Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:4621201885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D.
XXXX/XX, XXX XX F. G. H., 3/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X-X, XXX XX F. G. H., 4/ F. H.,
C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., 5/ H. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., žalobcovia v rade 1/ až 5/ právne zastúpení JUDr. Peter Koscelanský,

advokát, so sídlom Fraňa Mojtu 24, 949 01 Nitra proti žalovaným: 1/ D. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. N. XXXX/X, J. - E., 2/ O. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, Q., žalované v rade 1/ a 2/
právnezastúpenéJUDr.DušanDivko,advokát,spol.sr.o.,sosídlomŠoltésovej346/1,01701Považská
Bystrica, IČO: 36 860 654, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísané na
LV č. XXXX ako parcely registra E a to:
- parcela č. XXXX, lesné pozemky o výmere 1822 m2

- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 5509 m2, patria do dedičstva po neb. N. D., C. H., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 48/9600, po neb. O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX v podiele 16/9600.

II. Určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísané na
LV č. XXXX ako parcely registra E a to:

- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 2082 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1152 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 5127 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1456 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1370 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 3193 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 3710 m2

- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 1447 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 3919 m2
- parcela č. XXXX, S. pozemok o výmere 3007 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 3088 m2
- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 3960 m2
- parcela č. XXXX, S. pozemok o výmere 1766 m2

- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 1369 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 1141 m2
- parcela č. XXXX, T. trávny porast o výmere 5614 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 8218 m2
- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 3429 m2
- parcela č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 1175 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1818 m2

- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1498 m2- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 608 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 640 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 154 m2

- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 1204 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 2492 m2, patria do dedičstva po nebohom O. I., C. I., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 2/300.

III. Určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísaná na

LV č. XXXX ako parcela registra E a to:
- parcela č. XXXX/X, orná pôda o výmere 72 m2, patrí do dedičstva po nebohom O. I., C. I., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 2/300.

IV. Určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísané na
LV č. XXXX ako parcely registra E a to:

- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 40927 m2
- parcela č. XXXX, S. pozemok o výmere 68234 m2
- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 1978 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 6938 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 5318 m2, patria do dedičstva po nebohej N. D., C. H., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600, po nebohom O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600.

V. Určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísané na
LV č. XXX ako parcely registra E a to:

- parcela č. XXXX, S. pozemok o výmere 3723 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 1675 m2
- parcela č. XXXX, záhrada o výmere 972 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 2117 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 2488 m2

- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 2110 m2
- parcela č. XXXX, T. trávny porast o výmere 2969 m2
- parcela č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 228 m2
- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 2551 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 4619 m2

- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 2849 m2
- parcela č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 1263 m2
- parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 365 m2, patria do dedičstva po nebohej N. D., C. H., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600, po nebohom O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600.

VI. Určuje, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísané
na LV č. XXXX ako parcely registra E a to:
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 157624 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 7834 m2

- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 459750 m2
- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 11803 m2
- parcela č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 12079 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 8154 m2
- parcela č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 9593 m2

- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 15223 m2
- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 241097 m2
- parcela č. XXXX, lesný pozemok o výmere 51630 m2, patria do dedičstva po nebohej N. D., C. H., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600, po nebohom O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600.

VII. Určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., katastrálne územie C., zapísané
na LV č. XXXX ako parcely registra E a to:
- parcela č. XXX, T. trávny porast o výmere 786 m2- parcela č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 365 m2
- parcela č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 170 m2
- parcela č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 80 m2

- parcela č. XXX, trvalý trávny porast o výmere 96 m2
- parcela č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 12 m2
- parcela č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2
- parcela č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 101 m2
- parcela č. XXX, trvalý trávny porast o výmere 123 m2

- parcela č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 399 m2
- parcela č. XXX, trvalý trávny porast o výmere 99 m2
- parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 151 m2
- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 267 m2
- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 618 m2
- parcela č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 550 m2, patria do dedičstva po nebohej N. D., C. H.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 96/128550, po nebohom O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 32/128550.

VIII. Žalobcovia v rade 1/ až 5/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ až 5/ sa podanou žalobou zo dňa 16.08.2021 v znení jej doplnenia domáhali
proti žalovaným určenia, že v žalobe uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., okres F.
G. H., a to špecifikované spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX, LV

č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX patria do dedičstva
po nebohej N. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a patria do dedičstva po nebohom O. I.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalobcovia žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde
Topoľčany vyše 20 rokov prebiehal súdny spor pod sp. zn. 5C/1/2001 o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, kde žalobcami v tomto spore boli: právna predchodkyňa žalobcov na 1. a 2.

mieste a to: N. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - v tomto spore vystupovala ako
žalobkyňa na 8. mieste, dedičstvo po nej bolo prejednané Osvedčením o dedičstve u notárky H. F. M.,
Dnot 246/2014, č.k. 15D 538/2014 Okresného súdu Žilina a právny predchodca žalobcov na 3. až 5.
mieste a to: O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - v tomto spore vystupoval ako žalobca
na 10. mieste, dedičstvo po ňom bolo prejednané Osvedčením o dedičstve u notárky H. F. M., Dnot

98/2015, č.k. 21D 75/2015 Okresného sudu Žilina. V rámci tohto súdneho sporu sa vykonalo rozsiahle
dokazovanie, a to jednak na Okresnom súde v Topoľčanoch, ako aj na odvolacom súde Krajskom súde
Nitra. Pokiaľ sa jedná o skutkový stav, v plnom rozsahu poukazujú na ich podania vrátane žaloby a
všetkých písomností, ktoré sa nachádzajú v pôvodnom súdnom spise a len v stručnosti uvádzajú, že
žalobcovia v tomto pôvodnom spore, medzi ktorými boli aj ich právni predchodcovia (Okresným súdom

Topoľčany rozsudkom sp. zn. 5C/1/2001-1242 zo dňa 12.02.2014 bolo vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam určené aj na ich právnych predchodcov, keďže títo zomreli počas odvolacieho konania
naKrajskomsúdevNitre,KrajskýsúdvNitrezprocesnýchdôvodovichvlastníckeprávo,resp.vlastnícke
právo už nich žalobcov neurčil, pretože podľa názoru odvolacieho súdu vyslovenom v jeho rozsudku
sp. zn. 5Co/198/2017-1482 zo dňa 19.03.2018, súd nemôže nahradiť činnosť notára), sa domáhali,

aby súd určil, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností k.ú. C. zapísané v listoch vlastníctva č.: XXXX,
XXXX, XXXX, XXX, XXXX N. XXXX. Pôvodná žaloba, ale aj táto ich žaloba je zdôvodnená tým,
že sporné nehnuteľnosti zapísané v k.ú. C. nadobudli tak, že O. A. (právny predchodca žalovaných)
kúpnopredajnou zmluvou v Žiline zo dňa 04.11.1946 predal nehnuteľnosti v rovnakom pomere N. R., C.
H., maloletému U. H., H. H., M. H. a R. H. za kúpnu cenu 18.000,-Kčs, ktorá bola aj vyplatená. Zmluva

bola dokonca aj poručensky schválená súdom v Žiline pod K. G. XXX/XX. Zmluva nebola pozemno-
knižnezapísaná,avšakprávnipredchodcoviažalobcovsanazákladetohtoprávnehoúkonuujalipoctivej
dobromyseľnej a nerušenej držby a nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania a na určení tohto
vlastníckehoprávamajúnaliehavýprávnyzáujem.Tietovšetkyskutočnostibolipredmetomdokazovania
v celom 20 rokov trvajúcom pôvodnom súdnom spore, a bolo preukázané a dokázané a právoplatnými

rozsudkami súdov judikované, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo skutočne titulom vydržaniaa žaloba bola podaná dôvodne. V tomto smere poukazujú na obsah pôvodného súdneho spisu sp.
zn. 5C/1/2001 Okresného súdu Topoľčany na všetky skutkové a právne zistenia v rámci tohto sporu.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.02.2014 bolo určené vlastnícke právo v prospech

žalobcov, okrem iného aj v prospech právnych predchodcov ich žalobcov v tomto spore a to: pôvodnej
žalobkyni na 8. mieste N. D. a pôvodnému žalobcovi na 10. mieste O. I.. Celý procesný problém
nastal v tom, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany bol vydaný dňa 12.02.2014. Od vydania tohto
rozsudku a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zomrela žalobkyňa na 8. mieste N. D. dňa 24.09.2014
(právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/) a žalobca na 10. mieste O. I. dňa 20.01.2015 (právny

predchodca žalobcov v rade 3/ až 5/). Pôvodne Krajský súd v Nitre bez nariadenia pojednávania, a
teda bez možnosti včas procesne zareagovať, rozhodol najskôr rozsudkom č.k. 5Co/377/2014-1323
zo dňa 15.04.2015, kde napadnutý rozsudok v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. C., LV č. XXXX a v LV č. XXXX potvrdil (tu sa nejednalo o tzv. urbárske
pozemky) a v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu aj protižalobu zamietol.
Podstatou jeho právneho názoru v zamietajúcej časti bolo, že súd videl nedostatok v označení do úvahy

prichádzajúcich všetkých žalovaných v tomto konaní, t.j. nedostatočne určený okruh spoluvlastníkov ako
pasívne legitimovaných, pretože bol toho názoru, že žalobcovia boli povinní žalovať všetkých urbárskych
spoluvlastníkov a nielen žalované na 1. a 4. mieste. Doslovne uviedol, že v pozícii žalovaných musia
byť uvedení všetci podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, k čomu však v tejto prejednávanej veci
nedošlo a z tohto dôvodu musel žalobu zamietnuť. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu Nitra podali

žalobcovia dovolanie a to v zásade z dvoch dôvodov a to: že v čase rozhodovania KS konal s mŕtvymi
účastníkmi - právnymi predchodcami žalobcov a to neb. N. D. a neb. O. I. a druhý dôvod bol, že v tomto
type sporu nie je potrebné žalovať všetkých podielových urbárskych spoluvlastníkov. Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 1Cdo/1093/215 zo dňa 25.04.2017 napadnutý rozsudok Krajského súdu Nitra zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom v plnom rozsahu vyhovel dôvodom dovolania, t.j. že odvolací súd

nesprávne konal s mŕtvymi účastníkmi a ďalej vyslovil jednoznačný právny názor týkajúci sa pasívnej
legitimácie žalovaných, kde uviedol, že právny názor KS Nitra nie je správny, pretože je potrebné si
uvedomiť, že v predmetnej veci nejde o spor o vlastníctvo pozemkov s urbárskym spoločenstvom, ale s
osobami, ktoré stoja „mimo urbárskeho spoločenstva“, pretože žalobcovia odvodzujú svoje vlastníctvo
od kúpnopredajnej zmluvy z roku 1946 titulom vydržania a vyslovil právny názor, že niet dôvodu,

aby urbárske spoločenstvo, resp. jeho podieloví spoluvlastníci boli žalovaní v predmetnom spore. Po
zrušení veci Najvyšším súdom SR už do konania vstúpili oni žalobcovia ako právni nástupcovia po
pôvodných žalobcoch na 8. a 10. mieste, ktorú zmenu KS pripustil uznesením č.k. 5Co/198/2017-1441
zo dňa 28.09.2017, keď rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalobkyne na 8. mieste
N. D. a to: A. D. a A. B. - teda žalobcami v rade 1/ a 2/ a s právnymi nástupcami žalobcu na 10.

mieste O. I. a to: C. I. - žalobcom v rade 3/, pričom o pokračovaní so žalobkyňami v rade 4/ a 5/
F. H. a H. I. nebolo potrebné rozhodovať, pretože už boli žalobkyňami v pôvodnom konaní a takéto
rozhodnutie by bolo považované za nadbytočné. Následne KS v Nitre vytýčil vo veci pojednávanie na
deň 19.03.2018, kde už ako žalobcovia - právni nástupcovia po pôvodných žalobcoch - vystupovali oni
žalobcoviavtomtospore(pod8a/,8b/,10/,12/a13/)apoprejednanívecivydalpre žalobcovprekvapivý

rozsudok, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, týkajúci sa ostatných žalobcov, okrem nich
novo pristupujúcich potvrdil a v časti určenia vlastníckeho práva v prospech pôvodnej žalobkyne na
8. mieste N. D. a to žalobcov: 8a/ A. D., 8b/ A. B. a 10/ C. I. zmenil tak, že žalobu týchto právnych
nástupcov zamietol a zaviazal ich dokonca zaplatiť žalovaným všetky trovy celého 20 rokov trvajúceho
súdneho konania. Podstatou právneho názoru, pre ktorý bol vydaný zamietajúci výrok vo výroku II.

rozsudku KS Nitra, bolo na strane 30. rozsudku pod bodom 28. konštatované nasledovné tvrdenie v
rozsudku sp. zn.: 5Co/198/2017-1242 zo dňa 09.03.2018: „Odvolací súd na margo zmeny napadnutého
rozsudku poznamenáva, že dôvodom aplikácie ustanovenia § 388 CSP na daný právny vzťah je tá
skutočnosť, že právny zástupca žalobcov po procesnej stránke nezareagoval na úmrtie pôvodných
žalobcov v rade 8/ a 10/ v tom smere, že určené spoluvlastnícke podiely v prospech týchto zomrelých

žalobcov, v rámci výroku napadnutého rozsudku, nežiadal zahrnúť do dedičstva po týchto poručiteľoch,
t.j. žalobný petit v požadovanom smere nezmenil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd nemôže
nahradiť činnosť notára a tie spoluvlastnícke podiely, ktoré získali zomrelí žalobcovia v rade 8/ a 10/,
na základe zatiaľ neprávoplatného rozsudku, následne rozdeliť medzi právnych nástupcov po týchto
dvoch poručiteľoch, t.j. žalobcov na 8a/, 8b/, 10/, 12/ a 13/ rade. Uvedené bude možné zrealizovať

až v rámci konania novoobjaveného majetku týchto poručiteľov, nakoľko základné dedičské konanie
už bolo v obidvoch prípadoch skončené. S prihliadnutím na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v tej časti, ktorou boli určené príslušné spoluvlastnícke podiely tam špecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech v čase rozhodovania odvolacieho súdu už mŕtvych žalobcov v rade 8/ a 10/,teraz nahradených žalobcami 8a/, 8b/, 10/, 12/ a 13/ podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanú žalobu
v tejto časti požadovaného určenia ako nedôvodnú zamietol.“ Z tohto právneho názoru vysloveného
odvolacím súdom v Nitre vyplývajú dve zásadné skutočnosti: 1. odvolací súd vyslovil právny názor

v rozpore s § 371 CSP, podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a teda žiadal od
právneho zástupcu žalobcov po procesnej stránke reakciu, ktorú CSP nepripúšťa, 2. z tohto právneho
názoru vyplýva, že žaloba - v tomto konaní pôvodných žalobcov v rade 8a/, 8b/, 10/, 12/ a 13/ bola
zamietnutá iba z tzv. procesných dôvodov, kde KS výslovne uvádza, že je potrebné, aby bolo najprv
určené, že do dedičstva pôvodných žalobcov rade 8/ N. D. a 10/ O. I. patria predmetné nehnuteľnosti a

tieto následne dať prejednať ako novoobjavený majetok po zomrelých. Nejedná sa teda o prekážku veci
rozsúdenej v zmysle § 230 CSP, pretože v tomto súdnom spore nie je daná ani totožnosť subjektov (v
pôvodnom spore bolo 13 žalobcov, teda okrem nich 8 iných a bolo 7 žalovaných, teda okrem žalovanej
na 1. mieste bolo 6 iných žalovaných, z toho pôvodná žalovaná na 1. mieste zomrela a účastníkmi
sú jej právni nástupcovia - žalovaný na 2. a 3. mieste, ktorí v pôvodnom spore nevystupovali). Nie je
daná ani totožnosť skutku, pretože v pôvodnej žalobe sa žiadalo určenie vlastníckeho práva v prospech

nebohých žalovaných v rade 8/ N. D. a 10/ O. I., resp. po pripustení pokračovania sporu s nimi ako
právnymi nástupcami o určenie vlastníckeho práva v ich prospech a touto žalobou sa domáhajú určenia,
žepredmetnénehnuteľnostipatriadodedičstvapopôvodnýchúčastníkovkonaniavrade8/a10/.Výklad
pojmu „tá istá vec“ je v súdnej praxi jednotný v tom zmysle, že musí ísť jednak o tie isté subjekty, ktoré
vystupovali v pôvodnom konaní, ako i o ten istý predmet konania, tzn. o totožný návrh ako bol uplatnený

v pôvodnom konaní, v tomto konaní uplatňujú nárok, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Ak sa teda
konanienetýkatýchistýchúčastníkov,nemožnohovoriťoprekážkeprávoplatnerozhodnutejveciavýrok
právoplatného rozhodnutia súdu nie je v tomto prípade záväzný pre súd, ktorý prejednáva túto vec
(Komentár § 230 CSP Števček a spol. str. 837, ako i ustálená judikatúra Najvyšších súdnych autorít).
Okrem uvedených argumentov iný výklad by sa , okrem iného, javil ako krajne nespravodlivý, pretože

by im žalobcom bolo odňaté právo súdnou cestou sa domáhať určenia, že do dedičstva po ich právnych
predchodcoch patria nehnuteľnosti, ktoré platne vydržali do vlastníctva a iba pre procesnú chybu v
pôvodnom konaní by nebolo možné túto skutočnosť žiadnym spôsobom napraviť, v neposlednom rade
takémuto riešeniu priamo navádza vo svojich dôvodoch rozsudku Krajský súd Nitra, keď odôvodňuje
zamietnutie pôvodnej žaloby. Pasívna legitimácia žalovaných je daná tým, že žalovaná v rade 1/ je v

dotknutých listoch vlastníctva č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXX, K. XXXX N. K. XXXX zapísaná
ako podielová spoluvlastníčka a žalovaní v rade 2/ a 3/ sú právni nástupcovia po O. F. D., C. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod č.k. 9D
396/2021 u notárky O. V. O. so sídlom Notárskeho úradu v Žiline, U. XXXX/XX pod č. Dnot. 164/2021,
ktorá je taktiež stále v uvedených listoch vlastníctva uvedená ako vlastníčka.

2. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení zo dňa 28.01.2022 k žalobe uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť.
Poukazuje na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/198/2017-1482 zo dňa 19.03.2018, ktorý
vo veci právoplatne rozhodol vo výroku II. a to tak, že pokiaľ sa týka určenia vlastníckeho práva v
prospech pôvodnej žalobkyne v rade 8/ rade N. D. a to žalobcov v rade 8a/ A. D., 8b/ A. B., ako aj

určenia vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalobcu v rade 10/ rade O. I. a to žalobcu 10/ C.
I., mení tak, že žalobu týchto právnych nástupcov zamieta. Na str. 30 v bode 28. svojho odôvodnenia
odvolací súd uviedol: na margo zmeny napadnutého rozsudku poznamenáva, že dôvodom aplikácie
ustanovenia § 388 CSP na daný právny vzťah je tá skutočnosť, že právny zástupca žalobcov po
procesnej stránke nezareagoval na úmrtie pôvodných žalobcov v rade 8/ a 10/ v tom smere, že určené

spoluvlastnícke podiely v prospech týchto zomrelých žalobcov v rámci napadnutého rozsudku nežiadal
zahrnúť do dedičstva po týchto poručiteľoch, t.j. žalobný petit v požadovanom smere nezmenil. Je
názoru, že terajší žalobcovia vstúpili dňom smrti do všetkých práv pôvodných žalobcov, keďže pôvodní
žalobcovia stratili procesnú spôsobilosť, terajší žalobcovia mohli vstúpiť do procesných práv na strane
žalobcov len na základe vlastného rozhodnutia a súhlasu. Odvolací súd vo veci rozhodol správne

podľa § 388 CSP a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie alebo jeho zrušenie. Poukázala na ust. § 161 CSP, keď súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť „procesné podmienky.“
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Procesné
podmienky nie sú vymenované v zákone, avšak ide o právomoc súdu, príslušnosť súdu, prekážky res

iudicata, úplnosť a zrozumiteľnosť žaloby. Ak ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd
konanie zastaví. Je názoru, že v danej veci ide o prekážku res iudicata. Keďže žalobcovia uplatňovali
vlastnícke právo k svojim právnym predchodcom v čase, keď už nežili, postupovali nesprávne a privodili
stav rozhodnutia, že právo na určenie vlastníctva ich právnych predchodcov súd právoplatne zamietol.Uvedené podiely prešli do vlastníctva O. C. u pasienkov podľa § 3 zákona č. 81/1949 Zb. a u ostatných
urbárskych pozemkov bolo vlastníctvo zachované podľa zákona č. 2/1958 Zb. bývalým urbárnikom.
Teda výklad vydržacieho práva podľa zákona č. 141/1950 Zb. odporuje tomu, že by existovala 10-ročná

vydržacia lehota, keď uvedené podiely žalobcovia nenadobudli a podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959
Zb. došlo ex lege k vráteniu vlastníctva k pasienkom a k poľnohospodárskej pôde späť pôvodným
urbárnikom. Najpodstatnejší v danej veci však bol zákona č. 229/1991 Zb., kde podľa § 6 u všetkých
urbárskych nehnuteľnostiach došlo k reštitúcií vlastníctva pôvodných urbárnikov, teda aj jej právneho
predchodcu O. A. na liste vlastníctva. O tomto bolo rozhodnuté Okresným úradom odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 15.09.1998, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným,
bol schválený register vlastníckych práv pre k.ú. C. a bol vykonaný záznam na OÚ, katastrálny odbor,
KysuckéNovéMestopodč.W.XXXX/XXXX.NazákladededičskéhorozhodnutiaOkresnéhosúduŽilina
sp. zn. D 814/1999 všetky podiely O. A. nadobudli jeho dcéry - D. L. M. a O. F. D., jej matka. Teda z
uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo k podielom v urbárskom spoločenstve pre O. A. bolo potvrdené § 9
zákonač.2/1958Zb.,§24ods.1zákonač.49/1959Zb.avydržaniekpodielomurbárskehospoločenstva

nebolo možné podľa zákona č. 141/1950 Zb. voči O. C., ktorý bol vlastníkom od účinnosti zákona č.
81/1949 Zb. až do účinnosti zákona č. 49/1959 Zb. a vlastníctvo O. A. bolo obnovené v reštitúcií. Okrem
toho žalobcovia, ako dedičia sa nemohli domáhať, že sú spoluvlastníkmi podielu a to z údajného svojho
dedičského nároku, pretože sa mohli domáhať len podania žaloby, že ich poručiteľ bol v čase svojej smrti
vlastníkom veci. Všetky tieto otázky boli mylne posúdené a jej právna predchodkyňa, ako dobromyseľná

dedička, bola zbavená svojho vlastníckeho práva. Paradoxom je, že bola zbavená svojich podielov
čiastočne a že na všetkých LV, ktoré boli predmetom žaloby, jej ostalo zachované spoluvlastnícke právo
a to na LV č. XXXX pod r. č. 420 a 421, na LV č. XXXX pod r. č. 424 a 425, na LV č. XXXX pod r. č.
418 a 419, na LV č. XXX pod r. č. 422 a 443, na LV č. XXXX pod r. č. 27 a 26 a na LV č. XXXX pod r.
č. 44 a 42, všetko k.ú. C. titulom dedenia po otcovi. To svedčí o tom, že žalobcovia nemali ujasnený ani

predmet a výšku podielov, ktoré prepočítavali počas súdneho sporu, ktoré boli nesprávne určené a takto
bola jej matka poškodená, ako dobromyseľná vlastníčka. Okrem toho žalobcovia sa domáhali určovacou
žalobou, aby bolo určené ich spoluvlastnícke právo k podielom bývalého urbárskeho spoločenstva,
pričom nikdy sa nestali členmi tohto spoločenstva do roku 1958, nestali sa nositeľmi tohto práva na
základe obnovenej evidencie vlastníctva a preto, keďže nepožiadali o reštitúciu, nemohli obchádzaním

zákona, tvrdením o vydržaní nadobudnúť vlastníctvo, ktoré jej právnemu predchodcovi, otcovi jej matky,
bolo reštituované. V roku 1998 bola zahájená ROEP-ka, v roku ktorom po prvýkrát sa začala domáhať
žalobkyňa v rade 1/ prevodu nehnuteľností z pôvodného vlastníka O. A. na účastníkov zmluvy, resp. ich
právnych nástupcov. V tom čase a ani doteraz do skončenia sporu sa s jej konaním celkom nestotožnili tí
účastníci,ktorísúnastranežalovaných,ktorísadokonaniadostaliibazdôvoduprocesnéhoúčastníctva,

ale nemienili vystupovať na strane žalobcov proti nim, žalovaným v rade 1/ a 4/, keď samotná žalovaná
v rade 3/ v konaní uvádzala, že v rodine sa meno O. A. vyslovovalo s veľkou úctou, pretože sa
zľutoval nad viacdetnou rodinou a nechal ich bývať a užívať domovú nehnuteľnosť. Keďže žalobcovia
nepodali námietky proti projektu pozemkových úprav a nepodali ako účastníci, žalobu proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu v relevantnom čase. Poukazuje na uznesenia Ústavného súdu SR

sp. Zn. IV. ÚS 155/11-9 zo dňa 15.04.2011, I. ÚS 151/2016 zo dňa 03.05.2017, I. ÚS 549/2015 zo
dňa 16.03.2016 a rozsudok NS SR sp. Zn. 4Cdo 142/2019 zo dňa 29.04.2020. V zmysle ustálenej
judikatúry je zrejmé, že rozhodnutie o schválení ROEP v príslušnom katastri sa končí schválením
projektu, čo znamená nové rozhodnutie o vlastníctve pozemkov, pretože ide o konanie podľa I. časti
zákona č. 330/1991 Zb. a to o administratívno-právne konanie. Ide o rekonštrukciu pozemkového

vlastníctva a nové usporiadanie vlastníckych vzťahov. Toto rozhodnutie štátneho orgánu je v zmysle
§ 132 Občianskeho zákonníka rozhodnutím o nadobudnutí vlastníctva, ktoré vzniká dňom určeným v
rozhodnutí, resp. dňom právoplatnosti. Toto rozhodnutie o schválení projektu ROEP je konštitutívne a
teda zakladá vznik nových vlastníckych práv.

3. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení zo dňa 20.10.2022 uviedla, že sa pripája k vyjadreniu právneho
zástupcu žalovaných zo dňa 28.01.2022. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určiť, že dané spoluvlastnícke
podiely patria do dedičstva ich právnych predchodcov N. D., zomr. XX.XX.XXXX a O. I., zomr.
XX.XX.XXXX proti nim žalovaným, žalovaná v rade 1/ uvedené spoluvlastnícke podiely nadobudla po
nebohom otcovi O. A. na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. D 814/99, ako právna

predchodkyňa O. F. D., ktorá rovnako nadobudla spoluvlastnícke podiely po nebohom otcovi O. A. na
základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. D 814/99. Po nebohej matke O. F. D., C. A. jej
spoluvlastnícke podiely v sporných nehnuteľnostiach nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia
Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/396/2021, a preto, keď žalobcovia tvrdia a poukazujú na právne záveryprávoplatného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/1/2001, že ich právni predchodcovia
boli oprávnenými dedičmi, tak nemôžu mať naliehavý právny záujem podľa § 137 CSP na určení
do dedičstva, pretože sa môžu domáhať len ochrany oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho

zákonníka, ktorý stanovuje, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto
iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva
má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu oprávneného
dediča. To znamená, že tam, kde zákon stanovuje žalobu na plnenie absentuje naliehavý právny
záujem žaloby na určenie. Ustanovenie § 486 OZ stanovuje, že kto dobromyseľne niečo nadobudol

od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené je chránený tak, ako keby to nadobudol od
oprávneného dediča. Preto sú názoru, že žalobcom chýba naliehavý právny záujem v zmysle § 137
písm. c) CSP, žaloba je zjavne nedôvodná.

4. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 11.01.2023 uviedli, že žalovaná v rade 1/ podala vyjadrenie k žalobe, v
ktorom opätovne právny zástupca opakuje skutkové tvrdenia, ktoré boli predmetom 20 rokov trvajúceho

súdneho sporu, že uvedené nehnuteľnosti nadobudla po otcovi O. A. na základe dedičstva tak , ako jej
nebohá sestra, po ktorej teraz je žalovaná jej dcéra O. P. I.. V tomto súdnom spore bolo preukázané, že
si dali predediť rozsiahly majetok po O. A. napriek tomu, že tento nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z roku
1946odpredalpôvodnýmžalobcomaleboichprávnympredchodcom.Všetkyskutočnostisúprávoplatne
prejudikované rozhodnutím v súdnom spore Okresným súdom Topoľčany v konaní sp. zn. 5C/1/2001.

Obrana žalovanej v rade 1/, že sa majú žalobcovia údajne domáhať ochrany oprávneného dediča podľa
§ 485, 486 Občianskeho zákonníka, je zákonu nezodpovedajúca a na tento právny vzťah sa nevzťahuje.
Tieto zákonné ustanovenia riešia úplne inú situáciu, aká sa rieši v tomto spore, žalobcovia sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Tvrdenie, že na takomto určení
nemajú naliehavý právny záujem je v rozpore so zákonom a zaužívanou súdnou praxou, pretože podľa

§ 137 písm. c) CSP sa každý môže domáhať na určení, či tu právo alebo nie je, aký je na tom naliehavý
právny záujem. Je dlhodobo v slovenskej súdnej praxi prejudikované najvyššími súdnymi autoritami, že
pokiaľ je rozpor medzi stavom právnym a faktickým vo verejných listinách (v listoch vlastníctva, výpisoch
z pozemkovej knihy) je vždy daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Tomuto sa
rovná aj požadovanie určenia vlastníckeho práva do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov.

Argumentácia a dôkazy, ktorými je podložená žaloba sú tak jasné, jednoznačné a nevyvrátiteľné, že
súd v tejto veci môže rozhodnúť na prvom pojednávaní a určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do
dedičstva právnych predchodcov žalobcov tak, ako je to požadované v žalobe. Argumenty žalovanej
sú právne irelevantné. Vzhľadom k tomu, že od podania žaloby O. F. D. zomrela a jej dedičkou je O.
P. I. (označená v žalobe ako žalovaná v rade 3/) a nahliadnutím do listov vlastníctva zistili, že došlo aj

k zmene zápisov v listoch vlastníctva, týmto v súlade § 139 a 140 CSP menia žalobný petit, upravujú
žalobu v súlade so súčasným stavom nasledovne: 1/ Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v obci C., R. F. G. H., k.ú. C. zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere
1822 m2 a parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 5509 m2 (teraz na mene žalovanej v rade 1/ pod
J. v podiele 32/9600-ín a na mene žalovanej v rade 2/ O. P. I., C. D., pod B49 v podiele 32/9600-ín)

patria do dedičstva: po neb. N. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 48/9600-
ín, po neb. O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 16/9600-ín. 2/ Súd určuje, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., okres F. G. H., k.ú. C. zapísané v LV č. XXXX ako: parc. č.
XXXX - orná pôda vo výmere 2082 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1152 m2, parc. č. XXXX
- lesné pozemky vo výmere 5127 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1456 m2, parc. č. XXXX

- orná pôda vo výmere 1370 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 3193 m2, parc. č. XXXX -
lesné pozemky vo výmere 3701 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 1447 m2, parc. č. XXXX
- lesné pozemky vo výmere 3919 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 3007 m2, parc. č. XXXX
- lesné pozemky vo výmere 3088 m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere 3960 m2, parc. č.
XXXX - lesné pozemky vo výmere 1766 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 1369 m2, parc.

č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 1141 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 5614 m2,
parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 8218 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 3429
m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 1175 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere
1818 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1498 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 608 m2,
parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 640 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 154 m2, parc. č.

XXXX/X - orná pôda vo výmere 72 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1204 m2, parc. č. XXXX -
lesné pozemky vo výmere 2492 m2 (teraz na mene žalovanej v rade 1/ pod J. v podiele 1/300-ín a na
mene žalovanej v rade 2/ O. P. I., C. D., pod J. v podiele 1/300-ín) patria do dedičstva po neb. O. I., C. I.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 2/300-ín. 3. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúcesa v obci C. k.ú. C., zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako: parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo
výmere 41234 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 68124 m2 parc. č. XXXX - trvalé trávne
porasty vo výmere 1978 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 6938 m2, parc. č. XXXX - lesné

pozemky vo výmere 5318 m2 (teraz na mene žalovanej v rade 1/ pod J. v podiele 768/1542600-ín a
ešte na mene žalovanej v rade 2/ O. P. I., C. D., pod J. v podiele 768/1542600-ín) patria do dedičstva:
po neb. N. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600-ín, po neb. O. I.,
C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600-ín. 4/ Súd určuje, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci C., k.ú. C., zapísané v liste vlastníctva č. XXX ako: parc. č. XXXX - lesné

pozemky vo výmere 3723 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 1675 m2, parc. č. XXXX -
záhrady vo výmere 972 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 2117 m2, parc. č. XXXX - lesné
pozemky vo výmere 2488 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 2110 m2, parc. č. XXXX - trvalé
trávne porasty vo výmere 3187 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 228 m2, parc. č.
XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 2551 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 4619 m2,
parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere 2849 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere

1263 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 365 m2 (teraz na mene žalovanej v rade 1/ pod J. v
podiele 768/1542600-ín a na mene žalovanej v rade 2/ O. P. I., C. D., pod J. v podiele 768/1542600-ín)
patria do dedičstva: po neb. N. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600-
ín, po neb. O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600-ín. 5/ Súd určuje,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., k.ú. C., zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako: parc. č.

XXXX - lesné pozemky vo výmere 157624 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 78034 m2,
parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere 459750 m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere
11803 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 12079 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky
vo výmere 81054 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 9593 m2, parc. č. XXXX/X -
lesné pozemky vo výmere 15223 m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere 241097 m2, parc.

č. XXXX - lesné pozemky vo výmere 51630 m2 (teraz na mene žalovanej v rade 1/ pod J. v podiele
768/1542600-ín a ešte na mene žalovanej v rade 2/ O. P. I., C. D., pod J. v podiele 768/1542600-ín)
patria do dedičstva: po neb. N. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600-
ín, po neb. O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600-ín. 6/ Súd určuje,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., k.ú. C., zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako: parc. č.

XXX - trvalé trávne porasty vo výmere 786 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 365
m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 170 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty
vo výmere 80 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty vo výmere 96 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne
porasty vo výmere 12 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parc. č. XXX/
X - trvalé trávne porasty vo výmere 101 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty vo výmere 123 m2,

parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 399 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty vo výmere
99 m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky vo výmere 151 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo
výmere 267 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty vo výmere 618 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne
porasty vo výmere 590 m2 (teraz na mene žalovanej v rade 1/ pod J. v podiele 64/128550-ín a na mene
žalovanej v rade 2/ O. P. I., C. D., pod J. v podiele 64/128550-ín) patria do dedičstva: po neb. N. D., C.

H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v podiele 96/128550-ín, po neb. O. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 32/128550-ín.

5. Žalované vo vyjadrení zo dňa 20.03.2023 uviedli, že sa jedná o prekážku rozhodnutej veci Okresným
súdom Topoľčany sp. zn. 5C/1/2001. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k

urbárskympozemkom,ktorénebolievidovanénaO.A.,alenabývaléurbárskespoločenstvo.Vlastníctvo
k uvedeným pozemkom zaniklo na základe zákona č. 81/1949 Zb. a prešlo na O. C.. Vlastníctvo
pôvodných urbárnikov bolo obnovené § 9 ods. 2 zákona č. 2/1958 Zb. a u poľnohospodárskych
pozemkoch podľa § 24 zákona č. 49/1959 Zb., keď došlo k ex lege potvrdeniu vlastníckych práv.
Následne na základe zákona č. 229/1991 Zb. podľa § 6 u všetkých urbárskych nehnuteľností, kde

bol O. A. podielový spoluvlastník došlo k potvrdeniu jeho vlastníckych práv Okresným úradom, odbor
pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 15.09.1998, ktoré sa stalo právoplatné
a na základe tohto Okresný úrad, katastrálny odbor Kysucké Nové Mesto vykonal záznam pod č. W.
XXXX/XXXX a na základe dedenia po O. A. v konaní Okresného súdu Žilina č.k. D 814/1999 jeho podiely
nadobudli žalovaná v rade 1/ a právna predchodkyňa žalovanej v rade 2/ O. F. D..

6.Žalobcoviavpodanídoručenomsúdudňa29.05.2023uviedli,žezpripojenéhospisusp.zn.5C/1/2001
Okresného súdu Topoľčany navrhujú, aby boli oboznámené podstatné časti spisu, najmä posledný
rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/1/2001-1242 zo dňa 12.02.2014, rozsudok Krajskéhosúdu Nitra sp. zn.: 5Co/198/2017-1482 zo dňa 19.03.2018 (str. 30 bod 28. odôvodnenia rozsudku),
kde krajský súd vyslovuje právny názor, na základe ktorého je podaná predmetná žaloba na Okresný
súd Žilina, ďalej kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 04.11.1946, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo 1093/2015 zo dňa 25.04.2017. Preštudovaním spisu Okresného súdu Topoľčany sp, zn.
5C/1/2001 vyvstáva jednoznačne právny názor, že v tomto konaní je potrebné vyriešiť iba tzv. "procesné
pochybenie", ako to konštatuje Krajský súd Nitra v rozsudku sp. zn. 5Co/198/2017-1482, pretože všetko
potrebné dokazovanie bolo uskutočnené v pôvodnom súdnom konaní a vyjadrenia žalovaných v tomto
konaní nemajú žiadnu právnu relevanciu, pretože spochybňujú dokazovanie, ktoré je už právoplatne

uzavreté.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.01.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
prítomnosti právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu žalovaných.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že podali žalobu, aby súd určil, že nehnuteľnosti,

ktoré v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany, boli určené do dedičstva ich právnych
predchodcov. Zdôraznil, že v tomto spore sa jedná o výsostne právny problém a to skutočnosť, že
v pôvodnom konaní nastalo to, že krajský súd, napriek tomu, že vydal uznesenie o tom, že pokračuje
v konaní s dedičmi po nebohých právnych predchodcov jeho klientov, ktorí sú teraz ako žalobcovia,
na pojednávaní v roku 2019 všetkým ostatným žalobcom v žalobe vyhovel a voči jeho klientom žalobu

zamietol, pretože bol toho názoru, že v odvolacom konaní nedošlo k zmene žaloby, a teda súd nemohol
nahradiť činnosť notára, je potrebné následne dať veci predediť, pretože súd nie je dedičský orgán.
Jeho klienti sa stali účastníkmi konania v tom pôvodnom spore vlastne až na poslednom pojednávaní,
celý ten spor absolvovali ich právni predchodcovia. Podali túto žalobu, ktorou sa domáhajú, aby súd
v súlade s názorom, ktorý vyslovil krajský súd v rozsudku sp. zn. 5Co/198/2017 na pojednávaní zo dňa

19.03.2018, odstránil v tomto konaní v podstate len skutočnosť, že aj títo právni nástupcovia pôvodných
žalobcovbudúmaťurčené,ženehnuteľnostipatriadodedičstvaichprávnychpredchodcov,ažesipotom
budú môcť dať po právoplatnosti rozsudku svoje vlastnícke práva predediť. Ako z pripojených dokladoch
a listov vlastníctva vyplýva, že ostatní žalobcovia sú už v listoch vlastníctva zapísaní ako vlastníci,
v každom jednom liste vlastníctva, ktoré sú uvedené v petite žaloby. Následne zistili, že medzičasom

prebehlo dedičské konanie po F. D., tak podali vyjadrenie, navrhli zmenu žaloby, ako je tam presne
špecifikované, k jednotlivým listom vlastníctva a k jednotlivým spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ sa
týka námietky žalovaných, že nemajú naliehavý právny záujem na určení, či vec patrí alebo nepatrí
do dedičstva alebo na určení vlastníckeho práva, je vždy daný naliehavý právny záujem v zmysle §
137 písm. c) CSP. Čo sa týka námietky žalovaných, že sa jedná o res iudicata, v tejto veci sa nemôže

jednať o res iudicata, pretože rozsudok o určenie vlastníckeho práva sa vždy týka len konkrétnych
osôb a v tomto prípade na strane žalobcov a žalovaných nie je ani totožnosť osôb, teda pôvodných
účastníkov konania a nie je tam ani totožnosť skutku, nejedná sa o prekážku veci rozsúdenej, táto žaloba
je podaná ako formálna záležitosť, aby sa doriešili tie maličké kúsky tých drobných spoluvlastníckych
podielov, ktoré neboli na právnych predchodcov určené. Krajský súd tam podotýkal, že na pojednávaní

ako právny zástupca nezmenil žalobu, ust. § 371 CSP hovorí, že v odvolacom konaní nie je možné
meniť žalobu, čiže pokiaľ ich súd uznesením pripustil ako účastníkov konania, tak s nimi takto konať aj
bude, že zrejme so započítaním i vydržacej lehoty ich právnych predchodcov im vlastnícke právo určí
aj spolu s ostatnými žalobcami a prípadne použije článok 4 ods. 2 základných zásad CSP, ktoré hovoria
o vyriešení veci, ak by teda na to nebolo nejaké zákonné ustanovenie podľa zásad spravodlivosti a súd

mohol konať tak, ako keby bol on zákonodarca. V ostatnom poukazuje na celý súdny spis. Námietky
žalovaného, ktoré dookola celých 20 rokov uvádzal v súdnom spore, že sa to nedá vydržať, že sú to
urbárske pozemky a bráni tomu zákon u urbariáte a rôzne iné zákony, toto je všetko prejudikované,
ustálené,povedané,žesatodávydržať.Totoopakovalvrámcipôvodnéhosporuniekoľkokrát,napísalto
do svojich odvolaní, dovolaní, na generálnu prokuratúru, kde žiadal podať mimoriadne dovolanie, nebolo

mu dané za pravdu, bolo konštatované, že klienti vydržali vlastnícke právo, jednak k pôvodným svojim
pozemkom, ale aj k pozemkom, ktoré patria do urbariátu. Stále dookola je zo strany právneho zástupcu
žalovaných rozprávané, že pán A. v roku 1946 roku predal, zobral peniaze, len nejakým labsusom zostal
v pozemkovej knihe zapísaný a potom pani D. po zmene režimu túto skutočnosť využila a dala si to
predediť aj so svojou sestrou na seba a potom jeho klienti museli viesť 20 ročný súdny spor. Jediný

problém zostal, že títo žalobcovia zostali nevysporiadaní. Jeho klienti alebo ich právni prechodcovia
v roku 1946, na základe zmluvy, je tu originál, nedostala sa zmluva do pozemkovej knihy, kúpili ich
tie pozemky a dobromyseľne k nim nadobudli vlastnícke právo vydržaním, to je všetko prejudikované.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní upresnil, čo sa týka druhého navrhovaného žalobného petituvo vyjadrení zo dňa 11.01.2023: súd určuje, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H.,
k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 72 m2 v súčasnosti už nie je
vedená na LV č. XXXX, ale je vedená na LV č. XXXX. Čo sa týka teda parcely č. XXXX/X orná pôda

o výmere 72 m2, aby súd určil, že patrí do dedičstva tak, ako bolo uvedené, ale táto parcela je zapísaná
v súčasnosti na LV č. XXXX.

9. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť. Vzhľadom na prekážku
rozsúdenej veci navrhli, aby súd konanie zastavil, pretože o tejto veci, či právni predchodcovia žalobcov

N. D. a O. I. sú vlastníci alebo nie sú vlastníci, rozhodol právoplatne Krajský súd v Nitre a toto sa
premietlo a dostalo aj na list vlastníctva, keď titulom nadobudnutia tohto podielu, o ktorý sa súdia, je
osvedčenie o dedičstve po nebohom O. A. sp. zn. D 814/99 a záznam č. W. XXXXX rozsudok Krajského
súdu Nitra sp. zn. 5Co/198/2017. Nie je podstatné, či vystupujú tí istí účastníci konania, podstatné
je, či sú to ich právni nástupcovia. Bolo podané odvolanie na krajskom súde a medzitým títo dvaja
žalobcovia zomreli. Na strane žalobcov bolo, keďže zmena nie je v odvolacom konaní prípustná podľa

CSP, žalobu zobrať späť a podať novú žalobu tak, ako to urobili teraz o určenie do dedičstva, pretože
tu nastala táto skutočnosť pred rozhodnutím krajského súdu. Neurobili to, to už je ich problém, ale takto
sa malo postupovať. Poznamenáva, čo už napísali, že v tom roku 1946 nedošlo k zmene vlastníctva,
pretožetákúpnazmluvanebolapozemno-knižneintabulovanáavlastníctvosanadobúdalointabuláciou,
je to v tej zmluve napísané striktne, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom do pozemkovej knihy. Čiže

všetci dobromyseľne vedeli, že vlastníci nie sú. Podľa obyčajového práva platného do 01.01.1951 sa
vyžadovala táto dobromyseľnosť pri začiatku držby. Je problematické, či vôbec užívali tieto podiely O. A.
vtýchpoľnohospodárskychpozemkoch,ktorébolivovlastníctveprávnickejosobytak,akojetozapísané
v pozemno-knižnej vložke č. X, k.ú. C., čiže bola evidovaná právnická osoba a podielnici, vlastne tá
právnická osoba a podielníci, ktorí boli v urbárskych knihách vpísaní súkromne prišli o vlastníctvo,

pretože to nadobudlo JRD C., kde bolo nesporne preukázané, že O. C. vznikla v roku 1949, preto
už nemohli pokračovať v intabulácii, a toto vlastníctvo JRD trvalo až do účinnosti zákona o JRD č.
49/1959Zb.a§24navrátilvlastníctvopôvodnýmurbárnikom,čižeakobyvčasetejvydržacejlehoty.Čiže
vlastníctvo predávajúceho bolo potvrdené účinnosťou zákona z roku 1959, a keďže žalobcovia tvrdia,
že ich právni predchodcovia museli byť vlastníci už v roku 1961 v rámci 10 ročnej vydržacej lehoty podľa

stredného Občianskeho zákona nepožiadali podľa § 13 zákona č. 229/1991 Zb. o reštitúciu, ale o túto
reštitúciu požiadal pán A. a na základe toho bol zapísaný na listy vlastníctva. Na základe tohto mu bol
vystavený vlastnícky list O. A. a na základe toho prebehlo dedičské konanie. A v rámci tohto dedičského
konania, je nóvum, čo judikovalo kolégium Najvyššieho súdu SR z 27.04.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020,
kde zjednotilo výklady odvolacích súdov v otázke vydržacieho práva, stanovisko v bode 82.3., v bode

84. odôvodnenia, Najvyšší súd judikoval, že nie je možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo
v prípade, že došlo k dedeniu toho vlastníctva. A v tomto prípade došlo k dedeniu vlastníctva po O.
A., a keď prebehol takýto stav medzičasom, potom platí ust. § 485 a 486 Občianskeho zákona. Ak sa
po prejednaní dedičstva, čo v tomto prípade bolo, po pánovi A. zistí, že oprávneným dedičom je niekto
iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať, čiže plniť oprávnenému dedičovi majetok, ktorý

z dedičstva má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu
pravého dediča, čiže takto postavená žaloba nemôže obstáť a ešte je tu zdupľované dedenie po pani
D., keď jej dcéra nadobudla to, čo bolo prisúdené jej. Toto sú právne prekážky, pre ktoré sú názoru,
že žaloba o určenie nemôže obstáť. Popierajú aj podiely tam vypočítané, nakoľko na základe deľby
z 19.04.1946 vznikali pozemno-knižné parcely z pozemno-knižných parciel evidovaných na urbársky

majetok vo vložke č. X, ako je to zaznamenané v pozemkovej knihe vo vložke č. X pod por. č. X. Bolo
potomdané,žesatuužívanieštátnychlesovvroku1959,takžeanipodielynenamietajú,spôsobvýpočtu
tých podielov, spôsob identifikácie parciel KNE, navrhujú, aby bol vykonaný dôkaz pripojením všetkých
listín Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, odbor pozemkový, ktoré sú evidované na katastri pod č.
W. XXXX/XXXX, kde je vydané administratívne rozhodnutie správneho orgánu o potvrdení vlastníctva

O. A. ako nebohému z titulu reštitučného práva. Tam je presne vidieť, ako tie parcele pozemno-knižné
boli rozdeľované a to nebolo zohľadnené v tej zmluve, ktorú v roku1946 uzatvárali, takže ten stav KNE
nie je totožný s pozemno-knižným stavom týchto parciel zapísaných vo vložke č. X, k.ú. C..

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a vec

posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

11.Podľa§137zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(CSP),žaloboumožnopožadovať,aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa § 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, tento zákon upravuje vznik,
právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti
a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva.

18. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách: (1) Pozemkovým

spoločenstvom (ďalej len "spoločenstvo") sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov
podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov
majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, 1) ktoré
sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, b) lesné
spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných

predpisov, 3) c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. (2) Členom spoločenstva
podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. (3) Ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujúsanaprávaapovinnostivlastníkovpodielovspoločnejnehnuteľnostiustanoveniaObčianskeho
zákonníka.

19. Podľa § 5 ods. 5 a 6 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách: (5) Ak niekto
o sebe tvrdí, že je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti alebo má k nej iné právo, a toto právo
nemôže preukázať príslušnou listinou, spoločenstvo ho odkáže na konanie pred súdom, ak svoje právo
nepreukáže inak. (6) Do skončenia konania pred súdom spoluvlastník podľa odseku 5 nie je členom
spoločenstva.

20. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) a d), ods. 2, 3 zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku: (1) Zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky
pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný
pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"), d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. (2) Zákon upravuje

práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť
štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom. (3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,
spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

21. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a

inému poľnohospodárskemu majetku: (1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace
k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25.
februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. (2) Ak osoba, ktorej nehnuteľnosťprešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a)
dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo
závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí,
ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený
len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti

nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred
uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku
1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. (3) V prípadoch uvedených
v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až
e) platia obdobne.

22. Podľa § 6 ods. 1 písm. d), e), s) zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku: (1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých
urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa
osobitných predpisov.

23. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti.

24. Žalobcovia v rade 1/ až 5/ sa podanou žalobou v znení jej doplnenia domáhali proti žalovaným
určenia, že špecifikované spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúce sa v k.ú. C., okres

F. G. H., vedené na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č.
XXXX patria do dedičstva po nebohej N. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a patria do dedičstva
po nebohom O. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalobcovia poukazovali na kúpnopredajnú
zmluvu zo dňa 04.11.1946 uzavretú medzi O. A. ako predávajúcim (právny predchodca žalovaných)
a kupujúcimi, ktorí nadobudli nehnuteľnosti v rovnakom pomere a to N. R., C. H., U. H., H. H., M. H., R. H.

za kúpnu cenu 18.000,-Kčs, ktorá bola aj vyplatená. Zmluva bola poručensky schválená súdom v Žiline
pod č.k. G.. Zmluva nebola pozemno-knižne zapísaná, žalobcovia mali za to, že právni predchodcovia
žalobcov sa na základe tohto právneho úkonu ujali dobromyseľne a nerušenej držby a nadobudli
vlastnícke právo titulom vydržania, právnym titulom vstupu do držby predmetných nehnuteľností bola
uvedenákúpnazmluva.ŽalobcoviapoukazovalinaprávoplatneskončenékonanievedenénaOkresnom

súde Topoľčany sp. zn. 5C/1/2001.

25. Žalované v rámci procesnej obrany namietali uplatnený nárok žalobcov. Poukazovali na to, že
nadobudli spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach titulom dedenia. Mali za to, že
v danom spore ide o prekážku res iudicata s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany

č.k. 5C/1/2001-1242 zo dňa 12.02.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra, že na strane
žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe, mali sa domáhať ochrany podľa §
485 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukazovali aj na rozhodnutie o schválení projektu ROEP, ktoré je
podľa ich názoru rozhodnutím o nadobudnutí vlastníctva.

26. Nesporným medzi stranami boli nasledovné skutočnosti: na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, aj LV č. XXXX, k.ú. C., sú v súčasnosti zapísané ako
podielové spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností žalované v rade 1/ a 2/ (žalovaná v rade 1/ titulom
dedičského rozhodnutia sp. zn. D XXX/XX, žalovaná v rade 2/ titulom dedičského rozhodnutia sp. zn.
9D/396/2011), nesporným bolo aj uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.1946. Medzi stranami bolo

nesporným, že na Okresnom súde Topoľčanv prebiehalo konanie pod sp. zn. 5C/1/2001, v ktorom spore
bol vydaný rozsudok č.k. 5C/1/2001-1242 zo dňa 12.02.2014, ktorým bolo určené vlastnícke právo
v prospech tam uvedených žalobcov a žalovaných, proti rozsudku bolo podané odvolanie, v priebehu
odvolacieho konania zomreli pôvodne označení žalobcovia v rade 8/ N. D. a v rade 10/ O. I.. NásledneKrajský súd Nitra rozsudkom č.k. 5Co/198/2017-1482 zo dňa 19.03.2018 rozhodol tak, že potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v prospech označených žalobcov, žalovaných (I. výrok), a čo sa týka
časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v prospech pôvodnej žalobkyne v rade 8/ (a to žalobcov

v rade 8a/ A. D., 8b/ A. B.) a pôvodného žalobcu v rade 10,/ napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
týchto právnych nástupcov zamietol (II. výrok rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd v bode 28.
odôvodnenia rozsudku uviedol: právny zástupca žalobcov po procesnej stránke nezareagoval na úmrtie
pôvodných žalobcov v rade 8/ a 10/ v tom smere, že určené spoluvlastnícke podiely v prospech týchto
zomretých žalobcov v rámci výroku napadnutého rozhodnutia nežiadal zahrnúť do dedičstva po týchto

poručiteľoch, t.j. žalobný petit v požadovanom smere nezmenil. Ďalej bolo nesporným, že žalobcovia
v rade 1/ a 2/ vystupujú ako právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni v rade 8/ N. D. a žalobcovia v rade
3/, 4/ a 5/ vystupujú ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi v rade 10/ O. I.. Sporným vzhľadom
na procesnú obranu žalovaných bol uplatnený nárok žalobcov.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca žalobcov je dôvodná. Súd

poukazujeajnakonanievedenénaOkresnomsúdeTopoľčanysp.zn.5C/1/2001,vktoromsažalobcovia
(v rade 1/ až 13/) proti žalovaným domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. C.
(k špecifikovaným spoluvlastníckym podielom) vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX (aj LV č. XXXX, nehnuteľnosti na tomto liste vlastníctva však
neboli predmetom tohto sporu). Žalobcovia sa v tomto spore sp. zn. 5C/1/2001 domáhali určenia, že

sporné nehnuteľnosti nadobudli tak, že O. A. kúpnopredajnou zmluvou v Žiline zo dňa 04.11.1946
predal nehnuteľnosti v rovnakom pomere N. R., U. H., H. H., M. H., R. H. za kúpnu cenu 18.000,-
Kčs, ktorá kúpna cena bola aj vyplatená. Originál zmluvy sa stratil, uchoval sa len jej odpis, zmluva
nebolo pozemkovoknižne zapísaná. Avšak právni predchodcovia žalobcov (resp. kupujúci a ich právni
nástupcovia) sa na základe tohto právneho úkonu ujali dobromyseľnej a nerušenej držby a nadobudli

vlastnícke právo titulom vydržania. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 5C/1/2001-1242 zo dňa
12.02.2014 rozhodol tak, že určil vlastnícke právo v prospech označených žalobcov, žalovaných v tomto
spore a to k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX a zároveň rozhodol o trovách konania. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, v priebehu
odvolacieho konania zomreli pôvodne označení žalobca v rade 8/ N. D. a pôvodne označený žalobca

v rade 10/ O. I.. Následne Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 5Co/198/2017-1482 zo dňa 19.03.2018
rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
v prospech žalobcov 2/ až 7/, 9/, 11/ až 13/ a žalovaných v rade 2/, 3/, 12/ až 14/ v časti týkajúcej
sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, potvrdil rozsudok v časti
týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcov v rade 12/ a 13/ a to v časti týkajúcej

sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, potvrdil rozsudok v časti
týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v prospech tam uvedených žalobcov v rade 1/ až 7/, 9/, 11/
až 13/ a žalovaných v rade 2/, 3/, 12/ až 14/ ohľadne nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcov v rade
1/ až 7/, 9/, 11/ až 13/ a žalovaných v rade 2/, 3/, 12/ až 14/ týkajúcich sa nehnuteľností vedených

na LV č. XXX, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
v prospech žalobcov 1/ až 7/, 9/, 11/ až 13/ a žalovaných v rade 2/, 3/, 12/ až 14/ k nehnuteľnostiam
vedených na LV č. XXXX, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúce sa určenia vlastníckeho
práva v prospech žalobcov v rade 1/ až 7/, 9/, 11/ až 13/ a žalovaných v rade 2/, 3/, 12/ až 14/
k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX (I. výrok) a v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho

práva v prospech pôvodnej žalobkyne v rade 8/ N. D. a to žalobcov v rade 8a/ A. D. a 8b/ A. B., ako aj
určenia vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalobcu v rade 10/ O. I. a to žalobcu v rade 10/ C. I.
- napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu týchto právnych nástupcov zamietol. Odvolací súd v bode
28. odôvodnenia rozsudku uviedol, že právny zástupca žalobcov po procesnej stránke nezareagoval na
úmrtie pôvodných žalobcov v rade 8/ a 10/ v tom smere, že určené spoluvlastnícke podiely v prospech

týchto zomrelých žalobcov v rámci výroku napadnutého rozsudku nežiadal zahrnúť do dedičstva po
týchto poručiteľoch, t.j. žalobný petit v požadovanom smere nezmenil. Odvolací súd uviedol, že nemôže
nahradiť činnosť notára a tie spoluvlastnícke podiely ktoré získali zomrelí žalobcovia v rade 8/ a 10/
na základe zatiaľ neprávoplatného rozsudku následne rozdeliť medzi právnych nástupcov týchto dvoch
poručiteľov, t.j. žalobcov v rade 8a/, 8b/, 10/ a žalobcov v rade 12/, 13/. Uvedené bude možné realizovať

až v rámci konania o novoobjavenom majetku týchto poručiteľov, nakoľko základné dedičské konanie už
bolo v obidvoch prípadoch právoplatne skončené. S prihliadnutím na tieto dôvody odvolací súd rozsudok
súduprvejinštancievtejčasti,ktorouboliurčenépríslušnéspoluvlastníckepodielyktamšpecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech v čase rozhodovania odvolacieho súdu už mŕtvych žalobcov v rade 8/ a 10/,podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanú žalobu v tejto časti požadovaného určenia ako nedôvodnú
zamietol. S poukazom na uvedené má súd za to, že k zamietnutiu žaloby ohľadne pôvodných žalobcov
v rade 8/ a 10/ (resp. ich právnych nástupcov) došlo z procesných dôvodov, preto v danej veci nejde o res

iudicata, uvedenú námietku žalovaných súd posúdil ako irelevantnú. Rozsudok, ktorým bola určovacia
žaloba právnych nástupcov pôvodných žalobcov v rade 8/ a 10 - žaloba o určenie vlastníckeho práva
zamietnutá len z procesných dôvodov, nie je prekážkou res iudicata pre podanú žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. N. D. a neb. O. I.. V zmysle judikatúry ide o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci iba v prípade, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom posúdený inak,

nesprávne alebo neúplne. V danom prípade žaloba pôvodných žalobcov v rade 8/ a 10/, resp. ich
právnych nástupcov bola zamietnutá z procesných dôvodov, teda bola odvolacím súdom zamietnutá
bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu (uplatnený nárok) medzi týmito stranami
sporu. Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/120/2009zodňa13.10.2009,podľaktoréhoprekážkarozsúdenejveci(resiudicata)nastávavtedy,
ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb, prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej
(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
Nakoľko však v danej veci odvolací súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
v prospech pôvodnej žalobkyne v rade 8/ a to žalobcov v rade 8a/ a 8b/, ako aj určenia vlastníckeho

práva v prospech pôvodného žalobu v rade 10/ a to žalobcu v rade 10/, tak ju zamietol výslovne
iba z procesných dôvodov (ako aj v bode 28. odôvodnenia rozsudku odvolací súd uviedol, že právny
zástupca žalobcov po procesnej stránke nezareagoval na úmrtie pôvodných žalobcov v rade 8/ a 10/
vtomsmere,ženežiadalzahrnúťdodedičstvapotýchtoporučiteľochspoluvlastníckepodielyvprospech
týchto zomrelých žalobcov, t.j. žalobný petit v požadovanom smere nezmenil), odvolací súd po právnej

stránke skutkový dej vôbec neposudzoval medzi pôvodnými žalobcami v rade 8/ a 10/ a žalovanými.
O prekážku veci rozsúdenej nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez
toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (C. XX/XXXX).
Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah
existuje alebo neexistuje) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu

medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre
novú určovaciu žalobu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2010 zo dňa 14.09.2011).
O žalobe žalobcov nebolo právoplatne rozhodnuté, nakoľko v pôvodnom konaní nebol záväzne po
právnej stránke, čo do merita veci, posúdený odvolacím súdom nárok žalobcov v rade 1/ až 5/ vo vzťahu
k žalovaným.

28. Na podanej žalobe žalobcov v rade 1/ až 5/ v danej veci je daný naliehavý právny záujem aj
spoukazomnajudikatúrusúdovodanýchurčovacíchžalobách.Žalobcoviavrade1/až5/akodedičiapo
poručiteľke N. D. a O. I. majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko sú dedičmi po
poručiteľoch a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre dodatočné dedičské konanie. Majú naliehavý

právny záujem, nakoľko v súčasnosti ako podielové spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností sú
vedené na listoch vlastníctva žalované v rade 1/ a 2/, bez takéhoto rozhodnutia súdu nie je možné
vykonať dodatočné dedičské konanie ohľadne majetku poručiteľov. Žalobcovia teda majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva poručiteľov v zmysle § 137 písm. c) CSP.
Žalobcovia tvrdia, že uvedené spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po neb. N. D. a po neb.

O. I.. Aj keď sa určovacou žalobou v zásade riešia otázky právneho vzťahu existujúceho ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia, súdna judikatúra pripustila výnimky práve vo forme žalôb, že určitá vec patrí
do dedičstva, resp. že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/26/2007, sp. zn. 3Cdo/44/2008), na ktorej skoršej judikatúrnej praxi nič nezmenila
ani aktuálna právna úprava, o čom svedčia rozhodnutia Ústavného súdu SR, či Najvyššieho súdu

SR, nespochybňujúce procesnú prípustnosť žalôb o určenie, že veci patria do dedičstva alebo boli
v čase smrti vlastníctvom poručiteľa (napr. I. ÚS 151/2016, Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/157/2018,
sp. zn. 7Cdo/291/2019). To, že v konaní o žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci, je v zásade nesporné (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010, publikované pod R 3/2011, rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 482/2013-50). Súdna prax pripustila, že pri žalobách dedičov, ktorými
žiadajú o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, resp. aby súd určil, že poručiteľ bol vlastníkom veci
ku dňu smrti, obe uvedené formulácie petitu je potrebné vykladať po obsahovej stránke tak, že aktuálny
stav (v čase vyhlásenia rozsudku) je ten, že vec ešte nebola ako dedičstvo prejednaná a stále môže,resp. má byť ako dedičstvo prejednaná. V daných veciach bol ustálený záver, že až do vyporiadania
dedičstva ohľadne veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom
spore majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov v zmysle § 78 ods. 1 CSP. Konania

o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia a zároveň aj osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník/
spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Súd mal preukázané, že všetci dedičia (po poručiteľoch N. D.,
O. I.) sú stranou sporu, zároveň stranou sporu sú aj osoby, ktoré sú v súčasnosti zapísané ako podielové
spoluvlastníčky v predmetných nehnuteľnostiach.

29. Základnou podmienkou prípustnosti určovacích žalôb je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Tento právny záujem musí byť
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahu účastníkov konania, či sa vytvára právny
základ právneho vzťahu medzi nimi, prípadne či predchádza vzniku ďalších sporov. V zmysle ustálenej

judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Cdo/43/2007, 3Cdo/44/2008, 5Cdo/147/2007) je prípustná
žaloba o určenie, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,
ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa
a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre dodatočné dedičské konanie (kde by následne
spoluvlastnícke podiely v daných nehnuteľnostiach boli dodatočne prededené ako majetok poručiteľky).

V danej veci sa žalobcovia v rade 1/ až 5/ domáhali proti žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia, že
spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných nehnuteľnostiach v k.ú. C. patria do dedičstva po neb. N.
D., zomrelej 29.04.2014 a do dedičstva po neb. O. I., zomrelom 20.01.2015. Súd mal za to, že
žalobcovia ako dedičia po neb. N. D. a neb. O. I. majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem,
rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre dodatočné konanie o dedičstve. Nakoľko v súčasnosti ako

podielové spoluvlastníčky v predmetných nehnuteľnostiach sú zapísané žalované v rade 1/, 2/, bez
takéhoto rozhodnutia súdu, nie je možné vykonať dodatočné dedičské konanie ohľadne tohto majetku
poručiteľov. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva
poručiteľov v zmysle § 137 písm. c) CSP. Vecná legitimácia strán sporu bola v danej veci daná (aktívna
aj pasívna vecná legitimácia).

30. Ako konštatoval aj odvolací súd v rozsudku č.k. 5Co/198/2017 zo dňa 19.03.2018, v prejednávanej
veci nejde o spor o vlastníctvo k pozemkov s urbárskym spoločenstvom, ale so žalovanými, ktoré by
mali stáť mimo tohto spoločenstva, nakoľko žalobcovia svoje vlastníctvo odvodzujú od kúpnopredajnej
zmluvy z roku 1946, ktoré v tom čase nebolo zapísané do pozemkovej knihy, titulom vydržania.

Naproti tomu sa žalované bránia, že vlastníctvo nadobudli k pozemkom dedením v roku 1999, resp.
žalovaná v rade 2/ titulom dedenia v roku 2021 (jej právna predchodkyňa titulom dedenia v roku
1999). Keďže predmetom uvedenej kúpnopredajnej zmluvy sú pozemky urbárske, ako aj pozemky
charakteru neurbárskeho, pričom do vlastníctva týchto pozemkov v roku 1999 vstúpili žalované (resp.
právna predchodkyňa žalovanej v rade 2/ a žalovaná 1/) a nie urbárske spoločenstvo, nemožno toto

spoločenstvo postaviť na stranu žalovaných ako nerozlučných, resp. nútených procesných spoločníkov,
teda aktívnu vecnú legitimáciu majú všetci kupujúci, resp. ich právny nástupcovia. Podľa kúpnopredajnej
zmluvy zo dňa 04.11.1946 na strane kupujúcich vystupovali N. R., U. H., H. H., M. H. a R. H. (každý
nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluve
o veľkosti 1/5), podiel 1/5 pôvodne patriacemu U. H. sa stal predmetom dedenia - jeho právnym

nástupcom sa stali H. S. (prináleží podiel 1/25), N. D. (podiel 1/25), I. T. (podiel 1/25), O. I. (podiel
1/75), H. I. (podiel 1/75) a F. I. (podiel 1/75). N. D., zomrela dňa XX.XX.XXXX, je právnymi nástupcami
sú žalobcovia v rade 1/ a 2/ (a to na základe Osvedčenia o dedičstva sp. zn. 15D/538/2014-24 zo dňa
13.01.2015). Právnymi nástupcami po O. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX sú žalobcovia v rade 3/ až
5/ (a to na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 21D/75/2015-32 zo dňa 24.07.2015). Pasívne vecne

legitimované v danom spore sú žalované v rade 1/ a 2/, ktoré sú v súčasnosti zapísané na uvedených
listoch vlastníctva ako podielové spoluvlastníčky (požadovaných spoluvlastníckych podielov).

31. Iba na okraj súd poznamenáva, že v pôvodnej žalobe žalobcovia označili ako žalovaných D.
L. M., O. S. D., O. P. I.. V čase podania žaloby bola na listoch vlastníctva vedená ako podielová

spoluvlastníčka, okrem žalovanej v rade 1/, O. F. D.. Dedičské konanie po poručiteľke neb. O. F. D. bolo
vedené pod č.k. 9D/396/2021, v čase podania danej žaloby na súde nebolo ešte právoplatne skončené
a žalovaní v rade 2/ a 3/ O. S. D., O. P. I. boli v žalobe označení ako okruh dedičov po neb. O. F. D..
V žalobe označený žalovaný v rade 2/ O. S. D. zomrel v priebehu tohto konania, po podaní žalobyna súd, a to dňa 14.10.2021. Predmetom dedičského konania po poručiteľovi neb. O. S. D. neboli
predmetné spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných nehnuteľnostiach (O. S. D. nenadobudol sporné
spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach, ako vyplýva z dedičského rozhodnutia č.k. 21D/912/2021

zo dňa 24.11.2022). Na základe dedičského rozhodnutia v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
9D/396/2021 po poručiteľke neb. O. F. D. a to na základe uznesenia č.k. 9D/396/2021 zo dňa 13.10.2021
nadobudla spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach (ktoré sú aj predmetom žaloby) O. P. I., ktorá teda
vystupuje ako právny nástupca po neb. O. F. D., ktorá bola na listoch vlastníctva pôvodne vedená ako
podielová spoluvlastníčka spolu so žalovanou v rade 1/. Keďže žalovaná v rade 2/ (pôvodne v žalobe

označená ako žalovaná v rade 3/) sa stala právnym nástupcom po neb. O. F. D. a zároveň vystupovala
aj ako právny nástupca v dedičskej konaní po poručiteľovi neb. O. S. D., súd ďalej pokračoval v spore
so žalovanou v rade 1/ a so žalovanou v rade 2/ (pôvodne v žalobe označená ako žalovaná v rade 3/).
Nebolo potrebné osobitne procesne rozhodovať o pokračovaní s právnym nástupcom, keďže pôvodne
označená žalovaná v rade 3/ sa stala právnym nástupcom po neb. O. F. D. (ktorá bola pôvodnou
podielovou spoluvlastníčkou), keďže už uvedená žalovaná bola označená ako strana sporu v samotnej

žalobe.

32. Súd pri rozhodovaní v danej veci vychádzal z obsahu spisového materiálu, ako aj z konania
vedeného na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 5C/1/2001. Otázka nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním bola riešená (vo vzťahu k ostatným kupujúcim, resp. ich právnym nástupcom) v konaní

sp. zn. 5C/1/2001, kde súd rozhodol, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo titulom vydržania
a to na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 04.11.1946. Súd sa stotožňuje s právnym názorom
vysloveným súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom v spore sp. zn. 5C/1/2001. Súd poukazuje
aj na to, že z hľadiska právnej istoty je žiaduce, aby súdy v obdobných veciach (vychádzajúc z totožnej
kúpnopredajnej zmluvy) zaujali rovnaký právny názor. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany

bolo určené vlastnícke právo v prospech tam uvedených žalobcov a žalovaných, nebolo určené
vlastnícke právo v prospech právnych predchodcov žalobcov (pôvodne označeným žalobcom v rade
8/ a 10/, nebolo určené vlastnícke právo ani v prospech ich právnych nástupcov). Žaloba žalobcov,
resp. právnych predchodcov žalobcov v tejto veci sp. zn. 5C/1/2001 bola zamietnutá iba z procesných
dôvodov.

33. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ žalované poukazovali na to, že v roku 1998 bola
zahájená ROEP, že rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav je konečné, je rozhodnutím
o nadobudnutí vlastníctva podľa § 132 Občianskeho zákonníka, a že žalobcovia nepodali žalobu
na preskúmanie rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav podľa osobitných predpisov

- s uvedeným sa súd nestotožňuje. Má za to, že rozhodnutie o ROEP nie je titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva podľa § 132 Občianskeho zákonníka. Nárok domáhať sa určenia vlastníckeho
práva nie je premlčateľný v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, to, že nepodali správnu žalobu
nie je dôvodom, že by sa žalobcovia nemohli domáhať určenia vlastníckeho práva, resp. určenia,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva. ROEP je register obnovenej evidencie pozemkov, nejde

o konštitutívne rozhodnutie, ktoré spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva. Rozhodnutie o schválení
ROEP nie je originálnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, toto rozhodnutie je síce podkladom
pre zápis do katastra nehnuteľnosti, ale ide len o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo
nekonštituuje.

34. Pokiaľ žalované poukazovali na to, že žalobcovia nemajú na danej žalobe naliehavý právny záujem,
môžu sa domáhať len ochrany oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka, s uvedeným
názorom sa súd nestotožňuje, pretože takáto žaloba v zmysle § 485 Občianskeho zákonníka prichádza
do úvahy iba vtedy, ak po právoplatnom skončení konania o dedičstve vyjde najavo, že oprávneným
dedičom je niekto iný než ten, komu súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, toto ustanovenie poskytuje

oprávnenému dedičovi ochranu. Táto ochrana spočíva v tom, že oprávnený dedič sa môže proti
nepravému dedičovi domáhať, aby mu vydal majetok, ktorý má z dedičstva. K takej situácii dôjde napr.
vtedy, keď súd v konaní o dedičstve postupoval voči poručiteľovmu synovi neznámeho pobytu, ktorý
mal dediť zo zákona, podľa ust. § 468 OZ, a tento dedič nedal súdu o sebe vedieť. Pri prejednaní
dedičstva súd preto na naňho neprihliadol a potvrdil nadobudnutie dedičstva inému subjektu. Proti

nepravému dedičovi môže oprávnený dedič žalobou uplatniť svoje právo na vydanie majetku získaného
z dedičstva. Teda ide o to v tom prípade, ak sa viedlo dedičské konanie po konkrétnom poručiteľovi
a v tomto dedičskom konaní sa potvrdilo nadobudnutie dedičstva v prospech určitej osoby, ale zistí sa,
že oprávneným dedičom po tomto konkrétnom poručiteľovi, po ktorom sa viedlo dedičské konanie, jeniekto iný. Ale uvedené sa nevzťahuje na daný prípad, keď žalované v rade 1/ a 2/ nadobudli dedením
spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach po neb. O. A., ale tento majetok patrí do
dedičstva inej osoby. Ust. § 485, 486 Občianskeho zákonníka rieši odlišnú situáciu, ako je situácia, ktorá

je predmetom tohto sporu, preto uvedené argumenty žalovaných sú tak právne irelevantné.

35. Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.04.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 (poukazoval na bod 82.3., 84. odôvodnenia), že nie je možné
vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo v prípade, že došlo k dedeniu tohto vlastníctva, a že v tomto

prípade došlo k dedeniu vlastníctva po O. A. v roku 1999. Súd poukazuje na to, že v bode 82.3.
odôvodnenia cit. rozhodnutia bolo konštatované, že dobrá viera nadobúdateľa má právny význam len
vtedy, ak to uvádza zákon. Uvedené znamená, že v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva
je dobrá viera nadobúdateľa významná v prípade vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka,
v prípade nadobudnutia veci z dedičstva od dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené podľa § 486
Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od predávajúceho podľa § 446

Obchodného zákonníka (len v prípade hnuteľných vecí), v prípade dobromyseľného nadobudnutia veci
v konkurze podľa § 93 ods. 3 ZKR... V iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri
nárokoch podľa ust. § 126 ods. 2 v spojení s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých sa však
nadobúdateľ v dobrej viere, ktorý sa nestal vlastníkom veci s poukazom na zásadu nemo plus iuris,
nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci. V bode 84. uvedené: vzhľadom na uvedené veľký

senát obchodnoprávneho kolégia uzatvára, že: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej
nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, nemôže platne previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v

katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo
nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú
vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

Žalobcovia v danom spore uplatnený nárok odvodzovali od kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 04.11.1946
uzavretej medzi O. A. ako predávajúcim (právny predchodca žalovaných) a kupujúcimi, ktorí nadobudli
nehnuteľnosti v rovnakom pomere a to N. R., C. H., U. H., H. H., M. H., R. H.. Zmluva nebola
pozemno-knižne zapísaná, právni predchodcovia žalobcov sa na základe tohto právneho úkonu ujali
dobromyseľne a nerušenej držby a nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania, právnym titulom

vstupu do držby predmetných nehnuteľností bola uvedená kúpna zmluva. Súd má za to, že nejde
o totožný skutkový stav ako v konaní, na ktoré odkazoval právny zástupca žalovaných, právnym titulom
vstupu do držby je kúpnopredajná zmluva z roku 1964, ktorá je platná, nejde o absolútne neplatný
právny úkon, navyše žalované (žalovaná v rade 1/ a právna predchodkyňa žalovanej v rade 2/) mali
nadobudnúť nehnuteľnosti dedením až v roku 1999. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať

osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a zodpovedajúci právny titul
(titulus), napríklad zmluva. Pokiaľ titulus preukazuje právo inej osoby než modus, je potrebné určiť,
kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí
nadobúdací titul. Súd sa nestotožňuje so všeobecným názorom právneho zástupcu žalovaných, že nie je
možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo v prípade, že došlo k dedeniu tohto vlastníctva. Navyše

k vydržaniu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich, resp. ich právnych nástupcov došlo skôr, ako
žalované nadobudli spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach (titulom dedenia v roku
1999).

36. Pokiaľ právny zástupca žalobcov vo vyjadrení zo dňa 11.01.2023 uviedol, že podáva návrh na

zmenu žaloby podľa § 139, § 140 CSP, súd má za to, že nejde o zmenu žaloby, nakoľko žalobcovia
sa žalobou v znení jej doplnenia domáhajú, aby súd určil, že spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných
nehnuteľnostiach v k.ú. C. patria do dedičstva po neb. N. D. a neb. O. I.. Aj v tomto podaní zo
dňa 11.01.2023 žalobcovia domáhajú totožného nároku, že spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných
nehnuteľnostiach patria do dedičstva po neb. N. D. a neb. O. I.. Súd má za to, že ide iba o upresnenie

skutkových tvrdení v časti, kto je v súčasnosti zapísaný ako podielový spoluvlastník na predmetných
listoch vlastníctva a to s poukazom na právoplatne skončené konanie o dedičstve po poručiteľke
neb. O. F. D. (sp. zn. 9D/396/2021). V čase podania žaloby bola na príslušných listoch vlastníctva
vedená ako podielová spoluvlastníčka žalovaná v rade 1/ a neb. O. F. D., v priebehu tohto konaniadošlo k právoplatnému skončeniu dedičského konania vedeného po poručiteľke neb. O. F. D., na
základe uznesenia č.k. 9D/396/2021 zo dňa 13.10.2021 bola následne zapísaná na listy vlastníctva ako
podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností žalovaná v rade 2/. Že v súčasnosti sú na listoch

vlastníctva vedené ako podielové spoluvlastníčky žalované v rade 1/ a 2/ (pod akým poradovým číslom),
uvedené súd uvedie v odôvodnení rozsudku, pričom vychádza zo stavu v čase rozhodovania súdu, nie
je potrebné uvedené osobitne uvádzať vo výroku rozsudku.

37. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D814/99 zo dňa 02.11.1999, právoplatné 18.11.1999 vo veci

dodatočného prejednania dedičstva vyplynulo, že po neb. O. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
boli dedičkami: žalovaná v rade 1/ a O. F. D., právnym nástupcom po neb. O. F. D. sa stala žalovaná
v rade 2/ a to na základe dedičského rozhodnutia č.k. 9D/396/2021. Okresný súd Topoľčany v rozsudku
č.k. 5C/1/2001-1242 zo dňa 12.02.2014 v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol: že žalobcovia
sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným určenia, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú.
C., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV

č. XXXX, čo odôvodňovali tým, že sporné nehnuteľnosti zapísané v k.ú. C. nadobudli tak, že O.
A. kúpnopredajnou zmluvou v Žiline dňa 04.11.1946 predal nehnuteľnosti v rovnakom pomere N.
H., U. H., H. H., M. H. a R. H. za kúpnu cenu 18.000,-Kčs, ktorá bola aj vyplatená, zmluva bola
poručenskyschválenásúdompodč.k.G.XXX/XX,originálzmluvysastratil,uchovalsalenodpis,zmluva
nebola pozemno-knižne zapísaná. Súd konštatoval, že bolo nesporne preukázané, že predmetné

nehnuteľnosti žalobcovia a ich právni predchodcovia - vrátane urbárskeho majetku - nadobudli kúpnou
zmluvou zo dňa 04.11.1946, na základe tejto kúpnej zmluvy boli sporné nehnuteľnosti odkúpené od
právneho predchodcu O. A. (právneho predchodca žalovaných v rade 1/ a 2/) a bolo preukázané,
že kupujúci vstúpili do dobromyseľnej, nikým nerušenej držby predmetných nehnuteľností a nadobudli
k nim vlastnícke právo vydržaním. Predmetné nehnuteľnosti žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia)

užívali od roku 1946 v dobrej viere, že im vlastnícky patria a ich dobromyseľnosť nebola nikým a ničím
nerušená, ani spochybňovaná počas celej doby. K podaniu žaloby boli žalobcovia odkázaní na základe
vtedy prebiehajúceho ROEP v katastri obce C. N. v rámci súdneho sporu zistili, že žalované si dali
vlastníckeprávopoichprávnompredchodcovi,odktoréhovroku1946tietonehnuteľnostikúpili,predediť
a na základe toho boli zapísané ako vlastníčky do príslušných listov vlastníctva. Pokiaľ sa týka konkrétne

nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXXX, t.j. urbársky
majetok, tieto žalobcovia taktiež nadobudli v roku 1946, ako vyplýva zo znenia bodu 1. kúpnopredajnej
zmluvy zo dňa 04.11.1946. Svojim charakterom sa jedná o spoločné lesy a pasienky zo spoločného
lesa, a teda sa podľa toho na ne okrem iného vzťahoval aj právny režim zákona č. 2/1958 Zb., kde z
§ 2 ods. 1 vyplýva, že spoločné lesy sa odovzdali do obhospodarovania krajskej správy lesov a z §

3 ods. 1 vyplýva, že pasienky zo spoločného lesa boli vyčlenené a odovzdané do obhospodarovania
jednotnému roľníckemu družstvu, ak bolo v obci založené, inak ich odovzdalo užívateľom spoločných
pasienkov. Z tohto zákona je dôležitý § 9 ods. 1, z ktorého vyplýva, že odovzdanie spoločných lesov do
obhospodarovania nedotýka sa doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených
útvarov zostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich pomerov. Sporný urbársky

majetok v predmetných listoch vlastníctva predstavuje spoločné lesy a pasienky zo spoločného lesa. O
tejto skutočnosti svedčí i potvrdenie A. M. B. S. - C., dolná obec zo dňa 06.09.2013, ktoré potvrdzuje,
že nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, K. XXXX, K. XXX N. K. XXXX k.ú. C., sú spoločné lesy
a pasienky zo spoločného lesa, ktoré všetky sú vytvorené z pôvodnej pkn. vl. č. 2 k.ú. C.. Ďalej
potvrdzujú, že tento majetok nikdy nebol v obhospodarovaní jednotného roľníckeho družstva a tieto boli

vždy využívané v prospech urbámikov R. C. a nikdy si na tieto nehnuteľnosti nerobili nárok ani štát,
ani družstvo, preto sa na uvedené nehnuteľnosti nemohol vzťahovať zákon č. 81/1949 Zb. Predmetné
nehnuteľnosti žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, v roku 1946 odkúpili, odvtedy ich v dobrej
viere, že im vlastnícky patria užívali a nadobudli k nim vlastnícke právo titulom vydržania. Pokiaľ boli
tieto nehnuteľnosti aj nejakú dobu v užívaní poľnohospodárskeho družstva, s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. R44/1996 odovzdanie pozemkov do užívania JRD neprerušuje plynutie
vydržacej lehoty. Keďže zmluva z roku 1946 nebola zavkladovaná do pozemkovej knihy a následne ani
do katastra nehnuteľností, formálne tam ako vlastník stále figuroval predávajúci O. A., po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. keby žalobcovia aj o práve nejakej reštitúcie vedeli, nemohli by si
ho uplatniť, pretože ako vlastník bol formálne v pkn. vl. stále zapísaný pôvodný vlastník O. A.. Táto

skutočnosť však žiadnym spôsobom nenarušila ani dobromyseľnosť žalobcov, ani presvedčenie, že im
tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria. Kúpou predmetných nehnuteľností v roku 1946 ešte za platnosti
uhorského obyčajového práva vstúpili žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia do dobromyseľnej
držby predmetných nehnuteľností a výkonom ich práva predmetné nehnuteľnosti vydržali, aj podľazákona č. 141/1950 Zb. (tzv. stredný občiansky zákonník), ale nepochybne ho nadobudli podľa súčasne
platného občianskeho zákonníka a to účinnosťou novely tohto zákona č. 509/1991 Zb., ktorá nastala
dňom 01.01.1992, ktorá zaviedla opätovne inštitút vydržania bez akýchkoľvek obmedzení. Predmetné

nehnuteľnosti oni, resp. ich právni predchodcovia užívali dobromyseľne, nerušene, v dobrej viere, že
im vlastnícky patria minimálne po dobru 10 rokov a z pohľadu súčasného Občianskeho zákonníka
a citovaných ustanovení, nie sú vôbec právne relevantné ustanovenia zákona č. 81/1949 Zb. v
nadväznosti na zákon č. 141/1950 Zb. Je potrebné pritom vychádzať zo zaužívanej súdnej praxe a
to konkrétne zo všeobecne známeho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 83/2002, ktorý rieši

tzv. spätnú účinnosť novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. účinnej od 01.01.1992 týkajúcej
sa plynutia vydržacej doby. Z tohto rozhodnutia vyplýva: vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom
01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to
i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre
vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
vyplýva,žežalobcovia(resp.ichprávnipredchodcovia)satitulomvydržaniastalivlastníkmipredmetných

nehnuteľností už dňom 01.01.1992, keďže ich mali v oprávnenej nepretržitej držbe od roku 1946 a teda
aj minimálne 10 rokov pred 01.01.1992 (teda postačuje 10 rokov od 01.01.1982 do 01.01.1992, čo
nepochybne spĺňajú). Ďalej súd v tomto rozsudku konštatoval (str. 15), že v pozemnoknižnej vložke č.
XXX k.ú. C. parc. č. XXXX - S. X. M. o výmere l750 m2 a parc. č. XXXX - S. X. M. o výmere 5398 m2 bol
pod J. ako spoluvlastník nehnuteľností v podiele 16/64-ín zapísaný O. A. titulom dražobnej kúpy (2. júna

1939 pod č.d. XXXX). V pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. C. boli zapísané parc. č. XXX - záhrada
vnútornosť o výmere 695 m2, parc. č. XXX/X - dom s. č. XX - hosp. budovy a dvor vnútornosť 463 m2,
parc .č. XXXX - roľa o výmere 2414 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 4654 m2, parc. č. XXXX - roľa o
výmere 1410 m2, parc. č. XXXX- roľa o výmere 1410 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 3215 m2, parc.
č. XXXX - les o výmere 3719 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 1475 m2, parc. č. XXXX - les o výmere

3913 m2, parc. č. XXXX- les o výmere 3059 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 3128 m2, parc. č. XXXX/X
- les o výmere 3974 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 1799 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 1383 m2,
parc. č. XXXX - les o výmere 1104 m2, parc. č. XXXX m2 - pasienok o výmere 5548 m2, parc. č. XXXX
- roľa o výmere 8096 m2, parc. č. XXXX - S. (X. M. - všetky parcele), parc. č. XXXX/X - lúka o výmere
1134 m2, parc. č. XXXX - roľa o výmere 1788 m2, parc.č. XXXX - roľa o výmere 1493 m2, parc. č. XXXX

- roľa o výmere 590 m2, parc. č. XXXX - roľa o výmere 626 m2, parc. č. XXXX - roľa o výmere 203 m2,
parc. č. XXXX - roľa o výmere 701 m2, parc. č. XXXX roľa o výmere 867 m2, parc. č. XXXX - roľa o
výmere 1187 m2, parc. č. XXXX - les o výmere 2606 m2, parc. č. XXXX - lúka o výmere 1474 m2, parc. č.
XXXX/X - lúka o výmere 614 m2 bol zapísaný pod BI O. A. titulom dražobnej kúpy (2. júna 1939 pod č.d.
XXXX). V pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. C. - urbársky majetok, parc. č. XXX záhrada - vnútornosť

1959 m2 bol pod J. ako spoluvlastník nehnuteľností v podiele 2/3-iny zapísaný O. A. titulom dražobnej
kúpy (2. júna 1939 pod č.d. XXXX). Z identifikácie parciel vyplynulo, že parcely od parc. č.XXXX D. D.
K. XXXX/X z pk. vl. č. XXX k.ú. C. boli zapísané do registra CKN na LV č. XXXX, k.ú. C., parc č. XXXX
- a parc. č. XXXX z pk. vl. č. XXX - boli zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C.. Nehnuteľnosti zapísané v
pozemnoknižnej vložke č. XXX boli zapísané na LV č. XXXX, v súlade s údajom pod poradovým číslom

33 tejto pkn. vložky aj podiely spoločného lesa a pasienku zapísaného v pkn. vl. č. X pre k.ú. C., teraz
zapísané na LV č. XXXX, K. XXXX, K. XXX, K. XXXX pre k.ú. C..

38. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 04.11.1946 vyplynulo, že táto zmluva bola uzavretá medzi O.
A. ako predávajúcim a kupujúcimi N. R., mal. U. H., H. H., M. H., R. H., obyvateľmi v C., akožto

kúpiteľmi v rovnakom pomere, dolupodpísaného dňa a roku. Predmetom kúpnej zmluvy pod bodom 1/
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. a zapísané v pozemnoknižných vložkách č. XXX bod J.,
K. XXX D. J., K. XXX D. J.. X. sa v tomto bode zmluvy uvádza, že skutočne ide o odpredaj všetkých
nehnuteľností, ktoré odpredávateľ nadobudol dražobnou kúpou vedenou u Okresného súdu v Žiline
pod č. E XXXX/XX a jeho uznesením radového čísla 95 zo dňa 12.04.1939, prevedené bolo vlastnícke

právo na odpredávateľa v pozkn. hárkoch č. XX, XXX, XXX N. XXX, k.ú. C. za kúpnu cenu 18.000,-
Kčs, ktorá mala byť podľa bodu 3/ zmluvy predávajúcemu vyplatená, čo mal uznať podpísaním kúpnej
zmluvy. Z uznesenia č. 314/47 (č.l. 457 pripojeného spisu) vyplynulo, že sa schvaľuje vrchnoporučenský
menom mal. H., M. a R. H., (OS v Žiline dňa 26.01.1949). Z potvrdenia C. E. C. W. dňa 15.07.2009 (č.l.
460 pripojeného spisu) vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti nespravovalo, ani nespravuje ich JRD.

Vlastnícke právo pre kupujúcich nebolo vložené do pozemkovej knihy.

39. Súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 5C/1/2001 poukázal aj na Zákonný článok X z roku 1913
o nedielnych spoločných pasienkoch nariadil povinnosť všetkých týchto spoluvlastníkov spoločnéhopasienku vstúpiť do pozemkového spoločenstva. Pozemkové spoločenstvá a vlastnícke vzťahy v rámci
nich boli zákonom č. 2/1958 Zb. prakticky aj právne zrušené a až zákonom o pôde č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku boli zase zákonom

č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbámikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákonom č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbámikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov zrušené a
právny režim spoločenstiev bol obnovený. Reštitúciu a obnovu vlastníctva s právom obnovy všetkých
zložiek vlastníckeho práva zakotvil najmä § 6 ods. l zákona o pôde z roku 1991 pod písm. d) a

e ). V roku 1949 vyšiel zákon o jednotných roľníckych družstvách, tam, kde sa založilo jednotné
družstvo, automaticky sa stávali jeho členmi členovia spoločenstva a pasienkový majetok prešiel do
vlastníctvadružstva,dňomzaloženiadružstvavobcizaniklopasienkovévlastníctvo.Bolatoichlikvidácia
bez náhrady podľa zákona č. 81/1949 Zb. Definitívne zrušenie spoločenstiev obsahoval neskorší
urbársky zákon o lesoch č. 2/1958 Zb., potom až zánikom socializmu zákonom č. 229/1991 Zb. sa
spoločenstvá obnovujú a považujú za pokračovateľa predchádzajúcej štruktúry. Zákon č. 81/1949 Zb.

sa vzťahoval len na pasienkový majetok a zákon č. 2/1958 Zb. zasa len na lesný majetok. Zatiaľ čo
pasienkový majetok sa odovzdal do vlastníctva roľníckeho družstva, lesný majetok sa previedol do
užívania organizáciám štátneho lesného hospodárstva bez neskoršieho odškodnenia, pri lesoch sa
však vlastníctvo urbámikov nezrušilo, urbárnici zostali spoluvlastníkmi bez obmedzení, nebolo potrebné
pristúpiť k žiadaniu reštitúcie. Občania, drobní vlastníci, spoluvlastníci boli zákonom č 81/1949 Zb.

vyvlastnení, teda zbavení vlastníctva priamo, aj ak sa pozemky v evidencii nehnuteľností do vlastníctva
družstva neprepísali. Nápravu krívd, ktoré vznikli socializáciou priniesol zákon č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Podľa tohto zákona sa
členom spoločenstiev ako oprávneným osobám reštituuje ich spoluvlastnícke právo. Tieto pozemky
sa vydávajú, pretože prešli na štát alebo družstvo v dôsledku odňatia bez náhrady podľa zákona

č. 81/1949 Zb., podrobnejšie tieto otázky upravil zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách. V zmysle § 37 cit. zákona, každý pôvodný urbárnik, každý, komu dnes patrí urbársky
pasienkový podiel, je jeho majiteľom, vlastníkom, spoluvlastníkom, ak si požiada o reštitúciu, teda
obráti sa na poľnohospodárske družstvo alebo štátny majetok a súčasne aj na pozemkový úrad. Tých

spoluvlastníkov, ktorých nárok na reštitúciu nebol včas t.j. do konca roka 1992 uplatnený, ich podiely
zostávajú naďalej ako nereštituované vo vlastníctve poľnohospodárskeho družstva, v prípade štátneho
majetku - vo vlastníctve ŠM. Pokiaľ ide o osud lesných pozemkov pri pozemkových spoločenstvách, v
zmysle § 2 zákona č. 2/1958 Zb. spoločné lesy odovzdá do obhospodarovania krajskej správe lesov
výkonný orgán okresného národného výboru prísl. podľa sídla zrušeného útvaru, podľa § 9 odovzdanie

spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych pomerov spoločných
lesov, členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich
podielov. Obhospodarovateľ oprávnený spoločný les užívať ako vlastník, nemohol však zaťažiť ani
scudziť.Zákonč.2/1985Zb.bolzrušenýzákonomopôdeč.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Na tento zákon nadviazal zákon č. 330/1991 Zb. a ďalšia

reštitučná úprava zákon 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

40. Okresný súd Nitra v rozsudku skonštatoval, že dospel k záveru, že pokiaľ ide o samotné vydržanie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, žalobcovia v rade 1/ až 13/ a žalovaní v rade 2/,
3/, 12/ až 14/, resp. ich právni predchodcovia, mali k dispozícií právny titul do držby nehnuteľnosti, za

ktorý je potrebné považovať kúpnu zmluvu zo dňa 04.11.1946, táto kúpna zmluva nevyvolala tie právne
účinky, ktoré vyvolať mala, zmenu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho a to v dôsledku
jej nezaregistrovania na príslušnej pozemkovej knihy, pričom takýto zápis mal do konca roku 1950
konštitutívny charakter. Čo sa týka LV č. XXXX, LV č. XXXX (LV č. XXXX) na základe obyčajového práva
platného na území Slovenska do 31.12.1950 bolo možné vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti po

uplynutí 32 ročnej vydržacej doby, počas ktorej mal držiteľ nehnuteľnosť v pokojnej a nikým nerušenej
držbe, dobromyseľnosť sa v tomto prípade vyžadovala pri vstupe do držby. Takýmto spôsobom bolo
možné vydržať vlastnícke právo aj v prípade, keď v pozemkovej knihe, ktorá mala v tom čase aj
hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný, pričom k takým situáciám dochádzalo
vtedy, keď prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho nebol zaregistrovaný v pozemkovej knihe,

čo je aj daný prípad. Vlastníctvo na kupujúcich iba na základe nezaregistrovanej zmluvy prejsť nemohlo,
avšak uvedené v užívateľoch nehnuteľnosti mohlo dôvodne vyvolať presvedčenie o nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnosti, čo následne svedčilo o ich oprávnenej držbe. Podľa § 562 Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. sa počnúc dňom 01.01.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali ajprávne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva, pričom vydržacia doba, ktorá začala plynúť
pred01.01.1951sapodľa§566zákonač.141/1950Zb.skončilanajneskoršieuplynutím10ročnejlehoty
počítanejod01.01.1951,akvšakneuplynulaskôr.Vsúvislostisposudzovanímvydržaniasúdakceptoval

kúpnu zmluvu z roku 1946 ako právny titul vstupu do držby a taktiež akceptoval dobromyseľnosť
užívateľov predmetných nehnuteľností počas celej vydržacej lehoty, ktorej začiatok plynutia sa začal
dňa 04.11.1946 a skončil dňom 31.12.1960. Právnym titulom vstupu do držby uvedených nehnuteľností
na základe uvedeného bola kúpna zmluva zo dňa 04.11.1946, na základe ktorej došlo k prevodu
nehnuteľností na kupujúcich: N. R. (v podiele 1/5), U. H. (v podiele 1/5), H. H. (v podiele 1/5), M. H. (v

podiele 1/5), R. H. (v podiele 1/5).

41. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX pre
k.ú. C., t.j. nehnuteľnosti urbárske, je tu odlišný režim inštitútu vydržania pri tomto druhu pozemkov.
Na tieto pozemky sa vzťahuje odlišná právna úprava, ktorou je zákon č. 181/1995 Z.z. v kontexte
ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

určoval Občiansky zákonník z roku 1950 v ustanoveniach § 115, 116 ods. 1 v spojení s § 145, vydržanie
bolo vylúčené pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby
ich tieto organizácie trvalé užívali. Odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD však
neprerušovalo plynutie vydržacej lehoty (§ 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb.) Vlastníkom nehnuteľnosti
sa počínajúc dňom 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite

po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992, do
doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. Aj tieto nehnuteľnosti
(spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach) zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č.
XXXX, k.ú. C., kupujúci taktiež nadobudli v roku 1946, ako to vyplýva zo znenia bodu 1. kúpnopredajnej
zmluvy zo dňa 04.11.1946 (jedná sa o spoločné lesy a o pasienky zo spoločného lesa).

42. Krajský súd v Nitre v rozsudku č.k. 5Co/198/2017-1482 zo dňa 19.03.2018, okrem iného,
v odôvodnení rozhodnutia uviedol (bod 24), že v prejednávanej veci nejde o spor o vlastníctvo
kpozemkomsurbárskymspoločenstvom,alesožalovanými,ktorébymalistáťmimotohtospoločenstva,
nakoľko žalobcovia svoje vlastníctvo odvodzujú od kúpnopredajnej zmluvy z roku 1946, ktoré v tom

čase nebolo zanesené do pozemkovej knihy, titulom vydržania. Naproti tomu sa žalované bránili, že
vlastníctvo nadobudli k pozemkom dedením v roku 1999. Keďže predmetom uvedenej kúpnopredajnej
zmluvy sú pozemky urbárske, ako aj pozemky charakteru neurbárskym, pričom do vlastníctva týchto
pozemkov v roku 1999 vstúpili žalované a nie urbárske spoločenstvo, nemožno toto spoločenstvo
postaviť na stranu žalovaných ako nerozlučných, resp. nútených procesných spoločníkov. Aktívnu vecnú

legitimáciumajúvšetcikupujúci,resp.ichprávninástupcovia,nadruhejstranepasívnuvecnúlegitimáciu
majú tiež subjekty, ktoré do daného právneho vzťahu (nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcimi)
vstúpili iným právnym titulom (v danom prípade dedením) a sú súčasne evidované na príslušných listoch
vlastníctva. Žalované predmet tohto sporu získali v rámci dodatočného dedičského konania po svojom
otcoviakopredávajúcemuzkúpnopredajnejzmluvyzroku1946dosvojhopodielovéhospoluvlastníctva,

resp. žalovaná v rade 2/ po svojej matke (dcére O. A.).

43. Čo sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, odvolací súd uviedol (bod 29),
že pocit dobromyseľnosti týchto subjektov v súvislosti so vstupom do držby predmetných nehnuteľností,
ktoré žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nerušene užívali a užívajú viac ako 66 rokov bol v spore

preukázaný. Na základe obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 bolo možné
vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti po uplynutí 32 ročnej vydržacej doby, počas ktorej mal držiteľ
nehnuteľnosť v pokojnej a nikým nerušenej držbe. Dobromyseľnosť sa v tomto prípade vyžadovala pri
vstupe do držby a takto bolo možné vydržať vlastnícke právo aj v prípade, keď v pozemkovej knihe, ktorá
mala v tom čase aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto situáciám

dochádzalo, keď prevod vlastníctva z predávajúceho nebol zaregistrovaný na kupujúceho v pozemkovej
knihe, čo bol aj daný prípad. Podľa § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., počnúc dňom
01.01.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového
práva, pričom vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa podľa § 566 zákona č. 141/1950
Zb. skončila najskoršie uplynutím desaťročnej doby počítanej od 01.01.1951, ak však neuplynula skôr.

Pri posudzovaní vydržania v prejednávanej veci bolo potrebné akceptovať predovšetkým kúpnopredajnú
zmluvu z roku 1946 ako jediný a hlavný právny titul vstupu do držby, ktorá zo strany užívateľov bola
dobromyseľná počas celej vydržacej doby, pričom začala v danom prípade plynúť dňa 04.11.1946
a skončila dňom 31.12.1960. Pri posudzovaní inštitútu „vydržania“ je potrebné akceptovať aj noveluObčianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.1992, v zmysle ktorej sa
vlastníkom nehnuteľnosti dňa 01.01.1992 stane tá osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe
nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992.

Do doby oprávnenej držby potrebnej pre vydržanie je potrebné započítať aj dobu pred týmto dňom. Na
základe uvedeného je možné potom dôvodiť, že žalobcovia, žalovaní (okrem žalovaných v 1. a 4. rade)
vydržali svoje spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam aj týmto spôsobom t.j. od 01.01.1992.

44. Čo sa týka pozemkov, ktoré by mali mať urbársky charakter, zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX,

LV č. XXX a LV č. XXXX tak tu podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva určoval Občiansky zákonní
z roku 1950 tzv. Stredný Občiansky zákonník, konkrétne v ust. § 115, § 116 a § 145, pričom vydržanie
bolo pri nescudziteľných pozemkoch vylúčené, ak boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to,
aby ich organizácie trvale užívali. Odovzdanie takýchto pozemkov do užívania JRD však neprerušovalo
plynutievydržacejlehotypodľa§18ods.3zákonač.293/1992Zb.Ajunehnuteľnostítohtocharakterusa
počínajúcdňom01.01.1992saichvlastníkomstanetáosoba,ktorámánehnuteľnostivoprávnenejdržbe

nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992,
pretože do tejto doby je potrebné započítať aj dobu oprávnenej držby pred týmto dňom. V prejednávanej
veci, pokiaľ ide o pozemky urbárskeho charakteru, tak žalobcovia vo vzťahu k týmto požadujú iba
spoluvlastnícke podiely, ktoré si v roku 1999 nechali na seba predediť žalovaná v rade 1/ a právna
predchodkyňa žalovanej v rade 2/, nežiadajúc pritom podiely ostatných urbárnikov.

45. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/1090/2015 zo dňa 25.04.2017,
na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcov, ktorým dovolací súd rozhodol tak, že napadnutý
rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 15.04.2015 sp. zn. 5Co/377/2014 v celom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, kde v odôvodnení rozhodnutia, okrem iného uviedol, že je potrebné si

uvedomiť, že v predmetnej veci nejde o spor o vlastníctvo k pozemkom s urbárskym spoločenstvom,
ale s osobami (žalované v rade 1/ až 4/), ktoré by mali stáť mimo urbárskeho spoločenstva, pretože
žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od kúpnopredajnej zmluvy z roku 1946, ktoré nebolo
v tom čase zanesené do pozemkovej knihy titulom vydržania, naproti tomu sa žalované bránia, že
nadobudli vlastníctvo k pozemkom dedením v roku 1999, keďže predmetom uvedenej kúpnopredajnej

zmluvy sú pozemky urbárske, ako aj pozemky s charakterom neurbárskym, pričom do vlastníctva
týchto všetkých pozemkov v roku 1999 vstúpili žalované v rade 1/ a 4/ a nie urbárske spoločenstvo,
nemožno toto spoločenstvo postaviť na stranu žalovaných ako nerozlučných procesných spoločníkov,
ktorých neuvedenie na strane žalovaných má za následok stratu sporu, v tomto prípade je nutné vnímať
procesné spoločenstvo na strane žalobcov tak, že aktívnu vecnú legitimáciu majú všetci kupujúci,

resp. ich právni nástupcovia, pričom v prípade, že niekto nechce vystupovať na strane žalobcov,
musia byť na strane žalovaných, naproti tomu pasívnu vecnú legitimáciu majú subjekty, ktoré do tohto
právneho vzťahu (nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcimi) vstúpili iným právnym titulom (v tomto
prípade dedením) a sú súčasne zapísané na príslušných listoch vlastníctva. Z uvedeného vyplýva,
že nie je dôvod, aby urbárske spoločenstvo, resp. všetci jeho podieloví spoluvlastníci boli žalovanými

v predmetnom spore.

46. Na základe uvedených skutočností, vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcov je dôvodná. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 04.11.1946 vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá
medzi O. A. ako predávajúcim a kupujúcimi: N. R., C. H., obyvateľkou v G. K. XX a mal.: U. H., H.

H., M. H., R. H., obyvateľmi C. v zastúpení matkou a zákonnou poručníčkou J. H., obyvateľkou C.
akožto kupiteľmi v rovnakom pomere dolu podpísaného dňa a roku. Predmetom kúpnej zmluvy pod
bodom 1/ boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. zapísané v pozemno-knižných vložkách č. XXX
pod J., K. XXX D. J. X, K. XXX J. J.. V tomto bode zmluvy bolo uvedené, že skutočne ide o odpredaj
všetkých nehnuteľností, ktoré odpredávateľ nadobudol dražobnou kúpou vedenou u Okresného súdu

Žilina pod č. Y. N. O. uznesením radového čísla 95 zo dňa 12.04.1939, prevedené bolo vlastnícke právo
na odpredávateľa pozkn. hárkoch č. XX, XXX XXX, XXX k.ú. C. za kúpnu cenu 18.000,-Kčs, ktorá
mala byť podľa bodu 3/ zmluvy predávajúcemu vyplatená, čo mal uznať podpísaním kúpnej zmluvy. Z
uznesenia č. 314/47 vyplynulo, že sa schvaľuje vrchnoporučenský menom mal. H., M. a R. H., (OS
v Žiline dňa 26.01.1949). Vlastnícke právo pre kupujúcich nebolo vložené do pozemkovej knihy. Čo

sa týka samotného vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, žalobcovia, resp.
ich právni predchodcovia ako aj kupujúci (ako aj ostatní kupujúci, resp. ich právni nástupcovia) mali
k dispozícií právny titul vstupu do držby nehnuteľností, za ktorý je potrebné považovať kúpnu zmluvu
zo dňa 04.11.1946. Táto zmluva nevyvolala tie právne účinky ktoré vyvolať mala a to v dôsledkujej nezaregistrovania na príslušnej pozemkovej knihe, pričom takýto zápis mal do konca roku 1950
konštitutívny charakter. Došlo tak k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom
v špecifikovaných nehnuteľnostiach vydržaním na podklade titulu - kúpnopredajnej zmluvy zo dňa

04.11.1946 a tieto spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach patria do dedičstva po neb.
N. D. a po neb. O. I..

47. Čo sa týka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX (LV č. XXXX) kupujúci, resp.
ich právni nástupcovia, pocit dobromyseľnosti týchto subjektov v súvislosti so vstupom do držby

predmetných nehnuteľnosti, nerušene užívali a tak nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckym
podielom v špecifikovaných nehnuteľnostiach titulom vydržania. Právnym titulom vstupu do držby
predmetných nehnuteľností bola kúpna zmluva zo dňa 04.11.1946. Čo sa týka týchto nehnuteľností,
na základe obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950, bolo možné vydržať
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam po uplynutí 32 ročnej vydržacej doby, počas ktorej mal držiteľ
nehnuteľnosť pokojnej a nikým nerušenej držbe. Dobromyseľnosť sa vyžadovala pri vstupe do držby

a takto bolo možné vydržať vlastnícke právo aj v prípade, keď v pozemkovej knihe, ktorá mala v tom
čase aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto situáciám dochádzalo,
keď prevod vlastníctva z predávajúceho nebol zaregistrovaný na kupujúceho v pozemkovej knihe,
čo bolo aj v danom prípade. Pri posudzovaní vydržania bolo potrebné akceptovať kúpnopredajnú
zmluvu z roku 1946 ako jediný a hlavný právny titul vstupu do držby, ktorá zo strany užívateľov bola

dobromyseľná počas celej vydržacej doby, pričom začala v danom prípade plynúť dňa 04.11.1946
a skončila dňom 31.12.1960. Pri posudzovaní inštitútu „vydržania“ je potrebné akceptovať aj novelu
Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.1992, v zmysle ktorej sa
vlastníkom nehnuteľnosti dňa 01.01.1992 stane tá osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe
nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992.

Do doby oprávnenej držby potrebnej pre vydržanie je potrebné započítať aj dobu pred týmto dňom. Na
základe uvedeného je možné dôjsť k záveru, že kupujúci, resp. ich právni nástupcovia, vydržali svoje
spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam aj týmto spôsobom t.j. od 01.01.1992. Žalobcovia vo
vzťahu k týmto požadujú iba spoluvlastnícke podiely, ktoré si nechali na seba predediť žalované v rade
1/ a 2/, požadujú, aby bolo určené, že tieto spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach

patria do dedičstva po neb. N. D. a po neb. O. I..

48. Pokiaľ ide o pozemky, ktoré mali urbársky charakter a sú zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV
č. XXX, LV č. XXXX, tu podmienky pre držanie vlastníckeho práva určoval Občiansky zákonník z roku
1950 tzv. Stredný Občiansky zákonník, vydržanie bolo pri nescudziteľných pozemkoch vylúčené, ak boli

v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich organizácie trvalé užívali. Odovzdanie takýchto
pozemkov do užívania JRD však neprerušovalo plynutie vydržacej lehoty podľa § 18 ods. 3 zákona č.
293/1992 Zb. U nehnuteľností tohto charakteru sa počínajúc dňom 01.01.1992, sa ich vlastníkom stane
tá osoba, ktorá má nehnuteľnosti v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade,
ak sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992, pretože do tejto doby je potrebné započítať aj dobu

oprávnenej držby pred týmto dňom. Pokiaľ ide o pozemky urbárskeho charakteru, tak žalobcovia vo
vzťahu k týmto požadujú iba spoluvlastnícke podiely, ktoré si nechali na seba predediť žalované v rade
1/ a 2/, požadujú, aby bolo určené, že tieto spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach
patria do dedičstva po neb. N. D. a po neb. O. I..

49. Kúpna zmluva zo dňa 04.11.1946 bola uzavretá medzi predávajúcim O. A. na jednej strane
a kupujúcimi N. R., U. H., H. H., M. H. a R. H. (každý z kupujúcich nadobudol spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/5). Právnymi nástupcami po U. H. sa stali H. S. (prináleží podiel 1/25) N. D. (podiel 1/25),
S. T. (podiel 1/25), I. T. (podiel 1/25), O. I. (podiel 1/75), H. I. (podiel 1/75) a F. I. (podiel 1/75). Právnymi
nástupcami po N. D. sú žalobcovia v rade 1/ a 2/ (na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 15D/538/14-24

zo dňa 13.01.2015). Právnymi nástupcami po O. I. sú žalobcovia v rade 3/, 4/ a 5/ (a to na základe
Osvedčenia o dedičstve č.k. 21D/75/2015-32 zo dňa 24.07.2015).

50. Na LV č. XXXX, k.ú. C. sú vedené parcely registra E a to: parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere
1822 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 5509 m2, pričom ako podielové spoluvlastníčky sú

vedené a to pod J. žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 32/9600 a pod B49 ako podielová
spoluvlastníčka žalovaná v rade 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 32/960. S poukazom na uvedené
súd I. výrokom rozsudku rozhodol tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., R. F. G. H., k.ú.
C., zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra E a to: parcela č. XXXX a parcela č. XXXX patria dodedičstva po nebohej N. D., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 48/9600 a patria do dedičstva po neb. O. I.,
zomr. XX.XX.XXXX v podiele 16/9600.

51. Čo sa týka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. C., na tomto liste vlastníctva sú vedené
parcely registra E a to parcely: č. XXXX - orná pôda o výmere 2082 m2, parcela č. XXXX - orná pôda
o výmere 1152 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 5127 m2, parcela č. XXXX - orná pôda
o výmere 1456 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1370 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok
o výmere 3193 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 3710 m2, parcela č. XXXX - lesný

pozemok o výmere 1447 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 3919 m2, parcela č. XXXX
- lesný pozemok o výmere 3007 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 3088 m2, parcela č.
XXXX/X - lesný pozemok o výmere 3960 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 1766 m2,
parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 1369 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere
1141, parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 5614 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere
8218 m2, parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 3429 m2, parcela č. XXXX/X - trvalý trávny

porast o výmere 1175 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1818 m2, parcela č. XXXX - orná
pôda o výmere 1498 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 608 m2, parcela č. XXXX - orná pôda
o výmere 640 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 154 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere
1204 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 2492 m2. Na tomto liste vlastníctva sú vedené
ako podielové spoluvlastníčky pod J. žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/300 a pod

J. žalovaná v rade 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/300. Súd II. výrokom rozsudku rozhodol tak,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., okres F. G. H., k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX patria do
dedičstva po nebohom O. I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 2/300, ako navrhovali žalobcovia. Zároveň
súd u parcely č. XXXX uviedol výmeru 3710 m2, ako je zapísaná výmera tohto pozemku na aktuálnom
LV č. XXXX (žalobcovia uviedli výmeru 3701 m2, súd mal za to, že ide iba o chybu v písaní).

52. Na LV č. XXXX, k.ú. C. je vedená parcela registra E č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, na
tomto liste vlastníctva je vedená ako podielová spoluvlastníčka pod J. žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/300 a pod B33 žalovaná v rade 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/300. Súd III.
výrokom rozsudku rozhodol tak, že nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci C., okres F. G. H., k.ú. C.,

zapísaná na LV č. XXXX patrí do dedičstva po neb. O. I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 2/300, ako
navrhovali žalobcovia. Súd poukazuje aj na to (ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 5C/1/2001), že
parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 72 m2 bola pôvodne vedená na LV č. XXXX, ako vyplýva z LV
na č.l. 7 pripojeného spisu, v súčasnosti je uvedená parcela vedená na LV č. XXXX. S poukazom na
uvedenú skutočnosť, právny zástupca žalobcov na pojednávaní iba upresnil, že sa domáhajú určenia

vlastníckeho práva k tejto parcele vedenej na LV č. XXXX a to tak, ako bolo uvedené v podaní zo dňa
11.01.2023 (zmena spočíva iba v tom, že táto parcela nie je vedená na LV č. XXXX, ale na LV č. XXXX).

53. Na LV č. XXXX, k.ú. C. sú vedené parcely registra E a to parcela č. XXXX - trvalý trávny porast
o výmere 40927 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 68234 m2, parcela č. XXXX - trvalý

trávny porast o výmere 1978 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 6938 m2, parcela č.
XXXX - lesný pozemok o výmere 5318 m2. Na tomto liste vlastníctva pod J. O. vedená ako podielová
spoluvlastníčka žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 768/1542600 a pod J. žalovaná
v rade 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 768/1542600. Súd IV. výrokom rozsudku rozhodol tak, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., okres F. G. H., k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX patria do

dedičstva po neb. N. D., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600 a patria do dedičstva po neb. O.
I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600. Zároveň súd u parcely č. XXXX uviedol výmeru 40927
m2 a u parcely č. XXXX výmeru 68234 m2, ako sú výmery zapísané u týchto pozemkov na aktuálnom
LV č. XXXX (žalobcovia uviedli u parcely č. XXXX výmeru 41234 m2, u parcely č. XXXX výmeru 68124
m2, súd mal za to, že ide iba o chybu v písaní).

54. Na LV č. XXX, k.ú. C. sú vedené parcely registra E a to parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere
3723 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 1675 m2, parcela č. XXXX - záhrada o výmere 972
m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 2117 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere
2488 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 2110 m2, parcela č. XXXX - trvalý trávny porast

o výmere 2969 m2, parcela č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 228 m2, parcela č. XXXX -
trvalý trávny porast o výmere 2551 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 4619 m2, parcela
č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 2849 m2, parcela č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere
1263 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 365 m2. Na tomto liste vlastníctva sú vedené akopodielové spoluvlastníčky pod J. žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 768/1542600 a pod
J. žalovaná v rade 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 768/1542600. Súd V. výrokom rozsudku rozhodol
tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., okres F. G. H., k.ú. C., zapísané na LV č. XXX patria

do dedičstva po neb. N. D., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600 a patria do dedičstva po neb.
O. I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 384/1542600. Zároveň súd u parcely č. XXXX uviedol výmeru 2969
m2, ako je zapísaná výmera tohto pozemku na aktuálnom LV č. XXX (žalobcovia uviedli výmeru 3187
m2, súd mal za to, že ide iba o chybu v písaní).

55. Na LV č. XXXX, k.ú. C. sú to evidované parcely registra E a to parcela č. XXXX - lesný pozemok
o výmere 157624 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 7834 m2, parcela č. XXXX/X - lesný
pozemok o výmere 459750 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 11803 m2, parcela č.
XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 12079 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok o výmere 8154 m2,
parcelač.XXXX/X-trvalýtrávnyporastovýmere9593m2,parcelač.XXXX/X-lesnýpozemokovýmere
15223 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 241097 m2, parcela č. XXXX - lesný pozemok

o výmere 51630 m2. Na tomto liste vlastníctva je vedená ako podielová spoluvlastníčka pod J. Q. v rade
1/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 768/1542600 a pod B449 žalovaná v rade 2/ spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 768/1542600. Súd VI. výrokom rozsudku určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C.,
okres Kysucké Nové Mesto, k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po neb. N. D., zomr.
XX.XX.XXXX v podiele 1152/1542600 a patria do dedičstva po neb. O. I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele

384/1542600. Zároveň súd u parcely č. XXXX uviedol výmeru 7834 m2 a u parcely č. XXXX výmeru 8154
m2, ako sú výmery zapísané u týchto pozemkov na aktuálnom LV č. XXXX (žalobcovia uviedli u parcely
č. XXXX M. 78034 m2, u parcely č. XXXX M. 81054 m2, súd mal za to, že ide iba o chybu v písaní).

56. Na LV č. XXXX, k.ú. C. sú vedené parcely registra E a to: parcela č. XXX - trvalý trávny porast

o výmere 786 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 365 m2, parcela č. XXX/X - trvalý
trávny porast o výmere 170 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 80 m2, parcela č.
XXX - trvalý trávny porast o výmere 96 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 12 m2,
parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny
porast o výmere 101 m2, parcela č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 123 m2, parcela č. XXX/X -

trvalý trávny porast o výmere 399 m2, parcela č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 99 m2, parcela
č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere 151 m2, parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 267 m2,
parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 618 m2, parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere
550 m2. Na tomto liste vlastníctva je vedená ako podielová spoluvlastníčka pod J. žalovaná v rade 1/
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 64/128550 a pod J. žalovaná v rade 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti

64/128550. Súd VII. výrokom rozsudku určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., okres Kysucké
Nové Mesto, k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po neb. N. D., zomr. XX.XX.XXXX
v podiele 96/128550 a po neb. O. I., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 32/128550. Zároveň súd u parcely
č. XXXX uviedol výmeru 550 m2, ako je zapísaná výmera tohto pozemku na aktuálnom LV č. XXXX
(žalobcovia uviedli výmeru 590 m2, súd mal za to, že ide iba o chybu v písaní). Na uvedených listoch

vlastníctva u žalovanej v rade 1/ ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve č. D 814/99,
rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/198/2017 a u žalovanej v rade 2/ ako titul nadobudnutia je
uvedené uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/396/2001.

57. Súd na pojednávaní zamietol návrh právneho zástupcu žalovaných na pripojenie všetkých listín

z Pozemkového úradu, Kysucké Nové Mesto W. XXXX/XXXX. Súd uvedený návrh na vykonanie dôkazu
zamietol, nakoľko mal za to, že nie je potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to
nadbytočné, s poukazom na odôvodnenie rozsudku vo veci samej. Zároveň súd poukazuje aj na ust. §
153 CSP, tento návrh na vykonanie dôkazu nebol zo strany právneho zástupcu žalovaných ani podaný
včas.

58. S poukazom na uvedené skutočnosti súd mal v danom spore preukázanú skutkovú a právnu
dôvodnosť uplatneného nároku, preto žalobe žalobcov vyhovel a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku (výrok I. až VII.).

59. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzaldovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchstranamisporu.Odôvodnenierozhodnutiataknemusídať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd
zaoberal len podstatnými námietkami a skutočnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval
z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

60. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. Nakoľko súd žalobe žalobcov v rade 1/ až 5/ vyhovel, boli žalobcovia v spore v celom rozsahu
úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ako

neúspešnej strane sporu a to v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku (VIII. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).