Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35Csp/320/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122336538
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6122336538.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO:
24785199, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv.
Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/
XX,XXX XX C. – západ, o zaplatenie 7.225,44 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.225,44 Eur, úrok vo výške 2.021,46 Eur, poplatky vo
výške 8,- Eur, úrok z omeškania vo výške 52,74 Eur a úrok z omeškania vo výške 5%ročne zo sumy
7.190,48 Eur od 13.4.2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystricaakosúduupomínaciemuanásledne
postúpenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške
7.225,44 Eur, úroku vo výške 2.021,46 Eur, poplatkov vo výške 8,- Eur, úroku z omeškania vo výške
52,74 Eur a úroku z omeškania z istiny vo výške 7.190,48 Eur v sadzbe 5% p.a. a to od 13.4.2021
do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúcej v súdnom poplatku a trovách právneho
zastúpenia.

2. Žalobca v konaní tvrdil nasledované skutočnosti: Žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00151653 (ďalej
len „Sporiteľňa“ alebo ,,pôvodný veriteľ“) uzatvorili dňa 09.07.2018 zmluvu o splátkovom úvere č.
5146946280 (ďalej len „Zmluva”), na základe ktorej poskytla Sporiteľňa Žalovanému bezúčelový úver
vo výške 8.300,- Eur. Ako vyplýva z priloženej platobnej histórie úver bol čerpaný dňa 18.07.2018 v
plnej výške. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 96 splátok so

splatnosťou vždy k 13. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac nasledujúci po
mesiaci, v ktorom bola uzatvorená Zmluva, t.j. 13.08.2018, a posledná splátka bola splatná 97 mesiacov
po uzatvorení Zmluvy t.j. 13.07.2026. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť dohodnutý
zmluvný úrok vo výške uvedenej v úvodnej časti zmluvy s názvom ,,Základné podmienky“, zároveň
poplatok za poistenie vo výške 8,36 Eur mesačne a poplatok za vedenie účtu vo výške 0 Eur. Celkové
náklady spojené s úverom predstavovali 4.843,41 Eur. Žalovaný mal úver uhradiť najneskôr do dňa
13.07.2026. Celková čiastka ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 13.143,41 Eur. Žalovaný

pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca súčasného veriteľa
uplatnil svoje právo vyplývajúce zo Zmluvy a dňa 11.03.2021 zaslal žalovanému výzvu k splneniu
dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný.
Vzhľadom k tomu, že aj napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny predchodca súčasnéhoveriteľa vyhlásil dňa 12.04.2021 úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi
2.773,35 Eur. Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 12.04.2021 povinný uhradiť právnemu
predchodcovi súčasného veriteľa celkovo 8.318,59 Eur. Listom zo dňa 08.09.2021 pôvodný veriteľ

upozornil žalovaného, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splatnej pohľadávky. Zároveň
bolo Žalovanému dané do pozornosti, že pôvodný veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na Žalobcu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávokzodňa14.12.2021súčinnosťouododňa21.12.2021.Nasúčasnéhoveriteľabolapostúpená
pohľadávkavovýške9.153,74Eur,ktorápozostávalazistinyvovýške7.190,48Eur,zmluvnéhoúrokuvo

výške1.621,63Eur,zákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške298,67Eurapôvodnýchpoplatkovvovýške
42,96 Eur. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2021.
Žalobca sa v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať len sumy, vyplývajúce zo
samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru so zákonným úrokom z omeškania a zmluvným
úrokom vo výške 12,40 % p.a. z dlžnej istiny vyčíslený od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru do podania žaloby

3. Žalobca na preukázanie svojich skutočností označil v žalobe nasledovné dôkazy: Zmluva o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Hradci Králové týkajúci
sa žalobcu, Zmluva o splátkovom úvere s prílohou k zmluve - súhlas s poistením k úveru, Zostava
prehľadu úveru, Výzva SLSP, a.s. zo dňa 11.3.2021 spolu s podacím hárkom + sledovanie zásielky

D., Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.4.2021 + doručenka k vyhláseniu, Výzva
z8.9.2021spoluspodacímhárkom+sledovaniezásielkyD.,Oznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa
21.12.2021 spolu s podacím hárkom + sledovanie zásielky D., Predžalobná výzva zo dňa 1.4.2022 spolu
s podacím hárkom ohľadom zásielky D., Sadzobník, Splátkový kalendár (Amortizačná tabuľka), Žiadosť
o úver, Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať), počítačová zostava

ohľadom úverov žalovaného.

4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrh
na vykonanie vyššie citovaných dôkazov spolu s ich predložením súdu.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Dňa 9.7.2018 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu
o splátkovom úvere (č.l.22), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru č. 5146946280
bankou žalovanému vo výške 8.300,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver banke splátkami vo výške
136,93 Eur mesačne v 13. deň v kalendárnom mesiaci. Pri splatnosti prvej splátky dňa 13.8.2018
pri počte splátok 96 konečná splatnosť bola stanovená na deň 13.7.2026. Dohodnutá výška úrokovej

sadzby bola fixná do splatnosti 12,40% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy, kedy banka poskytla zľavu
z úrokovej sadzby na výšku 10,40% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov
bola dohodnutá vo výške 13,13 %. V čl. II ods. 7 bolo dohodnuté, že ak dlžník neuhradí pohľadávku
banky riadne a včas, banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od dlžníka aj
zmluvnú pokutu vo výške 8 Eur a zo najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov.

8. Výzvou zo dňa 11.3.2021 (č.l.26 rub) banka oznámila žalovanému, že ku dňu 11.3.2021 je v omeškaní
so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.697,42 Eur a vyzvala ho k zaplateniu tejto sumy v lehote
15 dní od doručenia výzva, pričom v opačnom prípade upozornila žalovaného, že banka je oprávnená
vyhlásiťmimoriadnusplatnosťpohľadávky,čímsatátostanesplatnouvcelomrozsahuavtakomprípade

žalovaný stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku. Zásielka bola podaná na
poštovú prepravu dňa 15.3.2021 a doručená žalovanému dňa 17.3.2021.

9. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.4.2021 banka oznámila žalovanému,
že nastal prípad porušenia bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne

asplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.súčinnosťouod1.1.2015vaktuálnomzneníatoomeškanie
dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, čím mu banka oznámila, že z uvedeného
dôvodu vyhlásila ku dňu 12.4.2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Uvedená zásielka bola
prevzatá žalovaným dňa 19.4.2021.10. Ďalšou výzvou zo dňa 8.9.2021 Slovenská sporiteľňa a.s. upozornila žalovaného, že nakoľko
pohľadávka banky zo zmluvy je splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako 3

mesiace, oznamujú mu, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 8.9.2021 sumu
8.734,01 Eur, ktorú sumu žiadali uhradiť na konkrétny tam citovaný účet, v opačnom prípade je banka
oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 9.9.2021,
uložená na pošte Košice 11 s poznámkou adresát nezastihnutý dňa 13.9.2021, odoslaná späť ako
neprevzatá v odbernej lehote dňa 4.10.2021 a vrátená právnemu predchodcovi žalobcu dňa 6.10.2021.

11. Dňa 14.12.2020 (č.l.9) uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník
Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávok so všetkými
právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v zmluve.
Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok (č.l.32 rub) bola identifikácia postupovanej pohľadávky voči
žalovanému vzniknutá z predmetnej zmluvy č.ú. 5146946280, kde zostatok pohľadávky bol 9.153,74

Eur.

12. Listom zo dňa 21.12.2021 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky
podľa § 526 a nasl. OZ na žalobcu.

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 1.4.2022 advokát žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo
výške 9.252,24 Eur do 13.4.2022, ktorá zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 7.4.2022 (č.l.33).

14. Z predložených dokladov (Žiadosť o úver, Výpočet primárnej návratnosti - kalkulácia ukazovateľa
schopnosti splácať, počítačová zostava ohľadom úverov žalovaného) súd zistil, že dňa 9.7.2018

žalovaný požiadal o poskytnutie úveru vo výške 6.000,- Eur, z ktorej žiadosti vyplýva jeho údaj
o rodinnom stave: slobodný, vzdelanie: stredné s maturitou, zamestnávateľ: U. S. Steel C., E., počet
členov domácnosti: 1, výška príjmu zo závislej činnosti: 1.250,- Eur. Právny predchodca žalobcu dňa
9.7.2018 zisťoval schopnosť splácať úver žalovaným učinením výpočtu primárnej návratnosti, kde
uviedol výšku príjmu dlžníka: 1.250,- Eur, forma overenia: závislá činnosť overená v SP s dátumom

vykonania dopytu na SP dňa 9.7.2018, rodinný stav: slobodný, počet členov domácnosti: 1, životné
potreby: 205,07 Eur, nevyplácané záväzky: 530,30 Eur, vyplácané záväzky: 135 Eur, dátum vykonania
dopytu do ÚR: 9.7.2018, výška splátky úveru: 136,93 Eur, výška minimálnej rezervy: 20%, reálna
výška vypočítanej rezervy: 36%, reálna výška vypočítaného ukazovateľa schopnosti splácať úver: 0,64,
ukazovateľ schopnosti splácať nesmie prekročiť hodnotu: 0,80, výsledok: ukazovateľ schopnosti splácať

splnený, výška reálnej vypočítanej rezervy je vyššia ako minimálna požadovaná výška.

15. Zo Sadzobníka poplatkov (č.l. 141) súd zistil poplatok za upomienku predstavuje 8 Eur.

16. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

20. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.22. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených

osobitným zákonom.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom
zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

37. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

39. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

40. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy

predložené a označené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom
nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

41. V konaní nebolo sporné, že dňa 9.7.2018 právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. uzavrel so
žalovaným Zmluvu o splátkovou úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý splátkový úver vo výške

8.300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť 96. pravidelnými mesačnými splátkami počnúc dňom
13.8.2018 a končiac dňom 13.7.20263, každá vo výške 136,93 Eur. V konaní bolo zároveň nesporné,
že žalovaný si nesplnil povinnosť uhrádzať úver riadne a včas, na základe čoho právny predchodca
SLSP, a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 11.3.2021, kde ho upozornil
aj na možnosť zosplatnenia celého dlhu v prípade jeho nevyrovnania. Nakoľko žalovaný tak neučinil,

listom zo dňa 13.4.2021 mu bolo oznámené zosplatnenie úveru ku dňu 12.4.2021 a právny predchodca
žalobu zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 8.318,59 Eur. Ani po tejto výzve
žalovaný celý dlh neuhradil. Právny predchodca žalobcu následne pristúpil k postúpeniu pohľadávky
predstavujúcej dlžnú sumu a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020, čo žalovanému
oznámil listom zo dňa 21.12.2021.

42. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatňuje titulom neuhradeného
úveru, resp. zostatku neuhradeného úveru poskytnutého vo výške 8.300,- Eur, ktorý žalovaný obdržal
v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 9.7.2018 uzavretej medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu. Z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobca svoj nárok voči žalovanému opiera

o to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov,
ktoré má zmluvný základ v spotrebiteľskej zmluve, pričom táto spĺňa náležitosti zmluvy o úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. a neobsahuje neprijateľné podmienky. Súd podrobil súdnemu prieskumu aj
výšku požadovanej ročnej percentuálne miery nákladov, kedy má za to, že dohodnutá RPMN vo výške
13,13% neprevyšuje dvojnásobok RPMN zistený v druhom kvartále v roku 2018 pri spotrebiteľskom

úvereposkytnutéhood5–10rokovvovýške8,34%(zistenézointernetovejstránky-súhrnnéinformácie
o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018) a teda danú
RPMN nemožno považovať za neprimeranú.43. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenie týkajúce sa sporu.

44. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

45. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa civilného procesu je nutné
konštatovať, že na to, aby bola určitá skutková okolnosť považovaná za nespornú, je potrebné sa

zaoberať posúdením, či bola táto skutková okolnosť tvrdená a či následne nebola popretá protistranou.

46. Je nepochybné, že v tomto konaní ide o spor s ochranou slabšej strany – spotrebiteľa, kde súd
skúma vecnú legitimáciu ex offo. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok predpokladaných
pre získanie aktívnej legitimácie v konaní zaťažuje veriteľa. Súd z úradnej povinnosti skúmal otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a mal za to, že v prejednávanom prípade bol právnym predchodcom

žalobcu dodržaný zákonom prezumovaný postup zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, čím potom
pohľadávka z takto zosplatneného úveru mohla byť pri aplikácii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách riadne postúpená na ďalší subjekt – žalobcu. Žalobca v konaní už v obsahu žaloby tvrdil,
že právny predchodca žalobu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 11.3.2021 k splneniu dlhu, v ktorej ho
súčasne upozornil na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Žalobca teda už od začiatku konania v jeho

žalobe tvrdí, že zákonom prezumovaný spôsob zosplatnenia úveru zaslaním výzvy podľa § 53 ods. 9
OZ právnym predchodcom žalobcu bol dodržaný. Je nepochybné, že toto skutkové tvrdenie o zaslaní
danej výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ žalovaný nijako v konaní nepoprel a preto toto tvrdenie o zaslaní
výzvy je potrebné v zmysle § 186 ods. 2 druhá veta CSP považovať za zhodné, nakoľko nebolo
rozporované samotným žalovaným. Zároveň však žalobca v konaní preukázal doručením podacieho

hárku a referencie doručenia, že predmetnú výzvu žalovaný riadne prevzal dňa 17.3.2021.

47. Následne súd preskúmaval, či po zaslaní výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ právny predchodca žalobcu
riadne zosplatnil pohľadávku, k čomu podľa názoru súdu účinne došlo listom zo dňa 13.4.2021, ktorý
žalobca taktiež riadne prevzal dňa 19.4.2021, čo mal súd zistené z predloženej doručenky.

48. V konaní ďalej nebolo sporným, že predmetný nárok uplatnený ako nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol postúpený právnym predchodcom žalobcu SLSP, a.s. na samotného
žalobcu ako právnickú osobu, ktorá nie je bankou.

49. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
Zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

50. K problematike výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách existuje rozsiahla súdmi
rešpektovaná rozhodovacia prax, kedy rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 (R
60/2018) jednoznačne určilo, že zákon č. 483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim

činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka
postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie
abezsúhlasudlžníka.Vzmysle§92ods.8vyššiecitovanéhozákona,bankamusípreplatnépostúpenie
pohľadávky splniť nasledovné podmienky: a/ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/
ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu,

môže banka postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore
s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom (nasledované ďalej v
rozhodovacej činnosti 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021).

51. Zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 teda kogentným spôsobom upravuje podmienky

platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu, kedy banka (ako aj pobočka zahraničnej
banky) je oprávnená postúpiť písomnou zmluvou inej osobe (nebankový subjekt) svoju pohľadávku
zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta, ktorý je aj napriek výzve banky nepretržite viac ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bezsúhlasu klienta. Predmetné právo banka nemôže uplatniť, ak jej klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva. Uvedená výnimka
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku

voči banke presiahol jeden rok (NS SR sp. zn. 1Cdo 4/2020).

52. Vyššie uvedený rozbor právnej normy § 92 ods. 8 zákona o bankách uvádza možnosť postúpenia
pohľadávkyvrozsahuzodpovedajúcomnesplácanémudlhu,ktorájesplatnázbankovéhonanebankový
subjekt. Takouto pohľadávkou možno rozumieť jednak jednotlivé omeškané splátky dlhu alebo celý

zostatok dlhu po jeho zosplatnení postupom podľa § 53 ods. 9 OZ, avšak vždy za podmienky, že dlžník
bol v omeškaní s plnením aj čo len časti jeho peňažného záväzku nepretržite viac 90 dní a banka ho na
jeho omeškanie riadne upozornila výzvou, ktorá musí predchádzať samotnému postúpeniu pohľadávky.

53. Súd v zmysle vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe sa zaoberal otázkou postúpenia
pohľadávky po jej zosplatnení na nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách a mal za to, že boli naplnené zákonné predpoklady pre postúpenie žalovanej pohľadávky
z právneho predchodcu žalobcu na samotného žalobcu, nakoľko právny predchodca žalobcu vo výzve
zo dňa 8.9.2021 (nasledovanej po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 31.4.2021), t.j.
osobitnej výzve upozorňoval žalovaného, že v prípade ak dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená
postúpiť pohľadávku tretej osobe.

54. Súd sa zaoberal aj otázkou doručenia písomných úkonov právneho predchodcu žalobcu (banky)
ako aj samotného žalobcu a to aj s poukazom na § 45 ods. 1 OZ, ktorý upravuje režim doručovania
hmotnoprávnych úkonov, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia.

55. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka
(do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva pred zosplatnením) predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína
právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“

nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta,
či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto

zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho
úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že
z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním

písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu
alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno
posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu

vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto
momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri
uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019).

56. Žalobca v konaní predložením doručeniek, podacích lístkov a referencií doručenia všetkých

písomných úkonov adresovaných žalovanému preukázal, že žalovaný ich buď riadne prevzal alebo tieto
boli uložené na pošte, čo napĺňa definíciu doručenia do dispozičnej sféry žalovaného, pričom nezáleží,
že žalovaný sa s obsahom zásielky reálne neoboznámil, pretože sa vyhol prevzatiu zasielanej pošty.

57. Na základe vyššie uvedeného súd musel konštatovať, že došlo k naplneniu všetkých zákonných

predpokladov pre zákonné zosplatnenie pohľadávky z vyplývajúcej Zmluvy o splátkovom úvere aj
následnejejpostúpeniepodľa§92ods.8Zákonaobankách,čímžalobcariadnepreukázalsvojuaktívnu
legitimáciu v konaní.58. Súd mal zároveň preukázané, že právny predchodca žalobcu dodržal aj postup podľa § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. a pred uzavretím zmluvy s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť
žalovaného splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru
s kladným výsledkom, t.j. ukazovateľ schopnosti splácať úver žalovaným bol splnený, pretože výška
reálnej vypočítanej rezervy žalovaného bola vyššia ako minimálna požadovaná výška.

59. V kontexte uvedeného súd mal za to, že je potrebné nároku žalobcu vyhovieť v plnom rozsahu na

základe ním tvrdených skutočností v rámci súdneho konania a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny vo výške 7.190,48 Eur ku ktorej je potrebné prirátať sumu poistenia 34,96 Eur, čo predstavuje
spolu istinu vo výške 7.225,44 Eur, ďalej úrok, t.j. dohodnutý úrok zo zmluvy vo výške 2.021,46 Eur,
ktorý sa skladá zo zmluvného úroku splatného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške
1.029,69 Eur a zo zmluvného roku vo výške 12,40% ročne z dlžnej istiny od prvého dňa nasledujúceho
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 13.4.2021 do 23.5.2022 predstavujúceho deň podania

žaloby vo výške 991,77 Eur, ďalej poplatky vo výške 8,- Eur, ktoré predstavujú poplatok za upomienku
v zmysle žalobcom predloženého sadzobníka, čo je nutné posúdiť podľa § 121 ods. 3 OZ, ako
príslušenstvo, t.j. náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v neposlednom rade úrok z omeškania vo
výške 52,74 Eur, ktorý bol vypočítaný od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru a úrok z omeškania z istiny vo výške 7.190,48 Eur v sadzbe 5% ročne od 13.4.2021 do zaplatenia,

t.j. od prvého dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

64. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

65. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko

kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu
o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP),
nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257
CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo
na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 CSP. K uplatneniu

zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.
Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konaniazrozmanitýchdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.

66. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo
67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitýmdruhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu

ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že
zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany (NS SR
sp. zn. 2Cdo/102/2017).

67. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, avšak

v tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa v osobnom či majetkovom
postavení žalovaného, ktorý bol zaviazaný k náhrade trov konania a ani v predmete sporu žaloby.
Žalovaný v konaní ani netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP
a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu.
Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ,
taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu.

V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody
hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu
a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).