Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208897
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124208897.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXX/X, E.,
proti žalovaným: 1. F. B., nar. XX.X.XXXX, adresa G. XXXX/XX, G. H. I., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX,
adresa J. XXX/XX, K. J., 3. J. B., nar. XX.X.XXXX, adresa L. XXXX/XX, E., všetci žalovaní zastúpení
advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1, 2, 3 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.

106C/100/2024-22 zo dňa 31.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaným 1, 2, 3 p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného
i odvolacieho) v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I.Nariaďuje neodkladnéopatrenie,ktorýmukladážalovanýmv1.ažv3.radenevstupovaťdorodinného
domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ KN s parc. č. 348, zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres Trnava, počnúc vydaním tohto

uznesenia až do uplynutia 5 rokov od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Poučuje žalovaných v 1. až v 3. rade, že súd zruší neodkladné opatrenie na
návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
III.Poučuje žalovanýchv1.ažv3.rade,žemôžuvpostavenížalobcovpodaťprotižalobkynivpostavení
žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody alebo
inejujmyspôsobenejimvýkonomneodkladnéhoopatrenia,akneodkladnéopatreniezaniknealebobude

zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
IV. Priznáva žalobkyni proti žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení v plnom rozsahu.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z návrhu žalobkyne, pričom skonštatoval, že návrhom
doručeným Okresnému súdu Trnava 31.10.2024 o 12.52 hod. sa domáhala žalobkyňa nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd úplne vylúčil žalovaných v 1. až v 3. rade z užívania rodinného
domu zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako
len „kat. úz.“) E. z dôvodu fyzického zastrašovania a psychického násilia, ktorého sa dopúšťajú voči nej
žalovaní v 1. až v 3. rade ako blízkej osobe ich otca. Zároveň žiadala priznať proti žalovaným náhradu
trovkonaniaplnomrozsahu. Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilažalobkyňatým,že
žalovaní v 1. až v 3. rade sú synmi a dedičmi jej bývalého manžela, neb. F. B., nar. X.X.XXXX, naposledy

bytom D. X, E., zomrelého dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa žila s ich otcom v spoločnej domácnosti ako druh
a družka od 1.1.2003, dňa 21.8.2010 uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené dňa 10.1.2020. Počasspoločnéhoživotasotcomžalovanýchzačalažalobkyňastavaťúplnenovýdom,dokončenývroku2011,
2010, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E.. Na stavbe domu sa podieľali obaja spoločne. Žalobkyňa
mala peniaze z predaja vlastného rodinného domu vo výške 420.000,- Sk, ktoré peniaze dávala svojmu

vtedajšiemu partnerovi, neskôr manželovi, F. B. (st). na stavbu rodinného domu za účelom spoločného
bývania, čo jej manžel neskôr aj písomne potvrdil, a súhlasil s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva
na 1/2 rodinného domu v jej prospech. Ešte pred uzatvorením manželstva požičala žalobkyňa otcovi
žalovaných pre jeho vlastnú potrebu sumu 17.393,- eur, ktorú jej tento nevrátil, ale potvrdil jej uzavretie
pôžičky. V roku 2019 jej vtedajší manžel navrhol, aby od neho kúpila rodinný dom, ktorý spolu stavali,

a preto aj uzatvorili kúpnu zmluvu, z ktorého dôvodu postupne od nej prevzal jej manžel sumu 16.973
eur. Keď už bola kúpna zmluva podaná (na príslušnom úrade - pozn. súdu) za účelom jej zavkladovania
do katastra nehnuteľností, na naliehanie a podnet syna jej vtedajšieho manžela, J. B. (žalovaný v 3.
rade), odstúpil jej manžel od uvedenej kúpnej zmluvy, avšak prijaté peniaze jej už nevrátil, hoci sa
zaručil, že jej všetko vráti. Syn manžela žalobkyne, J. B. (žalovaný v 3. rade) presvedčil svojho otca
(bývalého manžela žalobkyne), aby mu rodinný dom predal. Manžel žalobkyne sa zaviazal, že žalobkyni

vráti všetky ňou investované peniaze, a že táto dohoda má platiť i pre jeho právnych nástupcov. S
rozvodom manželstva musela žalobkyňa súhlasiť pod hrozbami a fyzickými útokmi, v čom jej bývalého
manžela podnecoval jeho syn J. (žalovaný v 3. rade), keďže tento chcel získať spoločne postavený
rodinný dom. Bývalý manžel žalobkyne náhle zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom vklad vlastníckeho práva
k predmetnému rodinnému domu v prospech jeho syna J. (žalovaný v 3. rade) bol povolený až po smrti

bývalého manžela žalobkyne na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.2019. Od tohto momentu
sa začal nový vlastník rodinného domu, J. B. (žalovaný v 3. rade) správať k žalobkyni veľmi agresívne,
vyhrážal sa jej, nahovoril bratov F. a D. (žalovaní v 1. a v 2. rade) z prvého manželstva ich zomrelého
otca, aby mu boli nápomocní, aby vyštvali žalobkyňu zo spoločného rodinného domu. Žalovaní začali
chodiť do rodinného domu, kde má žalobkyňa trvalý pobyt, škaredo jej nadávali, vyhrážali sa jej zabitím,

najmä D. (žalovaný v 2. rade), pričom J. ho podnecoval slovami: „Zabi ju! Všetko bude naše.“ Tento
syn jej bývalého, už zomrelého, manžela ju skutočne napadol a bil. Do smrti bývalého manžela nemala
žalobkyňa žiadne problémy s jeho staršími synmi, F. a D. (žalovaní v 1. a v 2. rade), ale J. (žalovaný v
3. rade) im sľúbil, že keď rodinný dom predá, dostanú aj oni niečo, tak sa medzi sebou dohovorili. Kľúč
od rodinného domu po smrti bývalého manžela dala žalobkyňa J., ktorý sa stal vlastníkom predmetného

rodinného domu 14.2.2024 aj s vecným bremenom v prospech žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedla, že stretávanie sa so žalovanými v 1. až v 3. rade
a spolužitie s nimi je neznesiteľné a pre ňu nebezpečné. Rozhadzujú jej oblečenie zo skríň po byte,
oblievajú jedlom, znečisťujú celý rodinný dom. Žalovaní jej nechali odpojiť elektrinu a plyn, z ktorého
dôvodu si nemôže pripraviť ani jedlo. Keď sa zotmie, je žalobkyňa v dome potme, v zime a nemôže si

kúriť, a preto veľmi trpí. Žalovaní jej hovorili, že keď ich aj oznámi na polícii, oni všetko poprú, sú traja,
a budú si navzájom svedčiť. Ich advokát ich v tom podporuje. Žalovaní sa jej vyhrážajú, že ich advokát
im povedal, že má dosah všade, čo proti nej využije, vraj je nedotknuteľný. Žalobkyňa sa bojí o svoj
život, pretože žalovaní sa jej vyhrážajú fyzicky a napádajú bitkou. Sú zákerní a nebezpeční. Žalobkyňa
obetovala všetky svoje peniaze do spoločného bývania s už zomrelým bývalým manželom, F. B. (st.), a

teraz ju chcú jeho synovia pripraviť aj o domov, ktoré bývanie stavala spoločne s ich otcom, a jej bývalým
manželom. Jej manželstvo s otcom žalovaných stroskotalo predovšetkým pre chamtivosť jeho syna J.
(žalovaný v 3. rade) a jeho nevlastných bratov D. a F. (žalovaní v 1. a v 2. rade), ktorých J. využíva
a nahovára, aby robili žalobkyni zle, vyhrážali sa jej veľmi nebezpečne a bili ju. Najviac nebezpečný
je pre žalobkyňu súčasný vlastník domu, J.. Žalobkyňa je zúfalá, bezmocná, žalovaní jej kradnú veci

z domu, zvesili jej veľký plazmový televízor zo steny. Pristihla ich, keď žalovaný v 1. rade mal už na
ulici pred domom počítač, notebook, zlaté šperky žalobkyne, peniaze, čo si odkladala žalobkyňa po
rozvode manželstva (s ich otcom - pozn. súdu). Aj po rozvode manželstva prispievala žalobkyňa svojmu
bývalému manželovi sumou 200,- eur na energie za obdobie od januára 2020 do januára 2024. V januári
2024 bola s bývalým manželom dohodnutá, že prepíšu odber energií na jej meno, čo však nestihli,

keďže je bývalý manžel náhle zomrel.

3. K návrhu pripojila žalobkyňa fotokópiu trestného oznámenia, podaného na Okresnej prokuratúre
Trnava dňa 26.9.2024, ďalej fotokópiu čestných vyhlásení F. B. (st.) zo dňa 29.9.2004 a zo dňa
10.3.2014. Z trestného oznámenia, podaného na Okresnej prokuratúre Trnava dňa 26.9.2024, vyplýva,

že žalobkyňa ním oznámila podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania všetkými
tromi synmi jej bývalého manžela (žalovaní v 1. až v 3. rade), ktorého sa mali opakovanie dopustiť voči
nej. Uviedla, že od leta 2019 do januára 2024 jej bývalý manžel a jeho syn J. (žalovaný v 3. rade) sa
správali voči žalobkyni nebezpečne, agresívne a bili ju. Odvtedy sa synovia jej bývalého manžela spojili,začali za ňou chodiť do rodinného domu, vypýtali si od nej kľúče, ktoré im ona bez problémov dala. Začali
jej oplzlo nadávať a vyhrážať sa jej, že keď neopustí rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX (v kat. úz. E.
- pozn. súdu), a nezruší vecné bremeno, ktoré v jej prospech zriadil ešte ich otec, a jej bývalý manžel, že

ju zabijú. Dňa 1.1.2024 za ňou prišli opakovane do rodinného domu, škaredo jej nadávali, vyhrážali sa
jej, dokonca syn jej bývalého manžela, D. (žalovaný v 2. rade) ju fyzicky napadol, udieral ju, a vyhrážal
sa jej, že ju zabije, k čomu ho nabádal aj najmladší syn jej bývalého manžela, J. (žalovaný v 3. rade),
aby ju zabil. Žalobkyňa zažila strašné muky a strach o svoj život. Keď chcela zavolať políciu, žalovaný
v 2. rade jej vyrazil telefón z ruky, vyhrážal sa jej, aby sa to neopovážila oznámiť na polícii. Všetci traja

synovia jej bývalého manžela jej nadávali, vyhrážali sa jej, a vysmievali sa, že keď sa aj opováži podať
proti nim trestné oznámenie, že si navzájom dosvedčia, že jej nič neurobili, že vraj ich advokát má
kontakty, že sa im nič nestane, že sú so svojím advokátom nedotknuteľní. Žalobkyňa poznamenala, že
sa veľmi bojí o svoj život, a preto sa rozhodla podať na všetkých troch synov jej bývalého manžela trestné
oznámenie, pretože títo prídu hocikedy do rodinného domu, aj keď nie je ona doma. J. jej vyhádzal
oblečenie zo skrine, všetko rozhádzal po izbe, fotil si to s nebezpečnými nadávkami a vyhrážkami. Celý

dom jej synovia jej bývalého manžela pošpinili, rozhádzali jej veci, aby odišla. Keď si žalobkyňa niekedy
zo strachu aj nechá ponechaný kľúč v zámku, žalovaní búchajú na dvere, a nadávajú, kým im neotvorí.
Ešte sa nestalo, že by ich nevpustila do domu, hoci sa ich veľmi bojí a je vo veľmi zlej situácii. Má aj
odpojenú elektrinu. Aj jej bývalý manžel ju po rozvode veľmi často fyzicky napádal, bil ju s tým, aby
odišla, že jej žiadne peniaze nevráti, ktoré mu ona poskytla. Aj v trestnom oznámení požiadala žalobkyňa

okresnú prokuratúru o zákaz žalovaným v 1. až v 3. rade vstupovať do rodinného domu na D. X A. E.,
v ktorom má ona právo doživotného bývania, vyplývajúce jej z vecného bremena. Súčasne požiadala
o uloženie zákazu všetkým trom synom jej bývalého manžela ubližovať žalobkyni, fyzicky ju napádať
a vyhrážať sa jej zabitím. Dodala, že sa nemá kam odsťahovať, pretože svoj 3-izbový byt predala na
nátlak svojho bývalého manžela. Trestné oznámenie podala žalobkyňa zo strachu o svoj život, hoci sa

bála z následnej pomsty zo strany žalovaných v 1. až v 3. rade, ktorí jej zakázali svojimi vyhrážkami
podať trestné oznámenie.

4. Bývalý manžel žalobkyne, F. B. (st.), nar. X.X.XXXX, dňa 29.9.2004 čestne vyhlásil, že od 1.1.2003
žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou ako druh a družka. Dňa 10.3.2014 čestne vyhlásil, že „súhlasí

s vymožiteľnosťou vlastníctva“ v prospech svojej manželky A. B. C.“ na 1/2 rodinného domu so súp. č.
XXX, parc. č. 348, na LV č. XXXX na D. X A. E., ktoré právo „jej priznal dohodou,“ pretože žalobkyňa
sa spoločne podieľala na stavbe ich rodinného domu. Zároveň potvrdil, že jej bol dlžný 17.393 eur, ktoré
si od nej požičal pred manželstvom. Ďalej potvrdil, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz. J. sú jej
výlučným vlastníctvom a že rekonštrukcie týchto nehnuteľností hradila žalobkyňa zo svojich finančných

prostriedkov získaných ešte pred manželstvom, a hradila aj všetky náklady s tým spojené.

5. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že manželstvo žalobkyne a F. B., nar. X.X.XXXX bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31Pc/15/2019-43 zo dňa 10.1.2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2020.

6. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec M. B. E., ktorý si zadovážil súd z voľne
prístupnej internetovej stránky G., vyplýva, že na uvedenom liste vlastníctva je zapísaný žalovaný v 3.
rade ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných ako pozemok parcely registra „C“ KN s parc. č.
348 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 221 m2, a ako stavba rodinného domu so súp. č. XXX

postavená na pozemku parcely reg. „C“ KN s parc. č. 348, v podiele 1/1 k celku. Ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade k týmto nehnuteľnostiam je na liste vlastníctva uvedená zmluva
o kúpe nehnuteľností V-9583/2019, vklad povolený dňa 15.2.2024. Predmetné nehnuteľnosti
sú zaťažené vecným bremenom, zapísaným v časti C: Ťarchy, ako právo bezplatného, doživotného,
neobmedzeného bývania a užívania rodinného domu s. č. XXX a parc. č. 348 v prospech žalobkyne na

základe zmluvy o zriadení vecného bremena V 3138/10, vklad povolený dňa 16.9.2010.

7. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalobkyňa a žalovaní v 1. až v 3. rade sú subjektami
rôznych súdnych sporov v rôznych procesných pozíciách. Návrh žalobkyne proti J. B. na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze zrušiť vecné bremeno na LV č. XXXX pre kat.

úz. E., doručený súdu dňa 30.10.2024, je vedený pod sp. zn. 31C/101/2024, o ktorom nebolo
doposiaľ rozhodnuté. Žaloba žalobkyne proti jej bývalému manželovi o určenie vlastníckeho práva k 1
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E., je vedená Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 100C/95/2023, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Bývalý manžel žalobkyne, F. B. (st.) podal protižalobkyni žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie je vedené
pod sp. zn. 13C/89/2020, a nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

8. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods.
2 písm. e), f) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1, 2, § 334, § 340 ods.
1, § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (v texte aj len CSP), čl. 16 ods. 1
a 2 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 11 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v účinnom znení.

9. V čase vydania uznesenia konajúceho prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia
nedisponoval súd informáciou, akým spôsobom rozhodol orgán činný v trestnom konaní o trestnom
oznámení žalobkyne pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania žalovanými
v 1. až v 3. rade voči žalobkyni.

10. Podľa prvoinštančného súdu žalobkyňa osvedčila dostatočným spôsobom, že podala proti
žalovaným v 1. až v 3. rade trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
nebezpečného vyhrážania, pričom ich správanie popísala ako agresívne, spojené s fyzickými útokmi,
hanobením, vyhrážkami zabitím, odnášaním veci žalobkyne z domu, odpojením elektriny, robením
neporiadku v dome, vysmievaním sa. Žalobkyňa podrobným popisom správania žalovaných v 1. až

v 3. rade, ktoré vykazuje prvky psychického aj fyzického násilia, zo správania ktorých má žalobkyňa
dôvodný strach o svoj život a zdravie, aj priložením trestného oznámenia opatreného podacou pečiatkou
zprokuratúry,osvedčilaajnaliehavosťneodkladnejúpravypomerovosôbužívajúcichpredmetnýrodinný
dom, a preto, s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd uzavrel, že
žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným v 1. až v 3.
rade dočasne nevstupovať do predmetného rodinného domu, v ktorom má žalobkyňa zriadené právo
bezplatného, neobmedzeného doživotného bývania zodpovedajúceho vecnému bremenu, v ktorom
dome má nahlásený trvalý pobyt. Žalovaný v 3. rade je síce výlučným vlastníkom predmetného domu,
avšak v ňom riadne nebýva, iba do neho chodieva. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú nevlastnými súrodencami

žalovanéhov3.rade,achodievajúsnímdopredmetnéhodomu,nebývajúvšakvňom,anihonevlastnia,
ani nemajú k nemu zriadené žiadne vecné právo, ani záväzkové právo. Na základe vyššie uvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaných v 1. až v 3. rade nevstupovať do predmetného
rodinného domu vyhovel (§ 328 ods. 1 CSP) tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, pretože

právo na súkromie a telesnú integritu žalobkyne má v danom prípade prednosť pred vlastníckym právom
žalovaného v 3. rade k predmetnému rodinnému domu.

11. Nakoľko trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokom I. tohto uznesenia súd prvej inštancie
časovo obmedzil na 5 rokov, zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP), a preto

neuložil súd žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).
Žalobkyňa a žalovaní v 1. až v 3. rade sú síce proti sebe stranami v rôznych súdnych sporoch, v rôznych
procesných pozíciách, avšak žiadny prebiehajúci spor nemá takú povahu veci samej, do právoplatného
skončenia ktorej by mohol súd obmedziť trvanie neodkladného opatrenia nariadeného týmto uznesením.

12. V súlade s ust. § 337 CSP však poučil prvoinštančný súd žalovaných v 1. až v 3. rade o
možnosti podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (II. výrok) a o možnosti podania žaloby
proti žalobkyni v pozícii žalovanej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovaným vznikla výkonom
neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než
preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (III. výrok), napríklad, ak by im vznikla škoda

výkonom neodkladného opatrenia nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by sa neskôr preukázali ako nepravdivé.

13. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol prvoinštančný súd aj o nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného

osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods.
1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení) priznal súd úspešnej
žalobkyni nárok proti žalovaným v 1. až v 3. rade na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení vplnomrozsahu(IV.výrok),ovýškektorejrozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
všetci traja žalovaní, pričom uplatnili odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom navrhovali, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne a prizná žalovaným

voči žalobkyni i nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Odvolatelia uviedli, že rozhodne popierajú všetky skutkové tvrdenia žalobkyne v návrhu a dôrazne
sa ohradzujú voči jej krivým obvineniam z údajného násilia, vyhrážania a podobne. Sú úprimne šokovaní
do akej miery dokáže žalobkyňa klamať, fabulovať a doslova si vymýšľať udalosti, ktoré sa nikdy nestali.
Jedinými pravdivými tvrdeniami v návrhu sú tvrdenia o vlastníctve rodinného domu, o existencii vecného

bremena a tvrdenie, že žalobkyňa nehnuteľnosti užívala. Všetko ostatné sú ničím nepodložené výmysly
a klamstvá žalobkyne. Skutočnosť je diametrálne odlišná. Žalobkyňa bola manželkou nebohého otca
žalovaných, až dodatočne postupne zistili, že ich otec v manželstve trpí a jeho dominantná konfliktná
a agresívna manželka ho šikanuje, zneužíva a manipuluje v snahe obohatiť sa na jeho úkor. Až
keď sa otec so žalobkyňou rozviedol, vyšlo najavo ako veľmi ho finančne využívala, manipulovala,

znepríjemňovala mu život. Toto sa ku koncu manželstva a po rozvode výrazne zhoršilo, keď žalobkyňa
podávala na otca množstvo žalôb, trestných oznámení a pravidelne sa mu vyhrážala rôznymi ujmami.
Otec v snahe zabrániť konfliktom jej podpísal častokrát rôzne listiny, ktoré mu vnútila, len aby mu dala
pokoj. Súdne spory otca zaťažovali a zhoršovali jeho zdravotný stav. Takto žalobkyňa prinútila otca, aby
jej zriadil vecné bremeno na jeho rodinnom dome, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, nadobudol

ho dávno pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a veľkú rekonštrukciu realizoval v roku 2003 až
2005. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že dom postavili za trvania manželstva. Uvedené tvrdí
žalobkyňa v každom jednom konaní, ktoré viedla s otcom a v každom konaní súd dospel k rovnakému
záveru, že dom bol vo výlučnom vlastníctve otca. Samotný fakt, že žalobkyňa prinútila otca zriadiť
jej vecné bremeno k domu v jeho výlučnom vlastníctve nepriamo potvrdzuje, že si bola vedomá, že

dom nepatrí do BSM a nie je jeho spoluvlastníčkou. Žalobkyňa otca krivo obvinila z údajného ublíženia
na zdraví, pričom v dôsledku jej trestného oznámenia sa viedlo trestné konanie. Rovnako voči otcovi
podávala rôzne žaloby a návrhy na súd, či na iné orgány. Otec bol nútený spoločnú domácnosť opustiť
a od roku 2019 dané nehnuteľností užíva výlučne žalobkyňa, ktorá však odmietala a odmieta platiť
platby za dodávku jednotlivých energií napriek opakovaným výzvam otca. V dôsledku toho otec podal

dňa 10.7.2023 žalobu na zrušenie vecného bremena, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 101C/15/2023. Od roku 2019 otec býval na chate na J., ktorá nebola vhodná na celoročné
bývanie. Kým otec žil, žalovaní sa so žalobkyňou nestretávali, nekontaktovali, nekomunikovali, nemali
na to dôvod. Preto tvrdenie žalobkyne, že oni jej spolu s otcom robili zle, sú čistým klamstvom. Keď otec
dňa XX.X.XXXX nečakane zomrel, začali riešiť úradné záležitosti a takto vstúpili aj do súdnych konaní,

ktoré viedol otec so žalobkyňou. Súčasne až po smrti otca Okresný úrad Galanta katastrálny odbor
povolil vklad vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu na základe kúpnej zmluvy spísanej
v roku 2019 (pre spory a exekúcie, ktoré zapríčinila žalobkyňa trvalo vkladové konanie až 5 rokov)
a to v prospech žalovaného 3. Keď sa stal vlastníkom domu, začal sa zaujímať o jeho stav. Niekedy
v priebehu marca 2024 sa vybrali skontrolovať rodinný dom, avšak do nehnuteľnosti sa nedostali,

nakoľko žalobkyňa vymenila zámky. Žalovaný 3 preto privolal hliadku polície, ktorá iba skonštatovala, že
dom je zamknutý a ak chce, musí ísť na stanicu spísať oznámenie. Žalovaný 3 sa následne opakovane
pokúšal o vstup do domu, opätovne neúspešne. Na tretí pokus dňa 12.4.2024 privolal hliadku polície
avuvedenýdeňsamunapokonpodarilovstúpiťdodomu,keďpodozrivá,vidiacpríslušníkovpolicajného
zboru, vstup do domu nakoniec umožnila. Vtedy s hrôzou zistil, že dom je v absolútne dezolátnom

stave. Žalobkyňa sa o nehnuteľnosť nestarala, nehradila žiadne náklady na energie, v dôsledku čoho
bol rodinný dom odpojený od energií, nakoľko dom nie je vykurovaný, spôsobuje to nadmerné vlhnutie
a výskyt plesní. Nehnuteľnosti sú v tak zlom stave, že podľa názoru žalovaných dom nie je v súčasnosti
obývateľný, nakoľko z neho žalobkyňa urobila skládku odpadu. V dôsledku skladovania zvyškov jedla
a odpadu sa v dome nachádza i veľké množstvo hlodavcov a hmyzu. Okrem domu sa odpad nachádza

aj na dvore resp. v záhrade, ktorá je prerastená a žalobkyňa ju používa len na uskladnenie ďalšieho
odpadu. Konanie žalobkyne teda negatívne nezasahuje nielen do vlastníckeho práva žalovaného 3, ale
aj vlastníkov susedných nehnuteľností. V neposlednom rade predstavuje konanie žalobkyne i hrozbu
šírenia chorôb. Keď bol v rodinnom dome naposledy v roku 2019, keď tam ešte býval jeho otec, dombol v bezchybnom technickom stave, bezvadný, vizuálne, estetický, funkčne nepoškodený, čistý a plne
užívania schopný. Žalobkyňa počas užívania nehnuteľností tieto natoľko poškodila, že v súčasnosti sú
v dezolátnom stave, neobývateľné a predstavujúce hrozbu pre životné prostredie a zdravie ľudí v okolí.

Týmto spôsobené zníženie hodnoty nehnuteľnosti na základe konzultácie žalovaného 3 s odborníkmi
je minimálne 30.000,- eur. V dôsledku toho podal voči žalobykni oznámenie pre spáchanie trestných
činov poškodzovania cudzej veci a neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru. S výnimkou spomínaných návštev domu sa so žalobkyňou osobne nestretli a nekontaktovali.
Nie je ani objektívne časovo a priestorovo možné, aby sa k nej žalovaní správali tak, ako žalobkyňa

klamlivo tvrdí. Účelom návštevy bolo zistiť v akom stave sa nachádza nehnuteľnosť. Žalobcovia 1
a 2 sa návštevy zúčastnili jednak zo záujmu, aby videli v akom stave je bývalý otcov dom a tiež
ako sčasti svedkovia a prevencia pred prípadnými krivými obvineniami žalobkyne. Okrem týchto pár
návštev so žalobkyňou komunikovali striktne písomne. Žalovaní dôrazne popierajú všetky skutkové
tvrdenia žalobkyne, tejto sa nikdy nevyhrážali (najmä nie smrťou, či ublížením na zdraví), rozhodne ju
nikdy verbálne a tobôž fyzicky nenapádali a nespôsobili jej absolútne žiadnu ujmu, fyzickú, či emočnú.

Žiadny majetok jej neodcudzili a nič z domu neodniesli. Poukázali na fotografie a videá z predmetnej
nehnuteľnosti.

16. V ďalšej časti odvolania žalovaní zdôraznili, že žalobkyňa nijako neosvedčila dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia a súd svoje rozhodnutie založil na čisto subjektívnych a ničím nepodložených

a neoverených skutkových tvrdeniach žalobkyne. Je neakceptovateľné, aby súd rozhodol v tak
závažnom zásahu do základného ústavného práva, akým je vlastnícke právo bez preukázania
a osvedčenia skutkových tvrdení žalobkyne. Súd v bode 37 odôvodnenia uznesenia iba stručne
konštatuje, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok
prenariadenieneodkladnéhoopatrenia,čímtovšakžalobkyňaosvedčila,zodôvodnenianevyplýva.Súd

uvádza, že žalobkyňa predložila iba trestné oznámenie, teda je tu jediný dôkaz, ktorým chce žalobkyňa
osvedčiť pravdivosť svojich tvrdení. Trestné oznámenie pritom spísala a podala sama žalobkyňa.
Obsahuje iba jej skutkové tvrdenia. Tieto sú v podstate identické so skutkovými tvrdeniami v návrhu.
Je teda zrejmé, že trestné oznámenie, teda skutkové tvrdenia žalobkyne ako oznamovateľky, nemôže
obstáť ako dôkaz preukazujúci skutkové tvrdenia žalobkyne v návrhu. Odvolatelia poukázali tiež na

skutočnosť, že žalobkyňa trestné oznámenie podala dňa 26.9.2024 a vzápätí 31.10.2024 podala návrh
na súd, kde toto trestné oznámenie pripojila ako dôkaz. Súd nepriamo priznáva, že vychádzal iba zo
skutkových tvrdení žalobkyne, keď uviedol, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy
pomerov podrobným opisom správania žalovaných 1 až 3. Odvolatelia zdôraznili, že neexistujú žiadne
objektívne dôkazy, ktoré by tieto klamlivé tvrdenia žalobkyne dokazovali. Žalobkyňa nepriložila žiadne

lekárske správy, hoci žalovaných obviňuje z fyzických útokov, nepriložila žiadne vyhlásenia svedka, ani
písomnú, či elektronickú komunikáciu, z ktorej by vyplynuli vyhrážky. Úvahy súdu o domácom násilí
sa v danom prípade javia ako bezpredmetné, keďže nikto zo žalovaných v predmetnom rodinnom
dome nebýval a nebýva a so žalobkyňou nevedie spoločnú domácnosť, vôbec sa nestretávajú, nie
sú v kontakte a komunikovali prevažne na ulici pred inkriminovaným domom. Ak súd rozhodol len na

základe subjektívnych tvrdení žalobkyne bez predloženia a existencie jediného objektívneho dôkazu,
rozhodol celkom zjavne protizákonne, keď na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené
zákonné predpoklady a potreba jeho nariadenia nebola nielen preukázaná, ale ani len osvedčená.

17. Na okraj odvolatelia poukázali na to, že súd pochybil i tým, že nariadené neodkladné opatrenie

nariadil až na dobu 5 rokov, pričom dôvodil tým, že žiadny medzi stranami prebiehajúci spor nemá
povahu veci samej, do právoplatnosti skončenia ktorej by mohol obmedziť trvanie neodkladného
opatrenia. Odvolatelia majú za to, že otázka užívania domu úzko súvisí s otázkou vlastníckeho práva
a vecného bremena. V konaní pod sp. zn. 101C/15/2023 sa nebohý otec domáhal zrušenia vecného
bremena v prospech žalobkyne. Súd teda mohol a mal naviazať neodkladné opatrenie na skončenie

tohto konania. Alternatívne mohol neodkladné opatrenie naviazať na konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa vedie pod sp. zn. 100C/95/2023.

18. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaných 1 až 3 predložila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odvolanie je nedôvodné, napadnuté uznesenie je spravodlivé a súd

dospel k správnym zisteniam, pričom navrhla, aby súd rozhodol spravodlivo v jej prospech.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že v návrhu uviedla pravdivé tvrdenia, žalovaní klamú a zavádzajú
súd. Všetky ich tvrdenia sú nepravdivé. Rodinný dom stavali s bývalým manželom spoločne, prispela mufinančnou čiastkou 420.000,- Sk. Bývalý manžel pod vplyvom syna – žalovaného 3 jej robil zle, syn ho
nabádal, aby ju vyhodil z domu a nevrátil jej žiadne finančné prostriedky, ktoré mu požičala 17.393,- eur
+ 420.000,- Sk za stavbu rodinného domu. Vecné bremeno jej bývalý manžel dal dobrovoľne a z vlastnej

vôle. Advokát, ktorý ho zastupoval pri BSM je jeho bývalý priateľ a vyhrážal sa jej, že má dosah všade
a zabezpečí, aby súd rozhodol v jeho prospech. Zmanipuloval aj sudcu a ten všetko rozhodol v jeho
prospech. Žalovaní krivo obviňujú žalobkyňu v odvolaní. Po smrti ich otca jej ubližujú nadávaním, fyzicky
ju napádali, ubližovali jej, spôsobili zdravotné ťažkosti ublížením na zdraví. Jej bývalý manžel jej tiež
spôsoboval fyzické a duševné problémy, a nie ona jemu. Domácnosť opustil z dôvodov, že si našiel novú

partnerku. Po rozvode platila 200,- eur mesačne na energie. Bývalý manžel nebýval na chate na J., ako
tvrdia žalovaní. Nie je pravdou, že po jeho smrti sa nedostali do domu, pretože mali otcove kľúče. Na
ich naliehanie im dala ďalší kľúč od domu. Súčasný vlastník, žalovaný 3, po jeho smrti odpojil všetky
energie, fyzicky ju napadli, urážali a žalovaný 2 bil a kričal, že ju zabije, k čomu ho veľmi negatívne
nabádal žalovaný 3. Bývalý manžel spôsobil zdevastovanie rodinného domu a tým ju chcel prinútiť, aby
sa odsťahovala. Tvrdenia žalovaných proti nej nie sú pravdivé, predložila súdu dôkazy. Žalovaní ju týrali,

keď prišli do rodinného domu bez svedkov, ubližovali jej aj fyzicky.

20. Žalobkyňa pokračovala, že okresný súd rozhodol v uznesení správne a spravodlivo. Potreba
nariadenia neodkladného opatrenia bola nutná a preukázaná, žalobkyňa sa oprávnene bojí o svoj život,
všetkytvrdeniažalovanýchsúklamstvo.Žalovaníjejukradlizostenytelevízor,taktiežtammalazaložené

v obálke peniaze (8.400,- eur) a osobné zlaté šperky. Žalovaní sa jej naďalej vyhrážajú. Jej tvrdenia
sú pravdivé. Žalovaní majú záujem rodinný dom predať. Okresný súd rozhodol spravodlivo aj tým, že
neodkladné opatrenie nariadil na 5 rokov. Vecné bremeno je platné. Advokát žalovaných vyhlásil, že má
známych všade. Navrhla, aby jej bol priznaný voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.

21. Následne žalobkyňa doručila ešte doplnenie vyjadrenia, ktorým opravila výšku finančnej čiastky tak,
že správne poskytnutá ňou finančná čiastka je 16.978,- eur, ako čiastka poskytnutá bývalému manželovi
ako záloha platby z kúpnej ceny pri uzatvorení kúpnej zmluvy na odstúpenie nehnuteľnosti.

22. Žalovaní k doručeným podaniam žalobkyne uviedli, že nevyužívajú právo vyjadriť sa a žiadajú, aby

súd bezodkladne postúpil spis odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
– v texte aj len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaní
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1 až 3 je dôvodné,

v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť (§ 388 CSP).

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými
žalovanými, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie

predmetného neodkladného opatrenia, najmä či bolo pre potrebu vydania neodkladného opatrenia
dostatočným spôsobom osvedčené dôvodné podozrenie žalovaných 1 až 3 z násilia orientovaného voči
žalobkyni, príp. ohrozovanie telesnej či duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaných.

25. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne

upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ichzisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná

podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

27. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

28. V zmysle § 324 ods. 1 a 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

29. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia
(písm. e/), nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená (písm. f/), písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g/), sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená písm. h/).

31. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky

násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k
ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí nielen domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv,

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

32. V súvislosti s násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z
uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 cit. písm. e), f), g),

h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

33. Prvoinštančný súd v preskúmavanom uznesení výslovne neuvádza, ani sa z obsahu rozhodnutia
nedá jednoznačne určiť (vysvetľuje a používa pojmy násilie aj ohrozenie integrity), podľa ktorého

z ním cit. písm. e/ alebo f/ § 325 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie nariadil. Žalobkyňa v návrhu
toto ustanovenie priamo neoznačila. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu návrhu, i s ohľadom na to,
že dôvodnosť podozrenia žalovaných z násilia voči žalobkyni podľa ďalej uvedeného nebola ničím
osvedčená, ani strany nezdieľajú spoločnú domácnosť, je názoru, že ide o neodkladné opatrenie podľa
§ 325 ods. 1 písm. f/ CSP, o ktorom je v zmysle § 328 ods. 2 aj v spojení s § 378 ods. 1 CSP potrebné

rozhodnúť v lehote 30 dní od doručenia návrhu.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnejalebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

35. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj

psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovať
ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné,
proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má
vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane

zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva

častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete
(uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

36. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia.

37. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy
spočívajúcej v dopúšťaní sa násilného konania žalovaných 1 až 3 voči nej v dome v ktorom býva.

Opakovane poukazuje aj na odnášanie vecí resp. krádeže jej vecí z predmetného rodinného domu
žalovanými, ako aj na vyhrážanie sa jej žalovanými 1 až 3.

38. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým uloží
žalovaným 1 až 3 nevstupovať dočasne do domu, v ktorom žalobkyňa býva, tvrdiac, že žalovaní sa voči

nej dopúšťajú násilia a ohrozujú jej telesnú a duševnú integritu. Svoje tvrdenie žalobkyňa osvedčovala
výlučne jediným dôkazom a to ňou podaným trestným oznámením, ktorého obsah je podpísaný
vyššie a v podstate korešponduje s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Trestné
oznámenie bolo pritom žalobkyňou podané na Okresnej prokuratúre Trnave dňa 26.9.2024 a návrh na
nariadenie predmetného neodkladného opatrenia na Okresný súd Trnava nadväzne dňa 31.10.2024.

Tak, ako okresný súd, ani odvolací súd v čase rozhodovania nedisponoval informáciou akým spôsobom
orgán činný v trestnom konaní vo veci trestného oznámenia rozhodol. Hoci žalobkyňa tvrdí, že žalovaní
ju aj fyzicky napadli a „spôsobili jej zdravotné ťažkosti ublíženia na zdraví“, „fyzické a duševné problémy“,
zároveň na ňu útočili slovne a vyhrážali sa jej, nepredložila žiaden iný listinný dôkaz o násilí, ktoré mali
na nej páchať, žiadne ďalšie trestné oznámenie, žiadnu lekársku správu, prípadne čestné vyhlásenia

svedkov.

39. Na druhej strane stoja opačné tvrdenia žalovaných 1, 2, 3 obsiahnuté v podanom odvolaní, ktorí
naopak rozhodne popierajú všetky tvrdenia žalobkyne o akomkoľvek násilí a tvrdia, že žalobkyňu nikdy
fyzickyanislovnenenapadli,neodcudzilijejveci,nevyhrážalisajej.Rovnakoakožalobkyňa,anižalovaní

na tieto svoje tvrdenia neposkytli žiadne dôkazy. Podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie pritom od nikoho
nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu
skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla
objektívne nemožné. V týchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu, tu
na žalobkyňu.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, dôkazné bremeno preukázať
resp. aspoň osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého
neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú žalobkyňu. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nienepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia žalovaných 1, 2, 3 proti žalobkyni, ako aj
hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia. Odvolací súd s poukazom na vyššie popísané dospel k záveru, že žalobkyňa toto svoje

dôkazné bremeno neuniesla. Žalobkyňa nepreukázala, že na základe jej trestného oznámenia bolo voči
žalovaným1,2,3začatétrestnéstíhanie,čozadobu4mesiacovjedôvodnéočakávať.Žalobkyňanásilie
psychické či fyzické, ktoré na nej mali páchať žalovaní, neosvedčila ani žiadnou lekárskou správou,
ani žiadnym čestným prehlásením svedka. Rovnako ako neosvedčila ani krádež, či poškodzovanie
jej vecí žalovanými. Je potrebné prisvedčiť odvolateľom, že trestné oznámenie odovzdané na polícii

žalobkyňou, obsahuje výlučne jej vlastné skutkové tvrdenia, čo nepostačuje na osvedčenie tvrdeného
násilia. Žalobkyňa teda dostatočným spôsobom neosvedčila dôvodné podozrenie žalovaných z násilia
voči nej, ani ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity žalovanými a teda ani zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. e/, ale ani f/ CSP.

41. Vychádzajúc z osvedčeného odvolací súd (po oboznámení sa so stanoviskom žalovaných, ktoré

prvoinštančný súd nemal k dispozícii) je preto toho názoru, že v danom prípade nebola preukázaná
resp. dostatočne osvedčená akákoľvek forma násilia zo strany žalovaných voči žalobkyni a preto
nebola naplnená základná zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325
ods. 1 písm. e) CSP a to existencia dôvodného podozrenia z násilia žalovaných proti žalobkyni, a
ani ohrozovanie telesnej a duševnej integrity žalobkyne žalovanými podľa písm. f) cit. ust., a potom

ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom (§ 325 ods. 1 CSP). Návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia preto nemalo byť vyhovené. Nadväzne odvolací súd bol názoru,
že v danom prípade zároveň neboli splnené zákonné podmienky pre obmedzenie ústavou chráneného
vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR) žalovaného 3 k predmetnému rodinnému domu, ktorý podľa
pripojeného LV je jeho výlučným vlastníkom. Žalobkyňou navrhované obmedzenie vlastníckeho práva

žalovaného 3 tak nesleduje legitímny účel.

42. Odvolací súd pritom zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa žalovaní 1, 2,
3 v budúcnosti dopustil akéhokoľvek násilia voči žalobkyni, alebo ním preukázateľne hrozili, toto
rozhodnutie netvorí prekážku res judicatae (§ 230 CSP), ktorá by bránila, aby žalobkyňa podala nový

návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianadočasnýzákazvstupužalovanýchdodanéhorodinného
domu.

43. Ďalšie argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo
veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého
uzneseniasúduprvejinštancie,odvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovaťšpecifickouodpoveďou.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie predmetného
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

45. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na

náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

46. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli napokon úspešní žalovaní 1, 2, 3 a preto podľa
citovanýchustanovenížalovanýmvznikloprávonaplnúnáhradutrovkonaniavočineúspešnejžalobkyni.
Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné
nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,
ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovaným 1, 2, 3 v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí, priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči žalobkyni v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).