Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011550
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124011550.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou Hanzlík Šulekovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa
20.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom E., C. F. XX, E.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e:
dňa 22.01.2024 o 07.55 hodine viedol v meste E., po ulici E. v ľavom jazdnom pruhu motorové vozidlo
značky G. H. s evidenčným číslom I. XXXXX, zastavil s vozidlom na priechode pre chodcov pred
kruhovým objazdom Zobor v kolóne vozidiel, následne sa s vozidlom pohol smerom vpred, pričom v

rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno f), zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho
nedal prednosť chodkyni J. K., ktorá prechádzala cez vyznačený priechod pre chodcov z pohľadu
vodiča z pravej strany na ľavú, prednou časťou vozidla narazil do chodkyne, ktorá po náraze spadla na
vozovku, následkom čoho utrpela polytraumu, teda mnohopočetné zranenia, konkrétne pomliaždenie
hlavy vpravo na spánku a temene s tržnou ranou kože 5,0 centimetra dlhou s príznakmi ľahkého

otrasu mozgu, sériovú zlomeninu V-VIII. rebra hrudníka vpravo bez príznakov, krvácanie do hrudnej
dutiny a bez príznakov prítomnosti vzduchu v hrudnej dutine po prepichnutí pľúc a zlomeninu panvy
na hornom a dolnom ramienku lonovej kosti vpravo s miernym posunutím úlomkov s dobou liečenia
a práceneschopnosti najmenej 65 dní, počas ktorých bola závažne obmedzená na obvyklom spôsobe
života,
t e d a :
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l :
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Za t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno

n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona a s použitím § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín.
Podľa§55odsek1Trestnéhozákonajeobžalovanýpovinnývykonaťuloženýtrestnajneskôrdojedného
roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonávať uložený trest osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E. spôsobenú škodu vo výške 13.013,- Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX
škodu vo výške 2.055,80- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 3 Pv 64/24/4403 podanej na Okresný
súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 18.10.2024 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B..

Obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2024 urobil vyhlásenie
v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu
je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu po
poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa

ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), e), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne, po
súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že
vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z
dôvodu, že protiprávnym nedbanlivostným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej

podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej.
Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v
skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov,

ktoré boli zabezpečené v prípravnom i súdnom konaní:
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom
pojednávaní znalecký posudok J. M. N., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia
č. 40/2024 z ktorého vyplynulo, že u poškodenej môžu nastať trvalé následky po zlomenine viacerých
rebier možné zrasty v dutine hrudnej, čo by mohlo znemožniť rozpínanie hrudníka, a čo pravdepodobne

bude mať vplyv aj na jej záťaž, po tržnej rane kože temena a spánku hlavy vpravo 5,0 cm môže mať jazvu
v rozsahu 5 cm 2 a po pomliaždení hlavy s ľahkým otrasom mozgu, čo nebolo spojené s bezvedomím,
by mohla trpieť syndrómom po otrase mozgu spojeným s bolesťami hlavy migrenózneho charakteru,
závratmi, pocitom na vracanie, celkovou slabosťou a ďalej po zlomenine panvy vpravo môže trpieť
poruchou panvového kruhu so znížením svalovej hmoty, naklonením panvy a poruchou chôdze, čo bude

vyhodnocovať príslušný lekár. Znalec ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na 455
bodov, čo finančne činí sumu 13.013,- Eur.
Evidenčná karta vozidla, v zmysle ktorej je vlastníkom špeciálneho motorového vozidla zn. G. H. 250/
CENFB/GEPK, EVČ: I. XXXXX spoločnosť L. – I. B. so sídlom J. XXX/X, D. – B. J. a držiteľom je
spoločnosť O., B. so sídlom P. XXX/XX, P..

Uplatnenie nároku na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spoločnosťou DÔVERA
Zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 13.08.2024, z ktorého vyplynulo, že poškodená spoločnosť si v
trestnom konaní uplatnila náhradu škody v celkovej výške 2.055,80,- Eur titulom uhradenia nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi – J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E..
Odpis registra trestov a Výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorých

vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo bol doposiaľ postihnutý dvakrát,
pričom sa jednalo o menej závažné priestupky na úseku dopravy, za ktoré bol obžalovaný postihnutý
pokutami vo výške 20,- Eur.
Obžalovaný v záverečnej reči vyjadril ľútosť nad spáchaním skutku a žiadal aby mu s poukazom na
vykonané dokazovanie bol uložený trest zákazu činnosti podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno f)

Trestného zákona vo výmere 6 mesiacov, pričom vyšší trest zákazu činnosti považoval za likvidačný,
alternatívne aby súd trest zákazu činnosti neuložil.
Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom priblížil, že je zamestnaný v spoločnosti O. B. ako
vodič sanitného vozidla 4 roky a predtým bol 14 rokov zamestnaný ako vodič autobusu. Je otcom dvoch
maloletých detí, voči ktorým má stanovenú vyživovaciu povinnosť v celkovej výške 275,- Eur mesačne,

ktorú si riadne plní.K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané zabezpečené listinné
dôkazy.
Z pracovného posudku spoločnosti O., B. zo dňa 11.11.2024 súd zistil, že obžalovaný je hodnotený

ako príkladný a spoľahlivý zamestnanec s ústretovým a ľudským správaním voči pacientom. Patrí
medzi najzodpovednejších a najochotnejších zamestnancov a celkovo je hodnotený ako veľmi dôležitý
článok u zamestnávateľa. Zo správy o povesti Obvodného riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa
23.11.2024 vyplynulo, že obžalovaný nie je aktuálne trestne stíhaný. Obžalovaný je v mieste svojho
bydliska vnímaný ako nekonfliktný a nemá sklony k nadmernému požívaniu alkoholu alebo iných

návykových látok. Zo správy o povesti Mesta Nitra zo dňa 25.11.2024 bolo zistené, že obžalovaný bol
16.02.2023 riešený Mestskou políciou Nitra za dopravný priestupok. Z Rodných listov mal. T.S. a R.J.
bolo zistené, že obžalovaný je pri oboch maloletých evidovaný ako otec.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až
odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy, správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, jeho úsilie o náhradu
škody, odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným,
ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu v prvom rade patrí ustanovenie

§ 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalším základným pravidlom pri
ukladaní trestu je ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má trest postihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zásada
proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
V kontexte vyššie uvedených zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na nasledujúce
poľahčujúce okolnosti:
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa obžalovaný opakovane pri výsluchoch v prípravnom,

ako aj na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že obžalovaný pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal
súdu a orgánom činným v trestnom konaní tým, že urobil vyhlásenie o vine na hlavom pojednávaní dňa
20.12.2024, dobrovoľne dňa 29.01.2024 vydal záznam z auto kamery zo dňa 22.01.2024 a podrobne
pri svojom výsluchu v prípravnom konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, čím

sa výrazným spôsobom pričinil o skrátenie súdneho konania bez potreby vykonania rozsiahleho
dokazovania.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal z pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a zásad na ukladanie sankcií podľa § 33a

Trestného zákona, pričom postupoval podľa § 54 Trestného zákona keďže sa nejednalo o trestný čin s
hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenou v osobitnej časti Trestného zákona
prevyšujúcou päť rokov.
V zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Možnosti
splnenia účelu trestu sa v každom jednotlivom prípade musia posudzovať „komplexne“, z pohľadu
všetkých ukladaných (druhov) trestov. Z tohto pohľadu sa potom musí posudzovať rovnako aj

primeranosť trestu.
Podľa § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín, ak
ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Trest povinnej práce predstavuje alternatívu k trestu odňatia slobody. Ustanovenie § 54 Trestného

zákona je prejavom konceptu restoratívnej justície, kedy sa kladie dôraz najmä na priaznivé pôsobenie
na páchateľa trestného činu a snahu umožniť mu, aby sa čo najskôr mohol resocializovať a začleniť
do spoločnosti. Napĺňa však tiež reštitučnú funkciu, keď popri finančnej kompenzácii skutku naprávaaj narušené alebo úplne zničené sociálne väzby a vracia spoločnosť k spolužitiu v mieri, no sleduje aj
potrestanie páchateľa, keďže výkon tohto trestu môže mať výrazný zahanbujúci účinok.
Z pohľadu pomerov obžalovaného a možností jeho prevýchovy nemožno prehliadnuť jeho výrazne

kritický postoj k spáchanému trestnému činu, skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný a spáchal
len dva menej závažné dopravné priestupky, od ktorých spáchania uplynula už dlhšia doba (posledný
priestupok zo dňa 11.09.2023) a zároveň jeho správanie sa po spáchaní trestného činu, keďže
od spáchania prejednávaného trestného činu nebol súdne ani priestupkovo postihovaný. Naviac
obžalovaný je dlhodobo a stabilne zamestnaný (u predchádzajúceho zamestnávateľa 14 rokov a u

aktuálneho zamestnávateľa 4 roky).
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a v kontexte všetkých vyššie uvedených dôvodov
súd uzavrel, že účel trestu u obžalovaného je možné dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou
na osobnej slobode páchateľa a na jeho nápravu postačí aj uloženie trestu alternatívneho – trestu
povinnej práce, s ktorého uloženým obžalovaný súhlasil a podľa Záverečnej správy o výsledku IPŠ zo
dňa 28.10.2024 bolo uloženie tohto druhu trestu probačným a mediačným úradníkom odporúčané.

Preto potom zohľadnenie všetkých vyššie uvedených skutočností zistených o osobe obžalovaného (jeho
výrazne kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti, uvedomovanie si a prijatie následkov za spáchaný
trestný čin, správanie sa po spáchaní trestného činu, skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný
a priestupkovo postihovaný bol len dvakrát za menej závažné priestupky) v spojitosti so zásadami
ukladania trestov, viedli súd k záveru, že na naplnenie účelu trestu je postačujúce obžalovanému uložiť

trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, v spodnej polovici zákonom ustanovuje sadzby tohto trestu,
teda vo výmere pre neho citeľnejšej, tak aby mohol byť splnený účel tohto alternatívneho trestu.
Trest povinnej práce bude obžalovaný povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu
tohto trestu osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Účelomtrestuzákazučinnostijepáchateľatrestnéhočinuvyradiťzmožnostivykonávaťčinnosť(vedenie

motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje
uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden až desať rokov, a to výslovne v tých prípadoch, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou činnosťou.
V prípade obžalovaného ide o človeka bezúhonného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, spáchal len
dva menej závažné dopravné priestupky, a po spáchaní prejednávaného trestného činu sa nedopustil

žiadneho protiprávneho konania. Obžalovaný je v profesionálnom živote hodnotený nad mieru pozitívne
a zároveň z miesta jeho bydliska neboli zaznamenané žiadne negatívne informácie k jeho osobe.
V kontexte uvedeného a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby
(jeho dve maloleté deti, voči ktorým má stanovenú vyživovaciu povinnosť) a s prihliadnutím na jeho
výrazne kritický postoj k spáchanému trestnému činu súd dospel k záveru, že obžalovanému postačí

uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na samotnej spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej vo výmere 12 mesiacov.
Súd zároveň pri ukladaní trestu zákazu činnosti zisťoval, či existujú dôvody na tzv. mimoriadne zníženie
trestupodľa§39odsek1Trestnéhozákona,pričomdospelkzáveru,žeuobžalovanéhouvedenédôvody
neboli dané.

Vzmysleustanovenia§39odsek1Trestnéhozákonatotižmožnomimoriadneznížiťtrestsprihliadnutím
buď na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa. Pri pomeroch páchateľa sa jedná o okolnosti,
ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký
trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o
pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest zákazu činnosti uložený v rámci zákonnej

trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia
rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery páchateľa
odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak

nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a
pod. Pokiaľ ide o existenciu mimoriadnych skutkových okolností prípadu, možno pod nimi rozumieť
také okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s
trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti
konkrétneho páchateľa, inými slovami ide o okolnosti, ktoré pôsobili na páchateľa trestného činu a ktoré

odôvodňujú úvahu konajúceho súdu o uložení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len
za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.V zmysle vyššie uvedeného súd, starostlivo sa zaoberajúc pomermi obžalovaného a okolnosťami
prípadu považoval za nutné v prvom rade poukázať najmä na skutočnosť, že obžalovaný je dlhoročný
profesionálny vodič (14 rokov ako vodič autobusu a 4 roky ako vodič sanitky) a navyše vodič špeciálneho

motorového vozidla s právom prednostnej jazdy podľa § 40 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o cestnej premávke“). Obžalovaný titulom výkonu svojho povolania je povinný v zmysle
zákona o cestnej premávke sa pravidelne podrobovať lekárskym prehliadkam a psychologickému
vyšetreniu, ktorých obsahom je aj skúmanie reakcie na vizuálne podnety a podrobovať sa pravidelným

preškoľovacím kurzom v zmysle Prílohy č. 1 k vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 189/2019 Z. z. V zmysle uvedeného si má byť obžalovaný osobitne vedomý dôsledkov porušenia
povinností sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi na priechode pre chodcov
(§ 4 odsek 1 písmeno c), písmeno f) zákona o cestnej premávke), o to viac počas vedenia sanitky,
keďže v rámci výkonu svojho povolania pravidelne dochádza do kontaktu s následkami laxného prístupu
účastníkov cestnej premávky k dodržiavaniu pravidiel stanovených zákonom o cestnej premávke.

Zároveň nie je možné opomenúť ani rozsah následkov, ktoré boli zo strany obžalovaného spáchaním
trestného činu spôsobené a budú mať pravdepodobne charakter trvalých zdravotných komplikácií
poškodenej.
Súd tak uzavrel, že obžalovaným uvádzané okolnosti týkajúce sa jeho doposiaľ bezúhonného života,
významujehopovolania,pracovnéhonasadeniaahodnoteniapracovnýmkolektívomsúsícevýznamné,

v konečnom dôsledku na ich základe bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti na spodnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak nemožno ich považovať za pomery páchateľa
odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu a to
aj s ohľadom na vyššie uvedené následky trestného činu, ktoré boli spôsobené porušením povinností
obžalovaného ako vodiča sanitky v čase výkonu jeho zamestnania.

Kombinácia takto uložených trestov obžalovanému, teda uloženie trestu povinnej práce a trestu zákazu
činnosti, podľa názoru súdu, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladania trestu v zmysle §
34 odsek 4 Trestného zákona a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného
zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov
a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru
súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv aj na jeho pracovnú činnosť, na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd uložil obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu spôsobenú

poškodenej J. K., ktorá bola poškodenou riadne a včas uplatnená a vyčíslená v súlade so znaleckým
posudkom č. 40/2024 podľa bodového ohodnotenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
(455 bodov x 28,60- Eur za 1 bod) v celkovej výške 13.013,- Eur a poškodenej spoločnosti DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 2.055,80- Eur, ktorá bola poškodenou spoločnosťou taktiež riadne
a včas uplatnená, vyčíslená v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, pričom obe výšky škôd

boli aj bez pochybností preukázané.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.