Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010402
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2321010402.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci odsúdeného A. B.,

na verejnom zasadnutí konanom v Galante dňa 5. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku a § 84 Trestného zákona s poukazom na §
405a Trestného poriadku súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/24/2021
zo dňa 26.04.2021, právoplatný dňa 01.10.2021 vo výroku o treste uložený odsúdenému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, prechodne bytom C., E. XX, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku s poukazom na právoplatný výrok o vine zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
účinného do 05.08.2024, pri ktorom trestnosť činu nezanikla a z ktorého bol odsúdený A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, prechodne bytom C., E. XX, uznaný za vinného
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/24/2021 zo dňa 26.04.2021, právoplatným dňa
01.10.2021, odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, prechodne bytom

C., E. XX,

u k l a d á

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, s použitím § 36 písmeno l) Trestného
zákona a § 37 písmeno m) Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 45 odsek 3 Trestného zákona, § 414 odsek 1 Trestného poriadku sa už vykonaný trest uložený
týmto rozsudkom zrušeného trestného rozkazu započítava do výkonu týmto rozsudkom uloženého
trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 26.04.2021, sp. zn. 2T/24/2021, právoplatný dňa
01.10.2021 bol odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len odsúdený), uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky
s probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sapreukázateľne uchádzať o zamestnanie a to za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zároveň

bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 7.938,50 eur.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405a ods. 2 Trestného poriadku v konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát,
a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §84

Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa
§84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh

uloženého trestu započítanie možné.

Podľa 405d ods. 1 Trestného poriadku na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok
proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a
o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak.

Podľa 405d ods. 2 Trestného poriadku rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom
zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom
zasadnutí sa použijú primerane.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Novelou Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. na základe zákona č. 40/2024 Z.z., ktorá nadobudla

účinnosť dňom 06.08.2024, došlo k zániku trestnosti takého konania, ktoré spočíva v zničení, poškodení
alebo urobení neupotrebiteľnou cudzej veci pri spôsobení škody na cudzom majetku nepresahujúcej
sumu 700,- eur vzhľadom na zmenu znenia ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona. V dôsledku
tejto zmeny zákona samosudkyňa, ktorá vo veci odsúdeného aj pre zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s poukazom

na § 138 písm. e) Trestného zákona rozhodla v prvom stupni, v súlade s § 405a odsek 1 Trestného
poriadku preskúmala právoplatný trestný rozkaz a zistila, že odsúdený spôsobil poškodením cudzej
veci škodu v sume 430,50 eur, čo zodpovedalo malej škode podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona
v znení účinnom do 05.08.2024 (spodná hranica tzv. malej škody bola v sume prevyšujúcej sumu 266
eur), za čo bol uznaný za vinného vo vzťahu k § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení

účinnom do 05.08.2024, avšak táto škoda nepredstavuje malú škodu podľa § 125 odsek 1 Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024 ( spodná hranica tzv. malej škody je v sume prevyšujúcej sumu
700 eur), preto trestnosť tohto činu zanikla. Za takto zisteného stavu dospel súd k záveru, že trestnosť
zanikla i vo vzťahu k uznaniu viny podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona

v súvislosti s tým, že páchateľ poškodzovania cudzej veci čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(vlámaním), pretože dňom 06.08.2024 zanikla trestnosť činu právne kvalifikovaného podľa základnej
skutkovej podstaty, ktorý podmieňuje aplikovateľnosť kvalifikovanej skutkovej podstaty v ustanovení §
245 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. V tomto prípade ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá
vychádza zo základnej skutkovej podstaty, pričom platí, že ak zanikne trestnosť konania v základnej

skutkovej podstate, nemožno aplikovať ani kvalifikovanú skutkovú podstatu.

Ďalej súd zo súdneho spisu zistil, že odsúdenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačnýmdohľadom, pričom trestnosť zbiehajúceho sa trestného činu – prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na výšku spôsobenej škody dňom
06.08.2024 nezanikla. Podľa aktuálnej lustrácie sa odsúdený nenachádza v evidencii Zboru väzenskej

a justičnej stráže. S poukazom na uvedené súd nariadil termín verejného zasadnutia podľa § 405d
odsek 2 Trestného poriadku pre účely verejného vyhlásenia rozsudku, upovedomil o ňom odsúdeného
a prokurátora, pričom odsúdenému bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručené
fikciou a bol o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti poučený. Na verejnom
zasadnutí konanom v neprítomnosti odsúdeného súd v zákonnej lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia

účinnosti zmeny Trestného zákona rozhodol rozsudkom podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného
poriadku o tom, že ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu sp. zn. 2T/24/2021 zo dňa
26.04.2021, právoplatného dňa 01.10.2021, pretože dňom 06.08.2024 zanikla podľa § 84 Trestného
zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase jeho spáchania znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024.

Rozsudok súdu zo dňa 05.09.2024 sa nedotýka právoplatného výroku o vine, preto súd berúc do úvahy
právoplatne uznanú vinu odsúdeného za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, uložil mu novým rozsudkom za tento trestný čin
trest podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorým sa riadi celý výrok
o treste, nakoľko je právne neprípustné, aby súd ukladal nový trest podľa Trestného zákona účinného

v inom znení, akým sa riadi právoplatný výrok o vine. Trestný zákon je nutné pri výroku o vine a treste
brať ako celok, t.j. nie je možné posúdiť výrok o vine podľa jedného Trestného zákona a výrok o treste
podľa iného Trestného zákona. V takýchto prípadoch je teda nutné ukladať trest podľa zostávajúcich
trestných činov (v prípade viacerých trestných činov podľa najprísnejšieho z nich), ktorých trestnosť činu
nezanikla a to podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol trest ukladaný, a nie podľa Trestného

zákona účinného po novele. Pri určovaní konkrétnej výmery nového primeraného trestu za vyššie
uvedený trestný čin, pri ktorom nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona súd vychádzal
zo základného obmedzenia spočívajúceho v tom, že (nový) primeraný trest nemôže byť prísnejší ako
ten, ktorý bol uložený v pôvodnom zrušenom výroku o treste, čo vyplýva z podstaty a zmyslu konania
upraveného v ustanoveniach § 405a a nasl. Trestného poriadku. Novým primeraným trestom teda môže

byť aj trest rovnaký, ktorý už bol uložený, avšak nikdy nie trest prísnejší, ako už bol uložený, tým že
nemožno preskúmavať výrok o vine.

Súd odsúdenému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa
priznal k spáchaniu skutku a jeho spáchanie úprimne oľutoval spáchanie. U obžalovaného súd vzhliadol

jednu priťažujúcu okolnosť, a to že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd vychádzal pri ukladaní trestu zo základnej trestnej sadzby
6 mesiacov až 3 roky.

Rešpektujúc zákonné zásady ukladania trestov uložil súd odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere

1 rok, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom zohľadnil najmä skutočnosť,
že sa obžalovaný k spáchanej trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval. Zároveň však bolo potrebné
prihliadnuť aj na kriminálnu minulosť odsúdeného, ktorý pred spáchaním tejto trestnej činnosti bol
už 10 krát súdne trestaný, pričom spolu má v odpise registra trestov evidovaných trinásť záznamov.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že odsúdený sa opakovane v minulosti dopúšťal aj protiprávneho

konania na úrovni priestupkov rôzneho charakteru. S poukazom na sklony odsúdeného k páchaniu
trestnej činnosti ako aj na bezvýslednosť doterajších pokusov o jeho nápravu mu nebolo možné napriek
priznaniu a úprimnému oľutovaniu skutku uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ale ani žiaden
z alternatívnych trestov. Ak totiž k náprave odsúdeného neviedli doposiaľ uložené podmienečné, ale ani
opakovane uložené a vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody ako najprísnejšie prostriedky

trestania, nemožno očakávať, že by k jeho náprave mohol viesť akýkoľvek alternatívny trest, teda že
by alternatívny trest odsúdeného odradil od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň však
nebolo možné uložiť napriek bohatej trestnej minulosti odsúdeného nepodmienečný trest, pretože nový
primeraný trest nesmie byť prísnejší ako trest uložený rozhodnutím, ktorého výrok o treste sa zrušuje,
pričom platí, že nepodmienečný trest odňatia slobody je vždy prísnejší ako akýkoľvek podmienečný

trest. S poukazom na uvedené, ako aj na okolnosti prípadu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu na 3 roky. Pri rozhodnutí o povolení podmienečného
odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na skutočnosť, že na prevažnúväčšinu predchádzajúcich odsúdení sa na odsúdeného vzťahuje fikcia neodsúdenia, teda sa na neho
hľadí, akoby odsúdený nebol.

Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, súd
považuje za zákonný, primeraný, spravodlivý a súčasne spôsobilý naplniť účel trestu z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania odsúdeného
spoločnosťou.

Zároveň súd samostatným výrokom rozhodol o započítaní už vykonaného trestu do výkonu týmto
rozsudkom uloženého trestu avšak bez uvedenia presného obdobia a to z dôvodu viazanosti započítania
na právoplatnosť rozhodnutia o primeranom treste.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po

vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie má odkladný účinok.