanovenie rozsahu výživného, ohrozujúci riadne uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletých detí a zistenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k mal. deťom .

23. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch IV a VI . potvrdil ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

24. Čo sa týka zmeny priezviska, ktorú žiada odvolateľ v odvolacom návrhu udáva odvolací súd , že

Zákon o rodine v § 27 možnosť prijať opäť svoje predošlé priezvisko dáva tomu z manželov, ktorý prijal
priezvisko druhého manžela ako spoločné, v tomto prípade teda manželke odvolateľa. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd túto odvolaciu námietku otca považoval za nedôvodnú.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).