Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204939
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724204939.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr.
Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti
odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX H. F., o návrhu navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č.k. 22C/77/2024-27 zo dňa 13.12.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 22C/77/2024-52 zo dňa 30.01.2025.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2024 sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady modrý
kontajner s bielym nápisom „F. I.“ z pozemku evidovaného ako parcela J. K. XXX o výmere 457 m2,
druh pozemku orná pôda, na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie H. F., do 3 dní od doručenia
uznesenia súdu.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:

„ Návrh z a m i e t a . „

3. Súd prvej inštancie zároveň vo veci vydal aj opravné uznesenie, v ktorom rozhodol cit.:

„I. Uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 22C 77/2024-27 zo dňa 13.12.2024 v jeho záhlaví o p r a v u j
e tak, že záhlavie správne z n i e :„Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci
navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad,
IČO: 36 858 935, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX H. F., o návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto“. II. Uznesenie Okresného súdu Poprad č.k.

22C 77/2024-27 zo dňa 13.12.2024 sa d o p l ň u j e týmto výrokom : „II. Odporcovi náhradu trov konania
voči navrhovateľke n e p r i z n á v a.„ III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu konania.“

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. d/, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2 a § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tvrdeniami,
že navrhovateľka spolu s manželom D. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely J. K.XXX o výmere 457 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX pre
katastrálne územie H. F.. Dňa 24.10.2024 žalovaný umiestnil na uvedený pozemok navrhovateľky a
jej manžela modrý kontajner s bielym nápisom „F. I.“. Na umiestnenie tohto kontajnera navrhovateľka

nedala nikdy odporcovi súhlas, odporca kontajner na pozemku umiestnil svojvoľne. Podľa priloženého
geometrického zamerania vyhotoveného B. D. L. dňa XX.XX.XXXX celý kontajner je umiestnený
na predmetnom pozemku navrhovateľky a jej manžela. Listom zo dňa 30.10.2024 navrhovateľka
vyzvala odporcu na odstránenie kontajnera. Odporca na výzvu nereagoval, list si v odbernej lehote
neprevzal. O nesúhlase navrhovateľky s umiestnením kontajnera na jej pozemok však vedel, keďže

navrhovateľka ho na to upozornila aj pri priamom kontakte. Navrhovateľka má za to, že odporca
si poštovú zásielku neprebral úmyselne. Odporca svojim konaním zasahuje do vlastníckeho práva
navrhovateľky a jej manžela. Navrhovaným neodkladným opatrením sa napraví stav vzniknutý škodlivý
stav a nebude potrebné podávať žalobu. Aj preto pokladá nariadenie neodkladného opatrenia za
hospodárnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie. Návrh oprel o ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového
poriadku. V prílohe návrhu zástupca navrhovateľky predložil súdu internetový výpis z LV č. XXX

k.ú. H. F., fotodokumentáciu, geodetické zameranie kontajnera na pozemku č. XXX/XXXX M. N.
XX.XX.XXXX, listinu „Výzva na odstránenie kontajnera“ zo dňa 30.10.2024 spolu s poštovým podacím
lístkom. V prejednávanej veci navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala pred
začatím konania vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu mohol vychádzal iba z obsahu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listín predložených zástupcom navrhovateľky spolu s

týmto návrhom, príp. zo skutočnosti zistených z verejných registrov a zoznamov. Podľa aktuálneho
internetového výpisu z LV č.XXX vedeného pre okres: J., obec: H. F., katastrálne územie: H. F., na
tomto LV je evidovaný pozemok v zastavanom území obce, parcela registra „O.“ K. XXX o výmere
457 m2, druh pozemku orná pôda, spôsob využitia 1, tzn. pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu
alebo dočasne nevyužívaný na rastlinnú výrobu (ďalej už len „predmetný pozemok“). Ako bezpodieloví

spoluvlastníci predmetného pozemku sú zapísaní navrhovateľka a jej manžel, D. B., nar. XX.XX.XXXX,
a to na základe osvedčenia vydaného podľa zákona č. 323/1992 Zb., P. XXX/XX – M. XXXX/XX - D.. Q.
XXX/XX. Podľa geodetického zamerania vyhotoveného geodetom B. D. L., R., F. H. XXXX/XX, D., B.:
XXX XXX XXX, N. XX.XX.XXXX D. K. XXX/XXXX, predloženého navrhovateľkou spolu s návrhom na
predmetnom pozemku je umiestnený „kontajner“. Podľa vytlačených obrazových snímok predložených

zástupcom navrhovateľky na predmetnom pozemku je umiestnený lodný kontajner, ktorý má nápis „F.
I.“, a ktorého tvar je zhodný so zakreslením na tomto geodetickom zameraní.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že na základe uvedených skutočností mal za to,
že navrhovateľka pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení osvedčila, že je bezpodielovou

spoluvlastníčkou predmetného pozemku, a že na predmetnom pozemku je umiestnený kontajner tak,
ako to vyplýva z geodetického zamerania a predloženej tlače obrazových snímkov. Navrhovateľka
teda osvedčila, že na jej pozemku je umiestnený kontajner, ktorého odstránenia sa navrhovaným
neodkladným opatrením domáha. Navrhovateľka však pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení
ničím neosvedčila v návrhu tvrdenú skutočnosť, a to, že kontajner na predmetný pozemok umiestnil

odporca, a to dňa 24.10.2024, príp. iné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že vlastníkom kontajnera
umiestneného na jej pozemku je odporca. Teda, že je to práve odporca, kto svojim konaním zasahuje
do jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Navrhovateľka tak neosvedčila, že by medzi ňou
a odporcom existoval v súvislosti s kontajnerom umiestneným na jej pozemok nejaký právny vzťah,
a teda, že by odporca bol tak vo veci pasívne legitimovaný. Preto súdu neostávalo nič iné, iba pre

neosvedčenie jedného zo základných predpokladov pre nariadenie každého neodkladného opatrenia, a
to existencie právneho vzťahu medzi stranami a z neho vyplývajúceho nároku navrhovateľky, ktorému
má byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, návrh zamietnuť. Tu súd len
dodáva, že pokiaľ zástupca navrhovateľky petitom návrhu požadoval odstránenie kontajnera z pozemku
evidovaného ako parcela č.XXX, nie z predmetného pozemku evidovaného parcela č. XXX, s tým, že sa

jedná o parcelu evidovanú na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie H. F. o výmere 247 m2, tzn.
parcelu o zhodnej výmere ako je výmera parcely č.XXX evidovaná na tom istom LV, súd vychádzajúc z
výpisu z LV č. XXX a celého obsahu návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia mal
za to, že ide o zrejmý omyl pri písaní, a že zástupca navrhovateľky sa návrhom domáha odstránenia
kontajnera z predmetného pozemku, teda z parcely č. XXX. Avšak aj za predpokladu, že navrhovateľka

by osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami (čo neosvedčila), za ďalší dôvod pre
zamietnutie návrhu súd považoval neosvedčenie aj ďalšieho predpokladu pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to skutočnosti odôvodňujúcich samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Ako vyplýva z cit § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku potreba úpravyprávnych pomerov strán, ktorá je jedným z ďalších základných predpokladov nariadenia každého
neodkladného opatrenia, musí byť neodkladná. To v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené vtedy, ak jeho navrhovateľovi neodkladne hrozí vznik

alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu žalobu. Zástupca navrhovateľky potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia
dôvodil bez ďalšieho iba tvrdeniami, že „neodkladným opatrením sa napraví vzniknutý škodlivý stav a
preto nebude potrebné v tomto prípade podávať žalobu...preto pokladáme nariadenie neodkladného

opatrenia za hospodárnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie“...“. Z týchto skutočností bez ďalšieho nevyplýva
naliehavosť, ani nevyhnutnosť potreby úpravy právnych pomerov strán tak, ako navrhovateľka návrhom
žiada. Navrhovateľka netvrdí, a zo skutočností osvedčených listinami predloženými navrhovateľkou
spolu s návrhom ani nevyplýva, že by v dôsledku ňou tvrdeného vzniknutého „škodlivého stavu“, teda
v dôsledku ňou tvrdeného obmedzenia jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, vedenému
ako orná pôda, podľa snímkov nevyužívanému na rastlinnú výrobu, jej hrozil vznik nejakej škody

alebo inej ujmy. Pokiaľ zástupca navrhovateľky nariadenie neodkladného opatrenie dôvodí tým, že
neodkladné opatrenie bude „hospodárnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie“, a že „nebude potrebné v tomto
prípade podávať žalobu“, súd zdôrazňuje, že účelom každého neodkladného opatrenia je poskytnúť
jeho navrhovateľovi rýchlu súdnu ochranu v prípade existencie potreby neodkladnej úpravy právnych
vzťahov,atozapredpokladuosvedčenia(niepreukázania)základnýchprávnerelevantnýchskutočnosti.

Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje spravidla bez výsluchu, bez vyjadrenia strán, bez nariadenia
pojednávania a bez dokazovania v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktoré pre
krátkosťčasuaninemôževykonať.Tzn.,zjednodušenýmprocesnýmpostupom,ktorýurčitýmspôsobom
zasahuje do princípu rovnosti strán, nakoľko favorizuje procesné postavenie navrhovateľa a popiera
tradičnú zásadu, podľa ktorej má byť vždy vypočutá aj druhá strana sporu. Účelom neodkladného

opatrenia nie je v žiadnom prípade nahradiť rozhodnutie vo veci samej, a ani prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Teda dosiahnuť to, aby navrhovateľ len na základe zjednodušeného procesného
postupu mal neodkladným oparením rýchlo a hospodárne právne vyriešenú vec s konečnou platnosťou.
Nemožno totiž zamieňať zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia,ktorýmápovahuibaosvedčovaniaprávnevýznamnýchskutočností,avktoromsúdrozhoduje

bez akéhokoľvek vyjadrenia protistrany, s procesným postupom spočívajúci vo vykonaní riadneho
dokazovania za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností, ktorý je základom pre rozhodnutie o žalobe
vo veci samej. Tieto procesy nemožno zamieňať, ani obchádzať. Na tom nič nemení to, že podľa platnej
procesnej úpravy (na rozdiel od úpravy predbežných opatrení v Občianskom súdnom poriadku účinnom
od 30.06.2015) koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia nie je už nevyhnutne viazaná na konanie vo

veci samej a po rozhodnutí súdu o neodkladnom opatrení nemusí už vždy nasledovať konanie o žalobe
vo veci samej. Táto nová koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádzajúca z princípu ochrany
práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez časového obmedzenia (pokiaľ súd ho neohraničí), a
pokiaľ trvajú dôvody na jeho nariadenie (§ 334 Civilného sporového poriadku) totiž bola determinovaná
legitímnou požiadavkou na efektívnosť súdnej ochrany prostredníctvom neodkladných opatrení, ktorá

často absentovala po zániku predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. V žiadnom
prípade však nie požiadavkou, aby nariadené neodkladné opatrenie nahradilo rozhodnutie o žalobe vo
veci samej. Petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha uloženia
povinnosti odporcovi „odstrániť kontajner“ z predmetného pozemku. Takýto výrok neodkladného
opatrenia je možné stotožniť s eventuálnym výrokom rozhodnutia o žalobe vo veci samej. Súd mal

za to, že aj pôvodne zjednodušená procesná teória (bez normatívneho vyjadrenia), podľa ktorej malo
byť vo všeobecnosti neprípustné nariadiť predbežné opatrenie, ktorého výrok by nahrádzal alebo bol
totožný s rozhodnutím vo veci samej, bola prekonaná judikatúrou počas účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Nový Civilný sporový poriadok v cit. § 330 ods. 2 už pritom výslovne vyjadril, že súd môže
nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritérium

pre akceptovateľnosť takéhoto neodkladného opatrenia je pritom to, aby totožnosť výrokov pripúšťala
povaha veci. Aj keď nemožno abstraktne vymedziť, ktoré výroky svojou povahou pripúšťajú takéto
neodkladné opatrenie, možno konštatovať, že spravidla pôjde najmä o špecifické zadržovacie nároky.
A tiež možno konštatovať, že z povahy veci je zrejmé, že takéto neodkladné opatrenia neprichádzajú
do úvahy v prípade určovacích výrokoch, štandardných žalôb na zaplatenie peňažnej sumy, a pod.

Totožnosť výrokov pritom jednoznačne neprichádza do úvahy vtedy, ak by sa neodkladným opatrením
vytvoril nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami a nebola by možnosť
navrátenie do predošlého stavu. V prejednávanej veci súd mal za to, že navrátenie do predošlého
stavu by za vynaloženia určitých nákladov bolo možné. Avšak za rozhodujúce považoval predovšetkýmhľadisko existencie skutočnosti opodstatňujúcich vôbec nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
navrhovateľka nijako neosvedčila. Navrhovateľke nič nebránilo, a ani nebráni, podať riadnu žalobu
vo veci samej a dôkazmi preukázať, že jej nárok odstránenie kontajnera uplatnený voči odporcovi je

opodstatnený. Za danej situácie, kedy navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, navrhovateľka neosvedčila ani dôvody a potrebu vytvárať podmienky pre vznik
takýchto nákladov. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia celkom zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 22C/77/2024 - 52 zo dňa 30.01.2025
s tým, že o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku s tým, že výrokom II. tohto uznesenia súd rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho
súdu doplnil uznesenie o zamietnutí návrhu navrhovateľky na nariadenia neodkladného opatrenia o
výrok o náhrade trov konania. Vychádzal pritom z ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí. Tiež z ust. § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Preto odporcovi prislúcha voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania. Keďže
úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu žiadnu náhradu nepriznal. Výrokom III.
tohto uznesenia súd rozhodol aj o náhrade trov konania o opravu a doplnenie uznesenia o zamietnutí

návrhu navrhovateľky na nariadenia neodkladného opatrenia, a to tak, že nakoľko stranám v súvislosti s
opravou a doplnením uznesenia žiadne trovy konania nevznikli vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla, že odporca

umiestnil na jej pozemok kontajner, pričom ho s uvedeným aj osobne konfrontovala. Zároveň mu
bola zaslaná písomná výzva na odstránenie kontajnera, ktorú účelovo ignoroval. Odvolateľka má
za to, že došlo aj k preukázaniu nutnosti neodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami. Je
preukázané, že došlo k zásahu do vlastníckeho práva. Uvedený kontajner má značné rozmery tým
pádom navrhovateľke nie je umožnené využívať uvedenú časť pozemku nielen na obhospodarovanie,

ale aj na rekreáciu alebo na uskladnenie vlastných hnuteľných vecí, alebo inak využívať oprávnenia
plynúce z jej vlastníckeho práva. Argumentácia súdu prvej inštancie v odsekoch 17 a 18 sa jasne
vzťahuje aj na prípad odvolateľky, nakoľko petit smeruje na od odstránenie veci teda kontajnera a je
totožnýakobybolvžalobevovecisamejanavyšeodstránenímkontajnerasaodstrániajzásahdopráva
navrhovateľky teda odpadne predmet sporu. Ohľadne pochybností súdu o osvedčení vlastníckeho

práva odporcu ku kontajneru na preukázanie relevantnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
predložila navrhovateľka dôkaz, ktorý podľa jej názoru je nesporný a nespochybniteľný súdom,
z ktorého jednoznačne vyplýva vlastnícky vzťah odporcu k predmetnému kontajneru, a to videozáznam
z reportáže, ktorý bol odvysielaný až po podaní návrhu na neodkladné opatrenie.

9. Odporca nevyužil možnosť písomného vyjadrenia sa k odvolaniu navrhovateľky.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle

ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým

zistením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, aleiba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne

pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd dospel
k záveru, že nedošlo k naplneniu ani tejto odvolacej námietky.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto

odvolacia námietka nebola naplnená.

16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

20. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,

aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

22. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených

záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, keď právne s skutkovo
uzatvoril, že navrhovateľka osvedčila, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku
ako aj skutočnosť, že na tomto pozemku je umiestnený kontajner. Zároveň je však potrebné konštatovať,
že predložením dôkazu, a to videozáznamu z reportáže, ktorý bol odvysielaný až po podaní návrhu

na neodkladné opatrenie a taktiež z vyjadrenia samotného odporcu v predmetnej reportáži nepriamo
vyplýva skutočnosť, že kontajner na predmetný pozemok umiestnil jednoznačne odporca. Túto
skutočnosť možno vyvodiť aj zo samotného tvrdenia odporcu v reportáži, že v prípade, ak by nastali isté
okolnosti v skutkovom priebehu veci, následne by odporca aj tento kontajner z pozemku bol ochotný
odstrániť. Z uvedeného je možné vyvodiť, že tento kontajner bol odporcom na predmetný pozemok

priamo umiestnený. Uvedená skutočnosť však nič nemení na právnych záveroch súdu prvej inštancie,
ktoré konštatuje najmä v odstavci číslo 16 a v odstavci číslo 17 svojho rozhodnutia.

25. Rovnako aj odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľka neosvedčila základný predpoklad
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to skutočnosti odôvodňujúce samotnú potrebu neodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z listinných dôkazov ako aj zo samotnej reportáže
je zrejmé, že predmetný pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky je bežne
užívanou „záhradkou“, na ktorej navrhovateľka pestuje plodiny, respektíve využíva ho na drobné
poľnohospodárske obhospodarovanie a osobnú rekreáciu. Možno tak konštatovať, že na predmetnompozemku sa nenachádza trvalý pobyt navrhovateľky, respektíve nie je umiestnená ani nehnuteľnosť,
ku ktorej by osadenie predmetného kontajneru bránilo v prístupe. Rovnako aj zo skutočností, ktoré
opisuje v podanom návrhu navrhovateľka nevyplýva bez ďalšieho naliehavosť ani nevyhnutnosť potreby

úpravy právnych pomerov strán tak ako navrhovateľka návrhom na vydanie neodkladného opatrenia
žiada.

26. Z dôkazov predložených v súdnom spise okrem iného aj zo samotnej reportáže predloženej
navrhovateľkou je zrejmé, že medzi sporovými stranami je sporné určenie hranice susediacich

pozemkov. Nemožno tak na základe navrhovateľkou predložených dôkazov v tomto konaní jednoznačne
z pohľadu odvolacieho súdu uzatvoriť, či umiestnenie kontajnera je na pozemku navrhovateľky alebo
na pozemku odporcu v celosti, respektíve v akej časti umiestnený kontajner zasahuje do pozemku
či už navrhovateľky alebo odporcu. Z uvedených dôvodov sú preto aj správne procesné závery
súdu prvej inštancie vyjadrené v odstavci číslo 17 a v odstavci číslo 18, kde súd poukazuje
na zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý má

povahu iba osvedčenia právne významných skutočností a v ktorom súd rozhoduje bez akéhokoľvek
vyjadrenia protistrany a bez vykonania riadneho dokazovania za účelom zistenia rozhodujúcich
skutočností. Pravým opakom je rozhodnutie o žalobe vo veci samej. Rovnako aj odvolací súd je toho
názoru, že ohľadne odstránenia kontajnera navrhovateľke nič nebráni podať riadnu žalobu vo veci samej
a dôkazmi preukázať, že nárok na odstránenie kontajnera uplatnený voči odporcovi je opodstatnený

a kontajner sa buď v celosti alebo v istej jeho časti nachádza na pozemku navrhovateľky, prípadne
zasahuje do pozemku navrhovateľky. Za takýchto skutkových okolností nemožno vyhovieť požiadavke
navrhovateľky, aby nariadené neodkladné opatrenie nahrádzalo rozhodnutie o žalobe vo veci samej, a to
najmä s ohľadom na sporné skutkové zistenia z pohľadu odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú umiestnenia
kontajnera na úrovni spornej hranice susediacich pozemkov.

27. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil v zmysle ustanovenia § 388 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pričom vychádzal zo stavu
existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP, pričom odvolanie navrhovateľky bolo vyhodnotené
ako nedôvodné a zároveň odporca sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani k podanému
odvolaniu voči zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia písomnou a ani inou cestou
nevyjadril. Zároveň tak nie je zrejmé zo súdneho spisu, aby ho v predmetnej veci zastupoval právny

zástupca, z ktorých skutočností možno vyvodiť, že odporcovi v tomto konaní žiadne trovy zo súdneho
spisu nevyplývajú a žiadne trovy v tomto konaní mu ani nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).