Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 13, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204939
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724204939.1

Uznesenie

OkresnýsúdPopradsudkyňouJUDr.ErikouBorovskouvkonanínavrhovateľky:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,
s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti odporcovi: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX H. F., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2024 sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady modrý
kontajner s bielym nápisom „LLOYD TRIESTINO“ z pozemku evidovaného ako parcela KN-C č. 255
o výmere 457 m2, druh pozemku orná pôda, na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie H. F., do

3 dní od doručenia uznesenia súdu.

2. Návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tvrdeniami, že navrhovateľka spolu s manželom
D. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely KN-C č. 249 o výmere 457 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX pre katastrálne územie H. F.. Dňa
24.10.2024 žalovaný umiestnil na uvedený pozemok navrhovateľky a jej manžela modrý kontajner

s bielym nápisom „LLOYD TRIESTINO“. Na umiestnenie tohto kontajnera navrhovateľka nedala nikdy
odporcovi súhlas, odporca kontajner na pozemku umiestnil svojvoľne. Podľa priloženého geometrického
zamerania vyhotoveného B. D. I. dňa 29.10.2024 celý kontajner je umiestnený na predmetnom pozemku
navrhovateľky a jej manžela. Listom zo dňa 30.10.2024 navrhovateľka vyzvala odporcu na odstránenie
kontajnera.Odporcanavýzvunereagoval,listsivodbernejlehoteneprevzal.Onesúhlasenavrhovateľky
s umiestnením kontajnera na jej pozemok však vedel, keďže navrhovateľka ho na to upozornila aj

pri priamom kontakte. Navrhovateľka má za to, že odporca si poštovú zásielku neprebral úmyselne.
Odporca svojim konaním zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky a jej manžela. Navrhovaným
neodkladným opatrením sa napraví stav vzniknutý škodlivý stav a nebude potrebné podávať žalobu. Aj
preto pokladá nariadenie neodkladného opatrenia za hospodárnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie. Návrh
oprel o ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku.

3. V prílohe návrhu zástupca navrhovateľky predložil súdu internetový výpis z LV č. XXX k.ú. H.
F., fotodokumentáciu, geodetické zameranie kontajnera na pozemku č. 164/2024 zo dňa 29.10.2024,
listinu „Výzva na odstránenie kontajnera“ zo dňa 30.10.2024 spolu s poštovým podacím lístkom.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby najmä niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného
procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas
konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že

bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie
v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho

príloh, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli
vsúvislostispodanýmnávrhomalebožalobouvovecisamejosvedčené.Dokazovanievkonaníonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania
najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.

11. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného
procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho
vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),

osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením
nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. V prejednávanej veci navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala pred
začatím konania vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu mohol vychádzal iba z obsahu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listín predložených zástupcom navrhovateľky spolu
s týmto návrhom, príp. zo skutočnosti zistených z verejných registrov a zoznamov.

13. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č.XXX vedeného pre okres: J., obec: Stará Lesná,
katastrálne územie: H. F., na tomto LV je evidovaný pozemok v zastavanom území obce, parcela registra
„C“ č. 249 o výmere 457 m2, druh pozemku orná pôda, spôsob využitia 1, tzn. pozemok využívaný pre
rastlinnú výrobu alebo dočasne nevyužívaný na rastlinnú výrobu (ďalej už len „predmetný pozemok“).

Ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú zapísaní navrhovateľka a jej manžel, D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe osvedčenia vydaného podľa zákona č. 323/1992 Zb., N 370/99 –
Z 1519/99 - pol. VZ 205/99.

14. Podľa geodetického zamerania vyhotoveného geodetom Ing. Pavlom Basarikom, GEOPLÁN,

L. Svobodu 4885/91, Poprad, IČO: 517 475 445, dňa 29.10.2024 pod č. 164/2024, predloženého
navrhovateľkouspolusnávrhomnapredmetnompozemkujeumiestnený„kontajner“.Podľavytlačených
obrazových snímok predložených zástupcom navrhovateľky na predmetnom pozemku je umiestnenýlodný kontajner, ktorý má nápis „LLOYD TRIESTINO“, a ktorého tvar je zhodný so zakreslením na tomto
geodetickom zameraní.

15. Na základe uvedených skutočností súd mal za to, že navrhovateľka pre účely rozhodnutia
o neodkladnom opatrení osvedčila, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku, a že
na predmetnom pozemku je umiestnený kontajner tak, ako to vyplýva z geodetického zamerania
apredloženejtlačeobrazovýchsnímkov.Navrhovateľkatedaosvedčila,ženajejpozemkujeumiestnený
kontajner, ktorého odstránenia sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Navrhovateľka však

pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení ničím neosvedčila v návrhu tvrdenú skutočnosť, a to,
že kontajner na predmetný pozemok umiestnil odporca, a to dňa 24.10.2024, príp. iné skutočnosti,
z ktorých by vyplývalo, že vlastníkom kontajnera umiestneného na jej pozemku je odporca. Teda, že
je to práve odporca, kto svojim konaním zasahuje do jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku.
Navrhovateľka tak neosvedčila, že by medzi ňou a odporcom existoval v súvislosti s kontajnerom
umiestneným na jej pozemok nejaký právny vzťah, a teda, že by odporca bol tak vo veci pasívne

legitimovaný. Preto súdu neostávalo nič iné, iba pre neosvedčenie jedného zo základných predpokladov
pre nariadenie každého neodkladného opatrenia, a to existencie právneho vzťahu medzi stranami
a z neho vyplývajúceho nároku navrhovateľky, ktorému má byť poskytnutá ochrana navrhovaným
neodkladným opatrením, návrh zamietnuť. Tu súd len dodáva, že pokiaľ zástupca navrhovateľky petitom
návrhupožadovalodstráneniekontajnerazpozemkuevidovanéhoakoparcelač.255,niezpredmetného

pozemku evidovaného parcela č. 249, s tým, že sa jedná o parcelu evidovanú na LV č. XXX vedenom
pre katastrálne územie H. F. o výmere 247 m2, tzn. parcelu o zhodnej výmere ako je výmera parcely
č.249 evidovaná na tom istom LV, súd vychádzajúc z výpisu z LV č. XXX a celého obsahu návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že ide o zrejmý omyl pri písaní, a že
zástupca navrhovateľky sa návrhom domáha odstránenia kontajnera z predmetného pozemku, teda z

parcely č. 249.

16. Avšak aj za predpokladu, že navrhovateľka by osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi
stranami (čo neosvedčila), za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu súd považoval neosvedčenie aj
ďalšieho predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to skutočnosti odôvodňujúcich samotnú

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Ako vyplýva z cit § 325 ods.
1 Civilného sporového poriadku potreba úpravy právnych pomerov strán, ktorá je jedným z ďalších
základných predpokladov nariadenia každého neodkladného opatrenia, musí byť neodkladná. To v sebe
zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené vtedy,
ak jeho navrhovateľovi neodkladne hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza

k ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu žalobu. Zástupca navrhovateľky
potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil bez ďalšieho iba tvrdeniami, že
„neodkladným opatrením sa napraví vzniknutý škodlivý stav a preto nebude potrebné v tomto prípade
podávať žalobu...preto pokladáme nariadenie neodkladného opatrenia za hospodárnejšie, rýchlejšie

a efektívnejšie“...“. Z týchto skutočností bez ďalšieho nevyplýva naliehavosť, ani nevyhnutnosť potreby
úpravy právnych pomerov strán tak, ako navrhovateľka návrhom žiada. Navrhovateľka netvrdí, a zo
skutočností osvedčených listinami predloženými navrhovateľkou spolu s návrhom ani nevyplýva,
že by v dôsledku ňou tvrdeného vzniknutého „škodlivého stavu“, teda v dôsledku ňou tvrdeného
obmedzenia jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, vedenému ako orná pôda, podľa snímkov

nevyužívanému na rastlinnú výrobu, jej hrozil vznik nejakej škody alebo inej ujmy.

17. Pokiaľ zástupca navrhovateľky nariadenie neodkladného opatrenie dôvodí tým, že
neodkladné opatrenie bude „hospodárnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie“, a že „nebude potrebné v tomto
prípade podávať žalobu“, súd zdôrazňuje, že účelom každého neodkladného opatrenia je poskytnúť

jeho navrhovateľovi rýchlu súdnu ochranu v prípade existencie potreby neodkladnej úpravy právnych
vzťahov,atozapredpokladuosvedčenia(niepreukázania)základnýchprávnerelevantnýchskutočnosti.
Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje spravidla bez výsluchu, bez vyjadrenia strán, bez nariadenia
pojednávania a bez dokazovania v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktoré pre
krátkosťčasuaninemôževykonať.Tzn.,zjednodušenýmprocesnýmpostupom,ktorýurčitýmspôsobom

zasahuje do princípu rovnosti strán, nakoľko favorizuje procesné postavenie navrhovateľa a popiera
tradičnú zásadu, podľa ktorej má byť vždy vypočutá aj druhá strana sporu. Účelom neodkladného
opatrenia nie je v žiadnom prípade nahradiť rozhodnutie vo veci samej, a ani prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Teda dosiahnuť to, aby navrhovateľ len na základe zjednodušeného procesnéhopostupu mal neodkladným oparením rýchlo a hospodárne právne vyriešenú vec s konečnou platnosťou.
Nemožno totiž zamieňať zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia,ktorýmápovahuibaosvedčovaniaprávnevýznamnýchskutočností,avktoromsúdrozhoduje

bez akéhokoľvek vyjadrenia protistrany, s procesným postupom spočívajúci vo vykonaní riadneho
dokazovania za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností, ktorý je základom pre rozhodnutie o žalobe
vo veci samej. Tieto procesy nemožno zamieňať, ani obchádzať. Na tom nič nemení to, že podľa platnej
procesnej úpravy (na rozdiel od úpravy predbežných opatrení v Občianskom súdnom poriadku účinnom
od 30.06.2015) koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia nie je už nevyhnutne viazaná na konanie vo

veci samej a po rozhodnutí súdu o neodkladnom opatrení nemusí už vždy nasledovať konanie o žalobe
vo veci samej. Táto nová koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádzajúca z princípu ochrany
práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez časového obmedzenia (pokiaľ súd ho neohraničí), a
pokiaľ trvajú dôvody na jeho nariadenie (§ 334 Civilného sporového poriadku) totiž bola determinovaná
legitímnou požiadavkou na efektívnosť súdnej ochrany prostredníctvom neodkladných opatrení, ktorá
často absentovala po zániku predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. V žiadnom

prípade však nie požiadavkou, aby nariadené neodkladné opatrenie nahradilo rozhodnutie o žalobe vo
veci samej.

18. Petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha uloženia
povinnosti odporcovi „odstrániť kontajner“ z predmetného pozemku. Takýto výrok neodkladného

opatrenia je možné stotožniť s eventuálnym výrokom rozhodnutia o žalobe vo veci samej. Súd mal
za to, že aj pôvodne zjednodušená procesná teória (bez normatívneho vyjadrenia), podľa ktorej malo
byť vo všeobecnosti neprípustné nariadiť predbežné opatrenie, ktorého výrok by nahrádzal alebo bol
totožný s rozhodnutím vo veci samej, bola prekonaná judikatúrou počas účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Nový Civilný sporový poriadok v cit. § 330 ods. 2 už pritom výslovne vyjadril, že súd môže

nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritérium
pre akceptovateľnosť takéhoto neodkladného opatrenia je pritom to, aby totožnosť výrokov pripúšťala
povaha veci. Aj keď nemožno abstraktne vymedziť, ktoré výroky svojou povahou pripúšťajú takéto
neodkladné opatrenie, možno konštatovať, že spravidla pôjde najmä o špecifické zadržovacie nároky.
A tiež možno konštatovať, že z povahy veci je zrejmé, že takéto neodkladné opatrenia neprichádzajú

do úvahy v prípade určovacích výrokoch, štandardných žalôb na zaplatenie peňažnej sumy, a pod.
Totožnosť výrokov pritom jednoznačne neprichádza do úvahy vtedy, ak by sa neodkladným opatrením
vytvoril nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami a nebola by možnosť
navrátenie do predošlého stavu. V prejednávanej veci súd mal za to, že navrátenie do predošlého
stavu by za vynaloženia určitých nákladov bolo možné. Avšak za rozhodujúce považoval predovšetkým

hľadisko existencie skutočnosti opodstatňujúcich vôbec nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
navrhovateľka nijako neosvedčila. Navrhovateľke nič nebránilo, a ani nebráni, podať riadnu žalobu
vo veci samej a dôkazmi preukázať, že jej nárok odstránenie kontajnera uplatnený voči odporcovi je
opodstatnený. Za danej situácie, kedy navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, navrhovateľka neosvedčila ani dôvody a potrebu vytvárať podmienky pre vznik

takýchto nákladov.

19. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
celkom zamietol.

Poučenie:

Protiuzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.