Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201199
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524201199.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore navrhovateľa: 1. A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, obaja právne zastúpení: AKAIS,
s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: Obec
B., B. XX, IČO: 00 329 959, o návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/51/2024-38 zo dňa 29.10.2024
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol takto:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

III. Žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhali nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť odporcovi zdržať sa geologických prác, výkopových
prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXXX, k.ú. B., parcela KN C č. XXXX a zároveň aby mu bola uložená povinnosť
zabezpečiť z uvedenej nehnuteľnosti vypratanie stavebných mechanizmov, strojov, prístrojov, zariadení
a stavebného materiálu.
Druhým výrokom navrhovatelia žiadali uložiť povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti

evidované na LV č. XXXX, k.ú. B., parcela KN C XXXX vo vlastníctve navrhovateľov.
Prvoinštančný súd zistil, že na základe podnetu starostu obce B. sa konalo zasadnutie bezpečnostnej
rady okresu D. E., ktorá odporučila starostovi, aby v prípade, ak dôjde k opätovnému prerušeniu alebo
obmedzeniu dodávky pitnej vody z dôvodu mimoriadnej udalosti – živelnej pohromy, vyhlásiť na základe
§ 15 ods. 1 písm. j) zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva na území obce B. mimoriadnu
situáciu a zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva pitnou vodou.

V obci dňa 1.10.2024 o 7:30 hod. zasadal krízový štáb, ktorý vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu so
začiatkom o 8:00 hod. Krízový štáb navrhol uskutočnenie prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja
alebo vodojemu určeného hydrológom a tým zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce B..
Odporca uznesenie o vyhlásenie mimoriadnej situácie oznámil na webovej stránke obce, nie však na
úradnej tabuli obce.
Ďalej navrhovatelia uviedli, že dňa 1.10.2024 na pozemok, ktorý im patrí, vnikli ľudia a mechanizmy

objednané obcou a dňa 2.10.2024 boli začaté zemné práce spočívajúce v realizácii pokusnýchvrtov, ktoré práce existujú doposiaľ a predstavujú devastáciu dotknutého pozemku vo vlastníctve
navrhovateľov.
Navrhovatelia spochybnili v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhlásenie mimoriadnej

situácie v obci B., s tým, že podľa ich názoru podmienky na vyhlásenie takejto situácie v obci neexistovali
a preto nie je dôvod, aby boli realizované vrty na pozemku navrhovateľov.
Ďalej navrhovatelia uviedli, že obec mala zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva
pitnou vodou formou cisterien. Keďže majetok navrhovateľov je ohrozovaný prebiehajúcimi prácami
odporcu, pričom tieto práce nijako nesúvisia so zákonom definovanými ochrannými stavbami, ich časti

alebo technologické súčasti, žiadne zemné práce zákon o civilnej ochrane na pozemku navrhovateľov
nepripúšťa. Naviac ide o územie so zvýšenou ochranou v súvislosti s chráneným vtáčím územím. Preto
sanavrhovateliadomáhalivydanianeodkladnéhoopatreniaabudúsadomáhaťžalobouuložiťpovinnosť
odporcovi uviesť pozemok do pôvodného stavu.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 3, § 4, § 9, § 10 ods. 1, § 161 ods. 1, 2, 3 CSP a ďalej
vychádzal zo zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane, a to konkrétne z ust. § 3 ods. 1, § 3b

ods. 1, 2, podľa § 7, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. n) zákona. Vychádzal aj z § 8, § 9 ods. 1,
2 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Dospel k záveru, že povinnosťou súdu je
v každom štádiu konania ex offo skúmať podmienky konania. Medzi podmienky konania patrí skúmanie
právomoci vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci predstavuje prekážku konania, ktorá má
neodstrániteľný charakter a v dôsledku uvedeného je potrebné konanie zastaviť. Súd nemôže vydať

rozhodnutie o veci. Pod pojmom právomoc je možné súhrnne rozumieť sumár oprávnení a povinností
rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva uplatňovaných pri ochrane porušených alebo
ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb.
Civilná právomoc súdov predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru, iného
charakteru len keď to zákon vyslovene pripúšťa, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej

rozhodovacej pôsobnosti.
Vo všeobecnosti všeobecná právomoc civilného súdu predstavuje okruh súkromnoprávnych
vzťahov, iných súkromnoprávnych vzťahov. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú veci vyplývajúce
z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou, kedy to zákon špeciálne do kompetencie súdov zveruje.
Právomoc na konanie o neodkladnom opatrení ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd.

Neznamená však, že ak sú splnené podmienky podľa § 324 a § 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať
neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Zo súdnej praxe
a judikatúry vyplýva, že neodkladným opatrením nie je možné brániť vo výkone právomoci inému orgánu
verejnej moci.
Z ust. § 336 a § 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak

povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej.
Tieto okolnosti však nie sú určujúce pre posudzovanie otázky právomoci na konanie o neodkladnom
opatrení, sú však rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie
práve s navrhovaným obsahom, práve voči danému odporcovi a práve na ochranu tohto práva, ktoré
je označené v návrhu. Prvoinštančný súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho

správneho súdu SR, ktoré v rámci konania kompetenčných senátov pod sp. zn. 1Skomp/10/2022 zo dňa
21.4.2022 sa právomocou na konanie v obdobných veciach zaoberali.
Keďže navrhovatelia sa domáhajú, aby sa odporca zdržal geologických prác, výkopových prác, vŕtacích
prác a terénnych úprav na pozemku patriacemu navrhovateľom, navrhovatelia sa domáhajú ochrany
zdôvodu,žeodporcavyhlásilvobcimimoriadnusituáciupodľazákonaocivilnejochraneanavrhovatelia

žiadajú preskúmať proces zákonnosti a opodstatnenosti vyhlásenia mimoriadnej situácie v obci, čo
nie je v kompetencii súdu, pretože tento vzťah nemá súkromnoprávny charakter, ako to má na mysli
ust. § 3 CSP. Rozhodnutie o vyhlásení mimoriadnej situácie v obci je rozhodnutím podľa § 9 zákona
o civilnej ochrane, kde ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia úlohy civilnej ochrany
avykonávajúkontroluvrozsahusvojejpôsobnostizatejtosituácie.Vzhľadomnauvedenéprvoinštančný

súd dospel k záveru, že preskúmanie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie o tom, či mimoriadna
situácia bola vyhlásená platne alebo nie, nie je súkromnoprávny vzťah a nemôže o tom rozhodovať,
konanie zastavil. Keďže dospel k záveru, že kontrolu nad plnením úloh civilnej ochrany vykonávajú
ministerstvá, postúpil vec ministerstvu vnútra SR.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2

CSP. K zastaveniu konania došlo v dôsledku zavinenia navrhovateľov, ktorí sa domáhali vydania
neodkladného opatrenia na súde, ktorý nemá kompetenciu o ich nároku rozhodovať. Preto spôsobili
zastavenie konania a náhrada trov konania patrí odporcovi. Odporcovi žiadne trovy doposiaľ nevznikliavsúladesčl.17základnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadkusúdnároknanáhradutrovkonania
odporcovi nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali, aby
odvolací súd zmenil prvoinštančné uznesenie tak, že nariadi žiadané neodkladné opatrenie. Uplatnili si
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odvolaní navrhovatelia uviedli, že namietajú všetky výroky napadnutého uznesenia a ako odvolací
dôvod uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Navrhovatelia namietali otázku právneho posúdenia právomocí vo veci konať a rozhodovať riešenú
prvoinštančným súdom.
Uviedli, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podstatnú časť venovali opisu okolností
vyhlásenia mimoriadnej situácie v obci B. s tým, že ich návrh vôbec nesmeroval k preskúmaniu
rozhodnutia odporcu o vyhlásení mimoriadnej situácie, len ju uviedli v rámci opisu rozhodujúcich
skutočností. Mimoriadna situácia v obci B. bola vyhlásená dňa 1.10.2024 so začiatkom o 8:00 hod.

s tým, že toho istého dňa, 1.10.2024 o 15:30 hod. starosta obce B. telefonicky oznámil navrhovateľom,
že sa nachádza na ich pozemku za účelom realizácie zemných stavebných prác. Na pozemok
navrhovateľov v tento deň vnikli stavebné mechanizmy a dňa 2.10.2024 sa začali uskutočňovať
zemné stavebné práce vo forme pokusných vrtov. Tieto zemné stavebné práce majú devastačný
účinok na pozemok navrhovateľov. Uskutočňovanie zemných stavebných prác na dotknutom pozemku

navrhovatelia osvedčili predložením fotodokumentácie, audiovizuálnymi záznamami vyhotovenými dňa
1.10.2024 a preukázali aj odstavenie a prítomnosť ťažkej techniky na ich pozemku. Vykonávanie
týchto prác nenapĺňa atribúty rýchlosti, bezprostrednosti, účinnosti a naliehavosti riešenia nepriaznivej
situácie vyvolávajúcej potrebu záchrany života, zdravia alebo majetku obyvateľom obce B.. Javí sa,
že zabezpečenie pitnej vody cisternami by bolo účinnejšie riešenie mimoriadnej situácie. Vykonávanie

zemných stavebných prác nenapĺňa atribúty ani účel technologických zariadení civilnej obrany tak,
ako to má na mysli zákon č. 42/1994 Z.z. Navrhovatelia broja proti zásahu do ich vlastníckeho práva
k dotknutému pozemku a domáhajú sa ochrany svojho vlastníctva podľa § 126 ods. 1 OZ. Navrhovatelia
si uplatňujú nároky vyplývajúce z občianskoprávneho, teda súkromnoprávneho vzťahu, ochrany ich
vlastníctva pred neoprávneným faktickým konaním odporcu. Nie je účelom neodkladného opatrenia

posudzovanie alebo obmedzenie verejnomocenských oprávnení odporcu vyplývajúcich zo zákona č.
42/1994 Zb. Navrhovatelia nežiadajú zasahovanie do právomocí obce pri výkone samosprávy, žiadajú
ochranu svojho vlastníctva. Nie je cieľom neodkladného opatrenia zasahovať do kompetencií orgánov
miestnej samosprávy, avšak odporca ani v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie nemá právomoc
vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve súkromných osôb zemné stavebné práce spočívajúce

v uskutočňovaní prieskumných vrtov. Tak, ako to má na mysli prvoinštančný súd s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 1Obo/240/98 nevyplýva, že by každý predmet konania,
ktorý akýmkoľvek spôsobom súvisí s výkonom verejnej správy alebo moci iným orgánom, bol vylúčený
z právomoci civilného súdu. Navrhovatelia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/115/2022 zo dňa 28.7.2022, v zmysle ktorého je možné konštatovať, že ide z obsahového hľadiska

o uplatňovanie práv a povinností strán z občianskoprávneho vzťahu, ktorý patrí do právomoci civilného
súdu, keďže navrhovatelia majú právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do svojho vlastníckeho
práva. Ak neexistuje iný orgán ochrany práva s individuálne určenou právomocou na právny prípad
(a Ministerstvo vnútra SR, ktorému bola vec postúpená, takým orgánom nie je), povinnosť poskytnúť
ochranuporušenémualeboohrozenémusubjektívnemuprávumázásadnesúd,abynedošlokodopretiu

spravodlivosti.
Mimoriadna situácia vyhlásená odporcom v obci B. bola vyhlásená z dôvodu obmedzenia dodávky pitnej
vody, ktoré bolo vyvolané nadmerným suchom. V prípade, že je vyhlásená mimoriadna situácia, vlastník
nehnuteľnosti je podľa § 19 ods. 1 zákona č. 42/94 Z.z. povinný umožniť vstup na svoju nehnuteľnosť
osobe vykonávajúcej právomoc podľa príslušného zákona, nie je však povinný umožniť alebo strpieť

vykonávanie akejkoľvek činnosti takouto osobou. Je povinný umožniť len umiestnenie technologických
zariadení civilnej ochrany alebo technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany na
svojej nehnuteľnosti, nie úkony, ktoré vykonáva odporca. Konaniu odporcu, teda vykonávaniu zemných
výkopových prác alebo stavebných prác a prieskumných vrtov pitnej vody je vzhľadom na dlhodobé
časové trvanie a náročnosť, následne vyžadujúce vybudovanie istej prevádzkovej vodovodnej siete,

charakteristické absenciou atribútu naliehavosti riešenia nepriaznivej situácie obyvateľstva vyvolanej
mimoriadnou udalosťou. Teda navrhovatelia tým, že osvedčili zásah odporcu do svojho vlastníckeho
práva mimo zákona č. 42/94 Z.z. a svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,žiadajú, aby súd vo veci rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Na konanie je preto právomocný
súd, pričom neabsentuje existencia právomoci súdu vo veci konať.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

5. Navrhovatelia v odvolaní tvrdia, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

im, aby uskutočňovali ich patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a ďalej že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Obsah práva na spravodlivý proces predstavuje právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie

sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek práva, ktoré nie je možné odstrániť ani v odvolacom konaní vzhľadom na celý
kontext prejednávanej veci, je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tým,
že prvoinštančný súd vyhlásil nedostatok svojej právomoci. Tým boli obmedzené práva navrhovateľov
domáhať sa svojich tvrdených práv ohrozovaných podľa navrhovateľov iným subjektom na súdnu
ochranu.

7. Prvoinštančný súd správne postupoval, keď pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľov na vydanie
neodkladného opatrenia sa zaoberal podmienkami konania.
Základnou podmienkou konania na strane súdu, ktorá pre prípad, že absentuje, je neodstrániteľná, je
otázka právomoci na konanie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Vo všeobecnosti pre civilný sporový proces platí právomoc súdu tak, ako to uviedol prvoinštančný
súd, konať a rozhodovať súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány a iné spory a veci, len ak to ustanovuje zákon (v
podrobnostiach § 3, § 4 CSP). Súd musí na túto podmienku prihliadať a ak zistí jej nedostatok, je
povinnosťou súdu konanie zastaviť a postúpiť vec orgánu, úradu alebo subjektu, ktorý je kompetentný

o podanom návrhu konať a rozhodovať.
V prejednávanej veci navrhovatelia žiadali vydať neodkladné opatrenie, ktoré presne špecifikovali
v petite svojho návrhu z dôvodu, že odporca, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu, vstúpil na pozemok
navrhovateľov a vykonáva na ňom činnosť, ktorá nezodpovedá rozsahu povinného obmedzenia
vlastníka veci v súlade so zákonom č. 42/94 Z.z. o civilnej ochrane a túto činnosť vykonáva nad rámec

povinných obmedzení.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že na preskúmanie okolností v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej
situácie nemá kompetenciu, a preto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má rozhodnúť
Ministerstvo vnútra SR.
Úvahy prvoinštančného súdu o právomoci podľa § 3 a § 4 CSP sú správne a zodpovedajú

základným teoretickým východiskám pri aplikácii uvedených zákonných ustanovení. Prvoinštančný
súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vyložil rozhodnutie kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správeho súdu SR sp. zn. 1Skomp/10/2022 zo dňa 21.4.2022
spôsobom, kedy poukazujúc aj na odvolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obo/240/98 a dovolacie
rozhodnutie 7Cdo/59/2011 dospel k záveru, že okolnosť, ktorá spočíva v uložení podať žalobu vo veci

samej evokuje vec, ktorá má byť následne meritórne prejednaná a je určujúca pri posudzovaní otázky
právomoci na konanie o neodkladnom opatrení. Dospel k záveru, že o veci má rozhodovať Ministerstvo
vnútra SR ako orgán verejnej moci.
S týmto záverom však odvolací súd nemôže súhlasiť. Z kompetenčného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva právna veta: „1. Pri posudzovaní otázky, či

konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu, alebo
iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na
ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ale ani navrhovaný obsah samotného
neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravenýCivilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd. 2. Právomoc na konanie
o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa Civilného
sporového poriadku. To však samo o sebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a § 325 ods.

1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek
práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo
výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie Najvyššieho súdu zn. 1Obo/240/98,
judikát R123/1999, alebo jeho uznesenie sp. zn. 7Cdo/59/2011).“
Zuvedenéhorozhodnutiavyplýva,ženeodkladnéopatreniejeinštitútCivilnéhosporovéhoporiadku,kde

o tomto inštitúte, vzhľadom na to, že iné procesné predpisy o konaní pred súdmi alebo orgánmi verejnej
moci takýto inštitút neobsahujú, koná a rozhoduje súd. Ide totiž o právomoc súdu podľa § 4 CSP, ktoré
zákonné ustanovenie rozširuje právomoc všeobecných súdov konať a rozhodovať. Táto kompetencia
podľa § 4 CSP vyplýva priamo z Civilného sporového poriadku.
O neodkladnom opatrení nemôže rozhodnúť ani správny súd, a dokonca ani iný orgán verejnej moci
a to ani vtedy, ak je dôvodnosť návrhu jeho nariadenia odvodzovaná z verejnoprávneho vzťahu tak,

ako to vyslovil prvoinštančný súd v napadnutom uznesení. Nie je rozhodujúca totiž povaha samotného
hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani dokonca
navrhovaný obsah neodkladného opatrenia, ale samotný procesný prostriedok – neodkladné opatrenie.

8. Platí vždy, že ak súd zistí, že sú splnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 324 a § 325

CSP, o neodkladnom opatrení rozhodne, nemusí však vždy návrhu vyhovieť, rozhodujúce je, že
o tomto návrhu rozhodne. Uznesenie o zastavení konania nie je rozhodnutie o uplatnenom nároku. Pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku miestne a vecne príslušný je všeobecný okresný súd odporcu, ako
to vyplýva zo zákona.
Neodkladné opatrenie, o ktorom rozhoduje, posúdi prvoinštančný súd z hmotnoprávneho pohľadu,

posúdi vzťah, na ochranu ktorého má toto neodkladné opatrenie slúžiť. Pritom nie je prípustné, aby
neodkladné opatrenie ukladalo orgánu verejnej moci, aby niečo (nad rámec zákona) konal alebo sa
zdržal konania. Nie je totiž možné brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci. Ak však
v danom prípade nepôjde o výkon právomocí orgánu verejnej moci, v takom prípade bude môcť
v závislosti od splnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, prípadne návrhu aj vyhovieť.

9. V prejednávanej veci prvoinštančný súd nesprávne posúdil okolnosti, pre ktoré navrhovatelia žiadajú
vydať neodkladné opatrenie, keď dospel k záveru, že jeho povinnosťou by malo byť preskúmať
vyhlásenie mimoriadnej situácie odporcom.
Vyhlásenie mimoriadnej situácie odporcom nie je predmetom skúmania súdu a súd na takéto skúmanie

nemá v civilnom sporovom konaní právomoc. Má však právomoc rozhodnúť o tom, či obec v rámci
konania v rozsahu ktorý obci zveruje zákon, nezasahuje nad rámec počas vyhlásenej mimoriadnej
situácie do vlastníckeho práva navrhovateľov.

10. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď nesprávnym vyhodnotením právomoci súdu
zamedzil navrhovateľom prístup k súdu.

11. Úlohou prvoinštančného súdu bude o návrhu na neodkladné opatrenie meritórne rozhodnúť,
pričom posúdi podmienky nariadenia neodkladného opatrenia a okolnosti, ktoré odôvodňujú vydanie či

nevydanie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľov.

12. Odvolací dôvod, kedy navrhovatelia namietali aj nesprávne právne posúdenie veci súd nezistil. Ide
o vadu, keď na riadne zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne

zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
Uvedená vada sa vyskytuje v čase tvorby skutkového stavu prejednávanej veci, keď súd sa na
preukázané skutkové okolnosti pomýli v aplikácii hmotného práva.
V prejednávanej veci súdom prvej inštancie nebolo aplikované hmotné právo na skutkový stav. Preto
uvedený odvolací dôvod odvolací súd nezistil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).