Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/1551/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124344999
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124344999.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. X, XXX XX E. – D. E., štátny občan SR, v konaní zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o.,
so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114
proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
vkonanízast.:JUDr.KatarínouHegedüsovou,advokátkousosídlomMajerníková3/A,84105Bratislava,

o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 25,26 EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Jaroslavom Strakom, so sídlom Exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp.
zn. 275EX 927/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
62Ek/1551/2024 zo dňa 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o sťažnosti povinného z a s t a v u j e .

II. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti povinného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.12.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 62Ek/1551/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol (výrok I.), povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) a povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy

právneho zastúpenia oprávneného v sume 26,44 Eur (výrok III.).

2. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť
a navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Banská Bystrica Uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 9.12.2024, sp. zn. 62Ek/1551/2024 zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnému
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a právne posúdenie v napadnutom uznesení považoval za nesprávne. V prvom
rade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný poriadok
vo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť s vyjadrením
oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol rozhodnúť

bez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo preto podľa
názoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor. Povinný súčasne vyjadril nesúhlas so
záverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má dôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení
a následná informačná povinnosť má len informačný charakter. V tomto smere na začiatok poukázal
na judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podľa ktorých nemožno
zrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu o zrušení zrealizovaného postúpenia

pohľadávkypovažujezanedovolenú,ktoránemázanásledok,žepostupcasaopätovnestanemajiteľom
už postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR publikovanépod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez
ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení
postúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie pohľadávky, čo však podľa názoru povinného

nie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky voči povinnému účinné, keďže povinnému nebola
postupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal
byť preto podaný neoprávnenou osobou. Na záver s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20
Cdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov pre začatie exekučného konania treba skúmať
k okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie nemožno počas

konania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná
povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 13.1.2025 vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu aj oprávnený, ktorý po sumarizácii skutkového stavu sporu uviedol, že súdu z ustanovení
Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť oboznámiť povinného s vyjadrením oprávneného k návrhu

povinného na zatavenie exekúcie. Exekučný poriadok a jeho ustanovenia o povinnosti exekútora
bezodkladne doručiť návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k nemu súdu
na rozhodnutie predstavuje lex specialis k ustanoveniam civilného sporového poriadku, a to hlavne s
poukazom na rýchlosť a hospodárnosť, ktorá ovláda exekučné konanie. Navyše oprávnený poukázal na
možnosť povinného sa s predmetným vyjadrením oboznámiť z elektronického súdneho spisu, ktorý mu

je prístupný. Oprávnený vo svojom vyjadrení s odkazom na argument povinného o nemožnosti zrušiť
uskutočnené postúpenie pohľadávky poprel, že by boli splnené všetky povinnosti zo zmluvy o postúpení
pohľadávky,čobolosamotnýmdôvodomjejzrušenia,nakoľkovsúladesčl.4bod4.1zmluvyopostúpení
pohľadávky neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov týkajúcich sa pohľadávok. Oprávnený rovnako
poprel, že by malo ísť o spätné postúpenie pohľadávky. V ďalšom oprávnený poukázal na to, že to bol

samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, pod sp. zn. 73Cb/3/2024 o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to
s poukazom na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dôvodila neplatnosť postúpenia pohľadávok
postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej mlčanlivosti. A mala
to byť práve táto spornosť a pochybnosť možnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala

oprávneného viesť k uzavretiu dohody o jej zrušení. Pre prípad, ak by mal exekučný súd za sporné, či
je dohoda o zrušení pohľadávky platná, oprávnený poukázal, že účinky samotnej zmluvy o postúpení
pohľadávky by nikdy nenastali, nakoľko táto by bola od počiatku neplatná ako absolútne neplatný právny
úkon pre rozpor so zákonom. V takom prípade, nakoľko by účinky zmluvy o postúpení pohľadávky
nikdy nenastali, nemohlo by prísť ani k zmene v osobe veriteľa, čo opätovne len potvrdzuje existenciu

aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený zastáva názor, že
neoznámenie postúpenia pohľadávky, resp. jej zrušenia, nezakladá neúčinnosť zmluvy o jej postúpení
či zrušení. Oznámenie postúpenia pohľadávky alebo jej zrušenia nemá vplyv na platnosť cesie ako
takej, ani na jej právne účinky. Tie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa strany
nedohodli inak. Samotné oznámenie má tak slúžiť výlučne na ochranu dlžníka, ktorý až do samotného

oznámenia môže plniť pôvodnému veriteľovi. To má v konečnom dôsledku vyplývať aj zo sťažnosti
povinného v časti odkazu na komentované znenie občianskeho zákonníka. Záverom oprávnený dodal,
že argument povinného o založení aktívnej vecnej legitimácie (až) oznámením o postúpení pohľadávky s
odkazom na rozhodnutie NS SR R 119/2003 je nesprávny. Totiž predmetné rozhodnutie má vychádzať z
odlišnýchskutkovýchokolností,kedyišloprimárneointerpretáciuustanovenia§561ods.2Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého už samotné oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak tá
nie je preukázaná dohodou. Spochybnil taktiež argument povinného, kedy poukazoval na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 20Cdo/1205/2017. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru oprávneného nepoužiteľné
na prejednávany prípad, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Súd v predmetnom
rozhodnutí konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nebola splnená odkladacia

podmienka v podobe úhrady za postúpenie pohľadávky. Akcentoval tiež na to, že samotné oznámenie
dlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie, ak v čase jeho podania neboli splnené hmotnoprávne podmienky predpokladané ustanovením
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že dohoda o
zrušení postúpenia pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu.

V prípade, ak by súd mal vyhodnotiť dohodu o zrušení postúpenia za právom neaprobovaný právny
úkon, zastáva názor, že ani samotná zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platne uzatvorená s
odkazom na judikatúru najvyššieho súdu. V každom konkrétnom prípade by tak mala byť daná aktívna
vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol5. Pred rozhodnutím o podanej sťažnosti súdny exekútor doručil súdu upovedomenie o zastavení
exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané
alebo nie s prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu; b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

11. V prejednávanej veci súd zistil, že pred rozhodnutím o sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššej
súdnej úradníčky súdny exekútor súdu doručil upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že
zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Dňom doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie tak došlo
k ukončeniu exekučného konania, v čom sťažnostný súd vzhliadol prekážku v rozhodnutí o sťažnosti
povinného.

12. Treba zdôrazniť, že sťažnostný súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu
konania uplatňujúc princíp jednotnosti konania, resp. arbitrárneho poriadku, podľa ktorého konanie tvorí
celok. Za procesné podmienky vedenia konania možno považovať predpoklady na strane súdu, ako aj
na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol o opravnom prostriedku rozhodnúť.

Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek
počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto
rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej
podmienky konania, súd konanie vždy zastaví a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Civilný sporový poriadok výslovne

nevypočítava procesné podmienky konania, možno však z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú
také vlastnosti na strane súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
vedeného súdneho konania. Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré
vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie.

13. V rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a súvisiaceho sťažnostného konania
sa za osobitnú procesnú podmienku konania považuje prebiehajúca exekúcia (exekučné konanie),
pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie (exekučného konania) pred právoplatným rozhodnutím súdu
je ďalšie rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bez právneho významu. Z dôvodu
ukončenia exekučného konania tak došlo k strate práva, resp. povinnosti súdu rozhodnúť o podanej

sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Sťažnostný súd tak nemal inú možnosť
ako s poukazom aj na závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 563/2023 - 21
zo dňa 07. 11. 2023 konanie o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastaviť.

14. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, vychádzajúc z § 199d Exekučného poriadku súd
prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, keď k meritórnemu prejedaniu
sťažnosti nedošlo, a teda ani jedného z účastníkov nemožno považovať za úspešného.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).