Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200976
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724200976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu – sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matka: D. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, B., zastúpená splnomocneným zástupcom: AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom Škutlétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108 a otec: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomG.XXXX/XX,XXXXXB.,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcom:Advokátskakancelária
Gallo, s. r. o. so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
17P/58/2024-170 zo dňa 06. júna 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 17P/58/2024-198 zo dňa
01. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku II. m e n í tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého A. B. C. sumou 800,- eur mesačne od 02.04.2024 do právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva t.j. 09.08.2024.

Zameškané výživné za čas od 02.04.2024 do 09.08.2024 v sume 700,- eur je otec povinný zaplatiť do
30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku I. zostáva
n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

17P/58/2024-170 zo dňa 06. júna 2024 rozhodol tak, že:
I. Súd schvaľuje načas do rozvodu rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: - Maloletý A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky D. C., nar. XX.XX.XXXX. – Obidvaja rodičia
budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. – Styk otca B. C., nar. XX.XX.XXXX, s maloletým
A. sa neupravuje.
II. O vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. na čas do rozvodu, súd rozhodol takto: - Otec B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, je povinný platiť výživné na maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v sume 800,- Eur

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, vopred, počnúc dňom 02.04.2024. – Zameškané
výživné za obdobie od 02.04.2024 do 30.06.2024 v celkovej sume 2.373,43 Eur súd povoľuje otcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne splatné spolu s bežným výživným.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2024 žiadala súd, aby na
čas do rozvodu zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil platiť výživné na neho sumou
800,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu s tým, že styk otca so synom upravený nebude.

1.2 V závere pojednávania dňa 06.06.2024 rodičia dospeli k čiastočnej rodičovskej dohode, kde došlo
medzi nimi ku konsenzu v tom, že maloletý bude zverený na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti
matky, obidvaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a styk otca s maloletým sa
neupravuje.
1.3 Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení (§ 36 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, § 24 ods. 4, § 25

ods. 5 veta prvá, § 62 ods. 1, 2, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“) a zisteného skutočného stavu veci súd v záujme stabilizácie
budúceho výchovného prostredia schválil dohodu rodičov tak, že maloletého v zmysle návrhu zveril do
osobnej starostlivosti matky. Dohodu považoval za súladnú so záujmom maloletého, aj z toho dôvodu, že
matka uvádzala, že otec sa o maloletého nikdy nestaral a preto všetky jeho potreby (spojené so školou,
zdravotným stavom) doteraz zabezpečovala ona. Rodičovskú dohodu schválil aj ohľadom zastupovania

maloletého a spravovania jeho majetku, ktoré je zákonným právom oboch rodičov. Rodičia tiež zhodne
uvádzali a dohodli sa na tom, že styk otca s maloletým nie je potrebné upravovať. Preferujúc dohodu
medzi rodičmi ohľadne výkonu práv a povinností k maloletým deťom, a to z toho dôvodu, že sú to práve
rodičia a nie súd, kto pozná svoje deti najlepšie a pozná ich potreby, priania a želania bola uzavretá
čiastočná rodičovská dohoda.

1.4 Jediný spor medzi rodičmi nastal ohľadne výšky navrhnutého výživného. Matka žiadala, aby otec
prispieval na výživu maloletého sumou 800,- eur, argumentujúc s tým, že na tohto sú zvýšené náklady
v súvislosti so závažným ochorením diabetes, maloletý si pichá inzulín, berie veľké množstvo liekov
s tým, že aj lieky, ktoré sú hradené poisťovňou, tak nie sú celkom bez doplatku pacienta a naviac
predpísané množstvá nestačia, jedná sa najmä o ihly a prúžky do glukomeru. Ďalej najväčšou položkou

sú vitamíny a doplnky výživy, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou vôbec, avšak na základe
odporúčaní lekára ich matka maloletému kupuje. Otec argumentoval tým, že výživné v sume 800,- eur
mesačne považuje za privysoké, lebo náklady na maloletého sú podstatne nižšie a výživné má pokrývať
nevyhnutné náklady na maloleté dieťa.
1.5 Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu preukázané, že životná úroveň otca je neporovnateľne

vyššia, než je životná úroveň matky. Matka žije s dieťaťom v dome, ktorý patril jej rodičom, teda starým
rodičom maloletého, ktorý starí rodičia previedli na maloletého. S týmto bývaním súvisia náklady, a to
vodné a stočné 72,35 eur, elektrina 36,- eur, plyn 133,- eur mesačne. Z týchto nákladov matka hradí
polovicu, nakoľko v nehnuteľnosti aktuálne býva ešte aj jej matka, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá.
Pokiaľ ide o príjmy matky, z výplatnej pásky za mesiac február 2024, ako aj z lustrácie v Sociálnej

poisťovni je zrejmé, že jej príjem vo firme KUZA s.r.o., so sídlom Martin je 63,50 eur, vo firme MIZU
Martin, s.r.o., so sídlom Martin suma 515,73 eur a vo firme FMK Martin s.r.o. so sídlom Martin suma
116,58 eur, čiže spolu 695,81 eur. Matka uviedla, že síce je jediným spoločníkom vo firme KUZA,
s.r.o., vo firme MIZU Martin, s.r.o. má 50 % podiel a firmu FMK Martin s.r.o. vlastní otec ale ona
v obidvoch firmách je v podstate len „biely kôň“, o ničom nerozhoduje, o všetkom rozhoduje otec. Všetky

tri firmy majú jednu účtovníčku, sídlia v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve otca. Keďže s otcom
boli manželia matka uviedla, že tomuto dôverovala a keď bolo treba požičala mu občiansky preukaz
a on v jej mene pouzatváral zmluvy, urobil daňové priznania a podobne tiež poprijímal zamestnancov
a uzatvoril pracovnú zmluvu aj s ňou, pričom ona túto zmluvu ani nepodpísala. Čo sa týka otca
súd zistil v lustrácii z katastra nehnuteľností, ako aj z jeho vlastného vyjadrenia a listiny o vyhlásení

o osobných a majetkových pomeroch, že tento vlastní rodinný dom s priľahlými pozemkami, ktorý
je v jeho výlučnom vlastníctve, polyfunkčný dom v Martine spolu s priľahlými pozemkami a polovicu
pozemkov v katastrálnom území B. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Tiež má 100 %-ný podiel vo
firme FMK Martin s.r.o. a 50 %-ný podiel vo firme MIZU Martin s.r.o. Ak otec argumentoval, že výživné
v sume 800,- eur si nemôže dovoliť, pretože jediným jeho príjmom je príjem z firmy KUZA s.r.o. v sume

750,- eur brutto a vo firme FMK Martin s.r.o. v sume 187,50 eur brutto, teda celkom necelých 1.000,-
eur brutto, tak súd zdôraznil, že podľa vlastného vyjadrenia otca tento mesačne vynakladá nevyhnutné
náklady v sume 2.380,65 eur. S poukazom na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine vyzval súd otca, aby
preukázalsvojereálnepríjmy,pretožezpríjmov,ktorédeklaruje,atonecelých1.000,-eurbrutto,nemôže
predsa platiť trojnásobne vyššie náklady každý mesiac, ktoré náklady podľa jeho vlastného vyjadrenia sú

nákladmi nevyhnutnými. Na preukázanie toho, z čoho otec financuje tieto nevyhnutné náklady predložil
tento kúpnu zmluvu, ktorou previedol nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve na spoločnosť Xaxa
s.r.o. Martin za kúpnu cenu 600.000,- eur, z ktorej kúpnej ceny mu bola vyplatená suma 300.000,- eur
pri podpise zmluvy, čo preukázal aj potvrdením z H. a druhá polovica 300.000,- eur do 01.04.2022.Podľasúdubolotedamožnéjednoznačnezhodnotiť,žeotecvlastníniekoľkonehnuteľnostíjevlastníkom
podielov v dvoch firmách a aj napriek jeho deklarovanému nízkemu príjmu utŕžil z predaja nehnuteľností
spoločnosti Xaxa s.r.o sumu 600.000,- eur. Za zrejmé považoval, že životná úroveň matky sa ani len

nepribližuje k životnej úrovni otca. Zhodu životnej úrovne rodiča a dieťaťa je podľa súdu potrebné hľadať
predovšetkýmvsamotnomspôsobeživota,využívaníkultúrnych,spoločenskýchašportovýchmožností.
Vyživovacia povinnosť by sa mala určovať tak, aby životná úroveň dieťaťa zostala v zásade zachovaná,
teda, aby zostalo zachované to, na čo je dieťa zvyknuté napr. dieťa môže byť zvyknuté, čo je aj v danom
prípade, na nákladnejší spôsob života, pretože pomery rodičov, resp. otca toto umožňujú a preto je

potrebné určiť tomuto zodpovedajúce výživné.
1.6 Súd tiež pri určovaní výživného zohľadňoval aj potreby dieťaťa, pretože podieľanie sa dieťaťa
na životnej úrovni rodiča nie je jediným kritériom. Bral do úvahy u maloletého zvýšené náklady so
zdravotným postihnutím, ktoré ochorenie považoval za vážne, vyžadujúce si oproti zdravým deťom
enormne zvýšené náklady. Tiež prihliadol na to, že vyživovacia povinnosť nie je len plnením peňažným,
ale je uspokojovaním potrieb dieťaťa v súvislosti s bývaním, kultúrou, so zdravím, so športovým vyžitím.

Všetko toto osobnou starostlivosťou zabezpečuje matka. Aby všetky tieto potreby dieťaťa mohli byť
naplnené, bolo potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť matky a finančné pomery otca a určiť rozsah
peňažného plnenia, ktorým bude otec, ktorý sa osobne o dieťa nestará, podieľať sa na výžive maloletého
dieťaťa. Súd bol toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť aj vyššie výživné, také
ako požaduje matka, a to v sume 800,- eur mesačne, vzhľadom na jeho majetkové pomery, keď vlastní

nehnuteľnosti, podiely vo firmách a utŕžil kúpnu cenu za predaj nehnuteľností v sume 600.000,- eur.
Len pre vytvorenie správneho obrazu uviedol, že keby otec takéto výživné v sume 800,- eur mesačne
hradil odo dňa podania návrhu, t.j. od 02.04.2024 až do dosiahnutia plnoletosti maloletého, tak zo sumy
600.000,- eur by minul len 16.800,- eur a zostalo by mu k dispozícii ešte 583.200,- eur, z ktorých môže
bez akýchkoľvek problémov pokrývať svoje nevyhnutné mesačné náklady, ktoré deklaruje.

1.7 Pokiaľ matka požadovala výživné odo dňa podania návrhu, t.j. 02.04.2024, otec sa bránil tým, že
prispieval na výživu maloletého sumou raz 600,- eur a raz 300,- eur, teda platil v priemere 300,- eur
na mesiac. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli poukázané
na účet maloletého dieťaťa. Výživné sa však podľa súdu platí k rukám matky, nie je možné nechať na
rozhodovaní maloleté dieťa akým spôsobom s výživným naloží. Ak otec poukazoval výživné na účet

svojho maloletého syna, ktorý účet mu aj sám zriadil a ku ktorému maloletý disponuje aj bankomatovou
kartou, tak toto súd nevnímal ako výživné. Maloletý sa sám rozhodol a potvrdil to aj otec prostredníctvom
splnomocnenejzástupkynenapojednávaní,žemaloletýsvojoubankomatovoukartouztohtoúčtučerpal
a kúpil si napríklad Play station. Tieto finančné sumy, ktoré otec poukázal na synov účet a ktoré maloletý
minul podľa vlastného uváženia, nie je možné preto považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti, ale

je to suma, resp. dar, ktorou otec prispel svojmu synovi nad rámec bežného výživného.
1.8 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“ tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo

dňa 12.07.2024, a to do výroku II., ktorým bol otec zaviazaný k úhrade výživného na maloletého a určil
mupovinnosťúhradyzameškanéhovýživného.Vytýkalsúdu,žedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Ďalej uviedol a to v bode 1., že matka v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala
odôvodnené potreby a náklady maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali určenie sumy mesačného

výživného v zmysle rozsudku. Počas celého súdneho konania on nerozporoval zdravotné problémy
maloletého, avšak do času, kým rodičia žili v spoločnej domácnosti výdavky na lieky a vitamíny
pre maloletého nedosahovali výšku, ktorú matka prezentovala vo svojich vyjadreniach, ako aj na
súdnych pojednávaniach. Samotná matka počas súdneho konania preukázala, že nevie uviesť presnú
výšku nákladov súvisiacich s obstaraním liekov a vitamínov pre maloleté dieťa, nakoľko v návrhu zo

dňa 02.04.2024 uviedla sumu vo výške 145,- eur, avšak na súdnom pojednávaní dňa 06.06.2024
uviedla už sumu vo výške 700,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že matkou uvádzaná výška
nákladov súvisiacich s kúpou liekov a vitamínov, ktorú prezentovala na pojednávaní dňa 06.06.2024
sa nenachádza v bode 7. odôvodnenia rozsudku. Na základe uvedeného mal za to, že matka si tieto
výdavky na lieky a vitamíny „umelo“ navýšila, aby sa súdu pokúsila preukázať dôvodnosť navrhovanej

výšky výživného na maloleté dieťa v sume 800,- eur mesačne. Ďalej mal otec za to, že súd nezobral
do úvahy primeranosť a nevyhnutnosť a bez akéhokoľvek skúmania odôvodnených potrieb maloletého
ho zaviazal k neprimerane vysokému výživnému. Výživné tak určil vyššie ako sú reálne odôvodnené
potreby, ako aj prezentované náklady matkou, ktoré má v súvislosti s výživou maloletého dieťaťa.Zároveň považoval za nevyhnutné uviesť, že obaja rodičia majú povinnosť sa podieľať na výžive ich
maloletého dieťaťa rovnakým spôsobom, čo v danom prípade nie je splnené, nakoľko otec bol zaviazaný
k úhrade všetkých nákladov na výživu maloletého dieťaťa. Poukázal tiež na to, že matkou navrhnutým

mesačným výživným vo výške 800,- eur si matka chcela zabezpečiť aj úhradu svojich potrieb, ktoré
žiadnym spôsobom nesúvisí s výživným. On vo vyjadrení dňa 18.04.2024 uviedol, že považuje za
primerané určenie výživného zo strany súdu vo výške 300,- eur mesačne na ktorom naďalej trvá a to
najmä s ohľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj jeho zdravotný stav a ostatné potreby, ako
sú napr. ošatenie, mimoškolské, voľnočasové, kultúrne a športové aktivity. Potreby maloletého dieťaťa

v danom prípade je možné považovať za bežné, dieťa sa nevenuje športu v žiadnom registrovanom
športovom klube s ktorým by boli zvýšené mesačné výdavky.
2.2 V bode 2. odvolania sa otec odvolával na vyjadrenie zo dňa 18.04.2024, ako aj na súdnom
pojednávaní dňa 06.06.2024 prostredníctvom splnomocneného zástupcu keď uviedol a relevantným
spôsobom preukázal, že z jeho strany dochádzalo k úhradám na výživnom na účet maloletého dieťaťa
3x po 300,- eur s tým, že pri každej vykonanej transakcii do správy pre adresáta uviedol, že sa jedná o

„výživné“. Vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu dlhodobo nekomunikujú, otec ani nemal
vedomosť o čísle účtu matky, na ktorý by mohol zasielať výživné na dieťa. Zároveň zdôraznil, že maloletý
má 16 rokov, má k dispozícií platobnú kartu k účtu (kde otec uhrádzal výživné), s ktorou môže platiť
v akomkoľvek obchode, ako aj uskutočňovať výbery z bankomatov (čo aj urobil 2x po 200,- eur – viď
bankové výpisy predložené splnomocneným zástupcom otca na súdnom pojednávaní dňa 06.06.2024).

Maloleté dieťa je dostatočne rozumovo, ako aj vekovo vyspelé na to, aby po odlúčení rodičov pochopilo,
že išlo o zaslanie výživného pre maloleté dieťa zo strany otca. O tejto skutočnosti informoval aj matku.
Otec uhradil výživné pre maloleté dieťa, odkedy rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti v celkovej
výške 900,- eur, avšak súd sa nevysporiadal s touto skutočnosťou a len konštatoval, že podľa jeho
názoru sa jedná o dar. S týmto odôvodnením súdu sa absolútne nestotožňuje a považuje ho za

nesprávne.
2.3 Rovnako otec nesúhlasil s povinnosťou hradiť zameškané výživné, a to najmä s ohľadom na
neprimerane vysoké výživné stanovené súdom. Taktiež považoval odôvodnenie rozsudku za nesprávne,
nakoľko súd sa v jeho odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal s matematickým výpočtom
zameškaného výživného, na základe čoho nie je možné vyhodnotiť, či súdom uvedená výška je správna.

2.4 Otec žiadal pre to, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ho zaviaže k úhrade
výživného na maloleté dieťa vo výške 300,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu matky a zároveň
neurčil zameškané výživné, ktoré by mal on uhradiť, nakoľko z jeho strany dochádzalo k úhrade
výživného na maloleté dieťa.

3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.07.2024 navrhla rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
3.1 Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala odôvodnené potreby
a náklady maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali určenie sumy mesačného výživného v zmysle
vydaného rozsudku, tak s uvedeným nemožno súhlasiť. Ona deklarovala, že otec sa o rodinu nikdy

nezaujímal, nezabezpečoval o maloletého žiadnu starostlivosť, ani po stránke výchovnej, ani čo sa týka
zabezpečovania materiálnych potrieb. Tento nevie koľko matka mesačne minie na potreby maloletého.
Od januára 2024 dával otec matke peniaze na stravu len podľa toho, ako on uznal za vhodné, bez toho,
aby ho vôbec zaujímalo koľko čo stojí. Uviedla tiež, že ona samotná vykonáva starostlivosť o maloletého
po výchovnej stránke, na čom sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa a jej príjem je v porovnaní

s otcovým neporovnateľný. V konaní pred súdom uviedla, že pracuje v spoločnosti otca, avšak otec jej
dalzdôvodurozvoduvýpoveď,atedajejpríjemužnedosahujetakúvýšku,akúmalavčasekonaniapred
prvostupňovým súdom. V súčasnosti pracuje od 14.06.2024 v spoločnosti svojej matky, kde jej príjem
je vo výške minimálnej mzdy. Okrem výdavkov na maloletého má aj výdavky na domácnosť, na bežné
výdavky ako je strava, oblečenie, drogéria, pohonné hmoty. Nad rámec toho je potrebné zabezpečovať

výdavky aj na maloletého, ktoré sú oproti jeho rovesníkom zvýšené vzhľadom na jeho ochorenie, kde
lieky predstavujú vysoké výdavky. Okrem iného aj strava, ktorú musí maloletý dodržiavať je drahšia, ona
nakupuje výhradne v bio obchode. Maloletý rastie, chce žiť sociálnym životom, navštevovať kultúrne
podujatia pričom ona na všetky tieto výdavky nemá dostatok finančných prostriedkov.
3.2 Matka poukázala tiež na to, že otec má ešte jedného syna, ktorému dal auto. Aj keď je motorové

vozidlo písané na spoločnosť otca, auto užíva aj tak druhý syn otca. Teda na jednej strane jednému
synovi otec dopraje a na druhej strane druhému odopiera všetko, čo sa dá. Okrem toho maloletý bol
zvyknutý na určitý životný štandard pretým, ako sa ona s maloletým odsťahovala od otca, pričom životné
úrovne rodičov sú neporovnateľné a enormne rozdielne.3.3 Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že matka deklarovala vo svojom návrhu výdavky na lieky vo výške
145,- eur mesačne a na pojednávaní dňa 06.06.2024 uviedla sumu až vo výške 700,- eur mesačne,
ona uvedené rozporuje, nakoľko zo zápisnice z pojednávania nič také nevyplýva. Uviedla, že vitamíny,

ktoré sú odporúčané lekárom maloletého sú vo výške 417,- eur na 3 mesiace a nie za mesiac. Okrem
iného uviedla, že pre zdravotný stav maloletého je prospešné, aby chodil každoročne na dovolenku do
I. J., čo stojí cca 2.000,- eur. Ona odôvodnila výšku výdavkov na zdravotné pomôcky a lieky maloletého
nakoľko sama uviedla, že niekedy je spotreba ihiel a testovacích prúžkov vyššia a niekedy zas nižšia,
všetko sa odvíja od zdravotného stavu maloletého. V prepočte sú teda náklady na lieky vo výške cca

250,- eur mesačne, ak je zdravotný stav maloletého zhoršený, a teda mesačne vitamíny 139,- eur, ihly
49,- eur, testovacie prúžky 60,- eur. Otec o cene vitamínov vie, nakoľko ich on sám užíva. Jej príjem je
vo výške 750,- eur a jeho 1/3-ina je spotrebovaná na lieky pre syna. Okrem uvedeného má výdavky aj
na domácnosť, na seba, na bežné výdavky, ktorú súd pri vypočítaní výživného tiež zohľadnil.
3.4 K príjmu otca matka uviedla, že tento má ďaleko vyššie príjmy vzhľadom k tomu, že jeho mesačné
záväzky len na splátkach úveru presahujú niekoľko stoviek cez 1.000,- eur. Ďalej treba platiť elektrinu,

vodu, plyn a otec rád míňa peniaze na svoje osobné veci. Za nepravdivé považovala tvrdenie, že oni ako
rodičia dlhodobo nekomunikujú. Tiež vyjadrenie otca, že nemá vedomosť o čísle účtu matky, na ktorý
by mohol zasielať výživné na maloletého je absurdné. Otec jej pravidelne a dlhodobo na jej číslo účtu
posielal mzdu, keď bola zamestnaná v jeho spoločnosti.
3.5 Ďalej matka považovala za dôležité uviesť, že otec pred pojednávaním vložil synovi na účet 2x

300,- eur, čo deklaroval ako zaplatenie výživného k rukám syna a toto opakovane bolo prezentované
splnomocnenýmzástupcom,akosiotecplnívyživovaciupovinnosťvovzťahuksynovi.Nakoľkomalotec
dispozičné právo k účtu syna, na druhý deň po pojednávaní, kde bol vyhlásený rozsudok a stanovené
výživné, otec tieto finančné prostriedky vybral, o čom sa syn dozvedel až následne a otec si ich ponechal
pre seba.

3.6 K zameškanému výživnému a k finančným prostriedkom, ktoré otec poukázal na bankový účet
maloletého matka uviedla, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 28.09.2024 sa nestotožnil
s matkou uvádzanými skutočnosťami v jej vyjadrení. Považuje ich za účelové a ničím nepreukázané.
V predmetnom vyjadrení táto uviedla, že celkové náklady súvisiace so zdravotným stavom maloletého
sú vo výške 498,- eur mesačne pričom on bol zaviazaný výživným až vo výške 800,- eur mesačne,
čo nezohľadňuje ani zásadu primeranosti, ani nevyhnutnosti. Pokiaľ ide o pobyt v I. J., tak podľa

otca tento žiadnym spôsobom nesúvisí s ochorením dieťaťa, keďže rodičia spolu s maloletým chodili
každoročne na uvedené miesto výlučne za účelom dovolenky a dieťa nemalo a ani nemá žiadnym
lekárom odporúčaný pobyt v prímorskej krajine vzhľadom na jeho ochorenie. K ukončeniu pracovného
pomeru s matkou došlo zo zákonných dôvodov, pričom popiera, že dôvodom bol rozvod ich manželstva.
V súvislosti s matkou uvádzanými skutočnosťami týkajúcimi sa využívania motorového vozidla, ktoré je

vo vlastníctve spoločnosti FMK Martin s.r.o., otec uviedol, že jeho syn C. C. využíva vozidlo z dôvodu
plnenia si pracovných povinností, nakoľko je v uvedenej spoločnosti v pracovnoprávnom pomere.
S ohľadom na uvedené nerozumie spojitosti uvádzaných skutočností a považuje ich za irelevantné
vzhľadom k predmetnej veci. Otec naďalej zotrvával na tom, že v konaní relevantným spôsobom
preukázal neprimeranosť a nedôvodnosť výšky určeného výživného na maloletého syna v zmysle

rozsudku.

6. Matka a kolízny opatrovník na vyjadrenie otca písomne nereagovali.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistené, že odvolanie bolo podané
včas (362 CSP) účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7
CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím
na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.
3 CSP, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II. zmenil (§
388 CSP).8. V prejednávanom veci ide o návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu.

9. Súd rozhoduje v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a to ak rodičia spolu nežijú a nie sú schopní o výkone rodičovských práv a povinností
dosiahnuť dohodu (§ 111 ods. 1 písm. b/ CMP, § 36 Zákona o rodine).
10. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu v tejto veci je rozsudok okresného súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý napadol otec odvolaním do výroku II.

o výživnom a zameškanom výživnom a súvisiacom výroku III. o trovách konania. Vo výroku I. zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutým odvolaním.

11. Otec v odvolaní namietal výšku výživného s tým, že súd nezobral do úvahy primeranosť
a nevyhnutnosť a bez akéhokoľvek skúmania odôvodnených potrieb maloletého ho zaviazal
k neprimerane vysokému výživnému. Namietal aj výšku zameškaného výživného pre nevysporiadanie

sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia. V tomto smere poukázal na ním vykonanú úhradu výživného
v celkovej sume 900,- eur na účet maloletého dieťaťa pričom sa nestotožnil so záverom okresného súdu,
že išlo o dar.

12. Okresný súd pri posudzovaní potrieb dieťaťa sa stotožnil s matkou uvádzanými výdavkami týkajúcimi

sa hlavne zdravotného stavu dieťaťa a prihliadol na životnú úroveň rodičov na ktoré bolo dieťa zvyknuté.
Pomery otca preto umožňujú platiť určené výživné.

13. Pokiaľ ide o výšku výživného je treba v prvom rade uviesť, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným

rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom
na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Výživné má
spotrebný charakter a slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne,
vzdelávacie,športovérekreačnépotreby,jetozabezpečovanievšetkýchživotnýchpotriebnevyhnutných

pre všeobecný telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v živote.

14. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom napadnutého rozsudku, odvolania otca ako i celého spisu
má za to, že súd prvej inštancie rešpektoval zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu
vyživovacej povinnosti a v správnej výške určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému. Otec ako

vyplynulo z dokazovania sa nepodieľa v žiadnej významnej miere na osobnej starostlivosti o maloletého.
Je nesporná okolnosť nadštandardnej životnej úrovne otca maloletého vyplývajúcej z jeho majetkových
pomerov podrobne uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu (vlastníctvo nehnuteľností, podiely
v dvoch firmách, získanie kúpnej ceny v značnej sume za odpredanú nehnuteľnosť). Maloletý má
preto v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo na zdieľanie životnej úrovne rodičov. Odvolací

súd nepovažoval za dôvodné argumenty otca, ktorými spochybňoval výdavky dieťaťa spojené s jeho
zdravotným stavom a ostatné považoval len za bežné lebo sa dieťa nevenuje športu. V danom prípade
pri stanovení výšky výživného bolo nevyhnutné zohľadniť aj zdravotný stav maloletého, ktorému je
diagnostikovaný diabetes 1. typu, čo nesporne vyžaduje zvýšené výdavky na stravu dieťaťa, náklady na
zdravotné pomôcky a neposlednom rade pre matku sťaženú osobnú starostlivosť, keď je nevyhnutné

maloletému aplikovať inzulín, je potrebné s maloletým chodiť na pravidelné kontroly k diabetológovi,
neustále dohliadať na jeho stravovací režim, niekoľkokrát do dňa sledovať a merať hodnotu cukru v krvi,
dohliadať na to, aby dieťa malo dostatočný pohyb a podobne. Zdravotnou poisťovňou nie sú hradené
všetky výdavky diabetikov. Otec však prehliada aj vek maloletého, ktorý má v súčasnej dobe 17 rokov
s ktorým je spojený rýchly telesný rast a výdavky na nákup oblečenia, obuvi, stravovanie. Taktiež jeho

prípravu na budúce povolanie návštevou strednej školy a voľnočasové aktivity spojené s rozvojom
osobnosti. Napokon aj to, že syn je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nadobudnutej darom, ktorú aj
užíva, s čím sú spojené náklady na bývanie, ktoré je nútená v určitom pomere v súčasnej dobe uhrádzať
matka.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s výškou výživného určenou
napadnutým rozsudkom okresného súdu. Pokiaľ ide o určenie začiatku poskytovania výživného, súd
vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine správne priznal výživné od dátumu podania návrhu.16. V rámci odvolacieho konania bolo zistené, že na Okresnom súde Martin sa viedlo konanie o rozvod
manželstva rodičov dieťaťa a úpravu pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a to pod sp.
zn. 17P/57/2024. Z pripojeného spisu mal odvolací súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Martin

č. k. 17P/57/2024-106 zo dňa 06.06.2024 bolo rozvedené manželstvo rodičov (výrok I.), súd schválil
na čas po rozvode rodičovskú dohodu na základe ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti
matky, obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a styk otca s maloletým
sa neupravuje (výrok II.), o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na čas po rozvode súd rozhodol
tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého v sume 800,- eur mesačne vždy do 15 – teho dňa

mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (výrok III.),
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.) O odvolaní otca rozhodol Krajský
súd v Žiline rozsudkom č. k. 14CoP/212/2024-318 zo dňa 06.12.2024 tak, že rozsudok Okresného
súdu Martin č. k. 17P/57/2024-106 zo dňa 06. júna 2024 v spojení s Opravným uznesením Okresného
súdu Martin č. k. 174P/57/2024-299 zo dňa 03.09.2024 v napadnutých výrokoch III., IV potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisu vyplýva, že rozsudok,

ktorým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2024 a ohľadom
výživného dňa 19.12.2024.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní sp. zn. 17P/57/2024 ako aj v konaní v tejto napadnutej veci
(sp. zn. 17P/58/2024), ktoré konania prebiehali súčasne (matka podala návrh na rozvod manželstva

dňa 27.03.2024 a návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dňa
02.04.2024) okresný súd vychádzal z rovnakých pomerov účastníkov zisťovaných v rozhodnom období.
Aj z toho dôvodu bolo odôvodnené určiť za čas od podania návrhu t.j. 02.04.2024 do právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva t.j. 09.08.2024 výživné v rovnakej výške 800,- eur mesačne.

18. Z toho dôvodu odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok okresného súdu v spojení
sopravnýmuznesenímohľadomvýrokuII.tak,žeotecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhosumou
800,- eur mesačne od podania návrhu t.j. 02.04.2024 do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva t.j. do 09.08.2024.

19. Následne sa zaoberal výškou zameškaného výživného za uvedené obdobie. V tejto súvislosti
odvolací súd vyzval listom z 16.01.2025 rodičov prostredníctvom ich splnomocnených zástupcov
na zaslanie prehľadu o platení výživného na maloletého zo strany otca a to od 06.06.2024
(vydania rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17P/58/2024-170 zo dňa 06.06.2024) do 09.08.2024
(právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17P/57/2024-106 zo dňa 06.06.2024, ktorým bolo

manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené) ako aj o predloženie dokladov o platení výživného (poštové
ústrižky, výpisy z účtu a pod.). Vzhľadom na oznámenie otca z 22.01.2025, že z jeho strany dochádza
kúhradevýživnéhoazameškanéhovýživnéhoaždosúčasnostiodvolacísúdvýzvouz20.02.2025žiadal
oboch rodičov prostredníctvom ich splnomocnených zástupcov o zaslanie prehľadu o platení výživného
na maloletého zo strany otca od mesiaca september 2024 doposiaľ a predloženie dokladov o platení. K

výpočtuzameškanéhovýživnéhodospelnasledovne:začasod02.04.2024do09.08.2024byprislúchalo
výživné v sume 3.200,- eur (za mesiace apríl – júl 2024 – 4x 800,- eur nakoľko za mesiac august
bolo otcom zaplatené výživné dňa 09.09.2024 v konaní sp. zn. 17P/57/2024). Z podaní a dokladov
o platbách predložených oboma rodičmi bolo zistené, že otec zaplatil matke výživné v nasledovných
sumách: 12.09.2024 – 800,- eur (7/2024), 12.09.2024 – 100,- eur (7/2024), 12.09.2024 – 100,- eur

(8/2024), 18.09.2024 – 800,- eur (8/2024), 12.09.2024 – 100,- eur (9/2024), 12.09.2024 – 100,- eur
(10/2024), 16.10.2024 – 100,- eur (11/2024), 12.11.2024 – 100,- eur (12/2024), 13.12.2024 – 100,- eur
(1/2025), 14.01.2025 – 100,- eur (2/2025), 14.02.2025 – 100,- eur (3/2025). Celkove tak sumu 2.500,-
eur. Na niektoré platby predložené otcom odvolací súd neprihliadol s ohľadom na označenie platby
spisovou značkou vo výpisoch z účtu a upovedomení o začatí exekúcie z 02.09.2024 vydanom súdnym

exekútorom v konaní sp. zn. 141EX 352/2024 označením exekučného titulu – sp. zn. 17P/57/2024,
ktorá sa týkala rozvodu manželstva rodičov a určenie výživného na čas po rozvode. Ide o tieto platby
05.09.2024 – exekúcia 2.221,50 eur, 14.01.2025 – 800,- eur (2/2025), 14.02.2025 – 800,- eur (3/2025),
11.09.2024 (12/2024), 13.12.2024 – 800,- eur (1/2025), 11.09.2024 (7/2024). Odpočítajúc skutočne
zaplatené výživné (2.500,- eur) od výživného, ktoré malo byť zaplatené (3.200,- eur) rozdiel predstavuje

sumu 700,- eur. Odvolací súd zameškané výživné za čas od 02.04.2024 do 09.08.2024 v sume 700,-
eur uložil otcovi zaplatiť v lehote dlhšej ako je zákonná lehota 3 dni (2 CMP, § 232 CSP) a to do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Plnenie v splátkach vzhľadom na pomery otca a vek dieťaťa blížiaci sa
plnoletosti nepovažoval za opodstatnené. Povinnosť platiť zameškané výživné bolo uložená k rukámdruhého rodiča, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a teda matky nakoľko financiami nemôže
disponovať maloleté dieťa. Týmto odvolací súd reaguje aj na poukazovanie otca v odvolaní, že v čase
rozhodovania okresného súdu uhradil výživné v sume 900,- eur (3x 300,- eur) na účet syna.

20. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil rozhodol podľa § 396 ods. 2
CSP o náhrade trov celého konania (prvoinštančné a odvolacie) a aplikáciou ust. § 57, § 58 ods. 1 a
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Návrh na náhradu trov konania zo
strany účastníkov konania nebol podaný a neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu

ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie

je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie
je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa
odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah,v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 430 CSP).