Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200173
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie vlastníkov pozemkov v Jalovci,
pozemkové spoločenstvo, so sídlom Jalovec 2, 032 21 Bobrovec, IČO: 30 229 006, právne zastúpený:
JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému:
Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397000521/1449-5297/Mar zo dňa 22.02.2021,
v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.

31S/68/2021-380 zo dňa 20. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/68/2021-380 zo dňa 20. februára 2023 sa m e n í tak, že
rozhodnutie žalovaného č. 3397000521/1449-5297/Mar zo dňa 22.02.2021 sa z r u š u j e a vec sa v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Kasačnému sťažovateľovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania aj konania
pred krajským súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Všeobecnou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
3397000521/1449-5297/Mar zo dňa 22.02.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie vydané v prvom stupni Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) pod
č. 3397407420/8513/75/2020-40432/2020 zo dňa 01.12.2020.

2. Prvostupňový správny orgán žalobcovi podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo ako „zákon
o ochrane prírody a krajiny“) v spojení s § 90 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. v bode I. rozhodnutia
uložil pokutu 7 000 eur za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že ako obhospodarovateľ lesa
za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva v Jaloveckej doline v bližšie nezistených dňoch
v období od 02.07.2019 do 30.07.2019 zrealizoval výstavbu približovacej cesty o celkovej dĺžke 486
metrov v jednotke priestorového rozdelenia lesa (skratka JPRL) č. 145C a 146A v lesnom celku (LC)
Liptovský Mikuláš 2, na lesnom pozemku parc. KN-C č. XXX/X v k. ú. A., okres Liptovský Mikuláš, ktorý

je súčasťou územia Tatranského národného parku a územia európskeho významu SKUEV0307 Tatry,
kde platí tretí stupeň ochrany, pričom na vykonávanie takejto činnosti nemal potrebný súhlas okresného
úradu v sídle kraja, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonal činnosť uvedenú v §
14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatuiného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. Zároveň prvostupňový
správnyorgánpodľa§91ods.7zákonač.543/2002Z.z.uložilžalobcovivbodeII.rozhodnutiaopatrenia
na nápravu následkov protiprávneho konania uvedeného v bode I. rozhodnutia, za ktoré bola uložená

pokuta.

3. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, že toto zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán sa pri
posudzovaní zhotovenej komunikácie opieral o odbornú lesnícku literatúru, o STN 73 6108, ako aj

o odborný posudok vypracovaný Národným lesníckym centrom v skutkovo totožnej veci. Predmetný
posudok bol vypracovaný na žiadosť prvostupňového správneho orgánu v skutkovo totožnej veci -
výstavbaúčelovejnespevnenejkomunikáciesvoľnoušírkoucesty4,0m,vybudovanávzárezesvahudo
výšky 3,0 m, slúžiaca na sezónny vývoz a približovanie dreva zjazdná pre traktory a špeciálne vývozné a
približovacieprostriedky.Predmetnýposudokodstraňujerozporvovnímaníajednoznačnomvymedzení,
čo je potrebné chápať ako lesnú cestu. Žalovaný poukázal na to, že predmetný odborný posudok bolo

vhodné a účelové použiť ako jeden z dôkazných prostriedkov aj v tomto prípade, keďže vysvetľuje a
zatrieďuje v širšom kontexte rozdiely medzi jednotlivými kategóriami lesných ciest na základe všeobecne
použiteľných princípov, teda podľa názoru žalovaného aj na účely podporného dôkazu v tomto konaní.
Vzhľadom na to považoval žalovaný za neúčelné, aby si správny orgán zabezpečil odborné vyjadrenie
aj v tomto konaní.

4. Žalovaný pripomenul, že žalobca mal vedomosť v odbornom posudku znaleckej organizácie.
Prvostupňový správny orgán spomína predmetný posudok v protokole ako jeden z mnohých podporných
dôkazov, na základe ktorého posudzoval činnosť žalobcu v súvislosti s porušením § 14 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019. Vo vyjadrení
k protokolu žalobca nevzniesol voči odbornému posudku znaleckej organizácie žiadnu námietku.

5. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi správny orgán listom zo dňa 02.11.2020 umožnil v rámci
správneho konania nahliadnuť do spisu. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom odborného
posudku, dostaviť sa na správny orgán a nazrieť do spisu alebo si ho vyžiadať tak, ako si vyžiadal
stanovisko ŠOP Správy TANAP na oboznámenie, ktoré mu bolo správnym orgánom zaslané. Správny

orgán poskytol žalobcovi možnosť oboznámiť sa s akýmkoľvek podkladom, a teda postupom v súlade
s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu
ich zistenia, t. j. rozhodnutím vo veci, pričom mu poskytol primeranú 7-dňovú lehotu na vyjadrenie.

6. Podľa názoru znaleckej organizácie Národného lesníckeho centra, ktorý uviedla v predmetnom

posudku, sa pri budovaní „dočasných približovacích ciest“ ráta so spätnou rekultiváciou, čo v tomto
prípade nie je možné. To, že je to nerealizovateľné, sa vyjadril aj samotný žalobca liste z 29.04.2020,
v ktorom podal námietku v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebnému úradu, v ktorom
uviedol: „v prípade návrhu asanácie a vrátenia terénu do pôvodného stavu sme nútení upozorniť
na nerealizovateľnosť tohto návrhu, nakoľko terén je extrémne náročný z pohľadu sklonu svahu...“.

Podľa názoru znaleckej organizácie sa pri kategórii dočasných približovacích ciest ráta so spätnou
rekultiváciou, čo podľa žalovaného nie je možné. Podčiarkuje to aj vyjadrenie žalobcu, ktoré uplatnil
v konaní o dodatočnom povolení stavby „že táto technologická komunikácia môže svoju úlohu plniť
aj niekoľko desiatok (možno aj stoviek) rokov, ide o dlhodobú investíciu...“, čím vlastne žalobca sám
negoval to, že ide o dočasnú komunikáciu. Preto sa jedná o lesnú cestu, na ktorú bol potrebný súhlas

podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2019. Žalovaný poukázal na to, že zabezpečil množstvo dôkazov, vyjadrení a ďalších materiálov,
na základe ktorých vyvodil zodpovednosť za protiprávne konanie žalobcu.

7. Predmetná približovacia lesná cesta je v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, pričom o

tejto skutočnosti žalobca od začiatku vedel, keďže bol na to upozornený ŠOP Správou TANAP už v liste
č. TANAP/524/2018 zo dňa 28.06.2018, ako aj v upovedomení Okresného úradu Liptovský Mikuláš, čo
poukazuje na vypočítateľnosť a jasný záver žalobcu, teda existuje predpoklad, že súhlas na výstavbu
lesnej cesty by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol vydaný, keďže v tejto lokalite sa nachádza biotop
hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) a tak účastník konania polemizuje a neguje pojmy stanovené

zákonom č. 543/2002 Z. z., ako aj legitímny výklad správneho orgánu k približovacej lesnej ceste, ktorú
vybudoval žalobca.8. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi už bola rozhodnutím správneho orgánu z 11.05.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018, uložená za totožný skutok sankcia, teda žalobca jednoznačne
vedel,ženavýstavbupribližovacejlesnejcestyjepotrebnýsúhlasorgánuochranyprírody,ktorýmvčase

výstavby stavby nedisponoval. Takýto postup považoval žalovaný za vedomé nerešpektovanie zákona
č. 543/2002 Z. z., ktorého účelom je ochrana verejných celospoločenských záujmov ochrany prírody
a krajiny, naviac ide o územie Národného parku TANAP, kde je v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č.
543/2002 Z.z. ochrana prírody nadradená nad ostatné povinnosti.

9. Ohľadom námietky, že prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za právny delikt neprimeranú
sankciu - pokutu, ktorá je v rozpore so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami,
za ktorých mal byť správny delikt spáchaný, keď prvostupňový správny orgán sa neriadil pri ukladaní
sankcie zásadami platnými pre správne trestanie v rámci svojej diskrečnej právomoci deklarovanej v
§ 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlil svoje úvahy,
ktorými sa pri ukladaní sankcie za správny delikt riadil, keď porušil princíp legitímneho očakávania

žalobcu, v konaní absentovala predvídateľnosť konania a postupu správneho orgánu, v konaní sa
niesla prizma obligatórneho zistenia správneho deliktu a potrestania páchateľa deliktu bez ohľadu na
okolnosti spáchania údajného správneho deliktu (stav lykožrútovej kalamity), prístup žalobcu (vykonanie
ohlásenia obci ako stavebnému úradu podľa Stavebného zákona), ako aj následky konania žalobcu
(minimálne, resp. de facto žiadna zmena vzhľadu prostredia), kedy došlo k rozšíreniu lesného chodníka

na dočasnú technologickú komunikáciu za použitia pôvodného materiálu získaného v teréne, ktorý po
ukončení prác samovoľne zarastie prirodzenou vegetáciou, ktorá sa vyskytuje v pôvodnom lesnom
poraste, žalovaný preskúmal, či výška pokuty zodpovedá ust. § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. a
zistil, že prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty postupoval súladne s ust. § 91 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z. z., keď právny orgán prvého stupňa prihliadol na všetky zistené okolnosti a svoje

úvahy pri určovaní výšky pokuty a ich riadne a dostatočne zdôvodnil v rozhodnutí. Správny orgán prvého
stupňa sa dôsledne riadil kritériami vyplývajúcimi zo zákona, na základe ktorých podrobne poukázal na
priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti, ktoré mali vplyv na výšku uloženej pokuty. Žalovaný poukázal na to,
že vzhľadom na to, že žalobca sa do dvoch rokov po tom, čo mu bola za rovnaký správny delikt uložená
sankcia, dopustil ďalšieho protiprávneho konania, je mu možné uložiť pokutu do dvojnásobku hornej

hranice pokuty, teda až do výšky 19.916,34 eur, uložená pokuta vo výške 7 000 Eur, ktorá tvorila len 35
% z maximálnej možnej zákonnej sadzby, je vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prvostupňovým
správnym orgánom, primeraná. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán uviedol v rozhodnutí
tú skutočnosť, že dôvodom vybudovania približovacej cesty v danej lokalite bola aj plánovaná realizácia
opatrení na ochranu lesa a obranných opatrení pred škodami spôsobovanými na lesných porastoch

škodlivými ničiteľmi.

10. Žalovaný nepovažoval úvahy žalobcu vo veci, že toto konanie nemožno posudzovať za správny
delikt v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, keďže sa ním odvracalo
nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom č. 543/2002 Z. z. a zákonu o lesoch,

za irelevantné. Práve naopak, podľa žalovaného by upustenie od realizácie od výstavby približovacej
lesnej cesty bolo v záujme ochrany prírody, na čo bol žalobca viackrát upozornený ŠOP Správa
TANAP ako odbornou organizáciou ochrany prírody, ale aj Okresným úradom Liptovský Mikuláš ako
orgánom ochrany prírody. Žalovaný odmietol aj námietku žalobcu, že konal s najlepším vedomím a
svedomím, keďže jeho jediným cieľom bolo včas zamedziť šíreniu kôrovcovej kalamity v porastoch,

ktoré obhospodaruje a z tohto dôvodu mala byť sankcia nižšia. Žalobca mal vedomosť, že výstavba
približovacej lesnej cesty je v rozpore so záujmami ochrany prírody.

11. Voči tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žalobca.

II. Rozsudok správneho súdu

12. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ako „správny súd“) rozsudkom č. k.
31S/68/2021-380 zo dňa 20. februára 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu
(výrok I.) a žalobcovi, ako ani žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

13. V odôvodnení rozsudku správny súd pomenoval základnú spornú otázku v tomto konaní, ktorou či
sa v danom prípade jednalo o lesnú cestu alebo zvážnicu ako predpokladu pre posúdenie naplnenia
predpokladu ustanoveného v § 13 a 14 zákona č. 543/2002 Z. z.14. Žalobca tvrdil, že ním vybudovaná „dočasná približovacia linka“ za účelom sprístupnenia porastov
145c a 146a v k. ú. Jalovec vzhľadom k jej technickým parametrom, s poukazom na pozdĺžny sklon

komunikácie, nespĺňa podmienku zatriedenia do príslušnej triedy a kategórie lesných ciest a spôsobuje,
že sa uvedená komunikácia, aj keby vykazovala parametre lesnej cesty 3. triedy, preradí do nižšej triedy,
t. j. medzi technologické komunikácie a zariadenia v zmysle členenia lesnej dopravnej siete (LDS), tak
ako ju ustanovuje STN 73 6108 Lesná dopravná sieť. Poukázal tiež na Tabuľku G.1 v Prílohe G k STN
73 6108, v zmysle ktorej sa z hľadiska charakteristických znakov vyžaduje, aby pre cesty 3. triedy a

zvážnice pozdĺžny sklon komunikácie nepresahoval pri ceste 3. triedy 10% a pri zvážnici 12%. V prípade,
ak uvedená komunikácia tento parameter nespĺňa, v rámci kategorizácie sa táto komunikácia preraďuje
v zmysle bodu 6.1.2 do nižšej triedy, t. j. medzi technologické komunikácie a zariadenia.

15.Podľanázorusprávnehosúduneurčitosťvzákonenevymedzenýchpojmovjeajvprípadesprávneho
práva trestného potrebné odstrániť interpretáciou, opatrnosť je na mieste pri rozširujúcom výklade,

analógia v neprospech páchateľa je neprípustná. V uvedenej veci avšak toto nebol ani jeden z
prípadov. Podľa názoru správneho súdu interpretáciou pojmov lesná cesta a zvážnica objektívnym
teleologickým výkladom v konkrétnej veci nebola pochybnosť, že komunikácia, ktorej výstavbu žalobca
zrealizoval, spadá do jadra pojmu lesná cesta, prípadne zvážnica vo všeobecnom jazykovom význame.
Správny súd sa stotožnil s právnou argumentáciou správnych orgánov, keď konštatovali, že zákon

o ochrane prírody a krajiny v ustanovení § 13 ods. 2 písm. c) v znení účinnom v čase spáchania
skutku neodkazoval a ani súčasné znenie tohto ustanovenia neodkazuje na STN 73 6108. Pokiaľ
zákon o ochrane prírody a krajiny nijakým spôsobom pojmy „lesná cesta a zvážnica“ nedefinuje, je
potrebné ich chápať vo všeobecnom význame. Správne orgány boli oprávnené posudzovať zhotovenú
komunikáciu a vykonať výklad neurčitého právneho pojmu lesná cesta a zvážnica najskôr jazykovým

výkladom, ktorý predstavuje prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti či
nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy,
postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré
sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a
zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a

teleologickým či systematickým výkladom. (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. októbra
2011).

16. Správny súd poukázal na to, že podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, rok vydania 2003,
cestou sa rozumie užší pruh zeme upravený na premávku. Prídavné meno lesný podľa Slovníka

súčasného slovenského jazyka znamená vzťahujúci sa na les, rastúci, žijúci v lese alebo v blízkosti
lesa, nachádzajúci sa v lese, charakteristický pre les. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, rok
vydania 2003 lesom sa rozumie väčší súvislý porast listnatých alebo ihličnatých stromov, hora. Podľa
Krátkeho slovníka slovenského jazyka, rok vydania 2003 zvážnicou sa rozumie cesta sprístupňujúca
lesné svahy. Podľa už neaktuálneho Slovníka slovenského jazyka z r. 1959 - 1968 zvážnicou sa rozumie

vývozná cesta sprístupňujúca lesné svahy.

17. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že zvážnica je druh lesnej cesty, oproti všeobecnému
komunikačnému účelu lesnej cesty je pri zvážnici zvýraznený hospodársky význam lesa, spracovanie
a ťažba dreva. Správne orgány preto podľa správneho súdu nepochybili, keď rozobrali pojmy lesná

cesta a zvážnica vo všeobecnom význame s inšpiráciou v texte STN normy, v odbornej lesníckej
literatúre, v odbornom posudku vypracovanom Národným lesníckym centrom v skutkovo obdobnej
veci, a nepochybili ani keď pre úplnosť sa zaoberali kategorizáciou podľa STN normy pri začlenení
žalobcom zhotovenej komunikácie pod približovaciu lesnú cestu so záverom, že nevideli rozpor ani s
touto technickou normou.

18. Správny súd vysvetlil, že za nedôvodnú považoval námietku nedostatočne zisteného skutkového
stavu s ohľadom na potrebu odborného posúdenia komunikácie vybudovanej žalobcom. Nepovažoval
za relevantné vyhotovenie odborného posúdenia alebo znaleckého dokazovania o zaradení zhotovenej
komunikácie do lesnej dopravnej siete, keďže presné začlenenie, respektíve kategorizovanie z pohľadu

STN normy v predmetnej veci nie je a ani nemôže byť s poukazom na zásadu nullum crimen sine
lege scripta rozhodujúce, a zároveň sa jedná o výlučne skutkovú otázku danú skutkovým stavom, ktorý
bol dostatočne zistený v administratívnom konaní. Dodal, že STN normy nie sú všeobecne záväznýmprávnym predpisom, ich sprístupnenie podlieha poplatkovej povinnosti, pričom páchateľom deliktu môže
byť každý podnikateľ a každá právnická osoba.

19. Naopak, za dostatočne preukázané považoval správny súd to, že činnosťou, ktorú zabezpečoval
žalobca ako obhospodarovateľ lesa, za účelom sprístupnenia lesných porastov a spracovania
roztrúsenej vetrovej a sústredenej podkôrnikovej kalamity, došlo k výrubu stromov a odstráneniu ich
pňov, k odstráneniu vegetačného krytu a vrchnej organickej vrstvy, ktoré tvoria biotop mnohým druhom
rastlín a živočíchov. Činnosťou bagra zemnými prácami vo svahu došlo k vybagrovaniu zárezov s výškou

steny od 100 do 350 cm, s voľnou šírkou cesty od 300 do 630 cm a takto získaný materiál bol použitý
na vytvorenie a rozšírenie telesa cesty vo svahu. Celková dĺžka približovacej lesnej cesty bola 486 m.
Z miestneho šetrenia bola vyhotovená fotodokumentácia.

20. Správny súd poukázal na odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy
TANAP z 09.10.2020: „výstavbou približovacej lesnej cesty v dĺžke 486 m a šírke záberu cca 3,5 m došlo

k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu na ploche približne 1701 m2. Na ploche bol odstránený a
zničenýbiotopeurópskehovýznamuSmrekovélesyčučoriedkové.Zničenímlesnéhobiotopusavyrúbali
a odstránili smreky, smrekovce v neurčenom objeme a na odstránených stromoch mohol byť zničený
chránený lišajník rodu Usnea. Výstavbou cesty a ťažbou stromov mohli byť priamo alebo nepriamo
dotknuté viaceré chránené druhy živočíchov. Predmetnou činnosťou mohlo dôjsť k rušeniu druhov v

prirodzenom areáli výskytu a ničenie existujúcich hniezdnych úkrytov.“

21. Správny súd poukázal aj na tú skutočnosť, že za účelom správnej interpretácie pojmov lesná
cesta a zvážnica je potrebné interpretovať ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. c)
zákona o ochrane prírody a krajiny v rámci súslednosti a obsahovej nadväznosti jednotlivých odsekov

a písmen § 13 a § 14, teda popri skúmaní účelu interpretovaného ustanovenia, ktoré vykonali už
správne orgány, správny súd len pre úplnosť doplňuje aj argumentáciu formálnou systematikou §
13 zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorých jednotlivých zákazov vyplýva, že v treťom stupni
ochrany je zakázaný už aj pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka
za hranicami zastavaného územia obce (§ 14 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny),

zakázané je táborenie, stanovanie, bivakovanie, jazdenie na koni, zakladanie ohňa mimo uzavretých
stavieb, lyžovanie, vykonávanie horolezeckého alebo skalolezeckého výstupu, skialpinizmus alebo iné
športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce (§ 14 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody
a krajiny), zakázané je budovať a vyznačiť turistický chodník, náučný chodníka, bežeckú trasu, lyžiarsku
trasy, cyklotrasu alebo mototrasu (§ 13 ods. 2 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s

§ 14 ods. 1 písm. a/).

22. Pokiaľ je zakázané bez súhlasu budovať mototrasu, cyklotrasu aj peší chodník trvalejšieho
charakteru(turistický,náučný)vtreťomstupniúzemnejochranyprírodyakrajinyvTatranskomnárodnom
parku, bol podľa názoru správneho súdu potrebná predchádzajúci súhlas na zárez do svahu v celkovej

dĺžke 486 m a šírke záberu cca 3,5 m, ktorým došlo k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu na
ploche približne 1701 m2.

23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodovaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - pretože napadnuté rozhodnutie uprelo účastníkovi konania
právo na riadne oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, túto vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Zo Správneho poriadku nevyplýva, že by orgány verejnej správy mali povinnosť v rámci
výzvy na oboznámenie sa s pokladmi rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) alebo na osobitnú
žiadosť zasielať účastníkom konania vo fotokópii aj fotokópie týchto podkladov, či už v elektronickej

alebo v listinnej podobe. Právo žalobcu nahliadnuť do spisu nebolo porušené, pretože prvostupňový
správny orgán umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi.

24. K námietke žalobcu, že správny orgán uložil za správny delikt neprimeranú sankciu v rozpore
so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami, za ktorých mal byť správny delikt

spáchaný, správny súd uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty
postupovali v intenciách ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o ochrana prírody a krajiny, podľa ktorého „pri
určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah
protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávnehokonania“. Správne orgány prihliadli tak na poľahčujúce ako aj na priťažujúce okolnosti, pričom v
predmetnej veci bolo možné žalobcovi pri aplikácii § 90 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny uložiť
pokutuaždovýšky19.916,34eur.Uloženápokuta7000eurbolastálevdolnejpolovicimožnéhorozpätia

sankcie, teda správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk pri ukladaní sankcií a uložil pokutu v rámci
svojej diskrečnej právomoci.

III. Kasačná sťažnosť

25. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa(ďalej aj ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm.
f), g) a h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak,
že zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva a vec mu vracia na ďalšie konanie.

26. Sťažovateľ zotrval na svojej pôvodnej námietke ohľadom nesprávnej kvalifikácie ním vykonanej

činnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu pre konštatovanie porušenia § 13 a 14 zákona č.
543/2002 Z. z. Zopakoval (ako v administratívnom konaní), že ním vybudovaná „dočasná približovacia
linka“ za účelom sprístupnenia porastov 145c a 146a v k. ú. A. vzhľadom k jej technickým parametrom,
s poukazom na pozdĺžny sklon komunikácie, nespĺňa podmienku zatriedenia do príslušnej triedy a
kategórie lesných ciest a spôsobuje, že sa uvedená komunikácia, aj keby vykazovala parametre lesnej

cesty 3. triedy, preradí do nižšej triedy, t. j. medzi technologické komunikácie a zariadenia v zmysle
členenia lesnej dopravnej siete, tak ako ju ustanovuje STN 73 6108 Lesná dopravná sieť. Poukázal
tiež na Tabuľku G.1 v Prílohe G k STN 73 6108, v zmysle ktorej sa z hľadiska charakteristických
znakov vyžaduje, aby pre cesty 3. triedy a zvážnice pozdĺžny sklon komunikácie nepresahoval pri
ceste 3. triedy 10% a pri zvážnici 12%. V prípade, ak uvedená komunikácia tento parameter nespĺňa,

v rámci kategorizácie sa táto komunikácia preraďuje v zmysle bodu 6.1.2 do nižšej triedy, t. j. medzi
technologické komunikácie a zariadenia.

27. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil, pretože k záveru o
vybudovaní cesty zvážnice) dospel odignorujúc existenciu STN 73 6108 a technické predpoklady pre

zaradenie zhotovenej približovacej linky pod pojem „lesná cesta a zvážnica“. Odmietol pritom použitie
Krátkeho slovníka slovenského jazyka z r. 2003 pre potreby definovania lesnej cesty a zvážnice a jeho
uprednostnenie pred STN.

28. Podľa sťažovateľa správny súd pochybil pri aplikácii zmierňujúceho výkladu in dubio pro

reo, keď pri pochybnostiach, či spáchal delikt, naplnil jeho pojmové znaky, musí byť vo výklade
zákona táto pochybnosť vykladaná v prospech sťažovateľa. Správny súd v rozpore s touto zásadou
ignoroval okolnosti svedčiace v prospech účastníka konania, ktoré pochádzali z absencie technických
predpokladov pre naplnenie zákonom použitého pojmu lesná cesta alebo zvážnica a vyrobil okolnosti
svedčiace v neprospech účastníka konania tým, že absenciu legálnej definície nahradil všeobecným

významom dotknutých pojmov.

29. Sťažovateľ namietal, že správny súd nezohľadnil nedostatok vytýkaný v správnej žalobe týkajúci
sa nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu odmietnutia odborného posúdenia alebo
znaleckého dokazovania. Správny súd v odôvodnení rozsudku rozporuplne uvádzal, že pojem lesná

cesta je potrebné objasniť všeobecným výkladom, avšak na druhej strane uvádza, že sa jedná výlučne
o skutkovú otázku, ktorá mala byť v administratívnom konaní zistená dostatočným spôsobom. Týmto
spôsobom správny súd potom podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku neodstránil objektívnym
spôsobom pochybnosti o tom, či sťažovateľ vybudoval lesnú cestu, zvážnicu alebo technologickú
linku. Sťažovateľ nesúhlasil s tým, aby vyššie uvedené pojmy, v prípade absencie ich legislatívneho

vymedzenia, boli pre účely správneho trestania vykladané v jeho neprospech, len na základe
vymedzenia v odbornej literatúre a bez pripustenia posúdenia zhotovenej komunikácie odborne
spôsobilou osobou.

30. Sťažovateľ správnemu súdu ďalej vyčíta kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadom

jeho námietky o porušení § 32 Správneho poriadku, keď svoje závery neodôvodnil takým logickým
myšlienkovým postupom, na základe ktorého by bol jeho záver uznateľný. Za formalistický označil
tvrdenie súdu, že zo Správneho poriadku nevyplýva, že by orgány verejnej správy mali povinnosť v rámci
výzvy na oboznámenie sa s pokladmi rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) alebo na osobitnúžiadosť zasielať účastníkom konania vo fotokópii aj fotokópie týchto podkladov, či už v elektronickej
alebo v listinnej podobe. Sťažovateľ vytkol správnemu súdu, že v rozsudku mal uviesť vysvetlenie, prečo
je toho názoru, že správny orgán nie je povinný zaslať na požiadanie účastníkovi fotokópiu dôkazov,

ktorú sú podkladmi pre jeho rozhodnutie.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na u´zemi´, na ktorom plati´ druhy´ stupenˇ

ochrany, sa vyzˇaduje su´hlas orga´nu ochrany pri´rody na vy´stavbu lesny´ch ciest a zva´zˇnic,
rekonsˇtrukciu lesny´ch ciest a zva´zˇnic, ktorou sa menia ich technicke´ parametre alebo u´cˇel vyuzˇitia,
a budovanie protipozˇiarnych rozcˇlenˇovaci´ch pa´sov.
32. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. na u´zemi´, na ktorom plati´ treti´ stupenˇ ochrany,
sa vyzˇaduje su´hlas orga´nu ochrany pri´rody na vykona´vanie cˇinnosti´ uvedeny´ch v § 13 ods. 2 pi
´sm. a), c) azˇ e), i), j), l), m), o) a p).

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. rozsiahlejsˇie u´zemie, spravidla s vy´merou nad 10
000 ha, prevazˇne s ekosyste´mami podstatne nezmeneny´mi lˇudskou cˇinnostˇou alebo v jedinecˇnej
a prirodzenej krajinnej sˇtruktu´re, tvoriace najvy´znamnejsˇie pri´rodne´ dedicˇstvo, v ktorom je ochrana
pri´rody nadradena´ nad ostatne´ cˇinnosti, mo^zˇe vla´da nariadeni´m vyhla´sitˇ za na´rodny´ park.

34. Podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. orga´n ochrany pri´rody mo^zˇe ulozˇitˇ pokutu
do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikatelˇovi alebo pra´vnickej osobe, ktora´ sa dopusti´ protipra
´vneho konania ty´m, zˇe vykona´va cˇinnostˇ uvedenu´ v § 6 ods. 2 a 5, § 7 ods. 3, § 13 azˇ 16, § 24
ods. 5, 7, 10 a 12, § 28 ods. 4 alebo § 38 ods. 2 bez su´hlasu pri´slusˇne´ho orga´nu ochrany pri´rody,

35. Podľa § 90 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. ak sa dopusti´ osoba ine´ho spra´vneho deliktu podlˇa
odsekov 1 azˇ 3 do dvoch rokov po tom, cˇo jej bola za iny´ spra´vny delikt podlˇa tohto za´kona ulozˇena
´ sankcia, mo^zˇe jej bytˇ ulozˇena´ pokuta do dvojna´sobku hornej hranice pokuty.

36. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. pri urcˇeni´ vy´sˇky pokuty za iny´ spra´vny delikt podlˇa
tohto za´kona sa prihliadne najma¨ na za´vazˇnostˇ a rozsah protipra´vneho konania, okolnosti, ktore´
viedli k protipra´vnemu konaniu a opakovanie protipra´vneho konania.

37. Podľa § 91 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. Orga´n ochrany pri´rody mo^zˇe v rozhodnuti´ o inom spra

´vnom delikte podlˇa tohto za´kona povinne´mu ulozˇitˇ, aby v urcˇenej lehote vykonal opatrenia na na
´pravu na´sledkov protipra´vneho konania, za ktore´ bola pokuta ulozˇena´. Ak povinny´ v urcˇenej lehote
tieto opatrenia nevykona´, mozˇno mu ulozˇitˇ dˇalsˇiu pokutu azˇ do vy´sˇky dvojna´sobku ulozˇenej
pokuty, a to aj opakovane.

V. Konanie na kasačnom súde

38. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v
medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,

že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

39. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
40. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia
žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou

napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie,
či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému
dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k
vyvodeným právnym záverom.41. Úlohou súdu konajúceho v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v

priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

42. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
(priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.

Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie
tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom
skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená
okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty
správnehodeliktu,medziktorépatríajjehosubjektívnastránka.Definičnýmznakomsprávnehodeliktuje

konanie,protiprávnosť,sankcionovateľnosť,zodpovednáosoba,zavinenie-okremprípadovkonštrukcie
zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom.

43. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech

obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie
spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo
forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

44. Ochranou pri´rody a krajiny sa podlˇa za´kona č. 543/2002 Z.z. rozumie starostlivostˇ sˇta´tu,
pra´vnicky´ch oso^b a fyzicky´ch oso^b o volˇne rastu´ce rastliny, volˇne zˇiju´ce zˇivocˇi´chy a ich
spolocˇenstva´, pri´rodne´ biotopy, ekosyste´my, nerasty, skameneliny, geologicke´ a geomorfologicke´
u´tvary, ako aj starostlivostˇ o charakteristicky´ vzhlˇad a vyuzˇi´vanie krajiny. Ochrana pri´rody a krajiny
sa realizuje najma¨ obmedzovani´m a usmernˇovani´m za´sahov do pri´rody a krajiny vra´tane ochrany

pri´rodny´ch procesov, podporou a spolupra´cou s vlastni´kmi, spra´vcami a uzˇi´vatelˇmi pozemkov,
ako aj spolupra´cou s orga´nmi sˇta´tnej spra´vy, obcami, samospra´vnymi krajmi, sˇta´tnymi odborny´mi
organiza´ciami,vedecky´miinsˇtitu´ciamiamimovla´dnymiorganiza´ciami,ktory´chpredmetomcˇinnosti
jeochranapri´rodyakrajiny.Ochranapri´rodyakrajinyakoivytva´ranieaudrzˇiavanieu´zemne´hosyste
´mu ekologickej stability sa je verejny´m za´ujmom. Kazˇdy´ je pri vykona´vani´ cˇinnosti, ktorou mo^zˇe

ohrozitˇ, posˇkoditˇ alebo znicˇitˇ rastliny alebo zˇivocˇi´chy, alebo ich biotopy, povinny´ postupovatˇ tak,
aby nedocha´dzalo k ich zbytocˇne´mu u´hynu alebo k posˇkodzovaniu a nicˇeniu.

45. Z dikcie § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) tohto
zákona vyplýva, že na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané realizovať výstavbu

lesných ciest a zvážnic bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Porušenie tohto zákazu zároveň zakladá
zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.
Je rozumné predpokladať, že činnosťou sťažovateľa mohlo byť zasiahnuté do prírody a krajiny, pričom
bolo na posúdení správneho orgánu pomenovať túto činnosť, zistiť jej rozsah a v porovnaní s popisom
skutkových podstát ustanovených zákonom o ochrane prírody ustáliť otázku viny - zodpovednosti za

spáchanie správneho deliktu. Je zákonnou povinnosťou správneho orgánu v skutkovej vete (vo výroku)
rozhodnutia protiprávne konanie obvineného zo spáchania správneho deliktu jednoznačne vymedziť,
aby boli zo skutkovej vety nezameniteľne zrejmé všetky zložky protiprávneho konania sťažovateľa
tak, ako to predpokladá zákon a zároveň, aby tieto závery mali oporu v odôvodnení príslušnéhorozhodnutia, resp. vo vykonaných dôkazoch (podkladoch pre rozhodnutie). Následne je povinnosťou
správneho orgánu svoj záver uvedený vo výroku rozhodnutia náležite odôvodniť a vysvetliť všetky
právne relevantné okolnosti posudzovanej veci, pre konanie významne a rozhodujúce skutočnosti a v

prípade sporných otázok poskytnúť odpoveď z akých dôvodov správny orgán hodnotil tú ktorú otázku
spôsobom uvedeným v jeho rozhodnutí.

46. Lesná cesta ani zvážnica nie je pojmom, ktorého významový obsah (podobu) by zákon bližšie
špecifikoval. Ponechal tento výraz bez bližšieho vysvetlenia Z tohto hľadiska potom ide o neurčitý pojem,

ktorému obsahovú náplň - pre účely správneho trestania sťažovateľa - mal primárne dať samotný orgán
verejnej správy a v správnom súdnictve súdy mohla byť následne byť verifikovaná vecná správnosť,
resp. právna relevancia skutkového vymedzenia a jeho právneho posúdenia.

47. Nesprávnou v tomto ohľade bola úvaha správneho súdu, že normatívna neurčitosť môže byť
vykladaná spôsobom, ktorý poškodí účastníka. Pokiaľ existoval (ako to vyplýva aj z tvrdenia správneho

súdu) rozdielny výklad predmetných pojmov a správny súd si mohol vybrať medzi definíciou pojmu
lesná cesta prípadne zvážnica, pričom sa k tomu vyjadrujú viaceré zdroje, nemal sa obrátiť na ten,
ktorý v konečnom dôsledku bol na neprospech sťažovateľa. Aj s odkazom na princi´p materia´lneho pra
´vneho sˇta´tu by sa mala v danom pri´pade aplikovatˇ za´sada in dubio mitius, v zmysle ktorej nemozˇno
nejasnostˇ pra´vnej u´pravy vykladatˇ v neprospech jej adresa´ta.

48. Súd podotýka že rozhodnutie vydané správnym orgánom musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi. Aby ho bolo možné za také považovať, musí ho vydať orgán na to príslušný,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia, musí byť kongruentný s administratívnymi spismi a mať v nich oporu.

Vyššie spomínaná STN (rovnako ako Krátky slovník slovenského jazyka) nie je záväzným zdrojom
výkladu ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. (zákon na ne neodkazuje), oba pramene sa však venujú
definičným znakom pojmov použitých zákonodarcom v dotknutých a pre konanie právne relevantných
ustanoveniach zákona.

49. Voči sťažovateľovi ako účastníkovi deliktuálneho konania bol záver správnych orgánov zohľadniac
len jednej z dvoch alternatív možného výkladu pojmu lesná cesta alebo zvážnica nespravodlivým.
V deliktuálnom konaní pred správnym orgánom sa má uplatňovať pravidlo v pochybnostiach v
prospech obvinene´ho a povinnostˇ dokazovania v pra´vnej u´prave spra´vneho trestania. Za´konnostˇ
vymedzenia spra´vneho deliktu overuje spra´vny orga´n pomocou dokazovania. Ak pri zistˇovani´ stavu

veci spra´vny orga´n nezistil skutocˇnosti, ktore´ by jednoznacˇne potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenia
navrhovatelˇa deliktu, pricˇom vykonal vo veci do^kladne´ dokazovanie napr. svedeckými vy´povedˇami,
nemo^zˇe rozhodnu´tˇ o vine obvinene´ho, pretozˇe na za´klade vy´povedi´ dospel k za´veru, zˇe existuju
´ pochybnosti o tom, cˇi sa obvineny´ zo správneho deliktu skutocˇne dopustil konani´, ktore´ sa mu kladu
´ za vinu. Ak vina obvinene´ho nie je spolˇahlivo preuka´zana´, je nevyhnutne´ v pri´pade pochybnosti

´ rozhodnu´tˇ v prospech obvinene´ho. Vadu konania a rozhodovania by zakladal pri´pad, v ktorom
by sa spra´vny orga´n nevyporiadal so skutocˇnostˇami relevantny´mi pre rozhodnutie a ktore´ by
odo^vodnˇovali za´ver, zˇe spra´vny orga´n svojim postupom porusˇil za´kladne´ za´sady spra´vneho
konania a konania o správnych deliktoch.

50. Zodpovednostˇ za vydanie rozhodnutia, ktore´ je podlˇa § 46 správneho poriadku v su´lade so za
´konom a vycha´dza zo spolˇahlivo zistene´ho stavu veci nesie spra´vny orga´n. Spra´vny orga´n preto
podlˇa su´cˇasnej su´dnej judikatu´ry nemo^zˇe uznatˇ obvinene´ho zo správneho deliktu za vinne´ho, ak
vykonane´ do^kazy nie su´ postacˇuju´ce pre skutkove´ zistenia. Taka´to situa´cia vznikne, ak spra´vny
orga´n ulozˇi´ obvinene´mu sankciu za uvedeny´ správny delikt a pritom nezisti´ do^sledne skutocˇny´

stav veci. Odvolaci´ spra´vny orga´n zas nemo^zˇe sa obmedzitˇ iba na tie skutocˇnosti a do^kazy, na
ktore´ poukazuje prvostupnˇovy´ spra´vny orga´n.

51. V spra´vnom konani´ pri rozhodovani´ o spra´vnych deliktoch je potrebne´, aby spra´vny orga´n
zabezpecˇil v zmysle pra´v zarucˇeny´ch Dohovorom o ochrane lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d,

pre administrati´vne sti´hanu´ osobu spravodlive´ konanie. Bezpochyby tak spra´vny orga´n urobi´ vtedy,
kedˇ konanie o spra´vnom delikte podriadi za´sada´m, na ktory´ch je postavene´ trestne´ konanie, ako
aj dˇalsˇi´m za´sada´m, na ktory´ch je postavena´ trestno-pra´vna zodpovednostˇ, a to v rozsahu v
akom absentuje osobitna´ u´prava pre konanie o spra´vnom delikte, resp. pre spra´vne trestanie. Orga´n verejnej moci je povinny´ aj pri dodrzˇani´ uvedeny´ch za´sad preuka´zatˇ obvinene´mu naplnenie za
´konom ustanoveny´ch znakov spra´vneho deliktu. Ak teda orga´n verejnej moci podlˇa su´dnej judikatu
´ry preuka´zˇe obvinene´mu porusˇenie za´konnom ustanovenej povinnosti, uniesol bremeno do^kazu

pri vyvodzovani´ administrati´vnopra´vnej zodpovednosti.

52. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie
tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci. Objasniť správny delikt znamená
okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky. Po zistení skutkového stavu v

priebehu objasňovania správneho deliktu je úlohou správneho orgánu vyhodnotiť dôkazy v prospech i v
neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov
rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.

53. Predmetom postihu za správny delikt podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý
sa kládol sťažovateľovi v posudzovanom konaní za vinu - porušenie povinnosti nevykonať určitý druh

činnosti bez predchádzajúceho súhlasu orga´nu ochrany pri´rody, v danom prípade upravené vo vyššie
citovaných ustanoveniach § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
môže byť vybudovanie lesnej cesty alebo zvážnice realizované len so súhlasom orgánu ochrany prírody.

54. Správny orgán, pokiaľ o takomto porušení rozhoduje musí jednoznačne a bez pochybností dôkazne

ustáliť, že vykonanou činnosťou bez predchádzajúceho súhlasu bola vybudovaná práve lesná cesta
lebo zvážnica.

55. Pod pojmom zvážnica je možné rozumieť trvalú približovaciu zemnú lesnú cestu vrátane lesných
skladov a s aspoň jednoduchým odvodnením. Slúži na približovanie dreva, v priaznivých geologických

a klimatických podmienkach umožňuje aj odvoz dreva; budovaná je v parametroch odvozných lesných
ciest s možnosťou relatívne jednoduchého prebudovania na lesnú odvoznú cestu; maximálny pozdĺžny
sklon 10 %, na niektorých úsekoch do 12%. Možno zhrnúť, že pojem zvážnica je pojmom užším ako
lesná cesta a predstavuje druh lesnej cesty.

56. STN 73 6108 rozčleňuje lesne´ cesty podlˇa dopravnej do^lezˇitosti a u´cˇelu a priestorove´ho
usporiadania. Technická norma rozlišuje medzi lesnými cestami a dopravnými komunika´ciami, ktoré
triedi ďalej podľa dopravne´ho vy´znamu a u´cˇelu vyuzˇitia.

57. Lesne´ cesty 1. triedy sú odvozne´ cesty umozˇnˇuju´ce svoji´m priestorovy´m usporiadani´m

a technickou vybavenostˇou celorocˇnu´ preva´dzku na´vrhovy´m vozidla´m. Cesty su´ vybavene´
vozovkouzro^znychstavebny´chmateria´lovaodvodnˇovaci´mizariadeniami.Minima´lnasˇi´rkajazdne
´ho pruhu je 3,0 m, volˇna´ sˇi´rka koruny cesty minima´lne 4,0 m. Maxima´lny pozdl´zˇny sklon nivelety
cesty je 10 %, v extre´mnych horsky´ch poloha´ch na niektory´ch u´sekoch najviac 12 %.

58. Lesne´ cesty 2. triedy sú odvozne´ cesty umozˇnˇuju´ce svoji´m priestorovy´m usporiadani´m a
nevyhnutnou technickou vybavenostˇou asponˇ sezo´nnu preva´dzku na´vrhovy´m vozidla´m. Povrch
cesty sa odporu´cˇa podlˇa u´nosnosti podlozˇny´ch zemi´n vybavitˇ preva´dzkovy´m spevneni´m
alebo jednoduchou vozovkou s prasˇny´m povrchom a odvodnˇovaci´mi zariadeniami. Na u´nosny´ch
podlozˇiach mo^zˇu bytˇ cesty aj bez preva´dzkove´ho spevnenia. Minima´lna sˇi´rka jazdne´ho pruhu

je 3,0 m, volˇna´ sˇi´rka cesty minima´lne 4,0 m. Maxima´lny pozdl´zˇny sklon nivelety cesty za´visi´ od
morfolo´gie tere´nu, od druhu podlozˇny´ch zemi´n, ich u´nosnosti a druhu spevnenia povrchu, nema´
vsˇak presiahnutˇ hodnotu 12 %.

59. Lesne´ cesty 3. triedy sú priblizˇovacie cesty slu´zˇiace na vy´voz a priblizˇovanie dreva zjazdne´

pre traktory, sˇpecia´lne vy´vozne´ a priblizˇovacie prostriedky. V priaznivy´ch podmienkach je mozˇny
´ odvoz dreva. Minima´lna volˇna´ sˇi´rka cesty je 4,0 m. Obmedzuju´cim faktorom je pozdl´zˇny sklon,
u´nosnostˇ podlozˇny´ch zemi´n a ich na´chylnostˇ na ero´ziu. Povrch mo^zˇe bytˇ vybaveny´ preva
´dzkovy´m spevneni´m, cˇiastocˇny´m preva´dzkovy´m spevneni´m alebo je bez spevnenia. Technicka´
vybavenostˇ je obmedzena´ len na pri´padne´ spevnenie povrchu, zlepsˇenie podlozˇia a na nevyhnutne

´ odvodnenie.

60. Mimo lesných ciest pozná technická norma aj technologicke´ komunika´cie a zariadenia. Ide o
docˇasne´ priblizˇovacie komunika´cie a zariadenia, technologicke´ zariadenia a dopravne´ trasy a linky,ktore´ slu´zˇia na vytˇahovanie a priblizˇovanie vytˇazˇene´ho dreva z porastu alebo cˇasti porastu.
Povrch je vzˇdy nespevneny´, spravidla sa neodstranˇuje ani vrchna´ organicka´ vrstva. Zemne´ pra
´ce sa vykona´vaju´ len vo vynimocˇny´ch pri´padoch. Celkova´ sˇi´rka cesty je minima´lne 1,5 m; bez

technickej vybavenosti alebo len s minima´lnou technickou vybavenostˇou (napr. odvodnenie), kedˇ
sa ryhy po traktoroch a ero´zne ryhy zaha´dzˇu zvysˇkami po tˇazˇbe; patria sem vsˇetky ostatne´
nizˇsˇie druhy komunikacˇny´ch zariadeni´ nezaradene´ do vysˇsˇi´ch tried, ostatne´ u´cˇelove´ dopravne
´ zariadenia dotva´raju´ce LDS ktore´ plnia sˇpecificke´ funkcie a pozˇiadavky.

61. Približovacia linka zrejme nie je lesnou cestou, pretože nespĺňa niektorý z jej parametrov. Na
druhej strane, ako vyplýva z opisu vybudovanej komunikácie sťažovateľom v ods. 2 odôvodnenia tohto
rozhodnutia, v niektorých jej častiach (nie po celom úseku) by mohlo teleso vybudované sťažovateľom
spĺňať definičné znaky lesnej cesty v zmysle príslušnej STN, ako sú pomenované vyššie. Preto
v podmienkach tohto prípadu bolo potrebné podrobnejšie posúdenie komunikácie, pričom nebolo
vylúčené, za predpokladu, že by si to okolnosti vyžadovali (sťažovateľ to i navrhoval), na posúdenie

tejto odbornej otázky ustanoviť znalca. Zároveň je presné určenie druhu sťažovateľom vybudovanej
komunikácie podstatné z hľadiska určenia výšky pokuty za iný správny delikt, kedy sa pri výške sankcie
prihliada na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej
ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty a na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný. Ide totiž o to, že okrem lesnej cesty alebo zvážnice sú v § 14 zákona č. 543/2002 Z. z.

definované aj iné činnosti, ktoré nie je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany
prírody alebo, ktoré sú v treťom stupni ochrany priamo zakázané, pričom je na správnom orgáne (jeho
úradnou povinnosťou) všetky tieto činnosti zanalyzovať.

62. Bremeno tvrdenia a následného do^kazu v postupoch, v ktory´ch sa vyvodzuje administrati´vnopra

´vna zodpovednostˇ, zatˇazˇuje spra´vny orga´n. Dokazovanie vytva´ra jadro konania o spra´vnom
delikte. Orga´ny verejnej spra´vy v jeho priebehu overuju´ a hodnotia ota´zky vzniku zodpovednosti za
spra´vny delikt. Na´sledne na za´klade vykonane´ho dokazovania vyvodzuju´ za´very o zodpovednosti
osoby obvinenej zo spra´vneho deliktu. Dokazovaním spra´vny orga´n overuje, cˇi okolnosti spa´chane
´ho skutku zodpovedaju´ za´konom ustanoveny´m znakom spra´vneho deliktu. Pokialˇ sa správny orgán

má zaoberatˇ ota´zkou zodpovednosti za spra´vny delikt, musi´ vzˇdy najprv do^sledne sku´matˇ za
´sadu za´konnosti. Povinnostˇ dokazovania preto v prvom rade ovla´daju´ princi´py viazanosti pra´vom
a za´konnosti a taktiež pravidla´ prezumpcie neviny. Uvedene´ za´ruky vytva´raju´ obsah pra´va na
spravodlivy´ proces.

63. Druh činnosti v rozpore s povinnosťami podľa zákona č. 543/2002 Z. z, či už ide o vybudovanie
lesnej cesty, zvážnice alebo inej činnosti, napr. narušenie pôdneho krytu vykonaním terénnych úprav,
je z dôvodu rozdielnej škodlivosti pre životné prostredie právne významnou skutočnosťou pre presné
skutkové vymedzenie spáchaného deliktu a následné uloženie sankcie. Kasačný súd dopĺňa, že bez
ohľadu na to, či sťažovateľ vybudoval lesnú cestu alebo približovaciu linku, mohol tak (napr. vzhľadom

na technickú nevyhnutnosť zásahu do pôdneho krytu) pri jej budovaní urobiť len so súhlasom orgánu
ochrany prírody. Správny orgán jednotlivé činnosti posudzuje komparáciou s jednotlivými činnosťami
uvedenými v § 13 ods. 2 pi´sm. a), c) azˇ e), i), j), l), m), o) a p) zákona č. 543/2002 Z. z.

64. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uvádza, že správne orgány nesprávne interpretovali na

vec sa vzťahujúcu právnu normu, teda nesprávne vec po právnej stránke posúdili. Vadami rovnakého
druhutrpiasíceoberozhodnutiasprávnychorgánov,kasačnýsúdzrušillensprávnoužalobounapadnuté
rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 4 SSP). Žalovaný má možnosť znova posúdiť skutkový stav a pokiaľ
ho bude považovať za spoľahlivo zistený, v korelácii s právnym názorom vyslovenom v tomto rozsudku
pre správny orgán záväzným (§ 191 ods. 6 SSP) vydá nové rozhodnutie, v ktorom jednoznačne vymedzí

druh činnosti vykonanej v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z .z. a s ohľadom na ich právne posúdenie
rozhodne o uložení zákonnej sankcie. V prípade potreby, pokiaľ by podklady nepostačovali na vydanie
zákonného rozhodnutia, nič nebráni správnemu orgánu podklady doplniť.

65. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1

SSP. Úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania. O jej výške rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP, § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.