Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612214151
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5612214151.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Obec Svätý Kríž, Svätý Kríž 152, Svätý Kríž, IČO:
00 315 508, zastúpený JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, Letná 61, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému A. K., narodený X. O. XXXX, I. J. XX, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., Belopotockého
720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 49.790,88
eur (pôvodne vo výške 84.809,13 eur) s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. 10C/347/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8Co/151/2019 z 10. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým
rozsudkom č. k. 10C/347/2012-501 z 25. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo
„rozsudok okresného súdu“) prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom priznal žalovanému proti

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a tretím výrokom priznal štátu proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetom konania v uvedenom štádiu konania
zostal nárok na zaplatenie 49.790,88 € s príslušenstvom, pretože v poradí prvým rozsudkom, č. k.
10C/347/2012-332z19.januára2015bolažalobaprávoplatnezamietnutávčastiozaplatenie35.018,25
€.

2.Súdprvejinštancievporadídruhýrozsudokodôvodnilprávne§451ods.1,2,§456zákonač.40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1,
§ 391 ods. 1 a § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozhodol
tak po prijatí uznesenia č. k. 10C/347/2012-481 z 2. februára 2018, ktorým okrem iného rozhodol aj o
pripustení zmeny žaloby.

3. Uznesením z 2. februára 2018 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v časti rozhodujúcich
skutočností tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 49.790,88 €, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 49.790,88 € od 29. marca 2013 do zaplatenia, na tom skutkovom základe,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že Obec Svätý Kríž poskytla žalovanému,
vtedy ešte podnikajúcemu pod obchodným menom A. K. K. W., prevodom na bankový účet sumu

49.790,88 € na základe faktúry č. 10014 z 22. júla 2010, ktorou bola fakturovaná záloha na stavebné
práce na objekte ZŠ Svätý Kríž. Žalovaný, ešte ako podnikateľ, faktúrou (dobropisom) č. 2010001 z11. novembra 2010, splatnou dňa 25. novembra 2010, dobropisoval Obci Svätý Kríž vrátenie zálohy
v celkovej výške 49.790,88 €, pričom výdavkovým pokladničným dokladom z 31. decembra 2010,
vystaveným žalovaným, bolo potvrdené vyplatenie uvedenej sumy žalobcovi a potvrdenkou č. 3798729

z 31. decembra 2010 bolo potvrdené prijatie uvedenej sumy do pokladne žalobcu, pričom žalovaný
sumu 49.790,88 € žalobcovi napriek vystaveniu účtovných dokladov fyzicky nezaplatil. Právny dôvod,
na základe ktorého žalobca plnil žalovanému sumu 49.790,88 €, neexistoval, faktúra sama o sebe
nepredstavuje právny dôvod vzniku záväzku. Medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna zmluva
na vykonanie prác, práce vykonával iný subjekt. Suma 49.790,88 € teda bola vyplatená žalovanému

bez právneho dôvodu.

4. V odôvodnení v poradí druhého rozsudku z 25. apríla 2018 okresný súd konštatoval, že na základe
uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného súd prvej inštancie skúmal, či bola žaloba
podaná včas. Vzťah medzi stranami vyhodnotil ako obchodnoprávny, preto s poukazom na § 397
Obchodného zákonníka ustálil premlčaciu dobu ako štvorročnú, hoci sa žalobca domáha nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo poskytnutím
plnenia žalobcom bez právneho dôvodu dňa 23. júla 2010, štvorročná premlčacia doba uplynula 24. júla
2014. Žalobca uviedol skutkové dôvody, z ktorých vyvodzoval žalovaný nárok prvýkrát až v podaní z
9. decembra 2014, doručenom súdu 10. decembra 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej
inštancie preto ustálil, že nárok žalobcu je premlčaný, preto nemohol žalobe vyhovieť.

5. Žalobca v spore namietal, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože skutkový základ, z ktorého si uplatňoval žalovaný nárok bol, z dôvodov na strane žalovaného,
zistený až v priebehu sporu z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal v
spore preukázanú existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali posúdenie vznesenej námietky

premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podaní z 9. decembra
2014 boli už obsahom trestného oznámenia podaného žalobcom na Okresnú prokuratúru Liptovský
Mikuláš zo 17. júla 2012. Žalobca sa najneskôr o uvedených skutočnostiach mohol dozvedieť pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu 4. júla 2014.

6. Okresný súd dopĺňacím uznesením č. k. 10C/347/2012-608 z 18. marca 2021 prvým výrokom
rozhodol o doplnení rozsudku okresného súdu č. k. 10C/347/2012-501 z 25. apríla 2018 o výrok:
„Neodkladné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 5.
2013, č. k. 10C/347/2012-88, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 8. 2013,
č. k. 5Co/355/2013-137, sa zrušuje“ a druhým výrokom zamietol návrh žalovaného na zrušenie

neodkladného opatrenia.

7. V odôvodnení uviedol, že po rozhodnutí vo veci samej okresným súdom rozsudkom č. k.
10C/347/2012-501 z 25. apríla 2018 pred rozhodnutím Krajského súdu v Žiline o odvolaní žalovaný
doručil 18. januára 2021 okresnému súdu návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného

uznesením z 9. mája 2013.

8. V súlade s § 225 ods. 1 CSP v spojení s § 335 ods. 1 CSP súd doplnil výrok rozsudku okresného súdu
o výrok o zrušení neodkladného opatrenia, keďže v rozsudku nebolo o zrušení neodkladného opatrenia
nariadeného po začatí konania vo veci samej rozhodnuté, hoci žaloba bola zamietnutá. Okresný súd

návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, podaný v zmysle § 334 CSP, zamietol. Keďže
súd bez návrhu rozhodol o doplnení výroku rozsudku z 25. apríla 2018 o výrok o zrušení neodkladného
opatrenia, dôvod na rozhodnutie o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia odpadol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

9. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
rozsudkom sp. zn. 8Co/151/2019 z 10. januára 2022 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo
„rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím
uznesením, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 49.790,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 49.790,88 € od
11. decembra 2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, druhým výrokom zrušil rozsudok
okresného súdu, v spojení s dopĺňacím uznesením, vo výroku, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením okresného súdu z 9. mája 2013 č. k. 10C/347/2012-88, v spojení s uznesenímkrajského súdu z 30. augusta 2013 č. k. 5Co/355/2013-137, tretím výrokom rozhodol, že vo zvyšnej
časti zostáva rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím uznesením, nedotknutý, štvrtým výrokom
priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,42 % a piatym výrokom

priznal Slovenskej republike proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. V odôvodnení konštatoval, že po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní pred
odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím
uznesením vo veci samej zmenil vyhodnotiac odvolanie žalobcu spočívajúce v námietke nesprávneho

právnehoposúdeniaakodôvodné.Odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žeprijatím
sumy 49.790,88 € došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v majetkovom prospechu získanom plnením bez právneho
dôvodu.

11. Nestotožnil sa však so záverom okresného súdu, ktorý aplikujúc § 261 ods. 1 Obchodného

zákonníka, samotný záväzkový vzťah medzi stranami konania vyhodnotil ako vzťah obchodnoprávny,
čo malo vplyv na posúdenie námietky premlčania. Podľa odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným vznikol akýkoľvek právny vzťah, ktorého predmetom by bolo vykonanie
prác na základnej škole. Samotné vystavenie faktúry podnikateľským subjektom a jej úhrada nezakladá
vznikobchodno-záväzkovéhovzťahumedzižalobcomažalovaným.Žalobcasiužalovanéhoneobjednal

žiadne práce na zabezpečenie verejných potrieb a žalovaný pre žalobcu žiadne takéto práce nevykonal.
Odvolací súd nemal preukázané, že by záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia medzi
žalobcom a žalovaným vznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalobcu.
Vzťah medzi žalobcom a žalovaný, zakladajúci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhodnotil
ako vzťah občiansko-právny, z ktorého bolo potrebné podľa ustanovení Občianskeho zákonníka posúdiť

aj žalovaným namietané premlčanie uplatneného nároku žalobcu.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil
v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorej začiatok plynutia sa odvíja od nadobudnutia
vedomosti toho, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca sa o vzniku bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného dozvedel najskôr z výpovede žalovaného na pojednávaní 3.
septembra 2014, kedy sa dozvedel o tom, že nedošlo k reálnemu vráteniu zálohy, sumy vyplatenej
žalobcom.Odtohtookamihuzačalaplynúťdvojročnásubjektívnapremlčaciadoba.Následnevdecembri
2014 došlo k zmene žaloby - skutkového stavu, na základe ktorého si žalobca v súvislosti s prijatím
finančných prostriedkov žalovaným dňa 23. júla 2010 bez právneho dôvodu a ich nevrátením, uplatňoval

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k
záveru, že žalobca si nárok uplatnil včas, pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

13. Odvolací súd dospel k záveru o včasnosti uplatneného nároku v prípade plynutia objektívnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť 23. júla 2010, kedy došlo k vyplateniu sumy 49.790,88 € na účet

žalovaného. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Na strane žalovaného išlo o úmyselné
bezdôvodné obohatenia. Odvolací súd vychádzal z okolností prijatia peňažného plnenia zo strany
žalovaného, ktorý vystupoval nielen na strane príjemcu, ale aj ako orgán - starosta - konajúci v
mene žalobcu. Žalovaný, ktorý konal v mene žalobcu aj pri uzavretí zmluvy o dielo medzi žalobcom
a spoločnosťou AGS spol. s r. o., ktorej predmetom boli stavebné úpravy na Základnej škole Svätý

Kríž, musel vedieť, že stavebné práce na základnej škole zabezpečuje uvedená spoločnosť. Koniec
objektívnej premlčacej doby by tak pripadol na 23. júla 2020. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia na súde doručením podania obsahujúceho zmenu žaloby dňa 10. decembra
2014, stalo sa tak pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.

14. Odvolací súd ďalej konštatoval, že aj v prípade, ak by bol nárok žalobcu premlčaný, nebolo by možné
na námietku premlčania vznesenú žalovaným prihliadnuť, a to pre jej rozpor s dobrými mravmi, keďže
to bol práve žalovaný, ktorý svojim konaním ovplyvnil možnosť žalobcu nadobudnúť vedomosť o vzniku
bezdôvodného obohatenia, ako aj samotný vznik bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zároveň konal v
konflikte záujmov, keďže v danom vzťahu vystupoval jednak v postavení subjektu, na ktorého strane k

bezdôvodnému obohateniu došlo a zároveň ako subjekt konajúci v mene žalobcu na základe mandátu,
ktorý z dôvodu jeho zániku zo zákona nebol daný.

Dovolanie15. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“),
ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP navrhujúc rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie.

16.Vdovolaníodvolaciemusúduvytýkalnesprávneprávneposúdenievovzťahukposúdeniucharakteru
záväzkovo-právneho vzťahu ako občianskeho právneho vzťahu. Odvolací súd konštatoval nemožnosť
aplikácie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu,

ževkonanínebolojednoznačnepreukázané,žemedzistranamivznikolakýkoľvekprávnyvzťah,ktorého
predmetombybolovykonanieprác,respektívezabezpečenieverejnýchpotriebalebovlastnejprevádzky
žalobcu. Podľa dovolateľa mal súd však právne posúdiť, či poskytnuté plnenie malo prípadne slúžiť
pre účely zabezpečovania vlastnej prevádzky žalobcu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že
poskytnuté plnenie bolo riadne účtované ako na strane žalobcu, tak na strane žalovaného, preto je
nepochybné, že takéto plnenie nemohlo mať iný účel ako zabezpečovanie vlastnej prevádzky žalobcu.

Ak žalovaný v konaní tvrdil, že predmetné plnenie bolo poskytnuté pre účely zabezpečovania verejných
potrieb žalobcu, súd mal v danom prípade predmetný právny vzťah posúdiť ako obchodnoprávny a
aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.

17. Dovolateľ ďalej odvolaciemu súdu vytýkal neprávne právne posúdenie uplatnenej námietky

premlčania. Keďže podľa názoru dovolateľa vzťah medzi žalobcom a žalovaným má obchodnoprávny
charakter, premlčacia doba sa mala posudzovať podľa § 397 Obchodného zákonníka. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/5/2008. Ďalej uviedol, že odvolací
súd k tejto otázke uzavrel, že i v prípade, ak by bol nárok žalobcu premlčaný, nebolo by možné na
námietku premlčania vznesenú žalovaným prihliadať, a to pre jej rozpor s dobrými mravmi. Podľa

dovolateľa premlčanie uplatneného nároku zavinil sám žalobca, a to v dôsledku jeho nesprávneho
postupu pri uplatnení nároku, ktorý si následne vyžiadal zmenu žaloby, čoho dôsledkom bolo premlčanie
práva. Preto nemožno za žiadnych okolností tvrdiť, že uplatnenie námietky premlčania zo strany
žalovaného by predstavovalo zneužitie práva alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi.

18. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dovolanie považuje za neprípustné
a vnútorne rozporné a vzájomne si odporujúce. K určitej právnej otázke buď jestvuje ustálená
rozhodovacia prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní odklonil alebo
takáto ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu nejestvuje a určitá právna otázka je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. Je však vylúčené, aby o určitej právnej otázke bolo prípustné dovolanie

podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a zároveň aj podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.

19. Žalobca poukázal na to, že v dovolaní žalovaný nepoukazuje na žiadne rozhodnutie dovolacieho
súdu, od ktorého sa odvolací súd odchýlil, neuvádza žiadne stanovisko, judikát alebo rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa podľa žalovaného odvolací súd mal odkloniť pri

posúdení vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu občianskoprávneho. Žalovaný neposkytol
žiadne konkrétne argumenty, z ktorých by vyplýval záver o rozdielnosti rozhodovacej praxe dovolacím
súdom. Preto podľa názoru žalobcu nie je daný žiaden z dovolacích dôvodov vymedzených Civilným
sporovým poriadkom. Žalovaný v dovolaní v podstate len prezentuje svoju nespokojnosť s rozhodnutím
súdu. Žalobca vyjadril súhlas s názorom odvolacieho súdu o tom, že vzťah medzi žalobcom

a žalovaným je potrebné posudzovať ako vzťah občianskoprávny. Tvrdenia žalovaného nijakým
spôsobom nepreukazujú existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca
sa ďalej stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť, prípadne zamietnuť.

Posúdenie veci dovolacím súdom

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“)
ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)
strana,vktorejneprospechbolovydanénapadnutérozhodnutie(§424CSP),zasplneniatiežpodmienok

zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez
nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie
žalovaného je potrebné odmietnuť.21. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

22. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

23. V danom prípade z dovolania žalovaného vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom
jeho rozsahu na základe § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP

24. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

25. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne

vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,
ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo

nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho
rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu riešená.

26. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má určujúci význam vymedzenie „právnej“
otázky, ktorá bola riešená odvolacím súdom, avšak dovolací súd ju dosiaľ ešte neriešil. Na to, aby
na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania

zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí
riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až §
435 CSP (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, sp. zn. 3Cdo/216/2017, sp. zn.
4Cdo/64/2018, sp. zn. 6Cdo/113/2017, sp. zn. 7Cdo/95/2017 a sp. zn. 8Cdo/95/2017).

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Nesprávne právne posúdenie krajského súdu dovolateľ vzhliadol jednak v otázke posúdenia
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako občianskoprávneho, podľa názoru dovolateľa mal
byť tento vzťah vyhodnotený ako obchodnoprávny a jednak vo vznesenej námietke premlčania, ktorú

odvolací súd vyhodnotil ako rozpornú s dobrými mravmi, s čím sa dovolateľ nestotožnil, poukazujúc
na konanie žalobcu, ktorý sám zavinil premlčanie uplatneného nároku. Dovolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že zo skutkového stavu veci síce vyplýva, že žalobca (obec) zrealizovala platbu z účtu
žalovanému, čo by zodpovedalo východisku dovolateľa, že ide o obchodný vzťah medzi subjektom
verejného práva (§ 261 ods. 2, § 261 ods. 3b/ Obchodného zákonníka) a podnikateľom lenže Tretia

časť Obchodného zákonníka s názvom Obchodné záväzkové vzťahy upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. V tomto spore zo skutkového stavu veci (§ 442 CSP), ktorým je dovolací súd
viazaný vyplynulo, že strany sporu žiaden záväzkový vzťah medzi sebou neuzavreli, neprišlo totiž kuzavretiu žiadnej zmluvy, ani k reálnemu plneniu. Samotné poukázanie finančných prostriedkov z účtu
obce na pokyn starostu, ktorým bol žalovaný, na účet podnikateľa/živnostníka, ktorým bol žalovaný, nie
je možné totiž ani podľa dovolacieho súdu za obchodný záväzkový vzťah a za podnikateľskú činnosť

považovať. Keďže nie sú splnené uvedené zákonné podmienky (§ 261 Obchodného zákonníka), nie
je relevantné v tomto spore potom ani použitie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/5/2008,
na ktoré žalovaný v dovolaní poukazuje, pretože je aplikovateľné len na premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch. Platba obce na pokyn starostu na jeho
účetbezďalšiehoplneniaabezvráteniapeňazínaúčetobce,kritériáazákonnépodmienkyObchodného

zákona na definíciu obchodného záväzkového vzťahu (okrem subjektov) nesplnila, preto k odklonu pri
rozhodovaní odvolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP] nedošlo.

29. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže
ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii
a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného

ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo
spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a
tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania

prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP
(4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania, a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
(či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže
dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Dovolací súd je viazaný iba
vymedzením dovolacieho dôvodu a právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§
421) táto otázka spadá. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody
prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu
otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Táto
otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému, a zároveň

abyjejprávneposúdenieodvolacímsúdomprinieslovšeobecnériešenietejistejtypovejprávnejsituácie.

30. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ v dovolaní len vymedzil právne
problémy, s riešením ktorých sa nestotožnil. V otázke posúdenia právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným dovolateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, so spôsobom hodnotenia dôkazov

a nesúhlasil so záverom, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania a vyjadril svoj názor, k
akému záveru mal dospieť odvolací súd. V otázke premlčania vyjadril nesúhlas s rozhodnutím krajského
súdu. Dovolateľ síce v dovolaní poukázal na právne názory odvolacieho súdu, ktorými odvolací súd
podľa dovolateľa nesprávne aplikoval právo na zistený skutkový stav poukazujúc už na zmienené
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/5/2008, avšak v dovolaní ďalšie právne otázky, ktorými

by sa mal dovolací súd zaoberať nevymedzil. Rovnako opomenul, že žalobca v žalobe a neskôr v jej
zmene, o ktorej rozhodol uznesením č. k. 10C/347/2012-481 z 2. februára 2018 okresný súd, vymedzil
žalobný nárok i jeho právnu kvalifikáciu, o ktorých súdy rozhodovali. V podstate možno uzavrieť, že
dovolateľ nesúhlasil s hodnotením zistených skutkových tvrdení súdmi nižších inštancií, ktoré vyplynuli z
výsledkovvykonanéhodokazovania,okreminéhoizposúdeniaotázky,žežalobcaažalovanýneuzavreli

žiaden reálny obchodno-záväzkový vzťah.

31. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové
okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo sa malo stať, čo (ne)urobil

žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí
konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok,
čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je
pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho, riešenie právnej otázky
(quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej

norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu
interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok)
prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy
na posudzovaný prípad (uznesenie najvyššieho súdu zo 14. marca 2019 sp. zn. 3Cdo/27/2019).32. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že dovolateľ v dovolaní neoznačil ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd pri rozhodovaní odklonil alebo rozhodovaciu prax, ktorá je v

určitej právnej otázke rozhodovaná rozdielne tak, ako to vyžaduje § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Pritom
v zmysle bodu 16. uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1VCdo/2/2017 platí,
že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f) CSP je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP

v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

33. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil, a napriek
tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný
bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému § 421 ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017,
2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na

neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom
základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na
opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

34. Dovolací súd dospel k záveru, že na podklade dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP

nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie s poukazom na § 447 písm. f) CSP
odmietol.

35. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.