Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121204541
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121204541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobcu: CEVEO, s.r.o., IČO: 52
029 409, so sídlom Lipovník č. 94, zastúpeného advokátom: Mgr. Michal Ferčák, so sídlom Bernolákova
1652/29, Topoľčany, proti žalovanému: Združenie miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice, IČO: 31
826 385, so sídlom Ulica Paulínska 513/20, Trnava, zastúpeného spoločnosťou: doc. JUDr. Jozef Tekeli,
PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 111/25, Košice – mestská časť Staré
Mesto, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 19C/25/2021-202 zo dňa 29. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. napadnutom výroku p o t v r d z u j e, napadnuté výroky
III. a IV. m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 60 %.

II.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví I. výrokom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaslať
všetkým členom Združenia miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice, so sídlom ul. Paulínska 513/20,
917 01 Trnava, IČO: 318 263 85 e-mail s nasledovným ospravedlnením: „Združenie miest a obcí,

región JE Jaslovské Bohunice sa týmto ospravedlňuje spoločnosti CEVEO, s.r.o. so sídlom Lipovník
94, 956 01, IČO: 52 029 409, za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu dobrej povesti právnickej
osoby, ku ktorému došlo v e-maile zo dňa 13.5.2021 adresovanom členom Združenia miest a obcí,
región JE Jaslovské Bohunice, nakoľko tvrdenie, že spoločnosť CEVEO, s.r.o. za svoje služby berie
mnohonásobne vyššie provízie, uvedené v danom e-maile, je nepravdivé. Za uvedený výrok sa týmto
spoločnosti CEVEO, s.r.o. ospravedlňujeme.“, a to do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II.
výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi v časti, v

ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, IV. výrokom
rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka,
s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd dôvodil, že nebolo sporné, že žalovaný odoslal e-mail zo dňa 13.5.2021 s obsahom
ako tvrdí žalobca (e-mail zo dňa 13.5.2021 čl. 9 spisu). Sporné medzi stranami sporu bolo, či zaslaním
predmetného e-mailu došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Ochrana dobrej povesti je takpovediacochranou osobnosti právnickej osoby. Chráni pred neoprávnenými zásahmi do povedomia verejnosti o
právnickej osobe. Vzhľadom na uvedené, možno pre daný spor analogicky použiť výklad k ustanoveniu
§ 13 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého k vzniku zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti

fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady (existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej
fyzickej a morálnej integrite, musí ísť o zásah neoprávnený, musí byť daná príčinná súvislosť medzi
oboma uvedenými predpokladmi). Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje
vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené

ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým
skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby
sú v takýchto prípadoch situácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej
osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré
síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme, v takých súvislostiach alebo za takých okolností,

že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu, čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu
určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie
môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí. V danej veci sú splnené zákonné podmienky pre
vznik zodpovednosti žalovaného spôsobenej zásahom do dobrej povesti žalobcu, nie však v celom
rozsahu - všetkých výrokov, ktoré žalovaný použil. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom,

písmom,obrazomiakýmkoľvekinýmkonanímdifamujúcej(zneucťujúcej,znevažujúcej,dehonestujúcej,
diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti
„konkrétnych“ výrokov v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiaci úsudok
(kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií, sa líšia. Skutkové
tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania,

pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje
subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z
hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok
predstavuje subjektívne tvrdenie, vyjadrujúce osobný názor toho, kto hodnotiaci úsudok vyslovuje.
Právne akceptovateľný je taký hodnotiaci úsudok, ktorý je vecný, konkrétny, primeraný čo do obsahu a

formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Hodnotiaci úsudok má v sebe tvorivé
prvky autora v tom zmysle, že vytvorí jemu vlastný logický záver ( t.j. jeho vlastný hodnotiaci úsudok) na
základe určitých informácií. Hodnotiaci úsudok nemožno chápať tak, že nepodlieha žiadnym pravidlám,
nakoľko v takom prípade by sa vytvoril inštitút, ktorý by ad absurdum znegoval právo na ochranu
osobnosti. Použitie zákonom demoštratívne vymenovaných prostriedkov právnej ochrany osobnosti

fyzickej osoby prichádza do úvahy bez ohľadu na zavinenie neoprávneného zásahu, pretože v danom
prípade prichádza do úvahy objektívna zodpovednosť. Občianskoprávna sankcia by bola vylúčená iba
v prípade, ak by zásah spočíval v skutkových tvrdeniach, ktoré sa preukážu pravdivými, avšak súčasne
by nemohlo ísť o také skutkové tvrdenia, ktoré zasahujú do sféry osobnosti chránenej právom. Ak sa
dotýkajú tejto sféry sú totiž aj pravdivé tvrdenia neoprávneným zásahom (rozsudok Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 5Co/452/2016).

4. V danej veci predmetné vyjadrenia žalovaného súviseli s aktivitou žalobcu, ktorou sa snažil získať
klientov pre svoju podnikateľskú činnosť, ktorou, okrem iného, je poskytovanie služieb spojených s
organizáciou verejných obstarávaní. Žalobca oslovoval i starostov obcí združených v občianskom

združení žalovaného. Žalobca mal za to, že obsah predmetného e-mailu sa snaží navodiť u jeho
adresáta dojem, že poskytuje svojim klientom predražené služby, a že pri uzatváraní zmlúv klientov
klame, zavádza a koná nemorálne. Nepravdivé a nepodložené výroky sú objektívne spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu na zákonom chránených nemajetkových právach. Žalovaný sa bránil tým, že informácie
obsiahnuté v e-maile, ktorý dňa 13.5.2021 preposlala vedúca kancelárie žalovaného členským obciam,

boli získané na podklade skutočných podnetov priamo od starostov členských obcí, ktorí vedúcej
kancelárie tieto oznamovali na základe ich vlastnej bezprostrednej skúsenosti, do práva na ochranu
dobrej povesti žalobcu nijakým spôsobom nezasiahli, žalovaný okrem iného plní pre členské obce na
báze ich dobrovoľnosti funkciu interného poradcu predovšetkým vo veciach plnenia úloh samospráv, e-
mail bol zaslaný len členským obciam v rámci internej komunikácie.

5. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade, v súvislosti s písomným vyjadrením žalobcu, že
spoločnosť CEVEO,s.r.o.zasvojeslužbyberiemnohonásobnevyššieprovízie,došlokneoprávnenému
zásahu do dobrej povesti žalobcu, keď takáto informácia - skutkové tvrdenie, je objektívne spôsobiláznížiť dobrú povesť žalobcu v okruhu subjektov združených v Združení žalovaného, potenciálnych
klientov žalobcu, ktorých takého vyjadrenie môže odradiť od kontraktu so žalobcom a to s poukazom
na možnosť porovnania potenciálnych zmluvných partnerov, keď informácia o vysokých proviziách

či už je pravdivá, alebo nepravdivá, jednoznačne znevýhodňuje žalobcu v procese výberu na trhu
poskytovaných služieb s poukazom na skutočnosť, že rozhodujúcim výberových kritériom v rámci
procesuverejnéhoobstarávaniasúajnákladyobstarávateľanazabezpečenieslužieb.Predmetnýe-mail
bol v čase jeho odoslania odoslaný všetkým členom - obciam a mestám, ktorých bolo podľa vyjadrenia
žalovaného približne 150. Vzhľadom na to, že toto vyjadrenie žalovaného bolo spôsobilé zasiahnuť do

sféry právnickej osoby - dobrej povesti, ktorá je zákonom chránená, je irelevantná pravdivosť, resp.
nepravdivosť tohto tvrdenia. V konaní nebolo preukázané a žalobca ani netvrdil, že by v príčinnej
súvislosti s odoslaním e-mailu došlo u neho k nejakej ujme, že by informácie obsiahnuté v e-maile mali
nejaké následky na jeho podnikateľskú činnosť. Vyjadrenie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu
- zníženie dobrej povesti žalobcu čiastočne, preto okresný súd rozhodol vyhovením žalobe (I. výrok)
uložením žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za tento neoprávnený zásah.

6. Vo zvyšnej časti - požadovanie ospravedlnenia od žalovaného za písomné vyjadrenie, že ,,spoločnosť
CEVEO, s.r.o. zavádza a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu; chce od Vás
prístupy do EKS a ďalšie údaje; porušuje pravidlá slušnosti“, okresný súd žalobu zamietol, keď uvedené
skutkové tvrdenia, a v prípade informácie, že žalobca porušuje pravidlá slušnosti hodnotiaci úsudok,

podľa názoru okresného súdu neboli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalovaného, nakoľko z
vykonanéhodokazovanianevyšlinajavotakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalizáver,žežalobcovibola
znížená jeho povesť u príjemcov e-mailu, keď je pravdou, že žalobca so žalovaným nemal uzatvorenú
žiadnu zmluvu a nebol jeho zmluvným partnerom. Podľa názoru okresného súdu, žalobca sa v rámci
konkurenčného boja a zaujatia pozície na trhu v oblasti ním poskytovaných služieb snažil presadiť,

pričom nebolo vylúčené jeho konanie tak ako opísal svedok A. B. C., teda že zástupcovia žalobcu tvrdili,
že majú podpísanú zmluvu so Združením. Keďže žalobca preukázateľne nebol zmluvným partnerom
žalobcu a nedošlo k žiadnej výpovedi z uzatvorených zmlúv, čím by bola daná možnosť zníženia
jeho dobrej povesti ako nedôveryhodného zmluvného partnera, v tejto časti e-mailu (tvrdenie, že mal
uzatvorenú zmluvu so žalovaným) nedošlo k zásahu do jeho povesti. Tvrdenie o získaní prístupov do

EKS a ďalších údajov, bolo potvrdené e-mailovou správou D. A. (čl. 50 spisu) a žalobca nepredložil
žiadny dôkaz o opaku, keď výpoveď svedka A. E., ktorý uvedené poprel, okresný súd nepovažoval za
objektívnu, keďže je stále zamestnancom žalobcu, táto činnosť žalobcu teda nebola spochybnená a
podľa názoru okresného súdu k nej došlo, avšak vzhľadom na predmet činnosti žalobcu bola táto jeho
snaha pochopiteľná v rámci získavania informácií pre svoju možnú obchodnú činnosť. Z uvedeného

hľadiska ani tento výrok (časť e-mailu), nebola spôsobilá znížiť jeho povesť. V súvislosti s vyjadrením
žalovaného v predmetom e-maile, že žalobca porušuje pravidlá slušnosti okresný súd uviedol, že z
výpovedí svedkov vyplynulo, že zástupcovia žalovaného pri prezentácii svojich služieb nevystupovali
korektne,keďsavyjadrovali,žespoločnosťKomunalservis(spoločnosť,sktoroumaličlenoviazdruženia
žalovaného uzavretú zmluvu o obstarávaní) nie je správna spoločnosť, nemá dostatok skúseností, a

nevie robiť správne verejné obstarávanie cien energií (z výpovede svedka A. B. C.). Ďalej z výpovede
svedkyne A. F. G., ktorá uviedla, že vystupovanie zástupcov žalovaného bolo naliehavé, mala dojem
nátlaku, presadzovania názoru, komunikovali až arogantne. Žalobca tieto skutočnosti nevyvrátil a ani
nepredložil dôkaz, ktorým by ich spochybnil. Takéto nekorektné správanie zástupcov žalobcu hodnotí
okresný súd s ohľadom na snahu etablovania sa na trhu v oblasti poskytovania služieb na úseku

verejného obstarávania. Ani táto časť e-mailu nebola spôsobilá znížiť povesť žalobcu, pričom vnímanie
nekorektnosti správania zástupcov žalovaného bola jednotlivými zástupcami obcí vnímaná subjektívne
odlišne a teda nie je možné posúdiť nekorektnosť vystupovania ako možné zníženie povesti žalobcu
a to aj keby táto nekorektnosť bola vnímaná všetkými oslovenými zástupcami obcí rovnako. V danom
prípade bol okresný súd názoru, že zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia je postačujúce, v danej

veci nebolo preukázané také zníženie dobrej povesti, ktoré by opodstatňovalo priznanie finančného
zadosťučinenia. V tejto súvislosti poukázal i na skutočnosť, že e-mail bol zaslaný len členom združenia
žalovaného v rámci ich internej komunikácie, teda iba vymedzenému okruhu subjektov, preto i v tejto
časti súd žalobu zamietol.

7. Pri rozhodovaní zohľadnil prvoinštančný súd i skutočnosť, za akých okolností bol predmetný e-mail
rozposlanýato,žežalovanýakoobčianskezdruženievzmysleStanovzdruženia(Stanovyčl.14)prijíma
odporúčania pre členské obce a upozorňuje ich na výhody a nevýhody konkrétnej spolupráce, a to v
rámci svojej poradenskej a informačnej funkcie, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. V konaní bolopreukázané, že zamestnankyňa žalovaného (vedúca kancelárie žalovaného p. H.) predmetný e-mail
odoslala na základe informácií od členov združenia, tak ako to tvrdila v konaní (e-mail zo dňa 13.5.2021
od odosielateľa A. D. čl. 50), teda nekonala svojvoľne, bez akéhokoľvek podnetu. Ostatné predložené

listinné dôkazy - Zmluvy verejného obstarávania (čl. 18-25), Prehľad faktúr žalovaného (čl. 26), Príkazné
zmluvy (čl. 52-57, čl. 69-95), Prehľad zverejňovaných zmlúv, faktúr, objednávok (čl. 58-59), Mandátna
zmluva (čl. 113-117) okresný súd nevyhodnocoval, nakoľko nemali žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci.
Nepripustil dokazovanie navrhované žalobcom (vyžiadanie zoznamu všetkých adresátov, ktorým bol
predmetný e-mail zaslaný) a to za účelom: kontroly či ospravedlnenie skutočne obdržali všetci adresáti

pôvodného e-mailu, zistenia, či tento sporný e-mail bol zaslaný iba členským obciam žalovaného, alebo
či sa medzi adresátmi mohli nachádzať aj iné subjekty, porovnania s internými databázami žalobcu
a poprípade dožiadať obce, ktoré v danom čase ukončili komunikáciu so žalobcom, či tak urobili pod
vplyvom sporného e-mailu, s poukazom na čl. 8 CSP. Žalobcom vznesená požiadavka na vykonanie
dôkazu (vyžiadanie zoznamu adresátov), vychádza z ničím nepodloženej domnienky žalobcu o tom, že
predmetný e-mail mal byť doručený aj iným subjektom a rovnako je len domnienkou žalobcu, že niektoré

obce mohli s ním ukončiť komunikáciu pod vplyvom sporného e-mail. Navrhovaný dôkaz nepripustil
okresný súd, nakoľko tento by neslúžil na podporu skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalobca vôbec
neuviedol. Čo sa týka účelu vykonania tohto dôkazu - kontroly, či prípadné ospravedlnenie, o ktorom
súd rozhodne bude zaslané všetkým, ktorým bol predmetný e-mail doručený, okresný súd uviedol, že
uvedené je vecou výkonu rozhodnutia súdu a nie dôkazom dôležitým a potrebným pre rozhodnutie vo

veci.

8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi, priznal v časti nároku o zverejnení ospravedlnenia, nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50 %, keď žalobca sa domáhal ospravedlnenia celkovo ohľadom štyroch vyjadrení žalovaného

(spoločnosť CEVEO, s.r.o. zavádza a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu;
chce od Vás prístupy do EKS a ďalšie údaje; porušuje pravidlá slušnosti; za svoje služby berie
mnohonásobne vyššie provízie. V tejto časti vyhovel žalobe iba ohľadom jedného vyjadrenia (I. výrok).
Žalobca mal tak úspech v rozsahu 25 % a neúspech v rozsahu 75 %, rozdiel predstavuje 50 %, preto
bol žalobcovi v tejto časti priznaný nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu (III. výrok). V časti

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy - finančného zadosťučinenia bol plne úspešný žalovaný, keďže v
tejto časti bola žaloba zamietnutá, preto okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne voči výrokom II., III., IV. a navrhol ich zmenu

vyhovením žalobe a priznaným náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, resp. zrušenie
a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h)
CSP. Argumentoval tým, že nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu (odsek 19.5), že v konaní
nebolo preukázané a žalobca ani netvrdil, že by v príčinnej súvislosti s odoslaním e-mailu došlo u neho
k nejakej ujme, že by informácie obsiahnuté v e-maile mali nejaké následky na jeho podnikateľskú

činnosť. V zamietajúcej časti okresný súd nehodnotil obsah sporného e-mailu spôsobom načrtnutým v
uznesení NS SR sp. zn. 4 Cdo 149/2009. Po oboznámení sa s obsahom predmetného e-mailu a jeho
štylizáciou nemožno dospieť k inému záveru, než, že sa jej autor snaží získať konkurenčnú výhodu pre
spoločnosť KOMUNAL SERVIS - Verejné obstarávanie, s.r.o., na úkor nepodloženého a nepravdivého
osočovania žalobcu. V e-maile nie sú uvedené žiadne dôkazy, ani pôvodcovia daných tvrdení, nie je

nijako konkretizované údajné konanie žalobcu, ktoré porušuje pravidlá slušnosti a aké pravidlá. Obsah
e-mailu sa tak u jeho adresáta snaží navodiť dojem, že žalobca poskytuje svojim klientom predražené
služby, a že pri uzatváraní zmlúv klientov klame, zavádza a konaná nemorálne. Vysvetlenie pani H.
v e-maile zo dňa 12.7.2021, že nerobia reklamu a propagáciu komerčným firmám a svojim členom
len poskytujú informačný servis, zjavne odporuje obsahu predmetného e-mailu. Adresátmi e-mailu boli

členovia žalovaného, ktorých je takmer 150, obce ako verejnoprávne subjekty, ktoré boli v danom čase
potenciálnymi klientmi žalobcu. S týmito skutočnosťami, hoci boli podstatné pre rozhodnutie vo veci, sa
súd prvej inštancie vysporiadal nedostatočne. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkou,
že pred odoslaním predmetného e-mailu jeho autor ani len neprejavil žiadnu snahu o overenie alebo
konfrontovanie-osobné, telefonické, či písomné, svojich konštatovaní, neskôr označených za fakty,

priamo so žalobcom. Žalovaný sa totiž fakticky bráni tým, že len prevzal argumentáciu iných osôb.
Právne významná (keďže dotvára celkový kontext konania žalovaného pri odoslaní sporného e-mailu)
je aj skutočnosť, že spoločnosť KOMUNAL SERVIS - Verejné obstarávanie, s.r.o., IČO 53 065 778
je v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Na základe zmluvy č. VO/02/2021/PL-KSVO a č. VO/02/2021/EL-KSVO spoločnosť KOMUNAL SERVIS - Verejné obstarávanie, s.r.o. zabezpečuje pre žalovaného
(a jeho členov) dodávku služieb verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní za účelom výberu dodávateľa zemného plynu a elektrickej energie (bod 3.1 uvedených

zmlúv). V zmysle bodu 5.1 uvedených zmlúv túto činnosť vykonáva spoločnosť KOMUNAL SERVIS
– Verejné obstarávanie, s.r.o. odplatne. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že predmetná
rámcová zmluva nebola výsledkom žiadnej súťaže, že žalovaný pri jej uzavretí rokoval výlučne so
spoločnosťou KOMUNAL SERVIS - Verejné obstarávanie, s.r.o., žiadne iné ponuky od konkurenčných
spoločností si nezabezpečil. Žalobca preto považuje za nepodložené tvrdenia o tom, že žalovaný

zabezpečil danou zmluvou pre svojich členov najvýhodnejšie podmienky, keďže dané podmienky
neboli pred uzavretím zmluvy konfrontované so žiadnymi konkurenčnými ponukami. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že uzatváranie podobných rámcových zmlúv nie je bežnou súčasťou
činnosti žalovaného. Tvrdenia uvedené v spornom e-maile nevychádzali z dôkazov navrhovaných
žalovaným v tomto spore. V rámci svojej obrany žalovaný najskôr predložil iba dve e-mailové správy,
jeden e-mail z obce Šterusy, druhý z obce Banka. E-mail od starostky obce Banka bol žalovanému

doručený až ako reakcia na sporný e-mail, čiže logicky nemohol byť podnetom na odoslanie sporného
e-mailu. Zo správy starostu obce Šterusy nevyplýva, že žalobca vystupoval ako zmluvný partner
žalovaného. Ani jeden z uvedených e-mailov neobsahuje tvrdenia, ktoré by preukazovali pravdivosť
tvrdení uvedených v spornom e-maile, inak povedané, porovnaním gramatického znenia sporného e-
mailu a dvoch e-mailov z obce Banka a Šterusy je zrejmé, že sporný e-mail nepreberá ich tvrdenia, ale

obsahuje iné informácie. Svedkyňa p. G. neuvádzala žiadne relevantné argumenty, ktoré by mohli byť
podkladom sporného e-mailu. Svedkyňa popísala iba svoj subjektívny pohľad na štýl komunikácie, keď
ona nemá rada rýchle rozhodnutia, treba si rozmyslieť situáciu, a teda sa jej nepáčil prístup, akým s ňou
bolo jednané, pritom uznala, že jej bolo vysvetlené ako vznikne úspora pri poskytnutí služieb žalobcu,
ibaže tomu až tak nerozumela, mala výhrady k štýlu komunikácie, keď jej tón pripadal arogantný.

Záverom vo výpovedi svedkyňa uviedla, že e-maily takéhoto typu sú bežné. Na pojednávaní konanom
dňa 29.6.2022 A. I. H. uviedla, že prioritným podnetom bol telefonát G. A. (starostu Dolné Otrokovce),
ktorý jej zavolal s tým, že „prosím ťa upozorni kolegov na obchodné praktiky firmy CEVEO“, nakoľko v
tom telefonáte spomenul, že keďže Združenie má uzavretú rámcovú zmluvu so spoločnosťou Komunal
servis, bol pre neho nepríjemný tlak zástupcov CEVEO, konkrétne mená zástupcov nepovedal. Na jeho

základe bola požiadavka upozorniť kolegov, aby nestrácali čas, pretože obchodné podmienky, ktoré
poskytovali boli nejasné a nezrozumiteľné, resp. nejednoznačné, nebolo to konkrétne číslo, napr. efekt
v eurách. V ten istý deň jej prišiel e-mail od D. A. (starostu obce Šterusy), ktorý v tom e-maile sa tiež
pýta na to, či Združenie má s firmou CEVEO uzavretú zmluvu, svedkyňa mu následne telefonovala, aby
sa ubezpečila a aj jeho, že ZMO a CEVEO nemajú žiadnu pracovnú zmluvu. Skutočnosti, ktoré mal

A. H. údajne oznámiť p. A. vierohodne preukázané neboli a jeho meno sa pôvodne neuvádzalo ani vo
vyjadrení žalovaného k podanej žalobe. K prístupovým údajom do EKS sa vyjadril aj svedok E., ktorý
ozrejmil, že žiadať pred uzavretím zmluvy od starostov na poskytnutie prístupu do EKS by bolo zbytočné,
akniejeuzavretámandátnazmluva,žalobcanemôžepreoslovenúobecničvykonať.A.H.ďalejuviedla,
že po odoslaní sporného e-mailu dostala aj iný podnet, konkrétne „Áno dostala, niekoľko, telefonicky

ma kontaktoval A. B. C., starosta obce Veľké Kostoľany .... následne na druhý deň som obdržala e-mail
od starostky obce Banka A. G., potom som ja kontaktovala pána J., ako štatutára nášho združenia“.
Z výpovede p. C. a J., aj z výpovede p. H. vyplýva, že sú v tejto veci zaujatí, keďže sa osobne poznajú,
veria si, ale najmä sú členmi orgánov žalovaného. Nepochybne tak majú priamy záujem na tom, aby
tento spor skončil pre žalovaného priaznivo. Ich výpovede nepovažuje za vierohodné a navyše ani z

nich nevyplýva pravdivosť tvrdení uvedených v spornom e-maile. Okresný súd nepovažoval výpoveď
svedka E. (odsek 20. odôvodnenia) za objektívnu, keďže je stále zamestnancom žalobcu, naproti tomu
odkazoval na výpoveď svedka A. C., hoci aj z výpovede p. H. vyplýva, že bol v tejto veci zaujatý, keďže
sa osobne poznajú, veria si, ale najmä je členom orgánov žalovaného, čo potvrdil aj svedok. Tento rôzny
prístup k možnej neobjektívnosti svedkov p. E. a p. C. okresný súd vôbec nevysvetlil. Predovšetkým

ale vierohodnosť tvrdení p. C. vyvrátila žalovaným predložená komunikácia cez aplikáciu Viber (ktorej
obsah potvrdil aj p. C. počas svojho výsluchu). V písomnej správe (odpovedi na správu p. C.) p. H.
výslovne uvádza, že žiadnu zmluvu so žalovaným uzatvorenú nemajú. Ani svedecké výpovede A. C.
a A. J. vierohodne nepreukázali, že sporný e-mail vychádzal z ich podnetov, a že tvrdenia uvedené
v spornom e-maile sú pravdivé.

10. Podľa názoru okresného súdu je pravdou, že žalobca so žalovaným nemal uzatvorenú žiadnu
zmluvu a nebol jeho zmluvným partnerom. To je síce fakt, avšak v spornom e-maile sa uvádza, že
„spoločnosťCEVEO,s.r.o.zavádzaaudávanepravdivéinformácie,žemámesnimiuzatvorenúzmluvu“.Formulácia sporného e-mailu neobsahuje iba konštatovanie faktu, že medzi žalobcom a žalovaným
neexistuje zmluvný vzťah. Sporný e-mail obsahuje výslovné tvrdenie, že žalobca sa pri svojej činnosti
na takýto zmluvný vzťah nepravdivo odvoláva. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by

sa žalobca na svoj údajný zmluvný vzťah so žalovaným odvolával a tým sa snažil presvedčiť na
spoluprácu členov žalovaného. Práve naopak, v písomnej správe na výslovnú otázku svedka p. C.
nasledovala výslovná odpoveď, že žalobca zmluvu so žalovaným uzavretú nemá. Okresný súd ďalej
tvrdí, že žalobca sa v rámci konkurenčného boja a zaujatia pozície na trhu v oblasti ním poskytovaných
služieb snažil presadiť, pričom nebolo vylúčené jeho konanie tak ako opísal svedok A. B. C. teda,

že zástupcovia žalobcu tvrdili, že majú podpísanú zmluvu so žalovaným. Výpoveď svedka B. C.
však bola vyvrátená predloženou komunikáciou cez aplikáciu K., kde sa na zmluvu pýtal a kde bola
jej existencia popretá. Zároveň žalovaný v spornom e-maile uviedol, že „spoločnosť CEVEO, s.r.o.
zavádza a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu“. Žalobca jednoznačne
poprel, že by sa odvolával na údajnú spoluprácu so žalovaným a žalovaný žiadny vierohodný dôkaz
pravdivosti svojho tvrdenia nepredložil. Namieta postup okresného súdu v odsekoch 23 a 24, keď

podľa žalovaného sa jednalo o relevantné dôkazy, nakoľko dané dôkazy preukazujú, či skutočnosti
obsiahnutévspornome-mailesúaleboniesúpravdivé,resp.čimajúobjektívnypodklad,pričomokresný
súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a aký účel bol e-
mailom sledovaný. Nároky na satisfakciu morálnu (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a satisfakciu
majetkovú (v peniazoch) sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom,

ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc jeho formu), je primeranosť tejto
satisfakcie (obdobne napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 41/2015, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo
212/2007). Požadovaná finančná satisfakcia bola primeraná, nakoľko došlo k závažnému zásahu do
práv žalobcu. Útok žalovaného bol namierený priamo proti vykonávaniu podnikateľskej činnosti žalobcu
(z ktorej žalobca legitímne očakával zisk) a to v čase, kedy žalovaný zjavne predpoklad prebiehajúce

rokovania medzi žalobcom a jeho potenciálnymi partnermi (citácia zo sporného e-mailu: „Zistili sme,
že Vás začala oslovovať firma CEVEO ... poprosíme, aby ste dobre premysleli či s nimi zmluvu
podpíšete“). K odoslaniu e-mailu došlo v čase nadväzujúcom na predchádzajúcu prezentáciu služieb
konkurenčnej spoločnosti („nedávno sme Vám posielali info list ohľadne spoločného VO na energie...“
za čím sa nachádza odkaz na rámcové zmluvy uzavreté so spoločnosťou KOMUNAL SERVIS – Verejné

obstarávanie, s.r.o.). Nasleduje osočovanie žalobcu (obviňovanie z klamstva, zavádzania, predražených
služieb, neslušnosti), zakončené apelom, presnejšie prosbou, aby si adresáti e-mailu dobre premysleli,
či so žalobcom zmluvu podpíšu. Žalovaný neuskutočnil žiadne kroky, ktorými by sa pokúsil možný
dosah sporného e-mailu zmierniť, napr. svoje tvrdenia formulovať ako vecné porovnanie služieb dvoch
konkurenčných spoločností, uviesť konkrétne dôkazy, z ktorých jeho tvrdenia vychádzajú, umožniť

žalobcovi vyjadriť sa k údajným zisteniam žalovaného. Následne po odoslaní sporného e-mailu neurobil
žalovaný žiadne kroky, ktorými by sa aspoň pokúsil odstrániť alebo zmierniť neoprávnený zásah do práv
žalovaného. Preukazovanie konkrétnych zrušených objednávok, zmlúv, či prisľúbenej spolupráce, by
bolo preukazovaním nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, nie peňažnej satisfakcie v zmysle
§ 19b Občianskeho zákonníka, ktorá má inú povahu.

11. Nesprávny je spôsob, akým okresný súd určil pomer úspechu žalovaného v spore pre účely výroku
o náhrade trov konania. Poukázal na § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď v danej veci je tarifnou
hodnotou suma 2.000,- eur. Na rozhodnutie o náhrade trov dvomi samostatnými výrokmi nie je dôvod,
vo výsledku to spôsobuje, že žalovaný by fakticky dosiahol úspech v spore viac ako 100 %, konkrétne

150 %. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc jeho
formu), je primeranosť tejto satisfakcie. Obe satisfakcie pritom vychádzajú z neoprávneného zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby, ktorého posudzovanie tvorí meritum sporu. Pri skúmaní pomeru
úspechu v spore je potrebné prihliadať aj na špecifickú povahu sporov na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby, kedy nie je možné stanoviť všeobecnejšie platný čisto matematický spôsob výpočtu

úspechu, resp. neúspechu strán v spore. Okresný súd by mal v týchto sporoch pristúpiť ku komplexnému
vyhodnoteniu pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Pokiaľ ide o základ uplatneného nároku
(existencia neoprávneného zásahu do práv žalobcu), žalobca úspešný bol a zamietnutie žaloby v časti
požadovaného ospravedlnenia je z tohto pohľadu zanedbateľné. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
treba rozlíšiť, čo je základom sporu. Úspech vo veci sa teda skúma čo do právneho základu, a nie čo do

rozsahu alebo výšky priznaného nároku. Dôležité je, že k neoprávnenému zásahu došlo a nie výsledné
znenie súdom priznaného ospravedlnenia. Rozhodovanie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch zase patrí k typickým rozhodnutiam, kedy jeho výška závisí od úvahy súdu s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. K neoprávnenémuzásahu do práv žalobcu tak nepochybne došlo, keďže okresný súd podanej žalobe čiastočne vyhovel,
pričom za dostatočný prostriedok ochrany považoval iba morálne zadosťučinenie.

12. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. Žalobca v súvislosti so spoločnosťou Komunal Servis opakovane (tak ako pred
súdom prvej inštancie) tvrdí, že „nemožno dospieť k inému záveru, než že sa jej autor (pozn. autor
správy) snaží získať konkurenčnú výhodu pre spoločnosť Komunal Servis“, zároveň napáda existujúcu
rámcovú zmluvu medzi žalovaným a spol. Komunal Servis, ako aj skutočnosť, že táto zmluva nie je

výsledkom „žiadnej súťaže“. Žalovaný v priebehu sporu vysvetlil podstatu existujúcej rámcovej zmluvy
so spoločnosťou Komunal Servis a vysvetlil, že takáto zmluva nemusela byť výsledkom žiadnej súťaže,
pretože táto zmluva poskytuje jedine výhody pre obce v podobe jednotného a stabilného cenníka
akýchkoľvek záväzkov zo strany žalovaného, či zo strany členov združenia. Z e-mailu vôbec nevyplýva,
že sa žalovaný snaží získať akékoľvek konkurenčné výhody alebo akýmkoľvek spôsobom zasahovať
do existujúcej hospodárskej súťaže na trhu danej služby, tak ako to opakovane tvrdil žalobca. Ak

žalobca mal za to, že zo strany či už žalovaného alebo spol. Komunal Servis došlo alebo dochádza
k akémukoľvek zneužitiu hospodárskej súťaže, mal využiť osobitné právne prostriedky ochrany podľa
Obchodného zákonníka alebo podľa osobitného zákona. Žalovaný, na rozdiel od žalobcu v danom
konaní plne uniesol dôkazné bremeno a jednoznačne preukázal, že všetky výroky, ktoré boli obsahom
sporného výroku (okrem výroku o výške provízií) sa zakladajú na pravde, nakoľko ich potvrdzujú

reálne skúsenosti zúčastnených (zástupcov žalovaného a starostov). Žalobca v rámci konania navrhol
a okresný súd vykonal (návrh na zistenie e-mailových adries nebol dôkaz, ktorý by žalobca obstaral,
bol to len návrh žalobcu, aby okresný súd iniciatívne sám tento dôkaz obstaral) len jediný dôkaz, a to
výsluch A. E., ktorý bol a stále je zamestnancom žalobcu, ale bol zúčastnený rozhovorov so starostami, z
ktorých následne vzišiel podnet od starostov adresovaný p. H., autorke sporného e-mailu. A. E. nemohol

vypovedať inak, ako vypovedal, čo okresný súd v odôvodnení vysvetlil. Nedôveryhodnosť tohto svedka
založená jednak jeho zamestnaneckým pomerom a očakávanou lojalitou k zamestnávateľovi bola ešte
umocnená predpokladom, že sa svedok pravdepodobne neprizná k svojmu vlastnému zavádzaniu
oslovených starostov. Žalobcovi nič nebránilo navrhnúť vypočuť ďalších svedkov, ktorý by podľa neho
boli spôsobilí vyvrátiť tvrdenia žalovaného o zavádzaní žalobcu a porušovaní pravidiel slušnosti. Žalobca

nezabezpečil výsluch p. H., bývalého spoločníka a konateľa žalobcu a osobu zodpovednú za výsledky
stretnutí a rozhovorov so starostami obcí. E-mail p. starostu A. z obce Šterusy potvrdil, že si od
neho zástupcovia žalobcu žiadali prístupy do EKS, pritom sám o tom informoval p. H., teda ešte
pred začiatkom sporu. E-mail od p. starostky G., ktorý potvrdzoval nekorektné správanie zástupcov
žalobcu bol síce doručený p. H. až ako reakcia na e-mail zo strany žalovaného, no táto skutočnosť nič

nemení na tom, že potvrdila pravdivosť sporného e-mailu. E-mail p. G. bol zaslaný v čase neexistencie
súdnehosporumedzistranami,apretoutejtosvedkynenemožnoidentifikovaťžiadnupohnútku,ktoráby
ovplyvňovala obsah jej tvrdení a následne aj výpovede. Spolu s jej výpoveďou ako svedka bez pochyby
vyplynulo, že správanie zástupcov žalobcu hodnotila ako nátlakové až arogantné. Žalobca vo svojom
odvolaní tvrdí, že jej výpoveďou ani jej e-mailom pre p. H. sa nepotvrdila pravdivosť sporného e-mailu,

lebo p. H. nepoužila tie isté slová ako pani G.. J., ktoré použila p. H. v spornom e-maile bezpochyby
vystihli nekorektnú komunikáciu zo strany žalobcu, ktorú opisuje p. G. a zároveň je zrejmé, že p. G.
svojim výrokom „obohacovanie sa na úkor obcí“ naznačovala práve vysoké provízie žalobcu (ktoré
okremzákladnejcenyzaobstaraniezahŕňajúajpercentázúspory,ktorévčaseuzatvoreniazmluvynevie
ani jedna zo zmluvných strán odhadnúť a môžu sa v konečnom dôsledku vyšplhať až do neprimerane

vysokých súm). Svedecká výpoveď p. C. potvrdila, že ako starostovi mu zástupcovia žalobcu tvrdili, že
majú so žalovaným uzatvorenú akúsi zmluvu. Žalovanému v žiadnom prípade nie je zrejmé, ako môže
žalobca označovať tohto svedka ako zaujatého. Skutočnosť, že sa svedok A. B. C. a p. H. poznajú,
nie je pre takéto tvrdenie postačujúce. Priamo na pojednávaní bolo zdôraznené, väčšia časť zástupcov
obcí, ktoré sú u žalovaného združené p. H. poznajú a na základe dlhoročnej spolupráce si navzájom

dôverujú. Avšak medzi p. H. a p. C. nie je iný, ako kolegiálny (pracovný) vzťah, ktorý nemá svedka nijak
motivovaťnasúdeklamaťčizavádzať.Žalobcaprekrúcazistenýskutkovýstav,aktvrdí,že„vierohodnosť
tvrdení p. C. vyvrátila predložená komunikácia cez aplikáciu Viber“, kde p. H. výslovne uvádza, že žiadnu
zmluvu so žalovaným uzatvorenú nemá. Ide o komunikácia medzi p. C. a p. H., kde skutočne p. H.
popiera, že by existovala nejaká zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Dôležité je však spomenúť (čoho

si je žalobca plne vedomý a vo svojom odvolaní úmyselne nespomína), že táto písomná komunikácia
prebehla medzi p. C. a p. H. až potom, čo sa odohralo stretnutie medzi nimi v obci Veľké Kostoľany.
Práve na osobnom stretnutí prezentoval p. H. informáciu p. C. o uzavretí zmluvy so žalovaným, očividne
v snahe zvýšiť svoju dôveryhodnosť. Nakoľko práve táto informácia sa p. C. nepozdávala, kontaktovalp. H. a tá mu túto informáciu vyvrátila. Až následne p. C. p. H. kontaktoval prostredníctvom správ,
kde sa ho vyslovene spýtal, či takúto zmluvu majú uzatvorenú so žalovaným. Už v tejto písomnej
komunikácii p. H. túto informáciu poprel. Celý tento vyššie popísaný dej však bol potvrdený svedeckými

výpoveďami jednak p. H. a jednak p. C.. Okresný súd výsledky dokazovania zmysluplne zhrnul
v napadnutom rozsudku. Žalovaný zabezpečil účasť svedkov p. H. a p. J., ktorý je nie len predsedom
žalovaného, ale predovšetkým jedným z oslovovaných starostov. Ich výpovede minimálne dotvorili obraz
o všetkých relevantných skutočnostiach a správaní sa a prezentovaní sa žalobcu pred oslovovanými
starostami. Práve vzájomná súhra, nadväznosť a absencia akejkoľvek rozporuplnosti vo výpovediach

žalovaným zabezpečených svedkov poskytla okresnému súdu odpovede na opodstatnenosť (resp.
neopodstatnenosť) žaloby vo vzťahu k nárokom, ktoré boli rozsudkom zamietnuté. Samotná existencia
neoprávneného zásahu bez preukázania reálnych dopadov na dobrú povesť žalobcu nemôže viesť
bez ďalšieho k záveru o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vyjadreniach tvrdil, že
starostovia, ktorí sa na zavádzanie v komunikácii so žalobcom sťažovali, sami nakoniec so žalobcom
uzavreli zmluvy na verejné obstarávanie. Takéto tvrdenie žalobcu ho automaticky diskvalifikovalo v

uplatňovaní si nároku na priznanie si nemajetkovej ujmy v peniazoch (a to aj bez ohľadu na absolútnu
nespôsobilosť väčšiny výrokov žalovaného vôbec zasiahnuť do jeho dobrej povesti), čo prirodzene a
správne viedlo okresný súd k zamietnutiu žaloby v tomto rozsahu. Žalobca v odvolaní nevysvetľuje,
v čom presne vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Občiansky
zákonník ako hmotnoprávny predpis priznáva žalobcovi možnosť rozhodnúť sa podľa skutkovej situácie,

ktorý nástroj nápravy v podobe konkrétneho nároku v žalobe využije. Žalobca môže žiadať všetky
spôsoby ochrany naraz alebo si môže vybrať len satisfakciu výlučne morálnu či výlučne peňažnú a pod.
Všetky tieto nároky sú samostatné, navzájom nepodmienené a žalobcu nič nenúti požadovať viac než
to, čo by dostatočne odstránilo v danom prípade protiprávny stav. Samostatnosť a nepodmienenosť
týchto nárokov spôsobuje, že by mohli byť predmetom aj samostatných konaní. Okresný súd pred

prvým pojednávaním v rámci vysloveného predbežného právneho posúdenia, upozornil žalobcu na
nedôvodnosť nároku na peňažnú satisfakciu a to aj za situácie, že by sa nárok na morálnu satisfakciu
ukázal ako dôvodný. Akékoľvek úvahy žalobcu o „potrebe komplexného vyhodnotenia pomeru úspechu
a neúspechu“ nemajú žiadnu legálnu oporu tak v hmotnoprávnom (Občiansky zákonník) ako ani v
procesnoprávnom (Civilný sporový poriadok) predpise. Je zrejmé, že vo vzťahu k prvému nároku

bol žalobca úspešný tak nepatrne, čo by okresný súd za daných okolností mohlo priviesť aj k úvahe
o neúspechu smerujúcej k úplnej neexistencii jeho nároku na náhradu trov konania, ale v žiadnom
prípade nie k úvahe o úspechu. Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku bol žalobca v plnom rozsahu
neúspešný. Správnosť postupu okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania potvrdzuje
bez akýchkoľvek pochybností aj odborná literatúra: „Ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko

samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie
náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore týkajúcom
sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Trovy, ktoré
strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa
pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných

vecí podieľala na vzniku týchto trov).“ (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 16CoPr/1/2021).

13. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že v súvislosti s otázkou
posúdenia pravdivosti tvrdenia žalovaného, resp. p. H. uvedené v spornom e-maile odkázal na bod 4.,
6., 7., 8., 9. podaného odvolania. Obsah sporného e-mailu nezodpovedá pravde a ani dôkazom, ktoré

mala mať p. H. k dispozícii. Práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
pravdivosti tvrdení obsiahnutých v spornom e-maile. Žalobca nevedie tento spor so spoločnosťou
KOMUNAL SERVIS – Verejné obstarávanie s.r.o., ani nerieši, či pri uzavretí rámcovej zmluvy medzi
žalovaným a danou spoločnosťou bol alebo nebol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Netvrdí,
že uzavretie rámcovej zmluvy odporovalo zákonu. Netreba však opomínať, že žalovaný, presnejšie

p. H. zahrnuli túto spoločnosť v určitom kontexte do obsahu sporného e-mailu. Je preto logické, že sa
žalobca vyjadruje aj ku skutočnostiam týkajúcim sa danej spoločnosti, keďže sa týkajú predmetu sporu.
Na skutočnosti týkajúce sa danej firmy poukazuje výlučne preto, aby ozrejmil celkový kontext odoslania
sporného e-mailu, možné motívy pri jeho odoslaní a tiež samozrejme aj za účelom preukázania
nedôveryhodnosti tvrdení žalovaného, resp. p. H. (bod 5. odvolania). Svedkyňa p. G. uznala, že jej

bolo vysvetlené ako vznikne úspora pri poskytnutí služieb žalobcom, ibaže tomu až tak nerozumela.
Je niečo iné mať výhrady k štýlu komunikácie, a niečo iné tvrdiť, že niekto klame, zavádza, koná
neslušne a podobne. Neuvádzala nič o skutočnostiach, ktoré sú obsahom sporného e-mailu a mohli
by byť jeho podkladom, žiadne provízie vôbec neporovnávala, pretože ak by porovnávala, záver, žeodmena 350,- eur odmena + poplatok z úspory je „obohacovanie sa na úkor obcí“, by bol v logickom
rozpore s tým, že obec Banka nakoniec spoločnosti KOMUNAL SERVIS – Verejné obstarávanie, s.r.o.
zaplatila odmenu 400,- eur za jedno verejné obstarávanie. Okresný súd v odseku 20 odôvodnenia

napadnutého rozsudku netvrdí, že udalosti sa stali tak ako tvrdil svedok p. C., ale že nebolo vylúčené
konanie žalobcu, resp. jeho zástupcov tak ako opísal svedok A. B. C.. Na rozdiel od sporného e-mailu je
komunikácia p. C. a p. H. komunikáciou 2 osôb, nie hromadnou správou, žalovaný predložil okresnému
súdu len časť tejto komunikácie (odpovede p. H.) bez prvotnej správy p. C., z čoho nebolo zrejmé,
na aké skutočnosti reaguje prvá časť odpovede p. H.. K reakcii p. H. uviedol, že žalovaný, resp. p.

H. zahrnula spoločnosť KOMUNAL SERVIS – Verejné obstarávanie, s.r.o. do sporného e-mailu. Pán
H. sa pojednávaní nezúčastnil zo zdravotných dôvodov a v záujme urýchlenia sporu na jeho výsluchu
z dôvodu dlhodobej PN netrvali, čoho si je žalobca vedomý. Žalovaný zvýrazňuje, že sám žalobca
vo vyjadreniach opakovane tvrdil, že starostovia, ktorí sa na zavádzanie v komunikácii so žalobcom
sťažovali, sami nakoniec so žalobcom uzavreli zmluvy na verejné obstarávanie. Vo svojom vyjadrení
žalobca argumentoval iba tým, že pre obec Šterusy žalobca nakoniec (po vysvetlení obsahu sporného

e-mailu) zabezpečoval proces individuálneho verejného obstarávania na zemný plyn za odmenu 200,-
eur a na elektrinu za odmenu 200,- eur. Predmetom sporu ale nie je nárok na náhradu škody.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadkom,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

– zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že
odvolaniežalobcuječiastočnedôvodné,pretopostupompodľa§387CSProzsudoksúduprvejinštancie

v napadnutom II. výroku potvrdil a napadnuté výroky III. a IV. postupom podľa § 388 CSP zmenil.

15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu, uložiť žalovanému povinnosť
zaslať všetkým členom Združenia miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice so sídlom Ulica Paulínska
513/20, 917 01 Trnava, IČO: 318 263 85 e-mail s nasledovným ospravedlnením: ,,Združenie miest

a obcí, región JE Jaslovské Bohunice sa týmto ospravedlňuje spoločnosti CEVEO, s.r.o. so sídlom
Lipovník 94, 956 01, IČO: 52 029 409 za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby, ku ktorému došlo v e-maile zo dňa 13.5.2021 adresovanom členom Združenia miest a
obcí, región JE Jaslovské Bohunice, nakoľko skutkové tvrdenia, že: spoločnosť CEVEO, s.r.o. zavádza
a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu, chce od Vás prístupy do EKS

a ďalšie údaje, porušuje pravidlá slušnosti i v minulom roku a za svoje služby berie mnohonásobne
vyššie provízie, uvedené v danom e-maile, sú nepravdivé. Za uvedené výroky sa týmto spoločnosti
CEVEO, s.r.o. ospravedlňujeme.“ a zároveň uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Výrok I. (vyhovujúci) nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu II. výrokom zamietol (povinnosť
žalovaného zaslať všetkým členom Združenia miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice, so sídlom ul.

Paulínska 513/20, 917 01 Trnava, IČO: 318 263 85 e-mail s nasledovným ospravedlnením: „Združenie
miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice sa týmto ospravedlňuje spoločnosti CEVEO, s.r.o. so sídlom
Lipovník 94, 956 01, IČO: 52 029 409, za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby, ku ktorému došlo v e-maile zo dňa 13.5.2021 adresovanom členom Združenia miest
a obcí, región JE Jaslovské Bohunice, nakoľko tvrdenia, že: spoločnosť CEVEO, s.r.o. zavádza a udáva

nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu, chce od Vás prístupy do EKS a ďalšie údaje,
porušuje pravidlá slušnosti i v minulom roku, uvedené v danom e-maile, sú nepravdivé. Za uvedené
výroky sa týmto spoločnosti CEVEO, s.r.o. ospravedlňujeme.“, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec aj v napadnutom rozsahu (II. výrok) i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti (II. výrok). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi
(ohľadom II. výroku).

19. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu,
pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených stranami) vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci,

ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho
predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav.

21. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

22. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do

dobrej povesti právnickej osoby.

23. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva možnosť právnickej osoby, postihnutej
neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti domáhať sa súdnou cestou, aby sa subjekt
neoprávneného zásahu zdržal takého zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a aby odstránil

závadnýstavazároveňmáprávosadomáhaťprimeranéhozadosťučinenia,ktorémôžebyťpožadované
i v peniazoch. Použitie jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré vyplývajú z ust. § 19b ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako i rozsahu ich použitia prináleží súdu a úvaha súdu musí vychádzať
z konkrétnych okolností neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby na podklade
hodnotenia vykonaných dôkazov. V danom prípade ide o voľné hodnotenie dôkazov, ktoré nie je

vymedzené hodnotiacimi hľadiskami, ktoré boli stanovené v hmotnom práve, a to najmä čo do rozsahu
použitia sankcie primeraného zadosťučinenia uvedeného v ustanovení § 19b ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

24. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé
nepravdivétvrdeniezasahujúceprávaprávnickejosobychránenévzmysle§19bods.2a3Občianskeho
zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia
za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda

nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah
spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak
preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

25. Podľa rozhodnutia sp. zn. 30Cdo/2448/2007 (NS ČR): K vzniku občianskoprávnych sankcií za
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby (z uvedeného vyplýva
nevyhnutnosť overenia faktu, že právnická osoba skutočne takú povesť požíva), tento zásah musí byťneoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou
(nezákonnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za zásah do dobrej
povesti právnickej osoby len vtedy, ak tento neoprávnený zásah skutočne tiež vyvolala, resp. spôsobila.

Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti
zaťažuje dotknutú právnickú osobu.

26. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa
citovaných zákonných ustanovení je možné zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými

hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky,
ktorýmchýbaakýkoľvekskutkovýzáklad,avšakvobochprípadochmusíísťotvrdeniamajúcedifamačný
charakter,čoznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej
osoby.

27. Nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta,

ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy) alebo skutočnosti, ktoré takto
hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú ku skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý,
resp. pravdu skresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa
zároveň dotknúť cti alebo dobrého mena konkrétnej právnickej osoby.

28. Občianskoprávna ochrana dobrej povesti právnickej osoby vyplývajúca z § 19b ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci
úsudok je považovaný za neoprávnený zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý privodiť ujmu
do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou
ujmou na dobrej povesti právnickej osoby musí byť príčinná súvislosť. Pre posudzovanie dobrej

povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť zaťažuje
osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla. Musí napríklad preukázať, že ňou uskutočnený
zásah spočívajúci do dobrej povesti v negatívnom tvrdení je pravdivý (rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/28/2021).

29. Občianskoprávna ochrana dobrej povesti právnickej osoby vyplývajúca z ustanovenia § 19b ods.
2, ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak nepravdivé tvrdenie a neprimeraný
hodnotiaci úsudok je považovaný za neoprávnený zásah, ktorý z objektívneho hľadiska bol spôsobilý
privodiť ujmu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a

vzniknutou ujmou na dobrej povesti právnickej osoby musí byť príčinná súvislosť (pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Cdo/34/2020).

30. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ústava
SR), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

31. Podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (1)
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na

povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (2) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (4)

32. Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené

vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným nepochybne patrí
činnosť orgánov verejnej moci, vrátane rozhodovacej činnosti súdov, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo
verejnom živote. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory
je obsahovo obmedzené právami iných, najmä čl. 19 ústavy. Pri kolízii oboch ústavou garantovaných
práv a aplikácii ustanovenia § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany

dobrej povesti právnickej osoby, je povinnosťou súdu vždy interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia
z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu
s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v kontexte so slobodou prejavua s právom na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Teória
a súdna prax preto rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť a
hodnotovými úsudkami, kde tá možnosť je podstatne obmedzená (Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 15. decembra 2009 sp. zn. II. ÚS 152/08-52).

33. K porušeniu práva na ochranu dobrej povesti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej povahy (znevažujúcej, diskreditačnej či zneucťujúcej). Pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade treba odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo

hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.
Porušenie práva na ochranu dobrej povesti môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré
sú spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti dotknutého subjektu a teda pôsobiť difamačne. Či je určité
tvrdenie difamajúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového
vyznenia s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Skutkové tvrdenie
saopieraofakt,objektívneexistujúcurealitu,ktorájezistiteľnápomocoudokazovania,pravdivosťjeteda

overiteľná. Z hľadiska ich pravdivosti nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce,
aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná
časť tvrdenia (oznámenia) (sp. zn. 4Cdo 149/2009)

34. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je ochranou osobnosti právnickej osoby. Chráni pred

neoprávnenými zásahmi do povedomia verejnosti o právnickej osobe. Konkrétne konanie právnickej či
fyzickej osoby, ktoré v očiach jej zmluvných partnerov alebo verejnosti spochybňuje jej dôveryhodnosť
(neplnenie zmluvných či zákonných povinností), sa však prejaví pri postihovaní vyjadrení, ktoré môžu
predstavovať zásah do jej dobrej povesti. Vždy je preto nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného
porušenia základného práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou

prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv.
Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného práva, t. j. aby
tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu
dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú
mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať (sp. zn. 4Cdo 149/2009).

35. Do práva na ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa §
19b ods. 3 Občianskeho zákonníka (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a
nasl.Občianskehozákonníka)možnozasiahnuťjednakskutkovýmitvrdeniami,aletiežajneprimeranými
hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým

chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej
osoby (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08 z 18. septembra 2008).

36. Z uznesenia najvyššieho súdu z 23. septembra 2009 sp. zn. 4 Cdo 212/2007 okrem iného vyplýva,

že občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto
tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Pri strete práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu

prejavu treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu lebo sloboda prejavu
predstavuje jeden z najdôležitejších princípov demokratickej spoločnosti a preto sa vzťahuje nielen na
informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné,
ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory a že
fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne (teda aj tlačou) vyslovovať svoje

názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti. Hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným
spôsobomlíšia,lebokýmexistenciaskutočnostimôžebyťpreukázaná,pravdivosťhodnotiacichúsudkov
nie je dokázateľná, čo ale neznamená, že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom
nenapadnuteľné.

37. V danom prípade k tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť v žalobe
označenými výrokmi žalovaného na adresu žalobcu, uvedenými v e-maile zo dňa 13.5.2021 (odoslaný
A. I. H. vedúcou kancelárie žalovaného na čl. 9), ktoré zostali predmetom konania „Spoločnosť CEVEO,
s r.o. zavádza a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu, chce od Vás prístupydo EKS a ďalšie údaje, porušuje pravidlá slušnosti i v minulom roku...“, pričom medzi stranami nebol
sporný obsah predmetného e-mailu, ani jeho odoslanie, sporným bolo, či zaslaním predmetného e-
mailu došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Okresný súd postupoval správne, keď nárok žalobcu

posudzoval v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

38. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia, je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,

či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými
skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého
subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,

treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku
všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

39. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,

a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,
je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi
kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia

práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná
(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy

a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k
dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý nebol ani spochybnený stranami
v odvolacom konaní, že vyjadrenia: žalobca „zavádza a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi

uzatvorenú zmluvu, chce od Vás prístupy do EKS a ďalšie údaje“, sú skutkovými tvrdeniami a vyjadrenie,
že „porušuje pravidlá slušnosti“ je hodnotiacim úsudkom.

41. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

42. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

43. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

44. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť

rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazyna preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

45. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

46. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a

dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ

čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

47. V danom spore, keďže zásah spočíval v skutkových tvrdeniach, žalovaný ako pôvodca

neoprávneného zásahu sa zbaví (občianskoprávnej) sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú
pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

48. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

49.Vtejtosúvislostidávaodvolacísúddopozornostiajčl.15ods.2CSP,nemážiadendôkazpredpísanú
dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a
potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa
pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

50.Dôkazysúdhodnotípodľavlastnejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 CSP v znení účinnom od
1.7.2016). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z
hľadiskapravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Po

skončení dokazovania teda súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu
medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce
dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti, pričom pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa
svedok správal, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /
ne/zaujatosť svedka. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré

je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán.

51. Vierohodnosť svedka je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým
stranámakprejednávanejveci,akájejehorozumováaduševnáúroveň,naokolnosti,ktorédoprevádzali
jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na

správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.),
a na záver aj k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz
výpovede svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).

52. Odvolací súd poukazuje aj na to, že k porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže

dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní
primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.53. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie

nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými

skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého
subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku
všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

54. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,

ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,
je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi

kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná
(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,

že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy
a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k
dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

55. Okresný súd v odseku 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že v časti e-mailu týkajúceho

sa tvrdenia, že mal uzatvorenú zmluvu so žalovaným bolo preukázané, že žalobca nebol zmluvným
partneromžalovanéhoanedošlokžiadnejvýpovedizuzatvorenýchzmlúv,pričomvychádzalzvýpovede
svedka A. B. C. (starosta obce Veľké Kostoľny – pozn. odvolacieho súdu), že zástupcovia žalobcu mu
tvrdili, že majú podpísanú zmluvu so žalovaným. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie o získaní prístupov
do EKS a ďalších údajov, okresný súd konštatoval, že ani uvedená časť e-mailu nebola spôsobilá

znížiť povesť žalobcu, keď uvedené bolo potvrdené e-mailom správou D. A. (čl. 50). Z uvedeného
podľa odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd mal za to, že skutkové tvrdenia v uvedených častiach
e-mailu zo dňa 13.5.2021 boli pravdivé, ohľadom čoho žalovaný uniesol dôkazné bremeno (dôkaz
pravdy) a v tejto časti nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu o opaku. V súvislosti s výrokom o získaní
prístupov do EKS je nutné poukázať na obsah e-mailu D. A. zo dňa 13.5.2021 (čl. 50), z ktorého

obsahu jednoznačne vyplýva, že D. A. okrem toho, že žiada informáciu o tom, či žalobca pracuje
pre Združenie ZMO, zároveň oznamuje, že zástupcovia žalobcu od neho žiadajú pridelenie poverenia
do EKS. Ohľadom výroku (Spoločnosť CEVEO, s r.o. zavádza a udáva nepravdivé informácie, že
máme s nimi uzatvorenú zmluvu) odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka A. B. C., ktorý bol
vypočutý na pojednávaní dňa 29.3.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 174), a obsah výpovede, ktorý

okresný súd označil v odseku 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedený svedok uviedol, že
mu zástupcovia žalobcu povedali, že majú podpísanú zmluvu so žalovaným, majú záujem obstarávať
tieto ceny pre všetky obce (ako obce Združenie tak i obce mikroregiónu). Z výpovede svedka vyplynula
skutočnosť, ktorá je uvedená aj v spornom e-maile zo dňa 13.5.2021, že zástupcovia žalobcu sa
nepravdivo odvolávali na zmluvný vzťah so žalovaným, a teda sa nemožno stotožniť s námietkou

žalobcu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalobca na svoj údajný zmluvný
vzťah so žalovaným odvolával. Pokiaľ žalobca argumentuje o nepreukázaní tejto skutočnosti v rámci
vykonaného dokazovania tým, že v písomnej správe (komunikácia Viber) na výslovnú otázku svedka
A. B. C. (na pojednávaní dňa 29.3.2023) nasledovala výslovná odpoveď p. H., že žalobca zmluvu
so žalovaným uzavretú nemá, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca opomenul, že komunikácia

medzi A. B. C. a p. H. sa uskutočnila až potom, ako bol odoslaný predmetný e-mail zo dňa 13.5.2021.
Komunikácia (Viber) medzi A. B. C. a p. H. podľa odvolacieho súdu nediskvalifikuje A. B. C. ako svedka
a nevyvrátila jeho vierohodnosť, keď vo výpovedi uviedol okrem iného, že mu zástupcovia žalobcu
povedali, že majú uzavretú zmluvu so žalovaným a zároveň aj potvrdil autenticitu komunikácie zo dňa14.5.2021 cez aplikáciu Viber (s pánom H. – pozn. odvolacieho súdu). Námietka žalobcu o zaujatosti
svedka A. B. C. nie je dôvodná ani s poukazom na to, že svedok sa osobne pozná s I. H., s A. A. J., keďže
žalobca nepreukázal, a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že medzi A. B. C. a I. H. by existoval

iný ako kolegiálny vzťah, pričom svedok A. B. C. výslovne v rámci výsluchu uviedol, že pani H. pozná
iba pracovne. Odvolací súd má za to, že vierohodnosť svedka A. B. C. nediskvalifikuje ani skutočnosť,
že rovnako ako svedok A. A. J., ktorý je predsedom žalovaného, pôsobí v orgánoch žalovaného (keďže
medzi nimi nemožno hovoriť o závislom vzťahu – podriadenosti). V rozpore s výpoveďou svedka A.
B. C. nie je výpoveď svedkyne I. H., ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 29.6.2022 (zápisnica

o pojednávaní na čl. 135), obsah výpovede, ktorej okresný súd označil v odseku 9 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorej uviedla (okrem iného), že poslala predmetný e-mail a následne ju
kontaktoval A. B. C., ktorý jej povedal, že zástupca žalobcu (pán H.) ho kontaktoval a vysvetlil mu aké
podmienky táto firma ponúka vo verejnom obstarávaní, teda potvrdila, že svedok A. B. C. sa stretol so
zástupcami žalobcu.

56. Odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka L. A. E., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa
19.12.2022 (zápisnica o pojednávaní na čl. 163), a ktorého obsah výpovede okresný súd označil
vodseku10odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Uvedenýsvedokuviedol,žejezamestnanomžalobcu,
poprel, že by sa odvolávali na to, že žalobca spolupracuje alebo má zmluvu so ZMO, poprel, že by
pred uzavretím zmluvy žiadali od starostov prístup do EKS. Potvrdil stretnutie s A. B. C. aj za účasti

p. H., ktorému ponúkali služby verejného obstarávania, ktorý sa im vyjadril, že v regióne zabezpečuje
verejné obstarávanie Komunal servis. Potvrdil stretnutie aj so starostkou G., ktoré bolo vybavené za 5
minút, o spoluprácu nemala záujem, že už má firmu. Na stretnutí so starostom obce Šterusy pánom A.
prezentovali čo zabezpečujú, povedal im, že nemá firmu, dohodli sa na spolupráci, že mu zabezpečia
verejné obstarávanie, súhlasil, poskytol im súčinnosť, dal im potrebné dokumenty a prístup na EKS a

vykonalo sa verejné obstarávanie. Uzatvorili s ním zmluvu, ktorá platí doteraz. Okresný súd správne
vyhodnotil výpoveď svedka L. A. E. vo vzťahu k tvrdeniu o získaní prístupov do EKS ako neobjektívnu,
keďže je zamestnancom žalobcu, ide teda o vzťah závislý, pričom žalobca nevyužil možnosť predložiť
iný dôkaz na podporu svojich skutkových tvrdení o tom, že od starostu D. A. nebol žiadaný prístup do
EKS zástupcami žalobcu. V súvislosti so záverom okresného súdu, že výpoveď svedka A. E. nie je

objektívna, pričom svedkov I. H., A. B. C. a A. A. J. považoval zjavne za objektívnych, odvolací súd
konštatuje, že žalobca počas konania objektivitu týchto svedkov ani nijako nenamietal, je nutné uviesť,
že výpovede svedkov I. H., A. B. C. a A. A. J. (ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 29.3.2023, ktorý
vo výpovedi uviedol, že je u pani H., ktorej je šéfom, išlo o štandardné konanie, ktoré má v náplni práce,
keďže Združenie má informovať a pomáhať obciam v rôznych agendách) sú súladné a neodporujú iným

vykonaným dôkazom.

57. V súvislosti s výrokom o porušovaní pravidiel okresný súd uzavrel, že uvedené nebolo spôsobilé
znížiťpovesťžalobcu,pričompoukázalnavýpoveďsvedkyneA.F.G.,ktorábolvypočutánapojednávaní
dňa 29.5.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 193), a ktorej obsah výpovede okresný súd označil

v odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedená svedkyňa uviedla, že v roku 2021 ju
navštívili dvaja páni žalobcu, ponúkli jej služby verejného obstarávania energií, predstavili svoje služby,
nerozumela vysvetleniu ako vzniká úspora, tak nemala záujem, naliehali, aby nejakú zmluvu uzatvorili,
nepáčil sa jej prístup ako s ňou jednali a komunikovali až arogantne, mala dojem nátlaku, presadzovania
názoru. Obsah e-mailu ju neprekvapil, e-maily takéhoto typu majú bežne. Ako aj výpoveď svedka A.

B. C., ktorý uviedol, že pri stretnutí so zástupcovia žalobcu pociťoval nátlakové služby a preferovanie
ich spoločnosti). Okresný súd uzavrel, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by uvedené spochybnil,
teda skutočnosti nevyvrátil. Opísané správanie správne hodnotil ako nekorektné s ohľadom na snahu
etablovania sa na trhu v oblasti poskytovania služieb verejného obstarávania.

58. Odvolací súd konštatuje, že sporové konanie je zásadným spôsobom ovládané zásadou
kontradiktórnosti, je nevyhnutné, aby sporové strany svoje tvrdenia buď priamo preukázali, alebo
minimálne, aby označili konkrétne dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces
dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednancom,

v princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú
iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. V danej veci dôkazná povinnosť preukázania existencie
predpokladov vydržania vrátane dobromyseľnosti stíha (resp. žalobcov), ale aj dôvodnosti ohľadom
všetkých požadovaných nárokov. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť stranysporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti

na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia,
a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno,
ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany
v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo

sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Ďalej, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou

strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z
navrhovanýchdôkazovvykoná.Totooprávneniesúdusaneviaženanávrhystránsporu(napr.uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo 153/2011). Ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky,vktoromsúdskonštatoval,žedokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebieha
vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.

Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne,
ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci
všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny
priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v
mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej

veci nie je relevantný.

59. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre
priznanie primeraného zadosťučinenia žalobcovi.

60. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie
žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúce, teda
že ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem
morálneho primeraného zadosťučinenia primerane zmierniť. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku
neoprávneného zásahu došlo k zníženiu dobrej povesti právnickej osoby.

61. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nenastali podmienky pre priznanie finančného
zadosťučinenia žalobcovi za výroky: spoločnosť CEVEO, s.r.o. zavádza a udáva nepravdivé informácie,
že máme s nimi uzatvorenú zmluvu, chce od Vás prístupy do EKS a ďalšie údaje, porušuje pravidlá
slušnosti i v minulom roku, ohľadom ktorých bola ako vyplýva z vyššie uvedeného zamietnutá žaloba

nároku na priznanie morálnej satisfakcie, čo vylučuje dôvodnosť priznania finančného zadosťučinenia.

62. Aj podľa odvolacieho súdu priznanie morálneho zadosťučinenia za výrok, že žalobca za svoje služby
berie mnohonásobne vyššie provízie, formou zaslania ospravedlnenia v súvislosti s týmto nepravdivým
tvrdením, napĺňa požiadavku morálneho zadosťučinenia, ktoré je v danej veci plne postačujúce, keď má

zároveň plniť funkciu relevantnej a náležitej morálnej satisfakcie. Pričom okresný súd správne poukázal
na to, že predmetný e-mail bol zaslaný v rámci internej komunikácie členov žalovaného, teda určenému
okruhu subjektov. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je odôvodnená v prípadoch tak intenzívnych
zásahov, kedy už morálna satisfakcia nepostačuje, čo v danom prípad nebolo naplnené. V konaní
nebolo preukázané (resp. žalobca ohľadom uvedeného neuniesol dôkazné bremeno), že obsahom

predmetnému e-mailu bola vyvolaná negatívna reakcia, s ktorou by sa žalobca, resp. s jej negatívnymi
následkami, musel vyrovnávať aj pri ďalšej podnikateľskej činnosti.

63. Žalobca namietal postup okresného súdu, ktorý v odseku 23 a 24 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, označil dôkazy, ktoré nevyhodnocoval, resp. nevykonal s odôvodnením, že nemali mať žiadny

vplyv na rozhodnutie vo veci, keď podľa žalovaného sa jednalo o relevantné dôkazy, ktoré preukazujú
či skutočnosti obsiahnuté v spornom e-maile sú alebo nie sú pravdivé, resp. či majú objektívny podklad
a aký účel bol e-mailom sledovaný.64. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

65. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca spolu so žalobou predložil aj Zmluvu o poskytovaní služby
verejného obstarávania č. VO/02/2021/PL-KSVO bez dátumu a podpisov zmluvných strán (KOMUNAL
SERVIS – Verejné obstarávanie s.r.o. a žalovaným vrátanie splnomocnenia a cenníku (ako príloh č. 1
a č. 2) založená na čl. 18 až 21, Zmluvu o poskytovaní služby verejného obstarávania č. VO/02/2021/

EL-KSVO bez dátumu a podpisov zmluvných strán (KOMUNAL SERVIS – Verejné obstarávanie s.r.o.
a žalovaným vrátanie splnomocnenia a cenníku (ako príloh č. 1 a č. 2) na čl. 22 až 25, prehľad
zverejnených zmlúv žalovaného (na čl. 26), ktorý okresný súd v odseku 23 odôvodnenia napadnutého
rozsudkuoznačilakoprehľadfaktúr.Pričomžalobavrátaneoznačenýchlistínboladoručenážalovanému
dňa 25.10.2021 (elektronická doručenka čl. 38). Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe dňa 3.11.2021
založil aj Príkaznú zmluvu č. 36/03/2019/EL zo dňa 2.4.2020 na čl. 52-54 a Príkaznú zmluvu č.

11/2020/EL zo dňa 21.5.2020 na čl. 55-57 (ktoré uzavrel ako dodávateľ služby Komunal-Servis s.r.o.
a obec Obišovce a obec Chľaba), Prehľad zverejnených zmlúv, faktúr a objednávok na čl. 58-59.
Pričom uvedené listiny boli doručené žalobcovi (prostredníctvom právneho zástupcu) dňa 6.12.2021
(elektronická doručenka na čl. 65). Žalobca predložil spolu s podaním (vyjadrenie žalobcu na čl.
66) doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2021 Príkaznú zmluvu č. 29/VO/02/2021/PL-KSVO zo

dňa 30.6.2021 na čl. 69-71, Príkaznú zmluvu č. 26/VO/02/2021/PL-KSVO zo dňa 30.6.2021 na čl.
75-77, Príkaznú zmluvu č. 25/VO/02/2021/EL-KSVO zo dňa 30.6.2021 na čl. 78-80, Príkaznú zmluvu
č. 06/VO/02/2021/PL-KSVO zo dňa 30.6.2021 na čl. 83-85, Príkaznú zmluvu č. 66/VO/02/2021/EL-
KSVO zo dňa 30.6.2021 na čl. 93-95 (ktoré uzavrel ako dodávateľ služby KOMUNAL – SERVIS –
Verejné obstarávanie s.r.o s obcami: Bohdanovce nad Trnavou, Voderady, Ratnovce, Banka, Madunice).

Uvedené listiny boli doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.1.2022 (el.
doručenka na čl. 99). Okresný súd na pojednávaní dňa 29.5.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 193)
vyhlásil dokazovanie za skončené a v odseku 23 konštatoval, ktoré dôkazy nevyhodnocoval a v odseku
24, ktoré dôkazy nevykonal.

66. S poukazom na uvedené v odseku 65 odvolací súd konštatuje, že ohľadom listinných dôkazov, ktoré
okresný súd označil v odseku 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a ktorých vykonanie navrhol
žalobca, okresný súd vykonal podľa § 204 ods. 1 CSP, teda ich odpis doručil žalovanému. Okresný súd
nepochybil, ak listiny predložené žalobcom a označené v odseku 23 odôvodnenia nevyhodnotil, keďže
aj podľa odvolacieho súdu nemali vplyv na rozhodnutie vo veci, keďže sa týkali zmluvných vzťahov

spoločnosti KOMUNAL SERVIS – Verejné obstarávanie, s.r.o. a niektorých obcí združených žalovaným
(pričom účastníkom týchto vzťahov nebol žalobca).

67. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v takej skutočnosti, že ak
strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť

pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré
treba odstrániť.

68. Podľa Článku 8 CSP sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

69. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

70.Podľa§182vetadruháCSP,akpovyjadrenístránsúnepovažujezapotrebnévykonaťďalšiedôkazy,
uznesením vyhlási dokazovania za skončené.

71. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu (odsek 63), odvolací súd poukazuje aj na to, že
dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o
veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky
je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach § 132

ods. 1 v spojení s § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v
konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť
stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existenciatvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch,
kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť
strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z

jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a
procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie
je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy.Nevykonanievšetkýchnavrhnutýchdôkazovniejevadouspôsobujúcoustraneodňatiemožnosti
konať pred súdom.

72. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)
CSP vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania
navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou
sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť
pre rozhodnutie vo veci samej.

73. Odvolací súd konštatuje, že v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa okresný súd
s návrhom žalobcu – Vyžiadanie zoznamu všetkých adresátov, ktorým bol predmetný e-mail zaslaný

(za účelom kontroly či ospravedlnenie skutočne obdržali všetci adresáti pôvodného e-mailu, zistenia,
či sporný e-mail bol zaslaný iba členským obciam žalovaného, alebo či sa medzi adresátmi mohli
nachádzať aj iné subjekty, porovnania s internými databázami žalobcu a poprípade dožiadať obce,
ktoré v danom čase ukončili komunikáciu so žalobcom, či tak urobili pod vplyvom sporného e-mailu)
vysporiadol a uviedol aj podľa odvolacieho súdu relevantné dôvody (odkaz na odsek 24 odôvodnenia

napadnutého rozsudku), pre ktoré tento dôkaz nevykonal, preto odvolacia námietka žalobcu v zmysle
odseku 71 k uvedenému neobstojí, teda okresný súd neporušil ustanovenie § 185 ods. 1 CSP.

74. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

75. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

76. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

77. Napadnutý rozsudok napriek námietke žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti podľa odvolacieho súdu
zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, je primeraneodôvodnený s dôrazom na odseky 16 až 24 napadnutého rozsudku, čím nedošlo k žiadnej vade v takej
intenzite, ktorá by v konečnom dôsledku mala vplyv na správnosť rozhodnutia s tým, že odvolací súd
svojim rozhodnutím na podporu rozhodnutia okresného súdu (správneho právneho posúdenia) doplnil

závery okresného súdu.

78. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku
postupom podľa § 387 ako vecne správny potvrdil. V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne ďalšie
relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého II. výroku (podľa § 365 ods.

1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP). Odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou
relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

79. Žalobca napadol odvolaním III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, keď argumentoval tým, že
na rozhodnutie o náhrade trov dvomi samostatnými výrokmi nie je dôvod, vo výsledku to spôsobuje, že
žalovaný by fakticky dosiahol úspech v spore viac ako 100 %, konkrétne 150 %.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

82. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

83. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na

náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou
fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutiu sudcu
o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.

84. V ustanovení § 255 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán

vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo.

85. V preskúmavanej veci bola predmetom žaloby požiadavka žalobcu uložiť žalovanému povinnosť
zaslať všetkým členom Združenia miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice so sídlom Ulica Paulínska
513/20, 917 01 Trnava, IČO: 318 263 85 e-mail s nasledovným ospravedlnením: ,,Združenie miest
a obcí, región JE Jaslovské Bohunice sa týmto ospravedlňuje spoločnosti CEVEO, s.r.o. so sídlom

Lipovník 94, 956 01, IČO: 52 029 409 za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby, ku ktorému došlo v e-maile zo dňa 13.5.2021 adresovanom členom Združenia miest a
obcí, región JE Jaslovské Bohunice, nakoľko skutkové tvrdenia, že: spoločnosť CEVEO, s.r.o. zavádza
a udáva nepravdivé informácie, že máme s nimi uzatvorenú zmluvu, chce od Vás prístupy do EKS a
ďalšie údaje, porušuje pravidlá slušnosti i v minulom roku a za svoje služby berie mnohonásobne vyššie

provízie, uvedené v danom e-maile, sú nepravdivé. Za uvedené výroky sa týmto spoločnosti CEVEO,
s.r.o. ospravedlňujeme.“, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáhal
ospravedlnenia za štyri vyjadrenia žalovaného a zároveň zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, pričompred súdom prvej inštancie bol žalobca úspešný iba ohľadom ospravedlnenie za jedno vyjadrenie
„za svoje služby berie mnohonásobne vyššie provízie“ (I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
nadobudol právoplatnosť), teda vo zvyšných ospravedlneniach za 3 vyjadrenia ako aj v požiadavke na

náhradu nemajetovej ujmy bol úspešný žalovaný. Uvedené okresný síce zohľadnil, avšak nepostupoval
správne, ak o náhrade trov konania rozhodol dvoma samostatnými výrokmi II. a III., ktoré odvolaním
dôvodne napadol žalobca. Na rozdiel od prvoinštančného súdu mal odvolací súd za to, že o náhrade
trov konania sa malo rozhodnúť jedným výrokom podľa § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd postupoval
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď mal za to, že žalobca dosiahol v konaní úspech

v rozsahu 20 % (I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie) a žalovaný v rozsahu 80 % (II. zamietajúci výrok
rozsudku súdu prvej inštancie), teda žalovaný dosiahol pred súdom prvej inštancie čistý úspech 60 %
(80 % - 20 %), pričom aj podľa odvolacieho súdu neboli zistené pred súdom prvej inštancie dôvody na
aplikáciu § 257 CSP. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté výroky III. a IV. rozsudku súdu
prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil, keď odvolanie žalobcu v tejto časti považoval za
dôvodné. Uvedenému postupu odvolacieho súdu svedčí aj poukaz žalobcu na § 10 ods. 8 vyhlášky č.

655/2004 Z. z.

86. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v tomto odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
nanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,keďnezistildôvodyodôvodňujúceaplikáciu§257

CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

87. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

88. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).