Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122398403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122398403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. B. XXB, XXX XX T., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková,
PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368,
proti žalovanému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o
zaplatenie sumy 2.175,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 21. marca 2024, č.k. 21C/83/2022-237, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.175,20 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 241,64 eur od 05.09.2021 do zaplatenia,
zo sumy 241,64 eur od 05.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 05.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 241,64 eur od 05.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 05.01.2022 do zaplatenia,
zo sumy 241,64 eur od 05.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 05.03.2022 do zaplatenia,

zo sumy 241,64 eur od 05.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 05.05.2022 do zaplatenia,
a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie
„VÚB hypotéka refinančná“ zo dňa 30.04.2021, Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla Ing. D. A. a

žalobcovi úver vo výške 298.000 eur za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru. Súčasne banka
podmienila poskytnutie úveru predložením potvrdenia o splatení predchádzajúceho úveru a súčasne
zriadením záložného práva k bytu č. XX, garážovému státiu G garážovému státiu G a skladu garáže č.
X.XX.XX,zapísanýmnaLVč.XXXXX,akoajkprislúchajúcimzastavanýmapriľahlýmpozemkomkbytu,
pričom k uvedeným nehnuteľnostiam bolo v čase podpisu zmluvy zriadené záložné právo v prospech
Q. T., a.s. (č.l. 14 spisu).

3. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 21D/150/2021-271 bolo zistené, že poručiteľ Ing. D. A.
zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi sa stali jeho rodičia, teda žalovaný a D. A.ová, obaja v podiele 1/2.
Do aktív patril byt č. XX, nebytové priestory a prislúchajúce podiely na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachbytovéhodomuazastavanýchpozemkochasúčasnepasíva,úverposkytnutýVšeobecnouúverovou bankou, a.s. vo výške 1/2. Pohľadávka voči žalobcovi v akejkoľvek výške zistená v konaní o
dedičstve nebola (č.l. 25 spisu).

4. Z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 07.06.2022 bolo zistené, že žalobca v období
od 09.09.2021 do 18.05.2022 uhradil z titulu hypotekárneho úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX sumu
8.700,78 eur. Z uvedenej sumy bola suma 6.407,15 eur započítaná na istinu, suma 2.291,89 eur na
úrok, suma 0,24 eur na sankčný úrok a suma 1,50 eur ako poplatok za upomienku (č.l. 24 spisu).

5. Výzvou na zaplatenie zo dňa 15.07.2022 žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie žalovanej
sumy do 5 dní od doručenia výzvy.

6. Z LV č. XXXXX, obec T. - S., kat. úz. S. bolo zistené, že žalobca a právni nástupcovia poručiteľa boli v
čase podania žaloby zapísaní ako podieloví spoluvlastníci bytu č. XX a nebytových priestorov v bytovom
dome, ako aj zastavaných pozemkov, pričom ako nadobúdací titul je u žalobcu uvedená kúpna zmluva

evidovaná pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2017. K nehnuteľnostiam bolo súčasne zriadené záložné
právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2021.

7. Z výpisu z účtu vedeného v Q. banka, a.s. na meno žalobcu bolo zistené, že poručiteľ dňa 12.07.2021
na účet žalobcu previedol sumu 24.000 eur. Zo strany žalovanej bol predložený len prvý list výpisu.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi a poručiteľovi bol Q. bankou, a.s. poskytnutý hypotekárny úver
na kúpu bytu č. XX. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovi a poručiteľovi bol Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. poskytnutý refinančný hypotekárny úver, ktorým obaja dlžníci vyplatili pôvodný hypotekárny
úver poskytnutý Q. bankou, a.s. Za týchto okolností mali obaja dlžníci povinnosť podieľať sa na úhrade

splátok úveru. Vzhľadom na úmrtie pôvodného dlžníka Ing. D.a A.a sa jeho právnym nástupcom stal
žalovaný s výškou dedičského podielu v 1/2, čo predstavuje podiel 1/4 zo spoločných pasív žalobcu
a poručiteľa. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že nadobudol dedičský podiel po neb. poručiteľovi a
ani že za obdobie od 09.09.2021 do 18.05.2022 žalobca uhradil z titulu hypotekárneho úveru č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. sumu 8.700,78 eur. Uvedená

skutočnosť teda bola považovaná za nespornú, rovnako ako tvrdenie, že okrem žalobcu sa na úhrade
uvedených splátok nikto ďalší nepodieľal. Za týchto okolností žalovanému ako dedičovi a podielovému
spoluvlastníkovi bytu a príslušenstva vznikla povinnosť plniť pohľadávky po poručiteľovi. Túto povinnosť
za neho plnil žalobca.

9. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku voči uplatnenému nároku v sume 2175,20 eur zo sumy 24
000,- eur. Zvyšnú časť nad požadovaný nárok uplatnený žalobcom, si bude žalovaný uplatňovať inou
žalobou.

10.Podľa§581ods.2vetadruháObčianskehozákonníka,protisplatnejpohľadávkenemožnozapočítať

pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

11. V konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, žeby žalovaný vyzval žalobcu na plnenie v určenej
lehote,pretoabsentujesplatnosťžalovanýmuplatnenejpohľadávkyvočižalobcovi,ktorániejespôsobilá
na započítanie žalobcovej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepriznal účinky

kompenzácie a neprihliadol na námietku. Zároveň súd poukázal na tú skutočnosť, že v danom
procesnom štádiu sa žalovaný nemôže ani domáhať zápočtom svojho domnelého hmotnoprávneho
nároku, keďže nebol predmetom dedičského konania sp. zn. 21D/150/2021 vedeného na Okresnom
súde Bratislava III. Kompenzácia nároku žalovaným nie je možná, keďže neexistuje právny vzťah medzi
stranami sporu a nejde o započítanie medzi rovnakými subjektami, keďže pohľadávka v sume 24000,-

eur nebola zahrnutá dedičmi do dedičstva, hoci o nej mali vedomosť. Tým nie je daná ani aktívna vecná
legitimácia žalovaného na vznesenie kompenzačnej námietky.

12. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, v konaní bolo nesporné, že žalobca plnil splátky
hypotekárnehoúverunadrámecsvojhopodielunazáväzku,pričompovinnýmplniťbolv1/2poručiteľ.Za

týchto okolností žalovaný ako právny nástupca poručiteľa s podielom 1/4 k celku mal rovnako povinnosť
plniť a nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik omeškania. V takom prípade je zákonným
dôsledkom omeškania vznik nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške, a preto aj v tejto časti bolo
žalobe vyhovené.13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Ako dôvod uviedol,
že k vydaniu napadnutého rozsudku došlo na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd
žalobu zamietne v celom rozsahu, alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňnavrhol,abysúdpriznalžalovanému
náhradu trov konania v celom rozsahu.

15. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepredvídateľný a zároveň prekvapivý,

nakoľko súd postupoval v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP. V konaní sa uskutočnilo len jedno
pojednávanie, na ktorom súd neuviedol spornosť a nespornosť skutkových tvrdení strán, ani svoje
predbežné právne posúdenie veci. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že absentuje splatnosť žalovaným

uplatnenej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá nie je spôsobilá na započítanie žalobcovej pohľadávky.
Podľa názoru žalovaného splatnosť jeho pohľadávky nastala minimálne po doručení odporu k
platobnému rozkazu žalobcovi dňa 02.12.2022. Nesprávnym je preto záver súdu o tom, že žalovaný
nevyzval žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia, a teda, že nemal pohľadávku spôsobilú na
započítanie. Žalovaný aj s manželkou podali na Mestskom súde Bratislava IV samostatnú žalobu, ktorá

sa vedie pod sp. zn. 37C/10/2023, a ktorou sa domáhajú voči žalobcovi zaplatenia 19649,60 eur,
čo predstavuje rozdiel medzi 24000,- eur a sumami ktoré žaloval žalobca v konaní č.k. 20C/68/2022
a v konaní č.k. 21C/83/2022. Vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na vznesenie
kompenzačnej námietky poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.09.2022,
sp. zn. 13Co/31/2022, podľa ktorého samotné neprejednanie aktíva v dedičskom konaní nespôsobuje

zánik pohľadávky a nastáva situácia, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tej-ktorej veci sú všetci
dedičia považovaní za jej vlastníkov. Súd nerozhodol o návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania,
t.j. výsluch žalobcu, predloženie výpisu z účtu žalobcu a predloženie Zmluvy o úvere s Q. bankou, a.s.
Na pojednávaní dňa 21.02.2024 súd bez odôvodnenia návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

16. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, alternatívne
odvolanie odmietnuť.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalovaného nie je opodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie
je možné sa stotožniť.

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.21. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

22. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

23. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

24. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

26. Vo vzťahu k namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP, odvolací
súd odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých neuvedenie
predbežného posúdenia veci nebráni stranám v uplatňovaní ich ďalších procesných práv a nezakladá
procesnú vadu o porušení práva na spravodlivý proces, jej nedostatok možno zhojiť v odvolacom
konanínamietanímnedostatočnéhoprávnehoposúdeniaveci(porovnajnapr.R60/2021,7Cdo/45/2020,

7Cdo/111/2020, I. ÚS 643/2022). Už v rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie svoje názory oznámi
a tým zhojí tento procesný nedostatok (viď. II. ÚS 366/2018, IV. ÚS 16/2012, 4Cdo/167/2012). V
kontexte uvedeného pred súdom prvej inštancie nemohlo dôjsť k postupu, ktorý by mohol viesť k vydaniu
prekvapivého rozhodnutia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/1/2023 zo dňa
14.08.2024, pozri aj uznesenie z predbežného prerokovania veci Ústavným súdom Slovenskej republiky

zo dňa 24.11.2022, sp. zn. I. ÚS 643/2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo
dňa 20.11.2019)

27. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,

ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.28. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

29. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

30. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

32. V prejednávanej veci bol to práve žalovaný, ktorý vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku

vzniesol kompenzačnú námietku iba do výšky žalobou uplatnenej pohľadávky s poukazom na žalobcom
prijatú sumu 24.000 eur od poručiteľa dňa 12.07.2021. Bolo preto predovšetkým na tejto strane sporu
hodnoverne preukázať, či išlo o plnenie prijaté bez právneho dôvodu, najmä za situácie, ak žalobca a
poručiteľ žili v spoločnej domácnosti v byte, ktorý spoločne nadobudli do podielového spoluvlastníctva
z prostriedkov úveru poskytnutých Q. bankou, a.s. Rovnako výsledkom vykonaného dokazovania

zodpovedá i záver o splatení tohto úveru formou jeho refinancovania iným úverom poskytnutým
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka
refinančná“zodňa30.04.2021.IbatátopohľadávkaVšeobecnejúverovejbanky,a.s.anieajpohľadávka
Q. banky, a.s. je uvedená v uznesení Okresného súdu Bratislava III vydaného vo veci 21D 150/2021
ako dlh poručiteľa.

33. V niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k
dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore. Právna teória aj súdna
prax v obdobných prípadoch používa na vystihnutie tejto procesnej situácie pojem „informačný deficit“
strany zaťaženej dôkazným bremenom, negatíva ktorého pre túto stranu môžu byť preklenuté tzv.

vysvetľovacou povinnosťou strany nezaťaženej dôkazným bremenom (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 2/2016). Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť
nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.

34. V prejednávanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na vznesenie kompenzačnej námietky. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

35. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pohľadávka v sume 24.000,- eur,
ktorú žalovaný považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, nebola predmetom právoplatneskončeného dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 21D/150/2021
(79 a nasl. spisu). Nadobúdanie majetku po poručiteľovi má právnym predpisom určený zákonný postup,
ktorý nemožno obchádzať.

36. Za tohto stavu, keď žalovaný sa nestal dedičom pohľadávky v sume 24.000,- eur po poručiteľovi,
a teda sa nestal nositeľom práv k tejto pohľadávke, záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na vznesenie kompenzačnej námietky v sume 2175,20 eur zo sumy 24000,- eur v
tomto konaní je opodstatnený.

37. Za tohto stavu, návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania v tomto konaní, čo sa týka sumy na
započítanie pohľadávky, boli bez právneho významu.

38. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

39. Zároveň žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C SP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (6 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).