Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013767
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119013767.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 06.08.2024,
o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
14.11.2023 pod sp. zn. 9T/61/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
sa trestné stíhanie proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného do 06.08.2024, ktorý mal spáchať tak, že
ako samostatne konajúci konateľ spoločnosti ThermiSS, s. r. o., Trnava, Bulharská č. 2476/4, IČO: 45
672 822, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2014 uzatvorenej s D. E. odpredal osobné motorové
vozidlo zn. Ford Focus, modrej metalízy, EVČ C., VIN:F. za sumu 750,- € a na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 04.04.2014 uzatvorenej s G. H. odpredal nákladné motorové vozidlo zn. Fiat Ducato, bielej
farby, EVČ C., VIN: I., za sumu 8.268 €, pričom v tejto dobe spoločnosť už iný majetok nevlastnila a
nevykonávala už žiadnu obchodnú činnosť na zabezpečenie ďalších príjmov a peniaze vo výške 8.268
€ získané predajom vozidla si dňa 07.04.2014 vyplatil na čiastočné uspokojenie svojich pohľadávok voči
spoločnosti v celkovej výške 40.873,91 € z titulu poskytnutých pôžičiek a nevyplatených cestovných
náhrad a kúpnu cenu vo výške 750,- € za predaj vozidla Ford Focus započítal na čiastočnú úhradu

pohľadávky voči bývalému zamestnancovi D. E., a to aj napriek skutočnosti, že v čase predaja vozidiel
mala spoločnosť ThermiSS s.r.o. najmenej štyroch veriteľov s najmenej štyrmi splatnými pohľadávkami
a to pohľadávku vo výške 3.531,30 € voči bývalému zamestnancovi D. B. z titulu nevyplatenej mzdy
a cestovných náhrad, pohľadávku vo výške 12.838,- € voči bývalému zamestnancovi D. E. z titulu
nevyplatenej mzdy a cestovných náhrad, pohľadávku vo výške najmenej 23.034,06 € voči bývalému
konateľovi G. J. z titulu poskytnutej pôžičky a nevyplatenej mzdy a cestovných náhrad a pohľadávku

voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. vo výške 35.753,09 € z titulu poskytnutého úveru a príslušných
úrokov, pričom čiastočným uspokojením iba pohľadávky obvineného spôsobil veriteľom D. B., D. E., G.
J. a Všeobecnej úverovej banke, a.s., škodu podľa znaleckého posudku č. 17/2018 vo výške 7.515 €.

z a s t a v u j e ,

pretože je trestné stíhanie premlčané.

o d ô v o d n e n i e :NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňaobžalovanéhoA.B.podľa§285písm.b)Trestnéhoporiadku
oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. 1Pv 783/15/2207-52 zo dňa
29.10.2019, pre prečin zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť tak, ako je vyššie uvedené, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodených: spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35
72 48 03, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. M. XXX/XX, XXX XX
D. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. M. XX, XXX XX E., a D. B., nar. XX.XX.XXXX , bytom O. M. XXX,

XXX XX P., so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 603-609 spisu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava,
považujúc napadnutý rozsudok za nezákonný.

V písomnom odôvodnení odvolania namietala (skrátene), že naplnanie objektívnej i subjektívnej stránky

predmetného trestného činu bolo bezpochyby preukázané, nepredloženie kompletného účtovníctva zo
strany obžalovaného nepovažuje v daných súvislostiach za opodstatnené, výšku škody bolo možné
ustáliť na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov ako i návrhu na vyhlásenie konkurzu,
ktorý obsahoval rozpis záväzkov. Rovnako sa nestotožnila s konštatovaním súdu prvého stupňa
o nezákonnosti znaleckého posudku Ing. Miroslava Šefčíka, ktorý považuje za plne súladný s Trestným

poriadkom aj napriek chýbajúcim účtovným dokladom. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a prejednanie.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajkyne, ktorý s názorom
prokuratúry nesúhlasí, napadnutý rozsudok považuje za zákonný, ktorého výsledky vyplývajú jednak

z vykonaného dokazovania a tiež chybami prípravného konania a to i pokiaľ ide o skutkovú vetu, v ktorej
v zmysle ustálenej judikatúry absentovali výpočty pomeru pomerných uspokojení jednotlivých veriteľov.
Zároveň poukázal na dĺžku trestného konania, ktorá presiahla 10 rokov a novelizáciu trestného zákona,
ktorá ma vplyv na plynutie premlčacích lehôt.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie dňa 11.03.2025 v prítomnosti obžalovaného, obhajcu
obžalovaného, prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a za splnenia zákonných podmienok
v neprítomnosti poškodených.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol v zmysle písomného
odôvodneniaodvolaniuokresnejprokurátorky tomutovyhovieťapozrušenírozsudkuvráteniaveci súdu
prvého stupňa na nové konanie poukazujúc na špecifiká, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli.

Obžalovaný i jeho obhajca na verejnom zasadnutí uviedli, že nad rámec svojho vyjadrenia k odvolaniu
prokurátorky v danom štádiu konania dávajú do pozornosti tú skutočnosť, že súd sa v tejto kauze
už nemusí zaoberať otázkou materiálnej trestnosti skutku, pretože už samotná právna úprava resp.
novela Trestného zákona č. 40/2024 Zb. zák. účinná od 06.08.2024 vedie k jednoznačnému záveru,
že predmetné trestné stíhanie je premlčané. Skutok, ktorý je predmetnom konania bol pôvodne

kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ( ďalej
len TZ), pričom obžalovanému bola kladená za vinu škoda vo výške 7515,- eur. Podľa právnej
úpravy do 05.08.2024 sa táto škoda považovala za väčšiu škodu podľa pôvodného znenia § 125
ods. 1 TZ. V nadväznosti na túto kvalifikáciu bola určená príslušná trestná sadzba s účinnosťou od
06.08.2024, však novela zákona výrazne mení vymedzenie výšky škody tak, že škoda vo výške 7515,-

eur už nepredstavuje škodu väčšiu, ale spadá iba pod malú škodu podľa nového znenia § 125 ods.
1 TZ. Na základe tejto novely konkrétne v súvislosti so zmenou výšky škody došlo v tomto prípade
k prekvalifikovaniu skutku z § 240 ods. 1, ods. 2 TZ na § 240 ods. 1 TZ. Táto zmena má priamy
vplyv na posudzovanie premlčania, keďže premlčacia doba sa v slovenskom trestnom práve odvíja
od závažnosti trestného činu a trestnej sadzby. Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom

ustanovenej premlčacej doby. Podľa § 87 ods. 1 písm. e) TZ trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je v danom prípade 3 roky. Keďže skutok, ktorý je predmetnom tohto konania je po novele
klasifikovaný ako prečin podľa § 240 ods. 1 TZ, vzťahuje sa na neho 3 ročná premlčacia doba. Táto
začala plynúť odo dňa keď došlo k dokonaniu trestného činu. Z uvedeného je zrejmé, že 3-ročnápremlčacia doba tak uplynula dňa 07.04.2017. V tomto prípade však k vzneseniu obvinenia došlo až
dňa 12.06.2017, teda až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. V súlade s tým je nepochybné, že
trestnosť činu zanikla v zmysle § 87 ods. 1 písm. e) TZ a teda je potrebné trestné stíhanie zastaviť

ex offo na základe ust. § 9 ods. 1 písm. a) TP, ktorý ustanovuje, že ak je trestné stíhanie premlčané,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Tento záver potvrdzuje aj stanovisko NS SR pod sp.
zn. Tpj 129/2024 zo dňa 28.11.2024. Na základe uvedeného obž. žiada odvolací súd, aby odvolanie OP
zamietol, pričom je potrebné výslovne konštatovať, že trestné stíhanie obž. je premlčané a jeho ďalšie
vedenie je neprípustné.

Verejné zasadnutie krajský súd po záverečných návrhoch odročil na 18.03.2025, ktoré následne
pokynom predsedu senátu zrušil a učinil svoje rozhodovanie v zmysle § 326 ods.1 písm. b) Trestného
poriadku už na neverejnom zasadnutí dňa 12.03.2025, nakoľko po preskúmaní veci bolo zrejmé, že
vytýkané chyby nebude možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisového materiálu dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrené potrebné zrušiť, ale nie z dôvodov, ktoré namieta prokurátorka
v dôvodoch svojho odvolania, ale z dôvodu, že trestné stíhanie je v uvedenej veci z dôvodu premlčania
neprípustné.
NaobžalovanéhoA.B.bolapodanádňa31.10.2019obžalobapreskutokprávnekvalifikovanýakoprečin

zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného, ktorého sa mal dopustiť
tak, ako je uvádzané v obžalobe s tým, že predmetného útoku sa mal dopustiť dňa 07.04.2014, kedy
si ... vyplatil na čiastočné uspokojenie svojich pohľadávok peniaze získané predajom vozidla ... pričom
škodu podľa znaleckého posudku mal spôsobiť vo výške 7.515,- Eur.
Podľa§2ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024trestnosťčinusaposudzujea trestsaukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 87 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je

a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody

s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.
Podľa § 87 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 do premlčacej doby sa nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,

c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.
Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi

úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.
Podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť

svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného
veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje
v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza
jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

Podľa § 281 ods.1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 9 ods.1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 129/2024 zo dňa 28.11.2024 k zjednoteniu výkladu

§ 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 87 ods. 3 Trestného zákona v súvislosti so skrátením
doby premlčania trestného stíhania, z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho výklade v
súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť
trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď
bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade
skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti

zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods.
3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona,
zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania
trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej a teda pre páchateľa priaznivejšej
premlčacej dobe. To ale naplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných v ustanovení § 87 ods. 7

Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie,
keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky reflektuje judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení obsah
a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte § 2 ods. 1 Trestného zákona (čl. 50
ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, účinné od 06.08.2024
(najmä zmeny týkajúce sa výšky škôd, trestných sadzieb a lehôt premlčacej doby) i následné aktuálne
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel senát odvolacieho súdu k
záveru, že trestné stíhanie obžalovaného A. B. je v prejednávanej veci premlčané.
Obžalovaný je totiž stíhaný pre skutok, ktorý bol podľa obžaloby dokonaný dňa 07.04.2014. Po novele

Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 bolo potrebné predmetný skutok kvalifikovať v zmysle § 240
ods.1 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok a na taký čin
zákonodarca od 06.08.2024 stanovil premlčaciu dobu 3 (troch) rokov.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že A. B. bolo vznesené obvinenie dňa 12.06.2017 na
základe uznesenia povereného príslušníka ORPZ v Trnave pod ČVS: ORP-2413/O1-TT-TT-2015 Šes.

Vznesením obvinenia teda neprišlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, pretože tá u obvineného
uplynula po 3 (troch) rokoch, a to konkrétne dňa 07.04.2017.
Krajský súd v Trnave preskúmaním opisu stíhaného skutku a obsahu spisového materiálu dospel tiež
k záveru, že v predmetnej veci zároveň nebola preukázaná doba, ktorú by bolo možné nezapočítať
do premlčacej doby podľa § 87 ods. 2 Trestného zákona, neboli preukázané iné okolnosti, majúce

za následok prerušenie plynutia premlčacej doby podľa § 87 ods. 3, 4 Trestného zákona, a neboli
ani preukázané okolnosti odôvodňujúce záver, že stíhaný skutok je trestným činom napĺňajúcim všetky
zákonné znaky uvedené v ust. § 87 ods. 6, 7 4 Trestného zákona alebo v ust. § 88 Trestného zákona.
Obžalovaný nemá záznam v registri trestov a podľa príslušných lustrácií mu nebolo v inej trestnej veci
vznesené obvinenie a nebola na neho podaná iná obžaloba.

Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil a následne podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému ppre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 06.08.2024,
ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia, pre jeho premlčanie, zastavil

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Podľa § 9 ods.4 Trestného poriadku v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v
odseku 1 písm. a), sa pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o

zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť.