Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010196
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010196.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára 2025, v
trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.12.2024 sp.zn. 2T/28/2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. 2T/28/2024 zo dňa 11.12.2024 uznal obžalovaného
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 18. júla 2023 v čase okolo 11.00 h, v C., D. E. F. G. X, H. I. G. XX, fyzicky napadol poškodenú
J. B. takým spôsobom, že po predchádzajúcej hádke medzi ním a dcérou K. L., sotil poškodenú J.

B. do oblasti chrbta, v dôsledku čoho spadla na kolená na zem, kde sa rukami a nohami opierala o
zem, kde ju ešte kopol do hrudníka, do oblasti rebier vpravo, čím spôsobil poškodenej J. B. povrchové
odreniny na oboch kolenách a zlomeninu šiesteho rebra vpravo bez posunutia úlomkov s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 18.7.2023 do 8.8.2023, t.j. 21 dní, počas ktorých bola obmedzená v obvyklom
spôsobe života.

Súd mu za to uložil podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2,3 Tr. zák. peňažný trest vo výške 160 € (stošesťdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej J. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C., F. E. XXXX/X škodu vo výške 783,- eur z titulu bolestného a H. M. N., a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35937874 škodu vo výške 49,46 eur z titulu
vynaložených liečebných nákladov na účet vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: O., VS: 2349016501, KS:
0058.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré prostredníctvom
svojej obhajkyne aj písomne odôvodnil. V odôvodnení zo dňa 14.1.2025 uviedol, že v priebehu celého
konanianamietalakýkoľvekúmyselzmojejstranyprispôsobenízraneniamojejexmanželky,poškodenej
J. B..

Súd svoje odôvodnenie týkajúce sa samotného úmyslu vyhodnotil veľmi stroho, a to len konštatujúc, že

nechcelpoškodenejublížiť,alebolsivedomý,žetentonásledoknastaťmôžeanemusí.Ideoučebnicový
výklad pojmu „nepriamy úmysel“, ktorý však vôbec nezohľadňuje konkrétny skutok.V záverečnej reči argumentoval judikatúrou týkajúcou sa úmyslu, ev. samotného ublíženia na zdraví,
a to konkrétne R 18/1963, podľa ktorého pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na

zdraví nestačí, že páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, treba však, aby
jeho úmysel smeroval aj k samému ublíženiu na zdraví.

Obdobne aj podľa rozhodnutia R 22/1968 k naplneniu subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona je potrebné preukázať, že jeho útok smeroval k spôsobeniu ublíženia na

zdraví. Je potrebné uviesť, že vo veci už rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 6To 90/2022 zo dňa
10.11.2022, keď vytkol okresnému súdu neúplnosť skutkových zistení a naznačil, v ktorých smeroch je
potrebné doplniť dokazovanie a to výsluchom obžalovaného ako aj výpovede svedkyne K. G. a presne
naznačil skutočnosti, ktoré sú potrebné doplniť jej výpoveďou. Rovnako krajský súd nariadil okresnému
súdu dopočuť svedka P. Q. a tak isto znalkyňu R. J. Q. na otázky konkretizované v napadnutom uznesení
na str. 13.

Okresný súd po vrátení veci riadiac sa napadnutým uznesením doplnil dokazovanie a prijal záver
zrejmý z napadnutého rozsudku, ktorý je podrobne uvedený v rozsudku na strane 13,14. Krajský súd sa
so závermi rozhodnutia okresného súdu stotožňuje, argumentácia okresného súdu je správna, vecná
a logická.

Prečin ublíženia na zdraví z hľadiska naplnenia jeho zákonných znakov z pohľadu subjektívnej stránky
pritom vyžaduje, aby zavinenie vo forme úmyslu nezahrňovalo len konanie, ale aj následok v podobe
ublíženie na zdraví. Je pritom faktom, že nie každé úmyselné fyzické napadnutie inej osoby preukazuje
aj subjektívnu stránku takéhoto konania páchateľa spočívajúcu v úmysle spôsobiť aj ublíženie na zdraví

tak, ako je definované v § 123 ods. 2 Tr. zák. Ublíženie na zdraví pritom nezahrňuje akúkoľvek ujmu
na zdraví podľa § 123 ods. 1 Tr. zák.

Nebolo sporné, že poškodená J. B. sa zapojila do fyzického konfliktu, ktorý sa jej vôbec netýkal. Nie je
objektívne možné mu pričítať, že počas fyzického konfliktu s dcérou K. L. mal alebo mohol predpokladať,

že sa do konfliktu aktívne zapojí niekto tretí, v tomto prípade poškodená J. B..

Poškodenáuviedla,žesamalotočiťasotiťjuanáslednekopnúť.Akouvádzalvkonaní,jedinásvedkyňa,
K. L. nevidela nič, k ničomu sa vyjadriť nevidela. To, že sa mal otočiť k poškodenej B. a sotiť ju na zem,
predsa svedkyňa vnímať musela, minimálne by na chvíľu prestal na ňu útočiť. Takáto skutočnosť však v

priebehu konania nevyšla najavo, teda naša bitka bola nepretržitá. Popiera, že by poškodenú J. B. sotil
na zem, kde ju následne mal kopnúť. Poškodenú zaregistroval až ako leží na zemi.

Pri správnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nemožno vychádzať
len z toho, akú ujmu na zdraví poškodeného týmto útokom spôsobil, ale treba prihliadať aj na okolnosti,

za akých sa útok uskutočnil (R 19/1963).

Záver o úmyselnom zavinení páchateľa aj vo vzťahu k následku na zdraví poškodeného vyplýva najmä
z okolností, za ktorých došlo k útoku, z intenzity útoku, prípadne aj použitia predmetu na dôraznosť
útoku, ako aj z celkového nebezpečenstva pre zdravie, ktoré napadnutému hrozilo z útoku. Zdôraznil,

že poškodenú J. B. nenapadol a vnímal ju až na zemi.

Nie je vylúčené, že v zápale fyzickej potýčky so svedkyňou K. L. mohlo dôjsť k zraneniu poškodenej J.
B., avšak určite nie úmyselne, a ani len nepriamym úmyslom, nakoľko vylúčil, že by mal byť si vedomý
toho, že ak poškodenú kopne, môže jej ublížiť, pretože ani nevedel, že poškodená J. B. sa nachádza

medzi ním a svedkyňou K. L., a to o to viac, že predtým cítil, ako ho niečo ťahá odzadu za tričko, a zrazu
sa mala ocitnúť priamo medzi nami. Z logického sledu udalostí je úmysel vylúčený.

V časti náhrady škody poukázal na to, že znalec v odpovedi na doplňujúcu otázku pripustil, že
odreniny na kolenách mohli vzniknúť aj chôdzou kolenačky, a dokazovanie konkrétnych zranení a k ním

prináležiacim bodom by bolo v trestnom konaní náročné.

Súd priznal poškodenej J. B. nárok na náhradu škody v rozsahu za zranenie zlomenia rebra i odrenín
na kolenách.Znalec v časti odrenín a chôdzi kolenačky uviedol, že povrchové odreniny na oboch kolenách mohli
vzniknúť aj chôdzou kolenačky, ak sa ide po drsnom chodníku alebo podlahe. Skôr to vzniká pri páde,

kedy sa nemôže zabrániť tomu, aby došlo k odreniu povrchových častí kože s následnou bolesťou, pri
chôdzi kolenačky môže pri pocite bolesti osoba vstať. Znalec však nepoznal výpoveď poškodenej, ktorá
na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2024 v čase o 09:36:13 uviedla, že po štyroch išla do kuchyne a tam
sa nejako zdvihla o lavicu.

Vzhľadom na to, že poškodená sama uviedla, že šla po štyroch a znalec pripustil tento mechanizmus
vzniku odrenín, nie je možné s určitosťou vyjadriť, že odreniny na kolenách museli vzniknúť pri páde
na štyri. Z uvedeného dôvodu nie je možné jednoznačne ustáliť, že poškodenej J. B. vzniklo trestným
činom bolestné v rozsahu plných 25 bodov.

Záverom uviedol, že poškodenú spolu so svedkyňou zaujíma len to, kedy poškodená obdrží peniaze,

t.j. bolestné, čo len umocňuje motív celého trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu
v Spišskej Novej Vsi zo dňa 11.12.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie, ev. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil príslušnému Okresnému úradu na

prejednanie priestupku.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená J. B., ktorá uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v
Spišskej Novej Vsi, sp.zn. 2T/28/2024 zo dňa 11.12.2024 uznal súd za vinného A. B., nar. XX.X.XXXX z
prečinu ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Tr. zák., za čo mu uložil peňažný trest vo výške 160 Eur a

pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody
v trvaní dvoch mesiacov. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť jej ako poškodenej sumu 783 Eur z titulu
bolestného a H. M. N. sumu 49,46 Eur.

Proti vynesenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré v podstatnom odôvodnil tým, že v

priebehu celého konania namietal akýkoľvek úmysel z jeho strany pri spôsobení zranenia jej osoby.

S obranou poškodeného sa už vysporiadal raz krajský súd, ktorý na základe sťažnosti prokurátora
uznesením zo dňa 28.10.2024 zrušil uznesenie okresného súdu, ktorým bola vec postúpená okresnému
úrad za účelom prejednania veci ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1

písm. b) Zák. 372/1990 Zb.

Krajský súd poukázal na to, že poranenie, ktoré vzniklo, nemohlo vzniknúť ako okresný súd skonštatoval
ohľadom tzv. podobratia a nie kopnutia, čo bolo vyvrátené znaleckým posudkom. Zlomenina šiesteho
rebra podľa umiestnenia zlomeniny, ale aj opisu incidentu jej osobou a svedkyňou, vzniklo podľa

vyjadrenia znalca najpravdepodobnejšie kopnutím a nie pádom na zem, keď bola na kolenách na zemi.
Mechanizmus vzniku poranení teda zodpovedá tomu ako uvádzala, že bola napadnutá, sotená, pričom
spadla na kolená na zem a následne bola kopnutá do hrudníka. Argumentácia obžalovaného v konaní
ako aj v podanom odvolaní len preukazuje fakt, že si obžalovaný vymýšľa, keďže popieral vo svojej
výpovedi, že by ju ako poškodenú vôbec sotil, alebo kopol, len ju videl na zemi a nevie či sa potkla, alebo

čo sa stalo, keďže bol ku nej chrbtom. Je toto názoru, že obžalovaný musel vedieť, že svojím konaním jej
môže spôsobiť poranenie, a teda prípad vzniku poranenia bol s tým uzrozumený. To, že jej vznikne nárok
na náhradu škody, sa dozvedela až v trestnom konaní a nakoľko bola obmedzená vo svojom obvyklom
spôsobe života, pričom z dôvodu vzniku poranenia jej musela byť poskytnutá zdravotná starostlivosť,
a preto trvá na úhrade vzniknutej škody v celom rozsahu. Práve konaním obžalovaného jej poranenie

vzniklo a v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaní došlo k vzniku škody spočívajúcej v ublížení
na jej zdraví a k vzniku nároku na náhradu škody z titulu bolestného.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal

a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že Obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným
dokazovaním. Poškodená J. B. v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom zotrvala na tvrdení, že
sa zapojila do fyzickej potýčky obžalovaného s dcérou K. L. tým, že prišla odzadu a obžalovaného A. B.

ťahala za tričko v snahe zabrániť mu, aby pokračoval v napádaní K. L.. Zozadu ťahala obžalovaného, ten
ju buchol, v dôsledku čoho spadla na zem ku kvetu, kde ostala na štyroch. Keď bola na zemi, zavadzala
mu, kopol ju pod pravú lopatku, lebo sa chcel dostať k svedkyni K. L..

Vinu obžalovaného v podstate potvrdil aj znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

MUDr. Dušan Hrubala, CSc., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 52/2023 k zraneniam poškodenej
J. B.. Znalec uviedol, že na záveroch znaleckého rozsahu trvá v plnom rozsahu. Podľa záverov
znaleckého posudku poškodená dňa 8.7.2023 utrpela zlomeninu 6. rebra vpravo bez posunutia úlomkov
a povrchové odreniny na oboch kolenách. Zlomenina rebra najpravdepodobnejšie vznikla kopnutím do
pravej strany hrudníka, keď poškodená bola po páde na kolenách. Sila bola strednej intenzity. Odreniny

na kolenách najpravdepodobnejšie vznikli pádom poškodenej na kolená. Sila bola menšej intenzity.
Mechanizmus vzniku poranení poškodenej korešponduje s jej výpoveďou. Zlomenina rebra si vyžaduje
práceneschopnosť. Poškodená je dôchodkyňa, nemala vystavenú práceneschopnosť. Doba liečby a
práceneschopnosti pri zlomenine 6. rebra vpravo bez posunutia úlomkov mala trvať od 18.7.2023 do
8.8.2023, max. do 15.8.2023, podľa priebehu hojenia, klinického stavu a rtg nálezu by v tomto prípade

malabyťnadolnejhranici,t.j.tritýždne).Poškodenáutrpelazraneniaľahké,nedošlokťažkémuublíženiu
na zdraví ani ohrozeniu životne dôležitého orgánu. Úraz nezanechal žiadny trvalý následok.

Je potrebné uviesť, že vo veci už rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 6To 92/2024 zo dňa
28.10.2024, keď vytkol okresnému súdu neúplnosť skutkových zistení a naznačil, svoj právny názor

Okresný súd po vrátení veci riadiac sa napadnutým uznesením doplnil dokazovanie a prijal záver
zrejmý z napadnutého rozsudku, ktorý je podrobne uvedený v rozsudku na strane 8-11. Krajský súd sa
so závermi rozhodnutia okresného súdu stotožňuje, argumentácia okresného súdu je správna, vecná
a logická.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že nie je vylúčené, že v zápale fyzickej potýčky so svedkyňou K.
L. mohlo dôjsť k zraneniu poškodenej J. B., avšak určite nie úmyselne, a ani len nepriamym úmyslom,
nakoľko vylúčil, že by mal byť si vedomý toho, že ak poškodenú kopne, môže jej ublížiť, pretože ani
nevedel, že poškodená J. B. sa nachádza medzi ním a svedkyňou K. L., a to o to viac, že predtým cítil,

akohoniečoťaháodzaduzatričko,azrazusamalaocitnúťpriamomedzinimi.Zlogickéhosleduudalostí
je úmysel vylúčený, krajský súd uvádza, že správne vyhodnotil okresný súd úmysle obžalovaného, čo
potvrdil jednak znalec, ktorý uviedol ako je už vyššie uvedené, že obžalovaný konal a kopol poškodenú
tak, že sila, ktorá spôsobila zlomeninu rebra u poškodenej bola strednej intenzity. Mechanizmus vzniku
poranení teda zodpovedá tomu, ako to uvádzala vo svojich výpovediach poškodená, že bola napadnutá,

sotená, spadla na kolená na zem a následne bola kopnutá do hrudníka. Obžalovaný podľa názoru
súdu si musel byť, pri kopnutí do poškodenej strednou intenzitou, vedomí že môže spôsobiť zranenie
poškodenej čo v konečnom dôsledku viedlo k zlomenine rebra u poškodenej, tak vinu obžalovaného
preukazuje aj samotný následok vo forme zranení poškodenej.Po takto uznanej a preukázanej vine zo strany okresného súdu sa krajský súd stotožňuje aj s
odôvodnením výroku o treste obžalovaného, keď prvostupňový súd uložil mierny prevýchovný trest vo

forme peňažného trestu vo výške 160 eur a zároveň aj s výrokom o náhrade škody, pričom v plnom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu.

Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodoltakakojetonapísanévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.