Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010676
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010676.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
JánaOdnoguaJUDr.TomášaBrinčíka,protiobžalovanémuA.B.,nar.XX.X.XXXXvTopoľčanoch,trvale
bytom C. D. E., prechodne bytom F. G. XXX, trestne stíhanému pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 20. februára 2025
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. novembra 2024,

sp. zn. 26T/49/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. novembra 2024, sp. zn. 26T/49/2024, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

„v presne nezistenom čase medzi 16:00 hodinou dňa 16.7.2023 a 18:00 hodinou dňa 18.7.2023 vytlačil
krídlo okna na bytovom dome č. 600/12 na ulici Trenčianska cesta v Bánovciach nad Bebravou a
vošiel do vnútorných priestorov bytového domu, kde prišiel k dreveným vstupným dverám do pivnice
prináležiacej k bytu č. 19 vo vlastníctve poškodeného H. F. a H. F., vyskrutkoval vstupné dvere do pivnice
z pántov, vstúpil do pivnice, kde skonzumoval 2 ks zaváranín s objemom 0,7 l úplne a 3 ks zaváranín

s objemom 0,7 l čiastočne a vzal 90 ks kahancov značky Bispol Ognik 2 dni 120 g, po čom vstupné
dvere do pivnice naskrutkoval na svoje pôvodné miesto a odišiel, čím poškodeným H. F. a H. F. spôsobil
škodu v celkovej výške 100 Eur.“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 100 hodín. Podľa

§ 287 ods. 1 Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným H. F. a H. F. škodu
vo 100 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor v zákonnej lehote
podal proti nemu odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie, pričom v úvode poukázal na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Súd pri určení výšky trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených v § 33a, §
34 a § 38 Tr. zákona, pričom obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. I), písm. n)
Tr. zákona. U obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Následne súd

poukázal tiež na skutočnosť, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku nachádzal v ťaživej životnej
situácii, kedy bol bez prístrešia a skutku sa dopustil v podstate preto, aby mal kde prenocovať a kompótyzjedol od hladu. Za daného stavu mal súd za to, že účel sankcie možno dosiahnuť lepšie alternatívnym
trestom, ktorý nie je spojený s odňatím osobnej slobody obžalovaného.
Hoci úplne rozumiem dôvodom, pre ktoré súd uložil obžalovanému trest nespojený s odňatím slobody

a v podstate sa do istej miery stotožňujem aj s takýmto alternatívnym trestom za túto konkrétnu trestnú
činnosť, vzhľadom na existenciu viacerých trestných vecí, v ktorých sa páchatelia dopustili trestnej
činnosti v čase plynutia skúšobnej doby ich predchádzajúceho odsúdenia za prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona účinného do 5.8.2024, je v záujme právnej istoty potrebné, aby Krajský
súd v Trenčíne, ako o.i. autorita v oblasti výkladu práva, zaujal jednoznačné stanovisko k otázke, či

je na spáchanie trestného činu počas plynutia skúšobnej doby odsúdenia za prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona účinného do 5.8.2024 potrebné hľadieť ako na trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe (pretože v reálnom čase, kedy sa páchateľ aktuálneho skutku dopúšťa, sa jedná o
porušenie podmienky a spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe), alebo pristúpiť k výkladu, aký v
podstate zaujal aj Okresný súd Prievidza v rozsudku sp.zn. 26T/49/2024 zo dňa 4.11.2024, (a teda že
pokiaľ zákonodarca zmenou Tr. zákona ustanoví, že určitý skutok už nie je trestným činom, na doterajšie

odsúdenia za takéto trestné činy sa absolútne prestáva prihliadať a tieto akoby „už prestali existovať“,
vrátane takých právnych účinkov týchto odsúdení, akými sú následky spáchania iného úmyselného
trestného činu počas plynutia skúšobnej doby za takýto trestný čin).

V otázke ukladania trestu za novú trestnú činnosť zbiehajúcu sa s trestným činom krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. g) Tr. zákona účinného do 5.8.2024, za ktorý bol páchateľ už odsúdený, otázka nemožnosti
ukladania súhrnného trestu už súdnou praxou bola vyriešená analógiou k § 405b ods. 1 Tr. poriadku a
v súčasnosti je preto potrebné zaujať už len stanovisko k otázke uvedenej vo vyššie uvedenom odseku.
Preto ak Krajský súd v Trenčíne dospeje k záveru, že na skutok spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom do

5.8.2024 je potrebné nahliadať ako na skutok spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
aj s príslušnými právnymi následkami s tým spojenými, v takom prípade
navrhujem,

aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 26T/49/2024 zo dňa 4.11.2024 vo výroku o treste a podľa §
322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 194 ods. 2 Trestného
zákona,§36písm.l),písm.n)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákona,§38ods.2Trestného
zákona trest odňatia slobody na samej dolnej hranici so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.“

Odvolací súd do dňa konania verejného zasadnutia neobdržal písomné vyjadrenie obžalovaného
k odvolaniu prokurátora.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní prokurátora, nadriadený prokurátor krajskej
prokuratúry zotrval na podanom odvolaní a navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite písomných
dôvodov podaného odvolania. Obžalovaný navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v

uvedenýchzákonnýchmedziach,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieprokurátoraniejedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,

pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., prokurátor výslovne navrhol zrušiť rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda

z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu povinnej práce uloženej
obžalovanému,zodôvodneniapodanéhoodvolanianevyplývajúžiadnenámietkyvovzťahukskutkovým
okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe preskúmania veci ani
odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému

nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že okresný
súdpriukladanítrestupovinnejprácenesprávnevyhodnotiltúskutočnosť,žeobžalovanýspáchalskutok
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre iný úmyselný trestný čin. Uvedená okolnosť podľa

názoru prokurátora svedčí o potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
a nie trestu povinnej práce.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o
uloženom treste povinnej práce, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie

prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na to, čo v danom prípade viedlo
okresný súd k rozhodnutiu o uloženom treste povinnej práce namiesto nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu povinnej práce obžalovanému správne
prihliadol aj k vyhláseniu obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, a vyjadrení ľútosti nad
spáchaním trestnej činnosti. Tiež správne prihliadol aj na konkrétne okolnosti spáchaného trestného
činu, osobu obžalovaného a motív páchania trestnej činnosti. Obžalovaný sa skutku dopustil v ťaživej
sociálnej situácii, kedy žil ako osoba bez domova, a to tým spôsobom, že vyskrutkoval dvere z pántov do

pivnice, kde od hladu zjedol kompóty, následne dvere naskrutkoval späť. Obžalovaný sa síce dopustil
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák., avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd správne vyhodnotil následky trestnej činnosti spôsobené obžalovaným ako menej závažné.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému, a to ani napriek
tomu, že trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, odvolací súd nepovažoval
za dôvodný názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému
napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák., § 33a Tr. zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou
obžalovanéhoakoajokolnosťamispáchaniatrestnéhočinu,začovkonečnomdôsledkusprávneukladal
trestpovinnejpráce,tedatrestnespojenýsujmounaosobnejslobodeobžalovaného.Takétorozhodnutie
okresného súdu je aj v súlade s ustanovením § 33a ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia

sa pri ukladaní sankcie prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. Týmto záujmom
je nepochybne aj náhrada škody poškodenému, ku ktorej náhrade je vyšší predpoklad pri uloženom
treste povinnej práce ako pri nepodmienečnom treste odňatia slobody za situácie, že obžalovaný je
v súčasnosti riadne zamestnaný.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.