Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201317
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5622201317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa
spravodajkyňa), v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX, 2/ E.
C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/X, G. H., 3/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/
X, B., 4/ G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, 5/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
M. XXXX/XX, H., 6/ K. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, H., všetci žalobcovia právne
zastúpení JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti
žalovaným: 1/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. D. XXX, 2/ P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom O. D. XXX, 3/ P. N., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/X, G. H., všetci žalovaní právne
zastúpení: JANČI § Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský
Mikuláš IČO: 47 258 748, o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/24/2022-411 zo dňa 31.augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II.
Žalobcom v rade 1/ až 6/ p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ až 3/ n á r o k na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výlučnou vlastníčkou v 1/1 v pomere k celku
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese G. H., obec a katastrálne územie G. H., a to byt č. XX
nachádzajúci sa vo vchode XX na X. poschodí bytového domu: Q. E. XX Q. M. R. XXXX, postaveného
na pozemku C KN parcela č. 854/52 o výmere 2562 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
vrátane podielu vo veľkosti 3910/746500-ín v pomere k celku na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve vrátane podielu vo veľkosti 3910/746500-ín v pomere k celku k

pozemku C KN parcela číslo 854/52 o výmere 2562 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
na ktorom je bytový dom postavený, bola ku dňu smrti K. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo
XXXXXX/XXX, naposledy trvale bytom G. H. – M. H., X. XXXX XXXX/XX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX
(výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 6/ voči žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (výrok III.).
2.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový a právny stav:Dňa 08.03.2018 bola medzi poručiteľkou K. C. v právnom postavení predávajúcej a žalovanými 1/ a 2/
v právnom postavení kupujúcich uzavretá kúpna zmluva, predmetnom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti rozsudku za kúpnu cenu 14.500,-Eur s tým, že

v zmysle článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu v
hotovosti, v deň podpisu tejto zmluvy. Podpis predávajúcej bol osvedčený na matrike Mesta Liptovský
Mikuláš.
Z potvrdenia L. P. G. H. mal preukázané, že poručiteľka bola umiestnená v ich zariadení od 27.09.2016
do XX.XX.XXXX, kedy zomrela.

Keďže žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že v čase vykonania právneho úkonu – Kúpnej
zmluvy zo dňa 08. 03. 2018 poručiteľka konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny
úkon neschopnou, ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti právneho úkonu (predmetnej kúpnej
zmluvy).
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase vykonania prevodného úkonu - kúpnej zmluvy
neexistovalo rozhodnutia o osobnom stave poručiteľky, ktorým by bola obmedzená spôsobilosť na

právne úkony a ktorým by súd bol v zmysle § 193 CSP viazaný. Pretože pre posúdenie duševného stavu
poručiteľky boli potrebné vedecké poznatky, vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalecký posudok č.
21/2023(č.l.289–329spisu)vypracovalaznalkyňaH.I.S.(znalkyňazodboruZdravotníctvoafarmácia,
odvetvie Psychiatria) post mortem (t.j. po smrti poručiteľky), pričom vychádzala zo svedeckých výpovedí
a zo zdravotnej dokumentácie nebohej, ktorú mala k dispozícii, keďže zdravotný stav poručiteľky nebol

objektivizovaný psychologickým vyšetrením, prípadne skríningovým testom za jej života.

Znalkyňa jednoznačne potvrdila, že rozumové, rozpoznávacie a vôľové schopnosti poručiteľky boli
znížené, trpela depresiou, demenciou, poruchami pamäte, bola ľahko ovplyvniteľná. U poručiteľky bola
výrazne znížená schopnosť samostatného bežného každodenného fungovania, na väčšinu úkonov

vyžadovala súčinnosť a pomoc iných osôb. Znalkyňa sa priklonila k obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony za predpokladu, ak by K. C. žila.

Mal preukázané, že poručiteľka v čase vykonania právneho úkonu dňa 08.03.2018 trpela takou
duševnou poruchou, ktoré ju robila na tento právny úkon neschopnou. Na uvedenej skutočnosti nič

nemení ani to, že podľa znalkyne poručiteľka mohla vedieť, že predáva byt, komu a za akú cenu, pretože
jej porozumenie bolo len okrajové, nebolo dostatočné do hĺbky a do všetkých dôsledkov. Znalkyňa ďalej
potvrdila, že poručiteľka sa slobodne rozhodnúť nevedela, pretože bola postihnutá demenciou, bola
zmätená, dezorientovaná, mala ťažké depresie a poruchy pamäte. Je nepochybné, že pre platnosť
právneho úkonu sa vyžaduje existencia vôle, ktorá je výsledkom jeho vlastného slobodného vytvorenia.

Poručiteľka sa v dôsledku svojho ochorenia slobodne rozhodnúť nevedela, čo je ďalším dôvodom
neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K procesnej obrane žalovaných 1/ až 3/ohľadne ich dobromyseľnosti pri nadobúdaní predmetnej
nehnuteľnosti dal do pozornosti Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 173/2013 zo dňa
20.08.2014, ktorý predstavuje odklon od predchádzajúcej judikatúry súdov, ktorá vyžadovala bezpečné

zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania a svoje konanie
ovládať, pričom nie je prípustné urobiť taký záver iba na základe pravdepodobnosti, či za skutkových
okolností, ktoré neumožnia vykonať v uvedenom smere celkom jednoznačne skutkový záver. Označený
nález posudzuje dva oproti sebe stojace princípy, a to na jednej strane ochrana osôb konajúcich v
duševnej poruche, ktorá však musí byť na druhej strane vyvážená ochranou osôb, ktoré v dobrej viere

vstupujú do právnych vzťahov s týmito osobami, bez toho, aby o duševnej poruche vedeli.

Konštatoval, že v súdenom prípade nemožno prisvedčiť tvrdenej obrane žalovaných o ich
dobromyseľnosti, keďže táto nevyplýva ani z okolností, za ktorých bol predmetný právny úkon vykonaný.
V čase vykonania právneho úkonu mala poručiteľka 72 rokov, žila sama, zjavne bola dezorientovaná a

žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť o jej nepriaznivom zdravotnom stave, o jej predchádzajúcej hospitalizácii
na psychiatrickom oddelení. Dospel k záveru, že uzavretie predmetného právneho úkonu zo strany
poručiteľky bolo výsledkom aktívneho pôsobenia jej sestry – žalovanej 3/ a súčasne matky žalovaného
1/ a zároveň výsledkom vysokej ovplyvniteľnosti a dôverčivosti poručiteľky ako dôsledok, resp. súčasť
jej ochorenia.

Taktiež mal vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či zo strany žalovaných 1/ a 2/ ako kupujúcich došlo
k reálnemu vyplateniu kúpnej ceny predávajúcej. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného 1/, kúpna cena
bola stanovená na 14.500,-Eur výlučne z dôvodu, aby táto bola vyplatená v hotovosti a nie prevodom
na účet poručiteľky, keď v zmysle ust. § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti jezakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000,-Eur. Žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné
bremeno a nepreukázali, že skutočne kúpnu cenu poručiteľke vyplatili, nebolo preukázané, že by táto
kúpnou cenou vôbec disponovala, keďže túto finančnú hotovosť ani neuložila do trezoru v zariadení pre

seniorov, v ktorom bola umiestnená, táto hotovosť sa nikdy po jej smrti nenašla.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a určil, že výlučnou vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti v čase svojej smrti bola K. C., ktorý určovací výrok konzumuje nadbytočný
výrok o určenie, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Preto
o negatívnom určovacom výroku nerozhodol.

3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade 1/
až 3/. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcov zaviaže na úhradu
trov konania. Podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP.
Vo vzťahu k platnosti právneho úkonu argumentovali tým, že súd pri riešení prejudiciálnej otázky

dostatočne nepreskúmal Znalecký posudok č. 20/2023 (správne má byť č. 21/2023 – poznámka
odvolacieho súdu), v ktorom znalkyňa uviedla: „Samotný akt podpisu kúpnej zmluvy bola schopná
vykonaťvsprievodedruhejosoby.Pokiaľideoporozumenieobsahu,tohtobolaschopnáčiastočne,resp.
v hrubých rysoch, to znamená, že mohla vedieť, že predáva svoj byt, mohla vedieť komu ho predáva,
mohla vedieť za akú cenu.“ Na základe uvedeného je zjavné, že poručiteľka mohla vykonať akt podpisu

kúpnej zmluvy a zároveň znalecký posudok nevylučuje možnosť porozumenia obsahu predmetnej
zmluvy zo strany poručiteľky. Keďže poručiteľke poskytovali starostlivosť v starobe a chorobe, kupovali
jej lieky, ošatenie a trávili s ňou voľný čas, tak z ich strany sa jednalo o dobromyseľné konanie, s
prihliadnutím na skutočnosť, že v dobe kedy bola poručiteľka umiestnená v zariadení pre seniorov L. P. ju
preukázateľne pravidelne navštevovali, vytvorili si na návštevy čas a priestor, navštevovali s ňou lekárov,

pričom uvedené považovali za samozrejmosť, nie za účelové konanie. Žalobcovia nejavili záujem o
trávenie času s poručiteľkou a o poručiteľku, o čom značí aj nízka intenzita ich návštev v zariadení pre
seniorov L. P..

JednostrannéavýlučnéprevzatieargumentácieuvedenejvcitovanomNálezeÚstavnéhosúduČRnieje

možné úplne alebo bez výhrad aplikovať v predmetnom súdnom konaní, v nadväznosti na čo poukázali
na súdom prvej inštancie prezentované dva oproti sebe stojace dva princípy – na jednej strane ochrana
osôb konajúcich v duševnej poruche, ktorá musí byť vyvážená ochranou osôb, ktoré v dobrej viere
vstupujú do právnych vzťahov práve s takýmito osobami.

K otázke ich dobromyseľnosti namietali záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 30. odôvodnenia
napadnutého rozsudku z dôvodu, že síce mali vedomosť o zdravotnom stave poručiteľky, ale predmetnú
vedomosť mali z dôvodu sústavného kontaktu a záujmu o osobu poručiteľky a práve v takom rozsahu,
že konali v dobrej viere a dobromyseľne pri uzatváraní kúpnej zmluvy s ňou. Tvrdenie súdu, že ku
uzavretiu kúpnej zmluvy malo zo strany poručiteľky dôjsť prostredníctvom aktívneho pôsobenia na jej

osobu zo strany žalovanej 3/, považujú za neopodstatnené, nakoľko pre poručiteľku boli najbližšie osoby,
s ktorými bola v dennom kontakte, pričom prevod predmetnej nehnuteľnosti nebol vykonaný na základe
pôsobenia žalovanej 3/, ale na základe slobodnej vôle poručiteľky, ktorá prevod predmetného bytu
považovala za zadosťučinenie za poskytnutú starostlivosť a záujem o jej osobu. Uvedené tvrdenie súdu
prvej inštancie považujú za ničím nepreukázané a pokiaľ konajúci súd dospel k uvedenému záveru z

vykonanýchdôkaznýchprostriedkov,taktotojehokonštatovanieazávermalibyťriadneavyčerpávajúco
odôvodnené.

Právny úkon bol zo strany poručiteľky a z ich strany urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne, pričom
na nich prešlo vlastnícke právo k predmetnému bytu a nie je právny dôvod na to, aby bol byt zahrnutý

do dedičstva. Zároveň trvajú na tom, že konali pred, počas aj po uzavretí kúpnej zmluvy dobromyseľne
a o poručiteľku javili vážny záujem.
4.
Žalobcovia v rade 1/ až 6/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v rade 1/ až 3/ poukázali na to, že aj
slovenská právna úprava chráni osoby konajúce v duševnej poruche (nielen tým, že ich konanie sa

považuje za neplatné, ale napríklad aj tým, že takéto osoby nezodpovedajú za škodu, ktorú spôsobia
a podobne).Okresný súd v prejedávanej veci zistil, že poručiteľka konala v duševnej poruche s istotou, ktorá dokonca
prevyšuje dôkazný štandard vymedzený v bode 29. odôvodnenia. Zo znaleckého posudku aj výpovede
znalkyne (body 18. a 19.) vyplýva, že poručiteľka:

- v čase smrti trpela duševnou poruchou, ktorá odôvodňovala obmedzenie jej spôsobilosť na právne
úkony,
- bola nesamostatná, mala znížené rozumové, rozpoznávacie aj vôľové schopnosti,

- bola ľahšie ovplyvniteľná osobami, ktoré s ňou boli v kontakte a mala sklony im vyhovieť,

- nemala predstavu, čo sa bude s bytom diať a ako naloží s kúpnou cenou (bod 19)

- nebola plne schopná sa rozhodovať, jej spôsobilosť na právne úkony nebola na sto percent.

Pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že podľa znalkyne bola poručiteľka schopná vykonať samotný
akt podpisu, tak to bola schopná vykonať iba v sprievode druhej osoby a porozumieť obsahu mohla
iba v hrubých rysoch, teda, že byt predáva, komu a za akú cenu. Schopnosť porozumieť v hrubých
rysoch obsahu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nestačí na platný právny úkon. Takúto
schopnosť majú aj neplnoleté fyzické osoby, ale právny úkon takejto osoby by bol neplatný. Nakladanie

s nehnuteľnosťami patrí medzi najzávažnejšie druhy právnych úkonov a pred neuváženým nakladaním
s nehnuteľnosťami chránia osobitné požiadavky na formu a obsah takýchto právnych úkonov. Bolo by v
rozpore s zmyslom a účelom tejto ochrany, ak by na platný právny úkon stačilo porozumieť jeho obsahu
iba v hrubých rysoch.

Dobromyseľnosť žalovaných pri uzavieraní kúpnej zmluvy vyvrátili skutočnosti zistené dokazovaním.
Žalovaní vedeli o duševnej chorobe poručiteľky, o jej zlom zdravotnom stave, ale napriek tomu
si nepočínali pri uzavieraní zmluvy dostatočne obozretne. Preto nemôže prevážiť ich záujem nad
ochranou, ktorú je potrebné poskytnúť duševne chorým osobám.
5.

Žalovaní v rade / až 3/ v replike opätovne opakujúc odvolaciu argumentáciu namietali, že súd
prvej inštancie dostatočne nepreskúmal Znalecký posudok č. 20/2023 (správne má byť č. 21/2023 –
poznámka odvolacieho súdu), z ktorého explicitne vyplýva, že poručiteľka mohla vedieť, že predáva
svoj byt, mohla vedieť komu ho predáva a za akú cenu a súčasne mohla vykonať akt podpisu kúpnej
zmluvy. Na základe tejto skutočnosti trvajú na tom, že poručiteľka mohla vykonať právny úkon uzavretia

kúpnej zmluvy a rovnako porozumieť jej obsahu, s čím súvisí aj platnosť tohto právneho úkonu.
Poručiteľka neuzatvorila kúpnu zmluvu v čase bezprostredne predchádzajúcom jej smrti, ale konkrétne
dňa 08.03.2018, pričom dňom úmrtia poručiteľky je deň XX.XX.XXXX, z čoho je nesporné, že medzi
uzatvorením kúpnej zmluvy a úmrtím poručiteľky uplynul dlhší čas.
6.

Žalobcovia v rade 1/ až 6/ nevyužili právo reagovať na repliku duplikou.

7.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9.
V súdenej veci je podstata odvolacej argumentácie, týkajúca sa otázky platnosti právneho úkonu
(spornej kúpnej zmluvy), založená len na inom hodnotení Znaleckého posudku č. 21/2023, z ktorého
odvolatelia vyselektovali len tú pasáž, ktorá zdanlivo vyhovuje ich verzii založenej na tom, že poručiteľkamohla vykonať akt podpisu predmetnej kúpnej zmluvy s tým, že predmetný znalecký posudok nevylučuje
možnosť porozumenia obsahu predmetnej zmluvy zo strany poručiteľky.
10.

V prvom rade vo všeobecnosti k znaleckému dokazovaniu je potrebné zdôrazniť, že úlohou znalca nie
je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky (porov. § 207 ods. 2 CSP, resp. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 832). Súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných
záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto

preskúmanie mohli zodpovedne urobiť (porov. R 1/1981). Súd síce hodnotí znalecký posudok ako každý
iný dôkaz, no faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné
závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v
tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci
vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania (IV.
ÚS 389/2020, IV. ÚS 145/2012, I. ÚS 115/2023).

11.
V tomto kontexte nemožno súdu prvej inštancie nič vytknúť, nakoľko súd prvej inštancie sa podrobne
zaoberal vypracovaným znaleckým posudkom, a jeho závery vzal do úvahy v korelácií s ostatnými vo
veci vykonanými dôkazmi.

12.
Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne zistené, že predávajúca poručiteľka v čase podpisu kúpnej
zmluvy trpela duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nemohla posúdiť význam a dôsledky tohto
právneho úkonu, keďže už v čase jeho uzavretia bola v takom zlom psychickom stave, v dôsledku
ktorého sa nevedela slobodne rozhodnúť, pretože trpela demenciou, organickou afektívnou poruchou,

ktoré sa prejavovali zhoršením pamäti, smútkom, kolísaním nálad, nespavosťou, stavmi dezorientácie,
stratou pamäte, úbytkom rozumových schopností, poklesom intelektu, poklesom záujmu, postupne
stratousamostatnosti,neschopnosťousamostatnéhofungovania,poruchamisprávania,neschopnosťou
naplánovať si činnosti a odkázanosťou na pomoc inej osoby. V nadväznosti na uvedené odvolací
súd v tomto rozsahu odkazuje na podstatné závery Znaleckého posudku č. 21/2023 ako i názor

súdom ustanovenej znalkyne prezentovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sú zhrnuté
v bodoch 18. a 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu
osoba, ktorá bola v dennom kontakte s poručiteľkou (ako to tvrdia samotní odvolatelia) musela mať o
závažnosti týchto nepriaznivých prejavov ochorenia poručiteľky vedomosť, čo vylučuje záver o ich dobrej
viere ako osôb, ktoré s poručiteľkou v takomto stave právny úkon uzatvárali. Odvolací súd považuje

za nepravdepodobné, aby vyššie opísané prejavy ochorenia, nevyvolali u každej obozretnej osoby
pochybnosti o spôsobilosti vykonať tak zásadný právny úkon, ktorým osoba v takom stave prevádza
svoj majetok.
13.
Vychádzajúc zo všetkých skutkových zistení učinených súdom prvej inštancie odvolací súd dospel

k záveru, žetieto v ich súhrne jednoznačne preukazujú, že kúpna zmluva uzavretá medzi poručiteľkou
ako predávajúcou a žalovaným 1/ a 2/ ako kupujúcimi je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko
poručiteľka v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila k tomuto
právnemu úkonu neschopnou v dôsledku nemožnosti posúdiť následky tohto svojho úkonu vo všetkých
súvislostiach. Rozumové, rozpoznávacie i vôľové schopnosti poručiteľky boli znížené a poručiteľka sa

v dôsledku svojej choroby nevedela slobodne rozhodnúť.
14.
Aj druhú nosnú časť odvolacej argumentácie odvolateľov ohľadne danosti ich dobromyseľnosti pred,
počas aj po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Záver súdu
prvej inštancie, podľa ktorého z okolností, za ktorých bol predmetný právny úkon vykonaný, žiadna

dobromyseľnosťžalovanýchnevyplýva,jeplneopodstatnený.Žalovanívrade1/až3/(ktorísúnavzájom
aj blízkymi osobami) mali vedomosť o nepriaznivom zdravotnom stave poručiteľky i jej hospitalizácii
na psychiatrickom oddelení. Samotní žalovaní 1/ až 3/ túto vedomosť vo svojom odvolaní potvrdzujú
dôvodiac, že ju mali kvôli sústavnému kontaktu s poručiteľkou a záujmu o jej osobu. Bez hodnotenie
primeranosti dohodnutej kúpnej ceny (14.500,-Eur) vo vzťahu k predmetu kúpy (jednoizbový byt), ktorá

mala byť vyplatená v hotovosti, čo podľa ničím nepreukázaného tvrdenia žalovaného 1/ mala chcieť
samotná poručiteľka (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku), považuje odvolací súd za zásadné aj
to,žežalovaní1/a2/neunieslidôkaznébremeno,žekúpnucenuporučiteľkeajskutočnevyplatili(nebolo
preukázané, že by poručiteľka takouto sumou disponovala a predmetná suma peňazí sa nikdy nenašlaani po jej smrti). Samotná žalovaná 3/ v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla (bod 13. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), že v deň uzavretia kúpnej zmluvy bola poručiteľka trochu nespokojná a keď
došla „domov“ bola taká nepokojná. Podľa vlastného tvrdenia žalovanej 3/ to mala byť ona, ktorá

napomenula poručiteľke nápad, že sa má uzatvoriť kúpna zmluva.
15.
Odvolací súd akcentuje, že len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté
spochybňovaniesprávnostirozhodnutiasúdučikritikajehoprístupuzvolenéhopriprávnomposudzovaní
veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na

spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami,
aleaniprávovyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovať
sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,
II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných

dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.
16.
V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

17.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom v rade 1/ až 6/ ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovaným v rade 1/ až 3/,
ktorí vo veci podaného odvolania úspech nemali s tým, že povinnosť žalovaných v rade 1/ až 3/ nahradiť

žalujúcej strane trovy konania je solidárna. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)