Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-9C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209617
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5314209617.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v spore v spore žalobcov: 1a/ A. B., C. D.,
nar. XX. X. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 1b/ A. F., C. G. nar. 2. 8. 1954, bytom E. XXXX, XXX XX
E., 1c/ C. B., C. B., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 1d/ H. B., C. B., nar. XX. X. XXXX,
bytom E. XXX, XXX XX E., žalobcovia 1a/, 1c/ a 1d/ zastúpení: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom
Hlavná 25, 917 01 Trnava proti žalovaným: 1/ I. J., C. B., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XX/XXX, XXX XX

K., 2/ G. D., C. B., nar. X. X. XXXX, bytom J. L. XX, XXX XX M., 3/ N. B., C. B., nar. X. X. XXXX, bytom
E. XXX, XXX XX E., žalovaní zastúpení: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01
Čadca, o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaní v rade 1/ až 3/ m a j ú voei žalobcom v rade 1a/ až 1d/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

III. Súdnemu znalcovi G. F. D., znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria p r
i z n á v a voei žalobcom v rade 1a/ až 1d/ nárok na znaleckú odmenu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30. 9. 2014 v spojení s jej úpravou zo dňa 25. 10. 2014 sa pôvodný žalobca domáhal
určenia neplatnosti darovacej zmluvy registrovanej Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom
pod J. XXX/XX, ktorou daroval žalovaným v rade 1/ - 3/ nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č.
XXXXX, O. XXXXX A. O. XXXX, kat. úz. E., ako aj určenia neplatnosti darovacej zmluvy vedenej pred

Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pod J. XXXX/XXXX, ktorou žalovaným v rade 1/ - 3/
daroval nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. E.. Podanú žalobu pôvodný žalobca
odôvodnil tým, že jeho vôľa je a bola, aby časť nehnuteľností bola až do jeho smrti v jeho vlastníctve
a ďalšia časť nehnuteľností prešla na osobu alebo osoby, ktoré ho dochovajú, časť nehnuteľností chcel
za účelom prilepšenia si s ohľadom na svoj zdravotný stav predať. Nehnuteľnosti boli prevedené do
vlastníctva žalovaných v rozpore s jeho rozhodnutím. V mesiaci september 2013 pôvodný žalobca
utrpel mozgovú príhodu, ktorá v spojení s jeho vekom mu priniesla značné následky na fyzickom aj

psychickom stave. Zneužili jeho zdravotný stav a dali mu podpísať písomnosti, asi zmluvy, ktorými
previedol v rozpore s tým, čo chcel, na žalovaných v rade 1/ - 3/ nehnuteľnosti, ktoré vlastnil. Tieto zmluvy
boli podpísané dňa 5. 3. 2014. Žalovaní nemali k dispozícií občiansky preukaz pôvodného žalobcu,
napriek tomu je na zmluvách overený jeho podpis. Pôvodný žalobca predpokladal, že mali k dispozícií
fotokópiu občianskeho preukazu, mohli ho získať len zo zdravotnej karty. Občiansky preukaz bol stále
u manželky pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca nevedel, čo podpisoval. Nikto ho neinformoval, že

prichádzaocelýmajetokaanimutonemohlipovedať,lebovedeli,žestakýmriešenímbynesúhlasilana
svojom stanovisku si trvá. Žalovaní sa o neho nestarali, vedel, že užíva liek Lexaurin, čo spôsobovalo,
že prakticky stále spal. Hovorili, že sa chcú o neho postarať, ale keď mali nehnuteľnosti prevedené,prestali sa o neho zaujímať. Pôvodný žalobca si myslel, že mozgová príhoda mu spôsobila takú duševnú
poruchu, ktorá ho urobila na uzavretie zmlúv na prevod na nehnuteľností neschopným.

2. Žalobcovia v rade 1c/ a 1d/ podaním zo dňa 26. 2. 2020 na doplnenie skutkových tvrdení
podanej žaloby uviedli, že pôvodný žalobca utrpel v septembri 2013 ťažkú cievnu mozgovú príhodu
(mozgový infarkt), v dôsledku čoho došlo k vážnemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, a to nielen
fyzického zdravia, ale aj zdravia psychického. Mozgový infarkt postihuje mozgové funkcie a fungovanie
centrálneho nervového systému, čo má vplyv na fyzickú aj duševnú stránku pacienta. Cievna mozgová

príhoda znamenala čiastočné ochrnutie ľavej polovice tela, a teda faktické úplné obmedzenie hybnosti
a pohybu, tras horných končatín, neschopnosť sám stáť a chodiť, a teda úplnú neschopnosť postarať sa
sámosebaasvojezákladnépotreby.Zhľadiskapsychickéhomalanajzávažnejšídopaddemencia,ktorá
je všeobecne spojená so zhoršovaním pamäti, zabúdaním nedávnych udalostí, mien, neschopnosťou
rozpoznávať známe miesta a neschopnosťou orientovať sa v čase. V opísanom zdravotnom stave
žalovaní odviezli pôvodného žalobcu z nemocnice v Čadci do Šúroviec. Uvedené sa uskutočnilo bez

vedomia a súhlasu žalobkyne v rade 1a/. Podľa sprostredkovaných informácií žalobcov v rade 1c/ a 1d/
žalovaní svojho otca fakticky uniesli a vzali ho k sebe, kde ho držali proti vôli jeho manželky, ktorá sa
mala domáhať jeho prevzatia, pričom vznikali opakované konflikty. Žalobkyni v rade 1a/ bolo umožnené
odviesť si manžela až 1. 5. 2014, teda po tom, ako pôvodný žalobca podpísal sporné zmluvy a previedol
všetok svoj majetok na žalovaných. Podľa zdravotnej dokumentácie bol pôvodný žalobca v čase

podpísania zmlúv vo veľmi vážnom zdravotnom stave. Podľa lekárskeho nálezu zo dňa 13. 3. 2014
išlo o stav po kardioembolickom mozgovom infarkte s ľavostrannou hemiparézou (t. j. ochrnutím ľavej
polovice tela), s atrofiou mozgu (t. j. odumieranie mozgového tkaniva), multiinfarktovou encefalopatiou,
čo znamená významný kognitívny deficit a demenciu. Podľa ošetrujúcej lekárky bola spolupráca
s pacientom limitovaná, tento nedokázal sám ani stáť, dokonca ani s oporou. Kontakt s ním bol sťažený,

odpovedal spomalene, bol bradypsychický, t. j. so spomaleným myslením. Ako ďalšia diagnóza sa
uvádzaParkinsonskýsyndróm,ktorýsaprejavujetypickýmtrasom,spomalenímpohyblivosti,poruchami
chôdze a rovnováhy. Ďalšími príznakmi sú poruchy správania v spánku, strata čuchu, psychické zmeny -
demencia,úzkosť,halucinácie,vkonečnomštádiusavyskytujúpsychoticképoruchyademencia.Ztohto
lekárskeho nálezu je zrejmé, že pôvodný žalobca trpel v uvedenom (rozhodujúcom) období demenciou

(multiinfarktovou demenciou), ktorá výrazným spôsobom ovplyvňovala jeho schopnosť vnímať, chápať
a prejavovať vôľu. Popri demencii pôvodný žalobca trpel aj ďalšími chorobami, ktoré spolu s demenciou
ovplyvňovali jeho duševný stav a kognitívne funkcie. Je nepochybné, ak uvedenými chorobami trpel
pôvodný žalobca ku dňu 13. 3. 2014, musel uvedenými chorobami trpieť aj v čase uzatvárania
darovacích zmlúv, ku ktorým došlo dňa 5. 3. 2014. V dôsledku týchto chorôb (najmä demencie) bol

pôvodný žalobca v takom duševnom stave, že nebol spôsobilý na právne úkony. I keď stupeň demencie
z dostupných lekárskych správ priamo nevyplýva, z opísaných príznakov sa javí, že išlo o demenciu
stredného až ťažkého stupňa. Pacient s takýmto stupňom demencie podľa informácií žalobcov nie
je spôsobilý na právne úkony. Ak teda pôvodný žalobca trpel v marci 2014 demenciou stredného
až ťažkého stupňa spolu s pridruženými diagnózami (atrofia mozgu, Parkinsonovský syndróm), sú

žalobcovia v rade 1c/ a 1d/ presvedčení, že nebol spôsobilý na uskutočnenie právnych úkonov, akým
bolo uzatvorenie zmlúv, ktorými previedol svoje nehnuteľnosti na žalovaných. Nerozumel obsahu,
zmysluadôsledkomtohtoprávnehoúkonu.Kžalovanýmivyslovenýmpochybnostiamotom,žepôvodný
žalobca žalobu nepísal, ktorý toho vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný (je zaujímavé, že
tu nespôsobilosť pôvodného žalobcu žalovaní uznávajú), žalobcovia v rade 1c/ a 1d/ uviedli, že podľa

ich informácie bolo vôľou pôvodného žalobcu navrátenie do predošlého stavu a tento za svojho života
nechcel disponovať s nehnuteľnosťami, nie tieto darovať iba niektorým svojim deťom. Vzhľadom na svoj
stav nebol schopný formulovať napríklad žalobný petit a s týmto mu pomáhal N. K. G., ktorý vychádzal
z informácií poskytnutých mu pôvodným žalobcom. Pôvodný žalobca mal záujem, aby každé z jeho
detí, resp. každý z jeho dedičov dostal príslušnú časť jeho majetku. Žalobcovia nevidia žiaden logický

dôvod, aby pôvodný žalobca obdaroval iba tri deti, keď mal v skutočnosti detí päť. Nemal ani žiaden
dôvod ostatných dedičov opomenúť. S dcérou Annou (žalobkyňou v rade 1b/), ako aj nebohým synom
C., otcom žalobcov v rade 1c/ a d/, mal dobré vzťahy a určite nemal úmysel ich pripraviť o dedičstvo.
Rovnako je nelogické a ničím neodôvodnené, aby pripravil o dedičstvo žalobkyňu v rade 1a/ ako svoju
manželku. Ostatne ani samotní žalovaní nevedia vysvetliť a tomuto sa vo svojom vyjadrení vyhli, prečo

pôvodný žalobca daroval nehnuteľnosti len im a ostatných potomkov takto opomenul (prakticky vydedil).
Z pohľadu žalobcov sú podozrivé samotné darovacie zmluvy a aj proces ich podpisovania, keď pôvodný
žalobca daroval žalovaným nehnuteľnosti v kat. úz. E. (ktoré už nie sú predmetom tohto konania)
a zmluva mala byť podpísaná dňa 5. 3. 2014, avšak darkyňa K. B. (matka žalobcov) ju podpísala ešte3. 12. 2013 a žalobca ju mal podpísať dňa 5. 3. 2014, overovacia doložka jeho podpisu má č. XX/
XXXX a druhá darovacia zmluva, ktorou pôvodný žalobca previedol na žalovaných pozemky v kat. úz.
E., ktoré sú predmetom tejto žaloby, obsahuje rovnako overovaciu doložku s rovnakým číslom, ako

má overovacia doložka na prvej zmluve. Je vylúčené, aby dva podpisy na dvoch rôznych zmluvách
mali rovnakú overovaciu doložku, rovnaké číslo. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o pravosti overovacej
doložkyapochybnosti,čibolpodpisdarcuúradneoverený.Jetiežnanajvýšneštandardné,abyvprípade
podpisu zmluvy starým človekom, ktorý je očividne v ťažkom zdravotnom stave, je ležiaci s ochrnutou
polovicou tela a trpiaci demenciou, osoba alebo orgán overujúci jeho podpis nevyžadovala lekárske

potvrdenie, že je účastník zmluvy spôsobilý na právne úkony. Je teda otázne, či pracovníčka matriky
(ak skutočne overila podpis darcu) mala k dispozícií také lekárske potvrdenie o spôsobilosti darcu na
uzavretie zmluvy, a či takéto potvrdenie vôbec vyžadovala. Žalobcovia v rade 1c/ a 1d/ spochybnili
žalovanými predložené čestné prehlásenia ako irelevantné alebo nedôveryhodné. Rovnako žalobkyňa
v rade 1a/ podaním zo dňa 22. 2. 2020 poukázala na to, že sa jedná o dve zmluvy, avšak v overovacej
knihe je podpis iba jeden, ktorý je overený pod č. XX/XXXX zo dňa 5. 3. 2024. Položila otázku, kto

overoval podpisy, keď pri podpisoch nie je pečiatka mestského, obecného alebo notárskeho úradu. Je
značný rozdiel medzi podpisom pôvodného žalobcu, ako sa mal podpísať na zmluvu a ako sa podpísal
u lekára. Žalobkyňa v rade 1a/ sa domnieva, že pôvodný žalobca zmluvy nepodpísal a ani nemohol
zmluvy uzavrieť v súlade so zákonom, pretože nebol na to duševne spôsobilý. V septembri 2013 utrpel
mozgovú príhodu (Alzheimerová choroba s demenciou, poruchy pamäti, striedanie zmien nálad, reči,

hybnosti) a tento stav pretrvával aj po vyšetrení v geriatrickej ambulancii 1. 12. 2015.

3. Žalovaní v rade 1/ až 3/ podaním zo dňa 7. 2. 2020 a zo dňa 20. 3. 2020 navrhli podanú žalobu
zamietnuť. Žalobu považovali za nedôvodnú, tvrdenia v nej uvedené za nepravdivé. Uviedli, že s úplnou
istotou môžu povedať, že žalobu nespísal pôvodný žalobca, ani jej obsah nikomu netlmočil, pretože

o nej nemal žiadnu vedomosť napriek tomu, že na poslednej strane je jeho podpis. Podanie žaloby
pôvodným žalobcom žalovaní v rade 1/ - 3/ spochybnili aj podaním zo dňa 3. 4. 2017. O tom, že autorkou
žaloby bola od počiatku žalobkyňa v rade 1a/ svedčí fakt, že odkedy pôvodného žalobcu zo dňa na
deň previezla zo K. H. E., odmietala žalovaných k nemu pustiť, prestala mu dávať predpísané lieky
a začala z jej strany aktívna manipulácia pôvodného žalobcu. Ak žalobcovia uvádzajú, že pôvodný

žalobca vzhľadom na diagnózu nebol spôsobilý na právne úkony v čase, keď darovacie zmluvy, t. j. dňa
5. 3. 2014, podpísal, akým zázračným spôsobom bol spôsobilý na právne úkony v čase, keď datoval
žalobu o neplatnosť darovacích zmlúv dňa 30. 9. 2014. Logicky z toho vyplýva, že dňa 5. 3. 2014 bol
spôsobilý na právne úkony. Pôvodný žalobca si uvedomoval svoje konanie. Ak by chcel sformulovať
žalobu, celkom istotne by vedel, kde prežil svoj produktívny život, kde postavil dom, kde žil viac ako

35 rokov a netvrdil by, že nehnuteľnosť sa nachádza niekde na juhu Slovenska. Takéto vyjadrenie je
v úplnom rozpore s ostatnými presnými informáciami, ktoré v žalobe uvádza a dokazuje to, že žaloba
nie je prejavom jeho vôle. Svedčí to len o tom, že na podpísanie žaloby bol zneužitý a ak ju podpísal,
iste nevedel, pod čo dáva svoj podpis. Ak by mal vedomosť o spisovaní žaloby a bola by vyjadrením
jeho vôle, celkom určite by uviedol presné miesto, kde žil a kde sa nehnuteľnosť nachádza. To, že

takéto údaje žaloba postráda, nasvedčuje tomu, že ju pôvodný žalobca nepísal, ani nečítal. Pôvodný
žalobca po fyzickej stránke bol vo vážnom stave, avšak po psychickej stránke bol na tom dobre aj
vďaka starostlivosti žalovaných v rade 1/ až 3/. Komunikoval normálne, všetkému rozumel. S manželkou
komunikoval bez problémov aj telefonicky. Bol orientovaný v čase aj v priestore. Rozumel udalostiam
z čias minulých, prítomných a aj budúcich. Tieto časové roviny rozpoznával a chápal. Žalobcovia

v rade 1c/ a d/ tieto skutočnosti vedieť nemohli pre ich dlhodobý nezáujem o pôvodného žalobcu, tohto
nijako nekontaktovali. Žalovaní pôvodného žalobcu s jeho súhlasom a súhlasom žalobkyne v rade 1a/
previezli do K. s perspektívou ďalšej rehabilitácie v zdravotníckych zariadeniach. Žalobkyňa v rade
1a/ si pôvodného žalobcu zobrala k sebe 1. 5. 2014. Počas tejto doby pôvodného žalobcu navštívila
štyrikrát s tým, že bola spokojná, prejavila vďačnosť, keď videla, ako pôvodný žalobca napreduje. Vždy

spolu komunikovali, a to o všetkom, aj o tom, že pôvodný žalobca chce žalovaným v rade 1/ až 3/
darovať predmetné nehnuteľnosti. O úmysle darovať žalovaným nehnuteľnosti žalobkyňa v rade 1a/
vedela.Počasnávštevypôvodnéhožalobcuužalovanýchmusamahovorila,žesaonehopeknestarajú,
nech darovacie zmluvy podpíše. Žalobkyňa v rade 1a/ ho v tom podporovala a žalovaných vyzývala,
aby majetkové veci čím skôr realizovali. Žalobkyňu v rade 1b/ pôvodný žalobca nikdy pred žalovanými

nespomínal. Pôvodný žalobca veľmi ľútostivo prežíval nezáujem zo strany vnukov, žalobcov v rade 1c/
a d/. Po odvezení pôvodného žalobcu zo K., žalobkyňa v rade 1a/ tohto celkom izolovala. Žalovaní sa
s pôvodným žalobcom videli približne dvakrát a následne žalobkyňa v rade 1a/ žalovaným neumožnila
ho ani len vidieť. Ak ich osočuje, že mu neboli na pohrebe, bolo to spôsobené tým, že im smrť pôvodnéhožalobcu zatajila a neoznámila im dátum pohrebu. Pôvodnému žalobcovi každý mesiac posielali 100,- €,
niekedyajviac,cítilitoakosvojumorálnupovinnosť.Peniazemuposielaliod07/2014do05/2016.Pokiaľ
ide o proces podpisovania darovacích zmlúv, podpis darovacích zmlúv bol realizovaný pracovníčkou

matriky, knihu overovania žalovaní neskúmali. Darovacie zmluvy mu nahlas prečítali, vlastnoručne ich
podpísal za prítomnosti pracovníčky matriky E. P. J. K., ktorá overila jeho podpis podľa jeho platného
občianskeho preukazu. Matrikárka je pre nich cudzou, nezávislou osobou, nemajú dôvod spochybňovať
jej profesionalitu. Darovacie zmluvy vypracovala advokátka N. O. J. M., ktorú žalovaní oslovili náhodne
a táto bola v kontakte s pôvodným žalobcom dvakrát. Prvýkrát jej pôvodný žalobca hovoril, aký je jeho

úmysel, na základe čoho pripravila zmluvy. Tieto následne priniesla pôvodnému žalobcovi, ktorý si ich
prečítal a týmto porozumel. Pôvodný žalobca v čase, keď uzatváral darovacie zmluvy, presne vedel,
čo robí, s akými dôsledkami. Po spísaní zmlúv bol rád, čo niekoľkokrát opakoval, že spravil poriadky
s majetkom. Bol v dobrom psychickom stave. Pôvodný žalobca porozumel, čo je predmetom darovania,
pretože svoju vôľu vyjadril aj pred matkou žalovaných a spoločne sa rozhodli nehnuteľnosť v E. previesť
na žalovaných. Bolo to v máji 2013 na spoločnej oslave ich životného jubilea, čiže ešte pred uvádzanou

mozgovou príhodou. Žalovaní v rade 1/ až 3/ poukázali a porovnali prepúšťaciu správu D. Q. F. R. zo dňa
10. 10. 2013 a lekársky nález zo dňa 13. 3. 2014, ani v jednej z týchto správ nie je ošetrujúcim lekárom
uvádzaná demencia. Dokonca v lekárskej správe zo dňa 13. 3. 2014 je uvádzané, že t. č. už nebohý
C. B. samostatne udáva zlepšenie stavu. To, že pôvodný žalobca nemohol chodiť a bol pripútaný na
lôžko, neznamená, že bol dementný a toto je vylúčené aj lekárskymi správami. Neexistuje žiadny dôvod,

ktorý by spôsobil neplatnosť darovacej zmluvy. Žalobcovia neosvedčili ani naliehavý právny záujem na
žiadanom určení.

4. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaní v rade 1/ - 3/ predložili potvrdenie o poskytovaní opatrovateľskej
služby zo dňa 19. 11. 2015, faktúry spoločnosti F. G., s. r. o. č. 15, č. 25, č. 6, č. 6/a, č.6/apríl za výkon

opatrovateľskej služby klientovi C. B., poštové poukazy o platbách v prospech C. B. v období od 07/2014
do 05/2016.

5. Uznesením, sp. zn. CA-9C/118/2014 zo dňa 2. 6. 2022 súd pripustil zmenu žaloby v znení, že
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcela KNC č. XXXXX

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele
KNC č. XXXXX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela KNC č. XXXX – trvalý
trávny porast o výmere 184 m2, KNC č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 847 m2, KNC č. XXXXX
– orná pôda o výmere 644 m2 a KNC č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 257 m2, nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX ako KNC č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 461 m2, KNC

č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 631 m2, KNC č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 260
m2, KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere 341 m2 a KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere 236 m2 a na
liste vlastníctva č. XXXXX ako KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere 1059 m2, KNC č. XXXXX – trvalý
trávny porast o výmere 402 m2 a KNC č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 349 m2, všetko kat. úz.
E. patria v celosti do dedičstva po zomrelom pôvodnom žalobcovi C. B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom

18. 5. 2016. O tomto predmete súd konal a rozhodol.

6.Vykonanýmdokazovaním,atovýsluchomžalobcovvrade1a/-1d/,žalovanýchvrade1/-3/,svedkov,
znaleckým dokazovaním a výsluchom súdneho znalca G. F. D., ako aj listinnými dôkazmi založenými
v spisovom materiáli, sp. zn. CA-9C/118/2014, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 5. 3. 2014 bola medzi pôvodným žalobcom ako darcom a žalovanými v rade 1/ - 3/ ako
obdarovanými uzatvorená darovacia zmluva, ktorá je registrovaná na E. P. O., katastrálny odbor pod
J. XXX/XXXX. Predmetom zmluvy bolo darovanie nehnuteľností vo vlastníctve darcu v podiele 1/1,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcely KNC č. XXXX – trvalé trávne porasty o výmere

184 m2, KNC č. XXXXX – trvalé trávne porasty o výmere 461 m2, KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere
1059 m2, KNC č. XXXXX – trvalé trávne porasty o výmere 631 m2, KNC č. XXXXX – trvalé trávne
porasty o výmere 847 m2, KNC č. XXXXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2, KNC č.
XXXXX – trvalé trávne porasty o výmere 260 m2, KNC č. XXXXX – trvalé trávne porasty o výmere 402
m2, KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere 644 m2, KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere 341 m2, KNC

č. XXXXX – orná pôda o výmere 236 m2, KNC č. XXXXX – trvalé trávne porasty o výmere 257 m2, KNC
č. XXXXX – trvalé trávne porasty o výmere 349 m2, rodinného domu č. súp. XXXX, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela KNC č. XXXXX
– zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2.8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. E. je ku parcelám KNC č. XXXXX – orná pôda
o výmere 1059 m2, KNC č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 402 m2 a KNC č. XXXXX - trvalý

trávny porast o výmere 349 m2 vedená ako výlučná vlastníčka žalovaná v rade 1/ titulom darovacej
zmluvy č. J..

9. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. E. je ku parcelám KNC č. XXXXX – trvalý trávny
porast o výmere 461 m2, KNC č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 601 m2, KNC č. XXXXX - trvalý

trávny porast o výmere 260 m2, KNC č. XXXXX – orná pôda o výmere 341 m2 a KNC č. XXXXX – orná
pôda o výmere 236 m2, vedená ako výlučná vlastníčka žalovaná v rade 2/ titulom darovacej zmluvy č. J..

10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. E. je ku parcelám KNC č. XXXX – trvalý trávny
porast o výmere 184 m2, KNC č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 847 m2, KNC č. XXXXX – orná
pôda o výmere 644 m2 a KNC č. XXXXX – trvalý trávny porast o výmere 257 m2 vedený ako výlučný

vlastník žalovaný v rade 3/ titulom darovacej zmluvy č. J..

11. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. sú ku parcele KNC č. XXXXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 229 m2 a rodinnému domu súp. č. XXXX, postavenému na parcele KNC č. XXXXX
vedení ako podieloví spoluvlastníci žalovaní v rade 1/ - 3/ titulom darovacej zmluvy č. J..

12. Podľa vyjadrení žalovaných v rade 1/ - 3/ s týmito nehnuteľnosťami ďalej nenakladali, rešpektujú
stav taký, aký je.

13. Spornou medzi žalobcami v rade 1a/ - 1d/ a žalovanými v rade 1/ - 3/ bola spôsobilosť pôvodného

žalobcu uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu zo dňa 5. 3. 2014, vôľa pôvodného žalovaného uvedenú
zmluvu uzatvoriť. Žalobkyňa v rade 1a/ spochybnila i podpis pôvodného žalobcu na darovacej zmluve
zo dňa 5. 3. 2014.

14. Vo vzťahu k uvedenému žalobkyňa v rade 1a/ uviedla, že pôvodný žalobca dostal infarkt, bolo to

niekedy v roku 2014, mesiac uviesť nevie. Po infarkte nechodil, výrečnosť bola slabá, slabo rozprával.
Pamäť nebola, chvíľami nevedel, kto ona je. Keď za pôvodným žalobcom prišla na Veľkú noc v roku
2015, bol ľudská troska. Pamäť mal ako opitý človek, len sedel, visela mu hlava, pera, tiekli mu sliny,
rozumela mu, ale bolo také rozprávanie ako, keď tá pera mu tak visela, len sa mu oči zatvárali, musel byť
z tých liekov taký. Nevedela, či sa pôvodný žalobca vedel vyjadriť z hľadiska orientácie časom, miestom,

pretože sa ho nepýtala, čo je za deň, nezisťovala, či vie, kde sa nachádza. Keď tam bola na Vianoce,
pekne komunikoval, bolo vidno na ňom, že choroba tam je, ale rozprával. Keď prišla na veľkú noc, už len
sedel na vozíku, nemohol ani rozprávať, bola to len kôpka nešťastia, spal. Dcéra jej ukázala lieky, kázala
mu dávať tie lieky, aby ich jedol, ale len spal, nemohol sa ani najesť, len v kuse spal. Nechcel tie lieky
užívať, prosil, že chce ešte žiť. G. D. povedala, že mu vysadila tieto lieky. Bola v bylinnom obchode, tam

mu nakúpila lieky, kúpila kozu a z tohto potom ešte pôvodný žalobca žil. Doktor aj kňaz videli, v akom bol
stave, keď ho doviezla a v akom stave bol potom. Keď vysadila lieky, tak sa začal preberať. K zmluvám
bola dohoda, že bude závet, jednu polovicu majetku dostane ten, kto ho smrti dochová a druhá polovica
bude vedená na neho a rozdelí si to on, ako bude chcieť. O zmluvách sa pôvodný žalobca dozvedel tak,
že jej telefonovala nejaká pani z katastra, či manžel vie o tom, že už nemá žiadny majetok. Neveril tomu,

že v žiadnom prípade by toto deti urobili. V čase, keď bol v K., občiansky preukaz mala doma. Pas nemal.

15. Žalobkyňa v rade 1b/ uviedla, keď pôvodného žalobcu navštevovala, bol to chorý chlap, nebola tam
žiadna komunikácia.

16. Žalobcovia v rade 1c/ a 1d/ o zdravotnom stave pôvodného žalobcu vedeli od žalovaného v rade 3/
a od uja H.. Žalovaný v rade 3/ im povedal, že dedko má stav horší. Žalobca v rade 1c/ bol pôvodného
žalobcu navštíviť približne 10 rokov dozadu. Žalovaný v rade 1d/ bol v kontakte s pôvodným žalobcom
naposledy asi v roku 2010.

17. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že pôvodnému žalobcovi sa dňa 21. 9. 2013 stala srdcovocievna príhoda,
pretože neužíval lieky, ktoré mal predpísané F. L. S., D. I., tieto lieky mu manželka nedávala. Hneď
na druhý deň k nemu prišli do nemocnice. Bol natešený, bol rád, že prišli. Chodievali za ním 2 - 3
krát do týždňa, takisto bola tam fyzioterapeutka, ktorá mu mala pomôcť posadiť sa, cvičiť. Hneď s nímzačali pracovať, pretože mal nefunkčnú len ľavú nohu, ale rozprával, ľavou rukou hýbal. S pomocou
sa posadiť vedel. Pôvodný žalobca ju prosil, aby ho zobrali k sebe, bol pripravený, že pôjde ku nim,
dokonca mu žalobkyňa v rade 1a/ priniesla tašku. Vnímal všetko ako pred príhodou, žiadne postihnutie

po psychickej stránke nevidela, rozprával sa o všetkom, tešil sa, že to znova dopadne ako v roku 2011.
Dňa 10. 10. 2013 bol prepustený, vedel, že ide ku nim. Normálne s nimi rozprával, komunikoval, nevidela
žiadne rozdiely. Na J. od nich odchádzal dňa 1. 5. 2014. V období po tom, ako sa mu stala cievna
príhoda, ako bol prevezený do ich starostlivosti, až do 1. 5. 2014 pôvodný žalobca bral lieky, ako mal
predpísanéodlekárov.Jehozdravotnýstav,čosatýkaľavejnohy,sazlepšoval,pretožesnímvykonávali

rehabilitácie, ľavou nohou hýbal, hýbal prstami, v členkoch, dokonca ju aj zohol v kolene. Čo sa týka jeho
psychického zdravia, prežívali bežné dni. Ráno sa ho opýtala, čo bude jesť, povedal, čo mu ponúkne,
čo je v chladničke. Jeho zdravotný stav sa za toto obdobie zlepšoval. Žiadnu nejakú dezorientáciu
u neho nevnímala, naopak ešte vstával s dobrou náladou, keď sa mu napríklad sníval nejaký dobrý
pekný sen. K okolnostiam predchádzajúcim uzatvoreniu darovacej zmluvy a okolnostiam, za ktorých
bola uzatvorená, žalovaná v rade 1/ uviedla, že pôvodný žalobca už niekoľko rokov hovoril, že im tieto

nehnuteľnosti daruje, pretože ich nadobudol so svojou manželkou K. B.. Nevideli v tom žiaden problém,
bola to jeho vôľa. Táto zmluva bola uzatvorená, 5. 3. 2014 bola podpísaná, bolo to v stredu a ešte
v pondelok im hovoril, že podpíše tie darovacie zmluvy, čo im sľúbil ešte pred tou nehodou. O darovaní
sa rozprávali dlhodobo. Keď im otec povedal, že im to podpíše, oslovila matrikárku E. P. K.. Matrikárka sa
volá T. U.. Matrikárka prišla ku nim. Matrikárka od nich nežiadala lekárske potvrdenie na overenie jeho

spôsobilosti, pretože na to nebol ani dôvod. Prišla aj pani notárka O., ktorá im spisovala zmluvy, pretože
chceli, aby tam bola aj ona prítomná. Pôvodný žalobca komunikoval normálne, prečítal si to predtým a aj
mu bolo prečítané to, čo podpisuje. Prečítala mu to pani notárka, či rozumie tomu, čo podpisuje. Predtým
si to pôvodný žalobca prečítal, pretože tie zmluvy boli pripravené dopredu, pretože aj mama K. B. im
darovala nehnuteľnosti v E. a tá to podpísala 30. 12. 2013 na Obecnom úrade v E. pred matrikárkou

osobne. Bola to otcova vôľa. Prítomná bola aj opatrovateľka G. N. a boli prítomní aj oni všetci - jej manžel
G., brat N. a sestra G.. Cestovný pas pôvodný žalobca nikdy nevlastnil. Občiansky preukaz mal u nej
vždy, keď bol u nej na pobyte spolu so zdravotnou dokumentáciou, zdravotnou kartičkou.

18. Žalovaná v rade 2/ súhlasila s vyjadrením žalovanej v rade 1/. Na doplnenie uviedla, že po tom, čo

sa pôvodnému žalobcovi v septembri 2013 stala tá nehoda, boli veľmi potešení, že bol kompenzovaný,
orientovaný, rozprával sa s nimi normálne. Tešil sa ich návštevám. Zabezpečili mu fyzioterapeuta, bol
zastrešený duševne, bol nastavený na liečbu. Jeho stav bol vážny, ale nebol dôvod, aby sa z toho
nedostal, pretože mal dobrú liečbu. Už tam bol otec orientovaný. Rozprával sa s nimi, rozprával,
aký je deň, čo jedol. Srandoval so sestričkami, už tam komunikoval normálne. Bol nápomocný aj

fyzioterapeutke, spolupracoval s ňou. Všetko vnímal, presne vedel, čo sa s ním robí, vedel, aký je deň,
aký je čas. Keď za ním došli, boli tam s ním aj 3 hodiny a rozprávali sa o všetkom a aj z nemocnice otca
brali nielen s jeho súhlasom, ale aj so súhlasom jeho manželky. Bola tam dohoda taká, že zostane u nich
a budú sa o neho starať nielen do času, kým im niečo podpíše, ale že zostane u nich v opatere, pretože
si ho ku sebe nebrali z dôvodu, aby im niečo podpísal, ale brali ho k sebe preto, aby mu pomohli po

zdravotnej stránke, ako vždy, keď to potreboval. Keď ho 10. 10. 2013 zobrali do K., bol zabezpečený po
fyzickej, telesnej stránke a takisto aj po psychickej stránke sa jeho stav zlepšoval, hoci už v nemocnici bol
plne kompenzovaný, komunikoval, bol správne orientovaný, pri liečbe ešte pookrial, pretože v nemocnici
bol ešte taký vyplašený z toho, čo sa mu stalo, pretože si plne uvedomoval, z akého dôvodu a prečo
sa to stalo. Potom oslovila opatrovateľskú službu Satis, ktorá ku nim poslala opatrovateľku pani N.,

ktorá tam chodievala 3-4 krát týždenne a u otca bola 8 hodín denne. Je to dostatočne dlhá doba, aby
táto osoba bola hodnoverná, aby sa vedela vyjadriť, či mal nejaké výpadky pamäte, či je tam nejaká
demencia. Podávala jej pozitívne informácie. Hovorila, že po psychickej stránke sa rozprávali o všetkom,
otec spomínal na mladosť, na nich, na deti, na domy, ktoré postavil, na kamarátov. Otec viedol aj určitý
spoločenský život, opatrovateľka mu čítala knihu, takisto brala ho na vozík vonku. Opatrovateľka jej

povedala, že sa rozprával aj s nejakou pani F., ktorá sa vyjadrila, že takisto určitý čas pôsobila v E.
a spoločne spomínali na E., spoločných známych. Opatrovateľka ju pravidelne informovala, podávala
jej informácie o tom, že otec je normálny, kompenzovaný. V období od 10. 10. 2013 do 1. 5. 2014,
kedy bol odvezený do E., došlo k výraznému zlepšeniu jeho zdravotného stavu po všetkých stránkach.
K okolnostiam predchádzajúcim uzatvoreniu darovacej zmluvy a okolnostiam, za ktorých bola zmluva

uzatvorená, žalovaná v rade 2/ súhlasila s tým, čo uviedla žalovaná v rade 1/. O tomto sa nezačali
rozprávať po príhode, čo sa otcovi stala, ale o týchto nehnuteľnostiach sa rozprávali vždy v pravidelných
intervaloch, rozprávali sa o tom roky dozadu, minimálne 10 rokov dozadu, že im otec dá nehnuteľnosti,
ktoré nadobudol s ich matkou, jeho prvou manželkou. Už na oslave maminej osemdesiatky sa tam otecs mamou o tom rozprávali a dohodli sa, že im to prepíšu. Otec sa so žalobkyňou v rade 1a/ rozprával,
že to chce podpísať, ona s tým bola vyrozumená, súhlasila s tým. Sama povedala, aby im to podpísal,
že vidí, ako sa o neho starajú, pretože otec bol aj po zdravotnej stránke úplne kompenzovaný. Bolo

samozrejmosťou, že sa o otca budú starať, nie je pravdou to, že by sa o neho starali iba do času, kým
im niečo podpíše. Je klamstvo, lož, čo uvádzala žalobkyňa v rade 1a/, že otec sedel, tiekli mu sliny, ona
s ním komunikovala normálne, rozprávali sa úplne o všetkom. Dokonca mu doniesla heligónku a otec
aj začal hrať. Žalobcovia v rade 1c/ a 1d/ o neho neprejavili žiaden záujem, nenavštívili ho, ako ho
previezli do K., ani telefonicky sa na neho neopýtali. Zmluvy pripravovala právnička, náhodne vybraná

N. O.. Otec chcel od žalovanej v rade 1/, aby bola vybratá právnička, ktorá to pripraví a on sa chcel
s touto právničkou rozprávať, bola to jeho slobodná vôľa. Voči otcovi si nedovolili, ani keď ležal, mu
niečo rozkazovať, on by si ani nenechal, aby mu rozkazovali, nieto, aby ho nútili, aby niečo spisoval,
alebo by otec bol dezorientovaný, resp. by nevedel, čo podpisoval. N. O. bola u nich dvakrát, keď sa
s otcom rozprávala, čo chce darovať a druhý raz pri podpise. Pri podpise bola aj matrikárka, pani N.,
ona, brat, sestra a sestrin manžel. N. O. bola cudzia nezávislá osoba, ktorá bola natoľko kompetentná,

keď komunikovala s otcom, keby bol dementný alebo nesvojprávny, tak by určite nespisovala darovaciu
zmluvu.

19. Žalovaný v rade 3/ uviedol, že bolo to v roku 2013, kedy boli kontaktovaní žalobkyňou v rade 1a/, že
otec mal srdcovú príhodu. Bol hospitalizovaný v nemocnici v O.. Po týždni sa mu pridružila stredne ťažká

mozgová príhoda. Po druhej návšteve sa s otcom a žalobkyňou v rade 1a/ dohodli, že po hospitalizácii
bude prevezený do K.. Žalobkyňa v rade 1a/ mu priniesla jeho osobné veci a spolu s jeho osobným
súhlasom a jej súhlasom bol prevezený do K., kde ho v ten deň navštívil a informoval žalobcov v rade 1c/
a 1d/, že dedko je po hospitalizácii prevezený do K.. So žalobcami v rade 1c/ a 1d/ bol stále v kontakte,
boli informovaní o jeho zdravotnom stave aj o tom, že tieto zmluvy prebehli. Za 7 mesiacov, čo bol v K.,

ho nenavštívili ani jedenkrát, hoci možnosť mali a to isté sa deje aj teraz, keď je tam matka. Dedko
z nemocnice odišiel v dobrom, psychickom stave. Mal nasadenú medikamentóznu liečbu, ktorú aj bral.
Nie je pravda, že z liekov zvracal a ani po minulých hospitalizáciách, že by mal s liečbou problémy. Bol
vo veľmi dobrom psychickom stave, komunikoval s nimi, navštevovali ho ľudia, ktorí ho poznali a on
poznal ich. Začali s rehabilitáciami, bol rád, že sa mu zdravotný stav zlepšoval, čo svedkovia, ktorí

s ním boli, môžu potvrdiť. Pozerali spolu pozerali televízor, bavili sa o politike. Dohoda o darovaní bola
na otcovej osemdesiatke, avšak už predtým v roku 2013, keď sa stretli na oslave, kde boli pozvaní aj
žalobcovia, ktorí vtedy jediný krát videli dedka, tak tam sa s mamou dohodli na darovaní nehnuteľností,
ktoré spolu nadobudli. Matka mala vo vlastníctve 3-iny rodinného domu v E., otec mal rodinný dom na D.
J. E., nehnuteľnosť na D. V. K. je takisto ich spoločný majetok a toto im darovali. Darovacia zmluva bola

pripravená predtým N. O. a 5. 3. sa stretli v K., kde bol účastný on, sestry, matrikárka, ktorá otcovi dávala
podpisovať jednotlivé listiny. N. O. dala túto zmluvu otcovi na podpis za prítomnosti matrikárky. Otec mal
pred sebou stolík, na ktorý mu tieto listiny boli dané k podpisu a k overeniu. Bola prítomná aj rehabilitačná
sestra G. N., ktorá bola vo vedľajšej izbe. V čase podpisovania listín bol otec v pohode, pretože bral
nastavenú liečbu. Jeho stav sa zlepšoval, takže aj ľavou rukou, ktorú mal mierne postihnutú, sa dokázal

najesť. Prebehli darovacie zmluvy a následne, zhruba na Veľkú noc, ich v K. navštívila žalobkyňa v rade
1a/, ktorá bola veľmi spokojná, ako sa o neho starajú. Informovali ju, že prebehla darovacia zmluva. Po
informovaní o darovaní sa jej názor otočil úplne s tým, že 1. 5. 2014 prišla vo veľkej zlosti a chcela otca
odviesť. Otec zo K. odísť nechcel, avšak asi po hodine prehovárania, že sa bude o neho starať, nakoniec
splačomodišiel.NásledneotcanavštívilivjehodomácnostinaJ.,kdezistili,žemubolavysadenáliečba.

Žalobkyňu v rade 1a/ prosili, aby to dala na poriadok, avšak sa to nestalo. Potom otca navštívili znova,
neboli už k nemu pripustení, pretože s ním manipulovali a chceli zmeniť jeho vôľu. Otec svoju vôľu,
ktorú mal už dávnejšie, vyjadril tým, že im predmetnú nehnuteľnosť daroval za prítomnosti matrikárky
a právničky, ktorá to spisovala. Darovacia zmluva bola na podnet otca s tým, že už prebehla darovacia
zmluva matky a bola jeho vôľou.

20. Svedkyňa N. D., podľa vyjadrenia švagriná žalobkyne v rade 1a/ a bez vzťahu k žalobcom v rade 1b/
- 1d/ a žalovaným v rade 1/ - 3/, uviedla, že švagor C. B. dostal mozgovú príhodu, bol v O. v nemocnici
a švagrinú za ním vozievali. Deti takisto ku nemu chodili a tam sa dohodlo, že deti údajne zoberú otca
na Dolniaky, kde ho postavia na nohy. Švagriná s tým nesúhlasila. Otca zobrali a jej nič nepovedali.

Švagriná raz odtiaľ prišla, že jej bolo povedané, že sa musí dopredu ohlásiť, že sa to nedá takto, aby
prišla kedykoľvek za ním a tiež jej povedala, že otec chce ísť odtiaľ domov. Oni ho nechceli dať, ale bolo
to buď prvého alebo deviateho mája, švagriná a jej brat išli do E. po švagra. Doviezli ho domov na adresu
trvalého bydliska E. XXX. Bol vo veľmi zúboženom stave. Nepoznal ani vlastnú manželku. Dali ho naposteľ, mal so sebou kopu liekov a asi týždeň tomu trvalo, kým prišla jedna, druhá dcéra, ako sa dávajú
lieky, ale hlavne im bolo pritakávané, keďže vtedy švagrinej pomáhala, aby pri ňom nezostala sama,
dávať mu Lexaurin. Bola to ľudská troska, nechcel jesť. Odišli dcéry, dohodli sa na určitých pravidlách,

že budú takisto pomáhať švagrinej. Zatiaľ tam bola ona, pretože švagor ležal, nepoznal nikoho, vyzeral
tak, že čochvíľa zomrie. Švagriná ho aj preto zobrala, aby bol doma. Prestali mu dávať Lexaurin, lebo
švagor len spal, nevravel, nevnímal. Postupne sa dostával k lepšiemu. Bol to však starý človek, vedel,
čo sa kedysi stalo, ale nevedel, aký je deň. Stávalo sa dokonca, že nepoznal, ani kto je švagriná, alebo
jej sa opýtal, kto je. Po asi 3 mesiacoch začal jesť. Bol tam aj taký pán z Dolniakov, meno uviesť nevie

a oči mu vybehli, že on sedel, že jedol, že to nie je možné. Nevie presne, kedy sa to stalo, ale prišla
nevlastná dcéra A. F., ktorá povedala, že švagor už nemá žiadny majetok. Tomuto švagor neveril, že to
nie je možné, pretože mal také chvíľky, keď vedel, že je to dcéra, ale potom zas nevedel, že to dcéra je.
Povedala, že je to na internete, tak sa na ten internet pozerali a tam skutočne bolo, že to daroval deťom,
čo by bolo normálne, ak sa deti o otca starajú. Deti raz prišli, natreli strechu, avšak švagriná to zaplatila.
Doniesli farbu, švagriná to zaplatila. Neverili nikto tomu, že vlastné deti by bez občianskeho preukazu,

ktorý mal otec doma v šuplíku, mohli nadobudnúť majetok. Tento občiansky preukaz videla na vlastné
oči v toaletnom stolíku. Tento občiansky preukaz nebol treba švagrovi do nemocnice, tam potreboval
kartičku poistenca a tento občiansky preukaz celý čas, čo bol dole, bol v tom šuplíku pri švagrinej. Prišli
obe dcéry, mala zapnutý telefón, lebo švagor neveril, že by majetok už nemal, švagor ležal na posteli,
švagriná pri ňom sedela a pýtala sa, ako otcovi dali pobyt. Dcéra A. povedala, že na kartičku poistenca

a kde bol jeho občiansky preukaz, povedala, že tento mala prefotený už dávno. Toto nahrala a potom
telefón vypla, pretože sa to nedalo počúvať. Túto nahrávku má doteraz. Deti vedia, že otec si želal,
aby mu vrátili dar. Otec neveril tomu, že má ešte syna C. a aj má vnukov a títo nedostali nič, o týchto
vnukoch švagor rozprával. Bola pri tom, keď sa čítal list dcér, ona mu ten list čítala a on k tomu hovoril.
Chcel to spiatky, tvrdil, že to ani nepodpísal. Ona je laik, ale nedokázal to podpísať, nedokázal sa hnúť.

Darovacie zmluvy si pôvodný žalobca nepamätal, neveril im, že by to tak mohlo byť. Nepamätal si, že by
niečo dal a ak dal, prečo nedal aj manželke a aj vnukom, sám povedal, že mal ešte syna. K tomu, či bol
v tomto období orientovaný časom, miestom, v okolnostiach, svedkyňa uviedla, že niekedy rozprával,
čo bolo 40 rokov dozadu, avšak po 3 mesiacoch sa už dokázal najesť a po roku vstal s paličkou. Chodil
tam aj lekár. Niečo si pamätal presne, ale hovoril im, že zmluvy nepodpísal, že ho oklamali. Keď ho

nahrávala, on chcel, aby ho nahrala a pamätal si napríklad to, že tam jedol polievku, ale nepamätal si,
že by majetok dal týmto trom deťom a toto opakoval do svojej smrti.

21. Svedkyňa U. B. ku svojmu vzťahu k stranám sporu uviedla, že je matkou žalobcov v rade 1c/
a 1d/, žalovaní v rade 1/ - 3/ sú súrodenci jej nebohého manžela, žalobkyňa v rade 1a/ je manželka

pôvodného žalobcu a k žalobkyni v rade 1b/ je bez vzťahu. Ďalej uviedla, že v roku 2013 boli na oslave,
manželka pôvodného žalobcu mala 80 rokov, vzťahy mali dobré, pôvodný žalobca sa rozprával s deťmi
ako pokračovateľmi mena B. a tam sa aj dozvedeli informácie, že bol dovezený z E., že má ísť na
vyšetrenie.Zaujímalsaonich,stretávalsasnimiavpodstatedoroku2010,užžilivtejdolnejchalupe,za
nímchodievali.Žalovanávrade1/jejpovedala,abytamnechodila,žeonižijúzdvochdôchodkov,abyho

tam nechodili vyžierať. Toto rešpektovala a viac tam nešla. Pôvodného žalobcu videla naposledy v roku
2010 a potom v roku 2013 na tej oslave. Po tejto oslave ho už nevidela, ani s ním nebola v telefonickom
kontakte, pretože mal tú mozgovú príhodu. V kontakte bola s jeho manželkou. Dedko určite nemal
v úmysle vydediť chlapcov, pretože to mal dvoch nositeľov mena B.. O jeho zdravotnom stave vedela,
lebo žalovaný v rade 3/ chodieval ku nim niekoľkokrát do týždňa s bandaskou po vodu, pritom sa opýtala

na dedka. Povedal, že je po mozgovej príhode, že sa u neho prejavuje starecká demencia, nepamätá si
mená. Hovoril, že dedko sa nemá dobre, nepozná, a teda načo by tam chodili. U dcéry ho pozrieť neboli,
lebo im bolo povedané, že tam nemajú chodiť, na čo by tam chodili. Rešpektovala to a vysvetlila to aj
chlapcom. O tom, že pôvodný žalobca daroval svoje nehnuteľnosti svojim deťom vedela. Dozvedela sa
to náhodou z internetu, pretože riešila nejaké veci okolo domu a vyskočili jej tam aj nehnuteľnosti, ktoré

sa teraz prejednávajú, že to bolo prevedené na tieto tri deti. Telefonovala dedkovi, prečo to previedol
a on jej na to povedal, že nič neprevádzal, nič nedaroval, že majetok je jeho až do jeho smrti a potom
im prišla obálka, že majetok z okolia O. a takisto aj z okolia M. bol prevedený na tri jeho žijúce deti.
So žalobkyňou v rade 1a/ bola v kontakte. Povedala, že v tom čase bol 7 mesiacov v K., po tých 7
mesiacoch, keď dosiahli, čo chceli, si ho mohla zobrať domov. Dedko bol po stareckej demencii, že má

Alzhaimera, zabúda, má výpadok krátkodobej pamäte, je po mozgovej príhode.

22. Svedkyňa G. N., podľa vyjadrenia bez vzťahu k stranám sporu, uviedla, že pôvodného žalobcu
poznala. Opatrovala ho cez agentúru Satis od 12/2013 do 05/2014 štyrikrát týždenne. V podstate každýdeň bola taká rutina. Keď prišla, žalovanej v rade 1/ sa pýtala, aká bola noc, čo je potrebné spraviť,
potom mali hygienu, po hygiene mal pôvodný žalobca raňajky, dali sa mu lieky, potom mal po raňajkách
oddych a potom začali cvičiť. Cvičili hodinu, hodinu a pol podľa toho, ako povedal fyzioterapeut.

Duševne bol pôvodný žalobca úplne v poriadku, jediný problém bola jedna noha. Nevedel stáť sám.
K záveru, že pôvodný žalobca bol úplne v poriadku dospela na základe svojich skúseností, pretože
robila opatrovateľku viac ako 3 roky. Má európsky opatrovateľský kurz. So zdravotnou dokumentáciu
pôvodného žalobcu bola oboznámená. Bol to síce starší človek, ale dementný, alebo by mal A., tak
to nie. Mala prípady aj s demenciou, takisto aj prípady, kde bohužiaľ ľudia museli byť uväzovaní a pre

ňu demencia znamená to, že ten človek nie je absolútne sebestačný a pôvodný žalobca sebestačný
bol. Bol orientovaný miestom aj časom, vedel, kto ona je, čo tam robí, poznal celú rodinu, vedel, kto
tam príde, vedel, čo sa deje, najedol sa sám. Zvykla mu dať svoj časopis alebo noviny, aby si čítal.
Chodievala ku nemu každý druhý deň a on sa jej pýtal, čo robila, pretože mala ešte jednu prácu, pýtal
sa, ako v robote, čo doma. Pán B. vedel, aký je deň. Vedel, kde sa nachádza. Presne vedel, kedy má
prísť syn za ním, kedy príde vnučka s pravnukom, kedy má ísť na aké vyšetrenie. Za to obdobie od

decembra 2013 do mája 2014 sa mu zlepšoval zdravotný stav, najmä jeho pohyblivosť. Prvý mesiac bol
zmierený s tým, čo sa mu stalo, ale potom hovoril, ako sa o neho I., N. dobre starajú. Zdravotný stav
sa mu zlepšoval, za pomoci sa dokázal aj postaviť. Dávali ho aj na vozík a išli von, rád chodieval ku
Váhu. Pôvodný žalobca pred ňou hovoril, že chce dať veci do poriadku, že chce dať svoj majetok svojim
deťom a jasne menoval N., I. a G.. Hovoril jej, že príde notárka a dá si veci do poriadku, že mama tak už

urobila a teraz je on na rade. V deň, keď to prišli vyriešiť, bola v robote. Pri nich nebola. Bola v obývačke
a po spísaní zmluvy išla za pánom B. a bolo na ňom vidno, že je spokojný, že to má na poriadku a aj
jej to povedal a povedal jej aj to, kto za ním bol, že tam bola notárka, bola tam advokátka a že to už
má všetko urobené. Svedkyňa potvrdila, že po smrti pôvodného žalobcu bola v kontakte so žalovanými.
Uviedla, že nevedela, že pôvodný žalobca zomrel, ale po nejakom čase jej volala žalovaná v rade 1/

a povedala jej, že zomrel a či vie podpísať nejaké vyhlásenie, v akom stave pán B. bol, že vznikli nejaké
pochybnosti o jeho zdravotnom stave, čo ju dosť nahnevalo, že z neho niekto chce urobiť dementa a tak
išli a podpísala to ešte v M. u notára. Dnes ju žalovaná v rade 1/ priviezla a pred nejakým časom bola
u pána advokáta žalovaných, kde podpisovala čestné vyhlásenie. Počas cesty sa nerozprávali o tom, čo
bude predmetom jej výpovede, ale rozprávali sa o tom, že tu nejaké darovacie zmluvy boli napadnuté.

23. Svedkyňa G. N., nar. X. X. XXXX aj čestným prehlásením s jej úradne osvedčeným podpisom dňa
30. 6. 2017 uviedla, že bola opatrovateľkou pôvodného žalobcu v období od decembra 2013 do 1. mája
2014.Pôvodnýžalobcabolodkázanýnapomocinejosoby,nakoľkobolimobilný.Komunikovalnormálne,
dalo sa s ním o všetkom rozprávať. Pri rozhovoroch často spomínal, že musí dať do poriadku svoje

majetkové pomery - nehnuteľnosti na D. a v E. darovať svojim 3 deťom, ktoré sa o neho spoločne starali
a ktoré im už dávnejšie chcel darovať. Vedel presne povedať, čo, kde vlastní. Po spísaní a podpísaní
darovacích zmlúv bol veľmi spokojný, že s majetkom urobil poriadok.

24. Svedkyňa N. A. O., podľa vlastného vyjadrenia bez vzťahu k stranám sporu, uviedla, že začiatkom

decembra 2013 prišla do jej kancelárie žalovaná v rade 1/, ktorá bola pre ňu úplne cudzia, aj jej povedala,
že išla náhodne okolo, videla tabuľku s názvom advokátskej kancelárie. Povedala jej, že rodičia by
chceli previesť svoj majetok, či by to bolo možné. Zároveň ju upozornila, že o otca sa stará, že otec
má fyzické zdravotné problémy, je imobilný a či by bolo možné, aby prišla ku nim domov, že vie, že to
nie je štandardné, ale otec by sa chcel s ňou porozprávať. Zrejme si dohodli nejaký termín, kedy jej to

vyhovovalo a zavolala žalovanej v rade 1/, že by mohla do K. prísť a aj skutočne prišla. Predstavila jej
otca, bol na invalidnom vozíku, ukázala jej jeho izbu, v ktorej mu bola poskytovaná opatera, ju predstavila
takisto. Nevie, či tam niekto ďalší bol, určite tam bol manžel žalovanej v rade 1/ a je možné, že tam
boli aj ostatní. Pán B. jej povedal, že by chcel urobiť poriadok so svojím majetkom a pýtal sa, akou
formou je to možné. Spýtala sa ho, čo prichádza do úvahy, čo vlastní a komu to chce dať. Povedal, že

s deťmi sa už o tom v minulosti rozprával, že by to chcel dať svojim trom deťom rovným dielom. Pýtala
sa ho, koľko má deti. Povedal, že mal 4 deti, ale jeden syn zomrel. Vysvetlila mu, ak chce testament,
tak vtedy dedia všetky jeho deti a rovnako tak aj deti po jeho zomrelom synovi. Týmto smerom sa
uberať nechcel, tak sa dohodli na spísaní darovacej zmluvy. Spýtala sa ho, o aké majetky sa jedná,
či to vie špecifikovať. Povedal, že má majetok v E., v okrese M. a potom, že má majetky v E.. Bližšie

to nešpecifikovali. Povedala mu, že si vytiahne aktuálne listy vlastníctva a na tom základe pripraví
zmluvu s tým, že ho upozornila, že ide o dva katastre, tak budú musieť byť dve zmluvy. Nemal s tým
problém, tak si vtedy vyžiadala údaje od darcu a od obdarovaných, ktorí prichádzali do úvahy a dohodla
sa, keď vypracuje zmluvu, že znova osloví žalovanú v rade 1/, že zmluva je pripravená a príde si juzobrať. Niekedy v polovici decembra 2013 odovzdala vypracované zmluvy žalovanej v rade 1/, pretože
účastníčkou jednej zmluvy bola aj mama a vysvetlila im postup, čo treba urobiť, ktoré podpisy treba
overiť. Žalovaná v rade 1/ ju ešte požiadala, keď to bude podpisovať otec, či by tam mohla prísť, že

oslovia aj matrikárku, aby to pre otca malo takú väčšiu vážnosť. Potom niekedy v marci 2014 opakovane
do K. prišla. V ten deň tam určite boli všetci súrodenci a myslí, že tam bola aj táto pani opatrovateľka.
Prečítala mu zmluvu, opýtala sa ho, či jej rozumie, povedal, že sa s touto zmluvou oboznámil, ešte
mu vysvetlila postup, čo sa bude diať. Nemala najmenšiu pochybnosť, že by nechápal, čo robia, alebo
nerozumel tým úkonom, ktoré sa diali. Práve naopak prejavoval radosť, že uskutočnil to, na čo sa dlho

chystalapovedal,ževieotomajjehoterajšiamanželka,žejetovzájomnádohoda,bolcelkovospokojný,
ešte povedal, že investoval do nehnuteľnosti svojej manželky a toto by chcel dať svojim deťom. Bola
tam aj matrikárka. Konkrétne pozerala na to, keď to pán B. podpisoval, ale potom zápis do knihy už
nesledovala. Pôvodný žalobca, hoci už bol v pokročilom veku, tak pri tej druhej návšteve, kde sa tak
viac rozprávali, sa hrdil tým, že vo svojom veku má ešte mladú ženu. Na základe toho dospela k tomu,
že bol úplne orientovaný v čase, priestore, v okolnostiach, nemala o tomto žiadnu pochybnosť, pretože,

ak by mala nejakú pochybnosť, tak už pri prvom raze by sa bola otočila a nedala by svoje meno, svoju
prácu do pľacu a neurobila by to, s čím by nebola stotožnená.

25. Svedkyňa T. U., podľa vlastného vyjadrenia bez vzťahu k žalobcom a žalovaným, uviedla, že
osvedčenie na výkon matričnej činnosti má odvtedy, ako táto právomoc prešla na obce. Na požiadanie

žalovanej v rade 1/, ktorá prišla na obecný úrad, išla do domáceho prostredia overiť podpis starého pána,
meno, nevie presne, či Grochal, pozrela si to v overovacej knihe. Zobrala overovaciu knihu, ostatné
náležitosti, žalovaná v rade 1/ ju zobrala ku nim domov, starý pán sedel na vozíčku za stolom, či s ňou
komunikoval, to si teraz nepamätá. Bolo tam viac ľudí, ale tých nepoznala. Sadla si za stôl, vypýtala
si jeho občiansky preukaz a po zapísaní všetkých údajov do overovacej knihy sa starý pán podpísal

najskôr do overovacej knihy a následne na darovacie zmluvy. Keď ide na takéto overenie, tak sa pýta, či
je ten človek spôsobilý na takéto overenie, ale či sa to aj v tomto prípade pýtala, si nepamätá. Bolo tam
viac ľudí. Zmluvy sa podpísali, zviazali, trvalo to celé možno 15 minút. Overovacie číslo osvedčovaného
podpisu sa prideľuje poradovým číslom ako nasleduje v overovacej knihe. V tom období až do roku 2020
sa prideľovalo jedno overovacie číslo, aj keď sa podpisovalo viacero listín. V roku 2020 po vykonanej

kontrole z okresného úradu bolo odporúčané, aby takto nerobili, keď sa overuje viacero listín, aby každá
mala svoje poradové číslo. Podpis osvedčujúceho nie je možné overiť na základe iného dokladu, pretože
číslo občianskeho preukazu sa píše do overovacej knihy, ako aj do overovacej doložky na listine, kde sa
overuje podpis. Podpis sa dá osvedčiť aj na základe cestovného pasu, ale je to možné iba na základe
cestovného pasu slovenského občana. Na základe nejakého náhradného dokladu osvedčenie nie je

možné, nie je možné ani na základe dokladu vystaveného policajtami po strate občianskeho preukazu.
Myslí si, že jej bol predložený originál občianskeho preukazu, je si istá, že to bol občiansky preukaz
s číslom. Nemyslí si, že by sa mohlo jednať o kópiu občianskeho preukazu, predpokladá, že nie.
26. Svedok N. K. G. uviedol, že pani A. B. a pán B. ho požiadali o spísanie žaloby, komunikoval aj s pani
U. B.. Pôvodného žalobcu poznal. Nebol s ním v žiadnom vzťahu. Nevie, či žalobu, ktorou začal tento

súdny spor, spisoval, keďže nemal právo nahliadať do spisu. Na začiatku, keď tam bol, tak pôvodný
žalobca nebol schopný komunikovať, komunikoval akoby mal vodu v krku. Bol tam viac ako dvakrát.
Pán B. mu povedal svoju predstavu, ktorú napísal, odovzdal. Po prvom stretnutí nevie, či pán B. spal,
ale pani B. mu povedala, že sa s ním komunikovať nedá. Komunikoval prevažne s pani B.. Keď mal ten
koncept, predniesol ho pánovi B., vtedy sedel pri posteli, koncept mu odobril a pri poslednom raze už

len ležal. Pri podpisovaní nebol. Zaniesol to, odovzdal a odišiel. Reagoval na výzvu na doplnenie, to je
posledné, čo má v počítači, či to pôvodný žalobca podpísal, nevie, pri podpisovaní nebol. Čo mu povedal
pán B. k okolnostiam uzavretia darovacích zmlúv, je všetko v tom podaní, mal vyhotoviť koncept, tento
koncept odovzdal, nebol za to ani honorovaný. Potom doplnil ešte to podanie, ale či to bolo po jeho
smrti, to nevie, to bola pani B. za ním. Nespomína si, či sa pán B. priamo vyjadril, či darovaciu zmluvu

podpísal. K svojmu subjektívnemu dojmu z duševného stavu pôvodného žalobcu svedok uviedol, že
si to prečítal, mal pocit, že to vníma, ale či mal výčitky alebo niečo, to nevie, pretože medzi nimi taký
dôverný vzťah nebol. Pán B. pred ním nič nepodpisoval, on mal podpísanú len listinu na spísanie žaloby.

27. Písomným vyjadrením zo dňa 11. 4. 2022 N. K. G. uviedol, že stretnutie s A. B. a cez ňu s pôvodným

žalobcom sprostredkovala niekedy v roku 2014 N. E. I.. Keďže pôvodný žalobca bol imobilný, cestoval za
ním. Pri prvom stretnutí si pamätá, že komunikácia s menovaným nebola možná pre jeho zlý zdravotný
stav. Prakticky nevnímal. Navštevoval ho opakovane, jeho zdravotný stav sa zlepšil do takej miery, že
z obsahu toho, čo pôvodný žalobca tvrdil, vypracoval žalobný návrh. Pár dní pred smrťou pôvodnéhožalobcu bol za ním. Po jeho smrti ho navštívila A. B., ktorá priniesla aj písomnosti, ktoré jej boli zo súdu
v predmetnej veci doručené.

28. A. F., nar. XX. X. XXXX čestným vyhlásením zo dňa 4. 2. 2020 uviedla, že mala možnosť sa
s pôvodným žalobcom rozprávať, keď bol v opatere svojej dcéry žalovanej v rade 1/, bol komunikatívny,
normálne rozprával, bol rád, že menovaná pozná Kysuce.

29. W. G. G., nar. XX. X. XXXX čestným vyhlásením s osvedčením podpisu dňa 31. 1. 2017 vyhlásil,

že pôvodného žalobcu navštevoval v K. u žalovanej v rade 1/. Pôvodný žalobca komunikoval ako vždy
normálne.

30. K. B., nar. X. X. XXXX čestným vyhlásením s osvedčením jej podpisu dňa 22. 6. 2017 uviedla, že
žalovaní boli obdarovaní v darovacej zmluve za celoživotnú opateru jej a otca a podpísali ju obidvaja pri
plnom vedomí. Tiež čestným vyhlásením s osvedčením podpisu dňa 6. 7. 2017 K. B., nar. X. X. XXXX

vyhlásila, že pôvodný žalobca chcel darovať nehnuteľnosti, ktoré nadobudli v spoločnom manželstve, ich
trom žijúcim deťom - žalovaným v rade 1/ - 3/. O tomto sa spolu rozprávali, keď bol v opatere žalovanej
v rade 1/. Plne si uvedomoval svoje rozhodnutie o majetku. Tiež sa o tom rozprávali na oslave ich 80.
narodenín v máji 2013. Tiež jej hovoril, že s manželkou A. zrekonštruovali chalupu na Vreščovke č. 620
a svoju chalupu v Oščadnici č. 1723 nechal deťom, aby ju opravovali.

31. Žalobcovia v konaní predložili vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi lekársku správu G. W. R. zo
dňa 13. 3. 2014, podľa ktorej pôvodnému žalobcovi bola diagnostikovaná atrofia mozgu, multiinfarktová
encefalopatia, atypické ložiská frontobazálne vpravo, parkinsonský syndróm, lekársku správu G. B. X.
zo dňa 13. 6. 2014, podľa ktorej je pacient v pasívnej polohe na lôžku, na MRI obraz multiinfarktovej

encephalopathie, lekársku správu G. H. N. zo dňa 2. 6. 2015 a správu G. A. G. zo dňa 1. 12. 2015, podľa
ktorej na MRI obraz atrofie mozgu, multiinfarktová encephalopathia.

32. Žalobcovia v konaní predložili aj CD so zachyteným rozhovorom diskutujúcich osôb, vo vzťahu ku
ktorému uviedli, že ide o nahrávku zo septembra 2014, na ktorej diskutujú pôvodný žalobca, žalobkyňa

v rade 1a/ a N. D., suseda a príbuzná. Poukázali na to, že z týchto vyjadrení pôvodného žalobcu vyplýva,
že nemal vôľu nehnuteľnosti darovať žalovaným, títo zneužili jeho zlý zdravotný stav a ich konanie
vrátane dočasnej starostlivosti vníma ako účelové s cieľom prevodu nehnuteľností.

33. G. G. I. čestným prehlásením zo dňa 7. 8. 2020 prehlásila, že v období mesiacov január až apríl

2014 chodila do domácnosti žalovanej v rade 1/, ktorá mala v opatere pôvodného žalobcu. Počas
návštev bol pôvodný žalobca riadne orientovaný, vedel kto ona je a za akým účelom prichádza. Vedel
reagovať správne, aký je deň, ako sa volá, kde sa nachádza, ako sa volajú jeho deti. Spomínal často na
mladosť. Pochvaľoval si, že je o neho dobre postarané, čo aj pri svojich návštevách vždy konštatovala.
Počas návštevy sa vždy tešil, bol optimistický naladený, dokonca vedel, že sa ešte postaví na nohy. Mal

pohybové problémy, bol ležiaci pacient, s pomocou inej osoby sa vedel premiestniť na invalidný vozík.

XX. Y. J., nar. XX. X. XXXX čestným prehlásením zo dňa 3. 7. 2020 prehlásila, že od 6. 2.
2014 poskytovala domácu ošetrovateľskú starostlivosť pôvodnému žalobcovi. Pôvodný žalobca bol
orientovaný osobou aj miestom, chápal význam cvičenia, sám sa aktívne na cvičení podieľal.

35. G. G. D. oznámením doručeným súdu dňa 17. 5. 2022 oznámila, že stav pôvodného žalobcu bol
vážny, ale bol stabilizovaný.

36. Podľa znaleckého posudku č. 133/2023 G. F. D. a alternatívneho záveru č. 1 výlučne na základe

zdravotnej dokumentácie (neberúc do úvahy informácie zo spisovej dokumentácie) u pôvodného
žalobcu ku dňu 5. 3. 2014 nebola zaznamenaná taká diagnóza (či také príznaky duševnej poruchy
alebo choroby), na základe ktorých by bolo možné jednoznačnejšie stanoviť, že bol ku dňu 5. 3. 2014
neschopný vykonať sporný právny úkon. V zdravotnej dokumentácii boli zaznamenané skutočnosti
(označené tučným písmom), na základe ktorých mohol teoreticky pôvodný žalobca trpieť duševnou

poruchou a/alebo chorobou, a to aj takou, ktorá mohla mať zásadne nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť
vykonávať právne úkony, avšak jedná sa len o možnosť, ktorú na základe zdravotnej dokumentácie
(vzhľadom na rozsah zaznamenaných údajov a ich kvalitu), nie je možné spoľahlivejšie, či s istotou
potvrdiť. Výlučne na základe zdravotnej dokumentácie nie je možné preukázať, že pôvodný žalobcatrpel ku dňu 5. 3. 2014 takou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mala nepriaznivý vplyv
na jeho schopnosť vstupovať do záväzkových vzťahov, uzatvárať zmluvy alebo na jeho schopnosť
chápať obsah a účel a následky darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 5. 3. 2014 a/alebo ho robila na takýto

úkon (darovaciu zmluvu) nespôsobilým. Takúto duševnú poruchu alebo chorobu je možné len teoreticky
pripustiť.

37. Podľa alternatívneho záveru č. 2 znaleckého posudku č. 133/2023 na základe zdravotnej
dokumentácie a za predpokladu, že na videozáznamoch je zaznamenaný pôvodný žalobca a tieto

záznamy sú zo septembra 2014 (neberúc do úvahy ostatné informácie zo spisovej dokumentácie)
u pôvodného žalobcu nebola v období sporného právneho úkonu v zdravotnej dokumentácii
zaznamenaná taká diagnóza (či také príznaky duševnej poruchy alebo choroby), na základe ktorých by
bolo možné jednoznačnejšie stanoviť, že bol ku dňu 5. 3. 2014 neschopný vykonať sporný právny úkon
azároveňvideozáznamyzoseptembra2014 upôvodnéhožalobcuvylučujúťažšístupeňmultiinfarktovej
demencie. Výlučne na základe zdravotnej dokumentácie a videozáznamov zo septembra 2014 nie je

možnépreukázať,žepôvodnýžalobcakudňu5.3.2014trpeltakouduševnouporuchoualebochorobou,
ktorá by mala nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť vstupovať do záväzkových vzťahov, uzatvárať zmluvy
a/alebo na jeho schopnosť chápať obsah a účel a následky darovacej zmluvy zo dňa 5. 3. 2014 a/alebo
ho robila na takýto úkon (darovaciu zmluvu) nespôsobilým.

38. Podľa alternatívneho záveru č. 3 znaleckého posudku č. 133/2023 na základe zdravotnej
dokumentácie a za predpokladu, že sú valídne výpovede (resp. ich časti), ktoré sú v nálezovej časti
posudku na stranách 7 – 10 a 15 – 19 označené modrým tučným písmom (ktoré sú z medicínskeho
hľadiska v rozpore s výpoveďami (resp. ich časťami) označenými v nálezovej časti posudku na stranách
6 – 7 a 19 – 20 červeným tučným písmom) pôvodný žalobca netrpel duševnou poruchou alebo chorobou,

ktorá by mala nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť vstupovať do záväzkových vzťahov, uzatvárať zmluvy
a/alebo na jeho schopnosť chápať obsah a účel a následky darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 5. 3. 2014
a/alebo ho robila na takýto úkon (darovaciu zmluvu) nespôsobilým.

39. Podľa alternatívneho záveru č. 4 znaleckého posudku č. 133/2023 na základe zdravotnej

dokumentácie a za predpokladu, že sú valídne výpovede (resp. ich časti), ktoré sú v nálezovej časti
posudku na stranách 7 – 10 a 15 – 19 označené modrým tučným písmom (ktoré sú z medicínskeho
hľadiska v rozpore s výpoveďami (resp. ich časťami) označenými v nálezovej časti posudku na stranách
6 – 7 a 19 – 20 červeným tučným písmom) a zároveň za predpokladu, že na videozáznamoch je
zaznamenaný pôvodný žalobca a tieto videozáznamy sú zo septembra 2014 pôvodný žalobca netrpel

duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mala nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť vstupovať do
záväzkových vzťahov, uzatvárať zmluvy a/alebo na jeho schopnosť chápať obsah a účel a následky
darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 5. 3. 2014 a/alebo ho robila na takýto úkon (darovaciu zmluvu)
nespôsobilým.

40. Podľa alternatívneho záveru č. 5 znaleckého posudku č. 133/2023 na základe zdravotnej
dokumentácie a za predpokladu, že sú valídne výpovede (resp. ich časti), ktoré sú v nálezovej časti
posudku na stranách 6 – 7 a 19 – 20 označené červeným tučným písmom (ktoré sú z medicínskeho
hľadiska v rozpore s výpoveďami (resp. ich časťami) označenými v nálezovej časti posudku na stranách
7 – 10 a 15 – 19 modrým tučným písmom pôvodný poručiteľ trpel ku dňu 5. 3. 2014, ku ktorému

dátumu bola uzatvorená darovacia zmluva registrovaná pod V 996/2014, duševnou poruchou – tzv.
multiinfarktovou demenciou ťažšieho stupňa, ktorá mala zásadne nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť
vstupovaťdozáväzkových vzťahov,uzatváraťzmluvy,chápaťobsahaúčelanásledkydarovacejzmluvy
uzatvorenej dňa 5. 3. 2014 a robila ho na taký úkon (darovaciu zmluvu) nespôsobilým. U pôvodného
žalobcu by sa jednalo o trvalú duševnu poruchu, ktorá by ho následne robila neschopným aj na podanie

žaloby a jej doplnenia.

41. Podľa alternatívneho záveru č. 6 znaleckého posudku č. 133/2023 na základe zdravotnej
dokumentácie a za predpokladu, že by boli valídne výpovede (resp. ich časti), ktoré sú v nálezovej
časti posudku na stranách 6 - 7 a 19 – 20 označené červeným tučným písmom (ktoré sú z medicínskeho

hľadiska v rozpore s výpoveďami (resp. ich časťami) označenými v nálezovej časti posudku na stranách
7 – 10 a 15 – 19 modrým tučným písmom) a zároveň za predpokladu, že na videozáznamoch
je zaznamenaný pôvodný žalobca a tieto videozáznamy sú zo septembra 2014, z medicínskeho
hľadiska nie je možné podať racionálnu odpoveď na otázku, či pôvodný žalobca ku dňu 5. 3. 2014,ku ktorému dátumu bola uzatvorená darovacia zmluva registrovaná E. P. O., katastrálnym odborom
pod J. XXX/XXXX, trpel, resp. netrpel duševnou poruchou alebo chorobou a ak áno, či táto duševná
porucha/choroba mala vplyv na jeho schopnosť vstupovať do záväzkových vzťahov, uzatvárať zmluvy,

chápať obsah a účel a následky darovacej zmluvy zo dňa 5. 3. 2014 a či ho na takýto úkon –
darovaciu zmluvu robila nespôsobilým, nakoľko na základe zdravotnej dokumentácie a za predpokladu,
že by boli valídne výpovede (resp. ich časti), ktoré sú v nálezovej časti posudku na stranách 6 –
7 a 19 – 20 označené červeným tučným písmom by pôvodný žalobca ku dňu 5. 3. 2014 trpel
duševnou poruchou – tzv. multiinfarktovou demenciou ťažšieho stupňa, zároveň (v medicínskom

rozpore s uvedeným) videozáznamy zo septembra 2014 u pôvodného žalobcu vylučujú ťažší stupeň
multiinfarktovej demencie (medicínsky nie je možné, aby na jar 2014 bola u postihnutej osoby prítomná
multiinfarktová demencia ťažšieho stupňa a na jeseň 2014 už nebola prítomná (nakoľko sa jedná o trvalú
duševnú poruchu, ktorá sa takýmto spôsobom už nemôže zlepšiť).

42. Súdny znalec vo svojej výpovedi zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku,

nakoľko mu nie sú známe žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by mal tento posudok zmeniť. Ďalej
uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie pôvodného žalobcu nie je pochybnosť, že jeho telesný
stav v čase sporného právneho úkonu bol nepriaznivý a bolo ho potrebné opatrovať. V zdravotnej
dokumentácii sú náznaky a indície, že aj jeho duševný stav mohol byť nepriaznivý, ale faktom je, že
psychiatricky nebol vyšetrovaný, ani žiadna diagnóza nejakej takej duševnej poruchy zneschopňujúcej

nebola v dokumentácii stanovená, takže na základe dokumentácie jednoducho nejakú zneschopňujúcu
duševnú poruchu k času toho právneho úkonu nie je možné stanoviť. Možno ju pripustiť, nie je to len
špekulácia, mohol reálne takouto nejakou poruchou trpieť, ktorá nebola diagnostikovaná, ale nevieme
ju preukázať. Súdny znalec podal aj vysvetlenie medicínskych pojmov. Atrofia mozgu ľudovo povedané
je niečo ako zvrašťovanie, zmenšovanie, vysušovanie mozgu. Táto atrofia sa nemusí prejavovať nijako,

môže ju mať aj hocikto a nemusí o tom vedieť a môže sa atrofia aj prejavovať, že človek má nejaké rôzne
duševné poruchy. V súdnej psychiatrii myslí, že je úplne jednoznačná zhoda, že to, že má niekto atrofiu
mozgu, tak z toho automaticky nevyplýva nespôsobilosť na právne úkony, či už čiastočná alebo úplná.
Atrofia mozgu v kontexte s nejakými ďalšími údajmi môže niečo znamenať a môže viesť aj k stanoveniu
diagnózy, ale sama o sebe, nech má ktokoľvek akú atrofiu, nedá sa z toho nič povedať, len podozrenie,

že by tam niečo mohlo byť. Encefalopatia je pojem, ktorý sa aj v psychiatrii aj v neurológii často používa,
ale po slovensky vo všeobecnosti znamená poškodenie mozgu a neznamená to nič viac, nič menej,
čiže nič nehovorí o tom, či to poškodenie je malé, veľké, vážne, nie je vážne, takže zase, keď má niekto
napísané, že má encefalopatiu, tak nemožno z toho vyvodiť, že by bol nespôsobilý na právne úkony.
Je množstvo ľudí, ktorí majú encefalopatiu nejakú, nejaké poškodenie mozgu a sú úplne spôsobilí na

právne úkony, čiže zas je to vágny pojem, ktorý sám o sebe nič nepovie. Organický psychosyndróm
je psychiatricky pojem, je to veľmi všeobecný a vágny pojem. Organický psychosyndróm znamená,
že niekto má poškodenú psychiku, alebo má nejaké psychické ťažkosti a tieto psychické ťažkosti sú
spôsobené buď poškodením mozgu alebo poškodením ľudského tela, ale tento pojem nič nehovorí, či
sa jedná o poruchu ľahkú alebo ťažkú, či sa jedná o poruchu trvalú alebo prechodnú, alebo ako sa

konkrétne prejavuje a zase automaticky z neho v žiadnom prípade nevyplýva nespôsobilosť, či už úplná
alebo čiastočná a je množstvo ľudí, možno väčšina, ktorí majú organický psychosyndróm a sú úplne
spôsobilí. Takže z týchto troch pojmov v súdnej psychiatrii nedá sa nijako konštatovať nespôsobilosť.
Príčinou multiinfarktovej demencie je tzv. multiinfarktové poškodenie mozgu. To znamená, že človek
prekonal viacero mozgových infarktov, ale ložiská tých mozgových infarktov sú veľmi maličké, sú to

napríklad nejaké milimetrové, dvojmilimetrové, trojmilimetrové ložiská a poškodenia mozgu, môže byť
jedno a môže ich byť viac, napríklad aj 10, čiže mozog je takto multiinfarktovo poškodený. Zase veľa
ľudí môže mať mozog multiinfarktovo poškodený, ani o tom nemusia vedieť a môžu normálne fungovať,
ale v prípade multiinfarktovej demencie sa jedná o to, že človek má takto multiinfarktovo poškodený
mozog a zároveň už sa to odrazí aj na jeho psychike, už vidno, že ten človek už má psychické problémy.

Pri multiinfarktovej demencii určite človeku slabne pamäť, slabne mu uvažovanie, dochádza k úbytku
a narušovaniu jeho rozumových schopností. Multiinfarktová demencia môže byť od ľahkého až po ťažký
stupeň. Vo všeobecnosti možno povedať, pri ľahkej multiinfarktovej demencii človek môže byť spôsobilý
na právne úkony, alebo môže byť schopný vykonať nejaký právny úkon, pri ťažšej multiinfarktovej
demencii vo všeobecnosti už možno povedať, že to má významne zásadne nepriaznivý vplyv na jeho

schopnosť vykonávať právne úkony, ale vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu pôvodného žalobcu chce
upozorniť, že sa diagnóza multiinfarktovej demencie v jeho zdravotnej dokumentácii nenachádza, takýto
výraz konkrétne nikde nenašiel a ak v alternatívach píše, že by sa mohlo jednať o multiinfarktovú
demenciu, tak len na základe všetkých tých údajov to dedukuje, ale takýto výraz sa tam nenachádza.Ak sa nachádza výraz, tak sa nachádza výraz multiinfarktová encefalopatia, čo je vágny pojem, ale
multiinfarktová demencia tam nie je, osobitne si dal na to pozor, pretože to by mohlo byť kľúčové, takže
to tam cielene hľadal, či tam takéto niečo nebude, ale nebolo to tam. Stredný stupeň multiinfarktovej

demencie má zásadne nepriaznivý dosah na spôsobilosť na právne úkony, ale okrajovo musí pripustiť,
ak by sa jednalo o nejaký jednoduchý a jednoznačný a trebárs celoživotne plánovaný právny úkon,
taká osoba aj so strednou demenciou by ho mohla byť schopná vykonať. Neplatí to absolútne, ale
vo všeobecnosti môžu byť aj prípady, kedy by tá osoba mohla byť nejaký jednoduchý úkon schopná
vykonať. Pri strednom stupni demencie sa prejavuje zabúdanie, strata pamäti úplne jednoznačne

sa vyskytuje v podstate vždy, je to súčasť klinického obrazu. K pojmu Parkinsonský syndróm treba
najskôr povedať, že existuje tzv. Parkinsonová choroba, ktorá je spôsobená degeneráciou mozgu
toho tzv. parkinsonského typu. Osoby, ktoré trpia Parkinsonovou chorobou, môžu mať aj demenciu pri
Parkinsonovej chorobe, ale toto nie je prípad pôvodného žalobcu. U pôvodného žalobcu je uvedená
diagnóza Parkinsonského syndrómu, to je tzv. sekundárny R. F., to znamená, že mal niektoré príznaky,
ktoré sa podobali na Parkinsonovú chorobu, ale boli spôsobené multiinfarktovou encefalopatiou, čiže

mal poškodený mozog, a preto bol u neho sekundárny druhotný Parkinsonský syndróm, ktorý sa u neho
prejavoval trasom rúk, alebo trasom tela a stuhnutosťou tela, to znamená, že to boli príznaky, že nemal
Parkinsonovúchorobu,alepríznakysapodobalinaParkinsonovúchorobu.TentoParkinsonskýsyndróm
bol súčasťou multiinfarktového poškodenia mozgu, čiže takýto Parkinsonský syndróm, keď je uvedený
v dokumentácii, tak z neho nevyplýva nespôsobilosť na právne úkony, ale takisto spôsobilosť na právne

úkony môže teoreticky vyplývať z primárnej diagnózy a z toho primárneho poškodenia mozgu, ktoré bolo
práve to multiinfarktové poškodenie mozgu.

43. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle §
137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní

existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, t. j. či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo sa ňou spornosť neodstraňuje a len zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem
je daný spravidla tam, kde bez požadovaného určenia by bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho

postavenie stalo neistým, kde žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Určovacia žaloba má preto miesto jednak tam, kde jej
pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nie je možné dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno

dosiahnuť úpravy tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Účelom žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch.
Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi stranami a potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a na druhej

strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

44. V súdenej veci je medzi stranami spor o vlastníctvo. Žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ žiadajú určiť,
že parcela KNC č. XXXXX a rodinný dom súp. č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
parcely KNC č. XXXX, KNC č. XXXXX, KNC č. XXXXX a KNC č. XXXXX, zapísané na liste vlastníctva

č. XXXXX, parcely KNC č. XXXXX, KNC č. XXXXX, KNC č. XXXXX, KNC č. XXXXX a KNC č.
XXXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a parcely KNC č. XXXXX, KNC č. XXXXX a KNC
č. XXXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, všetko kat. úz. E. patria v celosti do dedičstva
po pôvodnom žalobcovi C. B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom dňa 18. 5. 2016. Žalovaní v rade 1/ -
3/ tento žalobcami v rade 1a/ – 1d/ uplatnený nárok neuznávajú, žiadajú žalobu zamietnuť. Zároveň

z výpisov z citovaných listov vlastníctva č. XXXXX, O. XXXXX, O. XXXXX A. O. XXXX vyplýva, že
k nehnuteľnostiam evidovaným na týchto listoch vlastníctva sú v katastri nehnuteľností vedení ako
ich vlastníci, resp. spoluvlastníci žalovaní v rade 1/ - 3/, konkrétne k nehnuteľnostiam evidovaným na
liste vlastníctva č. XXXXX je vedená ako ich výlučná vlastníčka žalovaná v rade 1/, k nehnuteľnostiam
evidovaným na liste vlastníctva č. XXXXX je vedená ako ich výlučná vlastníčka žalovaná v rade 2/,

k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXXX je vedený ako ich výlučný vlastník žalovaný
v rade 3/ a k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX sú žalovaní v rade 1/ - 3/ vedení
ako podieloví spoluvlastníci. Preto určením, či uvedené nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č.
XXXXX, O. XXXXX, O. XXXXX A. O. XXXX, kat. úz. E. patria, resp. nepatria do dedičstva po zomrelompôvodnom žalobcovi, bude s konečnou platnosťou vyriešený právny vzťah žalobcov v rade 1a/ - 1d/
a žalovaných v rade 1/ - 3/ k týmto nehnuteľnostiam. S konečnou platnosťou bude zodpovedané, či
pôvodný žalobca bol, resp. nebol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Pokiaľ

žalovaní v rade 1/ - 3/ v rámci svojej procesnej obrany namietali, že žalobcovia neosvedčili naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, bližšie dôvody, v ktorých videli neexistenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcov v rade 1a/ - 1d/ na nimi žiadanom určení, neuviedli. Takáto všeobecná,
nekonkrétna obrana vo vzťahu k otázke existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov
v rade 1a/ - 1d/ je potom neúčinná. Súd preto zo všetkých týchto dôvodov dospel k záveru, že žalobcovia

v rade 1a/ - 1d/ naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, že do dedičstva po zomrelom
pôvodnom žalobcovi patria nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XXXXX, O. XXXXX, O.
XXXXX A. O. XXXX, kat. úz. E., preukázali, keďže, ako už bolo uvedené, rozhodnutím o tomto žalobcami
uplatnenom nároku bude s konečnou platnosťou vyriešené, či pôvodný žalobca bol, resp. nebol ku dňu
svojej smrti vlastníkom týchto nehnuteľností.
45. Ďalším predpokladom žaloby o určenie vlastníckeho práva je správne vymedzenie okruhu subjektov,

ktorí majú v konaní vystupovať. V spore, predmetom ktorého je určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, musia vystupovať ako strana sporu všetci tí, ktorí sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako
vlastníci spornej nehnuteľnosti, resp. ich právni nástupcovia, ďalej tí, ktorí tvrdia, že oni sú vlastníkmi
spornej nehnuteľnosti a tiež všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po zomrelom, po ktorom do dedičstva
žalobca nehnuteľnosť žiada určiť.

46. Výpismi z listov vlastníctva č. XXXXX, O. XXXXX, O. XXXXX A. O. XXXX, kat. úz. E. v spojení
so zhodným vyjadrením žalovaných v rade 1/ - 3/, že so spornými nehnuteľnosťami nenakladali, ale
rešpektujú stav, aký je, vzal súd za preukázané, že v spore vystupujú všetci v katastri nehnuteľností
vedení vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností tvoriacich predmet daného sporu. Zároveň žalovaní
v rade 1/ - 3/ prichádzajú spolu so žalobcami v rade 1a/ - 1d/ podľa uznesenia, č. k. CA-9C/118/2014-62

zo dňa 24. 3. 2017 do úvahy ako právni nástupcovia po zomrelom pôvodnom žalobcovi, vo vzťahu
ku ktorému žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ žiadajú nehnuteľnosti vedené na listoch vlastníctva č. XXXXX,
O. XXXXX, O. XXXXX, O. XXXX, kat. úz. E. určiť do dedičstva. V konaní preto vystupujú aj všetci po
zomrelom pôvodnom žalobcovi do úvahy prichádzajúci dedičia. Podmienku okruhu subjektov, ktorí majú
v spore vystupovať, súd preto považoval za splnenú. Preto sa súd uplatneným nárokom ďalej zaoberal

z vecnej stránky.

47. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že
nehnuteľnosti vedené na listoch vlastníctva č. XXXXX, O. XXXXX, O. XXXXX A. O. XXXX, kat. úz.
E., ku ktorým žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ žiadajú určiť, že patria v celosti do dedičstva po pôvodnom

žalobcovi, boli predmetom darovania na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 5. 3. 2014 medzi
pôvodným žalobcom ako darcom a žalovanými v rade 1/ - 3/ ako obdarovanými. Žalobcovia v rade 1a/
- 1d/ vlastníctvo pôvodného žalobcu k týmto nehnuteľnostiam videli v neplatnosti predmetnej darovacej
zmluvy zo dňa 5. 3. 2014. Darovaciu zmluvu zo dňa 5. 3. 2014 považovali za absolútne neplatný
právny úkon, čo odôvodňovali tým, že pôvodný žalobca bol následkom utrpenej ťažkej cievnej príhody

v septembri 2013 v takom duševnom stave, ktorý ho robil nespôsobilým na uskutočnenie právnych
úkonov, akým bolo uzatvorenie zmluvy, ktorou previedol svoje nehnuteľnosti na žalovaných, pôvodný
žalobca nerozumel obsahu, zmyslu a dôsledkom tohto právneho úkonu. Žalovaní v rade 1/ - 3/ uvedené
tvrdenie žalobcov v rade 1a/ - 1d/ o nespôsobilosti pôvodného žalobcu uzatvoriť dňa 5. 3. 2014
darovaciu zmluvu sporovali. V rámci svojej obrany uvádzali, že pôvodný žalobca v čase uzatvorenia

zmluvy presne vedel, čo robí, s akými dôsledkami, bol v dobrom psychickom stave, porozumel, čo je
predmetom darovania. Existencia duševnej poruchy, resp. choroby u pôvodného žalobcu a na ňu sa
viažúca nespôsobilosť pôvodného žalobcu uzatvoriť dňa 5. 3. 2014 darovaciu zmluvu so žalovanými
v rade 1/ - 3/ bola preto medzi stranami sporu sporná. Táto medzi stranami sporná skutočnosť, či
pôvodný žalobca v rozhodnom čase, t. j. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 5. 3. 2014, trpel

duševnou poruchou spôsobujúcou jeho nespôsobilosť uzatvoriť darovaciu zmluvu, je pritom z pohľadu
platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 5. 3. 2014 a na to nadväzujúceho vlastníctva
k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tejto darovacej zmluvy zásadná.

48. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatným je právny úkon osoby konajúcej v duševnej

poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Pre záver o neplatnosti právneho úkonu podľa
citovaného zákonného ustanovenia sa nevyžaduje, aby konajúca osoba bola v čase právneho úkonu
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, resp. aby obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony
rozhodnutím súdu zahŕňalo aj právny úkon, o ktorý ide, ale postačuje, aby v rozhodnej dobe, t. j. v dobevykonania právneho úkonu, bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju na právne
úkony robí neschopnou. Ak bol právny úkon vykonaný osobou konajúcou v duševnej poruche, právny
úkon sa považuje za neplatný a táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou.

49. Žalobcov v rade 1a/ - 1d/, ktorí z tvrdenia, že pôvodný žalobca v rozhodnom čase uzatvorenia
darovacej zmluvy so žalovanými trpel duševnou poruchou, ktorá ho na uzatvorenie tejto zmluvy robila
nespôsobilým,vyvodzovalipresebapriaznivejšiedôsledky,pretovkonanízaťažovalodôkaznébremeno
preukázať uvedené nimi uvádzané tvrdenie k pôvodnému žalobcovi, navyše keď toto tvrdenie žalovaní

v rade 1/ - 3/ sporovali a existencia duševnej poruchy pôvodného žalobcu v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy zo dňa 5. 3. 2014 v konaní predstavovala spornú skutočnosť.

50. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ dôkazné bremeno neuniesli a bez
pochybností nepreukázali, že pôvodný žalobca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 5. 3. 2014

trpel duševnou poruchou, ktorá ho na uzatvorenie tejto zmluvy robila nespôsobilým. Podľa záverov
znaleckého posudku č. 133/2023 súdneho znalca G. F. D., ktorých správnosť v konaní vyvrátená
nebola a na týchto záveroch súdny znalec zotrval aj v rámci svojho výsluchu, výlučne na základe
zdravotnej dokumentácie pôvodného žalobcu nie je možné preukázať, že pôvodný žalobca trpel ku dňu
5. 3. 2014 takou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mala nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť

vstupovať do záväzkových vzťahov, uzatvárať zmluvy a chápať obsah a účel a následky darovacej
zmluvy uzatvorenej dňa 5. 3. 2014. Súdny znalec v rámci svojej výpovede objasnil a doplnil, že atrofia
mozgu, multiinfarktová encefalopatia, parkinsonský syndróm, na ktoré poukazovali žalobcovia v rade
1c/ - 1d/ v doplnení žaloby zo dňa 26. 2. 2020 a tiež organický psychosyndróm, automaticky z nich nie je
možné vyvodiť nespôsobilosť na právne úkony. Multiinfarktovú demenciu, na ktorú žalobcovia v rade 1c/

a 1d/ v podaní zo dňa 26. 2. 2020 tiež poukazovali, súdny znalec v zdravotnej dokumentácii pôvodného
žalobcu podľa jeho vyjadrenia nenašiel. V rámci svojej výpovede súdny znalec uviedol, že diagnóza
multiinfarktovej demencie, čo znamená, že človek má multiinfarktovo poškodený mozog a prejaví sa to
aj na jeho psychike a vidno, že človek má psychické problémy, slabne mu pamäť, uvažovanie, dochádza
k úbytku a narušovaniu jeho rozumových schopností, sa v zdravotnej dokumentácii pôvodného žalobcu

nenachádza, takýto výraz konkrétne nikde nenašiel, osobitne si dal na to pozor, pretože by to mohlo
byť kľúčové, takže to tam cielene hľadal, či tam takéto niečo nebude, ale nebolo to tam. Zdravotná
dokumentácia pôvodného žalobcu preto tvrdenia žalobcov v rade 1/ - 3/ o duševnej poruche, ktorou by
pôvodný žalobca v rozhodnom čase trpel a robila ho nespôsobilým na uzatvorenie darovacej zmluvy zo
dňa 5. 3. 2014, bez akýchkoľvek pochybností nepreukazuje.

51. Existenciu duševnej poruchy, ktorou by pôvodný žalobca trpel v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy zo dňa 5. 3. 2014 a ktorá by ho na tento právny úkon robila nespôsobilým, vyvracia i súdnym
znalcom v znaleckom posudku uvedený alternatívny záver č. 2. Súdny znalec v rámci tohto záveru
pri zodpovedaní položených znaleckých otázok vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a predložených

videozáznamov a konštatoval za predpokladu, že na týchto videozáznamoch je pôvodný žalobca a tieto
videozáznamy boli vyhotovené v mesiaci september 2014, že u pôvodného žalobcu nebola v období
sporného právneho úkonu v zdravotnej dokumentácii zaznamenaná taká diagnóza (či také príznaky
duševnej poruchy alebo choroby), na základe ktorých by bolo možné jednoznačnejšie stanoviť, že
pôvodnýžalobcabolkudňu5.3.2014 neschopnývykonaťspornýprávnyúkonazároveňvideozáznamy

zo septembra 2014 u pôvodného žalobcu vylučujú ťažší stupeň multiinfarktovej demencie.

52. Vzhľadom k tomu, že videozáznamy (CD), z ktorých súdny znalec pri uvedenom alternatívnom
závere č. 2 vychádzal, predložili v konaní žalobcovia a uvádzali, že ide o nahrávky zo septembra 2014
a diskutuje na nich pôvodný žalobca a žalovaní v rade 1/ - 3/ tieto tvrdenia žalobcov žiadnym spôsobom

nesporovali, stalo sa toto tvrdenie žalobcov podľa § 151 ods. 1 CSP nesporným. V zmysle citovaného
§ 151 ods. 1 CSP si súd tieto medzi stranami sporu nesporné tvrdenia, že videozáznamy zachytené
na predloženom CD, založenom v prílohovej obálke čl. 340, boli vyhotovené v septembri 2014 a je
na nich zachytený pôvodný žalobca, osvojil ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal. Uvedené
videozáznamy, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 133/2023, vylučujú u pôvodného žalobcu

ťažší stupeň multiifarktovej demencie. Zdravotná dokumentácia a videozáznamy zo septembra 2014
preto nepreukazujú tvrdenia žalobcov v rade 1a/ - 1d/ o tom, že pôvodný žalobca ku dňu 5. 3. 2014
trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na uzatvorenie darovacej zmluvy so žalovanými nespôsobilým.53. Zároveň konštatácia súdneho znalca v alternatívnom závere č. 6 s ohľadom na tieto videozáznamy
zo septembra 2014, že medicínsky nie je možné, aby na jar 2014 bola u postihnutej osoby prítomná
multiinfarktová demencia ťažšieho stupňa a na jeseň 2014 už prítomná nebola, nakoľko sa jedná

o trvalú duševnú poruchu, ktorá sa takýmto spôsobom už nemôže zlepšiť, rovnako spochybňuje tvrdenia
žalobcov v rade 1a/ - 1d/ o duševnej poruche pôvodného žalobcu v rozhodnom čase uzatvorenia
darovacej zmluvy zo dňa 5. 3. 2014.

54. V zhode s týmito videozáznamami a konštatáciou súdneho znalca, že medicínsky nie je možné, aby

na jar 2014 bola u postihnutej osoby prítomná i multiinfarktová demencia ťažšieho stupňa a na jeseň
2014 už prítomná nebola, sú i výpovede svedkyne G. N., ktorej výpoveď žalobcovia v rade 1a/ - 1d/
v priebehu konania spochybňovali a svedkyne N. A. O.. Iba všeobecné spochybnenie svedkyne G. N.
nie je spôsobilé bez ďalšieho viesť k vyvráteniu, resp. spochybneniu vierohodnosti jej výpovede. Vo
vzťahu k svedkyni N. A. O. neboli ani tvrdené dôvody smerujúce k spochybneniu jej vierohodnosti. Obe
menované svedkyne zhodne uviedli, že pôvodný žalobca bol orientovaný miestom, časom, aj v priestore

a okolnostiach. Napokon vierohodnosť výpovedí týchto svedkýň, že pôvodný žalobca bol orientovaný
miestom, časom, priestorom a okolnosťami, potvrdzuje i čestné vyhlásenie G. G. I. zo dňa 7. 8. 2020,
podľa ktorého chodila do domácnosti žalovanej v rade 1/ v období 01/2014 – 04/2014 a pôvodný žalobca
počas jej návštev bol riadne orientovaný, vedel, kto ona je a za akým účelom prichádza, vedel reagovať
správne, aký je deň, ako sa volá, kde sa nachádza, ako sa volajú jeho deti a toto čestné vyhlásenie

G. G. I. je v zhode s alternatívnym záverom č. 2 a tiež konštatáciou súdneho znalca v alternatívnom
závere č. 6, že z medicínskeho hľadiska nie je možné, aby na jar 2014 bola u postihnutej osoby prítomná
multiinfarktová demencia ťažšieho stupňa a na jeseň 2014 už prítomná nebola. V zhode s uvedeným je
i čestné vyhlásenie Y. J. zo dňa 3. 7. 2020, z ktorého tiež vyplynulo, že pôvodný žalobca bol orientovaný
osobou, aj miestom. Napokon v zhode s týmito alternatívnymi závermi č. 1 a č. 2 znaleckého posudku

č. 133/2023 a konštatáciou súdneho znalca v alternatívnom závere č. 6 a svedeckými výpoveďami G.
N. a N. A. O. a tiež čestnými prehláseniami G. G. I. a Y. J. sú potom i výpovede žalovaných v rade 1/
- 3/, ktorí popierali, že pôvodný žalobca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 5. 3. 2014 trpel
duševnouporuchou,ktoráhorobilanespôsobilýmnauzatvorenietejtodarovacejzmluvyanaopakpočas
celého konania zotrvali na tom, že pôvodný žalobca bol orientovaný v čase aj priestore, vnímal všetko

ako pred nehodou, rozprával sa s nimi normálne, bol v dobrom psychickom stave. Z týchto dôvodov
alternatívne závery č. 3 a č. 4 v spojení s vyhodnotením ostatných vykonaných dôkazov spochybňujú
tvrdenie žalobcov v rade 1a/ - 1d/, že pôvodný žalobca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 5.
3. 2014 trpel duševnou poruchou, ktorá ho na uzatvorenie tejto darovacej zmluvy robila nespôsobilým.

55. Ak súdny znalec v znaleckom posudku č. 133/2023 uviedol i alternatívny záver č. 5, podľa ktorého na
základe zdravotnej dokumentácie a za predpokladu validity výpovede žalobkyne v rade 1a/ a svedkýň N.
D. a U. B. pôvodný žalobca trpel duševnou poruchou tzv. multiinfarktovou demenciou ťažšieho stupňa,
ktorá by mala zásade nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť vstupovať do záväzkových vzťahov,
uzatvárať zmluvy, chápať obsah a účel a následky darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 5. 3. 2014

a robila by ho na takýto úkon (darovaciu zmluvu) nespôsobilým, uvedený záver by prichádzal do úvahy
pri uznaní, validite výpovedí žalobkyne v rade 1/ a menovaných svedkýň. K uvedenému alternatívnemu
záveruč.5súdpoukazujenaalternatívnyzáverč.6,podľaktoréhoprizohľadňovanívýpovedí žalobkyne
v rade 1a/ a menovaných svedkýň N. D. a U. B. a súčasnom prihliadaní na videozáznamy zo septembra
2014 z medicínskeho hľadiska nie je možné podať racionálnu odpoveď na otázku, či pôvodný žalobca

ku dňu 5. 3. 2014, kedy bola uzatvorená medzi ním a žalovanými v rade 1/ - 3/ darovacia zmluva,
trpel duševnou poruchou činiacou ho nespôsobilým na takýto právny úkon. Tiež súd poukazuje na už
opakovane uvádzanú konštatáciu súdneho znalca, že z medicínskeho hľadiska nie je možné, aby na
jar 2014 u postihnutej osoby bola prítomná multiinfarktová demencia ťažšieho stupňa a na jeseň 2014
už prítomná nebola. Súd pri vyhodnotení uvedeného alternatívneho záveru č. 5 znaleckého posudku

č. 133/2023 prihliadal aj na to, že obe menované svedkyne N. D. a U. B. sú v príbuzenskom vzťahu
k žalobkyni v rade 1a/ a žalobcom v rade 1c/ a 1d/ (svedkyňa N. D. je švagriná žalobkyne v rade 1a/
a svedkyňa U. B. je matka žalobcov v rade 1c/ a 1d/). Tento príbuzenský vzťah je spôsobilý spochybniť
vierohodnosť výpovedí menovaných svedkýň. Lekárske správy predložené žalobcami v rade 1a/ - 1d/
a tam uvedené medicínske pojmy boli súdnym znalcom vysvetlené, k týmto súdny znalec uviedol, že

automaticky z nich nespôsobilosť na právne úkony nevyplýva a iné ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k záveru
o vierohodnosti výpovedí žalobkyne v rade1a/ a svedkýň U. B. a N. D. označené a predložené neboli.
Súd preto z týchto dôvodov zo znalcom uvedeného alternatívneho záveru č. 5 v znaleckom posudku č.
133/2023 pri svojom rozhodovaní nevychádzal.56. Zo všetkých uvedených dôvodov žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ dôkazné bremeno neuniesli a bez
pochybností nepreukázali, že pôvodný žalobca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy so žalovanými

v rade 1/ - 3/ dňa 5. 3. 2014 trpel duševnou poruchou, ktorá ho na tento úkon robila nespôsobilým,
atýmnepreukázalianineplatnosťdarovacejzmluvyuzatvorenejmedzipôvodnýmžalobcomakodarcom
a žalovanými v rade 1/ - 3/ ako obdarovanými dňa 5. 3. 2014 podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zároveň nepreukázaním nespôsobilosti pôvodného žalobcu na uzatvorenie uvedenej zmluvy boli podľa
názoru súdu vyvrátené i tvrdenia žalobcov v rade 1a/ - 1d/, že darovacia zmluva zo dňa 5. 3. 2014

nepredstavovala skutočnú vôľu pôvodného žalobcu. Napokon tieto tvrdenia, ktorými žalobcovia v rade
1a/ - 1d/ spochybňovali, že vôľa pôvodného žalobcu prejavená v darovacej zmluve zo dňa 5. 3. 2014
nebola jeho skutočnou vôľou, sú iba všeobecné a nekonkrétne, a tým i nepreukazné.

57. Ak žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ spochybňovali proces podpisovania darovacej zmluvy zo dňa 5. 3.
2014 a uvádzali, že darovacia zmluva zo dňa 5. 3. 2014, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat.

úz. E. má rovnakú osvedčovaciu doložku s rovnakým číslom, akú má darovacia zmluva, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. E., uvedená okolnosť bola vysvetlená svedkyňou T. U., matrikárkou
matričného úradu Šúrovce, ktorá uviedla, že až do roku 2020 sa prideľovalo jedno overovacie číslo, aj
keď sa podpisovalo viacero listín a až po vykonanej kontrole z okresného úradu v roku 2020 im bolo
odporúčané, aby tak nerobili, keď sa overuje viacero listín, aby každá mala svoje poradové číslo. Vo

vzťahukmenovanejsvedkynivkonanínebolitvrdené,ani zistenéžiadneokolnostispôsobiléspochybniť
vierohodnosť jej výpovede. Zároveň podľa názoru súdu takáto okolnosť, že dve rôzne listiny mali jednu
overovaciu doložku, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

58. Ak tiež žalobkyňa v rade 1a/ spochybňovala podpis pôvodného žalobcu ako darcu na darovacej

zmluve zo dňa 5. 3. 2014 a uvádzala, že sa domnieva, že je značný rozdiel medzi podpisom pôvodného
žalobcu, ako sa mal podpísať na zmluvu a ako sa podpísal u lekára, na základe čoho sa domnieva,
že pôvodný žalobca zmluvu nepodpísal, uvedené tvrdenie žalobkyne v rade 1a/ vyvracia svedecká
výpoveď svedkyne T. U., podľa ktorej sa starý pán podpísal najskôr do overovacej knihy a následne
na darovacie zmluvy, ako aj výpoveď N. A. O., podľa ktorej N. A. O. pozerala na to, keď to pán

B. podpisoval. K týmto svedkyniam neboli tvrdené, ani zistené žiadne okolnosti spôsobilé spochybniť
ich vierohodnosť. Súd preto z týchto výpovedí vychádzal. Zároveň ani žalobkyňa v rade 1a/ k tomuto
svojmu tvrdeniu, ktorým spochybnila podpis pôvodného žalobcu ako darcu na darovacej zmluve zo
dňa 5. 3. 2014, nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Preto toto jej tvrdenie zostalo iba v rovine
tvrdení a nebolo prenesené do roviny dôkaznej. Ak žalobcovia uvádzali v rámci svojich tvrdení i to,

že podpis pôvodného žalobcu bol osvedčený bez občianskeho preukazu, opäť toto tvrdenie nebolo
preukázané. Ak svedkyňa N. D. uvádzala, že videla občiansky preukaz pôvodného žalobcu v šuplíku
v toaletnom stolíku a tento občiansky preukaz bol v tom šuplíku po celý čas, čo bol pôvodný žalobca
u žalovaných, ako už bolo uvedené vyššie, N. D. je príbuznou žalobkyne v rade 1a/, tento príbuzenský
vzťah spochybňuje vierohodnosť jej svedeckej výpovede. Ak žalobcovia predložili nimi tvrdený prepis

rozhovoru so žalovanou v rade 1/, z tohto prepisu, ku ktorému žiadny dôkaz preukazujúci jeho
vierohodnosť predložený nebol, nevyplýva, že by sa vzťahoval k spornej darovacej zmluve. Zároveň
tvrdenie o tom, že podpis pôvodného žalobcu na darovacej zmluve zo dňa 5. 3. 2014 bol osvedčený
bez občianskeho preukazu, vyvracia svedecká výpoveď svedkyne T. U.. Napokon podľa názoru súdu
podstatným a rozhodujúcim je to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalobca túto

zmluvu podpísal.

59. Zo všetkých uvedených dôvodov, keďže žalobcovia nepreukázali nimi tvrdenú neplatnosť darovacej
zmluvy zo dňa 5. 3. 2014, nepreukázali ani vlastnícke právo pôvodného žalobcu k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom tejto darovacej zmluvy, súd preto žalobu žalobcov v rade 1a/ - 1d/ ako nedôvodnú

zamietol.

60. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v rade 1/ - 3/ boli
v spore v celom rozsahu úspešní, keďže súd podanú žalobu zamietol. Prináleží im v súlade s citovaným
§ 255 ods. 1 CSP voči žalobcom v rade 1a/ - 1d/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Ak žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ navrhovali vo výroku o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP,
uvedené ustanovenie, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Aplikácia uvedeného ustanovenia §257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ dôvody, pre ktoré žiadali náhradu trov úspešným žalovaným
v rade 1/ - 3/ nepriznať, videli v tom, že pôvodnú žalobu podal pôvodný žalobca, teda vznik tohto sporu

nezavinili žalobcovia v rade 1a/ - 1d/, zároveň výsledok tohto sporu stál a padal na výsledku znaleckého
dokazovania, ktorý nikto zo strán alebo nikto z prítomných účastníkov nevedel predvídať, pretože je
to otázka odborná, na ktorej posúdenie nemal ani súd, ani účastníci dostatočné odborné vedomosti
a znalec v rámci svojich alternatívnych záverov pripustil aj pravdivosť tvrdení, že pôvodný žalobca nebol
spôsobilý na právne úkony. Žalovaní v rade 1/ - 3/ s aplikáciou § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania

nesúhlasili. Poukazovali na to, že žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ nemuseli trvať na žalobe, ale navrhovali
a vykonávali dôkazy, mienili preukazovať, že pôvodný žalobca nebol spôsobilý na právne úkony. Súd
po zhodnotení uvedených žalobcami v rade 1a/ - 1d/ uvádzaných dôvodov, pre ktoré žiadali nepriznať
úspešným žalovaným v rade 1/ - 3/ náhradu trov konania, dospel k záveru, že tieto žalobcami v rade
1a/ - 1d/ uvádzané dôvody nepredstavujú také výnimočné okolnosti, dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP. Žalobcovia v rade 1a/ - 1d/ nezobrali podanú žalobu späť po

tom, čo súd s nimi uznesením, č. k. CA-9C118/2014-62 zo dňa 24. 3. 2017 pokračoval ako s právnymi
nástupcami pôvodného žalobcu. Naopak boli v konaní aktívni, predkladali procesné návrhy, predložili
návrh na zmenu žaloby reflektujúc, že pôvodný žalobca zomrel, tiež navrhovali a predkladali dôkazy.
Vzhľadom k tomuto ich aktívnemu prístupu v spore sa preto nemožno stotožniť s ich tvrdením, že
daný spor nezavinili. Zároveň ani predložený znalecký posudok a tam uvedené viaceré alternatívne

závery podľa názoru súdu nepredstavuje výnimočnú okolnosť, pre ktorú by bolo dôvodné aplikovať
na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 257 CSP. Dôvodom uvedenia alternatívnych záverov
v znaleckom posudku, ako vyplynulo i z výpovede súdneho znalca, bolo to, že súdny znalec nebol
oprávnený hodnotiť jednotlivé v konaní vykonané dôkazy. Už uvedená skutočnosť, pre ktorú boli
uvedené súdnym znalcom viaceré alternatívne závery, podľa názoru súdu vylučuje prijatie záveru,

že vykonané znalecké dokazovanie a viaceré alternatívne závery tohto znaleckého dokazovania
predstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane
sporu. Napokon neunesenie dôkazného bremena nie je dôvod pre aplikáciu § 257 CSP. Preto zo
všetkých uvedených dôvodov súd vo výroku o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a úspešným žalovaným v rade 1/ - 3/ priznal voči neúspešným žalobcom v rade 1a/ - 1d/ nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.
61. Vzhľadom k tomu, že v konaní na návrh žalobcov v rade 1a/ - 1d/ bol vypočutý súdny znalec G. F.
D., ktorý si znalečné za účasť na pojednávaní uplatnil a toto znalečné je potrebné i súdnemu znalcovi
uhradiť a zároveň žalobcovia v rade 1a/ - 1/d boli neúspešní, keďže súd podanú žalobu zamietol, súd
súdnemu znalcovi priznal voči žalobcom v rade 1a/ - 1d/ nárok na znaleckú odmenu vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na

podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Čadci 14. januára 2025

JUDr. Ľubomíra Krišťáková

sudkyňa