Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221210776
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7221210776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: U. Y., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny H., N. J. X, H., dieťa rodičov: matka H. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Z. XX, H., zast. Mgr.
Romana Habiňáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, a otec F. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXX, zast.
Mgr. Tomáš Čerepán, advokát, so sídlom Košice, Štúrova 27, a Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom
so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a
o návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice

č.k. K2-43P/49/2022-383 zo dňa 22.03.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. K2-43P/49/2022-418
zo dňa 27.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom dožadovala zvýšenia výživného na mal. U. zo sumy 50 eur na sumu 150

eur mesačne a v tom čase aj na maloletú D.. Uviedla, že od poslednej úpravy uplynulo 6 rokov a došlo
k podstatnému zvýšeniu nákladov na obe deti v dôsledku školských povinností, cestovného, zvýšených
nákladov na oblečenie, obuv, hygienické potreby.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, navrhol zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že
momentálne absolvuje rekvalifikačný kurz, je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Predtým sa vo P.
živil ako živnostník v oblasti N.. Uviedol, že jeho príjem od 30.07.2022 do 31.08.2022 bol 6.939 eur, za

obdobie 09/2022 čerpal úver 15.000 eur a v 10/2022 mal príjem 3 eurá.

3. Rodičia sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie rozhodli podrobiť odbornému poradenstvu za
účelom zlepšenia komunikácie, preto súd konanie prerušil na 6 mesiacov.

4. Dňa 08.08.2023 matka rozšírila svoj návrh na zvýšenie výživného na mal. U. na sumu 300 eur
mesačne. V priebehu konania mal. D. dosiahla plnoletosť, preto súd uznesením zo dňa 06.09.2023

konanie o zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia5.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 19P/437/2014-39 zo dňa 12.8.2015 v časti
výživného tak, že výživné otca na maloletú U. z v y š u j e s účinnosťou od 8.12.2001 do 31.8.2023
zo sumy 50 eur na 250 eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2023 do budúcna zo sumy 250 eur na sumu
280 eur mesačne. Určené výživné je otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky, vždy do 15.dňa v
mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné na maloletú U. za obdobie od 8.12.2021 do 31.3.2024 v celkovej výške 5769,84 eur je
otec p o v i n n ý zaplatiť matke dňom doručenia tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

„Opravuje I. výrok rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. K2-43P/49/2022-383 zo dňa 22.03.2024 tak,
že správne má byť uvedené: „Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 19P/437/2014-39 zo
dňa 12.8.2015 v časti výživného tak, že výživné otca na maloletú U. zvyšuje s účinnosťou od 8.12.2021

do 31.8.2023 zo sumy 50 eur na 250 eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2023 do budúcna zo sumy
250 eur na sumu 280 eur mesačne. Určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do
15.dňa v mesiaci vopred.“

6. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukázaním na čl. 11, § 1, § 2 ods. 1 a 2, § 29, § 44, §

52, § 111 písm. b), § 120, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“), § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
čl. 5, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“).

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh matky na
zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, naposledy bolo výživné upravované v auguste 2015, kedy
maloletá navštevovala K. L.. Matka v tom čase bývala v dome vo vlastníctve otca, bola evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie, výdavky hradil v prevažnej miere otec, ktorý žil vo P.L.. Bol nezamestnaný,
poberal sociálne dávky, zároveň mal živnosť na N. činnosť vo P.. Rodičia sa na výživnom v tom čase

dohodli. Aktuálne je maloletá Ž. O. N. L., navštevuje krúžok stolného tenisu, okrem bežných výdavkov
matka hradí zubné ošetrenie na čeľustnej ortopédii z dôvodu osadenia fixného strojčeka a ortopedické
vložky menené niekoľkokrát ročne kvôli plochým nohám. Plnoletá staršia dcéra je v S. ročníku A.,
pripravuje sa na vysokoškolské štúdium, otec na každé dieťa prispieva výživným len vo výške 50
eur. Všetky výdavky hradí matka za finančnej pomoci svojich rodičov. Otec sa v marci 2022 vrátil na

Slovensko, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, absolvoval rekvalifikačný kurz H. - H.. Tvrdil,
že okrem invalidného dôchodku v sume 128 eur iný príjem nemal. V apríli 2023 sa vrátil do P., kde
má zázemie a živnosť, s úmyslom ostať tam žiť. Naďalej je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
dávky nepoberá, jeho žiadosť sa vybavuje. Vo P. požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, táto mu bola
zamietnutá z dôvodu nepreukázania dôvodnosti. Otec si privyrába rôznymi brigádami v N. oblasti. Svoje

príjmy však nepreukázal, kolíznemu opatrovníkovi potvrdil pravidelné mesačné výdavky v sume 2.000
eur. Na Slovensku vlastní dvojpodlažný rodinný dom s garážou, záhradou a pozemkom; je vlastníkom
dvoch motorových vozidiel. V súčasnosti je matka riadne zamestnaná s mesačným príjmom 1.100 eur,
poberá prídavky na dve deti a daňový bonus. Otec bol nezamestnaný aj v čase pôvodného rozhodnutia
súdu, rovnako je nezamestnaný aj teraz. V priebehu konania sa vrátil na Slovensko, kde absolvoval

rekvalifikačný kurz. Tvrdil, že okrem invalidného dôchodku v sume 128 eur, nemá iný príjem. V roku
2023 čerpal vo I.Ú. G. spotrebný úver vo výške 15.000 eur. Verbalizoval svoje mesačné výdavky v sume
2.000 eur, avšak príjmy uviesť nevedel. Súd prvej inštancie tvrdeniam otca neuveril. Je nepochybné,
že otec dlhodobo žije a pracuje vo P., od roku 2015 podniká v oblasti N.. Sám otec tvrdil, že N. práce
vykonáva a do P. sa vrátil, pretože tam má prácu, aj zázemie.

Súd sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že v danom prípade je namieste aplikovať zásadu
potencionality príjmu, ktorá má prednosť pred fakticitou. Otec sám tvrdil, že jeho mesačné výdavky sú
2.000 eur, čím je zrejmé, že dokáže produkovať príjem minimálne v uvedenej výške. Súd poukázal,že minimálna mzda vo P. v rozhodnom období bola určená v rozsahu 1.220-1.370 eur, a je dôvodné
predpokladať, že otec s ohľadom na jeho vek, jazykové znalosti a dlhoročné pôsobenie na trhu v
oblasti N., má potenciál dosahovať podstatne vyšší príjem ako minimálnu mzdu. Otec sa na výžive

detí podieľa skutočne len v minimálnom rozsahu - sumou 1,66 eur na deň, čo je za daných okolností
suma absolútne neprimeraná a nedostatočná. Otec sa odsťahoval s úmyslom trvalo žiť vo P., pričom
na Slovensku je vlastníkom dvojpodlažného 5-izbového domu so záhradou, pozemkom a garážou, v
ktorom dlhodobo nebýva, avšak výdavky naň uviedol. Tento dom môže byť za daných okolností zdrojom
nezanedbateľného príjmu, ktorého sa tak otec dobrovoľne vzdal.

Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej staršej dcére a matka sa na výžive mal. U.
podieľa aj výlučnou osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení (bývanie). S poukazom na
vek maloletej, jej bežnými výdavkami a osobitnými výdavkami na zdravotnú starostlivosť, súd považuje
za primerané výživné za obdobie od podania návrhu od 08.12.2021 do skončenia K. N. L. v rozsahu
250 eur mesačne a od nástupu na O. N. L. v sume 280 eur mesačne. Matka neuviedla a súd nenašiel

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili zvýšiť výživné od 01.8.2020, ako navrhla matka.
Keďže súd nie je v tomto konaní viazaný obsahom návrhu, v prevyšujúcej časti návrh nezamietal.

Otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 08.12.2021 do 31.03.2024 v celkovej výške 5.769,84 eur.
V bode 43. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol podrobný výpočet dlžného výživného. Lehotu na

zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa § 44 CMP.

Otec v priebehu konania navrhol zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, návrh napokon
pred pojednávaním zobral späť. Z uvedeného dôvodu súd konanie o návrhu otca zastavil.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

9. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie

otec. Súdom určené zvýšené výživné vo výroku I. považuje za neprimerane vysoké vzhľadom k jeho
zárobkovej a majetkovej situácii, čo bolo jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním pred
súdom. Otec sa na Slovensko vrátil v apríli 2022, do apríla 2023 bol preukázateľne bez pravidelného
príjmu,vedenýakouchádzačozamestnanie,dokoncapoberaldávkuvhmotnejnúdzi,čosúdupreukázal
listinnými dôkazmi. Vzhľadom na absencie príjmov bol otec v septembri 2022 nútený čerpať spotrebný

úver v sume 15.000 eur, z ktorého následne financoval všetky svoje životné potreby. Od návratu do
P. v apríli 2023 až po súčasnosť nemá pravidelný príjem, okrem invalidného dôchodku v sume 125
eur mesačne. Otec je aj po návrate do P. evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, privyrába si len
príležitostnými prácami, keďže má zníženú schopnosť pracovať o 20 %. Súd prvej inštancie aplikoval
princíppotencionalitypríjmu,kdevychádzalzinformáciedostupnejnainternetevsúvislostisminimálnou

mzdou vo P.. Otec však s týmto postupom nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru dostatočne a hodnoverne
preukázal svoje príjmy za rozhodné obdobie. Predložil daňové priznanie za obdobie roku 2021, pričom
touto cestou predkladá odvolaciemu súdu aj daňové priznanie za obdobie január až marec 2022, keďže
na Slovensko prišiel až v apríli 2022. Z daňového priznania za rok 2022 jednoznačne vyplýva príjem otca
vo výške 5.644 eur a za časť roka 2023 príjem otca vo výške 775 eur. Princíp potencionality príjmu tak v

tomto konaní bol aplikovaný nesprávne a na základe jeho aplikácie dospel súd k nesprávnym zisteniam.
Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal faktom, že je poberateľom invalidného
dôchodku z dôvodu fraktúry chrbtice, pričom jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená
o 20 %, čo je výrazné obmedzenie pre jeho možnosť uplatniť sa na trhu práce. Taktiež nesúhlasí s
tvrdením súdu prvej inštancie, že vlastníctvo dvojpodlažného rodinného domu na Slovensku môže byť

zdrojom nezanedbateľného príjmu otca. Otec uvádza, že dom nie je úplne dokončený a ak chce prísť
na Slovensko, aby mohol tráviť čas s deťmi, tak tento dom mu poskytuje strechu nad hlavou, teda nie
je možné ho prenajať a dosahovať tak ďalší príjem. Otec takisto poukázal, že na súde prvej inštancie
je vedené konanie o zvýšenie výživného na plnoletú dcéru D., J.. XXXX, kde pravdepodobne tiež
bude zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, a táto skutočnosť nebola prvoinštančným súdom

vôbec zohľadnená. Zvýšenie výživného tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, ohrozí zabezpečovanie
základných životných potrieb otca a bude pre neho znamenať existenčné ohrozenie. Na základe týchto
skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na
zvýšenie výživného zo strany otca na mal. U. zamieta.10. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Poukázala, že otec sa na pojednávanie nedostavil,
pracuje vo P., kde má vybudované zázemie, vykonáva tam prácu; tvrdí, že má trvalý pobyt u svojho

kamaráta a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Všetky jeho tvrdenia boli len v pozícii jeho
vyjadrení, ale žiadne dôkazy otec k tomu nepredložil. Matka aj maloletá majú vedomosť o tom, ako
otec žije, pretože dlhé obdobie žili s otcom v spoločnej domácnosti a vedeli, že otec vykonáva prácu
nielen na základe živnostenského oprávnenia, ale poskytoval aj rôzne služby pre osoby, ktoré ho priamo
po ukončení vykonávaných prác v hotovosti vyplatili. Otec má pravidelné výdavky vo výške 2.000 eur.

Okrem toho je potrebné zahrnúť do jeho výdavkov aj výdavky na cestu do H. na údržbu a ukončenie
rodinného domu, kde býva v H. - G.. Pokiaľ nezačalo súdne konanie, otec pracoval, nebol evidovaný
na úrade práce, k tomu pristúpil až po podaní návrhu na súd. Bránil sa aj tým, že chce striedavú
starostlivosť, aby nemusel na svoje deti platiť. Otec nemá záujem o výchovu detí. Podľa názoru matky
deti ho zaujímajú len pokiaľ nie je potrebné na nich platiť, nezaujímajú ho výdavky na deti, ani potreby
detí. Zároveň je potrebné zohľadniť aj zdravotné problémy maloletej. Od poslednej úpravy prešlo 9 rokov

a otec sám dobrovoľne pravidelne na deti platil len súdom určené výživné. Otec v zahraničí pracuje
a zneužíva to, že je evidovaný na úrade práce, nemusí platiť odvody, ale popritom vykonáva rôznu
činnosť, ktorá je predmetom jeho živnosti. Životná úroveň otca je na vyššej úrovni ako životná úroveň
matky, aj maloletej dcéry. Matka zdôraznila, že otec má využiť všetky svoje možnosti a schopnosti, aby
dosahoval taký príjem, ktorý by zabezpečil pre maloletú výživné zákonom určené. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal matke náhradu trov konania vo výške 100 %.

11. Otec zaslal odvolaciemu súdu doplnenie odvolania. Predložil výpis z účtu K. G. vyhotovený dňa
20.11.2024 preukazujúci platby od 11.09.2023 do 16.09.2024 v prospech U. Y. a výpis platieb z
rovnakého účtu od 8.12.2022 do 4.11.2024 v prospech H. G.. Z toho je zrejmé, že otec výživné na

U. uhrádzal na účet matky vo výške 100 eur a ďalšie čiastky uhrádzal na účet maloletej U.. Z tohto
dôvodu došlo k chybnému výpočtu dlžného výživného v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
Zároveň z opatrnosti otec navrhuje, aby odvolací súd pre prípad, že sa nestotožní s jeho odvolacími
námietkami, mu umožnil uhradiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 50 eur, nakoľko v prípade
zvýšenia výživného, tak ako to bolo určené napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, by došlo k

jeho existenčnému ohrozeniu.

12. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca, ani k vyjadreniu matky k odvolaniu nezaslal žiadne vyjadrenie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia

a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovaťizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

16.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd
za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre
zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky.

18. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce

pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovenízákonajenevyhnutnépreviesťporovnanieokolnostídôležitýchpreurčovanievýživnéhotakv
dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne
napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už
vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného.

19. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,

ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

20. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,

jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných

hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

21. Otec maloletej v odvolaní nesúhlasil so zvýšením výživného súdom prvej inštancie. Poukázal, že
od apríla 2022 do apríla 2023 bol na Slovensku bez pravidelného príjmu vedený ako uchádzač o
zamestnanie a poberal len dávky v hmotnej núdzi. V septembri 2022 bol nútený čerpať spotrebný úver

v sume 15.000 eur, z ktorého si financoval životné potreby. V apríli 2023 sa vrátil do P., pravidelným
príjmom je iba invalidný dôchodok v sume 125 eur mesačne, má zníženú schopnosť pracovať o 20 %
a privyrába si len príležitostnými prácami. Namietal aplikovanie princípu potenciality príjmu, zdôraznil,
že z daňového priznania za roky 2021 a 2022 sú zrejmé jeho príjmy, z ktorých mal súd vychádzať.
Ďalej namietal, že rozostavaný rodinný dom na Slovensku mu slúži na stretávanie sa s deťmi, preto ho

neprenajíma.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotenímdôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

23. K námietkam otca vo vzťahu k výživnému odvolací súd uvádza: Súd správne uzavrel, že mal. U. je
stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.

24. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodňuje zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z

výživného a na strane maloletej.

25. Otec nenamieta súdom zistené oprávnené výdaje maloletej odkázanej na výživu rodičov. Pri
žiadnej z položiek nevzhliadol ani odvolací súd zjavnú neprimeranosť s ohľadom na vek maloletej.
Nemožno opomínať, že maloletá, aj jej staršia plnoletá sestra, zdieľajú spoločnú domácnosť s matkou,
v dôsledku čoho by sa mali spravodlivo podieľať primerane na úhrade výdavkov spojených s bývaním

a chodom domácnosti. V konaní súd dôkladne zistil odôvodnené potreby oprávnenej s ohľadom na vek
a zdravotný stav. Odvolací súd považuje v zhode s názorom súdu prvej inštancie za dôvodné zvýšiť
doposiaľurčenévýživné.Skoršímrozsudkomupravenávýškavýživnéhopremaloletúužniejespôsobilá
reflektovať prirodzený vývin maloletej a jej zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, drogériu,
náklady spojené so školou, na voľnočasové aktivity. V čase poslednej úpravy (august 2015) maloletá

navštevovala K. L., aktuálne je Ž. O. N. L. školy. Súd zistil aj navýšené potreby maloletej v súvislosti
s jej záľubami (pingpongový krúžok) a zdravotným stavom - fixný zubný strojček , ortopedické vložky
do topánok .

26. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako

je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako
dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až

v budúcnosti.

27. Pokiaľ ide o námietky otca, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného aplikoval princíp potenciality
príjmu tak, že vychádzal z minimálnej mzdy vo P. za roky 2021 až 2024, odvolací súd argumentuje, že
na základe daňových priznaní otca ako osoby, ktorá má príjem z inej než závislej činnosť, nie je možné

ustáliť príjem otca, pretože daňové priznanie nie je postačujúce pre zhodnotenie reálnych príjmov osôb,
ktoré majú príjem z tejto činnosti. Vyžaduje sa pri stanovení príjmu aj skúmanie príjmov, ako aj výdajov
a následne skúmanie nevyhnutnosti uvedených výdajov súvisiacich s touto podnikateľskou činnosťou.

28. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

29. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

30. Z daňových priznaní predložených otcom vyplývajú len príjmy z tejto podnikateľskej činnosti, otec
bol povinný v súlade s § 63 Zákona o rodine predložiť podklady na zhodnotenie výdavkov, ktoré
vynaložil v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Nie každý výdaj povinného rodiča, aj keď je
inak uznaný daňovými predpismi, je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, že by nebolo
možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju

zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Keďže otec si túto svoju povinnosť nesplnil,
súd aplikoval zásadu potencionality príjmu .31. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného ( rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).

32. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z

31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych

konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného
vymedzenia príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch.

35. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy musia

v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške
zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. I.ÚS 4239/12 zo dňa 10.06.2013)

36. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

37. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti

životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k
dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb

dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky
stanoveného mesačného výživného.

38. Otec v priebehu celého konania tvrdil, že na Slovensku si nevedel nájsť adekvátne pracovné

uplatnenie, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, preto sa vrátil do P.; trvalý pobyt má evidovaný
len u svojho kamaráta v S., ktorému prispieva na nájomné, využíva však aj služby ubytovní, keďže
(ako sám otec uviedol) dochádza za prácou na väčšie vzdialenosti. Vo P. je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, privyrába si však príležitostnými prácami cez jeho P. živnosť; už 30 rokov poberá invalidný
dôchodok v sume 125 eur mesačne, kvôli úrazu chrbtice má zníženú pracovnú schopnosť o 20 %. Na

základe týchto skutočností nie je schopný platiť na svoje maloleté dieťa zvýšené výživné. Z obsahu
súdneho spisu však vyplýva, že otec v písomnom podaní zo dňa 26.11.2023 vyčíslil svoje mesačné
výdavky (strava, ubytovanie P., inkaso dom G., oblečenie, drogériu a hygiena, zdravotné poistenie,
zdravotné výdavky, náklady na prevádzku auta, PHM, poistenie auta, splátka hypotekárneho úveru,splátka spotrebného úveru a výživné na 2 deti ), celkom na sumu 1.721 eur mesačne. Z týchto informácií
je zrejmé, že otec musí dosahovať mesačný príjem minimálne v dvojnásobnej výške, ako je výška jeho
mesačných výdavkov. Sám otec deklaroval, že má 2 účty vo P., z ktorých výpisy súdom nepredložil.

Predložil len výpisy z účtu vedeného v K. G. N., M..N.., K. H., z ktorých vyplýva, že otec si z P. účtov
postupne presúval finančné prostriedky v minimálnych výškach (podľa jeho potreby) na tento účet.
Matka, ktorá žila s otcom vyše 15 rokov vo P., uviedla, že aj vtedy otec vykonával práce bez faktúry a
jeho príjem bol v rozpätí od 3.000 do 3.500 eur, a aj z finančných prostriedkov, ktoré otec zarobil vo P.,
sa mu podarilo postaviť rodinný dom na Slovensku.

39. Otec tvrdí, že vzhľadom na jeho zdravotné problémy s chrbticou má zníženú pracovnú schopnosť o
20 %. V konaní však nepreukázal, že vzhľadom na túto skutočnosť nemôže vykonávať žiadne iné práce.
Otec je vyučený v odbore L.. Keďže podľa jeho tvrdení vzhľadom na svoj zdravotný stav už nemôže
vykonávať práce v oblasti N., mohol si nájsť prácu v odbore, v ktorom je vyučený, resp. iné práce (aj v
inej oblasti), v ktorých by tak nezaťažoval chrbticu.

40. Ani odvolacia námietka otca, že súd prvej inštancie pri určovaní zvýšeného výživného na mal. U.,
nevzal v úvahu jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k už plnoletej dcére D., ktorej návrh bol vylúčený na
samostatné konanie, nie je dôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že Mestský súd Košice
sp. zn. 79Pc/19/2023-148 rozsudkom zo dňa 15. novembra 2024 zvýšil výživné na D. zo strany otca zo

sumy 50 eur na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 08.12.2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej - plnoletej D. Y.. Dlžné výživné za obdobie od 08.12.2021
do 30.11.2024 v celkovej výške 7.350 eur je otec povinný zaplatiť oprávnenej dňom doručenia tohto
rozsudku.

41. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať, že v starostlivosti o mal. deti je súd v súlade
s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy,
ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity
napreukázanírozhodnýchadôležitýchskutočnostímajúcichprenehovýznam.Dôležitéjealezdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže

byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

42. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je aj miera osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča,

ktorý ten výkon zabezpečuje. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať aj na mieru
osobnejstarostlivostimatkyomaloletú.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživného
je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečovaniu výživy (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

43. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o mal. U. nastolená situácia medzi
rodičmisaužterazpriečizásadnerovnocennémuvýkonurodičovskýchprávapovinností,atovdôsledku
prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť
rodiča o mal. dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Rodičia sú povinní
plniťsvojuvyživovaciupovinnosťpodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Vzhľadom

na všetky zistené skutočnosti je určené výživné potrebné považovať s určitosťou za zodpovedajúce
schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, aj s prihliadnutím na to, že matka zabezpečuje v plnej
miere osobnú starostlivosť o maloletú .

44. Odvolací súd poukazuje, že zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa však zostáva po rozpade

rodiny základnou povinnosťou rodičov, k čomu musia vynakladať všetko úsilie, a to aj na úkor svojich
rýdzo vlastných záujmov. Nie je totiž možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, žil
vlastný život bez ohľadu celkom na rodičovské povinnosti.

45. Súd prvej inštancie výrokom II. rozsudku určil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie

od 08.12.2021 do 31.03.2024 v celkovej výške 5.769,84 eur dňom doručenia tohto rozsudku. Otec v
doplnení odvolania zo dňa 28.11.2024 zaslal súdu výpisy z účtu vedeného v K. G. N., M..N.. za obdobie
od 11.09.2023 do 16.09.2024 v prospech U. Y. a výpis platieb z rovnakého účtu za obdobie 08.12.2022
do 04.11.2024 v prospech matky H. G.. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru, došlo k chybnému výpočtudlžného výživného v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň, ak by odvolací súd nevyhovel
jehoodvolaniu,navrhol,abymuumožniluhradiťdlžnévýživnévmesačnýchsplátkachpo50eur,nakoľko
by došlo k jeho existenčnému ohrozeniu.

46. Z uvedených listín predložených otcom vyplýva, že otec zasielal svojej dcére, mal. U., rôzne finančné
čiastky na rôzne účely, napr. na pomôcky do školy, na dovolenku, ako vreckové, na okuliare, na
olievačku, na Valentína, na narodeniny, na darček a pod. Tieto plnenia zo strany otca však nemožno
započítať ako splátky na dlžné výživné. Keďže otec platí k rukám matky bežné výživné len vo výške

50 eur mesačne, ani tieto finančné (nepravidelné) sumy nepokrývajú celkové mesačné výdavky mal.
U.. Sumy, ktoré otec posielal matke (spolu 100 eur - po 50 eur na mal. U. a 50 eur na už plnoletú D.),
sa týkajú bežného výživného. Otec prispel navyše sumou 70 eur dňa 17.02.2023 na výlet pre mal. U.
a sumou 140 eur dňa 25.04.2024 na školu v prírode pre mal. U.. Takéto prispievanie matke na výlety,
školy v prírode, tábory a iné voľnočasové záujmy maloletého dieťaťa, resp. spolupodieľanie sa otca na
výdavkoch spoločného dieťaťa, by podľa názoru odvolacieho súdu, malo byť zo strany otca samozrejmé.

Odpočítanie jednotlivých splátok na dlžnom výživnom je vecou vzájomnej dohody rodičov.

47. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

48. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

49. Vzhľadom ku charakteru predmetu konania, ktorým je aj určenie dlhu na výživnom pre maloleté
dieťa, a tiež dĺžku konania, ktoré začalo dňa 08.12.2021, by nebolo spravodlivé, aby otec splácal dlžné
výživné v mesačných splátkach. Už súdom prvej inštancie v priebehu konania bol otec opakovane
upozorňovaný, že je potrebné vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plniť vo vyššej sume ako 50 eur

mesačne, a to aj bez rozhodnutia súdu, pretože otcovi vznikne vysoký dlh na výživnom. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na účel výživného, ktorým je úhrada potrieb maloletého dieťaťa, ktoré existujú
v reálnom čase, nie v budúcnosti. Povinný otec mal dostatočný časový priestor, aby si zabezpečil
dostatočnú finančnú rezervu na úhradu dlhu na výživnom, keďže sám otec uviedol, že vykonáva N.É.
práce a príležitostne si zarába. Dlžné výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť maloleté

dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca,
ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni.

50. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň

nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov
v zmysle ust. § 55 CMP.

51. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny vo výrokoch I., II., IV. postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

52. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).