Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100814
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100814.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Miroslav Bartalský - MIBA, sídlom Palúčanská
616/57, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 33 834 725, právne zast.: JUDr. Bohumil Novák, ml., advokát,
sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102010403/2024 zo dňa 12. júla 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 1. októbra 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 1. októbra 2024 doručená správna žaloba, ktorou
žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102010403/2024 zo dňa 12. júla 2024,
ako aj rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako „správca dane“) č.

102982135/2023 zo dňa 27. novembra 2023. Žalovaný napádaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie
správcu dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vyrubený
žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie roka 2017 v sume 33.841,24 eur.

2. Žalobca, podanou správnou žalobou, zároveň navrhol aby správny súd priznal správnej žalobe

odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že vyrubený rozdiel dane v celkovej sume 33.841,24 eur je pre
žalobcu značne vysoká suma, pretože podniká ako živnostník na vlastné meno s jedným bankovým
účtom, z ktorého nevypláca len svoje náklady na podnikanie, ale aj svoje náklady na život a takáto
suma je pre neho likvidačná. Správca dane v prípade výkonu tohto rozhodnutia spôsobí žalobcovi veľké
finančné problémy a prípadné exekučné konanie priamo ohrozuje žalobcovu schopnosť samostatne

podnikať a živiť seba, ako aj svoju rodinu. V predmetnej veci už začali exekučné konania, na základe
rozhodnutí správcu dane, pretože uvedené pohľadávky nie je žalobca schopný splácať. Opodstatnenosť
odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol aj v samotných žalobných dôvodoch,
keďže je toto rozhodnutie zjavne nezákonné, v rozpore so záväznou judikatúrou súdov, ako aj odborných
organizácií, čo žalovaný vôbec neskúmal, a to napriek tomu, že konanie trvá taký dlhý čas len zavinením
nezákonného postupu a rozhodnutí finančných orgánov. Výkon tohto rozhodnutia by žalobcovi spôsobil

odňatie značnej časti nadobudnutého majetku, ktorý slúži k podnikateľskej činnosti, k zablokovaniu
bankového účtu, k nemožnosti plniť prijaté objednávky, čo by ohrozilo aj odberateľov odkázaných na
žalobcove subdodávky a zrejme aj k ukončeniu jeho podnikania. Výkonom rozhodnutia sú ohrozené aj
žalobcove úverové vzťahy k bankám čo by viedlo k strate obchodných partnerov a rovnako by došlo k
závažnej ujme, ktorá by mohla viesť až k nenávratnému ukončeniu žalobcovho podnikania.

3. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 31. januára 2025 vyzval
žalovaného, aby sa písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa27.februára2025uviedol,ženavrhujenepriznaťsprávnejžalobe
odkladný účinok.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto

procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

8.Koncepciainštitútuodkladnéhoúčinkutedapredpokladáexistenciuhrozby,ktorámusíbyťvintenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne

správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd
musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením

ust.§185písm.a)alebob)SSP. Správny súdprirozhodovaníonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,
každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť
o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte
ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych

následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

9. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, ženesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16
zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na

priznanieodkladnéhoúčinku.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujeajnazáveryuzneseniaÚstavného
súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa
na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri

dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu

subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného
účinku žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nevyhnutné dostatočne
konkrétne vymedziť dôvod predpokladaný zákonom a osvedčiť ho dôkazmi. Žalobca v návrhu konkrétne
nepoukázal, akým objemom finančných prostriedkov alebo akým majetkom disponuje, aká je jeho
aktuálna finančná situácia (výška finančného toku príjmov a výdavkov), a teda či by v tejto súvislosti

zaplatenie vyrubeného rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 vo
výške 33.841,24 eur skutočne malo za následok vznik značnej finančnej škody žalobcu. Žalobca v
súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle uvedeného nepredložil
o uvedených skutočnostiach žiaden dôkaz, preto táto argumentácia žalobcu v súvislosti s návrhom na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí.

11. Správny súd ďalej uvádza, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť
jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o

tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm.
a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako
je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. Pokiaľ žalobca dôvodí „iba“

hrozbou exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej
zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých
podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne

bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022).
Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na
odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec
podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje. Z uvedeného teda vyplýva, že inštitút

priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu.

12.Vzhľadomnato,žežalobcanetvrdilaneosvedčilskutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiť,žemu
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd
nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o
zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).