Rozhodnutie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209461
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5119209461.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. F., právne zastúpený JUDr. Jánom
Sukeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: Správa ciest
Žilinského samosprávneho kraja, so sídlom M. Rázusa 104, Žilina, IČO: 42 054 575, o náhradu škody,

na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32C/65/2019-318 zo dňa
10. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 720 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 21.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Východiskovo súd prvej inštancie za preukázané vyhodnotil, že v posudzovanom prípade bola
škoda na vozidle žalobcu spôsobená v dôsledku pádu stromu, ktorého koreň sa nachádzal v
cestnom ochrannom pásme cesty III. triedy. Táto skutočnosť vyplýva z výpovedí svedkov G. a H.,

ktorí uviedli, že korene boli vo vzdialenosti 8-10 metrov od okraja cestnej komunikácie, pričom tieto
skutočnosti v konaní neboli rozporované. Vlastníkom cesty III. triedy je vlastníkom Žilinský samosprávny
kraj a správu a údržbu tejto cesty vykonáva žalovaný ako ním zriadená organizácia.
3. Následne pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného okresný súd odvodil zo znenia § 11 ods. 3 prvá
veta zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého:
„Príslušný cestný správny orgán môže nariadiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti

alebo zariadenia, aby v cestnom ochrannom pásme odstránil alebo upravil stavbu, zariadenie, stromy,
kry alebo iné porasty, prípadne aby upravil povrch pôdy.“
4. Súd prvej inštancie v danej spojitosti dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť,
ktorá mu vyplýva zo znenia ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov, t. j. nenariadil vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi
pozemkov nachádzajúcich sa vedľa pozemnej komunikácie, aby v cestnom ochrannom pásme odstránil

alebo upravil stromy, kry alebo iné porasty. Žalovaný totiž v dôsledku predchádzajúcich udalostí
vedel o problémoch, ktoré spôsobujú stromy opakovane padajúce na daný úsek cesty. Inými slovami,
žalovaný vedel o hroziacom nebezpečenstve vzniku škody na zdraví a majetku v dôsledku stromov
opakovane padajúcich na pozemnú komunikáciu v danej oblasti, napriek tomu nevykonal žiadne
opatrenia, a ani neinicioval vykonanie opatrení, ktoré by smerovali k predchádzaniu možného vzniku
škody do budúcnosti.

5. K obrane žalovaného, týkajúcej sa osobitných poveternostných podmienok ako vis maior, ktoré ho
majú zbaviť zodpovednosti, okresný súd uviedol, že z Klimatologického posudku zo dňa 15.10.2020nevyplýva, že by v deň predmetnej udalosti v oblasti posudzovaného úseku pozemnej komunikácie boli
také poveternostné podmienky, ktoré by boli tak špecifické, a pre danú lokalitu tak výnimočné, aby ho
zbavili zodpovednosti.

6. Podľa súdu prvej inštancie tak boli v posudzovanom prípade naplnené všetky predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ. Existencia protiprávneho úkonu spočíva v nesplnení
si označenej povinnosti zo strany žalovaného, v dôsledku čoho bola žalobcovi preukázateľne spôsobená
škoda na jeho osobnom motorovom vozidle. Výška žalobou uplatnenej škody bola v konaní preukázaná

faktúrou, dokladom o úhrade faktúry a čestným prehlásením. Z uvedených dokladov vyplýva, že žalobca
uhradil za karosárske a demontážno-montážne práce po poškodení pádom stromu na vozidlo a za
lakovanie poškodených dielov sumu vo výške 1870 eur a za náhradné diely sumu 850 eur, spolu 2720
eur. Jednotlivé položky neboli v konaní žalovaným rozporované.

7. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením voči žalobcovi, okresný súd mu v súlade s § 517

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal i nárok
na úroky z omeškania, a to od 21.12.2018.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, na základe čoho mu (súd) proti žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny v prospech
žalovaného, alternatívne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie.
10. Zopakoval, že vlastníkom stromu, ktorý spadol na kapotu vozidla žalobcu je podľa Záznamu

o preverení oznámenia škodovej udalosti TANAP, ktorý preto zodpovedá za vzniknutú škodu. Mal za
to, že nad rámec cestného zákona nemožno rozširovať údržbu pozemkov, stromov a nehnuteľností
nachádzajúcich sa v susedstve pozemnej komunikácie, keďže predmetný strom rástol mimo cestného
telesa cesty, ktorá je v správe žalovaného a na pozemku, ktorý nepatrí žalovanému, pričom v čase
škodovej udalosti strom netvoril prekážku na ceste, resp. závadu v zjazdnosti, nakoľko na nej neležal,

ale padol priamo na kapotu vozidla. Strom teda neprišiel do styku s komunikáciou žalovaného. Zo znenia
§ 12 ods. 2 písm. a) Vyhlášky vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že pod pojem závada v zjazdnosti
cesty Vyhláška subsumuje opadnuté stromy a kamene, teda situáciu, keď stromy a kamene ležia na
ceste a sú v stabilnom a nemennom dotyku s vozovkou cesty (t. j. ležia na ceste). Aj
z formulácie demonštratívneho výpočtu závad v zjazdnosti uvedených v ust. § 12 ods. 2 písm. a) až c)

Vyhlášky je zrejmé, že závadami v zjazdnosti sú stavy/predmety, ktoré sú v priamom bezprostrednom
dotyku s cestou, svojou stabilnou polohou na alebo vo vozovke sa stávajú jej stavom (výtlky, výmole,
hrbole, materiál, spadnuté stromy a kamene, znečistenie/poškodenie vozovky, poľadovica). Preto
padajúci strom nemôže byť závadou v zjazdnosti cesty, nakoľko nie je zmenou stavu komunikácie a jej
zjazdnosti. Až spadnutý strom na ceste je v súlade

s ust. § 12 ods. 2 písm. a) Vyhlášky závadou v zjazdnosti.
11. Neočakávané spadnutie stromu na idúce vozidlo je okolnosťou, ktorú ani žalovaný nedokáže
predvídať, a ani nie je v medziach možností žalovaného upozorniť na náhodný/neočakávaný pád
stromov na vozidlo/vozovku, t. j. v situácii, aká nastala v prípade priameho pádu stromu na vozidlo
žalobcu nie je objektívne v medziach možností správcu, t. j. žalovaného tento strom odstrániť, ani naň

predpísaným spôsobom upozorniť, nakoľko nebolo preukázané v konaní, že strom, ktorý spadol priamo
na kapotu vozidla žalobcu bol chorý, suchý alebo inak poškodený, a dal by sa predpokladať jeho pád.
12. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov: príslušný cestný správny orgán môže nariadiť vlastníkovi,
správcovi alebo užívateľovi nehnuteľností alebo zariadenia, aby

v cestnom ochrannom pásme odstránil alebo upravil stavbu alebo zariadenie, stromy, kry alebo iné
porasty, prípadne aby upravil povrch pôdy. V závislosti od druhu zvláštneho užívania sa jedná o vecne a
mieste príslušný cestný správny orgán – Okresný úrad, odbor cestnej dopravy pozemných komunikácií
(Okresný úrad dopravy) alebo Okresný úrad v sídle kraja. Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného súd odvodzuje nesprávne, nakoľko cestný správny orgán nie je

správca komunikácie.
13. Z uvedeného potom vyplýva, že nemožno vytýkať žalovanému, že si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov, nakoľko takúto povinnosť mu zákon neprikazuje.14. Okrem toho žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že si neplní svoje pracovné povinnosti, pretože
podľa Technických podmienok TP 08/2013 vydaných Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií súčinnosťou od 1.12.2013 bežné

prehliadky vykonáva správca cestnej komunikácie pravidelne po celý rok. Početnosť opakovaných
prehliadok závisí na dopravnom význame cestnej komunikácie. Bežné prehliadky sa vykonávajú na
cestách III. triedy najmenej jeden krát za mesiac. Z toho vyplýva, že žalovaný postupuje tak, ako mu
to prikazuje zákon a žiadnu svoju povinnosť nezanedbal. Žalovaný pri týchto prehliadkach dodržiava
právne predpisy, a v prípade, ak by bolo viditeľné nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ohroziť zdravie, život

alebo majetok je potrebné toto nahlásiť na Okresný úrad.
15. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny: „Vlastník (správca, nájomca)
pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať.
Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi
(správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o
jej vyrúbaní“. Takýto súhlas nie je potrebný pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka,

alebo značnej škody na majetku. Keďže v tomto prípade nešlo o bezprostredné ohrozenie zdravia a
života človeka, alebo značnej škody na majetku, pretože nebolo v konaní preukázané, že by strom, ktorý
spadol na vozidlo žalobcu bol chorý, poškodený, suchý a pod., nie je možné dať škodu na žalovaného,
pretože nie je majetkovým správcom pozemku, z ktorého strom spadol na vozidlo žalobcu.
16. Hlavnú úlohu v tomto konaní zohrali podľa odvolateľa poveternostné podmienky, ktoré v ten deň

prevládali v danom úseku, tak ako o tom vypovedali svedkovia, a aj samotný žalobca. Preto sa žalovaný
nestotožňuje s tvrdením súdu, že v danom úseku neboli poveternostné podmienky, ktoré by boli tak
špecifické, a pre danú lokalitu tak výnimočné, aby žalovaného zbavili zodpovednosti. Na pojednávaniach
bolo jednoznačne preukázané, že
v čase a mieste škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 18.1.2018 bol silný vietor/fujavica, nepriaznivé

poveternostné podmienky, silné sneženie, ktoré zapríčinilo pád stromu na vozidlo žalobcu, a teda
išlo o vyššiu moc (vis major). Aj keď táto nie je v našom právnom poriadku definovaná, podľa
rozhodovacejpraxevšakideoudalosť,ktoroujezvláštnaprávnaskutočnosť,spočívajúcavmimoriadnej,
nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu a môže ju predstavovať
aj prírodná udalosť.

17. Žalovaný uzavrel, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých predpisov je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol
schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalobca však napriek preukázaným zlým

poveternostným podmienkam pokračoval vjazde na svojom vozidle a neprispôsobil svoju jazdu stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Žalobca na pojednávaniach vypovedal,
že pre zlé poveternostné podmienky sa iné vozidlá vracali späť kvôli zlému počasiu, a že aj ohýbalo
stromy. Na pojednávaní žalobca k stavu vozovky uviedol, že: „Viditeľnosť nebola, husto snežilo a to sme
išli pomaly, už aj vzhľadom na to, že cesta bola zasnežená a aj viditeľnosť bola slabá“. Aj z tohto je jasne

preukázané, že žalobca mohol predísť škode, ktorá mu bola spôsobená tým, že by prispôsobil svoju
jazdu stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

18. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca zopakoval zásadné závery okresného súdu,
s ktorými sa stotožnil a uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v potrebnom rozsahu.

19. Akcentoval, že v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je všeobecnou povinnosťou každého počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom žalovaný jednal v rozpore
s objektívnym právom, keď vedel alebo mohol vedieť o zlom technickom stave v podobe nebezpečia
padajúcich stromov v okrese I., ako aj na samotnej ceste III/2311 v smere z obce J. na obec K., ako aj
o ich spôsobilosti inému spôsobiť škodu a napriek tomu nevykonal žiadne opatrenia, aby vzniku tejto

škodyzabránilvsúladesjehoprevenčnoupovinnosťou.Žalovanýtakporušilsvojuprevenčnúpovinnosť,
keď minimálne vhodným spôsobom neupozornil (napr. dopravným značením) na padanie stromov
na uvedenej komunikácii a taktiež neinicioval cestný správny orgán, aby tento postupoval v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 135/196l Zb. o pozemných komunikáciách. Vzhľadom na opakované
výjazdy k spadnutým stromom v danom úseku cesty mohol cestný správny orgán po upozornení zo

strany žalovaného nariadiť vlastníkovi, resp. užívateľovi predmetného pozemku odstránenie stromov
v cestnom ochrannom pásme. Žalovaný však uvedené neinicioval napriek vysokému nebezpečenstvu
padania stromov na pozemnú komunikáciu, ktorú žalovaný spravoval, pričom táto skutočnosť bola v
konaní preukázaná viacerými dôkazmi.20. Žalobca dodal, že z Klimatologického posudku zo dňa 15.10.2020 vyhotoveného SHMÚ, Odbor
Meteorologická služba Banská Bystrica, nevyplýva, že by poveternostná situácia v rozhodnom čase bola
taká výnimočná, že by sa mohol žalovaný zbaviť svojej zodpovednosti, a to ani ako vis major. Rovnako

zavádzajúce je vyjadrenie žalovaného, že žalobca neprispôsobil svoju jazdu stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Tak ako vyplýva z výpovede samotného žalobcu, ako aj z
výpovedí svedkov A. L. H. a M. G., žalobca išiel rýchlosťou okolo 40 km/h, jeho jazda bola veľmi opatrná,
lebo videl, že na ceste nebol odhrnutý sneh, pričom rýchlosť vozidla prispôsobil stavu a povahe vozovky.

21. Krajský súd ako súd odvolací vec (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení
s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietol.

22. Odvolacia argumentácia je opodstatnená. Hypotéza okresným súdom aplikovaného ustanovenia
§ 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách jednoznačným spôsobom
identifikuje subjekt (zákonnej) povinnosti „nariadiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti
alebo zariadenia, aby v cestnom ochrannom pásme odstránil alebo upravil stavbu, zariadenie, stromy,
kry alebo iné porasty, prípadne aby upravil povrch pôdy“ a to tak, že týmto subjektom je príslušný cestný

správny orgán. Ten istý (cestný) zákon (č. 135/1961 Zb.) definuje (v rámci svojho ustanovenia § 3
ods. 1 a 2), že orgánmi štátnej správy pre pozemné komunikácie, t. j. cestnými správnymi orgánmi sú
ministerstvo, okresné úrady v sídlach krajov, okresné úrady, resp. obce v rámci preneseného výkonu
štátnej správy.
23. Nadväzne niet pochýb, že žalovaný „nespadá“ ani do jednej kategórie subjektov obsiahnutých

v predmetnom taxatívnom výpočte nositeľov vyššie citovanej povinnosti. Z tohto dôvodu (žalobou
označený žalovaný) nemôže niesť zodpovednosť za porušenie (§ 420 OZ) takej/tej povinnosti, ktorú
relevantná právna norma ukladá (práve a len) inému subjektu. Inými slovami, nie žalovaný je subjektom,
ktorého zaťažuje povinnosť a z toho vyplývajúca zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi
(prípadným) porušením citovanej povinnosti. Na tom nič nemení ani dodatočná (právne irelevantná)

„snaha“ odvolateľa vykonštruovať základ zodpovednosti žalovaného „aspoň“ vo forme úvahy, že
žalovaný „neinicioval cestný správny orgán, aby tento postupoval v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta zákon
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.“.

24. Procesnou konzekvenciu konštatovaného je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný

niejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,čobezďalšiehomusíviesťkzamietnutiužaloby.Okresnýsúd
teda síce náležite ustálil skutkový stav, prehliadol však rozoberané zásadné procesnoprávne aspekty
aplikovanej právnej normy.
25. Opísané vo svojich dôsledkoch viedlo k zmene napadnutého meritórneho výroku
v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu.

26. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec k otázke, či obdobný skutkový dej môže zakladať aj
zodpovednosť iného subjektu (než cestného správneho orgánu), možno „inšpiratívne“ poukázať na
(vkonaní)predloženérozhodnutieKSvBanskejBystricisp.zn.17Co/79/2016,založenénakonštatovaní
zodpovednosti (pochopiteľne v osobitostiach danej veci) Lesov SR v zmysle § 415 OZ.

27. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania.
28. Žalobca bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, čo zakladá jeho povinnosť nahradiť protistrane

trovy konania v pomere 100 %. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne postupom podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.