Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124205985
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6124205985.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 16C/29/2024

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: A. B. A., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpená: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Trnavská 11, Bratislava, IČO : 36 857 769, proti žalovanej: E. F., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, v konaní o zaplatenie sumy 6600 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 16C/29/2024

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 6600 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,50 % ročne zo sumy 6600 eur od 01.01.2023 do zaplatenia a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II.Žalobkynisaprotižalovanejpriznávanároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

11 16C/29/2024

1. Žalobkyňa sa v rámci upomínacieho konania (žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 30.12.2023) domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 6600 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy od 01.01.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Žalobkyňa uviedla, že zmluvou o pôžičke zo dňa 02.12.2021 požičala žalovanej sumu vo výške 5000
eur, pričom v článku 2 žalovaná podpisom uviedla, že prevzala čiastku v hotovosti v deň podpisu zmluvy
a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.09.2022 (správne 14.09.2022) požičala žalovanej sumu vo
výške 1600 eur a v článku 2 žalovaná podpisom uviedla, že prevzala čiastku v hotovosti v deň podpisu

zmluvy. Žalovaná sa zaviazala vrátiť peňažné prostriedky jednorazovo najneskôr do 31.12.2022 na účet
uvedený v zmluve, avšak tieto nevrátila aj napriek výzve zo dňa 14.12.2023.

2. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica žalobkyňa upravila žalobný petit, tak že čiastočne zobrala
žalobu v časti úroku z omeškania späť, keď požadovala, aby žalovaná zaplatila dlžnú istinu vo výške
6600 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne (pôvodne 8 %) z dlžnej sumy od
01.01.2023 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.02.2024 vydal platobný rozkaz pod sp.

zn. 14Up/28/2024, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz, vrátane žaloby s prílohami
bol žalovanej doručený do vlastných rúk, pričom žalovaná podala voči platobnému rozkazu včas, vecne
odôvodnený odpor. V odpore namietala, že žalobkyňa jej nikdy ako fyzickej osobe peniaze nepožičala,
vkladala ich do lekárne na nákup liekov, jej a jej spoločníčke dala podpísať viacero papierov, s tým,že ak lekáreň zarobí, na základe tejto dohody si peniaze vyberie. Predmetné peniaze sú zaevidované
v spoločnosti ako záväzok, žalobkyňa si teda môže svoju požiadavku uplatniť u majiteľa.

3. Žalobkyňa v replike vyjadrila nesúhlas s podaným odporom, považovala ho za klamlivý, zavádzajúci
a tendenčný. Zmluvy o pôžičke boli uzavreté slobodne, vážne a bez nátlaku zo strany oboch účastníkov
zmluvného vzťahu. Pokiaľ by neboli pravdivé tvrdenia žalobkyne o pôžičke finančnej čiastky súkromnej
osobe, jednalo by sa zo strany žalovanej o zastierací právny úkon. Pokiaľ sa žalovaná domnievala,
že žalobkyňou požičané finančné čiastky mali slúžiť na údajnú úhradu strát spoločnosti MABEDA vo

vlastníctve žalovanej, mala žalovaná riešiť údajnú stratu v pracovno-právnom vzťahu so žalobkyňou.
K tomu však nikdy neprišlo. Pre účely konania je irelevantné, za akým účelom boli požičané prostriedky
použité. Žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru do spoločnosti žalovanej (MABEDA – lekáreň) dňa
01.12.2021. Dňa 02.12.2021 zmluvou o pôžičke poskytla žalovanej sumu vo výške 5000 eur, preto je
absurdné tvrdenie ohľadne spôsobenia krachu spoločnosti zo strany žalobkyne.

4. Žalovaná sa v rámci dupliky nevyjadrila. Vyjadrenie však zaslala neskôr (na základe listu zo dňa
15.07.2024), uvádzajúc, že jej, ani jej spoločníčke peniaze nikdy nedala, ale vložila ich do pokladne
lekárne, s tým, že ak lekáreň zarobí, tak jej budú vyplatené. Žalobkyňa bola uhradiť odvody do sociálnej
poisťovne, pretože si chcela zobrať úver a bolo potrebné mať vyplatené pohľadávky štátu. Potvrdenia
sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti Mabeda. Ostatné skutkové tvrdenia žalovanej smerovali

k charakteru vzájomného vzťahu so žalobkyňou, a k jej správaniu sa počas pracovného pomeru.

5. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne zobral späť ešte v upomínacom konaní, resp. upravil svoj
už uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva, tak že požadovala úrok z omeškania vo výške 7,5 %
ročne z dlžnej istiny (v žalobe pôvodne 8% ročne) ešte pred doručením žaloby žalovanej, súd postupoval

podľa§145ods.3CSPakonalďalejozvyškunárokubezrozhodovaniaozastaveníkonaniavtejtočasti.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej
žalobe, poukazujúc na bližšie okolnosti poskytnutia pôžičiek. Žalovaná zopakovala na pojednávaní svoju
procesnú obranu, dôvodiac poskytnutím pôžičiek spoločnosti MABEDA s.r.o. Svoju pozornosť upriamila

aj na prehľad vkladov a výberov z pokladne, z ktorého dokladu vyplýva vloženie finančných prostriedkov
vo výške 13682,76 eura a vrátenie vo výške 1891,04 eura.

7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že bola od decembra zamestnaná v predmetnej lekárni, vedela,
že lekáreň ide dolu vodou, chcela jej pomôcť, lieky sa objednávali za hotovosť. Čo sa týka peňažných

prostriedkov, ktoré boli predmetom pôžičky, tieto mala z dedičstva, časť finančných prostriedkov aj
zarobila. Obe spoločníčky jej povedali, že do lekárne už nechcú investovať, čo bol dôvod, pre ktorý sa
rozhodla požičať, následne dať to na poriadok aj písomne. Pôžičky jej spoločníčky podpísali. Dávala
peniaze do pokladne fyzicky, vyberali sa následne až na faktúry. Neskôr jej prestala chodiť výplata,
pričom pracovala aj v inej lekárni, lekáreň v Bratislave sa snažila držať v dobrom stave. Od účtovníka

vie, že účtovníctvo za rok 2023 nebolo odvádzané, má aj informáciu, že je tam záväzok vo výške 90
000 eur, nevie voči komu.
Na doplňujúce otázky uviedla, že vkladala peniaze do pokladne, pretože žalovaná nepozná lekárenský
program, do tohto sa nevie ani prihlásiť. Dôvod, pre ktorý vkladala peniaze do pokladne bola skutočnosť,
abytietomohlapoužiťnanákupliekov,keďprídedistribútor.Nemáinformáciu,žebypôvodnáspoločnosť

alebo nová spoločnosť viedla voči nej nejaké záväzky. So spoločníčkami sa stretla a podpísali jej každá
dve pôžičky, nespomína si, či boli obe prítomné alebo predložila zmluvy o pôžičke každej samostatne.
Nikto ju neinformoval o tom, že by spoločnosť MABEDA mala voči nej záväzok. Prvá zmluva o pôžičke
bola použitá na nákup liekov, druhá zmluva bola použitá na zaplatenie odvodov sociálnej poisťovni.
Prvú pôžičku zo dňa 02.12.2021 dala žalovanej prostredníctvom vkladov do spoločnosti MABEDA v

hotovosti, avšak po častiach, tak ako je uvedené vo vkladoch v uvedenom období. Druhú pôžičku vo
výške 1600 eur dala priamo sociálnej poisťovni z dôvodu, že neboli zaplatené odvody. Takýto doklad
sa nachádza v účtovníctve. Dôvodom prečo finančné prostriedky požičiavala priamo žalovanej a nie
spoločnosti MABEDA bola skutočnosť, že toto jej podaril kamarát, z dôvodu, aby sa neskôr k peniazom
dostala.

8. Žalovaná, vypočutá ako strana konania poznamenala, že v zmluve o pôžičke zo dňa 02.12.2021 sa
nachádza dátum 02.12.2021, avšak v tom čase som mala covid a to od 29.11.2021 do 20.12.2021.
Dohodli sa, že peňažné prostriedky sa použijú na nákup liekov, následne si ich žalobkyňa vyberiezo zisku. Dôvodom, pre ktorý podpísala papiere žalobkyni bola skutočnosť, že videla, že žalobkyňa
vkladalapeniaze.Onatodaladoúčtovníctvaspoločnostiakozáväzokspoločnostivočižalobkyni.Nebola
si vedomá, že prevzala záväzok ako fyzická osoba. Predmetné zmluvy zaknihovala do účtovníctva,

opakuje bol to záväzok spoločnosti voči fyzickej osobe. Nebol to záväzok spoločníčok voči žalobkyni,
ale bol to záväzok spoločnosti MABEDA s.r.o. Jej úmyslom bolo podpísať papiere z toho dôvodu, aby
sa žalobkyni vrátili peniaze, keď bude spoločnosť fungovať, potešili sa, keď prišla pani žalobkyňa.
V oboch prípadoch išlo o záväzok spoločnosti MABEDA voči žalobkyni, v prípade pôžičky vo výške
1600 eur sa jednalo o zaplatenie odvodov do sociálnej poisťovne za žalobkyňu, doklad, ktorý priniesla

žalobkyňa sa nachádza v účtovníctve spoločnosti. Žalobkyňa bola informovaná o tom, že sa jedná o
záväzok spoločnosti MABEDA voči nej, pričom to vyplývalo z prílohy č. 1. kúpnej zmluvy, ktorú žalobkyni
dala. Účastníkom kúpnej zmluvy o predaji lekárni nebola žalobkyňa, ale mala podklady od doktorky F.
H.. Kúpna cena za predaj lekárne vo výške 20 000 eur bola uhradená jej. Čo sa týka prísľubu, že
budú finančné prostriedky pani žalobkyni vrátené, takýto existoval, avšak keď bude dohoda ukončená
(myslí tým zmluvu o predaji lekárne), až následne vyplatí z vlastných finančných prostriedkov žalobkyňu.

Doteraz to však ukončené nie je, medzičasom bola podaná žaloba na súd. Zmluvy o pôžičke nečítala,
pretože žalobkyni dôverovala. Dôvodom, pre ktorý neuzavrela zmluvu z pozície MABEDA s.r.o. je, že
bolahlúpa.Skutočnosť,žeideozáväzokvyplývazúčtovnejuzávierkyzroku2022spoločnostiMABEDA,
ktorá je sprístupnená na Finstate na internete. Finančné prostriedky vo výške 5 000 eur boli vložené
do pokladne a následne boli použité na nákup liekov. Rovnako je pravda, že zo sumy 1600 eur boli

zaplatené sociálne odvody. V tom čase konali za spoločnosť MABEDA ako konateľky samostatne, teda
ona, ako aj pani I.. K podpisu zmluvy došlo až o 3 mesiace, to jest v marci 2022, vo vzťahu k prvej zmluve
a druhá zmluva zo septembra sa podpisovala v septembri 2022.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny

stav:

10. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 02.12.2021 (č. l. 5 až 8 spisu) podľa §
657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke č. 1“). Zmluva bola opatrená
podpismi strán sporu.

Podľa článku 1. zmluvy o pôžičke č. 1 („predmet zmluvy“) bolo predmetom zmluvy o pôžičke, poskytnutie
peňažnej pôžičke vo výške 5000 eur žalovanej ako dlžníčke, ktorá sa zaviazala pôžičku vrátiť, to všetko
za podmienok uvedených v tejto zmluve.
Podľa článku 2 zmluvy o pôžičke č. 1 („odovzdanie predmetu pôžičky“), bodu 2.1 sa veriteľ (žalobkyňa)
zaviazala poskytnúť dlžníkovi (žalovanej) pôžičku v hotovosti.

Podľa bodu 2.2 zmluvy o pôžičke č. 1, prevzatie pôžičky dlžníkom potvrdzujú zmluvné strany v deň
podpisu Zmluvy podpisom tejto zmluvy.
Podľa článku 3 zmluvy o pôžičke č. 1 („účel“), bodu 3.1 zmluvné sa strany dohodli, že Veriteľ poskytuje
DlžníkoviPôžičkunanákuptovarudolekárnevydokladované,vkladomcezpokladňuvprogramewilniss.
Podľa článku 5 zmluvy o pôžičke č. 1 („vrátenie pôžičky“), pôžička má byť vrátená najneskôr do dátumu

31.12.2022 jednorazovo alebo v dvoch splátkach po 2500 eur, v hotovosti alebo na účet C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.
Podľa článku 8 zmluvy o pôžičke č. 1 („záverečné ustanovenia“), bodu 8.4 táto zmluva môže byť
zmenená iba písomnými dodatkami podpísanými všetkými zmluvnými stranami.
Podľa bodu 8.7 táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej podpisu všetkými zmluvnými

stranami.
Podľabodu8.8zmluvnéstranyvyhlasujú,žesizmluvuprečítali,porozumelijejobsahuanaznaksúhlasu
s ňou ju slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok podpisujú.

11. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 14.09.2022 (č. l. 9 až 12 spisu) podľa §

657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke č. 2“). Zmluva bola opatrená
podpismi strán sporu.
Podľa článku 1. zmluvy o pôžičke č. 2 („predmet zmluvy“) bolo predmetom zmluvy o pôžičke poskytnutie
peňažnej pôžičke vo výške 1600 eur žalovanej ako dlžníčke, ktorá sa zaviazala pôžičku vrátiť, to všetko
za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa článku 2 zmluvy o pôžičke č. 2 („odovzdanie predmetu pôžičky“), bodu 2.1 sa veriteľ (žalobkyňa)
zaviazala poskytnúť dlžníkovi (žalovanej) pôžičku v hotovosti podpisom zmluvy.
Podľa bodu 2.2 zmluvy o pôžičke č. 2, prevzatie pôžičky dlžníkom potvrdzujú zmluvné strany v deň
podpisu tejto zmluvy.Podľa článku 3 zmluvy o pôžičke č. 2 („účel“), bodu 3.1 zmluvné strany sa dohodli, že Veriteľ poskytuje
Dlžníkovi Pôžičku bez uvedenia účelu.
Podľa článku 5 zmluvy o pôžičke č. 2 („vrátenie pôžičky“), pôžička má byť vrátená najneskôr do dátumu

31.12.2022 jednorazovo na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Podľa článku 8 zmluvy o pôžičke č. 1 („záverečné ustanovenia“), bodu 8.4 táto zmluva môže byť
zmenená iba písomnými dodatkami podpísanými všetkými zmluvnými stranami.
Podľa bodu 8.7 táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej podpisu všetkými zmluvnými
stranami.

Podľabodu8.8zmluvnéstranyvyhlasujú,žesizmluvuprečítali,porozumelijejobsahuanaznaksúhlasu
s ňou ju slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok podpisujú.

12. Na základe výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 14.12.2023, nazvanej ako pokus o zmier,
bola žalovaná vyzvaná na vrátenie sumy 6600 eur najneskôr do 10.01.2024. Zároveň oznámil žalovanej,
že bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, pričom si uplatňuje aj úrok

z omeškania v zákonnej výške od 01.01.2023. Podľa podacieho lístka bola písomnosť odovzdaná na
poštovú prepravu dňa 14.12.2023.

13. Z výpisu vkladov a výberov v pokladni za obdobie od 01.12.2021 do 16.11.2023 (Lekáreň
J.), vyplývajú vklady a výbery, a jednotlivé sumy. Perom dopísaná je výška vložených peňažných

prostriedkov vo výške 13682,76 eura, a výška vrátených peňažných prostriedkov – 1891,04 eura.

14. Z emailovej správy od F. H. (č. l. 151 spisu) vyplýva, že všetky pohľadávky boli v zmysle prílohy
vyplatené, iné pohľadávky z titulu pôžičky neeviduje. Súčasťou emailu bola aj príloha č. 1, kde sú
špecifikované pohľadávky (medzi ktorými sa nenachádza predmetná pôžička).

15. Z komunikácie medzi stranami sporu (č. l. 140 a nasl. spisu), rezultuje komunikácia ohľadne lekárne,
jej predaja, ale aj o predmetných pôžičkách, kde žalovaná dňa 03.11.2023 uvádza, že neuhradenú mzdu
žalobkyni vyplatí nový majiteľ a o pôžičke sa musia pobaviť.

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Súd v prvom rade poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo
porušené právo. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s

nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu,
ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno
ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že
v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli

preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravujesporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj
nositeľa dôkazného bremena.

21. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom

prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 2/2016 zo dňa 11.04.2017).

22. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke),
alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Nie je vylúčená ani predbežná dohoda
o (budúcej) pôžičke (pactum de mutuo dando). Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na
základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na

voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, zmluva
o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Tým, že predmetom zmluvy o pôžičke
sú podľa § 657 OZ najmä peniaze, patrí pôžička i medzi základné formy získania úveru. Zmluva o
pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán,
ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu

požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (Ro NS ČR z 31. 3. 2010, sp. zn. 33
Cdo 1517/2008). Pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej
sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa
16.12.2015. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca.

Neobstojí preto právny záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke
(teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie
právneho úkonu – poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať
príslušnou peňažnou sumou.

23. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou
cestou. Ide o právny úkon, pre ktorý zákon nevyžaduje osobitnú právnu formu. Nemusí mať písomnú
formu, možno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke je

prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť
veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou,
čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého
druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a
povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až

uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom
postavení. Preto, ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke,
ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu
zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo 238/2010).

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili zmluvy o pôžičke zo dňa
02.12.2021 a 14.09.2022, pretože podpis na pôžičke patrí stranám sporu. V konaní rovnako nebolo
sporné, že na základe uvedených zmlúv boli vyplatené peňažné prostriedky, ktoré boli použité v prípade
prvej pôžičky vo výške 5000 eur (pôžička zo dňa 02.12.2021) na nákup liekov v lekárni (Mabeda s.r.o.),

ktorej spoluvlastníčkou bola žalovaná, v druhom prípade (pôžička zo dňa 14.09.2022) boli peňažné
prostriedky vo výške 1600 eur použité na zaplatenie odvodov žalobkyne v Sociálnej poisťovni. Spornou
otázkou bola v konaní pasívna vecná legitimácia, pretože žalovaná v konaní odmietala žalobné tvrdeniažalobkyne o poskytnutí peňažných prostriedkov jej ako fyzickej osobe, pričom tieto mali byť poskytnuté
spoločnosti Mabeda s.r.o.

25. V tomto kontexte, súd uvádza, že dôkazné bremeno, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa
nej bolo dlžníkovi plnené, spočívalo na žalobkyni ako veriteľovi. Podľa názoru súdu, žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno, pretože preukázala, že skutočne žalovanej poskytla sumu najskôr sumu 5000 eur,
ktorú v súlade článkom 3 zmluvy o pôžičke zo dňa 02.12.2021 vložila do pokladne lekárne cez program
wilniss a to za účelom nákupu tovaru do lekárne, ako aj to, že to bolo titulom zmluvy o pôžičke podľa §

657 Občianskeho zákonníka. Druhá pôžička vo výške 1600 eur bola poskytnutá bez uvedenia účelu, čo
vyplýva priamo z článku 3 zmluvy o pôžičke zo dňa 14.09.2022, pričom žalobkyňa preukázala vyplatenie
tejto pôžičky (čo žalovaná nerozporovala), ktorú použila na zaplatenie odvodov v Sociálnej poisťovni,
ktorá povinnosť bola inak povinnosťou zamestnávateľa (lekárne, kde pracovala – spoločnosť Mabeda
s.r.o.). Zo zisteného skutkového stavu súd zistil, že účel použitia peňažných prostriedkov nebol medzi
stranami sporný. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (reálnom

odovzdaní), druhovom vymedzení požičanej veci, náležitosť povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
určenia dátumu vrátenia veci. V konkrétnom prípade sa jednalo o dve peňažné pôžičky, ktoré obsahovali
všetky podstatné náležitosti požadované pre tento zmluvný vzťah. V konaní nebolo preukázané, ani
tvrdené, žeby zmluvy boli uzatvorené v tiesni, alebo za nápadne nevýhodných podmienok, z čoho súd
vyvodilplatnosťobochprávnychúkonovmedzistranamisporu.Účelposkytnutiapeňažnýchprostriedkov

nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, avšak strany sporu si v prípade prvej pôžičky zo
dňa 02.12.2021 tento vymedzili, s tým, že peňažné prostriedky aj boli skutočne vložené do pokladne
lekárne(spoločnostiMabedas.r.o.),takakobolodohodnuté,čovyplynulozdokazovaniavoveci,pretože
toto uvádzali zhodne obe strany sporu. Žalovaná sa snažila z tejto skutočnosti vyvodiť pre seba priaznivé
dôsledky, keď namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže nemalo ísť o jej osobný záväzok ako

fyzickej osoby, ale práve záväzok spoločnosti Mabeda s.r.o. voči žalobkyni. Žalovaná na pojednávaní
uviedla, že si zmluvy o pôžičke nečítala, pretože dôverovala žalobkyni. Žalovaná je plne spôsobilá
na právne úkony, a preto ak si zmluvy neprečítala, ale tieto len podpísala, ako to tvrdila pri svojom
výsluchu, uvedené nemôže byť na ťarchu žalobkyne, zvlášť keď si zmluvu mala možnosť prečítať a
oboznámiť sa s jej obsahom. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, pretože žiadnym listinným

dôkazom nespochybnila svoju pasívnu vecnú legitimáciu a nepreukázala, že ide o záväzok spoločnosti
Mabeda, s.r.o., hoci disponovala účtovníctvom, ktoré však neodovzdala novým majiteľom predmetnej
spoločnosti.Anisamotnáskutočnosť,žepeňažnéprostriedkyneboliodovzdanépriamodorúkžalovanej,
ale boli použité na dohodnutý účel, nemení nič na skutkových a právnych záveroch súdu, podľa názoru
ktorého je z právneho hľadiska irelevantné, na aký účel a akým spôsobom boli peňažné prostriedky

použité. Argumentácia žalovanej, ktorá celé konanie popierala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, tak
nebola relevantná, pretože podstatné z hľadiska právneho posúdenia je, preukázanie, s kým veriteľ
právny vzťah uzatvoril. Žalobkyňa ako veriteľ v konaní písomnou zmluvou preukázala, že právny vzťah
bol uzavretý so žalovanou. Účel použitia peňažných prostriedkov, či už pre osobné účely dlžníka, alebo
pre účely tretieho subjektu je nepodstatný. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalobkyňa vložila peňažné

prostriedky do pokladne lekárne (teda do pokladne spoločnosti Mabeda s.r.o.) konala v súlade so
zmluvou, tak ako sa dojednali strany sporu.

26. Súd sa v tejto súvislosti, predovšetkým z dôvodu namietanej pasívnej legitimácie, podrobnejšie
zaoberal aj argumentáciou žalobkyne, ktorá poukazovala na § 531 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

K zmene subjektov na dlžníckej strane dochádza podľa ustanovenia § 531 OZ dvoma spôsobmi: a)
namiesto pôvodného dlžníka vstupuje do existujúceho právneho vzťahu nový dlžník (§ 531 ods. 1
Občianskeho zákonníka), b) vedľa pôvodného dlžníka vstúpi do existujúceho právneho vzťahu ďalší
dlžník (§ 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozdiel medzi vyššie uvedenými spôsobmi prevzatia dlhu
spočíva v tom, že zatiaľ čo pri prvom spôsobe prevzatia dlhu je zaviazaný len nový dlžník (preberateľ

dlhu), avšak pri druhom spôsobe sú prevzatím dlhu zaviazaní ako pôvodný, tak aj nový dlžník (teda
obaja). Inými slovami, zatiaľ čo v prvom prípade sa pôvodný dlžník zbaví povinnosti splniť pohľadávku
veriteľa, v druhom prípade povinnosť pôvodného dlžníka splniť dlh trvá aj po pristúpení preberateľa
dlhu a veriteľ si môže vybrať, od ktorého z nich bude požadovať plnenie. V predmetnom prípade
nebolo preukázané, že by došlo k prevzatiu dlhu zo strany spoločnosti Mabeda s.r.o., pretože na

prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnutný súhlas veriteľa, t. j. v danom
prípade žalobkyne, pretože veriteľovi nemožno vnútiť, aby sa namiesto pôvodného dlžníka (ktorým
bola žalovaný) stal dlžníkom niekto iný. Takýto súhlas žalobkyňa ako veriteľ neudelil. Rovnako nebolo
preukázané pristúpenie dlhu zo strany spoločnosti Mabeda, s.r.o., takéto skutočnosti netvrdila žalovaná.Navyše, v danom prípade by bolo potrebné v oboch prípadoch zachovanie písomnej formy podľa §
531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, inak by bol takýto úkon neplatný podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd nezistil žiadne skutočnosti podľa § 531 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

27. Žalovaná v priebehu konania poukazovala práve na neuskutočnenie predaja podniku (zmluvy
o predaji lekárne, ktorú však žiadna zo strán nepredložila do konania), s tým, že až následne po predaji
podniku (lekárne), vyplatí z vlastných finančných prostriedkov žalobkyňu. Aj toto vyjadrenie svedčí práve
pre záver, ktorý učinil súd, a síce, že sa jedná o osobný záväzok žalovanej ako fyzickej osoby, ktorá

sa musela vedieť o svojom postavení ako dlžníka (čo vyplývalo aj zo záhlavia zmlúv o pôžičke zo dňa
02.12.2021 a 14.09.2022), ale aj z tohto jej vyjadrenia. Podľa názoru súdu, je irelevantné uskutočnenie
predaja podniku v danej veci, pretože takáto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie. Pokiaľ sa
neuskutočnil predaj podniku v súlade so zmluvou o predaji podniku alebo kúpnou zmluvou (ktorú zmluvu
ani súd nemal k dispozícií), túto skutočnosť nemôže súd riešiť v tomto konaní, ani z toho vyvodzovať
žiadne dôsledky pre rozhodnutie v merite veci. Okrem toho, nebola preukázaná žiadna dohoda, ktorá

by umožnila žalovanej vyplatenie peňažných prostriedkov až po predaji lekárne, t. j. žiadnym spôsobom
nemohlo prísť k zmene splatnosti pôžičky, ktorá bola dojednaná v oboch prípadoch na deň 31.12.2022.
Žalovaná ani túto ňou tvrdenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala. Strany sporu si v zmluvách
o pôžičke zo dňa 02.12.2021 a zo dňa 14.09.2022 v článku 8.4 vymienili, že zmluva môže byť zmenená
iba písomnými dodatkami podpísanými všetkými zmluvnými stranami. Akékoľvek ústne dojednania

medzi stranami sporu (okrem toho v konaní nepreukázané nad rámec zmlúv o pôžičke), ktoré by
menili záväzok zo zmlúv o pôžičke zo dňa 02.12.2021 a 14.09.2022 (jej splatnosť, podmienky pôžičky,
respektíve aj osobu dlžníka) by boli neplatné s poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V predmetnom ustanovení § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvená zásada, že všetky písomne
uzavreté dohody (zmluvy) môžu byť z rovnakých dôvodov, pre ktoré je určená písomná forma už pri

ich vzniku, opäť zmenené alebo zrušené iba písomnou formou. Ak text písomnej zmeny alebo zrušenia
dohody nie je súčasne podpísaný jeho účastníkmi, nie je takáto dohoda pre jej účastníkov záväzná.
Preto, ak by sa aj strany dohodli na zmene zmluvných podmienok ústne, nebola by takáto dohoda pre
ne záväzná a žalovaná by sa nemohla s úspechom domáhať zamietnutia žaloby, pretože splatnosť by
ešte nenastala, vzhľadom na neuskutočnenie predaja podniku.

28. Hoci žalovanej súd poskytol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.12.2024 až jednomesačnú
lehotu, na preukázanie svojho tvrdenia, žeby sa malo jednať o záväzok spoločnosti Mabeda s.r.o. voči
žalobkyni, čím by prišlo k legitímnemu spochybneniu jej pasívnej legitimácie, žalovaná nepredložila
žiadne dôkazy, ostala úplne pasívna, hoci poznala už skutkový stav vo veci, keďže súd vykonal

na uvedenom pojednávaní dokazovanie výsluchom strán sporu. Inak povedané, žalovanú, v konaní
zaťažovalo dôkazné bremeno (pretože žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno) ohľadne preukázania
existenciu záväzku spoločnosti Mabeda s.r.o. z titulu uzavretých pôžičiek. V zmysle judikatúry dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ teda žalovaná žiadnym dôkazom nepreukázala,

ani nevyvrátila žalobné tvrdenia žalobkyne o tom, že sa jednalo o pôžičky medzi stranami sporu a na
základe týchto zmlúv aj bolo plnené, potom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Nie je možné, aby
súd vyvodzoval len z nepodložených skutkových tvrdení žalovanej taký záver, v zmysle ktorého sa
jednalo o pôžičku medzi spoločnosťou Mabeda s.r.o. a žalobkyňou. Žalovaná si mala zmluvy o pôžičke
v prvom rade prečítať, oboznámiť sa s obsahom týchto zmlúv, a ak chcela, aby sa jednalo o pôžičku

pre spoločnosť Mabeda s.r.o., mala trvať na tom, aby tieto zmluvy boli uzavreté medzi žalobkyňou
a predmetnou spoločnosťou. Nedôslednosť, respektíve absolútna neopatrnosť žalovanej pri uzatváraní
právnych úkonov, nemôže ísť na ťarchu žalobkyne.

29. Súd neprihliadol a nevykonal dôkazy, ktoré žalovaná predložila na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa

05.02.2015 (preberací protokol spoločnosti Mabeda s.r.o. a dokument, ktorý žalovaná označovala ako
prílohu I. k zmluve o predaji podniku), pretože uplatnil voči takýmto dôkazom sudcovskú koncentráciu.
Žalovaná bola v konaní pasívna, žaloba jej bola doručená dňa 01.03.2024, preto viac ako 10 mesiacov
vedela, na základe čoho si žalobkyňa voči nej uplatňuje žalovanú sumu. Aj v zmysle § 153 ods. 2 CSP
súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila

včas, ak by to vyžadovalo nariadenie pojednávania, čo je aj daný prípad. Súd ďalej zdôrazňuje, že
nič nebránilo ani žalovanej, aby doložila do spisu potrebné dôkazy, navyše súd jej poskytol ešte 1
mesačnú lehotu po poslednom pojednávaní na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany (navrhnutie dôkazov) za účelom zachovania rovností zbraní a práva na spravodlivý súdnyproces. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii, ktorý je normatívnym
vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Paragraf 153 ods. 1 veta druhá pritom definuje,

kedy predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany nie je včasné a to vtedy, ak ho
strana mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak
na to neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazov
až na pojednávaní nie je včasné. (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/48/2019 zo dňa
24.06.2019). Prípadná neznalosť zákona neospravedlňuje žalovanú, preto je irelevantné, aké vzdelanie

žalovaná dosiahla.

30. Súd sa nezaoberal skutkovými tvrdenia žalovanej, týkajúce sa pracovnej disciplíny žalovanej, ani
možnými nárokmi žalovanej voči žalobkyni vzniknutými z pracovnoprávneho pomeru, pretože tieto sú
vo vzťahu k predmetu konania irelevantné. Takýmto dôkazom aj bol aj prehľad vkladov a výberov
z pokladne, z ktorého nevyplývajú pre konanie žiadne relevantné skutočnosti, avšak len možné nároky

žalovanej proti žalobkyni. Rovnako aj skutkové tvrdenia o vedení konania voči viacerým osobám zo
stranyžalobkyne,súprevecirelevantné.Súdnazákladevykonanýchdôkazov,dospelkzáveruotom,že
pasívna vecná legitimácia svedčí žalovanej, nebolo preukázané prevzatie dlhu alebo pristúpenie dlhu zo
strany iného subjektu (spoločnosti Mabeda s.r.o.), rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynul záver
o zmene splatnosti pôžičiek (neprišlo k zmene zmlúv o pôžičkách na základe písomných dodatkov),

keďže žalovaná tvrdila, že mala žalobkyňu zo svojich vyplatiť až po predaji podniku (lekárne – Mabeda
s.r.o.). Z vykonaného dokazovania absolútne nerezultovala ani žalovanou tvrdená skutočnosť, že ide
ozáväzokspoločnostiMabeda,s.r.o.,čomožnozistiťzúčtovnejuzávierkyverejneprístupnejnaFinstate.
Z dokladov, ktoré predložila žalobkyňa (v lehote určenej súdom na pojednávaní) po pojednávaní,
inak nespochybnených zo strany žalovanej, nevyplýva existencia záväzkov spoločnosti Mabeda s.r.o.

titulom zmlúv o pôžičiek voči žalobkyni. Žalobkyňa v konaní v plnej miere uniesla dôkazné bremeno.
Súd nezistil ani zastieranie iného právneho úkonu podľa § 41a Občianskeho zákonníka, keďže strany
mienili uzavrieť zmluvu o pôžičke, avšak elementárnou námietkou žalovanej počas celého konania
bolo spochybňovanie, že práve jej ako fyzickej osobe nebola poskytnutá pôžička (mala byť poskytnutá
spoločnosti Mabeda s.r.o.), čo však z vykonaného dokazovania súd nezistil. Nad rámec uvedeného,

súd upriamuje pozornosť na to, že civilný proces je postavený na princípe formálnej pravdy, pričom súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu alebo predložili strany sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na princíp formálnej pravdy Dôraz sa
vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a
jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy,

ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalovaná bola
v dôkaznej núdzi, preto neuniesla ani dôkazné bremeno, preto bola žaloba dôvodná v celom rozsahu.
Súdpoukazujevneposlednomrade,ajnato,žedoprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneaj
právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobkyni,

žalobkyni vzniklo aj právo na úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne z dlžnej istiny vo výške 6600
eur, a to od 01.01.2023 až do zaplatenia, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené, súd priznal žalobkyni aj nárok na
zákonné úroky z omeškania zo sumy 6600 eur, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehotyna dobrovoľné plnenie peňažnej pôžičky (obe pôžičky boli splatné dňa 31.12.2022), t. j. odo dňa
01.01.2023 do zaplatenia. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, súd uložil žalovanej povinnosť,
aby zaplatila žalobkyni sumu vo výške 6600 eur, spolu s príslušenstvom do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku. Súd vzhliadol dôvod, aby postupoval podľa § 232 ods. 3 CSP a umožnil žalovanú
sumu, spolu s príslušenstvom zaplatiť v dlhšej lehote ako sú tri dni, vzhľadom na finančnú a sociálnu
situáciu žalovanej, ktorá je toho času už starobným dôchodcom, ergo nie je ekonomicky činná ako
osoby v produktívnom veku. Súd nemohol povoliť zaplatenie v splátkach vo výške 100 eur, pretože
žalovaná by nesplnila dlh ani v lehote dlhšej ako 6 rokov (započítavajúc aj príslušenstvo), čo by bolo

však vzhľadom na zistenia súdu ohľadne majetkových pomerov, finančných možností a schopností
žalovanej voči žalobkyni neodôvodnené. Žalovaná je vlastníčkou chaty spoločne s manželom, vlastní
s ním staršie motorové vozidlo značky Ford, a je spoločníčkou v spoločnosti G. J. S. spol s r.o., na čo
poukázala žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 09.01.2025 (č. l. 155 spisu). Pokiaľ sa žalovaná vzdala
podielu na zisku z predmetnej spoločnosti v prospech syna, potom musí brať na zreteľ, pokiaľ je stále
spoločníčkou, že súd bude zohľadňovať aj tieto možnosti dosiahnuť zisk, t. j. jej potenciálne schopnosti

zväčšiť svoj majetok. Súd vzhľadom na stále existujúcu a reálnu možnosť žalovanej dosiahnuť zisk
z podnikania prostredníctvom vyššie uvedenej spoločnosti, dospel k záveru, že lehota na plnenie 2
mesiace je primeraná, zodpovedajúca schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom žalovanej.
V uvedenej súvislosti súd bral do úvahy aj existujúcu BSM žalovanej, v dôsledku čoho pohľadávka
jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť v prípade výkonu rozhodnutia

uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Druhý manžel je tak povinný strpieť, v prípade nesplnenia
záväzku zaviazaný manželom, uspokojenie pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM.

35. V neposlednom rade, nie je podstatné, či bola pôžička podpísaná v deň, ktorý je uvedený na
zmluve. V tejto súvislosti súd odkazuje na právny názor Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého, situáciu,

pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je
potrebné hodnotiť s prihliadnutím na skutočnú vôľu strán. Ak bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o
pôžičke už pri odovzdaní predmetu pôžičky, zmluva vznikla už odovzdaním. Ak však k odovzdaniu
došlo z iného dôvodu ako poskytnutie pôžičky, zmluva o pôžičke vznikne až jej podpisom (rozsudok
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/75/2021 zo dňa 09.12.2021). Keďže existoval úmysel strán uzavrieť

dve zmluvy o pôžičkách, takýto právny vzťah aj vznikol, a to dňom, kedy žalobkyňa vložila do pokladne
lekárne v súlade s účelom zmluvy o pôžičke č. 1 peňažné prostriedky vo výške 5000 eur, a dňom, kedy
zaplatila odvody v sociálnej poisťovni za zamestnávateľa (Mabeda s.r.o.). Pretože žalovaná nepoprela,
že peniaze boli skutočne takto použité, medzi stranami vznikol právny vzťah titulom zmlúv o pôžičke č.
1 a 2, pričom nebolo podstatné, kedy k tomu prišlo.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná,
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej, ktorá v konaní nedosiahla
žiaden materiálne merateľný úspech. Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa

podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, tieto
netvrdili ani strany sporu. Súd pre účely výpočtu úspechu, nebral do úvahy čiastočné späťvzatie, ktoré
žalobkyňa učinila v upomínacom konaní, pretože toto čiastočné späťvzatie učinila v časti príslušenstva,
ktoré nebolo ani kapitalizované (podľa aktuálnej súdnej praxe možno brať do úvahy len príslušenstvo
kapitalizované). Okrem toho, k úprave petitu (čiastočnému späťvzatiu žaloby) prišlo ešte pred doručením

žalobyžalovanej(predvydanímplatobnéhorozkazu),pretožalovanejnevzniklianižiadnetrovy. Ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 16C/29/2024Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.