Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515219181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7515219181.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Obec Turňa nad Bodvou, Moldavská cesta
419/49, 044 02 Turňa nad Bodvou, IČO: 00 691 313, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD.,
advokát, Advokátska kancelária, Južná trieda 1, 040 01 Košice, IČO: 31 942 423, proti žalovanému:
PRO TORNENSIS, občianske združenie, Hlavná 60/19, 044 02 Turňa nad Bodvou, IČO: 31 314

325, zastúpený: JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Pollova 32, 040 01 Košice, IČO: 51 762 421, o
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie č. k.
17Cb/91/2015-255 z 18. februára 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice –
okolie č. k. 17Cb/91/2015-316 z 30. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok Okresného súdu Košice – okolie č.
k. 17Cb/91/2015-255 z 18. februára 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice –
okolie č. k. 17Cb/91/2015-316 z 30. novembra 2022.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Košice
- okolie, obec A. B. C., katastrálne územie A. B. C. a to:

- stavbu súpisné číslo 60 na parc. č. 5500
- zastavanú plochu a nádvorie parc. č. 5500 o výmere 872 m2
- záhradu parc. č. 5501 o výmere 162 m2 a vypratané nehnuteľnosti odovzdať žalobcovi do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 29. septembra 2015 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať dom
súpisné č. 60, dvor parc. č. 5500 a záhradu parc. č. 5501, nachádzajúce sa v obci Turňa nad Bodvou
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. marca 2005 uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu,
ktorou prenechal žalovanému do nájmu budovu súpisné č. 60, dvor prac. č. 5500 a záhradu prac.
č. 5501 nachádzajúce sa v obci A. B. C.. Nájom bol dojednaný na dobu určitú do 14.3.2020. V tejtonájomnej zmluve strany dohodli v čl. 4 bod 2 písm. b/, že nájom je možné vypovedať ktoroukoľvek
zmluvnou stranou. Žalobca nájom vypovedal dňa 29.5.2015. Výpovedná doba nebola v zmluve
dohodnutá a preto podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní trojmesačná výpovedná

doba, ktorá uplynula 31.8.2015. Tento deň 31.8.2015 sa nájomný vzťah skončil. Žalobca následne
vyzval žalovaného listom z 25.8.2015, aby predmetné nehnuteľnosti vypratal. Žalobca tvrdil, že tieto
nehnuteľnosti potrebuje na verejnoprospešné ciele – denný stacionár, ktoré sú obce povinné vytvárať
podľa osobitných predpisov. Žalobca ďalej uviedol, že nie je predpoklad mimosúdneho dobrovoľného
vypratania predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného, preto podal predmetnú žalobu na súd. Na

podporu svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými odôvodnil žalobu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal dôvodnosť žaloby a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na
to, že žalobca žalovanému už jednu výpoveď zaslal dňa 10.4.2015, na ktorú žalovaný reagoval už
30.4.2015 tak, že výpoveď je neplatná podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Následne žalobca doručil žalovanému výpoveď s výpovednou dobou 3 mesiace,

avšak bez uvedenia dôvodu a následne žalobca listom z 25.8.2015 vyzval žalovaného na vypratanie
predmetných nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 9 ods.
1 a § 12 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, možno nájom dojednaný
na určitý čas vypovedať iba za týchto v zákonoch uvedených podmienok. Žalovaný uviedol, že starosta
obce nemôže urobiť bez prejavu samosprávy, teda vôle obce právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje

predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať tak obec, pretože platná právna úprava
mu nedáva takéto oprávnenie a takéto právne úkony starostu nemôžu vyvolať právne účinky. Žalovaný
uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné nehnuteľnosti potrebuje na verejnoprospešné ciele –
denný stacionár, že ani ohľadom toho neexistuje uznesenie obecného zastupiteľstva a ako vyplynulo zo
stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, predmetné priestory na denný stacionár nie

sú vhodné. Žalovaný ako dôkazy o svojich tvrdeniach predložil listinné dôkazy.

5. Žalobca v replike uviedol, že na predmetný vzťah sa neaplikujú ustanovenia Zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov, pretože sa jednalo o nájom nehnuteľnosti ako celku, teda
celej budovy, celého dvora a celej záhrady. Žalobca vo vzťahu k oprávneniu starostu obce poukázal

na ustanovenie § 9 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého Zásady hospodárenia
s majetkom obce, ktoré určilo obecné zastupiteľstvo upravia najmä práva a povinnosti organizácie, ktoré
obec zriadila pri správe majetku obce. Podľa týchto Zásad obce Turňa nad Bodvou, upravuje právomoc
starostu tretia hlava zásad a to prenechanie majetku obce do užívania, podľa ktorého „uzatváranie zmlúv
patrí do rozhodovacej právomoci starostu obce“. Z toho vyplýva podľa názoru žalobcu to, že postup

prenechávania majetku do užívania upravujú Zásady hospodárenia tak, že obecné zastupiteľstvo zverilo
právomoc výlučne samému starostovi obce rozhodovať o otázke uzatvorenia nájomnej zmluvy, resp. jej
výpovede. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/45/2013,
v ktorom sa analyzuje oprávnenie starostu obce podať výpoveď nájomnej zmluvy, pričom podmienkou
je, že spôsob a rozsah nakladania s majetkom nie je upravený v Zásadách nakladania s majetkom obce,

alebo v inom internom predpise obce. V prejednávanej veci starosta obce mal oprávnenie
vypovedať nájom predmetných nehnuteľnosti aj bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Rovnako obec
žalobcu postupovala vo vzťahu k iným nájomcom obecných nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaný na prenajatých nehnuteľnostiach postavil bez súhlasu prenajímateľa výrobnú halu z vysoko-
horľavých materiálov, o nehnuteľnosti sa nestaral, využíval ich na iný účel, na ktorý sa nájom zriadil

a bez súhlasu prenajímateľa priestory poskytol tretej osobe a neuhrádzal platby za média dodávané do
predmetných nehnuteľnosti.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa § 676 Občianskeho zákonníka sa nájom končí uplynutím doby,
na ktorú bol dojednaný, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodne inak. V predmetnej nájomnej

zmluve v čl. 4 bolo upravené, že na výpoveď a na dohodu o nájomnej zmluve sa vzťahujú podmienky
udelenia grantu zo štrukturálnych fondov – Fondu sociálneho rozvoja. Žalovaný získal granty z Fondu
sociálneho rozvoja na splnenie podmienky dlhodobého prenájmu nehnuteľnosti na 15 rokov, potom
ako tento súhlas vyjadril starosta obce čestným vyhlásením. Preto podľa názoru žalovaného nielen
podmienky udelenia grantov, ale aj v zmysle nájomnej zmluvy bola výpoveď z nájmu podmienená.

Preto jednostranná výpoveď zmluvy zo strany žalobcu je neplatná. Žalovaný ďalej predložil listiny
dokumentujúce stanoviská obce k jednotlivým stavebným a rekonštrukčným prácam, ktoré žalovaný
v predmetných nehnuteľnostiach realizuje.7. Žalovaný vzniesol v konaní vzájomný návrh o povinnosti žalobcu vyplatiť žalovanému náklady, ktoré
vynaložil na rekonštrukciu predmetných nehnuteľnosti vo výške 103.517,47 eur.

8. Súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol skorším rozsudkom zo 4. júna 2018 sp. zn. 17Cb/91/2015
tak, že žalobu zamietol a vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Proti tomuto
skoršiemu rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súd uznesením zo dňa 28. novembra 2019 sp. zn. 4Cob/1/2019 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto

prípade nejde o bežnú nájomnú zmluvu, pretože obec prenechala do užívania celú nehnuteľnosť, teda
dom s dvorom a záhradou nemalej hodnoty na pomerne dlhú dobu 15 rokov. Preto, ak nie je preukázané
iné rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa Zásad hospodárenia obce platí, že takáto nájomná
zmluvajedôležitýmúkonomtýkajúcimsamajetkuobce,nauzatvorenie,zmenuazánikktorejjepotrebný
predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva. Takéto právo navyše vyplýva aj z rozhodovacej činnosti
obecného zastupiteľstva žalobcu. Odvolací súd poukázal na to, že v čl. 4 bod 1 Nájomnej zmluvy

si žalobca a žalovaný dohodli, že nebytové priestory sa prenajímajú na dobu určitú od 15.3.2005 do
14.3.2020, teda minimálne na 15 rokov nadväzujúc na uznesenie Obecného zastupiteľstva v Turni
nad Bodvou č. B/15 z 26.5.2003 a doterajšiu zmluvu z 1.7.2003 a dodatku z 8.12.2003. Odvolací súd
konštatoval, že tento text zmluvy je v rozpore s čl. 8 bod 4 zmluvy, podľa ktorej podpisom tejto zmluvy
zo dňa 15.3.2005 strácajú platnosť doterajšie zmluvy. Teda nová zmluva nenadväzovala na zmluvu

predchádzajúcu, ktorá stratila platnosť uzatvorením novej zmluvy. Z textu zmluvy však nepochybne
vyplýva, že aj predchádzajúca zmluva o nájme totožnej nehnuteľnosti s tým istým nájomcom bola
uzavretá na základe predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva. Odvolací súd ďalej uviedol,
že ak súd prvej inštancie žalobu zamietol preto, že pre platnosť výpovede nájomnej zmluvy bol
potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, potom musel posudzovať aj to, či nájomná zmluva bez

súhlasu obecného zastupiteľstva bola uzatvorená platne, prípadne uviesť dôvody, pre ktoré pre platnosť
nájomnej zmluvy nebol predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva potrebný. Odvolací súd uviedol,
že súd prvej inštancie mal z úradnej povinnosti skúmať, či nájomná zmluva bola uzatvorená oprávnenou
osobou, či došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy a teda, či možno vyvodzovať z tejto zmluvy
následky, ku ktorým súd prvej inštancie dospel vo svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa pri

rozhodovaní zameral na posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Preto odvolací
súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné, lebo sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo.

9. Po tomto zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom, súd prvej inštancie vec opätovne prejednal,

zohľadňujúc právny názor odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie zistil zo siedmej hlavy Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Turňa
nad Bodvou z 30.11.2004 s názvom Schvaľovanie orgánmi obce ods. 1 písmena e/ (na č.l. 184 súdneho
spisu), že „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje prenechanie majetku obce a majetku štátu zvereného obci

do užívania subjektu - fyzickým a právnickým osobám.“

11. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú opierajúc sa o závery zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Košiciach v kontexte s nájomnou zmluvou uzatvorenou v roku 2005 a nájomnou
zmluvou uzatvorenou ešte v roku 2003 a uviedol, že v prípade, ak by bola neplatná nájomná zmluva

z roku 2005, tak zmluva z roku 2003 je platná a preto nájomný vzťah doposiaľ trvá.

12. Súd prvej inštancie zistil zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2003 (č. l. 209 -
211), že predmetom nájmu boli nehnuteľnosti - budova č. 60, dvor - parc. č. 5500 a záhrada - parc.
č. 5501 nachádzajúce sa v katastrálnom území A. B. C.. Plocha nebytových priestorov je 254 m2.

Účelom nájmu (článok 3) bolo prevádzkovanie dielní ľudových remesiel a činností s tým súvisiacich a
bytový priestor bude slúžiť zároveň aj ako sídlo žalovaného. Podľa čl. 4 bod 1: nájom sa dojednáva
na dobu neurčitú od 15.6.2003 v zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva v Turni nad Bodvou č.
B/15 zo dňa 26. mája 2003. Podľa bodu 2 tohto článku: Nájomný vzťah môže zaniknúť: a) dohodou
zmluvných strán a b) výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom výpovedná doba je 3 mesiace a

začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca od dátumu doručenia písomnej výpovede zmluvnej
strane. Podľa bodu 2 tohto článku (správne má byť bodu 3 tohto článku): v prípade ukončenia nájmu
je povinný nájomca vrátiť nebytové priestory v stave zodpovedajúcom stavebným úpravám vykonanýmso súhlasom prenajímateľa. Náklady takto zrealizovaných stavebných úprav v prípade zrušenia nájmu
budú predmetom vzájomného vyrovnania.

13. Žalobca predložil súdu prvej inštancie kópiu uznesenia obecného zastupiteľstva žalobcu zo dňa
26.5.2003 (č. l. 218 - 219 súdneho spisu). Zo znenia bodu č. 15 časti B uznesenia vyplýva, že
Obecné zastupiteľstvo obce Turňa nad Bodvou schvaľuje: „prevádzku Infocentra, Oblastného domu a
Domu remesiel podľa činností, ktoré navrhla komisia školstva a mládeže, komisia kultúry a občianske
združenie PRO TORNENSIS od 15.3.2003.“ Zároveň žalobca v písomnom podaní z 10.4.2021 sa

vyjadril k platnosti Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2003 v kontexte s uznesením obecného zastupiteľstva
zo dňa 26.5.2003. Žalobca poukázal na to, že z uvedeného uznesenia bod B/15 vyplýva, že
predmetom rokovania obecného zastupiteľstva nebol daný súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy -
nakoľko neobsahuje žiadne podstatné náležitosti nájomnej zmluvy tak, ako to vyžaduje právna úprava,
t.j. komu, čo - predmet a za koľko - výška nájmu a jeho splatnosť. Žalobca uviedol, že obecné
zastupiteľstvo týmto uznesením schválilo výlučne účelové použitie majetku obce a to na prevádzku

Infocentra, Oblastného domu a Domu remesiel. V danej súvislosti poukázal aj na judikatúru súdov, v
zmysle ktorej je potrebné skúmať platnosť prejavu vôle obce z hľadiska zachovania jeho formálnych ako
aj meritórnych náležitostí. Žalobca vzhľadom na to uviedol, že na uzavretie Nájomnej zmluvy zo dňa
1.7.2003 Obecné zastupiteľstvo obce Turňa nad Bodvou nedalo súhlas.

14. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že okolnosti pri vzniku predmetnej nájomnej zmluvy neboli a nie
sú predmetom sporu, zmluvu a jej platnosť nikdy nikto nenamietal po dobu 17 – 18 rokov. Každý
bral uznesenie obecného zastupiteľstva ako relevantné a platné a každý sa ním riadil dlhé roky. To,
či zo strany obce boli, či neboli dodržané predpisy, je zodpovednosťou starostu obce. Žalovaný ich
neskúmal a ani to nebolo jeho úlohou. Pre žalovaného je zmluva platná, na základe tejto zmluvy

žalovaný vykonával svoju činnosť, investoval do budovy a projektov, na čo bral aj pôžičky. Žalovaný
ďalej poukázal na dokument z 28.4.2003 – návrh podmienok prevádzkovania priestorov budovy
Dielne ľudových remesiel občianskym združením PRO TORNENSIS. Z časti pod názvom: Prevádzková
činnosť - navrhované podmienky vyplýva: „Obec Turňa nad Bodvou uzatvorí nájomnú zmluvu s PRO
TORNENSIS občianske združenie na min 30 rokov kde nájomné sa kompenzuje výučbou pre žiakov

ZŠ 1 x do týždňa max 25x do roka pre jednu skupinu o 15 členov (alternatívne miesto nájomnej zmluvy
je výpožička nehnuteľnosti s podobnými podmienkami), režijné náklady (kúrenie, voda, elektrina) bude
znášať občianske združenie, predkupné právo sa zakotví do zmluvy s možnosťou splácania napr. 10
rokov, podmienky investície a kompenzácie hodnoty investícií prostredníctvom Občianskeho združenia
PRO TORNENSIS bude potrebné zmluvne upraviť.“

15. Žalobca na pojednávaní dňa 21.1.2022 uviedol, že trvá na svojich doterajších tvrdeniach a to, že
dôvod na vypratanie predmetných nehnuteľností je, pretože nebol daný právny titul na jej užívanie zo
strany žalovaného z dôvodu, že predmetná nájomná zmluva je absolútne neplatná. Udelenie súhlasu
obecného zastupiteľstva nemožno osvedčiť žiadnou svedeckou výpoveďou ani bývalého starostu, ani

žiadnych zamestnancov obecného úradu. Tieto výpovede by nemohli konvalidovať absolútne neplatný
právny úkon. Vyplýva to z početnej judikatúry súdov a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/49/2015.

16. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.1.2022 uviedol, že súd prvej inštancie potom ako odvolací súd

zrušil jeho skorší rozsudok vydaný v tomto spore, mal skúmať, či bol platný úkon – uzatvorenie nájomnej
zmluvy z roku 2005. Z obsahu tejto nájomnej zmluvy z 15.3.2005 vyplynulo, že táto nájomná zmluva bola
uzavretá s odkazom na uznesenie obecného zastupiteľstva z 26. mája 2003, samotné zastupiteľstvo
neriešilo uzavretie tejto zmluvy. To znamená, že starosta nemal oprávnenie podpisovať túto zmluvu bez
súhlasuabezuzneseniaobecnéhozastupiteľstva.Pokiaľnebolaplatnázmluvazroku2005,nemôžebyť

platná ani výpoveď nájomnej zmluvy a nemôže byť potom platná ani žaloba o vyprataní nehnuteľnosti.
Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 663 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje nájomnú zmluvu a podľa ustanovení § 667 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje nájomný

vzťah a skončenie nájomného vzťahu, ďalej podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak k uzatvoreniu zmluvy je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná
týmto rozhodnutím, ďalej podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje neplatnosť právneho
úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrýmmravom, ďalej podľa ustanovení § 5 Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta obce je
štatutárnym orgánom majetkovo-právnych vzťahoch obce, podľa § 11 ods. 4 písm. a/ Zákona o obecnom
zriadení,podľaktoréhoobecnézastupiteľstvorozhodujeozákladnýchotázkachživotaobce,najmäjemu

vyhradené a určuje Zásady hospodárenia nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktoré užíva
a schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontroluje hospodárenie s ním, podľa §
13 ods. 4 písm. c/, d/ Zákona o obecnom zriadení starosta obce zastupuje obec vo vzťahu k štátnym
orgánom, právnickým a fyzickým osobám a rozhoduje o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú
zákonom alebo štatútom vyhradené obecnému zastupiteľstvu, ďalej podľa ustanovení § 9 ods. 1, podľa

ktorého Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo upravia aj postup
prenechávania majetku do užívania.

18. Súd prvej inštancie pri skutkovom hodnotení a právnom posúdení prejednávaného sporu uviedol,
že obec je verejnoprávna korporácia, ktorá môže mať vlastný majetok a hospodáriť s ním na základe
vlastného rozpočtu, pričom toto právo je neoddeliteľnou súčasťou práva na výkon samosprávy. Pri

nakladaní so svojim majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva,
môžetedaaktívnevstupovaťprinakladanísosvojimmajetkomdoobčianskoprávnychvzťahov.Možnosti
obce v tomto smere sú veľmi široké, nie však neobmedzené. Zákon o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov i Zákon o majetku obcí a niektoré ďalšie zákony stanovujú obciam rôzne
obmedzenia a limity. Už len samotná existencia Zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca

zamýšľal regulovať hospodárenie a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v
porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov
od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v
rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je
prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny

vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená
výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.
Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského
oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí

(prejaví) je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku obcí, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú
vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o majetkovom právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa
individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav

sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa
formálne a materiálne náležitosti.

19. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že kým obecné zastupiteľstvo žalobcu nerozhodlo
omajetkovomprávnomúkoneaprijatéuznesenienebolopojatédozápisuopriebehuschôdzeobecného

zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť vznik, zmenu alebo zánik majetkoprávneho
vzťahu, teda predmetného nájomného vzťahu. Vo vzťahu k predmetnej Nájomnej zmluve z 15.3.2005,
ktorú súd prvej inštancie posudzoval podľa pokynov odvolacieho súdu, vyplýva, že zo siedmej hlavy
Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Turňa nad Bodvou zo dňa 30.11.2004 s názvom
Schvaľovanie orgánmi obce ods. 1 písm. e/ (na č. l. 184 súdneho spisu) vyplýva, že „Obecné

zastupiteľstvo schvaľuje prenechanie majetku obce a majetku štátu zvereného obci do užívania
subjektu - fyzickým a právnickým osobám.“ Takže vo vzťahu k otázke, či starosta bol oprávnený v
rozhodnom čase uzavierať zmluvy, ktorými sa prenecháva majetok obce do užívania iných subjektov
bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva, súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené
Zásady hospodárenia obce dospel k záveru, že tak mohol učiniť len po predchádzajúcom schválení

obecného zastupiteľstva. Ale aj v prípade neexistencie Zásad hospodárenia by vzhľadom na závery
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2019 sp. zn. 4Cob/1/2019 platilo, že
takáto nájomná zmluva je dôležitým úkonom týkajúcim sa majetku obce, na uzatvorenie, zmenu aj zánik
ktorej je potrebný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie mal za to, že pokiaľ ide o zmluvu o nájme zo dňa 15.3.2005, je táto poukazujúc na absenciu

súhlasu obecného zastupiteľstva ako aj na uplynutie doby nájmu ku dňu 14.3.2020, neplatná.

20. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z dôvodu neplatnosti zmluvy z 15.3.2005, ktorá v čl. 8 zmluvy,
zakotvovala bod 4, v zmysle ktorého podpisom tejto zmluvy strácajú platnosť doterajšie zmluvy „acontrario“, platí že pre posúdenie nároku žalobcu je rozhodujúce posúdenie platnosti zmluvy o nájme
totožnejnehnuteľnostiuzavretejmedzitýmiistýmiúčastníkmi dňa1.7.2003.Vzhľadomnato, žežalobca
(rovnako ani žalovaný) nepreukázal, ba ani netvrdil existenciu Zásad hospodárenia obce prijatých

pred dátumom uzavretia Zmluvy zo dňa 1.7.2003, mal súd aj s poukazom na závery zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/1/2019 za to, že (aj) v prípade neexistencie Zásad
hospodárenia, je takáto nájomná zmluva dôležitým úkonom týkajúcim sa majetku obce, na uzatvorenie,
zmenu aj zánik ktorej je potrebný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva, ktorý nebol daný.

21. Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania žalobca predložil súdu uznesenie č. 2205/2003
zo dňa 26. mája 2003. Spornou bola v konaní platnosť Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2003, ktorú spornou
učinil žalobca svojim tvrdením, že z uvedeného uznesenia bod B/15 vyplýva, že predmetom rokovania
obecného zastupiteľstva nebol daný súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy - nakoľko neobsahuje žiadne
podstatné náležitosti nájomnej zmluvy tak, ako to vyžaduje právna úprava, t.j. komu, čo - predmet
zmluvy a za koľko - výška nájmu, sa prenajíma a splatnosť nájomného. Žalobca uviedol, že obecné

zastupiteľstvo týmto uznesením schválilo výlučne účelové použitie majetku obce - a to na prevádzku
Infocentra, Oblastného domu a Domu remesiel. V danej súvislosti poukázal aj na judikatúru súdov, v
zmysle ktorej je potrebné skúmať platnosť prejavu vôle obce z hľadiska zachovania jeho formálnych ako
aj meritórnych náležitostí. Žalobca poukazujúc na vyššie uvedené mal za to, že na uzavretie Nájomnej
zmluvy zo dňa 1.7.2003 Obecné zastupiteľstvo obce Turňa nad Bodvou nedalo súhlas.

22. Súd prvej inštancie k prejavu vôle obce uviedol, že tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením
obecného zastupiteľstva, pričom právne účinky vyvoláva iba vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne
náležitosti. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný právny akt konkrétneho majetku, z jeho uznesenia
musí byť zrejmé, aký prevod, resp. prenájom sa schvaľuje, čo je jeho predmetom, čo je predmetom

prenájmu,ktoránehnuteľnosťvprospechkohoazaakúcenusadávadoprenájmu.Obsahomuznesenia
schváleného obecným zastupiteľstvom by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich
vyžaduje zmluva o prenájme v súlade s príslušnými ustanoveniami. Ak obecné zastupiteľstvo schvaľuje
prenájom konkrétneho majetku, z jeho uznesenia preto musí byť zrejmé, aký prenájom sa schvaľuje, čo
je predmetom prenájmu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu, pričom nehnuteľnosť

by mala byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Správny
súdvyslovilnázor,žekeďobecnézastupiteľstvoschvaľujezmluvnýprávnyaktmajetku,zjehouznesenia
musí byť zrejmé, aký prevod, resp. prenájom sa schvaľuje, čo je jeho predmetom, čo je predmetom
prenájmu,ktoránehnuteľnosťvprospechkohoazaakúcenusadávadoprenájmu.Obsahomuznesenia
schváleného obecným zastupiteľstvom by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako

ich vyžaduje zmluva o prenájme v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. S
poukazom na tieto skutočnosti musia byť splnené aj všetky podmienky, ktoré stanovuje Zákon č.
116/1990 Zb., ako aj Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 16.1.2020, sp. zn. 95/2018).

23. K tvrdeniu žalovaného, že neplatnosť zmluvy po dobu 16 – 18 rokov nikto netvrdil, súd prvej
inštancie uviedol, že pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy musí súd rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené (napr. rozpor s dobrými mravmi, omyl) a ostatnými, ku
ktorým súd musí prihliadať z úradnej povinnosti aj bez námietky účastníka konania (napr. absolútna
neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva

bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto
neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti, čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.3.2020, sp. zn. 4 Cdo 240/2009). Obecné zastupiteľstvo
schvaľuje prenájom konkrétneho majetku a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prenájom sa

schvaľuje, čo je predmetom prenájmu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu,
pričom nehnuteľnosť by mala byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou
nehnuteľnosťou. Z uvedeného pohľadu uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Turňa nad Bodvou č.
2205/2003 zo dňa 26. mája 2003 tieto atribúty nespĺňa. Zo znenia bodu č. 15 časti B uznesenia vyplýva,
že Obecné zastupiteľstvo obce Turňa nad Bodvou schvaľuje „prevádzku Infocentra, Oblastného domu

a Domu remesiel podľa činností, ktoré navrhla komisia školstva a mládeže, komisia kultúry a občianske
združenie PRO TORNENSIS od 15.3.2003.“ Súd prvej inštancie má preto za to, že uvedené uznesenie
neobsahuje žiadne podstatné náležitosti nájomnej zmluvy tak, ako ich vyžaduje zmluva o prenájme v
súlade s príslušnou právnou úpravou v Občianskom zákonníku. Ani materiál zo dňa 28.4.2003, naktorý odkázal žalovaný na č. l. 231, 232 súdneho spisu nie je kvalifikovaným úkonom, pretože ani tento
dokument neobsahuje identifikáciu náležitostí nájomnej zmluvy, t.j. prenajímateľa, nájomcu, predmet
nájmu, a nájomné, preto súd prvej inštancie nepovažuje ani odkaz na uvedený dokument za dostatočné

označenie náležitosti zmluvného prenechania majetku obce do užívania žalovanému a preto prejav
vôle obecného zastupiteľstva v jeho uznesení nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu ustanovenú
v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je však potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo
konkrétnu zmluvu. Takýto záver je v súlade aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR uvedenou
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 264/2008 „obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný

prevod konkrétneho majetku, a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je
predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu.“ Podľa názoru súdu prvej
inštancie je uvedený judikát aplikovateľný aj na prejednávaný prípad, nakoľko právny rámec nájmu
majetku obce je obsiahnutý v ustanovení § 9a, o ktorý bol doplnený Zákon o majetku obcí a to konkrétne
v ustanovení § 9a ods. 9 tohto zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť obce primerane použiť
ustanovenia o prevode vlastníctva v § 9a ods. 1 až 3 a 5 až 7 aj pri prenechaní majetku obce do nájmu.

Neplatnosť Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2003 nemôže zmeniť ani žalovaným namietaná skutočnosť, že
účastníci spornej zmluvy jej platnosť nenamietali cca 17 - 18 rokov a každý bral uznesenie obecného
zastupiteľstva ako relevantné a platné, každý zo zúčastnených strán sa ním riadil dlhé roky. Pretože ani
uvedené skutočnosti, aj poskytnuté a prijaté plnenia účastníkov domnelého zmluvného vzťahu, nemôžu
konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok

Najvyššieho súdu SR 4 Obdo 49/2015 a 4Obdo 69/2015 zo dňa 25.8.2015).

24. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetná Zmluva o nájme z 1.7.2003 je absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore so Zákonom
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a Zákonom č. 138/1991 o majetku obcí, pretože v konaní nebolo

preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalobcu platne udelilo súhlas starostovi obce na uzatvorenie
tejto Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2003 na prenájom tam identifikovaného majetku žalobcu a ani
na uzatvorenie nájomnej zmluvy z 15.3.2005. Na túto absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka súd prihliadol z úradnej povinnosti - „ex offo“. Na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu o

vypratanie nehnuteľnosti je dôvodná, nakoľko zo strany žalovaného neexistuje právo vyplývajúce či už
zo zákonného ustanovenia, záväzného rozhodnutia obce alebo platnej zmluvy, ktoré by mu umožňovalo
užívať predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ako obce.

25. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalšie argumenty vznášané stranami sporu nepovažuje pre

rozhodnutie vo veci za rozhodné a preto sa nimi osobitne nezaoberal.

26. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 251, 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov celého
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu.
Uviedol, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie je v rozpore s petitom žaloby a so zápisom
predmetných nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B. C. kde je uvedené pred informáciou
o parcelách č. 5500 a č. 5501, že sa jedná o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape.

Výrok o vyprataní stavby súpisné č. 60 na parc. č. 5500 je tiež absolútne zmätočným a nevykonateľným,
pretože zápis v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B. C. uvádza, že sa jedná
o stavbu – druh stavby 11 – budova pre školstvo na vzdelávanie a výskum – popis stavby: budova
(nie iba stavba), súpisné č. 60 na parc. č. 5500. Žalovaný ďalej namietal, že petit žaloby je zmätočný,
pretože žalobca navrhuje vypratať dom súpisné č. 60 a súd preto nemohol vydať rozsudok v rozpore s

týmto petitom žaloby. Súd nevyzval žalobcu na odstránenie vád petitu žaloby a sám neodstránil vady
petitu. Preto súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť.

28. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že nie je možné akceptovať neplatnosť Zmluvy
z 1.7.2003, pretože uznesenie B/15 je o schvaľovaní troch materiálov v jednom uznesení. Tohto sporu

sa týka časť uznesenia o Dielňach ľudových remesiel. Každý z poslancov obce žalobcu vedel, že
o ktorú nehnuteľnosť ide, lebo tam boli viackrát na rôznych aktivitách, teda uznesením sa schválili
podmienky prevádzkovania priestorov budovy Dielne ľudových remesiel občianskym združením PRO
TORNENSIS zo dňa 28.4.2003. Z tohto materiálu jednoznačne vyplýva, čo sa má prejednať, za akúdobu, za akú protihodnotu a komu, teda prejav vôle obecného zastupiteľstva bol jednoznačný. Ďalej
žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy, že investície sú majetkom
združenia, teda ide o investície do predmetnej nehnuteľnosti. Ak hodnota prenajatej nehnuteľnosti

podľa znaleckého posudku bola určená na 30.000,- eur a do zveľaďovania tejto nehnuteľnosti žalovaný
investoval 103.517,47 eur, potom nehnuteľnosť, ktorá sa má vypratať je vo vlastníctve žalobcu
a žalovaného v pomere približne 1:3 v prospech žalovaného. Ak by žalovaný odovzdal žalobcovi túto
predmetnú nehnuteľnosť, ktorú zhodnotil, znamenalo by to, že na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Následky neplatnosti nájomnej zmluvy nemôže znášať žalovaný, ak ju nespôsobil. Ďalej

žalovaný uviedol, že namieta záver súdu prvej inštancie o tom, že obecné zastupiteľstvo žalobcu sa
uznieslo za akých podmienok môže starosta uzatvoriť predmetnú nájomnú zmluvu. To, že formulácia
nie je jednoznačná možno pripísať neskúsenosti starostu aj veľkej časti poslancov, ak bol čas pol
roka po voľbách. Napriek tomu bolo každému jasné o akú nehnuteľnosť ide a boli jasné aj podmienky
prenájmu pre žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že od roku 2015 nemohol využívať a nevyužíval
predmetnú nehnuteľnosť, čím mu vznikla škoda, ktorú si bude voči žalobcovi uplatňovať. Žalobca

tvrdí, že obecné zastupiteľstvo žalobcu nedalo súhlas k uzatvoreniu predmetnej nájomnej zmluvy. Vôľu
prenajať predmetnú nehnuteľnosť žalovanému vyjadrilo obecné zastupiteľstvo žalobcu hlasovaním a to
za dokument zo dňa 28.4.2003 a tým dalo právo starostovi vypracovať nájomnú zmluvu. V dokumente
bolo jasne uvedené kto, komu, čo prenajíma a za akú protihodnotu. K tomu môžu dať svedeckú výpoveď
vtedajší poslanci obecného zastupiteľstva D. E. C. aj F. G. H. súčasný a aj vtedajší starosta obce a tiež

právny poradca obce.

29. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že oprávnenie podpisovať zmluvu za obec sa rieši medzi obecným
zastupiteľstvom a starostom obce. Nájomca, teda žalovaný nemá dosah na ich konanie. Pre nájomcu

je dôležité, že zmluva je podpísaná zodpovednými osobami a preto je pre neho platná z právneho
hľadiska. To, či boli alebo neboli dodržané vzájomné vzťahy a kompetencie medzi orgánmi obce, je
na obci a žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za ich konanie a ani následky z neplatných právnych
úkonov medzi týmito subjektmi. Takéto konanie žalobcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem predkupného práva k predmetným

nehnuteľnostiam, ktoré bolo zakotvené v zmluve, je aj uznesenie obecného zastupiteľstva o tom,
že obec predá predmetnú nehnuteľnosť žalovanému. Súd prvej inštancie mohol predvolať vtedajších
poslancov, ako svedkov, ako mysleli rokovanie o prenájme - formulácia je už iná vec. Súd prvej
inštancie nebral do úvahy investície žalovaného do prenajatého majetku žalobcu, preto konštatovanie
súdu prvej inštancie v ods. 40. odôvodnenia rozsudku o neexistencii takého práva, je v priamom

rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku a to o rovnom postavení strán sporu.
Obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s dôkazmi,
ktoré mu doručil žalovaný. Súd prvej inštancie sa neriadil ani závermi Krajského súdu v Košiciach
uvedenými v zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Cob/1/2019 keď uviedol, že Zmluva o nájme zo dňa
15.3.2005 je neplatná, potom ako mohla uplynúť doba nájmu ku dňu 14.3.2020? Pokiaľ súd prvej

inštancie dospel k záveru, že Zmluva o nájme z 1.7.2003 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, tak na základe akého právneho titulu súd rozhodol a vydal rozhodnutie
ovypratanínehnuteľnostibeztoho,abyrozhodolajouplatnenomnárokužalovaného?Žalovanývzniesol
vzájomný návrh proti žalobcovi o zaplatenie 103.517,47 eur titulom nákladov vynaložených žalovaným
na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal možnosť prerušiť toto konanie

o vypratanie nehnuteľnosti až do skončenia konania o zaplatenie 103.517,47 eur, pretože existovalo
a existuje právo žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie tejto sumy. Tým, že súd nerozhodol o tejto
sume 103.517,47 eur, porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný je preto toho názoru,
že súd prvej inštancie vydal predmetný rozsudok predčasne a bez náležite zisteného skutkového
stavu, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nevykonal

všetky potrebné dôkazy. Preto dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam, skutkový stav neobstojí a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
teda sú tu odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a následné
rozhodnutie.

30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
zákonne a správne, pokiaľ vyhovel žalobe a to po stránke skutkovej aj právnej. Súd prvej inštanciesa musel v konaní zaoberať podmienkami platnosti alebo neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy
a zároveň rešpektovať právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto konaní. Súd prvej inštancie
doplnil riadne dokazovanie s poukazom na okolnosti uvádzané odvolacím súdom, dôsledne rešpektoval

judikatúru súdov ohľadom vôľového prvku v podmienkach samosprávy obce Turňa nad Bodvou
a doložil to aj zodpovedajúcou judikatúrou súdov. Pokiaľ ide o finančné nároky žalovaného spojené
s investovaním do predmetnej prenajatej nehnuteľnosti, žalobca uviedol, že tieto boli vylúčené na
samostatné konanie a následne konanie o zaplatenie týchto investícií 103.517,47 eur pre žalovaného,
bolo prerušené do skončenia tohto základného konania sp. zn. 17Cb/91/2015. Preto žalobca nereaguje

na tie časti odvolania, ktoré poukazujú na rozsah investícií žalovaného do predmetných nehnuteľností.
V tomto konaní sa rieši základ nároku – platnosť nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o požiadavku zohľadnenia
predkupného práva uvedeného v nájomnej zmluve, žalobca je toho názoru, že záver o absolútnej
neplatnosti celej nájomnej zmluvy vyriešil aj túto otázku neplatnosti predkupného práva. Preto žalobca
navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi
trovy tohto odvolacieho konania.

31. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, pretože
vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by
spochybnili právo žalovaného na podanie riadneho opravného prostriedku. Žalovaný preto trvá na

namietaných procesných aj hmotnoprávnych pochybeniach súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
a následnom vydaní napadnutého rozsudku. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

33. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Žalovaným
tvrdené odvolacie dôvody neboli naplnené.

35. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného
a vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, odvolací súd udáva:

36. Odvolací súd skôr než pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania žalovaného posudzoval, či je
dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť, ak neodstránil
vady žaloby a vydal rozsudok, ktorého výrok je v rozpore s petitom žaloby. Odvolací súd zistil z obsahu
petitu žaloby, že žalobca navrhol vypratať nehnuteľnosti – dom, súpisné č. 60, dvor – parc. č. 5501

a záhradu – prac. č. 5501 nachádzajúce sa v obci A. B. C.. Tento petit žaloby zodpovedá Zmluve
o prenájme nebytových priestorov z 15.3.2005, ktorá je základom predmetnej žaloby o vyprataní
nehnuteľnosti. V tejto zmluve o prenájme je predmet zmluvy špecifikovaný ako „budovy súpisné č.
60, dvor a záhrady. Nebytové priestory, súpisné č. 60, dvor parc. č. 5500, záhrada parc. č. 5501
nachádzajúce sa v katastrálnom území obce A. B. C.“.

37. Odvolací súd udáva, že petit žaloby a predmet zmluvy o prenájme je nesporne zhodný, aj keď sú
tam rozdiely v špecifikovaní týchto nehnuteľnosti, avšak ide o tie isté čísla parciel a nie je sporné čo je
predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku vychádzal z toho ako sú predmetnénehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie A. B. C., obec A.
B. C., okres Košice – okolie. To znamená, že doplnil do výroku rozsudku LV č. XXXX, katastrálne
územie A. B. C., avšak už jednotlivé nehnuteľnosti špecifikoval ako stavba, súpisné č. 60 na parc. č.

5500 a zastavané plochy a nádvoria na parc. č. 5500 a záhrady na parc. č. 5501 a uviedol aj výmeru
týchto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie teda nezmenil obsah označenia nehnuteľnosti, ktoré je povinný
žalovaný vypratať. Stále ide o tie dva pozemky – zastavané plochy a nádvoria, záhrady a stavbu. Ak súd
prvej inštancie neuviedol, že ide o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, toto nemožno
považovať za vadu výroku rozsudku, pretože predmetný rozsudok nebude predmetom zápisu v katastri

nehnuteľnosti, pretože nedochádza ním k zmene vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, iba
dochádza k vyprataniu nehnuteľnosti a takýto rozsudok môže byť predmetom exekúcie a nebude sporné
v exekučnom konaní, o ktoré nehnuteľnosti ide a ktoré nehnuteľnosti žalovaný je povinný vypratať.
Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie mal zamietnuť takúto nejasnú žalobu uvádza,
žesúdpriformulovanípetituvýrokurozsudkunemusíotrockyvychádzaťzpetitužaloby,pretoževzmysle
§ 220 ods. 1, 2 CSP a podľa ustálenej súdnej praxe, súdy nemusia otrocky prevziať do výroku rozsudku

presný petit žaloby. Nesmú však obsahovo pozmeniť petit žaloby. V prejednávanom spore súd prvej
inštancie nepozmenil petit žaloby a presne špecifikoval, ktoré nehnuteľnosti má žalovaný vypratať. Je
treba uviesť, že aj samotný predmet zmluvy o prenájme nehnuteľnosti nebol v súlade so zápisom
v katastri nehnuteľnosti, čo však samo o sebe nemohlo spôsobiť neplatnosť predmetnej zmluvy o nájme.

38. Odvolací súd k ďalšiemu tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že ak starosta obce žalobcu a obecné
zastupiteľstvo obce spôsobilo neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, že za toto ich konanie nemôže
niesť zodpovednosť žalovaný, udáva, že pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka nie je významné to, ktorá zmluvná strana spôsobí neplatnosť právneho

úkonu. Neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť jedna zmluvná strana, alebo všetky zmluvné
strany. V prejednávanom spore predmetnú zmluvu za žalobcu ako obec podpísal starosta obce I. F.
a za žalovaného D. J. C., štatutárny zástupca žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že k uzatvoreniu
predmetnej nájomnej zmluvy nedalo súhlas obecné zastupiteľstvo žalobcu. Toto negatívne tvrdenie
strany sporu môže vyvrátiť druhá strana, ak preukáže opak negatívneho tvrdenia a teda, ak predloží

rozhodnutie obecného zastupiteľstva o tom, že obecné zastupiteľstvo obce žalobcu dalo súhlas
starostovi obce uzatvoriť predmetnú Nájomnú zmluvu z 15.3.2005. Žalovaný takúto dôkaznú povinnosť
v konaní nesplnil a nepreukázal, že obecné zastupiteľstvo dalo takýto súhlas. Je treba uviesť, že
ak sa uzatvára s obcou akákoľvek zmluva, ku ktorej je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva,
druhá zmluvná strana v záujme právnej istoty by si mala už pri uzatváraní zmluvy zistiť, či obecné

zastupiteľstvo dalo k tomu súhlas a uznesenie obecného zastupiteľstva by malo byť súčasťou zmluvy,
aby v budúcnosti nedošlo k pochybnosti o platnosti zmluvy uzatváranej obcou ako jednou zo zmluvných
strán. Žalovaný v konaní tvrdil, že obecné zastupiteľstvo dalo súhlas k uzatvoreniu predchádzajúcej
nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti uzatvorenej dňa
1.7.2003 (č.l. 210 spisu). Odvolací súd z tejto Nájomnej zmluvy z 1.7.2003 zistil, že bola uzatvorená

na dobu neurčitú od 15.6.2003 v zmysle uznesenia obecného zastupiteľstva č. B/15 zo dňa 26. mája
2003. Predmetná zmluva o prenájme nebytových priestorov z 15.3.2005 bola podstatnou zmenou oproti
Nájomnej zmluve z 1.7.2003, pretože bola uzatvorená na iný účel a to na „pracovný a sociálny inkubátor“
a bola už uzatvorená na dobu určitú, na dobu 15 rokov od 15.3.2005 do 14.3.2020. Preto na uzatvorenie
takejto druhej Nájomnej zmluvy z 15.3.2005 bol potrebný opätovne súhlas obecného zastupiteľstva

a až následne túto zmenu mohol podpísať za obec starosta obce I. F.. Zmluva z 15.3.2005 a Zmluva
z 1.7.2003 nie sú totožné zmluvy, nie sú určené na ten istý účel, nie sú uzatvorené na tú istú dobu a preto
správne uzavrel súd prvej inštancie, že ide o nový zmluvný vzťah a k tomuto novému zmluvnému vzťahu
je potrebný opätovný súhlas obecného zastupiteľstva. Je veľký rozdiel, či ide o prenájom nehnuteľnosti
na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú 15 rokov a taktiež, ak ide o prenájom nehnuteľnosti na iný účel.

39. Odvolací súd ďalej udáva, že pre platné uzatvorenie zmluvy – nájomnej zmluvy na 15 rokov, ktorá
sa týka rozsiahleho majetku žalobcu a to budovy, záhrady, dvora o výmere 872 m2 a 162 m2 je
potrebné rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ak takáto právomoc nie je podľa Zásad o nakladaní

smajetkomobcezverenápriamostarostovi.Vôľaobceprenajaťtakútonehnuteľnosťnatakdlhéobdobie
sa vytvára v kolektívnom orgáne obce, ktorým je obecné zastupiteľstvo a rozhodnutie tohto kolektívneho
orgánu navonok vo vzťahu k druhej zmluvnej strane sa prejaví konaním starostu, teda podpísaním
nájomnej zmluvy. Starosta nemá oprávnenie vytvárať vôľu obce, starosta je výkonným orgánom obcepri uzatváraní právnych úkonov. Ak takúto vôľu vytvorí sám starosta bez preukázanej vôle obecného
zastupiteľstva, takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka a Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a Zákona č. 138/1991 o majetku obcí.

40. Odvolací súd k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol
predčasne rozsudkom, ktorým uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, ak
zároveň nerozhodol o protinávrhu žalovaného a to o investíciách, ktoré žalovaný investoval do

predmetnej nehnuteľnosti vo výške 103.517,47 eur, udáva, že tento protinávrh žalovaného o zaplatenie
103.517,47 eur, ktorý vzniesol v tomto konaní, bol vylúčený na samostatné konanie skorším rozsudkom
súdu prvej inštancie vydaným v tomto konaní č. k. 17Cb/91/2015-138 zo 4. júna 2018 s tým, že toto
konanie sa bude viesť ako samostatné konanie pod sp. zn. 17Cb/25/2018. Krajský súd v Košiciach tento
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o vylúčení protinávrhu žalovaného na samostatné konanie nezrušil,
je právoplatný a teda o tomto protinávrhu žalovaného sa vedie samostatné konanie. Je treba uviesť,

že konanie o zaplatenie 103.517,47 eur má základ v posúdení toho, či žalovaný je povinný vypratať
predmetnú nehnuteľnosť alebo nie. Ak by ju nemal povinnosť vypratať, potom nie je dôvod v tomto
štádiu, aby si žalovaný uplatňoval proti žalobcovi tieto investície, ak nájomný vzťah by trval ďalej. Ak
však bolo rozhodnuté, že nájomný vzťah ani nevznikol, pretože nájomná zmluva je absolútne neplatná,
práve tento rozsudok bude základom pre konanie o žalovanom uplatnenej pohľadávke 103.517,47 eur

titulom vyporiadania si vzájomných nárokov z neplatného nájomného vzťahu.

41. Odvolací súd k ďalšiemu tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že ak je predmetná Nájomná zmluva
z 15.3.2005 neplatná, ako to uzavrel súd prvej inštancie, potom nemôže byť platná výpoveď žalobcu

z tejto nájomnej zmluvy, ktorú žalobca vykonal písomným podaním zo dňa 29.5.2015, udáva, že
predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, predmetom tohto konania
je vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaný je oprávnený predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je nesporne vo
vlastníctve žalobcu užívať len na základe platného právneho úkonu. Ak takýto právny úkon neexistuje,
pretože bolo preukázané, že Nájomná zmluva z 15.3.2005 je neplatná, je výrok rozsudku súdu prvej

inštancie o tom, že žalovaný je povinný vypratať predmetnú nehnuteľnosť správny, pretože žalobca sa
dôvodne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva – užívania nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, ak
ju užíva žalovaný bez právneho dôvodu.

42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovaného vypratať predmetné nehnuteľnosti, ako vecne správny v celom rozsahu.

43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

44.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).