Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203922
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:7124203922.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa – dlžníka: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 36 821 063, právne zast. JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát so
sídlomMoldavskácesta10/B,04011Košice,onávrhudlžníkanapovoleniereštrukturalizácie,oodvolaní
dlžníka proti rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88R/2/2024 zo dňa 5. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Mestského súdu Košice sp. zn. 88R/2/2024 zo dňa 5. apríla 2024 mení tak, že:

I. Povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice,
IČO: 36 821 063.

II.Ustanovujedofunkciesprávcu:Pospíšil&Partners,k.s.,sosídlomPlynárenská3D,82109Bratislava,
IČO: 44 342 004.

III. Vyzýva veriteľov dlžníka, aby v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje
pohľadávky autorizovanou prihláškou u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného
elektronického formulára, to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu. Prihláška
musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada.

IV. Súd určuje, že počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu právne úkony dlžníka v tomto
rozsahu:
- zmeny miezd zamestnancov a zmeny pracovných zmlúv,
- odmeny a prémie vedúcich pracovníkov,
- opravy a investície nad 50.000,- Eur,

- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
- nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej
osobe,
- prevod, prenájom, umožnenie bezodplatného užívania alebo zaťaženia majetku dlžníka
zabezpečovacím právom alebo vecným bremenom,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných

prostriedkov,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo
poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
- vystavenie a avalovanie zmeniek a iných cenných papierov, kúpa a predaj cenných papierov
- vykonanie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
- vykonanie právneho úkonu, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti ukracuje oprávnené záujmy

veriteľov dlžníka na čo najvyššom uspokojení ich pohľadávok,
- vykonanie iného než bežného úkonu (§ 10 ods. 1 ZKR),
- akékoľvek plnenie peňažného záväzku dlžníka v hodnote prevyšujúcej 50.000,-Eur alebo viacerých
peňažných záväzkov dlžníka voči tomu istému subjektu v hodnote prevyšujúcej 100.000,- Eur v priebehu
6 mesiacov,
- uzatvorenie zmlúv alebo dodatkov k existujúcim zmluvám, ktorých predmetom je peňažné alebo

nepeňažné plnenie v hodnote prevyšujúcej 50.000,-Eur,- uzatvorenie zmlúv alebo dodatkov k existujúcim zmluvám, ktorých predmetom je opakujúce sa plnenie
dlžníka alebo záväzok dlžníka strpieť určitú činnosť alebo záväzok dlžníka zdržať sa určitej činnosti po
dobu viac ako 3 mesiacov,

- plnenie peňažných záväzkov dlžníka alebo ich časti voči tretím osobám vyplývajúcim zo zmluvných
alebo mimozmluvných sankcií,
- každý právny úkon dlžníka s jeho spriaznenými osobami,
- každý právny úkon dlžníka a osobami spriaznenými s veriteľmi dlžníka,
- uzavretie akejkoľvek dohody o urovnaní,

- uznanie priznanej pohľadávky popretej správcom v rámci reštrukturalizácie zo strany dlžníka v zmysle
ust. § 124 ods. 7 ZoKR vrátane uznania záväzku pred súdom v konaní o určenie popretej pohľadávky.

V. Súd začína hlavné insolvenčné konanie podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2015/848 zo dňa 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.

VI. Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o insolvenčnom konaní známych
zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom
členskom štáte, ako v Slovenskej republike, a to postupom podľa čl. 54 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.

VII. Súd poučuje účastníkov reštrukturalizačného konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti.
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len mestský súd) napadnutým rozhodnutím zastavil reštrukturalizačné

konanie voči dlžníkovi PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 36
821 063 (ďalej len dlžník).

2. Navrhovateľ - dlžník návrhom doručeným mestskému súdu elektronickými prostriedkami dňa 22.
februára 2024 navrhol, aby súd v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“) povolil reštrukturalizáciu dlžníka: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 821 063.

3. Navrhovateľ - dlžník v návrhu na povolenie reštrukturalizácie uviedol, že uznesením Okresného

súdu Prešov zo dňa 6. októbra 2023, sp. zn. 1K/32/2023, bolo na návrh veriteľa: FM Design, s.r.o.,
so sídlom MUDr. Alexandra 50, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 689 710, začaté konkurzné konanie voči
dlžníkovi: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 821 063. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 196/2023
zo dňa 13. októbra 2023 a nadobudlo právoplatnosť dňa 14. októbra 2023. Dňa 8. decembra 2023

poveril správcu JUDr. Romana Maščáka, zapísaného do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom
spravodlivostiSlovenskejrepublikypodznačkouS2086,vypracovanímreštrukturalizačnéhoposudkuna
účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením zo dňa 12. decembra
2023 Okresný súd Prešov prerušil konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 1K/32/2023 voči dlžníkovi
v súlade s ust. § 16 ods. 2 ZKR. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 244/2023

zo dňa 22. decembra 2023 a nadobudlo právoplatnosť dňa 23. decembra 2023. Správca vo svojom
Reštrukturalizačnom posudku zo dňa 8. februára 2024 odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Navrhovateľ
dňa 9. februára 2024 podal na Mestskom súde Košice návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka.
Dňa 13. februára 2024 pri kontrole podania zistil, že návrh obsahuje zrejmé chyby v písaní, opravil
prílohy návrhu, ktoré súdu zaslal. Mestský súd však uznesením č. k. 88R/1/2024-268 zo dňa 21. februára

2024 návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietol. Podľa názoru navrhovateľa - dlžníka sú splnené
predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ - dlžník
navrhol súdu, aby súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka.

4. Mestský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za účelom zistenia, či sú splnené podmienky

na povolenie reštrukturalizácie, podrobne preskúmal reštrukturalizačný posudok spoločnosti PIENINYRESORT s.r.o. zo dňa 08.02.2024 a zistil, že ho vypracoval správca JUDr. Roman Maščák so sídlom
kancelárie Južná trieda 78, 040 01 Košice, ktorý má zriadenú kanceláriu v obvode odvolacieho
konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd. Mestský súd konštatoval, že posudok nebol

v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie starší ako 30 dní od jeho vypracovania a správca
poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

5. Mestský súd odôvodnil rozhodnutie tým, že po preskúmaní obsahovej stránky posudku, ako aj
dlžníkom predložených dôkazov dospel k záveru, že posudok nie je dostačujúci.

6. Mestský súd uviedol, že po začatí reštrukturalizačného konania pristúpil k preskúmaniu obsahu
dlžníkom predložených listín, v rámci čoho zistil, že riadna individuálna účtovná uzávierka vyhotovená
k 31.12.2022 obsahuje rozdielne údaje oproti riadnej individuálnej účtovnej závierke uverejnenej na
portáli A.. Skonštatoval, že medzi riadnou individuálnou účtovnou uzávierkou predloženou zo strany
dlžníka a riadnou individuálnou účtovnou uzávierkou uverejnenou správcom na ňu v registri je rozpor,

ktorý dlžník neodstránil, čo zakladá zmätočnosť a pochybnosť o údajoch predložených súdu, ako aj
samotnému správcovi pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku. Poukázal na ust. § 109 ods. 3
písm. d) ZKR a § 110 ods. 2 písm. f) ZKR, vo vzťahu ku ktorým mal za to, že došlo k spochybneniu
ich naplnenia. Uviedol, že napriek tvrdeniam dlžníka nie je zrejmé, ktorú účtovnú závierku valné
zhromaždenie spoločnosti schválilo a ktorá účtovná závierka vytvára pravdivý obraz hospodárenia

spoločnosti za rok 2022.

7. Mestský súd videl nedostatok reštrukturalizačného posudku i v nenaplnení ust. § 116 ods. 2 písm.
b) ZKR, a to vzhľadom na postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len PPA) ako
zabezpečeného veriteľa. Uviedol, že správca v prípade reštrukturalizácie nepočíta s uspokojením PPA

ako zabezpečeného veriteľa aj napriek skutočnostiam uvedeným v posudku na čl. 23, no v prípade
konkurzu už s uspokojovaním predmetnej pohľadávky PPA ako zabezpečeného veriteľa počíta z dôvodu
možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany PPA pre prípad vyhlásenia konkurzu. Postup správcu
v samotnom posudku podľa konkurzného súdu vyvoláva nejasnosť v časti týkajúcej sa pohľadávok
zabezpečených veriteľov. Poukázal na to, že v prípade reštrukturalizácie správca v posudku napriek

vedomosti o odstúpení od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nezapočítal uvedenú
pohľadávku do tabuľky uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii, čím by došlo k uspokojeniu veriteľov
v nominálnej miere 49 % a na druhej strane pre účely konkurzu považoval za viac než pravdepodobné,
že v prípade vyhlásenia konkurzu dôjde k prihláseniu veriteľa PPA a za pravdepodobný scenár v prípade
konkurzu uviedol nominálnu mieru uspokojenia veriteľov 39% (oproti situácii, ak by nebola uplatnená

pohľadávka PPA, kedy by nominálna miera uspokojenia bola 56%, čo označil za nereálne).

8. Mestský súd odôvodnil rozhodnutie ďalej tým, že po preskúmaní posudku mal za to, že správca pri
vypracovaní posudku nepostupoval v súlade s ust. § 110 ods. 2 písm. b) ZKR, keďže časť posudku č. 10,
bod 10.3 nazvané Opatrenia potrebné na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podstatnej

časti dlžníka je priveľmi všeobecná, vágna a potenciálna. Poukázal na to, že zákonnou podmienkou
posudku je podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo
jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti
odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. Súd mal za to, že opatrenia potrebné na splnenie
predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka, sú formulované príliš všeobecne.

Z obsahu posudku nevyplýva, k akej predpokladanej úspore, resp. udržaniu alebo zvýšeniu zisku dlžníka
by uvedenými opatreniami malo dôjsť. Mestský súd nepoprel, že dlžník uskutočnil úkony smerujúce
k udržaniu podstatnej časti podniku, no mal za to, že v posudku nie je uvedené, či uskutočnené opatrenia
viedlikzvýšeniuhospodárskychvýsledkov,prípadnežeposudoknepoukazujenapredpokladanúúsporu
a zvýšenie zisku dlžníka v nasledujúcom období. Uvedené považoval Mestský súd za dôležité vzhľadom

na skutočnosť, že v konečnom dôsledku takéto úkony, napr. zabezpečenie opravy výťahov, zriadenie
kuchyne a jedálne, zamestnanie zamestnancov na výdaj stravy môžu viesť k väčšej zadĺženosti dlžníka,
čo by viedlo k opačnému efektu, ktorý sa má dosiahnuť.

9. Mestský súd odôvodnil rozhodnutie napokon tým, že sa v konaní zaoberal vo vzťahu

kpredpokladanémuuspokojeniuveriteľovvrámcireštrukturalizácieajspôsobomareálnosťounaplnenia
tohto cieľa. Vo vzťahu k predpokladanému výsledku hospodárenia na úrovni 110.000,- Eur uviedol, že
jeho naplnenie vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti, keďže ako vyplýva z posudku, začiatkom mesiaca
december 2023 dlžník vybudoval vlastnú práčovňu a zaviedol proces prania prádla vo vlastnej réžii.Zároveň začal rokovania s viacerými dodávateľmi na dodávku stravy s úpravou vlastných priestorov,
zamestnal ďalších zamestnancov, opravil a dobudoval elektronické zabezpečenie objektov. Dlžník tak
v súvislosti so zachovaním prevádzky prijal opatrenia, s ktorými sú spojené náklady, ktoré sú nad rámec

bežných výsledkov. Mestský súd videl dôležitosť predpokladaného hospodárskeho výsledku najmä vo
vzťahu k uspokojeniu veriteľov dlžníka, ku ktorému má dôjsť pri zachovaní existencie dlžníka. Poukázal
na to, že správcom predpokladané celkové uspokojenie veriteľov v priebehu 5 rokov predstavuje
sumu 1.869.499,84 Eur. Mestský súd uviedol, že berúc do úvahy konateľom predpokladaný výsledok
hospodárenia110.000,-Eur,dlžníkbymuselvobdobí5rokovgenerovaťročnéhospodárskevýsledkyna

úrovni 373.864,70 Eur. S poukazom na reálnosť naplnenia takéhoto cieľa z posudku nie je zrejmé, ako
by dlžník naplnil takéto optimistické výsledky hospodárenia, pričom posudok neobsahuje preukázateľne
postup a opatrenia, ktorými chce dlžník reálne zvýšiť hospodárske výsledky a v priebehu 5 rokov reálne
uspokojiť veriteľov do výšky predpokladaného objemu pohľadávok v sume 1.869.499,84 Eur. Na základe
uvedeného dospel Mestský súd k záveru, že posudok nespĺňa predpoklady stanovené ust. § 110 ods.
2 písm. b) v spojení s ust. § 116 ods. 2 písm. b) ZKR.

10. Na základe uvedeného súd uviedol, že nie je možné považovať obsah predloženého
reštrukturalizačného posudku za jasný a zrozumiteľný a zároveň je tu dôvodná pochybnosť, či na
odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Mal za to, že absentujú prinajmenšom zákonné
podmienky definované v ust. § 116 ods. 2 písm. b) a e) ZKR v spojení s ust. § 109 ods. 3 písm. g) ZKR

a v spojení s ust. § 110 ods. 2 písm. b) a f) ZKR.

11. Proti rozhodnutiu mestského súdu podal odvolanie dlžník z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f) a h) CSP.

12. Odvolateľ zhrnul skutkový stav, vyjadril námietky voči predchádzajúcemu rozhodnutiu mestského
súdu, ktorým bol odmietnutý návrh na povolenie reštrukturalizácie z dôvodu, že tento údajne
neobsahoval poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka, ktorá podľa odvolateľa
preukázateľne tvorila spolu so správou nezávislého audítora súčasť daného súdneho spisu a uviedol,
že na základe uvedeného bol nútený podať opätovný návrh na povolenie reštrukturalizácie.

13. Dlžník v odvolaní namietol procesný postup mestského súdu, ktorý akceptoval sprístupnenie
súdneho spisu v štádiu pred začatím reštrukturalizačného konania, teda v období od 04.03. do
08.03.2024. Zdôraznil, že neakceptuje tú skutočnosť, že súd prvej inštancie na podania neúčastníkov
konania v štádiu posudzovania reštrukturalizačného posudku prihliadal, čo dokazujú vetné formulácie

odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré označil za zhodné s formuláciami neúčastníkov súdneho
konania. Mal za to, že ani jeden z neúčastníkov konania neosvedčil vážne právne dôvody, pre ktoré by
malo jeho žiadosti o sprístupnenie spisu vyhovené zo strany súdu. Uviedol, že v štádiu posudzovania
návrhu na povolenie reštrukturalizácie a v štádiu posudzovania reštrukturalizačného posudku mestský
súd o žiadnych právach a povinnostiach údajných veriteľov a spoločníka dlžníka nekonal. Namietol, že

postupom súdu tak bola navodená procesná situácia, v ktorej sa dlžník ako navrhovateľ a v tom čase
jediný účastník konania musel de facto brániť proti tvrdeniam neúčastníkov konania.

14. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré mestský súd rozhodol, poukázal dlžník na základné princípy
konania o povolenie reštrukturalizácie, pričom zdôraznil, že základným, ak nie jediným dôkazom, ktorý

môže súd v tomto štádiu konania hodnotiť, je reštrukturalizačný posudok vypracovaný správcom,
pričom v tomto štádiu konania už súd nemôže preskúmavať ostatné prílohy návrhu na povolenie
reštrukturalizácie, nakoľko o tom, že návrh spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti, už súd
právoplatne rozhodol v uznesení o začatí reštrukturalizačného konania. Odvolateľ poukázal na to, že
zákonodarca nepredpokladá, že sudca, ktorý v mene súdu rozhoduje o povolení reštrukturalizácie,

má dostatočné ekonomické vzdelanie a zároveň k dispozícii aj všetky listiny, ktoré sú nevyhnutne
potrebné, aby vedel vyhodnotiť ekonomickú stránku posudku a teda to, či dlžník má ekonomický
potenciál v budúcnosti zostavený reštrukturalizačný plán plniť. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoKR/17/2017-1475 z 01.03.2017, ktoré prešlo testom ústavnosti,
nakoľko bolo posudzované v uznesení Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 534/2017-23 z 08.11.2017, ktorého

sa tak isto domáhal.

15. Osobitne z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR poukázal na záver Ústavného súdu, že
napokon nie je ani v kompetencii a ani odbornosti konkurzného súdu ako strážcu zákonností, abyrevidoval odborné (ekonomické) závery a odporúčania licencovaného správcu nesúceho za ich vecnú
správnosť samostatnú zodpovednosť.

16. V zmysle uvedeného potom odvolateľ namietol postup mestského súdu, ktorý preskúmaval riadnu
individuálnu účtovnú závierku dlžníka za rok 2022 a namietol, že súd, ktorý nedisponoval odbornými
znalosťami nepochopil závery uvedené v posudku, a to vo vzťahu k uplatneniu pohľadávky PPA ako aj
vo vzťahu k nesprávnym ekonomickým záverom súdu, ktorý nesprávne vníma pojem hospodárskych
výsledkov a zamenil zisk ako hospodársky výsledok s cash – flow.

17. Konkrétne tak dlžník k výhrade súdu, že medzi riadnou individuálnou účtovnou závierkou
predloženou zo strany dlžníka a riadnou individuálnou účtovnou závierkou uverejnenou správcom dane
je rozpor, ktorý dlžník neodstránil, čo do značnej miery zakladá zmätočnosť a pochybnosť o údajoch
predložených súdu uviedol, že údaj „SK NACE“, teda kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností
nie je údajom, ktorý by predstavoval náležitosť účtovnej závierky, preto na neho ako odlišnosť prihliadať

nie je možné. Všetky ekonomické údaje, ktoré tvoria podklad pre prípravu reštrukturalizačného posudku
boli v oboch účtovných závierkach úplne identické, účtovné závierky sú schválené k tomu istému
dátumu a keďže účtovná závierka má v zmysle zákona o účtovníctve poskytovať verný a pravdivý obraz
o účtovnej jednotke (dlžníkovi) identickosť ekonomických údajov u oboch týchto účtovných závierkach
dokazuje, že správca pri príprave posudku vychádzal z relevantných, neskreslených, pravdivých

a úplných údajov, ktoré boli navyše verifikované nezávislým audítorom. Uviedol, že rozdielnosť závierok
spočíva výlučne v dátume, kedy boli dané účtovné závierky vyexportované z účtovného programu,
pričom zdaňovacie obdobie, hospodárske výsledky, ako aj všetky ďalšie ekonomické informácie v nich
obsiahnuté a napokon aj dátumy schválenia je identický.

18. Vo vzťahu k nedostatkom reštrukturalizačného posudku konštatovaných konkurzným súdom, ktoré
mali spočívať v nezrozumiteľnosti posudku v časti týkajúcej sa postavenia pôdohospodárskej platobnej
agentúry označil odvolateľ odôvodnenie mestského súdu za zmätočné, nepreskúmateľné a právne
neuchopiteľné. Upozornil, že pokiaľ súd konštatuje, že správca v prípade reštrukturalizácie nepočíta
s uspokojením PPA ako zabezpečeného veriteľa aj napriek skutočnostiam uvedeným v posudku

č.l. 23, no v prípade konkurzu už s uspokojením predmetnej pohľadávky PPA ako zabezpečeného
veriteľa počíta z dôvodu možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany PPA pre prípad konkurzu dlžník
uviedol, že správca nie „aj napriek“ ale naopak „hlavne“ z dôvodov uvedených v posudku na č.l.
23 nepočíta s uspokojením PPA ako zabezpečeného veriteľa v prípade reštrukturalizácie a počíta
s uspokojením pohľadávky PPA ako zabezpečenej pohľadávky v prípadnom konkurze. Odôvodnenie

uznesenia mestského súdu v tejto časti označil za nedostatočné, neodborné, vnútorne rozporné
a vytvárajúce dojem nepochopenia odborných záverov správcu. Skonštatoval, že skutočnosť, že súd
nepochopí argumenty správcu neznamená, že posudok je nepreskúmateľný, či dokonca nesprávny.
Navrhol, že pre prípad potreby je schopný zabezpečiť prítomnosť správcu na pojednávaní, aby sa
nestalo, že súd si závery posudku zle vyloží a svoje rozhodnutie odôvodní len tým, že reštrukturalizačný

posudok nepochopil. Následne dlžník zopakoval argumenty, pre ktoré správca postupoval tak, ako to
uviedol mestský súd vo vzťahu k pohľadávke PPA.

19. Dlžník v odvolaní nesúhlasil s konštatovaním mestského súdu, ktorý mal za to, že nedostatky
reštrukturalizačného posudku spočívajú aj v príliš všeobecnom formulovaní opatrení potrebných

na splnenie predpokladov, za ktorým možno zachovať prevádzku podniku dlžníka. Uviedol, že
podľa jeho názoru je predmetná časť reštrukturalizačného posudku dostatočná, jej rozsah aj hĺbka
spracovania sú plne v intenciách bežnej praxe týkajúcej sa rozsahu a hĺbky spracovania tejto časti
posudku správcami v iných reštrukturalizačných posudkoch naprieč celou Slovenskou republikou,
pričom uvedený rozsah aj hĺbku zdôvodnenia a opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov

súdy považovali za postačujúce na realizáciu úspešného procesu súdnej reštrukturalizácie. Osobitne
namietol, že mestský súd nevyhodnotil formuláciu opatrení v dotknutej časti posudku v kontexte
ostatných častí reštrukturalizačného posudku, ktoré práve pojednávajú o úkonoch a konkrétnych
opatreniach,ktoréboliaktorémajúbyťdlžníkomrealizované,pričomichcelkovonevyhodnotilvkontexte
individuálnosti situácie a špecifickosti podniku dlžníka. Pripomenul, že dlžník aktuálne nepotrebuje

uskutočniť špecifické opatrenia na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky, pretože podnik bol
a je prevádzkyschopný.20. Odvolateľ v súvislosti s námietkami na vyhodnotenie odborných záverov správcu poukázal na
nesprávnosť ekonomických záverov súdu, ktoré boli podkladom pre právne rozhodnutie súdu prvej
inštancie, osobitne vo vzťahu k používaniu nesprávnej terminológie. Uviedol, že ak súd pri vyvodzovaní

ekonomických záverov používa pojem „zvýšenie hospodárskych výsledkov“, tak ide o zmätočné použite
pojmu. Hospodárskym výsledkom je zisk alebo strata účtovnej jednotky, pričom zvýšenie straty asi nie
je v záujme dlžníka ako ani jeho veriteľov.

21. Nesprávnosť ekonomických záverov súdu prvej inštancie, ktoré navyše podľa názoru dlžníka súd

ani nie je oprávnený uskutočniť, vyvodil odvolateľ aj z bodu 55 odôvodnenia, kde mestský súd zamenil
zisk ako hospodárky výsledok s cash – flow, prípadne EBITDA. Upozornil, že reštrukturalizačný plán
žiadnej z reštrukturovaných spoločností sa neplní zo zisku (za ktorý súd zjavne považuje čistý zisk),
ale plní sa z prostriedkov, ktoré vygeneruje pri svojej podnikateľskej činnosti na účely plnenia plánu
a ktoré sú skôr viditeľné v ukazovateľoch akými sú cash – flow alebo EBITDA. Z reštrukturalizačného
posudku dlžníka je pritom zrejmé, že dlžník svojimi opatreniami za posledné obdobie dosiahol pozitívny

rastrelevantnýchekonomickýchukazovateľovakudňu30.11.2023ukazovateľEBITDAmáhodnotuviac
ako 600.000,- Eur. Ak teda mestský súd skonštatoval, že dlžník by musel v období 5 rokov vygenerovať
ročnéhospodárskevýsledkynaúrovni373.864,70Eurjezrejmé,žesiuvedenéekonomickéukazovatele
zamieňa, zle ich vyhodnocuje a vo svojej podstate sa sám usvedčuje z protichodných tvrdení a záverov.

22. Vzhľadom na uvedené dlžník navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 116 ods. 5 ZKR napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolí.

23. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril subjekt FM Design, s.r.o. a správca konkurznej podstaty subjektu
PIKAF, spol. s r.o., Uvedené subjekty deklarujú, že majú hmotnoprávne postavenie veriteľa dlžníka.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že námietky odvolateľa súd dôvodné.

25.Odvolacísúdbolvzmysle§383CSPviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie:

26. Navrhovateľ - dlžník v návrhu na povolenie reštrukturalizácie uviedol, že uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 6. októbra 2023, sp. zn. 1K/32/2023, bolo na návrh veriteľa: FM Design, s.r.o.,
so sídlom MUDr. Alexandra 50, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 689 710, začaté konkurzné konanie voči
dlžníkovi: PIENINY RESORT s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré

Mesto, IČO: 36 821 063. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 196/2023
zo dňa 13. októbra 2023 a nadobudlo právoplatnosť dňa 14. októbra 2023. Dňa 8. decembra 2023
poveril správcu JUDr. Romana Maščáka, zapísaného do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom
spravodlivostiSlovenskejrepublikypodznačkouS2086,vypracovanímreštrukturalizačnéhoposudkuna
účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením zo dňa 12. decembra

2023 Okresný súd Prešov prerušil konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 1K/32/2023 voči dlžníkovi
v súlade s ust. § 16 ods. 2 ZKR. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 244/2023
zo dňa 22. decembra 2023 a nadobudlo právoplatnosť dňa 23. decembra 2023. Správca vo svojom
Reštrukturalizačnom posudku zo dňa 8. februára 2024 odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Navrhovateľ
dňa 9. februára 2024 podal na Mestskom súde Košice návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka. Dňa

13. februára 2024 pri kontrole podania zistil, že návrh obsahuje zrejmé chyby v písaní, opravil prílohy
návrhu, ktoré súdu zaslal. Mestský súd však uznesením č. k. 88R/1/2024-268 zo dňa 21. februára 2024
návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietol.

27. Mestský súd Košice uznesením č. k. 88R/2/2024-200 zo dňa 4. marca 2024, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 9. marca 2024, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: PIENINY RESORT
s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 821 063.

28. Podľa ust. § 116 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR),
ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia

reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné
konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.29. Podľa ust. § 116 ods. 2 ZKR súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané
náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do
zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom

sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol
starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu
dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené
predpoklady.

30. Podľa ust. § 116 ods. 5 ZKR uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník
reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení
reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí
reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní
najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

31. Podľa § 116 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu na základe
náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom,
vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka,
ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe

prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a
náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

32. Podľa ust. § 109 ods. 1 ZKR správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú

situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí
reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný
spôsob jej uskutočnenia.

33. Podľa ust. § 109 ods. 5 ZKR ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania

posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí,
ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

34. Podľa ust. § 110 ods. 1 ZKR posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú
charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok

nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na
predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné
zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať
ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,
ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo

vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz
vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku
a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka alebo svojím
majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú, a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie
reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo

neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku.

35. Podľa ust. § 110 ods. 2 ZKR posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať
tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor
predpokladov,zaktorýchmožnozachovaťprevádzkupodnikudlžníkaalebojejpodstatnúčasť,podrobný

rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia
týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti
jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako
v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení

reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných
zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo
súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie,poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii
dlžníka.

36. V zmysle ust. § 196a ods. 2 písm. a) ZKR na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie,
v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, je kauzálne
príslušný Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.

37. Podľa § 196a ods. 3 písm. a) ZKR, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní

podľa ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

38. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

39. Podľa § 20a písm. c) bod 4 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak osobitný predpis ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pre náhodný výber platí,
že náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí súd zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak

ide o konanie voči právnickej osobe, ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou.

40. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenia“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy
členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné

insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva
správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej
osobysazacentrumjejhlavnýchzáujmovpovažujemiesto,kdemáregistrovanésídlo,aksanepreukáže
opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského
štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného

konania.

41. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania
bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa čl. 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa
uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na čl.

3 ods. 1 alebo 2.

42. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto
štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych
zahraničných veriteľov.

43. Podľa čl. 54 ods. 2 Nariadenia súčasťou informácie uvedenej v ods. 1 poskytnutej prostredníctvom
individuálneho oznamu sú časove lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami,
označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené
opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo

kryté vecným právom musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného
formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v čl. 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár
k dispozícii.

44. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté

rozhodnutie bolo vydané postupom, ktorý je v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy
reštrukturalizácie.

45. Reštrukturalizačné konanie je konaním viacvrstvovým, kedy treba rozlišovať fázu konania od návrhu
na povolenie reštrukturalizácie do rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania, ďalej fázu od

začatia reštrukturalizačného konania do rozhodnutia súdu, ktorým je buď povolená reštrukturalizácia,
alebo je reštrukturalizačné konanie zastavené a napokon fázu samotnej reštrukturalizácie, ktorá
začína za podmienky, že súd rozhodne o jej povolení. Predpokladaný postup správcu a postup
súdu v jednotlivých fázach vychádza zo zmyslu a účelu právnej úpravy reštrukturalizácie, ktorábola v priebehu posledného desaťročia opakovane novelizovaná. Novely vychádzali z konkrétnych
praktických skúseností, kedy z praxe konkurzných súd vyplývalo, že za predchádzajúcej právnej úpravy
nebolo zriedkavé konanie správcu a dlžníka v zhode, kedy účelom reštrukturalizácie nebolo ozdravenie

dlžníka, ale oddialenie konkurzu.

46. Na uvedené reagovali zmeny právnej úpravy reštrukturalizácie, ktorá je v súčasnosti nastavená
tak, aby na jednej strane mal dlžník možnosť predísť likvidačnému konkurzu za predpokladu,
že jeho ekonomická situácia umožňuje takýto postup a na druhej strane predísť likvidačnému

konkurzu za účelom zlepšenie postavenia veriteľov tým spôsobom, že uspokojenie ich pohľadávok
v reštrukturalizačnom konaní by vždy malo byť vyššie, než aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na
dlžníka. Primárnym zmyslom reštrukturalizácie je za účelom takto definovaného cieľa poskytnúť ochranu
dlžníkovi pred jeho veriteľmi na obdobie reštrukturalizácie za účelom zlepšenia jeho hospodárskej
situácie. Tým, že počas reštrukturalizácie nie je možné voči dlžníkovi realizovať exekúcie, ani vykonávať
zabezpečovacie práva, dostáva dlžník časový priestor na to, aby bol schopný uhradiť svoje záväzky voči

veriteľom na základe toho, že naďalej prevádzkuje podnik, z ktorého výnosov sú jeho dlhy hradené.

47. Súčasná právna úprava zároveň priznáva široký rozsah oprávnení veriteľom dlžníka, pretože
reštrukturalizačné konanie by malo vyplývať zo zhodného záujmu dlžníka a veriteľov zachovať
prevádzkovanie dlžníka za účelom toho, aby tento bol schopný uhradiť veriteľom ich pohľadávky.

V konečnom dôsledku sú to veritelia, ktorí znášajú vo vzťahu k dlžníkovi riziko neuhradenia svojich
pohľadávok, pričom v tomto prípade ide o jednu z foriem znášania podnikateľského rizika. Každý
podnikateľ znáša riziko toho, že pokiaľ si zvolí zmluvného partnera, ktorý nebude z akýchkoľvek
dôvodov schopný plniť svoje záväzky, premietne sa to do hospodárskej situácie podnikateľa negatívnym
spôsobom. Preto v zmysle súčasnej právnej úpravy majú veritelia, ktorí sú primárne dotknutí negatívnou

ekonomickou situáciou dlžníka, v prípade povolenia reštrukturalizácie zákonom priznané kompetencie,
ktorými môžu podporiť trvanie reštrukturalizácie, alebo naopak majú možnosť zvrátiť reštrukturalizáciu
a docieliť vyhlásenie konkurzu (§ 126 ods. 3 veta posledná ZKR).

48. Vo vzťahu k samotného procesu reštrukturalizácie súčasná právna úprava vychádza z toho, že

primárnym predpokladom úspešnosti reštrukturalizácie je jeho ekonomická možnosť. Táto musí byť
osvedčená posudkom, v ktorom odborne zdatná osoba zhodnotí na základe údajov poskytnutých
dlžníkom jeho ekonomickú situáciu a uvedie, či pre reštrukturalizáciu sú splnené všetky predpoklady.
Podľa tejto právnej úpravy tak súd vychádza vo vzťahu k splneniu ekonomických podmienok
reštrukturalizácie z posudku, pričom za správnosť záverov tohto posudku nesie zodpovednosť správca,

ktorý ho vypracoval. Zjednodušene povedané, odborné závery posudku, ktoré uvedie správca, sú
z ekonomického hľadiska pre súd záväzné. Súd nie je oprávnený preskúmavať, ktoré konkrétne
dokumenty použil správca na to, aby zistil skutočný stav hospodárenia dlžníka, ani nie je úlohou súdu
preskúmavať metódy, ktoré zvolil správca ako odborník na vyhodnotenie ekonomicky relevantných
údajov, ktoré vstupujú do procesu zhodnotenia reálnosti reštrukturalizácie.

49. Správca je podľa súčasnej právnej úpravy osobou, ktorá má byť odborne spôsobilá vypracovať
posudok tak, aby zvážila všetky premenné, ktoré vstupujú do procesu rozhodnutia o tom, či
reštrukturalizáciu odporučiť má, alebo nemá. Zodpovednosť správcu je pritom zákonne kogentne
upravená tak, že ak správca odporučí reštrukturalizáciu napriek tomu, že by v čase vypracovania

posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im spôsobí.
Na druhej strane, pokiaľ správca neodporučí reštrukturalizáciu napriek tomu, že v čase vypracovania
posudku na to predpoklady splnené boli, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval (v tomto
prípade dlžníkovi) za škodu, ktorú mu tým spôsobí. Inak povedané, správca zodpovedá za správnosť
posudku obom stranám. Tak dlžníkovi, ktorý požiadal o vypracovanie posudku, aj veriteľom dlžníka.

Správca tak musí vychádzať zo skutočného stavu hospodárenia dlžníka, nielen z jeho účtovných
závierokaleboformálnevedenýchevidencií,aleajskutočnéhostavupodniku.Navypracovanietakéhoto
posudku a formulovanie záverov ohľadom odporučenia alebo neodporučenia reštrukturalizácie je tak
vyžadovaná pomerne vysoká miera odbornosti, a to nielen v oblasti teoretickej ekonómie pre posúdenie
daného stavu dlžníka, ale aj v oblasti navrhnutia reálnych opatrení, ktoré by mali viesť k ozdraveniu

ekonomickej situácie dlžníka.

50. Postavenie správcu ako licencovaného odborníka je zdôraznené aj tým, že v prípade vyhlásenia
reštrukturalizácie je reštrukturalizačný správca vyberaný zo zoznamu správcov zapísaných v oddielešpeciálnych správcov, pričom zápis do tohto oddielu vyžaduje preukázanie odborných schopností
na základe pomerne náročného procesu výberu. Za rozpor právnej úpravy považuje odvolací súd
skutočnosť, že reštrukturalizačný posudok vypracúva bežný správca a až po povolení reštrukturalizácie

do procesu vstupuje správca špeciálny, ale súd je viazaný platnou právnou úpravou, ktorá je nastavená
takto.

51. Nová právna úprava výrazne zjednodušila úlohu súdu, pretože súd v štádiu, kedy rozhoduje
o povolení alebo nepovolení reštrukturalizácie, vychádza z odborných záverov licencovaného odborníka

- správcu, ktorý nesie zodpovednosť za to, že údaje uvedené v posudku sú správne a tiež nesie
zodpovednosť za to, že sú splnené všetky podmienky, na základe ktorých odporučil reštrukturalizáciu.
Osobitne zodpovedá za to, že možno odôvodnene predpokladať zachovanie podstatnej časti prevádzky
podniku dlžníka a že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší
rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, ako v prípade konkurzu vyhláseného na jeho majetok.
Sudca spravidla nie je osobou, ktorá by disponovala odbornými schopnosťami dostatočnými na to, aby

vedel porovnať jednotlivé modely prípadného vývoja hospodárenia. Bez odborného vyjadrenia tak sudca
nevie posúdiť, či v prípade uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii bude väčší
alebo menší rozsah uspokojenia, ako v prípade uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze. Práve
táto podmienka je pritom kľúčovou pre posúdenie toho, či reštrukturalizácia bude alebo nebude mať
zmysel a či povedie k želanému výsledku, ktorým je väčšie pomerné uspokojenie veriteľov, než by tomu

bolo v likvidačnom konkurze.

52. V zmysle uvedeného je tak súd pri povoľovaní reštrukturalizácie viazaný ust. § 116 ods. 2 ZKR, kedy
musí vyhodnotiť, či sú splnené zákonom predpísané náležitosti, teda či posudok obsahuje tie náležitosti,
ktoré zákon pre obsah posudku ustanovuje v § 110 ZKR, ďalej vyhodnotí, či je obsah posudku jasný

a zrozumiteľný, či posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu
zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, či posudok
v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, či
správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a či zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Uvedené vyhodnotenie

pritom konkurzný súd robí v zmysle účelu právnej úpravy s vedomím, že nedisponuje dostatočnými
odbornými vedomosťami na prieskum ekonomických záverov a preto hodnotí, či mu je obsah posudku
jasný, či rozumie tomu, čo v ňom bolo uvedené a dôvodom, ktoré v ňom uvedené sú. Sudca pritom
nehodnotí správnosť postupu správcu ako odborníka a pokiaľ správca jasne a zrozumiteľne uvedie
svoje dôvody, pre ktoré dospel k určitému záveru, napr. k záveru, že reštrukturalizáciu odporúča, súd už

nevyhodnocuje, či z ekonomického hľadiska k takémuto záveru dospel správne. Odborným záverom
správcu je viazaný.

53. Akceptovanie uvedených zásad reštrukturalizačného konania už súčasnosti vyplýva aj z aktuálnej
judikatúry konkurzných súdov. Dlžník v odvolaní správne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR

I.ÚS 534/2017, ktorý jednoznačne formuloval, že „napokon nie je ani v kompetencii a ani v odbornosti
konkurzného súdu ako strážcu zákonnosti, aby revidoval odborné (ekonomické) závery a odporúčania
licencovaného správcu nesúceho za ich vecnú správnosť a samostatnú zodpovednosť.“

54. Zároveň, ako už bolo vyššie uvedené, podľa súčasnej právnej úpravy je reštrukturalizácia postavená

na vzájomnej spolupráci a dôvere dlžníka a veriteľov. Preto pokiaľ by aj správca reštrukturalizáciu
odporučil a súd vychádzajúc z jeho odborných záverov reštrukturalizáciu povolil, naďalej majú veritelia
možnosť ovplyvniť prípadné pokračovanie reštrukturalizácie, a to na základe ust. § 126 ods. 3 ZKR,
v zmysle ktorého veritelia, ktorí prihlásia pohľadávky do reštrukturalizácie, budú mať možnosť v prípade,
ak hlas veriteľa predstavuje aspoň 10 % zo všetkých prítomných veriteľov navrhnúť, aby schôdza

veriteľov hlasovala o tom, či súd vyhlási konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca
je povinný požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Inak povedané, veritelia, ktorí prihlásia pohľadávky
v reštrukturalizácii a stanú sa tak účastníkmi konania, budú mať možnosť vyjadriť svoj názor na
prípadnú reálnosť reštrukturalizácie postupom ustanoveným v zákone, avšak až v štádiu po povolení
reštrukturalizácie. V štádiu konania, ktoré je medzi začatím reštrukturalizačného konania a povolením

reštrukturalizácie, ešte budúci prihlásení veritelia nemajú vplyv na to, aké bude rozhodnutie súdu. Vplyv
nato,akébuderozhodnutiesúdu,mávýlučneposudoklicencovanéhoodborníka,ktoréhoekonomickými
závermi je súd viazaný.55. V predloženej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo fáze rozhodovania o povolení
reštrukturalizácie postupoval v rozpore s vyššie uvedenými zásadami. Primárne je zrejmé, že
konkurzný súd nemal dostatočne ujasnené, kto je vlastne účastníkom konania vo fáze od začatia

reštrukturalizačného konania do vydania rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie, alebo rozhodnutia
o zastavení reštrukturalizačného konania. Účastníkom konania v tomto štádiu je v predloženej veci
dlžník, pretože návrh na povolenie reštrukturalizácie podal dlžník. Účastníkom konania v tomto štádiu
by mohol byť aj veriteľ, ktorý by postupom podľa § 119 ods. 4 ZKR do reštrukturalizačného konania
vstúpil, z predloženého reštrukturalizačného spisu však nevyplýva, že by niektorý zo subjektov, ktoré

sa v konaní doposiaľ vyjadrovali, vstúpil do reštrukturalizačného konania. Zo spisu vyplýva, že niektoré
zo subjektov vstúpili do konania vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn. 1K/32/2003, ktorý napr.
pripustil, aby do konkurzného konania pristúpil veriteľ Ing. Jozef Arendáč – AREKO, alebo veriteľ
PIKAF spol. s r.o. Konkurzné konanie vedené na dlžníka na Okresnom súde Prešov však nie je
možné stotožniť s reštrukturalizačným konaním vedenom na Mestskom súde Košice. V prebiehajúcom
reštrukturalizačnom konaní, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu, do konania prostredníctvom

ust. § 119 ods. 4 ZKR zatiaľ veritelia pripustení neboli. Zároveň návrh podával dlžník, nie veriteľ, preto
v tomto štádiu konania je účastníkom konania iba dlžník.

56. Vo vzťahu k uvedenému vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú námietku dlžníka, že okresný súd
nepostupoval procesne správne, pokiaľ umožnil subjektom, ktoré nie sú účastníkom konania, prístup

do elektronického súdneho spisu. Obsahom posudku, ktorý je súčasťou elektronického súdneho spisu
sú informácie, ktoré by sa dali klasifikovať aj údaje, ktoré sú potenciálne predmetom obchodného
tajomstva dlžníka. Z uvedených dôvodov je súd povinný veľmi zvážiť, kto môže a kto nemôže mať
prístup do súdneho spisu. Uvedené platí osobitne pre prebiehajúce štádium konania, pretože v prípade,
kedy dôjde k povoleniu reštrukturalizácie a k prihláseniu pohľadávky jednotlivých konkrétnych veriteľov,

uvedené založí veriteľovi postavenie účastníka konania a následne právo domáhať sa prístupu do
obsahu súdneho spisu. Pokiaľ však subjekt nie je veriteľom prihlásenej pohľadávky (čo v tomto štádiu
konania ešte byť nemôže) a zatiaľ nie je účastníkom konania z iného dôvodu, nemá v zmysle ust. § 97
ods. 1 CSP dôvod nahliadať do súdneho spisu.

57. Pokiaľ konkurzný súd poukázal na ust. § 97 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je možné umožniť
nahliadnutie do súdneho spisu aj inej osobe, než účastníkovi konania, môže súd povoliť nahliadnutie do
spisu, iba ak sú na to vážne dôvody a práva strany tým nemôžu byť dotknuté. Z rozhodnutia okresného
súdu nevyplýva, aké vážne dôvody môžu zakladať subjektu, ktorý nemá postavenie účastníka konania
práve v prípade reštrukturalizačného konania, ktoré je veľmi špecifické. Samotná skutočnosť, že subjekt

deklaruje, že je v zmysle hmotného práva veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi, nepredstavuje vážny
dôvod,prektorýmôženahliadaťdosúdnychspisov,kdejedlžníkúčastníkomkonania.Zároveňsúčasťou
spisu môžu byť informácie, ktorých únik tretím osobám sa práv účastníka dotýka (napr. sprístupnenie
údajov potenciálne podliehajúcich ochrane obchodného tajomstva). V danom prípade totiž nie je možné
stotožniť pojem „veriteľ“ pohľadávky v zmysle hmotného práva s pojmom „veriteľ“ v zmysle veriteľa

prihlásenej pohľadávky, teda účastníka reštrukturalizačného konania. Až povolením reštrukturalizácie
a prihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania môžu tieto subjekty nadobudnúť práva
účastníka konania, vrátane práva na prístup do súdneho spisu. Ani samotná skutočnosť, že už bolo
začaté reštrukturalizačné konanie, im ešte totiž nezakladá postavenie účastníkov reštrukturalizačného
konania.

58. Vážnym dôvodom na nahliadnutie tretej osoby do súdneho spisu je určitý právny záujem
na informáciách, ktoré súdny spis obsahuje. Napr. v situáciách, kedy je subjekt účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, avšak nie je stranou konania, pokiaľ sa o danom hmotnoprávnom vzťahu
rozhoduje. Napr. poisťovňa v prípade zaplatenia pohľadávky zo zodpovednosti za škodu alebo

spoludlžník alebo spoluveriteľ v prípade uplatnenia pohľadávky, ktorý sa však nestal stranou
konania. Vážnym záujmom nie je záujem hospodársky, zároveň vážnosť záujmu musí súvisieť
s prebiehajúcim konaním. V štádiu reštrukturalizačného konania medzi začatím reštrukturalizačného
konania a prípadným povolením reštrukturalizácie sa rozhoduje o tom, či bude dlžníkovi poskytnutá
ochrana pred veriteľmi, preto záujem veriteľov v tomto štádiu môže byť opačný než záujem dlžníka.

Súd preto nerozhoduje na základe námietok budúcich potenciálnych veriteľov (ak prihlásia pohľadávku),
ale rozhoduje na základe posudku vydaného licencovaným správcom. Subjekty, ktoré deklarujú, že sú
veriteľmi v zmysle hmotného práva nadobudnú právo sa vyjadriť až v ďalšom štádiu reštrukturalizačného
konania v prípade povolenia reštrukturalizácie, ak svoje pohľadávky prihlásia.59. V zmysle vyššie uvedeného tak bola námietka odvolateľa voči procesnému postupu zákonnej
sudkyne, ktorá sprístupnila spis iným subjektom než účastníkom konania dôvodná, avšak v rámci

odvolacieho konania nemá vplyv na posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za
to, komu súd umožní nahliadnutie do súdneho spisu, zodpovedá predseda senátu, vo vzťahu k tomuto
oprávneniu ale nevykonáva funkciu dohľadu odvolací súd.

60. Odvolací súd má v rozsahu odvolacích námietok oprávnenie preskúmavať dôvody, pre ktoré mestský

súd rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania. Pokiaľ aj mestský súd svoje dôvody prevzal
z vyjadrení subjektov, ktoré nie sú účastníkmi konania, a teda v danom štádiu ešte nemali ku konaniu
vzťah, stále sú to dôvody, ktoré uviedol súd v rozhodnutí ako svoje dôvody. Preto sa nimi odvolací
súd zaoberá bez ohľadu na to, čím bol súd prvej inštancie pri rozhodnutí inšpirovaný. Vo vzťahu
k vecnej správnosti rozhodnutia postup okresného súdu, ktorý (nesprávne) umožnil nahliadnutie do
spisu subjektom, ktoré neboli účastníkom konania a ani nepreukázali vážny záujem, však nemá vplyv

na posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia.

61. Dlžník v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že posudok nie je
dostačujúci z dôvodu, že nie je jasný a zrozumiteľný. Namietol tiež závery súdu vo vzťahu k analýze
účtovnej závierky vyhotovenej k 31.12.2022 a vo vzťahu k posúdeniu pohľadávky PPA. Za nesprávny

označil záver mestského súdu, že posudok nespĺňa zákonom stanovené náležitosti podľa § 110 ods. 2
písm. b) ZKR, teda že vyhodnotil ako nedostatočný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať
prevádzku podniku, pričom súd poukázal aj na ust. § 110 ods. 2 písm. f), teda vyjadrenie audítora alebo
súdnehoznalca,čiúčtovnázávierkadlžníkapripojenáknávrhunapovoleniereštrukturalizácieposkytuje
verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.

Odvolateľpoprelajzáver,žeabsentujúzákonnépodmienkydefinovanév§109ods.3písm.g)ZKR,teda
ženiejesplnenápodmienka,ževprípadepovoleniareštrukturalizáciemožnoodôvodnenepredpokladať
väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka, ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

62. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že dôvody, ktoré okresný súd uviedol, a ktoré mali

viesť k záveru o nejasnosti a nezrozumiteľnosti posudku, k záveru o absencii konkrétnych postupov
pre ozdravenie dlžníka a k nejasnosti záveru o tom, či možno dôvodne predpokladať väčší rozsah
uspokojenia veriteľov, boli dôvody, v ktorých okresný súd posudzoval odborné ekonomické závery
správcu. Revidovanie odborných ekonomických záverov správcu pritom nie je v kompetencii súdu.

63. Zároveň z odôvodnenia okresného súdu je zrejmé, že tento nedisponuje odbornými znalosťami
v oblasti ekonómie, nerozoznáva základné ekonomické kategórie, čo je v súlade s tým, že sudca
ani nemá dôvod uvedenými odbornými znalosťami disponovať. Všeobecne pre všetky druhy konania
platí, že ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd si vyžiada
odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Pre reštrukturalizačné konanie v zmysle

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii potom platí, že odborným vyjadrením je posudok vypracovaný
licencovaným správcom. Zákon určil kto môže takýto odborný posudok vypracovať, zákon upravil
spôsob vzdelávania správcov a preverovania ich odborných vedomostí. Tým definoval okruh subjektov,
odborne zdatných na vykonávanie činností, na ktoré sudcovi odborné znalosti chýbajú.

64. Pokiaľ licencovaný správca dospel k záveru, že vychádza z údajov uvedených v dokumente,
ktorý je relevantným pre vypracovanie posudku (účtovná závierka k 31.12.2022), je on povinný
s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť, či vychádza z toho dokumentu, ktorý je povinný preskúmať
v rámci vypracovania reštrukturalizačného posudku. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu ani nevyplýva, že
by zistil zásadný rozpor v predložených účtovných závierkach, keď uviedol, že v účtovnej závierke je

uvedený kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE 96.04.0, kým v účtovnej závierke
predloženej v konaní je uvedený kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE 86.90.9.
Poukázanie na uvedený rozdiel abstrahuje od toho, že účtovná závierka má pre účely znaleckého
posudku poskytnúť verný a pravdivý obraz o účtovnej jednotke (dlžníkovi), teda má poskytnúť informácie
o ekonomických údajoch, ktoré sú podstatné pre vypracovanie posudku. Označenie kódu štatistickej

klasifikácie ekonomických činností v tomto prípade nie je údajom, ktorý by súvisel s poskytnutím obrazu
o účtovnej jednotke. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nedisponuje odbornými znalosťami,
preto pokiaľ ide o posúdenie domnienky okresného súdu, že správca nepoužil správnu účtovnú závierku,
túto vyhodnocuje ako ničím neodôvodnenú domnienku a má za to, že správca znáša zodpovednosť zato, že vychádzal zo správnej účtovnej závierky a že obsah reštrukturalizačného posudku reflektuje na
verný a pravdivý obraz o účtovnej jednotke, ktorým je dlžník. Preto závery konkurzného súdu vo vzťahu
k účtovnej závierke vyhodnotil odvolací súd ako zásah do oblasti odborných ekonomických záverov

licencovaného správcu, na ktorý konkurzný súd za súčasnej právnej úpravy nemá oprávnenie.

65. K rovnakému záveru dospel odvolací súd v prípade posudzovania správnosti alebo nesprávnosti
zaradeniapohľadávkyPPAvprípademodeluuspokojeniaveriteľov,akbudevyhlásenáreštrukturalizácia
a v prípade modelu uspokojenia veriteľov, ak bude vyhlásený konkurz. Vyhodnotenie pohľadávok, ich

zaradenie, spôsoby prepočtu, pomerného uspokojenia veriteľov sú všetko vysoko odborné činnosti, za
ktorýchsprávnosťnesiezodpovednosťsprávca.Opäťtakideoneprípustnýsúdnyaktivizmusprejavujúci
sa tým, že súd revidoval odborné závery licencovaného správcu.

66. Odvolateľ napadol aj záver mestského súdu, ktorý po preskúmaní reštrukturalizačného posudku
dospel k tomu, že správca nepostupoval v súlade s § 110 ods. 2 písm. b) ZKR, keď opatrenia

potrebné na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podstatnej časti dlžníka označil konkurzný
súd za priveľmi všeobecné, vágne a potenciálne. Opäť však ide o laický postoj súdu, ktorý nie je
schopný odborne vyhodnotiť, či opatrenia navrhnuté správcom budú smerovať k väčšej zadĺženosti
dlžníka, alebo naopak budú mať za následok plynulejšie podnikanie so zabezpečením vyšších
príjmov. Odvolací súd sa oboznámil s reštrukturalizačným posudkom a na rozdiel od konkurzného

súdu dospel k záveru, že tento obsahuje zákonom ustanovenú náležitosť, kedy správca opatrenia
potrebné na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podstatnej časti dlžníka uviedol. Už
to, či tieto opatrenia budú z ekonomického hľadiska úspešné alebo neúspešné, odvolací súd
hodnotiť nemôže, pretože na to nemá potrebné odborné znalosti. Opäť zodpovednosť za takýto
záver bude niesť správca. Samotná skutočnosť, že opatrenia sú formulované všeobecným spôsobom

(začatie reštrukturalizačného konania, udržanie výnosov z prevádzky, celková revízia zazmluvnených
vzťahov,dôslednejšieposudzovaniepredkladanýchzmlúv,dôslednejšievymáhaniepohľadávokdlžníka,
znižovanie prevádzkových nákladov, racionalizácia prevádzkového procesu) budú v konkrétnosti
naplnené v priebehu podnikania dlžníka, pričom na toto podnikanie dlžníka bude dozerať licencovaný
reštrukturalizačný správca vybraný zo zoznamu špeciálnych správcov. Tento kedykoľvek počas

zistenia, že dlžník porušuje svoje povinnosti a predpoklady uvedené v reštrukturalizačnom nenapĺňa,
bude môcť do procesu reštrukturalizácie zasiahnuť. Pokiaľ teda dlžník nebude konkrétne udržiavať
výnosy z prevádzky podniku, revidovať zazmluvnené vzťahy, dôslednejšie posudzovať predkladanie
zmlúv, dôslednejšie vymáhať pohľadávky dlžníka, znižovať prevádzkovanie nákladov a racionalizovať
prevádzkový proces, prípadne bude inak porušovať povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca

v zmysle ust. § 129 ods. 1, posledná veta ZKR bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

67. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania aj z dôvodu, že vo
vzťahu k predpokladanému výsledku hospodárenia na úrovni 110.000,- Eur jeho naplnenie vzbudzuje
prinajmenšom pochybnosti a tiež z dôvodu, že mal za to, že pokiaľ správcom predpokladané celkové

uspokojenie veriteľov v priebehu 5 rokov predstavuje sumu 1.869.499,84 Eur, čo znamená podľa
konkurzného súdu, že by dlžník musel v období 5 rokov generovať ročné hospodárske výsledky na
úrovni 373.864,70 Eur, tak to nepovažuje za reálne berúc do úvahy konateľom predpokladaný výsledok
hospodárenia 110.000,- Eur.

68. Z uvedeného konštatovania je zrejmé, že konkurzný súd ekonomickým záverom
reštrukturalizačného posudku neporozumel z dôvodu nedostatku jeho odborných znalostí. Pojem
hospodársky výsledok zrejme použil v zmysle pojmu zisk a zrejme predpokladal, že dlhové zaťaženie
dlžníka sa rieši zo zisku, ktorý dlžník získa. Ani odvolací súd nedisponuje dostatočnými ekonomickými
znalosťami, avšak považuje za všeobecne známe, že nie je možné zamieňať pojem tržba s pojmom

zisk, rovnako ako si je treba uvedomiť, že platby na uhrádzanie dlhov (úvery, dlhy, pôžičky) sú v prípade
podnikateľských subjektov priebežne uhrádzané z tržieb a ani finálny hospodársky výsledok na konci
kalendárneho roka, kedy podnikateľ nedosiahne zisk neznamená, že nie je schopný zo svojich príjmov
riadne plniť splátky dlhov, platby za energie, náklady na pracovné sily a pod. To, či v priebehu roka
podnikateľ je, alebo nie schopný svoje dlhy priebežne uhrádzať, tak vyplýva z iných ekonomických

kategórií, než je zisk. Odvolací súd však nie je schopný odborne zhodnotiť cash-flow dlžníka, ani
ukazovateľ EBITDA, ktorých sa domáhal dlžník. Opäť posúdenie týchto vzťahov je odbornou činnosťou,
na ktorú je oprávnený licencovaný správca a jeho závery nie je sudca v reštrukturalizačnom konaní
oprávnený revidovať.69. Okresný súd tak bez adekvátnych odborných dôvodov zasiahol do kompetencie správcu tým, že
poprel a spochybnil jeho závery o výhodnosti reštrukturalizácie oproti likvidačnému konkurzu, pričom

námietky, ktoré uvádzal nebol schopný odborne vyhodnotiť, rovnako ako ich odvolací súd nie je schopný
z odborného hľadiska posúdiť. Odvolací súd má preto za to, že bolo nutné vychádzať z odborných
záverov licencovaného správcu, ktoré sú pre súd záväzné a v tejto fáze reštrukturalizačného konania,
kedy jediným účastníkom je dlžník, poskytnúť dlžníkovi ochranu na základe záverov formulovaných
správcom v reštrukturalizačnom posudku. Ako uviedol správca v bode 15.1 reštrukturalizačného

posudku, v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah
uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka ako v prípade konkurzu vyhláseného na jeho majetok.

70. Zároveň odvolací súd zistil, že reštrukturalizačný posudok obsahuje náležitosti podľa § 110, obsah
posudku je jasný a zrozumiteľný v tom, že je z neho zrejmý záver správcu o splnení podmienok na
povolenie reštrukturalizácie. Ako už uviedol mestský súd, posudok vypracoval správca zapísaný do

zoznamusprávcov,ktorýmákanceláriuzriadenúvobvodeodvolaciehokonkurznéhosúdu,vktoromsídli
príslušný konkurzný súd. Posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší
ako 30 dní od jeho vypracovania a zároveň správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu
dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené
predpoklady. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 116 ods. 5 ZKR rozhodnutie

súdu prvej inštancie zmenil tak, že povolil reštrukturalizáciu. Spis bol odvolaciemu súdu predložený
06.05.2024, odvolací súd rozhodol 30.05.2024, teda v lehote 30 dní ustanovenej § 116 ods. 5 ZKR.

71. Odvolací súd postupom podľa § 20a zák. č. 8/2005 Z.z. ustanovil správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pričom náhodný

výber uskutočnil iba zo správcov, ktorý sú zapísaný v oddiele špeciálnych správcov z dôvodu, že ide
o konanie voči právnickej osobe, ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou (§ 20a písm. c) bod 4 zák.
č. 8/2005 Z.z.).

72. V zmysle ust. § 116 ods. 4 ZKR, odvolací súd vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote

prihlásili pohľadávky v reštrukturalizácii, zároveň určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú
počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, pričom vychádzal z návrhu správcu v bode 12
reštrukturalizačného posudku, ktorým však nebol viazaný, preto rozsah určil podľa vlastného uváženia.

73. Odvolací súd postupom podľa § 197 ods. 6 ZKR použil účastníkov o ich práve uplatniť námietku

zaujatosti, ktorú môžu uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Upozornil
ich, že na neskôr doručené námietky súd neprihliada. Účastníci môžu uplatniť námietku zaujatosti
postupom podľa § 49 a nasl. CSP voči sudcovi, ktorý ma vec prejednať a rozhodnúť, ak sa domnievajú,
že so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom, k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na
konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na námietky doručené po uplynutí

lehoty na prihlasovanie pohľadávok súd prihliadať nebude. Súd neprihliada ani na opakované námietka
z toho istého dôvodu, ak už o nich nadriadený súd rozhodol, ani na námietky týkajúce sa len okolností
spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. V námietke zaujatosti musí byť uvedené,
ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka
konania. Ďalej musí v nej byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,

časový údaj, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na
preukázanie tvrdenia, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliadne a v takom prípade vec nadriadenému
súdu nepredloží. Zároveň sa ustanovenia o odstraňovaní vád v prípade námietky zaujatosti nepoužijú
(§ 52 CSP).

74. Odvolací súd postupom podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ 2015/848 z 20.
mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenia“) preskúmal, či má právomoc podľa čl. 3.
Dospel k záveru, že jeho právomoc je daná na základe čl. 3 bod. 2 Nariadenia, a to z dôvodu, že
centrum hlavných záujmov dlžníka je v Slovenskej republike, keďže tu má registrované sídlo a vykonáva

tu aj svoju činnosť. Zároveň dlžník nepreniesol svoje sídlo počas obdobia 3 mesiacov prechádzajúcich
podaniu žiadosti o začatie konania z iného členského štátu. Preto súd uviedol vo výrokovej časti
rozhodnutia, že hlavné insolvenčné konanie začína podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia. Podanie opravného
prostriedku predpokladané v čl. 5 ods. 1 Nariadenia odvolací súd pripustiť nemohol, pretože podľaprávnej úpravy platnej v Slovenskej republike nie je voči rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie
prípustné.

75. Súd postupom podľa čl. 54 Nariadenia určil správcovi povinnosť informovať bez zbytočného odkladu
o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, a to v rozsahu ustanovenia čl. 54 ods.
2 Nariadenia. V zmysle citovaného ustanovenia súčasťou informácie známym zahraničným veriteľom
sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo
úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa

musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom musia svoje
pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok
uvedeného v čl. 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.

76. Keďže odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania
nesprávne, jeho rozhodnutie postupom podľa § 388 CSP a ust. §116 ods. 5 ZKR zmenil tak, že

reštrukturalizáciu povolil. Vychádzal pritom z posudku správcu, v ktorom tento uviedol, že sú splnené
podmienky pre povolenie reštrukturalizácie, osobitne s prihliadnutím na záver správcu, že možno
odôvodnene predpokladať zachovanie podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a v prípade povolania
reštrukturalizácie konajúcim súdom možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, ako v prípade konkurzu vyhláseného na jeho majetok. Odvolací súd pritom

rešpektoval odborné ekonomické závery licencovaného správcu nesúceho zodpovednosť za ich vecnú
správnosť.

77.Akoodvolacísúduviedolvyššie,účastníkomkonaniavtomtoštádiujedlžník,keďženávrhnepodával
žiaden z veriteľov a zároveň zo spisu nevyplýva, že by niektorý z veriteľov dlžníka bol vstúpil do

reštrukturalizačného konania podľa § 119 ods. 4 ZKR. V odvolacom konaní preto preskúmal len
odvolanie dlžníka a podaniami subjektov, ktoré doposiaľ nie sú účastníkmi konania, sa nezaoberal.

78.Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancielenvrozsahuodvolacíchnámietok,pretože
v zmysle § 380 ods. 2 CSP je odvolacími dôvodmi viazaný.

79. Subjekty, ktoré sa vyjadrovali v odvolacom konaní, rovnako, ako ďalšie subjekty, ktoré sa vyjadrovali
k návrhu na povolenie reštrukturalizácie v konaní pred súdom prvej inštancie, budú mať možnosť
postupom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii svoje pohľadávky do reštrukturalizácie prihlásiť,
na základe čoho budú ďalej realizovať svoje práva. Preto ich stanovisko k tomu, či reštrukturalizáciu bolo

alebo nebolo vhodné povoliť, k tomu, či reštrukturalizácia zmysel má, alebo nemá, budú môcť realizovať
prostredníctvom hlasovania na schôdzi veriteľov, pokiaľ im toto oprávnenie vznikne. V takom prípade už
nebudú viazané ekonomickými závermi správcu a môžu v plnom rozsahu naplniť základný predpoklad
úspešnosti reštrukturalizačného konania, ktorým je spolupráca medzi dlžníkom a jeho veriteľmi.

80. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Účastník reštrukturalizačného konania má právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ak so

zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti
najneskôrdoplynutialehotynaprihlasovaniepohľadávok.Naneskôrdoručenénámietkysúdneprihliada
(§ 197 ods. 6 ZKR).
Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú

zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (§ 118 ods. 1 ZKR).
Za zverejnené sa uznesenie o povolení reštrukturalizácie považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR). Za deň doručenie tohto uznesenia sa považuje deň
nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR). Začiatok
plynutia lehôt na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu je spojený so zverejnením

doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 4 ZKR).Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa na tieto nároky
v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi

v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká (§ 120 ods. 1 ZKR).
Veritelia podávajú prihlášku u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára, táto musí byť autorizovaná, to neplatí ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného
predpisu. Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na
ňu neprihliada (§ 121 ZKR).

Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky
ako uplatnenia práva na súde (§ 121 ZKR v súvislosti s § 28 ods. 6 ZKR).
Za začiatok plynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie sa považuje deň nasledujúci
po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (§199 ods. 9).
Prihláška pohľadávky musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na ňu neprihliada. Základnými
náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ido o fyzickú osobu alebo

obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov,
identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno,
priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak
sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania

úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania
pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková sumy pohľadávky. (§ 29 ods. 1 ZKR a § 122 ods. 1 ZKR)
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (§ 122 ods. 1 ZKR

a § 29 ods. 2 ZKR).
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka
vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky (§ 122 ods. 1 ZKR a § 29 ods. 3 ZKR).
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa
v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku (§ 122 ods. 1 ZKR a § 29 ods. 4 ZKR).

Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenie konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenka. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,
ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje
a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou (§ 122 ods. 1 ZKR a § 29

ods. 5 ZKR).
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou
jednotkou,vprihláškeuvedievyhlásenie,čiopohľadávkeúčtujevúčtovníctve,vakomrozsahu,prípadne
dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (§ 122 ods. 1 a § 29 ods. 6 ZKR).
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku

podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej
republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať
len zverejnením v Obchodnom vestníku (§ 122 ods. 1 a § 29 ods. 8 ZKR).
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,
inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku (§ 122 ods. 1 ZKR).

Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť
(§ 122 ods. 2 ZKR a § 30 ods. 2 ZKR). Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho
pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok (§ 122 ods. 3 ZKR). Vzor tlačiva na podanie
prihlášky je uvedený vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a o doplnení niektorých zákonov, vzor tlačiva je dostupný aj na internete www.justice.gov.sk.
Podľa § 118 ods. 1 ZKR sa povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Tá sa bude považovať
za povolenú zverejnením uznesenia o jej povolení v Obchodnom vestníku. Reštrukturalizácia v zásade
bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie, ak počas
reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd tento návrh uznesením odmietne.

Zároveňpovolenímreštrukturalizáciesakonaniaprerušenépodľa§114ods.1písm.b)zastavujú.Súdne
a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sa povolením
reštrukturalizácie prerušujú, tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods.1 a § 124 ods. 4 ZKR, teda prihlásením pohľadávok k reštrukturalizácii a v prípade popretia pohľadávok
podaním žaloby voči dlžníkovi.