Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201292
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720201292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu W.. G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, zastúpený JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 820/7, Žilina, IČO:
53 213 726, proti žalovaným: 1. C.. C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, G., 2. rade G.. C. N.,
rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, G., a 3. W.. S. D., rod. E., nar. X.X.XXXX, bytom L. D. XX,
E. P., žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Mnoheľova
86/1, Poprad, IČO: 50 053 167, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 20C/17/2020

- 331, z 13.02.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovaným voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 31.1.2019 uzavretej medzi žalovanou v 3. rade ako predávajúcou a žalovanými v 1. a 2.
rade ako kupujúcimi, evidovanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu G. - katastrálny odbor pod
č. E.XXX/XXXX, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu predávajúcej
o veľkosti X/X k celku na nehnuteľnostiach: a) pozemok parcely registra C parcelné číslo XXXX/X, o
výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, b) stavba súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č.

XXXX/X, rodinný dom, zapísané na LV č. XXXX evidovaným Okresným úradom G. - katastrálny odbor,
obec a k. ú. G., v prospech kupujúcich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasne
sa domáhal určenia, že žalovaná v 3. rade je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku na
nehnuteľnostiach špecifikovaných vyššie.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 6 ods. 1; čl. 8; § 185 ods. 1; § 215 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“); § 136 ods. 1; § 136 ods. 2; § 137 ods. 1; §

140; § 603 ods. 1, 2, 3; § 605; § 606 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v sporovom konaní nemá súd povinnosť ani právo upozorňovať
účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých
dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s

ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Súd rozhodne na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa zákona, pričom skutkovým základom
súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne

riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s
ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako je tomu v danom prípade, žalobca
uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené
záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp.
ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých

zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Princíp formálnej pravdy
znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa
tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz
iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu

a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby
strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v
relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto

skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu
týchtoskutočnostítvrdí.Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejivtakých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

5. V konaní nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX, k. ú. G. a žalovaná v 3. rade bola pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G.. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná v 3. rade kúpnou zmluvou
previedla svoj spoluvlastnícky podiel (X/X) na žalovaných v 1. a 2. rade. Spornou ostala skutočnosť,

či došlo k splneniu ponukovej povinnosti v súvislosti so zákonným predkupným právom, a či žalovaní
v 1. a 2. rade sa zákonným spôsobom stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Právo spoluvlastníka nakladať s predmetom spoluvlastníctva v prípade prevodov, či už odplatných alebo
bezodplatných, je obmedzené ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného
ustanovenia zmluvná voľnosť spoluvlastníka je obmedzená v tom, že svoj spoluvlastnícky podiel

môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby uvedené v ustanovení § 116, § 117 Občianskeho
zákonníka. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj
na jedného zo spoluvlastníkov, svoj podiel musí najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Toto
zákonnépredkupnéprávomápovahuvecnéhopráva.Vprípade,akpovinnýspoluvlastníknerešpektoval
zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým

ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu, je neplatný, ale len v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§
40a Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného
práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať
ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, to však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis na

tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve. Práva a povinnosti z právneho vzťahu
z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj
podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj
podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode
nehnuteľnosti musí byť písomná, by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých

podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý. Prijatím
návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny
spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky
podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu nútený. Ak oprávnená osobapodmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Predkupné právo sa realizuje len raz,
v lehote dva mesiace pri nehnuteľných veciach. Po uplynutí lehoty už spoluvlastnícky podiel možno
previesť na inú osobu a spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi

podielu ako novému spoluvlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ponuka je jednostranný právny úkon
adresovaný oprávnenému a okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných zákonom pre právne úkony
a pre návrh na uzavretie zmluvy musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých povinný
ponúka svoju vec na kúpu, t. j. vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a
cena veci, i ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má vec predať, a musí byť dodržaná písomná

forma (pri nehnuteľnosti). Teda obsahom riadnej ponuky musia byť tie podmienky, za ktorých má dôjsť
k predaju medzi povinným a oprávneným z predkupného práva a ktorých splnením môže oprávnený
svojepredkupnéprávovykonať,pričomoznačeniekonkrétnejosoby,ktoráprejavilazáujemprípadnevec
kúpiť, nie je podmienkou ponuky vedľa ceny. Zákon tiež nezakladá také obmedzenie zmluvnej slobody
predávajúceho, aby po nevyužití zákonného predkupného práva bol viazaný k predaju tomu záujemcovi,
ktorý mu predtým určitú kúpnu cenu ponúkol. Ustanovenie § 605 a nasl. Občianskeho zákonníka teda

neupravuje postup realizácie predkupného práva v tom zmysle, že ten, kto chce predať svoju vec, ku
ktorej ho viaže predkupné právo iného, by pred ponukou oprávnenému musel mať dohodnutú kúpnu
cenu s inou osobou. Z hľadiska výkonu predkupného práva je rozhodujúce, či ten, kto je oprávnený vec
kúpiť, zaplatil v lehote cenu, za ktorú mu bola vec ponúknutá na kúpu predávajúcim spoluvlastníkom.
Je teda viazaný len cenou uvedenou v ponuke predávajúceho, lebo zaplatením práve tej ceny môže

svoje predkupné právo vykonať. V prípade, ak by ponuka nebola riadna (neobsahovala by potrebné
náležitosti), znamená to, že takáto ponuka nemôže vyvolať zákonom predpokladané účinky. V tom
prípade - i keby oprávnený ponuku prijal, a to aj včasným zaplatením kúpnej ceny uvedenej v ponuke
- jeho predkupné právo by nebolo vykonané.

6. Z konštatovaných skutočností teda vyplýva, že predmetná - písomná - ponuka by mala
obsahovať označenie povinných spoluvlastníkov realizujúcich svoju ponukovú povinnosť z predkupného
práva, označenie oprávnených z predkupného práva, ktorým bola ponuka adresovaná, špecifikáciu
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve s uvedením veľkosti spoluvlastníckych podielov
pripadajúcich na každého z povinných z predkupného práva, konkrétnu výšku kúpnej ceny s určením

doby na vyplatenie kúpnej ceny, spôsob, ako musia oprávnení spoluvlastníci na ponuku reagovať a
dobu, v ktorej môžu svoje predkupné právo v prednostnej kúpe vykonať. Určitosť ponuky možno skúmať
z hľadiska splnenia povinnosti zodpovedajúcej zneniu zákona tak, aby sa rozširovaním vymedzenia
obsahových náležitostí ponuky, neukladali ďalšie povinnosti presahujúce zákonný rámec alebo naopak
nad zákonný rámec zakladali ďalšie oprávnenia. Medze ochrany práv jednotlivých spoluvlastníkov

nemôžu byť totiž vykladané extenzívne tak, aby v záujme ochrany záujmov jedného spoluvlastníka boli
porušované záujmy iného spoluvlastníka. Medzi povinnosťami a právami vyplývajúcimi z predkupného
práva musí existovať vyvážený pomer ochrany všetkých spoluvlastníkov. Ponuka žalovanej v 3.
rade zo dňa 15.10.2018 je, podľa názoru súdu, z hľadiska určenia veľkosti na kúpu ponúkaných
spoluvlastníckych podielov, tak výšky požadovanej kúpnej ceny, stanovenia doby na jej zaplatenie a

tým aj spôsobu vykonania prednostného práva jasná, určitá a zrozumiteľná. Z toho možno vyvodiť
jednoznačný záver, že ponuka bola ponukou riadnou, obsahujúcou podstatné náležitosti, ktorá vyvolala
zákonom predpokladané účinky. Občiansky zákonník totiž obsahuje jednoznačnú právnu úpravu nároku
oprávnených spoluvlastníkov na vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich slobodnej vôli ako sa na
vykúpení podielov dohodnú. Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť celý podiel, ktorý zamýšľa

predať a je na rozhodnutí oprávnených spoluvlastníkov, či a v akom rozsahu ponuku prijmú. Žalobca
namietal relatívnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy s tým, že ho žalovaná v 3. rade nevyzvala pred
uzavretím kúpnej zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy a neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel ostatným
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (v rozhodnom čase išlo o žalobcu a jeho bývalú partnerku J.
B. M.) na odkúpenie, a že ponuka neobsahovala riadne plnomocenstvo ani podstatné náležitosti.

7. Pokiaľ ide o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2019 uzavretej medzi žalovanou
v 3. rade ako predávajúcou a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, v tomto smere súd poukázal
na skutočnosť, že ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka obsahuje taxatívny výpočet prípadov,
v ktorých sa možno dovolať tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu

nastáva spätne, tzv. ex tunc, teda od momentu, keď bol dotknutý právny úkon urobený. Jedným z
prípadov, v ktorých zákon v citovanom ustanovení umožňuje dotknutej osobe dovolať sa neplatnosti
právneho úkonu, je i právny úkon, ktorým boli porušené podmienky zákonného predkupného práva
spoluvlastníka spoločnej veci pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spoluvlastníkom podľa ust.§ 140 Občianskeho zákonníka. Existencia ponuky v prejednávanej veci nie je sporná; výzva bola
doručená pôvodnej podielovej spoluvlastníčke J. M. a bola doručovaná aj žalobcovi. S prihliadnutím
na skutočnosť, že žalobca si v rozhodnej dobe nepreberal doručované zásielky na adrese trvalého

pobytu, nezaregistroval si prechodný pobyt (k tomuto kroku pristúpil až 13.1.2020) ani si nezabezpečil
elektronické doručovanie oznámení o zásielkach (o službu požiadal až od 21.8.2019), mal súd za to, že
žalobe vyhovieť nemožno. Súd konštatoval, že možno dať za pravdu žalovaným, že v čase doručenia
ponuky (a neprevzatím doručovaných poštových zásielok) na známu adresu žalobcu (potvrdenú aj
oficiálnou evidenciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), resp. v ďalšom prípade potvrdeným

prevzatím zásielky pôvodnej podielovej spoluvlastníčky J.), žalovaná v 3. rade ako povinný spoluvlastník
(§ 140 Občianskeho zákonníka) urobila všetko, čo vyžaduje zákon od povinného spoluvlastníka pri
predkladaní ponuky oprávnenému spoluvlastníkovi. Ak by súd na základe takto zisteného skutkového
stavu veci zaujal iný názor, znamenalo by to, že oprávnený spoluvlastník by opakovaným nepreberaním
či odmietaním preberania zásielok od povinného spoluvlastníka bez preukázanej existencie vážneho
dôvodu (ani v prejednávanej veci takýto dôvod na strane žalobcu súdom zistený nebol) v podstate

mohol úplne znemožniť povinnému spoluvlastníkovi realizáciu jeho práva nakladať s predmetom svojho
vlastníctva. Takýto výklad dotknutých ustanovení pri výkone práv a povinností spoluvlastníkov z titulu
predkupného práva preto súd považuje za neprípustný, nenapĺňajúci účel predmetnej právnej úpravy a
takémuto konaniu oprávneného spoluvlastníka, ako odporujúcemu i dobrým mravom pri výkone práv (§
3 ods.1 Občianskeho zákonníka) by preto ani neprislúchala právna ochrana. Súd mal za to, že žalovaná

v 3. rade si ako povinný spoluvlastník svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi ako oprávnenému
spoluvlastníkoviztitulujehozákonnéhopredkupnéhoprávapodľa§140Občianskehozákonníka,riadne
splnila. Bolo na žalobcovi preukázať objektívne dôvody nemožnosti doručenia ponuky, avšak k tomuto
nedošlo. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu mohla žalovaná v 3. rade zavolať, prípadné ústne predložiť ponuku,
vzhľadom na skutočnosť, že ide o nehnuteľnosť, z hľadiska nedodržania zákonom predpísanej písomnej

formy za riadnu ponuku by takúto nebolo možné považovať. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania,
výsluchmi svedkov navrhovanými žalobcom, podľa § 197 C.s.p., bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť
prítomnosť svedkyne J. na pojednávaní. Uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil, a preto súd predmetný
výsluch nevykonal. Navyše mal súd za to, že vzhľadom na obsah predložených listinných dôkazov bol
v konaní dostatočne osvedčený postup žalovanej v 3. rade pri plnení ponukovej povinnosti a výsluch

svedkyne sa tak javí byť nadbytočným. Rovnako výsluch žalovaných súd nevykonal, keďže povinnosť
vypovedať pravdivo pri výpovedi účastníka a jej nesplnenie nie je sankcionovaná, je dôsledkom úvahy
zákonodarcu, že účastníci sú na výsledku rozhodovania osobne zainteresovaní, takže sú vo svojej veci
osobne zaujatí. Obsah listinných a iných dôkazov je pritom preskúmateľná objektívne.

8. Žalobca podal voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP. Namietal, že súd
postupoval v rozpore s právom na spravodlivé konanie, keď samotný priebeh konania, ale i rozsudok
zaťažil takými vadami, ktoré majú za následok jeho nezákonnosť a pri absencii náležitého odôvodnenia
aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Súd nesprávne v rozpore so základnými

zásadami civilného sporového konania nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol, a ktoré súčasne aj v
priebehu konania najprv súd vykonať nariadil, neskôr však od uvedeného upustil, a to bez náležitého
odôvodenia. V priebehu konania žalobca navrhol vykonať dôkazy, ktorých vykonanie bolo podstatné, a
ktoré mohli tvrdenia žalobcu preukázať, pričom súd tieto nevykonal, ich vykonanie v rozsudku náležite
nezdôvodnil, resp. zdôvodnil v rozpore so skutkovým stavom a súčasne na podklade uvedeného

vyslovil, že sám žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Takto ustálený skutkový stav, ktorý
vzal prvostupňový súd za rozhodný neobstojí, keďže žalobca si nemohol bez vlastnej viny uplatniť také
prostriedkyprocesnejobranyaleboprocesnéhoútoku,ktorémaliprezistenieskutkovéstavurozhodujúci
význam. V dôsledku nesprávnych skutkových zistení potom súd vec samú nesprávne právne posúdil,
v dôsledku čoho bola žaloba zamietnutá.

9. Žalobca v priebehu konania, už v podanej žalobe, ako i vo vyjadrení k nej a následne aj na
pojednávaní, navrhol vykonať dôkazy, a to najmä: - výsluch žalovaných v 1. až 3. rade a výsluch
podielového spoluvlastníka, B. M.. Dôvody, pre ktoré žalobca navrhol uvedené dôkazy vykonať, boli
preukázanie podstatných skutkových tvrdení, najmä skutočnosť, či bola alebo nebola ponuka na

uplatnenie predkupného práva nielen žalobcovi, ale aj B. M. riadne doručená, spolu so všetkými
prílohami a súčasne či žalovaná v 3. rade urobila všetko, čo od nej možno spravodlivo žiadať pri
predkladaní ponuky tak, aby sa táto dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil
a namietal, že ponuka na uplatnenie predkupného práva mu riadne doručená nebola, pričom tátoneobsahovala ani všetky prílohy, najmä plnú moc udelenú C.. C. N.. Takáto ponuka spolu s prílohami
(splnomocnením) nebola podľa žalobcu doručená ani B. M. (podielovej spoluvlastníčke). Práve za
účelom preukázania týchto tvrdení navrhol vypočuť B. M. ako svedkyňu. V zápisnici z pojednávania

28.2.2022 na strane 8 súd v nadväznosti na návrh strany na pojednávaní jednoznačne uviedol: „Bude
volanásvedkyňaB.M.,podľanávrhužalobcu.“Napriekuvedenémusúdtútonapojednávanie,nariadené
na deň 26.1.2024 nepredvolal. Zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 26.1.2024 vyplýva,
že žalobca zotrval na výsluchu svedka B. M. a súčasne doplnil dôvody jej výsluchu aj v rozsahu: „ aby
bola predvolaná svedkyňa B. M. z dôvodu, že v súvisiacom konaní 20C/17/2020 existujú dôkazy, lepšie

povedanévyjadreniepaniM.,ževúdajnejzásielkeneboloplnomocenstvo...“Napriekvyššieuvedenému
súd síce najprv nariadil, že bude predvolaná svedkyňa, túto ale následne nepredvolal a v odôvodnení
v rozsudku skonštatoval: „46. Čo sa týka doplnenia dokazovania výsluchmi navrhovanými žalobcom,
podľa § 197 C. s. p. bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť prítomnosť svedkyne J. na pojednávaní.“

10. Takýto postup je zásadným porušeným práva na spravodlivé konanie, kedy prvostupňový súd

žalobcovi pričítal na ťarchu nezabezpečenie účasti svedka na pojednávaní, ktorého účasť, ako i
predvolanie, súd deklaroval na pojednávaní tomu predchádzajúcom. Výsluch svedka aj s ohľadom na
samotné skutočnosti, ku ktorým sa mal vyjadriť, a ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné bol v
konaní dôvodný a žiaduci. Je v rozpore so základnými princípmi sporového konania, aby prvostupňový
súd bez náležitého a riadneho odôvodnenia dôkaz navrhnutý žalobcom (najprv pripustený) vykonať

odmietol, ak tento nepochybne môže preukázať pre konanie v merite veci podstatnú a rozhodujúcu
skutočnosť. Ak žalobca v konaní tvrdil, že súčasťou ponuky na uplatnenie predkupného práva neboli
všetky obligatórne prílohy, najmä plnomocenstvo a súčasne takáto ponuka spolu s prílohami nebola
doručenáajdruhejpodielovejspoluvlastníčke,javísavypočutietejtoosobyakosvedkaviacakožiaduce.
Obdobne nesprávne postupoval prvostupňový súd aj v prípade výsluchu svedka, a to žalovanej v 3.

rade S. D., ktorej účasť na pojednávaní mala zabezpečiť jej právna zástupkyňa, ktorá povinnosť jej bola
riadne uložená na pojednávaní, konanom dňa 28.2.2022. Napriek uloženej povinnosti sa žalovaná v
3. rade na pojednávanie, konané dňa 26.1.2024 nedostavila a súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil
ani priamo na pojednávaní a náležite ani v samotnom rozhodnutí. Rovnako výsluch žalovaných súd
nevykonal a túto povinnosť vypovedať pravdivo odôvodnil: „jej nesplnenie nie je sankcionované, je

dôsledkom úvahy zákonodarcu, účastníci sú na výsledku rozhodovania osobne zainteresovaní, takže
sú vo svojej veci osobne zaujatí.“ Pokiaľ by sme pripustili takýto postup a výklad, aký zvolil súd, z
procesného hľadiska by tak bol výsluch strany vždy nadbytočný, keďže táto strana nemá povinnosť
vypovedať pravdivo. Výsluch strany, v uvedenom prípade žalovanej v 3. rade mal slúžiť na objasnenie,
resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ak tieto nie je možné preukázať

inak. Sama žalovaná v 3. rade, sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ku skutočnostiam,
tvrdeným žalobcom, a teda že tento sa dlhodobo zdržiaval v G. vôbec nevyjadrila, a teda bolo dôvodné
a žiaduce ju k týmto skutočnostiam vypočuť. Nad rámec uvedeného je potrebné zdôrazniť, že hoci
CSP neviaže výsluch strany na poučovaciu povinnosť v takom rozsahu, ako je to pri výsluchu svedka,
strana v konaní má nepochybne povinnosť hovoriť pravdu. Nie je spravodlivé, zákonné a ani žiaduce,

aby strana, ktorá v súdnom konaní vedome uvádza nepravdivé tvrdenia bola úspešná, resp. aby z
dôvodu, že táto by nemusela vypovedať pravdivo súd jej výsluch odmietol a v takomto rozsahu ani nie
je možné ospravedlniť neprítomnosť žalovanej v 3. rade a nevykonanie navrhnutého výsluchu. Pokiaľ
prvostupňový súd tak učinil zaťažil proces, predchádzajúci vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci,
takou vadou, ktorá má za následok jeho nezákonnosť a aj nepreskúmateľnosť.

11. Je zákonnou povinnosťou konajúceho súdu postup, kedy dôkazy, navrhnuté žalobcom, ktoré najprv
vykonaťnariadil,následnenevykoná,náležiteodôvodniť,atonajmä,aktietoboliprezistenieskutočností
rozhodujúcich vo veci podstatné a o to viac, ak práve v dôsledku ich nevykonania bolo následne
žalobcovi pričítané na ťarchu neunesenie jeho dôkazného bremena a nepreukázanie ním uvádzaných

tvrdení. Výsluch žalovanej v 3. rade bol pritom pre meritórne posúdenie prejednávanej veci rozhodujúci.
Sám žalobca v priebehu konania opakovane zdôrazňoval, že v rodinnom dome, ktorý podiel bol
predmetom predaja medzi žalovanými dlhodobo býval, zdržiaval sa tu a tento užíval. Uvedené vyplýva
nielen z jeho písomných podaní, ale tiež aj z jeho výpovede na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
28.2.2022. Žalovaná v 3. rade mala nepochybne vedomosť o tom, že žalobca sa zdržiava v rodinnom

dome v G. a o tento sa aj on sám staral, staral sa o záhradu a o údržbu domu a trávil tu niekoľko dní v
týždni. Už v čase adresovania ponuky na uplatnenie si predkupného práva žalobcovi pritom žalovaná v
3. rade pri vynaložení čo i len minimálnej miery opatrnosti mohla a musela vedieť, že v mieste trvalého
pobytu, t. j. v D. sa žalobca nedržiava. Ak teda prvostupňový súd nevykonal dokazovanie, ktoré navrholžalobca, a to výsluch strany sporu, žalovanej v 3. rade a výsluch svedka B. M., hoci uvedené malo
preukázať podstatnú skutkovú okolnosť, ktorá bola v konaní sporná, znemožnil tým žalobcovi realizovať
jemu patriace procesné práva, a to zvlášť, ak tento následne pripísal v konaní na ťarchu žalobcovi

neunesenie jeho dôkazného bremena ohľadom podstatných skutkových tvrdení. V ďalšom texte citoval
z rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 z 31. marca 2021, a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019. Žalobca považuje za nevyhnutné poukázať aj na princíp rovnosti
strán, ktorý predstavuje základný postulát sporového konania. Žiadna zo strán nemôže mať v konaní
výhodnejšie postavenie, a to aj z hľadiska uplatňovania zákonom priznaných procesných práv. Princíp

rovnosti strán vyžaduje, že každá zo strán musí mať rovnaké podmienky, ktoré ju neuvedú do zjavnej
nevýhody vo vzťahu k protistrane. V konaní vo veci samej takéto podmienky zabezpečené neboli. Z
priebehukonanianaopakvyplýva,žesúdnielenženesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
žalobcovi, preukázať navrhnutými (a v priebehu konania aj nariadenými dôkazmi) podstatné skutkové
tvrdenia, ale súčasne porušil rovnosť strán, ak povinnosť žalovanej dostaviť sa na pojednávanie za
účelom jej výsluchu bez relevantného odôvodnenia vyhodnotil ako nadbytočnú a naviac nepredvolanie

svedkyne , ktorá súd predvolať nariadil, posúdil ako nečinnosť žalobcu. Takýto postup hrubo zasahuje
nielen do rovnosti strán, ale neprimerane aj do procesných práv žalobcu na úkor garancie práva na
spravodlivé konanie.

12. V priebehu konania žalobca od počiatku dôrazne namietal, že tomuto nebola ponuka na uplatnenie

predkupného práva doručená a táto súčasne neobsahovala obligatórne prílohy, ktorú skutočnosť by
preukázala svedkyňa. B. M.. Žalovaní predložili doručenku o prevzatí písomnosti B. M. a súčasne
doručenku o neprevzatí písomnosti v odbernej lehote zo strany žalobcu na pošte v D.. V priebehu
konania žalovaní opakovane namietali konanie žalobcu ako špekulatívne a účelové. V konaní vo veci
samej pritom žalobca dôrazne namietal, že jemu zásielka, t. j. ponuka na uplatnenie si predkupného

práva nebola doručená z objektívnych dôvodov, teda nešlo o bezdôvodné odmietnutie jej prevzatia.
Žalobca od počiatku zdôrazňoval a namietal, že sa pravidelne a dlhodobo zdržiava v rodinnom dome
v G., tu má svoje osobné veci, stará sa o dom, tento udržiava, stará sa o záhradu. V priebehu celého
konania ani jeden zo žalovaných nevyvrátili argumentáciu žalobcu, a to práve v rozsahu, že tento
sa zdržiava a obýva rodinný dom v G., ktorý bol aj predmetom prevodu v rozsahu spoluvlastníckeho

podielu. Prvostupňový súd sa dôsledne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v rozsahu jeho užívania
aobývaniarodinnéhodomuvG.atentosaanilenokrajovonezaoberalvedomosťoužalovanejv3.radeo
tom, že žalobca sa dlhodobo a riadne nezdržiava na mieste svojho trvalého pobytu v D.. Matka žalovanej
v 3. rade pritom rodinný dom pravidelne navštevovala a táto mala vedomosť tak, ako aj žalovaná, o
tom, že o túto sa stará výlučne žalobca. Táto skutočnosť je pritom podstatná aj s ohľadom na námietku

žalobcu, že on sám ako osoba, ktorá nehnuteľnosť výlučne užívala, mal dôvodný a reálny záujem na
odkúpení spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 3. rade. Vyššie uvedené skutkové okolnosti museli byť
pritom známe aj žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí spoluvlastnícky podiel odkúpili. Je sporné ustáliť, že
osoba, ktorá má záujem o kúpu nehnuteľnosti, v rozsahu len určitého spoluvlastníckeho podielu, túto
nehnuteľnosťneohliadneareálnesinepreveríjejstav.Akžalovanív1.a2.radekupovalispoluvlastnícky

podiel k rodinnému domu a k záhrade je logické predpokladať, že sa nielen oboznámili so stavom tejto
nehnuteľnosti, ale súčasne aj s tým, kto reálne nehnuteľnosť užíva. Kúpa spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov predpokladá primeranú
mieru opatrnosti nielen zo strany predávajúceho s poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka, ale i zo strany kupujúceho, resp. kupujúcich. V nadväznosti na uvedené tak nemôže obstáť

ani argumentácia žalovanej v 3. rade, tak ako uviedla vo svojom písomnom vyjadrení, že táto vykonala
všetky potrebné kroky, aby písomnosť žalobcovi riadne doručila. Pri predkladaní ponuky na uplatnenie si
predkupného práva, aj s ohľadom na užívanie nehnuteľnosti žalobcom, bolo vhodné a potrebné zvážiť a
posúdiť, či žalovaná v 3. rade mohla a prijala všetky primerané opatrenia, ktoré od nej možno spravodlivo
očakávať. Žalobca má za to, že neobstojí záver súdu, že táto nemohla vykonať iný úkon, napríklad

zavolať či osobne informovať žalobcu o tom, že svoj spoluvlastnícky podiel predáva, keďže ponuka na
uplatnenie predkupného práva má a musí mať písomnú formu. V tomto smere žalobca ani nenamietal a
ani nerozporoval, že ponuka na uplatnenie predkupného práva má mať písomnú formu, tento namietal
reálnu vedomosť žalovanej v 3. rade mieste, kde sa on sám zdržiava ako objektívnu skutočnosť, na
základe ktorej sa ponuka nedostala od jeho dispozičnej sféry.

13. Obdobne žalobca v konaní namietal nedostatky ponuky, čo do listinných príloh, a to najmä
splnomocnenie, ktoré podľa vedomosti žalobcu nebolo súčasťou samotnej ponuky. O tejto skutočnosti
žiadal žalobca vypočuť aj svedkyňu B. M., ktorý dôkaz súd najskôr pripustil vykonať a následnenevykonal a pričítal jeho nevykonanie na ťarchu žalobcu. Ak žalobca namietal, že splnomocnenie
nebolo súčasťou ponuky, a teda táto bola vadná, a na preukázanie svojho tvrdenia navrhol vykonať
dôkaz, výsluch svedka, on sám využil možné a dostupné zákonné prostriedky, hoci v zmysle negatívnej

teórie dôkaznej nie je žalobca povinný preukazovať skutočnosť o ktorej tvrdí, že nenastala. Ak žalobca
tvrdil, že splnomocnenie nebolo súčasťou ponuky nemožno od neho spravodlivo žiadať aby uvedené
preukázal, naopak leží dôkazné bremeno ohľadom uvedenej skutočnosti práve na žalovanej v 3. rade.
Obdobné platí aj v prípade preukázania nemožnosti doručenia zásielky. Pokiaľ súd vyslovil: „Bolo na
žalobcovi preukázať objektívne dôvody nemožnosti doručenia ponuky“, bolo súčasne jeho povinnosťou

vysporiadať sa a zaoberať sa nielen argumentáciou žalobcu, ale i ním predloženými listinnými dôkazmi.
Žalobcavkonanípredložilsúdupotvrdenieoopakovanejreklamáciivovecinedoručovaniazásielokaich
neoznamovania adresátovi, prostredníctvom poštového podniku. Túto skutočnosť žalobca opakovane
tvrdil v priebehu konania vo veci samej, a teda namietal objektívne dôvody, pre ktoré mu nielen zásielka
nebola doručená, ale ani nemal vedomosť o jej uložení na pošte. Skutočnosť, že sa žalobca nedržiaval
na mieste svojho trvalého pobytu, bola žalovanej v 3. rade známa a súčasne žalobca preukázal, že

zásielky tomuto neboli riadne doručované po dlhú dobu. Uplatnenie predkupného práva má niekoľko
fáz, pričom hneď v počiatku je to doručenie ponuky a oznámenie úmyslu predaja. Až po doručení
ponuky a oznámení úmyslu spoluvlastnícky podiel predať môže nastať vôbec prípadné dohadovacie
konanie. Zákonná povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj pritom predpokladá, v súlade
so všeobecnými ustanoveniami o ponuke a akceptácii, že táto ponuka sa dostane do dispozičnej sféry

adresáta, t. j. druhého podielového spoluvlastníka. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v
konaní preukázal objektívne dôvody, pre ktoré sa o ponuke na uplatnenie si predkupného práva nemohol
dozvedieť a ani nedozvedel, a teda skutkový vzťah, ktorý vzal za rozhodný ako i právne posúdenie
súdom je nesprávne. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje odvolaciemu súdu,
aby na podklade podaného odvolania, po preskúmaní odvolacích dôvodov, rozhodol tak, že rozsudok

súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi prizná voči
žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú v plnom
rozsahu za vecne správne. Žalobca v priebehu celého konania argumentoval, že žaloba je dôvodná,

lebo nebolo dodržané predkupné právo žalobcu a ponuka nebola dostatočná. V tom kontexte sa
žalovaní riadne vyjadrili, listinnými dôkazmi osvedčili celý postup, celý priebeh ponukového konania,
úkony, ktoré vykonali a ich zákonnosť a oprávnenosť a to prvýkrát vo vyjadrení k žalobe zo dňa
9.3.2021. Žalovaní predložili všetky listiny, vrátane potvrdení o doručení zásielok ďalšej spoluvlastníčke
a úkony, ktoré vykonali na zistenie pobytu žalobcu (žiadosť na Register obyvateľov), hoci ten si zásielku

neprevzal v odbernej lehote (nebol na nej neznámy). Predložili plnomocenstvo s osvedčenými podpismi
splnomocniteľky, písomné ponuky, sprievodný list a kompletné potvrdenie z poštovej prepravy. Pre
posúdenie dôvodnosti žaloby sú to listiny, ktoré aj podľa názoru žalovaných (stotožňujúc sa s názorom
súdu prvej inštancie) plne preukazujú dodržanie zákonných povinností pri uplatnení predkupného
práva. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019 uvádza podmienky,

kedy nie je potrebné vykonať navrhnutý dôkaz, a síce absencia relevancie a súvislosti s konaním,
absencia vypovedacej potencie a nadbytočnosť. Podľa žalovaných všetky tieto aspekty sú aplikovateľné
na toto konanie. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný stranou, ktorý bol s poukazom na vykonané
dokazovanie inými dôkaznými prostriedkami, bezvýznamný na posúdenie žalobného nároku a na
meritórne rozhodnutie. Nemožno tak hovoriť, že žalobcovi ako strane konania bolo znemožnené

uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo
vzťahu k ostatným námietkam formulovaným žalobcom v odvolaní si dovoľuje v plnom rozsahu zotrvať
na svojich písomných vyjadreniach, či ústnych prednesoch učinených na pojednávaní. Žalovaní dodržali
zákon pri aplikácii noriem vzťahujúcich sa na predkupné právo spoluvlastníkov a uvedené tvrdenia
preukázali listinnými dôkazmi. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

15. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaní sa vo svojom vyjadrení zamerali len na jednu
časť argumentácie žalobcu v podanom odvolaní, a to vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu - žalovanej
v treťom rade. Úplne pritom opomenuli aj iné nevykonané dôkazy, ktoré žalobca namietal a tiež

argumentáciu žalobcu s tým spojenú. V konaní pred súdom boli vykonané dve pojednávania, a to
dňa 28.2.2022 a 26.1.2024. Na pojednávaní dňa 28.2.2022 súd na pojednávaní vyhlásil uznesením: -
„Pojednávanie odročuje“ - „Bude volaná svedkyňa B. M.“ - „Právna zástupkyňa žalovaných zabezpečí
účasť žalovanej v 3. rade na pojednávaní.“ Teda na pojednávaní dňa 28.2.2022 sa konajúcemu súdunezdalo „nadbytočným“ vykonať uvedené úkony a vypočuť označené osoby. Súd najprv určitému
navrhnutému dôkazu prisúdil právnu silu, vzhliadol tento návrh za dôvodný, a to pri zvážení toho, či
takýto dôkaz prispeje k náležitému objasneniu veci a následne bez uvedenia relevantného a prijateľného

dôvodu tieto dôkazy nevykonal a vyslovil, že sú nadbytočnými, dokonca v prípade svedkyne B. M.
nepochopiteľneuviedol,žejejúčasťmalzabezpečiťžalobca.Žalobcadôvodnenamietanielenporušenie
práva na spravodlivé konanie, ale i porušenie rovnosti strán v spore. Žalovaní namietajú, že títo sa riadne
písomne vyjadrili, predložili listiny a osvedčili postup pri dodržaní zákonných podmienok pre zaslanie
ponuky na uplatnenie si predkupného práva. Žalovaní vo vyjadrení poukazujú na listinné dôkazy, a to

vrátane splnomocnenia, ktoré boli doručované žalobcovi a J. B. M.. V priebehu konania pritom žalobca
namietal, aj tú skutočnosť, že splnomocnenie nebolo súčasťou ponuky a v súvislosti aj s touto procesnou
argumentáciou žiadal vypočuť práve svedkyňu J. B. M.. K preukázaniu dodržania zákonných podmienok
a doručeniu ponuky v rámci svojej procesnej argumentácie žalobca namietal reálnu vedomosť žalovanej
v 3. rade o mieste, kde sa on sám zdržiava, ako objektívnu skutočnosť, na základe ktorej sa ponuka
nedostala do jeho dispozičnej sféry. K tejto skutočnosti a pre účely preukázania svojho tvrdenia žalobca

žiadal vypočuť žalovanú v 3. rade. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v 3. rade mala vedomosť, že v
rodinnom dome býva a o tento sa stará žalobca sám, sa táto sama nijako nevyjadrila. Neurobila tak ani
v konaní pred súdom ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Skutočnosti, ktoré strana výslovne nepoprela
sa pritom považujú za nesporné. Ak túto argumentáciu žalobcu žalovaná nepovažovala za relevantnú
natoľko, aby sa k nej vyjadrila, uvedené nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu, ale naopak na ťarchu

žalovanej strany.

16. Žalovaní poukazujú na žalobcom označenú judikatúru a v podstate rozvinuli a duplicitne odkázali
na závery citovaných rozhodnutí súdnych autorít, s tým, že tieto len majú preukázať správnosť postupu
súdu pri nevykonaní navrhnutého dôkazu. Žalovaní znova, ako v úvode vyjadrenia, poukazujú na

odmietnutie vykonania dôkazu, z dôvodu nadbytočnosti, absencie výpovednej hodnoty a v treťom rade z
dôvodu absencie skutočnosti, ktorú mal preukázať, túto žalobca nemal formulovať. S takýmto tvrdením
a výkladom v nadväznosti na namietaný procesný stav žalobca absolútne nesúhlasí. Ak by boli dôkazy
navrhnuté žalobcom, a to výsluch svedka J. B. M. a výsluch žalovanej v 3. rade bez skutkovej relevancie,
tieto dôkazy by boli nadbytočné a bezvýznamné (ako uvádzajú žalovaní), potom by bolo nelogické, aby

súd v priebehu konania ukladal právnej zástupkyni zabezpečiť osobnú účasť žalovanej v 3. rade na
pojednávaníasúčasne,abyuznesenímnariadil,žebudenavýsluchpredvolanáJ.M..Žalovanáv3.rade
sa aj napriek uloženej povinnosti na pojednávanie nedostavila, resp. právna zástupkyňa nezabezpečila
jej účasť, teda na strane žalovaných došlo k opomenutiu procesnej povinnosti. Takéto konanie nemôže
byť spôsobilé z dôkazu, ktorý bol najprv relevantný privodiť stav, že takýto dôkaz už relevantný nie

je, resp. je bezvýznamný. Ak k takémuto postupu došlo je v zásade povinnosťou konajúceho súdu
vysporiadať sa s námietkou žalobcu, prečo najprv dôkaz pripustil súd vykonať a uložil s tým spojenú
povinnosť a následne už dôkaz vykonať odmietol. Práve uvedené nezodpovedá spravodlivému konaniu,
kedy strany môžu dôvodne očakávať, že civilný proces ako taký bude reflektovať zákonný postup a
súčasne budú rešpektované procesné práva oboch strán v konaní. Obdobné platí aj v prípade, keď

mal súd svedka, J. B. M. predvolať, neurobil tak, bez zrejmého odôvodnenia a súčasne v samotnom
odôvodnení rozsudku vyslovil, že bolo predsa povinnosťou zabezpečiť prítomnosť tejto osoby žalobcom.
Nikde v celej zápisnici z predchádzajúceho pojednávania táto povinnosť žalobcovi uložená nebola.
Žalobca pritom požiadavku vykonania navrhovaných dôkazov, ako i konkretizáciu skutočnosti, ktoré
majú tieto preukázať náležite v konaní označil. Nezákonnosť vyššie namietaného postupu súdu je tak

zrejmá a práve takýto postup má za následok porušenie práva na spravodlivé konanie. Ani absencia
úkonu, ktorý prislúchal súdu, t. j. predvolanie svedka, nemôže byť následne pričítané na ťarchu žalobcu
s uvedením, že žalobca svedka nezabezpečil. Žalobca je dôvodne toho názoru, že súd sa nielenže
dostatočnenevysporiadalsargumentáciouanámietkamižalobcuvkonaní,aletentonerešpektovaljemu
priznané procesné práva, svojím postupom v konaní mu odňal právo svoje tvrdenia preukázať a porušil

tým právo na spravodlivé konanie. Súčasne má za to, že v konaní pred súdom neboli strany v rovnom
postavení.

17. V odvolacej duplike žalovaní uviedli, že v plnom rozsahu mienia zotrvať na všetkých písomných
vyjadreniach, ústnych prednesoch a vo vzťahu k odvolaniu žalobcu najmä na argumentáciu vo vyjadrení

k odvolaniu. Opätovne odvolaciemu súdu navrhli, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP,
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na
spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),keďževdanejvecinebolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu zamietol
žalobu, prostredníctvom ktorej sa mienil žalobca domáhať ochrany ním tvrdeného, v jeho neprospech
porušeného predkupného práva. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa
týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil žiadne procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

20. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou o nedostatočnom odôvodnení (nepreskúmateľnosti)
napadnutého rozhodnutia (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady).
Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak

len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd
pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Pri skutočnosti, ktorá zakladá
dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces, je potrebné vždy skúmať mieru
(intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach,

teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť
rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako porušenie práva na
spravodlivý proces. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
nevzhliadoldôvodnosťnámietky,žedošloktakémunesprávnemuprocesnémupostupu,ktorýznemožnil
účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani
takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé viesť k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom
ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP).

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal dostatočnú odpoveď
na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a
obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov a tvorí
dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. §
220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže

sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Všeobecný súd
totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03,
či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto
požiadavkuzvýrazňujevosvojejjudikatúreajEurópskysúdpreľudsképráva(napr.Georgidiasv.Grécko

z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý
súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom
konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci

(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.22. Ťažisková časť odvolacích námietok žalobcu smerovala voči správnosti skutkových a právnych
záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď

súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol

skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak
síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne
vyložilpodmienkyvšeobecnevyjadrenévhypotézeprávnejnormyavdôsledkutohonesprávneaplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

23. Odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a
ustálenomskutkovomstaveavnáslednomprávnomposúdenívecisúdomprvejinštancie.Preskúmaním
obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi
strán v spore, predložené dôkazy vykonal a vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP. Súd
prvej inštancie žalobu posúdil vzhľadom k okolnostiam posudzovanej veci ako nedôvodnú s následkom

jej zamietnutia, čo považuje odvolací súd za správny záver. Dôvodne tiež vzhľadom na plný úspech
žalovaných v spore, konštatoval vznik plného nároku na ich strane voči žalobcovi na náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 CSP), s tým, že o ich výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (ako už bolo konštatované aj
v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia), tiež zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil v

súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. Odvolateľ nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vidí v tom, že nevykonal ním navrhované
dôkazy, a to výsluch žalovaných a výsluch bývalej podielovej spoluvlastníčky ako svedkyne. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v konaní došlo opätovne k odročovaniu pojednávaní najmä z

dôvodov na strane žalobcu v intenzite, ktorá navodzuje dojem účelového správania z jeho strany.

25. Nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie, odvolací súd nehodnotí
ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom
treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom

občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej
ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj
vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a
efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou
výkon spravodlivosti. Žalobcom navrhované dôkazy, výsluch žalovaných a výsluch svedkyne B. M.,

odvolací sú zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať. Podstatné pre vyriešenie
veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez výsluchu
navrhovanej svedkyne a výsluchu žalovanej v 3. rade.

26. V súvislosti s vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z

31.03.2021 sp. zn. 5Cdo 107/2019, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Nevyhovenie dôkaznému návrhu
stranysporumožnozaložiťlentromadôvodmi.Prvýmjeargument,podľaktoréhotvrdenáskutočnosť,ku
ktorejovereniualebovyvráteniujenavrhovanýdôkaz,jebezrelevantnejsúvislostispredmetomkonania;
ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa

ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd
postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada „tzv. opomenuté dôkazy) takmervždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť.“

27. Navrhovaným výsluchom svedkyne B. M. sa malo preukázať, či výzva na uplatnenie predkupného
práva, ktorú si svedkyňa ako podielová spoluvlastníčka prevzala, obsahovala aj platne udelené
plnomocenstvo, ktorým žalovaná v 3. rade splnomocnila žalovaného v 1. rade (č. l. 60). Výsluchom
žalovanej v 3. rade sa malo preukázať, či mala vedomosť o faktickom pobyte žalobcu v nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu. Podľa odvolateľa bolo sporným, či žalovaná v 3. rade naozaj splnomocnila

žalovaného v 1. rade na právne úkony v súvislosti s výzvou na uplatnenie predkupného práva a
či sa nedoručovala zásielka na adresu trvalého pobytu žalobcu s úmyslom zmariť uplatnenie jeho
predkupného práva. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie obe tieto skutočnosti, ku ktorým
žalobca navrhol vykonať dokazovanie vyšli najavo a súd ich vo svojom rozhodnutí správne vzal do
úvahy a s týmito skutočnosťami sa stotožňuje aj odvolací súd. Plnomocenstvo žalovanej v 3. rade
bolo žalovanému v 1. rade platne udelené a žalovaný v 1. rade postupoval v intenciách udeleného

plnomocenstva. Žalovaná v 3. rade doručovala zásielku „Ponuka na uplatnenie predkupného práva“ zo
dňa15.10.2018(č.l.7)žalobcovinaadresujehotrvaléhopobytu,ktorúsioverovalaajdopytomvRegistri
obyvateľov. V konaní vyšlo najavo, že žalobcovi doručovali na adresu jeho trvalého pobytu zásielky aj
iné inštitúcie, čiže v prípade, že sa na tejto adrese fakticky nezdržiaval, bolo v jeho záujme zabezpečiť si
doručovanie pošty alebo ich oznamovanie poštovým podnikom. Skutočnosť, že k týmto krokom pristúpil

žalobca až neskôr, nemožno pričítať na ťarchu žalovaným.

28. Žalovaná v 3. rade nebola v konaní pasívna. Jej aktivita spočívala v opakovaných vyjadreniach a
predkladaní listinných dôkazov. Žalobca namietal relatívnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy s tým, že
ho žalovaná v 3. rade nevyzvala pred uzavretím kúpnej zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy, neponúkla

svoj spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom (v rozhodnom čase podielovou
spoluvlastníčkou okrem žalobcu bola aj jeho bývalá partnerka J. B. M.) a že ponuka neobsahovala
riadne plnomocenstvo, ani podstatné náležitosti. Všetky žalobcom tvrdené skutočnosti boli v konaní
vyvrátené. Existencia ponuky nie je sporná, nakoľko totožná výzva zo dňa 15.10.2018 bola doručená
aj pôvodnej podielovej spoluvlastníčke B. M.. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si v rozhodnej

dobenepreberaldoručovanézásielkynaadresetrvaléhopobytu,nezaregistrovalsiprechodnýpobyt,ani
si nezabezpečil elektronické doručovanie oznámení o zásielkach (o službu požiadal až od 21.08.2019),
všetky uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaná v 3. rade ako povinná spoluvlastníčka svoju ponukovú
povinnosť voči žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi z titulu jeho zákonného predkupného

práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka riadne splnila. Procesnoprávnym následkom neunesenia
dôkazného bremena stranou sporu je neúspech žalobcu v spore. Bolo len na žalobcovi, aby preukázal
objektívne dôvody nemožnosti doručenia ponuky, čo však žalobca v konaní nepreukázal. Vzhľadom na
obsah predložených listinných dôkazov v konaní bol dostatočne osvedčený postup žalovanej v 3. rade
pri plnení ponukovej povinnosti. Preto výsluch svedkyne B. M., ktorej zásielka „Ponuka na odkúpenie

nehnuteľnosti“zodňa15.10.2018bolariadnedoručenádňa26.10.2018(č.l.65),ajodvolacísúdhodnotí
ako nadbytočný. Rovnako, ak súd prvej inštancie nevykonal v konaní výsluch žalovanej v 3. rade, ktorá
bola v konaní zastúpená advokátom, nesplnenie tejto povinnosti nie je sankcionované, nakoľko strany
sporu sú na výsledku rozhodovania osobne zainteresovaní tak, že sú vo svojej veci osobne zaujatí a
obsah listinných a iných dôkazov je pritom objektívne preskúmateľný.

29. S ohľadom na súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie a konštatované skutočnosti súdom
prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu
zamietol.

30. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.

Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súduzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

31. Pretože žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie, a preto rozsudok ako vecne správny vrátane správneho výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto súd priznal úspešným žalovaným náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).