Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/176/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200611
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5818200611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: Studienky, k.s., so sídlom 027 42 Oravský Biely Potok 213, IČO: 48 228 753, právne
zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom A. Žarnova 11C/ 917 02 Trnava, proti
žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXXX/X a 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., I. XXX/XX, obidvaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom Podbiel č.
177, o zaplatenie 2.588,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 1C/12/2018-297 zo dňa 15.8.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie 2.588,99 Eur
s príslušenstvom a uložil jej povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia

uvedenej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorému malo zodpovedať nájomné za
obdobie od 3.8.2015 do 11.5.2020 a kde základom na jeho výpočet mal byť ročný nájom pozemkov
vo vlastníctve žalobkyne v sume 542,19 Eur, ktorého ročná výška mala byť určená podľa odborného
stanoviska A. E. č. 1/2018 (vyjadrenie žalobkyne č.l. 157 + č.l. 109 a 110 spisu). Zaplatenia uvedenej
sumy domáhala sa ako náhrady za preukázanú stratu hodnoty pozemkov, dôvodiac, že ako vlastníčka
parciel registra C č. 538/9 a 538/20 zapísaných na LV č. XX v kat.úz. I. G. C. je zo strany žalovaných
obmedzovaná vo výkone jej vlastníckeho práva, nakoľko k ich rekreačnej chate č. X postavenej na

parcele registra C č. 539 vedie od trafostanice postavenej na parcele registra C č. 602/2 zapísanej na LV
č. XXXX cez pozemky parcela registra C č. 538/9 a 538/20 vedenie nízkeho napätia, ktorého existencia
v prospech žalovaných ju ruší, nemôže realizovať projekty a stavby, ktoré v danej lokalite plánuje, musí
zachovať od uvedeného elektrického vedenia ochranné pásmo minimálne 1 meter na každú stranu (č.l.
123 spisu).

3. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parciel registra C č. 538/3,

č. 538/9, č. 538/20 zapísaných na LV č. XX v kat.úz. I. G. C.. Na parcele registra C č. 602/2
v danom katastrálnom území, ktorej vlastníčkou je konateľka žalobkyne, a to ako fyzická osoba B. J.,
je umiestnená stavba trafostanice elektrického vedenia. Nesporné bolo tiež, že žalovaní sú vlastníkmi
rekreačnej chaty č. X postavenej na parcele registra C č. 539 zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. I. G. C..Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že spor medzi stranami existoval ohľadne oprávnenosti uloženia
elektrického vedenia NN v prospech žalovaných, s čím bola spojená otázka ich dobromyseľnosti a
prípadnéhovydržaniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenuvsúvislostisichtvrdenímominimálne

36 a viac ročnom trvaní dobromyseľného užívania, čo žalobca popieral. Spor existoval aj ohľadne
skutočného trasovania (umiestnenia) elektrického káblového podzemného vedenia NN, kde žalobca
tvrdil umiestnenie tohto vedenia NN od pozemku parcela registra C č. 602/2 a následne cez pozemky
parcela registra C č. 538/9, č. 538/19, č. 538/20, č. 538/18 a č. 538/43 (v zmysle vytýčenia podzemného
energetického zariadenia zo dňa 07.09.2021 – č.l. 170-173 spisu, ktorý doklad bol doložený v priebehu

konania). Uvedenú skutočnosť žalovaní popierali a tvrdili umiestnenie elektrického vedenia NN v ich
prospech iným smerom, a teda nie ako dôvodil žalobca, ale od chaty č. XXX vo vlastníctve manželov K.
postavenej na parc. č. 543/4, č. 602/7, 8, 9 a následne cez pozemok žalobkyne parc. č. 602/3 a č. 538/3
a č. 538/43 k ich chate o celkovej dĺžke tohto vedenia 15 m (č.l. 59 a č.l. 123 spisu).
4. Z listín predložených žalobcom, a to odborného stanoviska A. E. č. 1/2018 zo dňa 16.3.2018 (č.l.
10-20 spisu), súd prvej inštancie zistil, že úlohou znalkyne bolo stanoviť vecné bremeno NN prípojky k

rekreačnejchateč.Xvovlastníctvežalovaných,postavenejnaparceleč.539,ktorámalabyťumiestnená
ako NN zemná káblová prípojka na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne v celkovej dĺžke 150-160
metrov a ochranným pásmom podzemného kábla 1m na obe strany od osi kábla. Zo zápisu o vytýčení
podzemného energetického zariadenia zo dňa 07.09.2021 zameraným a spracovaným A. B. G. -L. M.
(č.l. 170-173 spisu), súd prvej inštancie zistil, že trasa vytýčeného vedenia smeruje a je trasovaná od

trafostanice umiestnenej na parcele registra C č. 602/2 vo vlastníctve konateľky žalobcu cez parcelu
registra C č. 538/9 vo vlastníctve žalobcu, ďalej cez parcelu registra C č. 538/19 vo vlastníctve L.
J. (matky konateľky žalobcu), cez parcelu registra C č. 538/20 vo vlastníctve žalobcu, cez parcelu
registra C č. 538/18 vo vlastníctve B. J. (sestry konateľa žalobcu), cez parcelu registra C č. 538/43
vo vlastníctve žalobcu a opätovne vyúsťuje na parcelu registra C č. 538/18 vo vlastníctve B. J. (sestry

konateľa žalobcu). Súd prvej inštancie konštatoval, že z uvedeného zamerania a zobrazenia bodov
(č.l. 269 spisu) nevyplýva, že by trasa vytýčeného káblového elektrického vedenia bola v súčasnosti
vedená, resp. vyvedená aj na a v pozemku vo vlastníctve žalovaných. Zo satelitných snímkov GPS
lokácie uloženia elektrického kábla, predložených žalobkyňou nevyplýva určenie nehnuteľností, cez
ktoré uloženie elektrického kábla vedie a zároveň nie je možné jednoznačne konštatovať, že toto

zameranie realizované A. E. v roku 2018 je totožné so zameraním a zobrazením bodov realizovaných
A. B. G. v roku 2021, práve vzhľadom na skutočnosť, že zo satelitných snímok nie sú zrejmé čísla
parciel, cez ktoré podzemný elektrický kábel vedie. Súd prvej inštancie ďalej z kúpnej zmluvy zo dňa
31.07.2015 zavkladovanej pod č. V 952/2015 z 3.8.2015, a zistil, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo
k nehnuteľnostiam parcely registra C č. 538/9 a 538/20, od pôvodného vlastníka týchto nehnuteľností,

ktorým bola spoločnosť DOLVAP, s.r.o. Právnym predchodcom uvedenej spoločnosti boli do 10.11.1993
Třinecké železárny, odštepný závod lom a vápenka Varín a ich predchodcom boli Třinecké železárny,
národní podnik, závod lom a vápenka, Varín, kde k uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel na
základe údajov a záznamov z verejne dostupných internetových zdrojov tak spoločnosti DOLVAP s.r.o.
ako aj dostupných údajov z Obchodného registra.

5. Žalovaní v konaní predložili listiny, na základe ktorých tvrdili, že uloženie káblov elektrického vedenia
k ich chate bolo odsúhlasené ešte právnym predchodcom žalobcu, a teda pôvodným vlastníkom celého
areálu v tej dobe nazývaného ako Rekreačné stredisko I. G. C., v susedstve ktorého areálu bola
postavená aj chata č. X vo vlastníctve teraz žalovaných, predtým ich právneho predchodcu N. O. a

tiež chata č. XXX vo vlastníctve teraz manželov K., predtým ich právneho predchodcu P. Q.. Súd prvej
inštancie konštatoval, že z listín predložených žalobcom zistil, že právny predchodca žalovaných N. O.,
dňa 20.05.1971 požiadal v tej dobe subjekt pod ktorý spadal rekreačný areál I. G. C., a to Třinecké
železárny, národní podnik, závod lom a vápenka Varín o súhlas na zapojenie sa na HDSS k najbližšej ich
chate, keďže mu na základe jeho žiadosti už dňa 07.08.1971 dotyčný subjekt ako závod udelil povolenie

okrem iného aj na zapojenie sa a na odber elektrickej energie, s tým, že bude mať namontovaný
samostatný elektromer a kde na uvedenom základe si aj previedol ku svojej chate elektrickú inštaláciu i
s bytovým rozvádzačom a priestorom pre samostatný elektromer (čl. 51). Daný závod mu listom zo dňa
27.07.1971 oznámil, že mu udeľuje súhlas na pripojenie sa na elektrickú sieť ich rekreačných chát v I.
G. C. (čl. 52). Listom zo dňa 02.04.1974 N. O. dotyčnému závodu oznámil, že sa s ich súhlasom pripojil

na ich elektrickú sekundárnu sieť od poslednej chaty v rekreačnom stredisku I. G. C.. Opätovne však
prosí o súhlas pre podružný odber elektrickej energie, ktorý je nutný pre energetický rozvodný závod v
R. K., aby mu tento mohol prevádzať odpočet elektrickej energie (čl. 53). Třinecké železárny, národní
podnik listom z 16.04.1974 oznámili Energetickým rozvodným závodom, národní podnik Dolný Kubín,že na základe žiadosti N. O. súhlasia s tým, aby sa menovaný napojil s odberom elektrickej energie
svojej súkromnej chaty v G. C. na I. na ich sekundárny rozvod k objektom závodných chát za podmienok,
že prívod elektrickej energie k súkromnej chate bude prevedený káblovou prípojkou, napojenie skrine

na objektoch podnikovej chaty prevedie majiteľ súkromnej chaty aby uvedené napojenie vyhovovalo
predpisom ČSN, že celý odber elektrickej energie bude meraný elektromerom ERZ a odber súkromnej
chaty bude odčítaný z celkového odberu elektrickej energie rekreačného strediska TŽ Varín, I. G. C..
Rovnako, že si závod vyhradzuje právo v prípade ďalšej dostavby rekreačného areálu zrušiť tento
odber, prípadne vyvolané zmeny pri dostavbe strediska. Všetky náklady so zrušením, resp. s nutnými

zmenami si uhradí majiteľ súkromnej chaty sám (čl. 54-55). Z ďalšieho listinného dokladu označeného
ako Oznámenie zo dňa 14.03.1985 (čl. 56) mal súd preukázané, že Třinecké železárny, národní podnik,
závod lom a vápenka N. O. oznámili, že od 01.01.1985 bolo zrušené fondovanie elektrickej energie
veľkoodberateľov, kde do tohto nariadenia spadá aj odberné miesto ich rekreačného strediska v I. G.
C., a preto keďže bol vydaný zákaz predaja elektrickej energie z ich závodu, ich závod ruší všetky
dojednaniaopodružnomodbereelektrickejenergiezichchátk30.06.1985.Zároveňmubolooznámené,

že pre obojstranné doriešenie jeho problému bola daná dispozícia zo strany ERZ Dolný Kubín s tým, že
sivybudujevlastnúprípojkuztrafostaniceichzávodu,kdemuERZnajehochatunamontujeelektromery.
Zároveň v uvedenom oznámení Třinecké železárny N. O. žiadali, aby im cca 14 dní pred zahájením
výkopových práv pre jeho prípojku toto písomne oznámil, pretože na mieste je potrebné uskutočniť výber
trasy káblového vedenia vzhľadom k vypracovanému zastavaciemu plánu celého areálu. K uvedenému

dokladu žalovaní zároveň predložili aj ďalšie listinné doklady na čl. 57-59 spisu. Z listinného dokladu
označeného ako Zápis na čl. 57 spisu bolo zistené, že tento zápis sa mal realizovať dňa 04.05.1985 za
účastizástupcuTřineckýchželezární,národnípodnikN.C.aúčastíjednéhozmajiteľovsúkromnýchchát
postavených v susedstve rekreačného strediska I. G. C., ktorý svoju účasť na tomto zápise potvrdili aj
písomne. Z obsahu zápisu vyplynulo, že zúčastniť tohto zápisu sa mal aj právny predchodca žalovaných

N. O., ktorý však prítomný nebol ako aj že uvedený zápis sa realizoval na základe prípisu zo dňa
14.03.1985 a malo sa ním previesť vytýčenie elektrickej prípojky pre súkromné chaty v areáli I. G. C.,
a to súkromnej chaty vo vlastníctve P. Q. a N. O.. Z obsahu daného zápisu vyplýva, že alternatívy pre
majiteľov súkromných chát P. Q. a N. O. boli dve, prvá trasa mala viesť od trafostanice Třineckých
železární (inak umiestnená aj v súčasnosti na parcele C-KN č. 602/2) ponad chaty patriace závodu

Třineckých železárni k chate P. Q. a odtiaľ mal viesť prípojný kábel ako alternatívna č. 2 k chate N. O. a
druhá trasa mala viesť od trafostanice ku chate ďalšieho majiteľa chaty v tej dobe pána S. (v súčasnosti
majiteľ pán T.), a teda popod chaty patriace závodu a od chaty pána S. ako alternatíva č. 1 mal viesť
prípojný kábel ku chate N. O.. Z obsahu daného zápisu tiež vyplýva, že trasy na prípojok sú vytýčené
v súlade vyp. Štúdie 61010107/1984 ako aj že N. O. si odsúhlasí z ERZ jednu z alternatív. Z ďalšieho

listinného dokladu, a to z Oznámenia zo dňa 06.05.1985, ktoré Oznámenie bolo adresované zo strany
Třineckých železární, národní podnik, závod lom a vápenka Varín N. O. bolo zistené že, N. O. prípisom
zo dňa 18.04.1985 požiadal závod o vytýčenie kábelovej trasy pre napojenie jeho súkromnej chaty, kde
dňa 04.05.1985 sa dostavil ich pracovník k určeniu trasy. Nakoľko sa v uvedený termín N. O. do strediska
I. G. C. nedostavil bolo vytýčenie NN prípojky pre jeho chatu stanovené za prítomnosti pána Q.. V prílohe

zároveň Třinecké železární zaslali N. O. aj rozhodnutie o trase kábelovej prípojky, ktoré je záväzné a
je vytýčené v súlade vypracovanej štúdie 610101017/1984 (čl. 58). Ako listinný doklad bola predložená
aj kópia trasovania elektrickej prípojky od chaty č. X vo vlastníctve vtedy N. O. (teraz žalovaných) ku
chate č. XXX vo vlastníctve vtedy P. Q. (teraz N. K.). Žalovaní predložili aj listinný doklad označený ako
Čestné prehlásenie zo dňa 29.06.2018, z obsahu ktorého vyplýva, že toto podpísal N. G., bytom H. -

U. S., I. XXX/XX (otec žalovaného F. G. a B. C., F. G. podľa lustrácie v spise), pričom tento prehlasuje,
že on sám osobne s rodinnými príslušníkmi a kamarátmi realizoval v období jún 1985 trasu elektrickej
prípojky, a to medzi chatou č. X - C., G. a chatou č. XXX - K., K.. Ako aj že táto z podstatnej časti kopíruje
z pravej strany hranicu jestvujúcej prístupovej cesty k chate č. XXX podľa Geometrického zamerania.

6. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, § 134 ods.
1-4, § 151n ods. 1-3, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 22 ods. 1 až 3 zák. č. 79/1957 Zb.
o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (tzv. elektrizačný zákon).

7. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne, tak ako ho

táto skutkovo vymedzovala na podklade ňou požadovaného výpočtu v podobe odborného stanoviska
A. E. nie je dôvodný. Súd prvej inštancie nezistil, že by boli žalovaní napojení na odber elektrickej
energie v takom rozsahu, ako to tvrdila žalobkyňa. Žalovaní účinne popreli skutočnosť, že by boli
napojení na trafostanicu umiestnenú na pozemku žalobkyne trasou, ktorú ona tvrdila a zároveň súdz dokladu predloženého žalobkyňou – vytýčenia podzemného energetického zariadenia zo 7.9.2021,
považoval za nepreukázanú skutočnosť, že by trasa tvrdená žalobkyňou skutočne vyúsťovala na
pozemok vo vlastníctve žalovaných, keďže táto bola ukončená na pozemku parcela registra C č. 538/18

vo vlastníctve sestry konateľky žalobkyne B. J. (č.l. 269). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej
inštancie preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalovaných (N. O.) došlo k pripojeniu sa na
trafostanicu, a teda na rozvod elektrickej energie inou trasou, sprostredkovane, cez trasu káblového
elektrického vedenia vedeného prvotne ku chate pána Q. č. XXX, čo by vyplynulo aj z ďalšieho listinného
dokladu predloženého žalovanými, a to zo Správy o revízií elektrického zariadenia zo dňa 06.07.1985

(č.l.288spisu),zktoréhoobsahuvyplýva,žedňa06.07.1985revíznytechnikzávoduKovošrotBratislava
na objektoch rekreačných chatiek P. Q. a N. O. v I. G. C. - M. uskutočnil revíziu elektrického zariadenia
- prípojky, kde konštatoval, že táto vyhovuje predpisom a ČSN a je schopná bezpečnej a spoľahlivej
prevádzky.
8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súvislosti
s uložením elektrickej prípojky nízkeho napätia, ktorá sa čiastočne nachádza aj na pozemku žalobkyne,

došlo k vzniku vecného bremena vydržaním v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka. Za subjekt
dobromyseľný, vzhľadom na všetky okolnosti o tom, že mu právo patrí, považoval súd prvej inštancie
už právneho predchodcu žalovaných N. O., ktorému bol zo strany Třineckých železární, národní podnik
ako subjektu v areáli ktorého sa nachádzala trafostanica, z ktorej existovala možnosť pripojenia sa na
súkromné chaty chatárov, a teda medzi nimi aj N. O., udelený súhlas na pripojenie sa k tejto trafostanici

s možnosťou realizácie dvoch alternatív, z ktorých si N. O. vybral tú, že sa napojil sekundárne od
chaty č. XXX a teda pána Q.. V danom prípade bola splnená aj podmienka, že sa jednalo o spôsobilý
predmet vydržania (ale len od 01.01.1992), a to vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade začala
plynúť vydržacia lehota pre právo zodpovedajúce vecnému bremenu uloženia elektrického kábla cez
pozemky, ktoré boli v minulosti predmetom socialistického vlastníctva až od 01.01.1992. V roku 1985

došlo k realizácii spomínanej prípojky v podobe uloženia káblov elektrického vedenia od chaty č. 214 ku
chate č. 2 do 31.12.1991 nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a ani právo vecného
bremena k veci (okrem obligatórneho záväzku), ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo
ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Třinecké železiarne
boli národným podnikom zriadené ako právna forma štátneho podniku v socialistickom Československu

disponujúce s majetkom vo vlastníctve socialistického štátu.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ proti
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko boli v konaní plne úspešní.

10. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobkyňa zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že súd
žalobe v celom rozsahu vyhovie.
11. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie (obsiahnutým v bode 20), že žalovaní účinne
popreli skutočnosť, že by boli napojení na trafostanicu umiestnenú na pozemku žalobkyne trasou, ktorú
ona tvrdila. Žalobkyňa v prvom rade uvádza, že v písomných podaniach uviedla svoje skutkové tvrdenia,

ktoré následne preukázala dôkazmi, najmä vyjadrenie SSE-distribúcia zo dňa 05.02.2018, kde sa jasne
konštatuje, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú NN prívody, ktoré nie sú vo
vlastníctve SSE-D (tieto jednoznačne patrili žalovaným, čo vyplýva aj z prílohy tohto vyjadrenia, kde
je trasa elektrickej prípojky znázornená a vedie k chate žalovaným; okrem toho pred rokom 1985 boli
touto trasou napojení aj predošlí vlastníci chaty a to strany žalovaných nebolo nikdy tvrdené, že by

pôvodné elektrické káble premiestnili). Ďalej to je zameranie a zobrazenie bodov zhotovené A. B. G..
V tomto smere nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že by trasa zameraná A. G. nevyúsťovala na
pozemok žalovaných, keďže na pozemku parc. č. 538/18 sa nenachádza žiadna stavba ani zariadenie,
ktoré by bolo napojené na elektrinu. Toto zameranie je v podstatnom rozsahu zhodné s vyjadrením SSE-
D zo dňa 05.02.2018. V tomto smere mal súd prvej inštancie náležite odôvodniť, prečo sa rozhodol

akceptovať práve tvrdenia a dôkazy žalovanej strany, keďže ani o tvrdeniach žalobkyne nemal súd
pochybnosti (napr. bod 20. odôvodnenia: „Pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila ňou vykonané vytýčenie
podzemného energetického zariadenia zo 07.09.2021 a teda tvrdila uloženie elektrického kábla iným
smerom ako tvrdili žalovaní, súd nepopiera, že takýto kábel elektrického vedenia cez pozemky aj vo
vlastníctve žalobkyne je existujúci a vedený...“) a napokon žalobca svoje tvrdenia dostatočne preukázal.

Súd prvej inštancie teda vôbec nebral do úvahy fakt, že žalovaní preložili dôkazy datované do roku 1985
a nijako nevyvrátili dôkazy žalobkyne z roku 2018 a z roku 2021 (zameranie kábla SSD trasa zameraná
A. G.). Napádaný rozsudok nespĺňa atribút presvedčivosti, nakoľko je založený na tom, že sú uverilskutkovým tvrdeniam žalovaných, hoci nemal pochybnosti ani o tvrdeniach žalobkyne, ktoré boli riadne
preukazované.

12. Žalobkyňa ďalej produkuje odvolacie námietky vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ohľadne
vzniku vecného bremena v prospech žalovaných 1/, 2/ .

13. Súd prvej inštancie ako aj žalovaní uviedli, že káble NN viedli po inej trase, ako to uviedla žalobca,
pričom túto trasu odvodzovali od zápisu zo dňa 04.05.1985, podľa ktorej sa mal p. O. napojiť na chatu

p. Q.. Tieto dokumenty ale nezakladali vecné právo pôvodného vlastníka (p. O.) v podobe vecného
bremena spočívajúce v uložení elektrických káblov cez pozemky žalobkyne (vtedy Třinecké železárny).
Uvedené sa nemohlo zmeniť ani od 01.01.1992, pretože absentoval právny dôvod, z ktorého subjekt
(žalovaní) so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu
(v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena
a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Po roku 1992 neexistovali žiadne iné

dohody medzi právnych predchodcami strán sporu o tom, že by uloženie elektrického kábla v prospech
žalovaných (resp. p. O.) malo byť dojednané ako vecné bremeno. Právny predchodca žalovaných
tak nemal z čoho odvodzovať svoju dobromyseľnosť ohľadom vecného bremena. Skutočnosť, že sa
niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr.
prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten,

kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom
oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich)
nevie a nemusí vedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu
vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je

(Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 22. 10. 2002, sp. zn. 22 Cdo 929/2001). Okrem iného tomu
nasvedčuje aj vyjadrenie Třineckých železární zo dňa 03.12.2018, kde sa popiera skutočnosť, že by
niekedy bolo zriadené na sporných pozemkoch vecné bremeno v prospech minulých alebo súčasných
vlastníkov. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobkyni náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva
patrí, nakoľko od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby strpel obmedzenie vlastníckeho práva

bez akejkoľvek kompenzácie. Pokiaľ sa potom poskytuje ochrana vlastníkovi, na pozemku ktorého
sa zriadi vecné bremeno, či už ex lege alebo rozhodnutím štátneho orgánu, v podobe poskytnutia
finančnejkompenzáciezaobmedzenievlastníckehopráva,potomnemožnorovnakúochranuodoprieťaj
vlastníkovi pozemku, na ktorom síce vecné bremeno nevzniklo, avšak je fakticky rovnako obmedzovaný
ako vlastník pozemku, na ktorom je toto bremeno riadne zriadené a zapísané na príslušnom LV.

14. Žalobkyňa ďalej namieta závery súdu prvej inštancie, že sa domáhala náhrady ako opakujúceho
sa plnenia od 1.8.2015 do 11.5.2015. V podanej žalobe žalobkyňa nikdy neuvádzala, že náhradu
požaduje ako opakujúce sa plnenie. Zo žaloby naopak vyplýva, že žalobkyňa je vo výkone svojho
vlastníckeho práva rušená, nakoľko cez jej pozemky vedie prípojka NN. Ďalej žalobkyňa uviedla, že
žalovaní obmedzujú žalobkyňu v užívaní jej nehnuteľností a znižujú ich hodnotu. Žalobkyňa preto

požadovala náhradu, vyčíslenú odborným stanoviskom, ktorá vyjadruje stratu na hodnote pozemku.
15. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zo žaloby nevyplýva, že sa domáha opakujúceho sa plnenia za
obdobie od 1.8.2015 do 11.5.2015, preto, lebo požadovala náhradu vyčíslenú odborným stanoviskom,
ktorá vyjadruje stratu na hodnote pozemku, považujú uvedené tvrdenie žalobkyne žalovaní za nové

tvrdenie o právnom základe žalobkyne prispôsobené výsledku sporu a jej predstavám.

16. Žalobkyňa v replike akcentuje, že v žalobe nebolo požadované plnenie uvedené ako opakujúce sa
plnenie, pričom práve v žalobe boli opísané rozhodujúce a podstatné skutočnosti. Naopak žalobkyňa
požadovala celý čas jednorazovú odplatu vypočítanú znalkyňou A. L. E.. Zdôrazňuje, že žalovaní sa

opierajú o listiny z 80-tych rokov minulého storočia, pričom nijako nepreukázali, kadiaľ vedie elektrický
kábel v súčasnosti. Žalobkyňa predložila faktické a legitímne dôkazy o súčasnej trase elektrického kábla.
Súd prvej inštancie presvedčivo neodôvodnil, prečo si vybral za základ práve tvrdenia žalovaných.

17. Žalovaní v odvolacej duplike opakujú podstatu tvrdení, ktoré obsiahli vo vyjadrení k odvolaniu. Vo

vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaní opierajú svoje tvrdenia o listiny z 80-tych rokov minulého
storočia, nepreukázali, kadiaľ vedie elektrický kábel v súčasnosti, majú za to, že ide o nepochopenie
právnej stránky problému zo strany žalobkyne.18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

19. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť predmet sporu vymedzený
substancovanými tvrdeniami žalobcu. Predmetom sporu je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva
žalobkyne žalovanými v dôsledku zaťaženia nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne – parciel registra

C č. 538/9 a 538/20 podzemným vedením nízkeho napätia (ďalej len „vedenie N.N.“). Žalobkyňa
v priebehu konania tvrdila, že žalovaní sú napojení na vedenie N.N. prechádzajúce od trafostanice
postavenej na parcele registra C č. 602/2 a ďalej cez parcele registra C č. 538/9 (vo vlastníctve
žalobkyne), č. 538/19, č. 538/20 (vo vlastníctve žalobkyne), č. 538/18 a č. 538/43 (v zmysle vytýčenia
podzemného energetického zariadenia zo dňa 7.9.2021 (č.l. 170-173 spisu, ktorý doklad bol predložený
žalobkyňou v priebehu konania). Ďalej pre zjednodušenie možno uvedenú trasu označiť ako „trasa A“.

Výška náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam
v stanovenom rozsahu bola určená podľa odborného stanoviska A. E. č. 1/2018 zo dňa 16.3.2018 (č.l.
10-20 spisu), ktorá vychádzala z umiestnenia vedenia N.N. na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne
v rozsahu 150-160m a ochranným pásmom vedenia N.N. 1m na obe strany od osi kábla.

20. Žalovaní popierali napojenie na trasu A vedenia N.N. tvrdením umiestnenia elektrického vedenia
N.N. v ich prospech iným smerom, a to od chaty č. XXX vo vlastníctve manželov K., postavenej na
parcele registra C č. 543/4, č. 602/7, 8, 9 a následne cez pozemok žalobkyne parc. č. 602/3 a parc.
č. 538/3 a č. 538/43 k ich chate o celkovej dĺžke tohto vedenia 15m (č.l. 59 a č.l. 123 spisu), ďalej pre
zjednodušenie len „trasa B“.

21. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne vychádzajúc z dvoch dôvodov:

Ad 1) Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalovaní obmedzujú žalobkyňu
v užívaní jej nehnuteľností, využívajúc vedenie N.N. prechádzajúce po trase A. Súd prvej inštancie
konkrétne konštatoval (bod 20. rozsudku súdu prvej inštancie), cit.: „žalovaní účinne popreli skutočnosť,

že by boli napojení na trafostanicu, umiestnenú na pozemku žalobkyne trasou, ktorú ona tvrdila
a zároveň z predloženého dokladu podľa názoru súdu nebola preukázaná ani skutočnosť, že by takto
zameraná trasa (A. B. G.) aj skutočne vyúsťovala na pozemok vo vlastníctve žalovaných, keďže táto
bola ukončená na pozemku C-KN parcela č. 538/18 vo vlastníctve sestry konateľky žalobkyne B. J.“ (č.l.
269 spisu).

Ad 2) Žalovaní preukázali, že k uloženiu vedenia N.N. po trase B majú zákonné oprávnenie v podobe
vzniku vecného bremena vydržaním.
22. Prioritne v nadväznosti na v bode 19. tohto rozsudku vymedzený predmet žaloby, ktorým bol súd

prvej inštancie viazaný, považuje odvolací súd za potrebné akcentovať, že súd prvej inštancie vo svojich
záveroch Ad 2), pokiaľ konštatoval vznik vecného bremena žalobcov vydržaním vo vzťahu k vedeniu
N.N. po trase B, prekročil predmet sporu. Uvedené je však jediným „pochybením“ súdu prvej inštancie,
ktoré pochybenie nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Pre úplnosť je potrebné dodať,
že samotný fakt, že žalovaní preukázali uloženie a napojenie na vedenie N.N. inou trasou (trasou B),

môže slúžiť len ako podporný argument. Prioritným dôvodom nedôvodnosti žaloby však je skutočnosť,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tvrdení, že je obmedzená v užívaní nehnuteľností v jej
vlastníctve parcela registra C č. 538/9 a č. 538/20, cez ktoré prechádza trasa A vedenia N.N. využívaným
žalovanými (resp. ich predchodcom a ním vybudovaným).
23. Následne prináležalo odvolaciemu súd vysporiadať sa a posúdiť dôvodnosť jednotlivých odvolacích

námietok.Odvolateľnesúhlasí/namietazáversúduprvejinštancie(obsiahnutývbode20.rozsudkusúdu
prvejinštancie),žežalovaníúčinnepopreliskutočnosť,žebybolinapojenínatrafostanicuumiestnenúna
pozemku žalobkyne trasou, ktorú ona tvrdila. Žalobkyňa uvádza, že preukázala svoje skutkové tvrdenia
vyjadrením SSE-distribúcia z 5.2.2018, 26.8.2024 a zameraním a zobrazením bodov zhotovených A.
B. G., ktoré je podľa tvrdení žalobkyne v podstatnom rozsahu zhodné s vyjadrením SSE-D. Žalobkyňa

je toho názoru, že rozsudok nespĺňa atribút presvedčivosti, nakoľko je založený na tom, že súd uveril
skutkovým tvrdeniam žalovaných, hoci nemal pochybnosti ani o tvrdeniach žalobkyne, ktoré boli riadne
preukazované. Žalobkyňa poukazuje na bod 20. odôvodnenia, z ktorého cituje: „Pokiaľ žalobkyňa
v konaní predložila ňou vykonané vytýčenie podzemného energetického zariadenia zo 7.9.2021, a tedatvrdila uloženie elektrického kábla iným smerom, ako tvrdili žalovaní, súd nepopiera, že takýto kábel
elektrického vedenia cez pozemky aj vo vlastníctve žalobkyne je existujúci a vedený...“.
24. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd je toho názoru, že súd

prvej inštancie presvedčivo zdôvodnil svoje závery. Citácia záverov súdu prvej inštancie obsiahnutá
žalobkyňou v odvolaní je totiž neúplná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod
20. rozsudku) okrem iného uviedol nasledovné, cit.: „pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila ňou vykonané
vytýčenie podzemného energetického zariadenia zo 7.9.2021, a teda tvrdila uloženie elektrického
kábla iným smerom, ako tvrdili žalovaní, súd nepopiera, že takýto kábel elektrického vedenia cez

pozemky aj vo vlastníctve žalobkyne je existujúci a vedený, avšak má za to, že listinnými dôkazmi,
tak ako boli uvedené vyššie, žalovaní účinne popreli skutočnosť, že by boli napojení na trafostanicu,
umiestnenú na pozemku žalobkyne trasou, ktorú ona tvrdila a zároveň z jej predloženého dokladu, podľa
názoru súdu nebola preukázaná ani skutočnosť, že by takto zameraná trasa (A. B. G.) aj skutočne
vyúsťovala na pozemok vo vlastníctve žalovaných, keďže táto bola ukončená na pozemku C-KN parcela
č. 538/18 vo vlastníctve sestry konateľky žalobkyne B. J. (č.l. 269)“.Odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie teda nedospel k záveru (ako to nesprávne odvolaciemu súdu podsúva žalobkyňa), že
nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobkyne s tým, že tieto boli riadne preukázané. Súd prvej inštancie
nemal preukázaný samotný základ nároku, keďže samotná zistená skutočnosť, že sa na pozemkoch vo
vlastníctve žalobkyne (CKN 538/9 a 538/20 – poznámka odvolacieho súdu) nachádza kábel elektrického
vedenia (ktorý vedie od parcely č. 602/2 končiac na parcele 538/18 podľa zamerania A. B. G.), nijak

nesvedčí v prospech tvrdení žalobkyne, že žalobkyňa je obmedzovaná v užívaní nehnuteľností 538/9
a 538/20 žalovanými. Zo zamerania A. B. G. je jednoznačne zrejmé, že vedenie N.N. končí/vyúsťuje
na parcele registra C č. 538/18, teda neprechádza na parcelu registra C č. 539, na ktorej stojí chata
žalovaných.ŽalovanítedaniesúnapojenínauvedenévedenieN.N.Natomtozáverenemôženičzmeniť
ani vyjadrenie SSE zo dňa 5.2.2018 (resp. zo dňa 26.8.2024 – doložené žalobcom v rozpore s ust.

§ 366 CSP až v odvolacom konaní), nakoľko z ich obsahu je zrejmé, že ich príloha – mapa, je len
orientačná, má len informatívny charakter a pre učenie presných trás podzemných vedení je potrebné ju
fyzicky vytýčiť. Fyzické vytýčenie zo dňa 7.9.2021 realizované A. B. G. nielenže nepreukázalo tvrdenie
žalobkyne o tom, že sporné vedenie N.N. prechádza až na parcelu, na ktorej stojí chata žalovaných,
práve naopak, toto tvrdenie žalobkyne dokonca priamo vyvrátilo, nakoľko je z tohto dôkazu jednoznačne

zrejmé, že končí už na parcele č. 538/18.
25. Pre zhrnutie je potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie produkovala
substanocované tvrdenia, že po trase A (t.j. cez pozemky vo vlastníctve žalobkyne parcely registra C č.
538/ a 538/20 – č.l. 109 p.v. spisu) prechádza vedenie N.N. až ku dňu rekreačnej chate vo vlastníctve
žalovanýchč.Xstojacejnaparceleč.539ažalobkyňanemôžerealizovaťprojektyastavby,ktorévdanej

lokalite plánuje, pretože musí zachovať od uvedeného vedenia N.N. ochranné pásmo minimálne 1m na
každú stranu, čo predstavuje zablokovanie 310m2 pozemkov žalovanými najhodnotnejšej časti a znižuje
ich hodnotu.
26.Žalovanívyššieuvedenétvrdeniežalobkynepopreli(tvrdilinapojenienavedenieN.N.odtrafostanice
po inej trase – trase B nezahŕňajúcej parcely č. 538/9 a 538/20).

27. Bolo teda povinnosťou žalobkyne svoje tvrdenie preukázať. Žalobkyňa na preukázanie svojho
tvrdenia predložila potvrdenie SSE-D z roku 2018 (resp. 2024) a zameranie A. G., ktoré nebolo spôsobilé
(z dôvodov, ktoré už uviedol odvolací súd na inom mieste tohto rozsudku) preukázať tvrdenie žalobkyne,
ba naopak, toto tvrdenie vyvrátilo.

28. Za takejto procesnej situácie neprešlo na žalovaných dôkazné bremeno. Žalovaní teda nad rámec
svojich procesných povinností preukazovali (a preukázali) pred súdom prvej inštancie vedenie N.N.
trasou B, ktorá však netvorila predmet konania. Odhliadnuc od uvedeného však možno výsledky
dokazovania (body 9. a 20. rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje a na ne odkazuje) ohľadne vedenia N.N. trasou B použiť (hoc len podporne) na zdôvodnenie
neopodstatnenosti žalovaného nároku voči žalovaným 1/, 2/.

29. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy fakt, že žalovaní
predložili dôkazy, datované do roku 1985 a nijako nevyvrátili dôkazy žalobkyne z roku 2018 a 2021

(zameranie kábla SSE-D a trasa zameraná A. G.). Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú, keďže súbor dôkazov produkovaný žalobkyňou (z roku 2018, resp. 2021) a súbor dôkazov
predložený žalovanými sa týkali každý inej trasy vedenia N.N.30. Na margo okruhu odvolacích námietok dotýkajúcich sa, resp. namietajúcich závery súdu prvej
inštancieovznikuvecnéhobremenavydržanímkuloženiuvedeniaN.N.potraseB,odvolacísúduvádza,
že tieto je potrebné vyhodnotiť ako irelevantné pre rozhodnutie súdu o žalovanom nároku. Ako už

odvolacísúdzmienilnainýchmiestachtohtorozsudku(bod22.tohtorozsudku)súdprvejinštancievtejto
časti - v dôvodoch, v ktorých hodnotí splnenie podmienok pre nadobudnutie práva z vecného bremena
vydržaním vo vzťahu k vedeniu N.N. po trase B - presiahol predmet konania, ktorým bol viazaný.
31. Z zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva je
povinnosťou všeobecného súdu dať strane sporu odpoveď na otázku spĺňajúcu atribút námietky

konkrétnej a relevantnej. Za relevantnú možno považovať námietku, ktorá pokiaľ by bola vyhodnotená
súdom ako odôvodnená, mala by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Vznesené odvolacie námietky
k záverom súdu prvej inštancie ohľadne vzniku vecného bremena vydržaním vo vzťahu k trase B sú
irelevantné, nakoľko aj keby boli dôvodné, nemali by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci, t.j. aj za
situácie, že by neboli splnené podmienky pre nadobudnutie práva z vecného bremena vydržaním vo
vzťahu k uloženému vedeniu N.N. na trase B, nemala by táto skutočnosť žiaden vplyv na výsledok

rozhodnutia vo veci.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané využitie/napojenie chaty č. X vo vlastníctve
žalovaných na vedenie N.N. po trase A sú ďalej tiež irelevantné odvolacie námietky, týkajúce sa
nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie ohľadne charakteru požadovanej náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva žalobkyne, t.j. či išlo, resp. nešlo o opakujúce sa plnenie a pod.

33. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil všetky v odvolaní obsiahnuté námietky ako nedôvodné, resp.
námietky ohľadne vzniku vecného bremena vydržaním, resp. charakteru požadovaného plnenia za
irelevantné, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná ani v časti, preto úspešnej protistrane –
žalovaným 1/, 2/ patrí voči nej nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu.

O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.
35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)