Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200611
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5818200611.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej
veci žalobcu: Studienky, k.s., Trstená, Obrancov mieru 1766/30, IČO: 48 228 753, proti žalovaným:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXXX/X, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXX/
XX, obidvaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, C. H. XXX, o zaplatenie 2.588,99

Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
1C/12/2018-162 zo dňa 6. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala zaplatenia peňažnej sumy 2.588,99 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorému
malo zodpovedať nájomné za obdobie od 03.08.2015 do 11.05.2020 a kde základom na jeho výpočet
mal byť ročný nájom pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v sume 542,19 Eur, ktorého ročná výška bola
určená podľa odborného stanoviska A. E. č. 1/2018.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila zaplatenie
požadovanej sumy na tom skutkovom základe, že ako vlastníčka pozemkov parciel registra „C“ č.

538/9, č. 538/20 zapísaných na LV č. XX v katastrálnom území I. G. C. je zo strany žalovaných
obmedzovaná vo výkone jej vlastníckeho práva preto lebo k ich rekreačnej chate č. X postavenej na
parcele KN- C č. 539 vedie od trafostanice postavenej na parcele KN-C č. 602/2 /inak vo vlastníctve
konateľky žalobkyne/ zapísanej na LV č. XXXX cez vyššie uvedené pozemky KN-C č. 538/9 a č.
538/20 vedenie nízkeho napätia, ktorého existencia v prospech žalovaných ju ruší natoľko, že nemôže
realizovať projekty a stavby, ktoré v danej lokalite plánuje, pretože musí zachovať od uvedeného

elektrického vedenia ochranné pásmo minimálne 1 meter na každú stranu (č.l. 123). Tvrdila, že tak
ona ani jej právny predchodcovia, žalovaným ani ich právnym predchodcom neudelili nikdy žiadny
súhlas na akékoľvek inžinierske stavby, a teda ani na umiestnenie sporného elektrického vedenia na
pozemkoch žalobkyne, pričom o existencii týchto sietí sa dozvedela až v dobe keď realizovala technickú
rekultiváciu pozemku parc. KN-C č. 538/9, a to v lete v roku 2016 počas výkopových prác, kedy bola
trasa elektrického vedenia v smere ako ona tvrdí obnažená, pričom skutočnosť, svedčiaca o tom, že

malo z jej strany dôjsť k vytýčeniu káblových sietí preukazuje potvrdenie o zaplatení faktúry zo dňa
22.09.2019 v prospech Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s. (čl. 150 spisu). Vedomosť o
existencii daného elektrického vedenia nemala ani v čase keď kupovala predmetný areál, a teda v
období 8/2015. Popierala dobromyseľnosť žalovaných a ich právnych predchodcov, keď poukazovala
na to, že títo vedeli o tej skutočnosti, že v ich prospech nebolo cez sporné pozemky zriadené vecné
bremeno k umiestneniu elektrického vedenia, pričom títo nemali ani právny dôvod a titul na takúto

realizáciu. Existenciu elektrického vedenia cez vyššie uvedené pozemky žalobkyňa opierala tak o
odborné stanovisko č. 1/2018 zo dňa 16.03.2018 vyhotovené znalcom z odboru stavebníctvo, odvetviepozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, A. J. E. z čl. 10-30 spisu, o Vyjadrenie Stredoslovenskej
energetiky- Distribúcia z 05.02.2018- č.l. 9 a 25a spisu ako aj o predložené fotografie z č.l. 120 spisu
a snímku z katastrálnej mapy z č.l. 123 spisu.

3. Žalovaní žiadali podanú žalobu zamietnuť jednak z dôvodu výšky požadovanej sumy, ako aj z dôvodu,
že popierali smer a tým i súvisiacu dĺžku trasy elektrického vedenia tak, ako ho tvrdila žalobkyňa a
v neposlednom rade aj z dôvodu existencie dobromyseľnosti na ich strane. Žalovaní dôvodili, že na
zriadenie a umiestnenie trasy elektrického vedenia mali súhlas pôvodného vlastníka daného areálu, v
ktorom sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie po citácii ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2 OZ ustálil,
že v konaní nebolo sporu o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parciel registra „C“ č. 538/3,
č. 538/9, č. 538/20 zapísaných na LV č. XX v katastrálnom území I. G. C., a to na základe Kúpnej
zmluvy zavkladovanej pod V 952/2015 z 3.8.2015. Tiež bolo zistené a sporné nebolo, že vlastníčkou
susednej parcely KN-C č. 602/2 o výmere 2334 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. I. G. C. je
konateľka žalobkyne, a to ako fyzická osoba - B. K., nar. XX.X.XXXX, pričom na tejto parcele je

zároveň umiestnená aj stavba trafostanice elektrického vedenia. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní
sú vlastníkmi rekreačnej chaty č. X postavenej na parcele KN- C č. 539 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú.
I. G. C., a ani skutočnosť, že elektrické vedenie NN, ktoré napája všetky chaty v areáli žalobcu, a teda
aj chatu č. X patriacu žalovaným je vedením podzemným.
5. Spor medzi stranami existoval tak ohľadne oprávnenosti uloženia elektrického vedenia NN v prospech

žalovaných, s čím bola spojená otázka ich dobromyseľnosti resp. ich tvrdenie o minimálne 36 a viac
ročnom trvaní dobromyseľného užívania, čo žalobca popieral, ako aj ohľadne skutočného trasovania
(umiestnenia) elektrického káblového podzemného vedenia NN, kde žalobca tvrdil umiestnenie tohto
vedenia NN od pozemku KN-C č. 602/2 a následne cez pozemky v jeho vlastníctve KN-C č. 538/9 a
č. 538/20 ku chate žalovaných o celkovej dĺžke 100 m, čo však žalovaní popierali a tvrdili umiestnenie

elektrického vedenia NN v ich prospech iným smerom a teda nie od trafostanice, ale od chaty č. XXX vo
vlastníctve manželov L. postavenej na parc. č. 543/4, č. 602/7,8,9 a následne cez pozemok žalobkyne
parc. č. 602/3 a č. 538/3 a č. 538/43 k ich chate o celkovej dĺžke tohto vedenia 15 m (čl. 59 a čl. 123).
6. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že v konaní bolo z listinných dokladov predložených
žalobkyňou spolu s podanou žalobou, a to z „Vyjadrenia k existencii energetických zariadení v majetku

SSE-D, a.s.“ zo dňa 05.02.2018 zistené, že daná spoločnosť žalobkyni na základe jej žiadosti poskytla
informatívne zakreslenú orientačnú trasu všetkých vedení NN, a teda tak vzdušných ako aj podzemných,
kde jedna z podzemných trás NN vedenia by mala viesť smerom na ktorý poukazovala žalobkyňa v
podanej žalobe, zároveň však túto upozornila, že ide len o informatívne vyjadrenie, kde na určenie
presnej trasy podzemných vedení ju bude potrebné fyzicky vytýčiť- čl. 9 spisu. Samotná dĺžka trasy

elektrického vedenia bola uvedená v odbornom stanovisku A. E. o dĺžke 100 m podľa súradníc GPS-
čl. 18 spisu. Následne z listinných dokladov predložených žalovanými, ktoré títo predložili na podporu
svojhopopretiaskutkovýchtvrdenížalobkynetýkajúcichsasmeru,umiestnenia,dĺžkyvedeniaNNakoaj
ohľadne svojej dobromyseľnosti bolo zistené, že pôvodný vlastník chaty č. X M. N. požiadal pôvodného
vlastníka celého areálu, kde sa nachádzajú aj sporné podzemky, a teda Třinecké železárny o súhlas

na zapojenie sa na HDSS na najbližšiu chatu a na podružný odber el. energie z odberu Třineckých
železární, ktoré súhlasy mu aj boli udelené, a to listami z 27.12.1971, z 16.04.1974 a z 14.09.1970 -
čl. 51 až 55, čl. 148 spisu. V roku 1985 došlo ku zmene situácie, keďže Třinecké železárne listom z
14.03.1985 p. N. oznámili, že mu s účinnosťou k 30.06.1985 rušia podružný odber elektrickej energie z
ich chát, ale že mu zároveň umožňujú, aby si vybudoval vlastnú prípojku z trafostanice ich závodu- čl. 56

spisu, pričom mu zároveň pôvodne poskytli na výber aj 2 trasy na vytýčenie elektrického NN vedenia k
jeho chate, tak ako to vyplýva zo zápisu z 4.5.1985 z čl. 57, z ktorých 2 trás bolo právnemu predchodcovi
žalovaných nakoniec stanovené vybrať si len jednu trasu, a to tú ktorá vyplýva z rozhodnutia o trase
káblovej NN prípojky, a teda trasu na ktorú poukazovali vo svojich vyjadreniach žalovaní a teda, že
daná trasa NN vedenia bude viesť k ich chate č. 2 od chaty č. 214 aj cez sporné pozemky č. 602/3 a

č. 538/3, kde sa už rešpektovala vypracovaná zastavovacia štúdia z čl. 58, 59 spisu. Žalovaní zároveň
predložili aj Čestné prehlásenie z 29.6.2018 M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ktorý v ňom okrem
iného prehlásil, že žalovanými tvrdenú trasu umiestnenia elektrického NN vedenia medzi chatou č. 2 a č.
214 osobne realizoval s rodinnými príslušníkmi a kamarátmi v období mesiaca jún 1985 – č.l. 50 spisu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedenými listinnými dokladmi žalovaní účinne popreli skutkové

tvrdenia žalobkyne, jednak ohľadne umiestnenia trasy prípojky elektrického vedenia k ich chate č. X,
ako aj ohľadne ich údajného nedobromyseľného užívania tejto prípojky. Súd prvej inštancie konštatoval,
že v ďalšom bolo preto na žalobkyni, aby zase ona účinne poprela skutkové tvrdenia žalovaných, čo
sa však účinne v konaní pred súdom prvej inštancie nestalo, keďže žalobkyňa súdu prvej inštancienepredložila žiadne ďalšie relevantné tvrdenia /ako tie čo už tvrdila/, ktorými by inak vyvrátila tvrdenie
žalovaných o umiestnení vedenia NN a ich dobromyseľnom užívaní tohto vedenia. Pokiaľ aj súdu prvej
inštancie predložila fotografie z čl. 120 spisu, o ktorých tvrdila, že zachycujú práve elektrický kábel vedúci

k chate č. X po pozemku č. 538/9, súd prvej inštancie sa s jej tvrdením nestotožnil, nakoľko podľa
názoru súdu prvej inštancie z daných fotografií túto skutočnosť, a teda skutočné trasovanie vedenia NN
ku chate č. X nemožno jednoznačne vyvodiť. Rovnako z predloženého potvrdenia o zaplatení sumy
45,61 eur dňa 22.09.2015 na vytýčenie káblových sietí /navyše pred tvrdenou rekultiváciou v roku
2016, kedy mali byť obnažené káble elektrického vedenia vedúce ku chate č. 2 žalovaných/ nevyplýva

akých káblových vedení sa týka. Za týmto účelom bolo potrebné, aby žalobca predložil napr. projektovú
dokumentáciu, resp. aspoň skutočné zameranie od príslušnej na to fundovanej osoby s príslušným
zariadením z ktorých by vyplývalo kde, akým smerom a v akej dĺžke je vedenie NN skutočne umiestnené,
keďže odborné stanovisko A. E. tomu nezodpovedalo. Keďže podľa názoru súdu prvej inštancie, ani
jeden zo žalobkyňou predložených listinných dokladov nevyvrátil obranu žalovaných o tom, že ich
právny predchodcovia mali od pôvodného vlastníka rekreačných chát a pozemkov súhlas s uložením

elektrického vedenia NN a následne, že k uloženiu vedenia NN k chate č. X došlo postupom schváleným
pôvodným vlastníkom pozemkov, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaným 1/, 2/, ktorí
boli v konaní voči žalobkyni plne úspešní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobkyňa zmeny odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a zaviazania žalovaných 1/, 2/ povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 2.588,99 Eur, alternatívne
zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a g) CSP.
9. Žalobkyňa zastáva názor, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne tvrdila a preukázala, že
žalovaní 1/, 2/ užívajú dotknuté pozemky žalobkyne v trase elektrického vedenia neoprávnene a bez

akéhokoľvek súhlasu s umiestnením elektrického vedenia na pozemkoch žalobkyne. Ani v kúpnej
zmluve zo dňa 31.07.2015, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla dotknuté pozemky, neboli žiadne
ťarchy k pozemku uvedené a ani právni predchodcovia žalobkyne nemali žiadnu vedomosť o existencii
elektrického vedenia žalovaných, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala vyjadrením spoločnosti
DOLVAP, s.r.o. zo dňa 07.09.2018 a vyjadrením spoločnosti TŘINECKÉ ŽELEZÁRNY, a.s. zo dňa

03.12.2018. Po roku 1985 došlo k zriadeniu a vybudovaniu úplne novej elektrickej prípojky k chate
žalovaných, ktorej umiestnenie na pozemkoch a ani trasu uloženia právni predchodcovia žalobkyne
nepovolili a ani neodsúhlasili. Z uvedeného dôvodu akékoľvek listiny predložené žalovanými, ktoré
sú datované pred rokom 1985, nie sú relevantné. Napriek uvedenému súd prvej inštancie týmito
listinami odôvodňoval napadnuté rozhodnutie. Žalobkyňa ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie

nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
tvrdila žalobkyňa. Riadne neodôvodnila svoj skutkový záver, že ani jeden zo žalobkyňou predložených
listinných dokladov nevyvrátil obranu žalovaných o tom, že ich právni predchodcovia mali od pôvodného
vlastníka rekreačných chát a pozemkov súhlas s uložením elektrického vedenia NN a že žalobkyňa
nevyvrátila obranu žalovaných o tom, že k uloženiu vedenia NN k chate č. X došlo postupom schváleným

pôvodným vlastníkom pozemkov. Nie je riadne odôvodnený ani skutkový záver súdu prvej inštancie,
ktorý nesprávne uviedol, že žalovaní účinne popreli skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne umiestnenia
trasy prípojky elektrického vedenia k chate žalovaných. Žalobkyňa má za to, že trasu elektrickej prípojky
k chate žalovaných pred súdom prvej inštancie riadne preukázala. Poukazuje na skutočnosť, že už
dňa 09.09.2015 si dala spoločnosti Stredoslovenská energetika – distribúcia, a.s. vytýčiť podzemné

elektrické vedenie, pretože stav pozemkov vyžadoval rekultiváciu a odvodnenie. Pri tomto vytýčení
sa zistila súkromná elektrická prípojka vo vlastníctve žalovaných, ktorá neoprávnene viedla cez
pozemkyžalobkyne.Žalovanísaodmietliakýmkoľvekspôsobompodieľaťnaprekládkesvojejsúkromnej
elektrickej prípojky. Z tohto dôvodu žalobkyňa požiadala o vyjadrenie spoločnosť Stredoslovenská
energetika – distribúcia, a.s. k existencii sietí (Vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika

– distribúcia, a.s. zo dňa 05.02.2018), ako aj súdnu znalkyňu A. J. E. o vypracovanie Odborného
stanoviska č. 1/2018 zo dňa 16.03.2018. Žalobkyňa je toho názoru, že existencia neoprávnenej
súkromnej elektrickej prípojky žalovaných, vedúcej cez jej pozemky, je teda nesporná. Žalobkyňa
spolu s odvolaním predložila aj zápis o vytýčení podzemného energetického zariadenia zo dňa
06.09.2021, vyhotovený dvomi pracovníkmi spoločnosti Slovenská distribučná, a.s. Uvádza, že počas

vytyčovaniapodzemnéhoenergetickéhozariadeniapracovnícispoločnostiStredoslovenskádistribučná,
a.s. vyznačili v teréne na základe vychádzajúceho signálu z energetického zariadenia bodky/kolíky
označené sprejom červenej farby, ktoré boli zamerané geodetom a zobrazené v katastrálnej mape,
ktoré žalobkyňa rovnako spolu s odvolaním predložila. Žalobkyňa s odvolaním predložila aj „historickéfotografie“ chaty žalovaných z roku 2015. Záverom žalobkyňa akcentuje, že zo zápisu o vytýčení
podzemného energetického zariadenia zo dňa 06.09.2021 a zamerania vyhotoveného geodetom
vyplýva, že trasa elektrického vedenia k chate žalovaných nevedie tak, ako počas konania súdu prvej

inštancie tvrdili žalovaní, teda aj v zmysle uvedeného má žalobkyňa za to, že umiestnenie elektrického
vedenia k chate žalovaných na pozemkoch žalobkyne a ani trasu uloženia tohto elektrického vedenia
právni predchodcovia žalobkyne nepovolili a ani neodsúhlasili. Žalobkyňa počas konania súdu prvej
inštancie dôvodne tvrdila, že žalovaní nedôvodne používajú xerografické kópie listín, ktoré sa netýkajú
právnych predchodcov žalovaných, a teda ani chaty č. X (chaty žalovaných). Žalobkyňa ďalej akcentuje,

že čestné prehlásenie zo dňa 29.06.2018 M. G. nie je hodnoverným dokladom o skutočne vykonanom
uložení prípojky k chate žalovaných, ide o účelový dokument, jeho obsah sa nezakladá na pravde,
pričom tento dokument je podpísaný blízkou osobou žalovaných, teda je zrejmé, že blízka osoba
bude uvádzať iba účelové tvrdenia v prospech žalovaných. Žalobkyňa je toho názoru, že text tohto
čestného prehlásenia bol vopred pripravený a vytlačený na papieri bez možnosti jeho zmeny a až
následne podpísaný, teda je dôvodná domnienka, že by sami žalovaní mohli vopred pripraviť text

tohto čestného prehlásenia. Aj na základe tohto čestného prehlásenia súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa názoru žalobkyne ide o nehodnoverný dôkaz.

10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu považujú tvrdenia žalobkyne za účelové. Sú toho názoru, že
súdu prvej inštancie predložili dostatok listinných dôkazov z rokov 1970, 1974 a 1985 o tom, že

právni predchodcovia žalovaných – vlastníci chaty č. X mali súhlas na podružný odber elektrickej
energie cez podružný elektromer z RIS najbližšej podnikovej chaty TŘINECKÝCH ŽELEZÁRNÍ,
ktoré preukazujú dobromyseľnosť žalovaných 1/, 2/ pri užívaní elektrickej prípojky vedenej zemou
po pozemkoch žalobkyne vybudovanej právnymi predchodcami žalovaných za súhlasu pôvodných
vlastníkov predmetných pozemkov. Všetkými uvedenými listinami žalovaní účinne popreli skutkové

tvrdenia žalobkyne týkajúce sa umiestnenia trasy prípojky elektrického vedenia k chate č. X. Žalovaní
poukazujú aj na žalobný návrh žalobkyne proti manželom L., o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté
v konaní pod sp. zn. 7C/12/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/256/2019.
V danej veci súdy oboch stupňov poukázali na to, že žalobkyňa nepreukázala tak, ako aj v prejednávanej
veci, vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaných, u ktorých nebolo možné

konštatovať protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v danej veci (r.č. 35
odôvodnenia) poznamenal, že na základe inštitútu o bezdôvodnom obohatení nie je možné riešiť
situáciu, keď prípadná povinnosť plniť je daná na základe inej právnej povinnosti, o čom svedčí aj
predložené odborné stanovisko č. 1/2018, ktoré žalobkyňa predložila a ktoré bolo vyhotovené za účelom
riešenia možných iných právnych nárokov, než v žalobnom návrhu uplatnenom nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia žalovaných. Napokon, žalovaní 1/, 2/ vo vzťahu k listinným dôkazom, ktoré
žalobkyňa predložila odvolaciemu súdu spolu s odvolaním, poukázali na skutočnosť, že na ne nie je
možné prihliadať z dôvodu, že boli vyhotovené dodatočne a nejde o tzv. novoty v odvolacom konaní.

11. Žalobkyňa v odvolacej replike opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahla

v podanom odvolaní. Nadôvažok zdôrazňuje, že skutočná trasa elektrického vedenia k rekreačnej
chate žalovaných č. X vedie priamo od trafostanice cez najbonitnejšiu časť pozemku vo vlastníctve
žalobkyne, teda trasa elektrického vedenia k rekreačnej chate žalovaných č. X nevedie cez podružný
elektromer z RIS rekreačnej chaty č. XXX tak, ako nepravdivo a zavádzajúco tvrdia žalovaní. Žalobkyňa
je toho názoru, že žalovaní nevyvrátili dôkaz žalobkyne o skutočnom uložení ich súkromnej elektrickej

prípojky. Vo vzťahu k poukazu žalovaných na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/256/2019
a súvisiace rozhodnutie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/12/2018 žalobkyňa uvádza, že tieto
uvedené závery nie je možné použiť s ohľadom na iný skutkový stav a iných účastníkov konania, pričom
je naviac toho názoru, že dané rozhodnutia ani súdy neodôvodnili tým, že nebolo možné konštatovať
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola v danom prípade síce zamietnutá, no

podľa názoru žalobkyne sa stalo tak okrem iného na základe nesprávnych skutkových zistení súdom
a následne jeho nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaní v odvolacej duplike opakujú podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahli vo
vyjadrení k odvolaniu. V doplnení dupliky uviedli (okrem iného), že vytýčenie trase žalobkyňou zo dňa

06.09.2021 nemôžu komentovať, nakoľko neboli pri vytyčovaní a nevedia, čo sa vytyčovalo. Nikdy neboli
ani oslovení a prizvaní k riešeniu tohto problému. Žalovaní nikdy ani netvrdili, že chata č. XXX bola vo
vlastníctve TŘINECKÝCH ŽELEZÁRNÍ.13. Žalobkyňa v odvolacej triplike opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú už obsiahla
v odvolaní a odvolacej replike. Opätovne akcentuje, že čestné prehlásenie M. G. zo dňa 29.06.2018
a xerografická kópia dokladu č. 9 predložená v konaní pred súdom prvej inštancie žalovanými 1/, 2/,

sú nehodnovernými dokladmi, ktorú skutočnosť žalobkyňa počas konania pred súdom prvej inštancie
riadne vytýkala.

14. Odvolacia triplika bola odvolacím súdom doručená žalovaným 1/, 2/ na vedomie.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) za použitia § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391
ods. 1 CSP.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

17. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa
prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Základným rámcom práva na spravodlivý proces použiteľným pred civilným konaním je obsiahnuté v Čl.

6 ods. 1 Dohovoru. Uvedené právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v základom
práve na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria
obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP
a patrí k nim najmä právo na prístup k súdu, nezávislý, nestranný súd, právo na verejnosť konania
a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci.

V poslednom spomínanom práve sú obsiahnuté napr. princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní,
princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonávania dôkazov a v neposlednom rade
aj dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

18. Jedným zo zmieňovaných dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces je tak relevantná intenzita

nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Chápanie relevancie kvality odôvodnenia je dlhodobá
a konzistentne zvýrazňovaná aj v judikatúre ESĽP, ktorý v práve na riadne odôvodnenie rozsudku síce
nevidí absolútne právo strany sporu na odpoveď na úplne každý jej argument, ale vyžaduje špecifickú
odpoveď na argumenty, na odpovediach, na ktorom je rozhodnutie postavené, pričom zdôrazňuje, že
otázka relevantnosti toho-ktorého tvrdenia alebo návrhu sa posudzuje podľa okolností konkrétneho

prípadu.

19. Úlohou súdu prvej inštancie je náležite zistiť skutkový stav, právneho ho posúdiť, zaujať autoritatívny
názor na predmet konania a dostatočne ho odôvodniť. Z tohto pohľadu sa od súdu prvej inštancie
očakáva pri argumentácii „najviac práce“. Kľúčovou otázkou pri posudzovaní kvality odôvodnenia

rozhodnutia je kvalita odpovedí na otázky, ktoré sa vyskytli v priebehu konania. Ešte pred formulovaním
samotných odpovedí je dôležité, aby si súd „ujasnil“, na ktoré otázky je jeho povinnosťou odpovedať.
Nezahrnutie otázky, na ktorú bolo potrebné odpovedať (čiže úplná absencia odôvodnenia určitej časti
postupu, skutočnosti a pod.) ako aj nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca otázku,
odpoveď nelogická, nekonzistentná či nezrozumiteľná predstavujú odklon od ideálneho odôvodnia

a znižujú presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalovaní účinne
popreli skutkové tvrdenia žalobkyne, jednak ohľadne umiestnenia trasy prípojky, ako ja ohľadne ich
údajného nedobromyseľného užívania danej prípojky. Uvedený záver súd prvej inštancie vyvodil

vychádzajúc predovšetkým z listín predložených žalovanými – Zápisu zo dňa 4.5.1985 (č.l. 57),
Oznámenia zo dňa 6.5.1985 (č.l. 58), Nákresu bez označenia dátumu vyhotovenia (č.l. 59) a Čestného
prehlásenia zo dňa 29.6.2018 (č.l. 50). Vo vzťahu k uvedeným listinným dôkazom žalovaných však
žalobkyňa v konaní vzniesla určité a relevantné námietky. V podaní zo dňa 28.4.2021 (č.l. 111 spisu)a 5.5.2021 (č.l. 136 spisu) namietala hodnovernosť xerografických kópií listín – „Zápisu“ (č.l. 57),
„Nákresu“ (č.l. 59) a „Čestného prehlásenia“ (č.l. 50) formulujúc proti uvedeným listinným dôkazom
konkrétne výhrady:

- „Zápis“ nie je relevantným dokladom o skutočne vykonanom uložení vedenia nízkeho napätia, nie
sú z neho zrejmé ani žiadne hranice pozemkov, nevypovedá nič o tom, kedy mala byť nová elektrická
prípojka vybudovaná.
- Nie je možné z jeho obsahu ani zistiť, ktorú z dvoch trás predchodca žalovaných pán N. odsúhlasil.
- „Náčrt nie je relevantným dokladom o skutočne vykonanom uložení vedenia nízkeho napätia, nejde

o dobovú listinu, je z nej totiž zjavné, že sú na nej hranice súčasných pozemkov.
- „Čestné prehlásenie“ je podpísané blízkou osobou žalovaných, jeho text bol vopred pripravený
a predložený na podpisy bez možnosti zmeny a až následne podpísaný, možno sa teda podľa mienky
žalobkyne dôvodne domnievať, že ho pripravili vopred samotní žalovaní.

21. Z konštantnej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR vyplýva, že vnútroštátny všeobecný súd

musí v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyrovnať s argumentom, ktorý je ad a) „relevantný“,
„podstatný“, „významný“, resp. „týkajúci sa veci“ (relevant, important) a ktorý je zároveň ad b)
„konkrétny“ (specific), resp. formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom. Za relevantný
argument možno považovať taký argument, ktorý ak by bol vnútroštátnym všeobecným súdom
vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), malo by to vplyv na rozhodnutie vnútroštátneho

súdu (súd by napr. zamietol žalobu), aby mohlo byť argument relevantný vo vzťahu k prejednávanému
právnemu prípadu, musí súvisieť, resp. musí sa týkať otázky riešenej v tomto právnom prípade.
„Súvislosť“ tu znamená schopnosť argumentu ovplyvniť podobu argumentačného záveru v danom
argumentačnom reťazci.

22. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobkyňou vznesené námietky spĺňali atribút ad a) námietok
relevantných(akbybolivyhodnotenésúdomakodôvodné,malibytotižvplyvnavecnérozhodnutiesúdu,
uvedené námietky by boli spôsobilé ovplyvniť podobu argumentačného záveru súdu prvej inštancie
v danom argumentačnom reťazci), ad b) boli formulované dostatočne konkrétnym spôsobom a tak
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie poskytnúť na ne žalobkyni odpoveď. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie však neobsahuje žiadnu odpoveď na označené argumenty, z tohto dôvodu bolo porušené
právo žalobkyne na spravodlivý proces, ktorého čiastkovým právom je právo na riadne/dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Uvedená skutočnosť viedla odvolací súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej
inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vráteniu veci súdu prvej inštancie s poukazom
na ust. § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a rozhodnutie. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie

v novom rozhodnutí o veci vysporiadať sa preskúmateľným spôsobom so všetkými relevantnými
a konkrétnymi námietkami strán sporu.

23.Nadôvažok,majúcnazretelizásaduhospodárnostikonania,považujeodvolacísúdužvtomtoštádiu
konania za potrebné akcentovať, že v rámci dôvodov rozhodnutia bude musieť súd prvej inštancie zaujať

aj jednoznačné stanovisko, či došlo/nedošlo v súvislosti s uložením elektrickej prípojky nízkeho napätia
k vzniku vecného bremena zaťažujúceho pozemok pôvodne vo vlastníctve právneho predchodcu
žalobkyne a teraz vo vlastníctve žalobkyne v zmysle elektrizačného zákona (§ 22 zák. č. 79/1957 Zb.).

24. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že k vzniku vecného bremena podľa elektrizačného

zákona došlo, je potrebné mať na pamäti, že vecné bremená, ktoré vznikli za účinnosti elektrizačného
zákona (§ 22 zák. č. 79/1957 Zb.), zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 70/1998
Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), ktorým bol s účinnosťou od 01.07.1998 zrušený elektrizkačný
zákon. Rovnako zostalo toto právo nedotknuté i po nadobudnutí účinnosti platného zákona o energetike,

ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2005 zrušený zákon o energetike.

25. Zo skutkového vymedzenia žalobného nároku (v podaní žalobkyne – č.l. 2 p.v. spisu, č.l. 110 spisu;
č.l. 157 – vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní) plynie, že predmetom konania je
návrh žalobkyne na zaplatenie náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu

zaťaženia jej pozemku uložením prípojky nízkeho napätia. Náhrada bola požadovaná ako opakujúce sa
plnenie za konkrétne vymedzenú dobu (03.08.2015 – 11.05.2020).26. Pokiaľ by zákony týkajúce sa odvetvia energetiky priznávajúce oprávnenia k cudzím
nehnuteľnostiam v prospech vlastníkov a prevádzkovateľov energetických zariadení (napr. oprávnenie
stavať na cudzích nehnuteľnostiach stavby elektrického vedenia, odstraňovať stromy a podobne)

a ukladajúce vlastníkom nehnuteľností povinnosť strpieť výkon týchto oprávnení, t.j. upravujúce tzv.
vecné bremená (zákonné obmedzenia vlastníckeho práva), neriešili zároveň poskytovanie náhrad za
vzniknuté vecné bremená, bolo by možno odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z článku 20 ods.
5 Ústavy SR, resp. aj z § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je však len zopakovaním obsahu
uvedenej ústavnej normy. K správnej aplikácii a interpretácii ust. § 128 Občianskeho zákonníka treba

uviesť, že ods. 1 tejto právnej normy upravuje podmienky dočasného (prechodného) obmedzovania
vlastníckeho práva spočívajúce v použití veci vlastníka, zatiaľ čo ods. 2 sa týka trvalých obmedzení
vlastníckeho práva. Kritériá vyplývajúce z ods. 1 o podmienkach obmedzenia vlastníctva na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere sa netýkajú zákonných vecných bremien ako trvalých obmedzení
vlastníckeho práva, preto na rozhodovanie o náhrade za tieto trvalé obmedzenia nie sú použiteľné.

27. Pri nedostatku inej právnej úpravy by právo na náhradu za vznik zákonného vecného bremena bolo
možné odvodiť aj zo všeobecne uznávaných právnych princípov ako príkazov na ochranu základných
práv a slobôd, teda aj základného práva vlastniť a užívať majetok.

28. Pokiaľ ale tieto špeciálne predpisy, na základe ktorých vznikli zákonné vecné bremená, otázku za

s tým spojené obmedzenie vlastníckeho práva upravujú, treba podmienky vzniku a zániku práva na
náhradu, ako aj formu a spôsob náhrady posudzovať podľa v nich obsiahnutej hmotnoprávnej úpravy.
Pri aplikácii tejto úpravy treba rešpektovať zásadu zákazu pravej retroaktivity, z ktorej vyplýva, že vznik
právnychvzťahovanárokyznichvzniknutépredúčinnosťounovejprávnejúpravysazásadneposudzujú
podľa právnej úpravy platnej v dobe ich vzniku. V preskúmavanej veci by to potom znamenalo (za

predpokladu, že súd bude mať preukázané, že došlo k vzniku vecného bremena podľa § 22 ods.
2 elektrizačného zákona), že nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva bolo potrebné
posudzovať podľa tohto zákona. Pretože tento zákon umožňoval priznanie takejto náhrady len ako
jednorazovej, neprichádzalo by do úvahy jej priznanie ako opakujúceho sa plnenia za konkrétne
vymedzenú dobu. Naviac, v zmysle § 22 ods. 2 tohto zákona vlastník nehnuteľností, ktorý bol zriadením

vecného bremena podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, mohol žiadať, aby mu energetický
podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu, pričom žiadosť musela byť pod stratou nároku podaná
do troch mesiacov odo dňa, keď sa energetické dielo uviedlo do prevádzky (užívanie).

29. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti vo vznikom vecných bremien v odvetví

energetiky bola aj v nasledujúcich právnych úpravách (v zákone o energetike a v platnom zákone
o energetike) koncipovaná ako náhrada jednorazová, splatná v zákonom stanovených lehotách tomu,
kto bol vlastníkom nehnuteľností, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne. Uvedené úpravy
v prechodných ustanoveniach (§ 42 ods. 2 zákona o energetike a § 69 ods. 10 platného zákona
o energetike) deklarovali zachovanie statusu quo ante v obmedzení užívacieho práva vlastníkov

nehnuteľností dotknutých výkonom oprávnení energetických podnikov (resp. ďalších subjektov
oprávnených z vecného bremena), ktoré vznikli pred účinnosťou týchto predpisov. Nezakladali však
nárok na náhradu na obmedzenia vzniknuté pred ich účinnosťou, teda neobnovili „zaniknuté“ nároky
na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníkov pozemkov. Skutočnosť,
že zákonodarca nezvolil v tejto otázke reštitučný prístup, nemala za následok protiústavnosť týchto

predpisov (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 28/05 z 28.09.2005 publikované
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR ročník 2005 pod č. 49/2005).

30. Právny záver o nemožnosti priznať náhradu za zákonné vecné bremeno, ak tento nárok podľa
elektrizačného zákona zanikol alebo vo forme opakujúceho sa plnenia (renty) ani nevznikol, však

neznamená úplnú bezplatnosť obmedzení vlastníckeho práva vyplývajúcich z vecného bremena. Na
existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej
retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej
zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Vecné bremená zriadené na základe zákona (teda
nielen podľa spomínaných energetických zákonov) majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi

predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Ak majú nesporný verejnoprávny prvok, daný spôsobom
ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny.
Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktoré ho
obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, tzv. zákonné vecnébremená tento charakter majú rovnako. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na
ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej

úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu
úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To potom znamená, že ak špeciálne
predpisy zákonných vecných bremien neupravujú napr. náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť
úpravu súkromnoprávnu. Z ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnení
zvecnéhobremenajepovinnýznášaťprimeranénákladynazachovanie(údržbu)vecizaťaženejvecným

bremenom a na jej opravy. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom bezplatne, ale za
odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami (porovnaj nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. PL.ÚS 25/04 z 25.01.2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení zväzok 36,
ročník 2005 – I. diel pod č. 14). Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci
aplikácia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, pretože nárok vyplývajúci z tohto
ustanovenia (vychádzajúc zo skutkových okolností vymedzených žalobkyňou v žalobe) sa predmetom

konania nestal.

31. Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého opätovne posúdi uplatnený nárok žalobkyne.
V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd aj o nároku na náhradu trov

aktuálneho odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].