Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/197/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421200472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8421200472.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Ju´liusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore zˇalobcu: Ledent, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 45,
05971Ľubica,IČO:36514454,právnezastúpený:Vojčík&Partners,s.r.o.,sosídlomRázusova13,040
01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Obec Lendak, so sídlom Kostolná 14,
059 07 Lendak, IČO: 00 326 321, právne zastúpenému: JUDr. Sylvia Leščáková, advokátka, so sídlom

Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 42 228 158, o zaplatenie 47.391 eura s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresne´ho su´du Kežmarok č.k. 8Cb/13/2021-264 z 1. júla 2022 v spojení s opravným
uznesením č.k. KK-8Cb/13/2021-333 z 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u je rozsudok Okresne´ho su´du Kežmarok č.k. 8Cb/13/2021-264 z
1. júla 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. KK-8Cb/13/2021-333 z 3.
decembra 2024 v napadnutom I. a III. výroku.

II. Žalovane´mu p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom rozhodol tak, zˇe zˇalobu zamietol (vy´rok I.), konanie
v časti zaplatenia sumy vo výške 28.547,88 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 %
ročne od 24.10.2020 do zaplatenia zastavil (výrok II.) a zˇalovanému priznal voči zˇalobcovi na´hradu
trov konania v plnom rozsahu. (vy´rok III.).

2. Su´d prvej insˇtancie rozhodnutie odôvodnil ty´m, zˇe zˇalobca zˇalobou podanou dňa 17.3.2021
pozˇadoval, aby su´d ulozˇil zˇalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 47.391,- eur s príslusˇenstvom
titulom na´roku na na´hradu sˇkody spôsobenej jeho nezákonným rozhodnutím. Na pojednávaní
vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 28.547,88 eura s prísl.. Žalobca v žalobe tvrdil,
že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo 16.1.2020, sp. zn. 2S/95/2018 bolo ako nezákonné
zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Lendak č. 316/2018 zo dňa 9.4.2018. Zrušeným

rozhodnutím Obecné zastupiteľstvo obce Lendak schválilo prenájom nebytových priestorov A. B.
C. na dobu neurčitú za účelom prevádzky zubnej ambulancie. Na základe schválenia prenájmu
nebytových priestorov Obecným zastupiteľstvom obce Lendak a následného uzatvorenia nájomnej
zmluvy Prešovský samosprávny kraj vydal obchodnej spoločnosti Dentema s. r. o., ktorej jediným
spoločníkom a konateľom je A. B. C., povolenie na prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva.
V zmysle § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov je podmienkou vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie užívacie
právo k priestorom, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať. Z uvedeného žalobcadedukuje, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia Obedného zastupiteľstva obce Lendak, bolo
spoločnosti Dentema s. r. o. vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva,
keďže užívacie právo k priestorom, ako jedna z podmienok vydania povolenia, bola splnená v rozpore

so zákonom. Žalobca prevádzkuje v obci Lendak ambulanciu zubného lekárstva viacero rokov. Z
ambulancie žalobcu do ambulancie spoločnosti Dentema s. r. o. za obdobie od júna do decembra 2018
prešlo 77 dospelých pacientov, za obdobie od roku 2019 prešlo 44 dospelých pacientov a za obdobie
od januára 2020 do marca 2020 prešlo 12 dospelých pacientov. Zároveň žalobcovi sa do starostlivosti v
roku 2018 neprihlásilo 130 detí, ktoré nastúpili do prvého ročníka základnej školy a ktoré by za bežných

okolností ako v predchádzajúcich rokoch boli zaevidované v ambulancii žalobcu; to isté sa stalo v roku
2019, kde rovnako sa k žalobcovi neprihlásilo ďalších 130 detí.
2.1 Žalobca tvrdil, že v dôsledku toho mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške 47.391,-
eur a to v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalovaného. Ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu vo veci prenájmu nebytových priestorov a nasledovnému nezákonnému nájmu nebytových
priestorov, spoločnosti Dentema s. r. o. by nebolo vydané

povolenie na prevádzkovanie zubnej ambulancie, žalobcovi by nevznikla škoda v podobe ušlého
zisku z dôvodu odlivu pacientov do ambulancie spoločnosti Dentema s. r. o. Žalobca tvrdí, že si
neuzurpuje právo byť jediným poskytovateľom zubno-lekárskej starostlivosti v obci, len požaduje to, aby
hospodárka súťaž bola spravodlivá, založená na dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov
a bez nezákonnej inherencie tretích osôb (žalovaného) do hospodárskej súťaže. Žalobca sa obrátil so

žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na obec Lendak. Dňa 1.10.2020 bolo
žalobcovi doručené vyrozumenie žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že uplatnený ušlý zisk
neuspokojí. Vzhľadom k tomu, že v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote nedošlo k uspokojeniu
nároku žalobcu na náhradu škody, žalobca sa domáha uspokojenia uplatneného nároku súdnou cestou.

3. Žalovany´ vo vyjadrení k žalobe, poprel zˇalobcom uplatneny´ na´rok. Zameral svoje vyjadrenie k
právnej a ekonomickej stránke sporu. V rámci právneho posúdenia uviedol, že žalobca opiera žalobu
o Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/95/2018-47 zo 16.1.2020, ktoré zrušilo uznesenie
ObecnéhozastupiteľstvaobceLendakč.316/2018z9.4.2018zdôvodu,žeobecnezverejnilasvojzámer
prenajať svoj majetok najmenej na dobu 15 dní bezprostredne pred prijatím uznesenia, keď nezobral do

úvahy skutočnosť, že na internetovej stránke bolo toto oznámenie vyvesené nepretržite od roku 2014
až do r. 2018. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý správny súd predmetné uznesenie zrušil. Žalobca sa
aj v roku 2020 opätovne snažil ďalšími tromi podnetmi na Okresnú prokuratúru Kežmarok dosiahnuť,
aby sa spoločnosti Dentema s. r. o. zrušil nájom stomatologickej ambulancie v nebytových priestoroch
žalovaného, v ktorých svojimi fabuláciami spochybňoval postup žalovaného. V roku 2013 žalovaný

platneskončilnájomnebytovýchpriestorovstomatologickejambulanciežalobcuvobecnýchpriestoroch.
Dôvodom bolo dlhodobé sťažovanie sa občanov na praktiky zubného lekára A. C. (jeho správanie,
vyjadrovanie a vyberanie ničím nepodložených poplatkov). Žalovaný prijal petíciu občanov, ktorá už
bola iba vyvrcholením týchto problémov. Žalovaný zdôraznil, že Zákon o obecnom zriadení ukladá obci
medzi jej základné povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 písm. h/ z. č. 369/1990 Zb. utvárať podmienky

na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečovať zdravotnú starostlivosť dnes je ťažkou,
pre obyvateľov obce dôležitou oblasťou, pretože kvalifikovaných lekárov je nedostatok. Veľa občanov
dochádzalo za zubárom do okolitých obcí. Žalovaný má za to, že prijatím uznesenia č. 316/2018 zo
dňa 9.4.2018 a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi nevznikol nijaký ušlý zisk. Prijatie nezákonného
uznesenia, malo za následok len neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k spoločnosti Dentema s. r. o..

Žalobca nebol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, a
teda nemôže byť nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia.
3.1 Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani vznik škody a neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, pretože podľa dostupnej judikatúry je
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím daná len vtedy, ak by škoda pri absencii

nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku
škody.
3.2 Žalovaný poukázal na to, že platné zrušenie nájmu žalovaným žalobcovi v minulosti, ktoré žalobca
napadol na súde a súd právoplatne rozhodol, že postup obce bol správny, je žalobcom považované za
počiatok údajného škodného konania žalovaného voči nemu. Žalobcovo všeobecné tvrdenie o strate

podnikateľskej príležitosti nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani
v prípade, ak by bol dôsledkom protiprávnej udalosti. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať
jeho reálnu existenciu, ale žalobca nepreukázal konkrétne skutkové udalosti, ktoré vedú k tomu, že
u neho by bol ním tvrdený ušlý zisk reálnym, a preto má žalovaný za to, že ušlý zisk, ktorého sažalobca v konaní domáha, je iba „fikciou“ (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/513/2014 zo dňa 21.3.2016).
V prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla
vzniknúť v budúcnosti (z uznesenia NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009). Za ušlý zisk nemožno

považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Žalovaný má za to,
že hypotetický ušlý zisk, na ktorý sa žalobca odvoláva a ktorý vychádza z hypotetického počtu pacientov
a navýšených cien za výkony, vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou
a ušlým ziskom, ako základnú podmienku vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Vyjadril sa aj
k ekonomickej stránke a zhodnotil odborné vyjadrenie spoločnosti INTERAUDIT Trenčín predložené

žalobcom. Nárok žalobcu na ušlý zisk nemôže založiť odborné vyjadrenie, ani znalecký posudok, ale len
preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Odborné vyjadrenie nedokazuje, že takýto
zisk by žalobca skutočne dosiahol nebyť nezákonného rozhodnutia.

4.Vreplikežalobcapoukázalnaskutočnosť,žeušlýziskjeujmouspočívajúcouvtom,žeupoškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na

pravidelný beh vecí dalo očakávať. Nebyť nezákonného rozhodnutia žalovaného, nedošlo by k presunu
pacientov z ambulancie žalobcu do ambulancie spoločnosti Dentema s. r. o. a teda pri pravidelnom behu
vecí mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu (škodnej udalosti). Dodal tiež, že žalobca mal záujem o nájom predmetných nebytových
priestorov, ktoré boli predmetom nezákonného rozhodnutia žalovaného. Žalobca žalovaného o svojom

záujme informoval a požiadal ho, aby ho upovedomil o vyhlásení obchodnej verenej súťaže na nájom
predmetných nebytových priestorov v zmysle § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov. Žalovaný tejto žiadosti nevyhovel a priestory prenajal spoločnosti Dentema s. r. o.
priamym prenájmom bez obchodnej verejnej súťaže. V replike ďalej namietol, že žalovaný vo vyjadrení
k žalobe namietal ceny výkonov uvedených v odbornom vyjadrení (dôkaz predložený žalobcom so

žalobou), pričom poukazuje na výšku úhrad zdravotných poisťovní za výkony v roku 2019. Žalovaný
však podľa žalobcu opomína, že sa jedná o výkony, ktoré sú v zmysle nariadenia vlády SR č. 777/2004
Z. z. len čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia a teda platba zo zdravotných poisťovní
tvorí časť príjmu za tieto výkony. Nie každý pacient absolvuje v jednom roku všetky výkony, na druhej
strane sú pacienti, ktorí v jednom roku absolvujú zákroky opakovane, a preto pri výpočte ušlého zisku

žalobca vychádzal z priemerných ročných tržieb na jedného pacienta.
4.1 K argumentácii žalovaného, že v roku 2018 mal žalobca historicky najvyššie tržby a v roku 2019 mal
tržby iba o 7.895,- eur menšie ako v roku 2018, tvrdil, že nárast tržieb v porovnaní s prechádzajúcimi
rokmi je prirodzený aj v dôsledku inflácie a k pravidelnému zvyšovaniu platieb zdravotných poisťovní
i zvyšovaniu cenníkových cien. Pre stanovenie ušlého zisku podľa žalobcu nie je rozhodujúce, či mal

vyššie alebo nižšie tržby ako predchádzajúci rok, ale či by pri pravidelnom behu udalostí dosiahol vyššie
príjmy. Vzhľadom k príjmom spoločnosti Dentema s. r. o, ktorá za rok 2018 vykázala príjem 52.595,-
eur a za rok 2019 príjem 135.353,- eur, vyslovil presvedčenie, žeby vyššie príjmy dosiahol. V replike sa
žalobcavyjadrilikprávnemuposúdeniuotázkypríčinnejsúvislosti,ktorejneexistenciunamietolžalovaný
vo vyjadrení k žalobe.

4.2 Žalobca ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia súdov pri posudzovaní náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Podľa jeho názoru je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a ušlým
ziskom zrejmá. Na základe nezákonného rozhodnutia žalovaného došlo k uzatvoreniu neplatnej
nájomnej zmluvy, následne k vydaniu povolenia na prevádzkovanie ambulancie a to bez splnenia

všetkých zákonných predpokladov, čo viedlo k začatiu prevádzky ambulancie zubného lekárstva
spoločnosťou Dentema s. r. o., čo sa prejavilo úbytkom pacientov u žalobcu a stratou jeho očakávaných
prínosov. Vyslovil presvedčenie, že v reťazci týchto príčin a následkov je daná vecná súvislosť so
vznikom ušlého zisku. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vyvolala celý rad príčin a následkov
spočívajúcich v neplatnosti nájomnej zmluvy, nezákonnosti vydaného povolenia na prevádzkovanie

ambulancie, neoprávnenosti prevádzky ambulancie zubného lekára až k vzniku škody v podobe ušlého
zisku na strane žalobcu.

5. Žalovany´ vo svojich ďalsˇích vyjadreniach v priebehu sporu pouka´zal na za´konné predpoklady pre
priznanie na´roku na na´hradu sˇkody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré v danom prípade podľa neho

naplnené neboli.

6. Su´d prvej insˇtancie vec pra´vne posu´dil podľa ustanovení §§ 5 ods.1, 6 ods.1, 10, 12 ods.2, 15
a 17 ods.1 za´kona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 144 ods.2 CSP a v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania
podľa § 255 a 262 CSP.

7. Su´d prvej insˇtancie vykonany´m dokazovaním zistil, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
zo 16.1.2020 sp. zn. 2S/95/2018, bolo ako nezákonné zrušené Uznesenie Obecného zastupiteľstva
obce Lendak č. 316/2018 z 09.04.2018, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo prenájom nebytových
priestorovA.B.C.nadobuneurčitúzaúčelomprevádzkovaniazubnejambulancie.Ambulanciuzubného
lekárstva žalobca v obci Lendak prevádzkuje viac rokov predtým ako v júni 2018 začala v obci Lendak

prevádzkovať ambulanciu zubného lekárstva spoločnosť Dentema s. r. o. Z odborného vyjadrenia (čl.
5-10 spisu) predloženého žalobcom a jeho následného doplnenia (čl. 225-227 spisu) má vyplývať výška
ušlého zisku, ktorú si uplatňuje z dôvodu vydaného nezákonného uznesenia obce Lendak a to po
čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 28.547,88 eura. Výšku ušlého zisku vyčíslil na 18.843,12 eura.
Spornou medzi stranami sporu bola práve skutočnosť, či medzi nezákonným uznesením žalovaného
a tvrdeným ušlým ziskom ako formou škody na strane žalobcu je splnený jeden z troch zákonných

predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (ušlého zisku) spočívajúceho v príčinnej súvislosti medzi
nimi. S ohľadom na zamietnutie žaloby z dôvodov uvedených v odseku 8, 9 tohto rozsudku súd prvej
inštancie aplikujúc zásadu procesnej ekonómie uviedol, že nebolo potrebné podrobné preskúmavanie
ekonomických ukazovateľov tvrdených žalobcom, ktorých naplnenie preukazoval odborným vyjadrením
obchodnej spoločnosti INTERAUDIT Trenčín, s. r. o. z februára 2021.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti obce za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu územnej samosprávy sú: a) nezákonné rozhodnutie, b) príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu územnej samosprávy vydaným pri výkone
samosprávy a škodou, c) existencia škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci a vznikom škody Zákon č. 514/2003 Z. z. ani Občiansky zákonník explicitne
nevysvetľujú.

9. Su´d prvej insˇtancie zˇalobu zˇalobcu zamietol z dôvodu, zˇe v konaní nebola preuka´zana´
bezprostredna´ príčinna´ su´vislosť medzi vydaným nezákonným uznesením zˇalovaného a sˇkodou.

Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. O jej existencii (neexistencii) robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať protiprávnosť konania škodcu, kauzálny nexus a vznik škody zaťažuje
poškodeného (v danom prípade žalobcu). Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
(§ 11 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z. z o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Každý má právo na výber poskytovateľa (§ 11 ods. 6 Zákona č. 576/2004 Z. z.). Subjektívne
dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti
(znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto
bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

9.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia žalobcu o tom, ktorí konkrétni jeho bývalí prijímatelia
zdravotnej starostlivosti (pacienti) prešli k obchodnej spoločnosti Dentema s. r. o. ako druhému
poskytovateľovi dentálnej zdravotnej starostlivosti u žalovaného (obci Lendak) v priamej súvislosti s
nezákonným uznesením obecného zastupiteľstva, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
absentovali. V tejto súvislosti žalobca nenavrhol ani žiaden konkrétny dôkaz. Vzhľadom na procesnú

pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností súvisiacich s existenciou príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného a prípadným ušlým ziskom žalobcu tak nebolo
možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak neboli ani preukázané, ani
vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet). Doplnil, že pri posudzovaní otázky kauzálenho
nexu je rozhodujúca vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale

vždy v konkrétnej súvislosti. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný
následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne
systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo,
príčinná súvislosť by daná nebola (pozri NS SR sp. zn. 6MCdo/7/2013).
9.2 V prejednávanom spore súd prvej inštancie vyhodnotil, že bezprostrednou príčinou zníženia počtu

prijímateľov zdravotnej starostlivosti u žalobcu bolo ich vlastné rozhodnutie o zmene poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti resp. uplatnenie ich práva, ktoré im garantuje samotná zákonná úprava v § 11
ods. 6 Zákona č. 576/2003 Z. z.. Eventuálny ,,škodlivý následok“ v podobe zníženia príjmu alebo obratu
a v konečnom dôsledku i zisku by tak zrejme nastal i bez nezákonného uznesenia žalovaného. Tomutoprávnemu záveru svedčí i nesporné skutkové tvrdenie žalovaného, podľa ktorého prijal petíciu občanov,
ktorá už bola iba vyvrcholením nespokojnosti značnej časti občanov obce Lendak s poskytovaním
stomatologickej zdravotnej starostlivosti žalobcom. Uvedené uplatnenie práva pôvodných prijímateľov

stomatologickej zdravotnej starostlivosti tak v reťazci príčin vzniku eventuálnej škody súd vyhodnotil
ako novú okolnosť spôsobilú pôsobiť ako výlučná a samostatná príčina, vzniku eventuálnej škody bez
ohľadu na pôvodnú škodnú udalosť (nezákonné rozhodnutie žalovaného). V prejednávanom spore tak
zhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím žalovaného a tvrdenou škodou v podobe ušlého zisku. Pre vznik prípadného nároku

na náhradu ušlého zisku musí existovať posledne uvedený zákonný predpoklad (kauzálny nexus)
kumulatívne popri ostatných dvoch zákonných predpokladoch – nezákonnom rozhodnutí a prípadnom
ušlom zisku.
9.3 O trova´ch konania su´d prvej insˇtancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého su´d prizna
´ strane na´hradu trov konania podľa pomeru jej u´spechu vo veci. Žalovany´ mal v konaní plny´ u´spech,
preto ma´ na´rok na na´hradu trov konania proti zˇalobcovi v rozsahu 100 %, o ktory´ch vy´sˇke bude

rozhodnuté po pra´voplatnosti rozsudku samostatny´m uznesením.

10. Proti rozsudku su´du prvej insˇtancie a to výroku I. a III. podal v za´konnej lehote odvolanie zˇalobca.
Navrhol, aby odvolací su´d napadnuty´ rozsudok zrusˇil a vec vra´til su´du prvej insˇtancie na ďalsˇie
konanie alebo, aby toto rozhodnutie zmenil tak, zˇe zˇalobe zˇalobcu vyhovie. Odvolanie odôvodnil ty

´m, zˇe rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Žalobca v odvolaní zopakoval svoje skutkové tvrdenia v spore a zdôraznil, že mu v dôsledku
prevádzkovania ambulancie zubného lekárstva spoločnosťou Dentema s.r.o, od júna 2018 v dôsledku

prechodu pacientov a nezaevidovania nových pacientov vznikla škoda vo forme ušlého zisku a to v
príčinnej súvislosti s nezákonným uznesením Obecného zastupiteľstva žalovaného č. 316/2018 zo dňa
09.04.2018.
11.1 Žalobca uviedol, že podmienkou vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie je užívacie
právo k priestorom, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, povolenie na prevádzkovanie

ambulancie zubného lekárstva bolo udelené spoločnosti Dentema s.r.o v rozpore so zákonom. Ak by
žalovaný nevydal nezákonné rozhodnutie, spoločnosť Dentema s.r.o by následne nemala v rozpore
so zákonom v nájme nebytové priestory, nesplnila by tak podmienku pre udelenie povolenia pre
prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva, povolenie by jej nebolo udelené a žalobcovi by tak
nevznikla škoda v podobe ušlého zisku z dôvodu odlivu pacientov od žalobcu do ambulancie spoločnosti

Dentema s.r.o.. Žalobca má za to, že nebyť nezákonného rozhodnutia žalovaného, nedošlo by k presunu
pacientov z ambulancie žalobcu do ambulancie spoločnosti Dentema s.r.o., a teda pri pravidelnom behu
vecí mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania žalovaného ako škodcu (škodnej udalosti).
11.2 Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne právne posúdil vec, keď pri posudzovaní splnenia

podmienok vzniku nároku žalobcu na náhradu škody (ušlého zisku) spôsobenú žalobcovi nezákonným
rozhodnutím orgánu územnej samosprávy zakotvil, že medzi nezákonným rozhodnutím a tvrdeným
ušlým ziskom ako formou škody na strane žalobcu nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov,
a to príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Zohľadňujúc inovatívnejší prístup súdov k posudzovaniu
právneho konštruktu príčinnej súvislosti má za to, že v predmetnom prípade medzi protiprávnym

konaním žalovaného spočívajúcim vo vydaní nezákonného rozhodnutia a vznikom škody žalobcu vo
forme ušlého zisku je jednoznačne príčinná súvislosť a dochádza k splneniu zákonných predpokladov
zodpovednosti za škodu a k vzniku nároku žalobcu na jej náhradu.
11.3 Žalobca sa vyjadril, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti je kľúčové vziať do úvahy skutočnosť,
že každá príčina má spravidla niekoľko vzájomne súvisiacich následkov, a obdobne každý následok

má spravidla niekoľko vzájomne súvisiacich príčin. V rámci celého takéhoto reťazca a sledu javov, je
samozrejme potrebné klasifikovať tie príčiny a následky, ktoré sú relevantné pre zodpovednosť za škodu
a medzi ktorými sa následne má zisťovať existencia kauzality. Nemožno opomenúť prepojenosť príčin v
prípade prítomnosti väčšieho počtu príčin, tzn. ak prvotná príčina bezprostredne vyvolá ako následok inú
príčinu, a tá prípadne následne vyvolá príčinu ďalšiu. V početnej judikatúre súdov Českej republiky došlo

k ustáleniu základného princípu pri určovaní existencie príčinnej súvislosti, a to že túto je možné zakotviť
aj v prípade, ak „řetězec postupně nastupujících příčin a následků byl ve vztahu ke vzniku škody natolik
propojen …, že již z působení prvotní příčiny lze důvodně dovozovat věcnou souvislost se vznikem
škodlivého následku“. Ťažiskovým rozhodnutím, na ktoré sa odvoláva rozhodovacia prax českých súdova ktorá potvrdzuje uvedený prístup k posudzovaniu existencie kauzality, je uznesenie Najvyššieho súdu
Českejrepubliky,sp.zn.25Cdo/1462/2003.Zuvedenéhotedavyplýva,žeakbynaopakpoprotiprávnom
konaní nastala ďalšia, avšak v celku nezávislá skutočnosť, ktorá by však bola pre škodu rozhodujúca,

v takomto prípade by podľa právnej teórie a judikatúry kauzálny nexus dovodiť možné nebolo. V tejto
súvislosti uviedol, že čo sa týka prerušenia príčinnej súvislosti, k tomuto nedochádza v prípade, ak
ku protiprávnemu konaniu pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá následne spolupôsobí pri vzniku následku.
Ak zostane pôvodná príčina naďalej tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo, príčinná
súvislosť sa neprerušuje. Aj v takomto prípade teda protiprávne konanie aj napriek existencii ďalších

nadväzujúcich príčin naďalej predstavuje skutočnosť, bez ktorej by k následku nedošlo a existenciu
kauzality je možné dôvodiť.
11.4 Nie je možné podľa žalobcu sa prikloniť k názoru konajúceho súdu v tomto prípade a
obmedziť posúdenie existencie kauzality len na to, že sa musí vzťahovať na priamu príčinu, ktorá je
najbližšia spôsobenému následku. Uvádzaný právny postoj považuje žalobca za prekonaný súdnymi
rozhodnutiami, ako napríklad rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25Cdo/1946/2000,

a má za to, že pri bežnom pojatí kauzality nie je v súlade s právnymi princípmi zodpovednosti za
škodu, ak sa v reťazci viacerých príčin a následkov izoluje výlučne príčina najbližšia vzniku škody. Ak by
totiž škoda, napríklad vo forme ušlého zisku, mala vzniknúť jednorazovo už a výlučne v bezprostredne
predchádzajúcom okamihu prechodu pacientov k spoločnosti Dentema s.r.o, potom by v rámci príčinnej
súvislosti časovo spadal v jedno, okamih vzniku príčiny (prechod pacienta) aj jej následku (vznik škody),

čo nemá oporu ani v právnych predpisoch ani v logike inštitútu príčinnej súvislosti. Táto kauzalita ani v
prípade zodpovednosti za škodu totiž nemusí pôsobiť v jednom okamihu, ale následok príčiny sa môže
prejavovať aj postupne alebo behom istého času.
11.5 Žalobca sa nestotožňuje s tvrdeniami súdu prvej inštancie o tom, že aplikačná prax danosť príčinnej
súvislosti odvodzuje len od bezprostrednej príčiny a výsledku (škody). Názor Okresného súdu Kežmarok

považuje preto žalobca za dávno prekonaný, neaktuálny, a v posudzovanom prípade naviac spôsobujúci
namietané nesprávne právne posúdenie veci.
11.6 Žalobca poukázal tiež na teóriu tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, ktorú ustálila nielen judikatúra
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,aleajčeskározhodovaciaprax,apodľaktorej„príčinnásúvislosť
je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym

dôsledkom protiprávneho úkonu.“
11.7 Podľa názoru žalobcu nie je rozhodnutie a prechod pacientov z ambulancie žalobcu do ambulancie
spoločnosti Dentema s.r.o. novou, v reťazci príčin a následkov do takej miery izolovanou skutočnosťou,
ktorá by do pôsobenia príčin a následkov vstúpila nezávisle na protiprávnom konaní žalovaného. Podľa
žalobcu ide o ukážkový reťazec na seba jednoznačne nadväzujúcich príčin, ktoré by samé o sebe,

bez vzťahu k bezprostredne predchádzajúcej a nasledujúcej príčine, nemali za následok vznik škody
žalobcu. Rozhodnutie pacientov prejsť z ambulancie žalobcu do ambulancie spoločnosti Dentema s.r.o.
nie je so zohľadnením všetkých skutočností prípadu možné považovať za samostatnú, jedinú a na
ostatných posudzovaných okolnostiach úplne nezávislú príčinu vzniku škody žalobcu. Ak by ambulancia
spoločnosti Dentema s.r.o. neexistovala, takáto možnosť slobodnej voľby a rozhodnutia pacientov

v obci Lendak by taktiež nevznikla a neexistovala. Rovnako táto príčina sama o sebe neprerušila
príčinnú súvislosť existujúcu medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody žalobcu, nepôsobila
totiž samostatne, ale ako taká iba pristúpila k jej predchádzajúcim príčinám a spolupôsobila pri vzniku
škodného následku u žalobcu; bez vydania nezákonného rozhodnutia by totiž k takémuto prechodu
pacientov z ambulancie žalobcu do ambulancie spoločnosti Dentema s.r.o. jednoznačne nedošlo. K

otázke slobodnej vôle pacientov pri rozhodovaní o prechode do ambulancie spoločnosti Dentema s.r.o.
žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že aj vznik objektívnej možnosti reálneho vyjadrenia,
respektíve uplatnenia takejto slobodnej vôle pacientov je akýmsi dôsledkom vydania nezákonného
rozhodnutia.BeztejtoprvotnejpríčinybytotižpacientiobjektívnenemalimožnosťvybraťsivobciLendak
inú ambulanciu zubného lekárstva.

11.8 Žalobca dôvodil, že nezákonné rozhodnutie je vo vecnej aj časovej súvislosti so vznikom škody vo
forme ušlého zisku žalobcu a táto škoda je adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu žalovaného.
Bez vydaného nezákonného rozhodnutia by spoločnosti Dentema s.r.o. nebolo udelené povolenie na
prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva, spoločnosť Dentema s.r.o. by tak nezačala v obci
Lendak prevádzkovať túto ambulanciu a pacienti by neboli objektívne schopní prejsť do takejto inej

ambulancie zubného lekárstva v obci Lendak, nakoľko by žiadna neexistovala. K vzniku škody vo forme
ušléhoziskubytakužalobcuobjektívnedôjsťtaktiežnemohlo.Možnosťpacientovvyužiťsvojezákonom
garantované právo na zmenu poskytovateľa zubnej zdravotnej starostlivosti v obci Lendak tak vzniklo
výlučne a jedine následkom komplexu príčin a sledu viacerých skutočností, ktoré všetky jednoznačnepramenili vo vydaní nezákonného rozhodnutia žalovaným. Keď v obci pôsobil svojho času žalobca
ako jediný poskytovateľ zubnej zdravotnej starostlivosti, slobodná voľba pacientov síce existovala v
teoretickej rovine, v tej praktickej však do okamihu vzniku ambulancie zubnej starostlivosti spoločnosti

Dentema s.r.o. neexistovala a pacienti neboli subjektívne ani objektívne spôsobilí túto svoju voľbu a
právo realizovať.

12. Žalovany´ vo vyjadrení k odvolaniu pouka´zal na skutkové okolnosti sporu a genézu vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným ako aj na odborné vyjadrenie a jeho doplnenie, ktoré označil za chaotické

a vychádzajúce zo všeobecných údajov z internetu bez reálnych podkladov. Žalobca podľa žalovaného
neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní škody a jej výšky ani v otázke príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom majetkovej ujmy. Ušlý zisk, ktorého sa žalobca domáha, je iba
fikciou, pričom musí ísť o ujmu už vzniklú a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok.

13. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný sa s podaným odvolaním náležite nevysporiadal
a nijak nespochybnil opodstatnenosť a odôvodnenosť jeho podania zo strany žalobcu. Žalovaný vo
vyjadrení k odvolaniu podľa žalobcu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo tvrdenia rozporujúce
argumenty žalobcu v odvolaní.

14. Žalovany´ v odvolacej duplike zopakoval svoju doterajsˇiu argumenta´ciu v spore a zdôraznil,
že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že existencia nezákonného rozhodnutia nie je výlučným
predpokladom na to, aby si ktokoľvek nárokoval niečo, čo by nikdy nevzniklo.

15. Krajsky´ su´d v Kosˇiciach ako odvolací su´d prejednal odvolanie zˇalobcu, ktoré bolo podané v

za´konnej lehote, opra´vnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojedna´vania, pretozˇe nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojedna´vanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 CSP a dospel k za´veru, zˇe odvolanie zˇalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho su´du bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím su´dom
verejne vyhla´seny´, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP ozna´mené na u´radnej tabuli krajského su´du.

17. Žalobca napadol rozsudok su´du prvej insˇtancie z dôvodu, zˇe rozhodnutie su´du prvej insˇtancie
vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

19. Odvolací su´d v odvolacom konaní posu´dil relevantnosť uvedeného odvolacieho dôvodu v kontexte
s namietany´m nespra´vnym pra´vnym posu´dením, posu´dil, či su´d prvej insˇtancie spra´vne zistil

skutkovy´ stav, na zisteny´ skutkovy´ stav spra´vne aplikoval príslusˇné pra´vne predpisy, či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, to vsˇetko s prihliadnutím na to, zˇe v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť dana
´ odpoveď na kazˇdu´ na´mietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré maju´
rozhoduju´ci vy´znam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavny´ su´d Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

20. Podľa § 10 ods. 1,2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, územná samospráva zodpovedá za
podmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškoduspôsobenúorgánmiúzemnejsamosprávyprivýkone
samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a)
nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1

sa nemožno zbaviť.21.Podľa§12ods.2zákonač.514/2003Z.z.,akbolonezákonnérozhodnutievydanéorgánomúzemnej
samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, má
právo na náhradu škody ten, komu škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

22. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa § 11 ods.1 zák. č. 576/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

26. Podľa § 11 ods.6 prvá veta zák. č. 576/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, každý má právo na výber poskytovateľa.

27. Odvolací su´d povazˇuje pra´vne posu´denie su´du prvej insˇtancie za spra´vne a na doplnenie
a zdôraznenie jeho spra´vnosti uda´va: Odvolací súd aj s odkazom na judikatúru v rozhodnutiach

súvisiacich s uplatnením ušlého zisku konštatuje, že ušlý zisk nemožno založiť na hypotetických
možnostiach aké obchody by boli bývali uskutočnené alebo by teoreticky prichádzali do úvahy. Pri
uplatnení tohto právneho inštitútu musí byť preukázané, že k uzavretiu obchodov by skutočne došlo,
nebyť škodovej udalosti, t. j. porušenia povinnosti škodcom. V opačnom prípade by išlo o fiktívny základ
náhrady ušlého zisku a len o predpokladaný podnikateľský zámer.

27.1 Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným aktom žalovaného a
následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie

má byť preukázané, teda poškodeného. Príčinná súvislosť znamená, že medzi v danom prípade
nezákonným rozhodnutím žalovaného na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah
príčiny a následku, ktorý je priamy, bezprostredný. Príčinna´ su´vislosť je jedny´m z troch predpokladov
vzniku zodpovednosti za sˇkodu. Podľa usta´lenej judikatu´ry najvysˇsˇích su´dnych autorít príčinna´ su
´vislosť medzi porusˇením povinnosti a sˇkodou je dana´, ak sˇkoda vznikla v dôsledku protipra´vneho

konania sˇkodcu. Ak dôjde k reťazeniu súvislostí, k súbežnému alebo následnému pôsobeniu viacerých
príčin, je pre konsˇtatovanie existencie príčinnej su´vislosti rozhoduju´ce, zˇe do deja nevstu´pila iná
skutočnosť, ktora´ je pre vznik sˇkody rozhoduju´ca. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Atribu´tom príčinnej su´vislosti je totizˇ priamosť pôsobenia príčiny na na
´sledok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predcha´dza na´sledku a vyvola´va ho. Vzťah príčiny

a na´sledku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

28. Odvolací súd udáva, že pri posudzovaní príčinnej súvislosti, sa zisťuje či protiprávny úkon škodcu
a vzniknutá škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a následne posúdi, medzi akými
skutkovými okolnosťami sa má ich existencia zisťovať. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že

u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu.
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pripravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.
Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti bez ďalšieho nemôže byť základom pre vznik

nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti (pozri
rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/195/2015).

29. V prejedna´vanom prípade zˇalobca tvrdil, zˇe ušlý zisk, ktorého sa v spore doma´ha mu vznikol
ako na´sledok nezákonného uznesenia zˇalovaného. Podľa na´zoru odvolacieho su´du, nesporné

v danom spore je, že uznesenie č. 316/2018 zo dňa 09.04.2018 Obecného zastupiteľstva Lendak bolo
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo 16.01.2020, sp. zn. 2S/95/2018 ako nezákonné zrušené,
pričom nie je rozhodujúce, že to bolo z dôvodu nesplnenia povinnosti zverejniť zámer prenajať svoj
majetok na dobu 15 dní na úradnej tabuli obce hoci na internetovej stránke to bolo zverejnené nepretržite
od roku 2014. Žalobca tvrdil, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia obce spoločnosť Dentama s.r.o.,
by nemala následne v rozpore so zákonom v nájme nebytové priestory, nesplnila by tak podmienku

pre udelenie povolenia pre prevádzkovanie ambulancie zubného lekárstva, povolenie by jej nebolo
udelené a žalobcovi by tak nevznikla škoda v podobe ušlého zisku z dôvodu odlivu pacientov od žalobcu
do ambulancie spoločnosti Dentema s.r.o.. Odvolací súd nesúhlasí s takouto interpretáciou žalobcu.
V prípade, ak by uznesenie obecného zastupiteľstva bolo vydané v súlade so zákonom (nebolo by ako
nezákonné zrušené) od rovnakého obdobia by spoločnosť Dentama s.r.o. poskytovala stomatologickú

zdravotnú starostlivosť v obci, kde by pôsobili a aj pôsobia dve stomatologické ambulancie. Príčinou
vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Pri úvahe či by
prípadný škodlivý následok nastal v tomto konkrétnom prípade, bez konania škodcu, odpoveď je áno.
Ak je tomu tak, príčinná súvislosť by daná nebola. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí

teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. V danom spore nemožno vyvodiť, že
nezákonné rozhodnutie obce je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že pri preukazovaní príčinnej súvislosti podľa právneho poriadku SR
nestačí iba pravdepodobnosť príčinnosti, či okolností nasvedčujúcich jej existencii, príčinná súvislosť

musí byť vždy preukázaná teda s určitosťou ustálená a zistená v rozsahu istoty.
30.1 Odvolací súd konštatuje, že príčinná súvislosť bola súdom prvej inštancie správne zisťovaná medzi
prípadnou ujmou žalobcu spočívajúcou v odchode prijímateľov zdravotnej starostlivosti a nezákonným
rozhodnutím žalovaného. Prijatie uznesenia č. 316/2018, ktoré súd v správnom konaní zrušil ako
nezákonné, malo za následok len neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k spoločnosti Dentama s. r.

o., nijako sa netýkalo žalobcu, s ktorým žalovaný nemá žiadny zmluvný vzťah a teda je bez priameho
vplyvu na okolnosti výkonu podnikateľského oprávnenia žalobcu. Žalobca objektívne nebol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, a teda nemôže byť nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v priamej príčinnej súvislosti by
mohla byť škoda súvisiaca s nájmom priestorov na obecnom úrade a tú by mohla uplatňovať spoločnosť

Dentama s.r.o. alebo žalobca za situácie, že by stále podnikal v uvedených priestoroch na obecnom
úrade v čase prijatia nezákonného uznesenia a takéto rozhodnutie by bolo spôsobilé mu ujmu privodiť.

31. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je súčasťou trhového mechanizmu, ide o sústavu prvkov,
ktoré sa navzájom ovplyvňujú a výsledkom ich interakcie je určitý poriadok v hospodárskej praxi,

ktorý v sebe zahŕňa aj kategóriu konkurencie a reputačného rizika. Pričom podnikateľské riziko možno
chápať ako variabilitu možných výsledkov určitých procesov či aktivít od výsledkov očakávaných či
plánovaných. Reputačné riziko môžeme vymedziť ako vykonávanie podnikateľskej činnosti v súlade
s dobrými mravmi a k spokojnosti zákazníkov a všetkých zúčastnených strán. Reputácia predstavuje
dôležité nehmotné aktívum, vytvárajúce hlavný zdroj konkurenčnej výhody. V prípade, že raz dôjde

k strate reputácie, jej opätovné nadobudnutie vyžaduje zdĺhavý proces. Pozitívna reputácia je efektívnou
a účinnou zbraňou voči konkurencii a predstavuje dôležitý nehmotný majetok, ktorý sa oplatí chrániť.
Nespokojnosť pacientov v minulosti a petičná iniciatíva nemalého počtu obyvateľov obce Lendak boli
primárne vyvolané stratou reputácie poskytovateľa tejto zdravotnej starostlivosti. Prípadný ušlý zisk,
aj z tohto dôvodu preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spájať priamo a bezprostredne s

nezákonným aktom žalovaného. Žalobca naviac tvrdenie, že z ambulancie žalobcu do ambulancie
spoločnosti Dentema s. r. o. za obdobie od júna do decembra 2018 prešlo 77 dospelých pacientov, za
obdobie od roku 2019 prešlo 44 dospelých pacientov a za obdobie od januára 2020 do marca 2020
prešlo 12 dospelých pacientov a neprihlásenie sa k žalobcovi do starostlivosti v rokoch 2018 a 2019po 130 detí, ktoré nastúpili do prvého ročníka základnej školy a ktoré by za bežných okolností ako v
predchádzajúcich rokoch boli zaevidované v ambulancii žalobcu nepreukázal, tak ako to konštatoval
súd prvej inštancie.

32. Odvolací súd na záver ešte dodáva, že vo všeobecnosti ak po protiprávnom konaní nastala ďalšia,
nezávislá skutočnosť, ktorá by bola pre škodu vyhodnotená ako rozhodujúca tak potom kauzálny nexus
nemožno dôvodiť. Skutočnosť, že došlo k odchodu prijímateľov zdravotnej starostlivosti od žalobcu aj
odvolací súd považuje za takú, že išlo o vlastné rozhodnutie osôb pristúpiť k zmene poskytovateľa

stomatologickejzdravotnejstarostlivosti,ktoréimpríslušnázákonnáúpravaumožňuje,ktoráskutočnosť,
že v obci začal poskytovať stomatologickú zdravotnú starostlivosť aj iný subjekt len mohlo rozhodnutie
urýchliť. Išlo o novú okolnosť, ktorá môže pôsobiť ako samostatná a výlučná príčina vzniku prípadnej
škody v podobe ušlého zisku.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v podmienkach posudzovaného

sporu nedošlo k naplneniu dôvodu prípustnosti odvolacieho dôvodu tvrdeného žalobcom. Odvolací su
´d preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok su´du prvej insˇtancie v napadnutom I. výroku ako
vecne spra´vny. Taktiezˇ potvrdil vy´rok rozsudku su´du prvej insˇtancie o trova´ch konania (III. výrok),
ako vecne spra´vny.

34. O trova´ch tohto odvolacieho konania odvolací su´d rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalovanému, ktory´ bol v tomto odvolacom konaní
u´spesˇny´ priznal plnu´ na´hradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinny´ nahradiť neu´spesˇny
´ zˇalobca. O vy´sˇke trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne su´d prvej
insˇtancie samostatny´m uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal sena´t Krajského su´du v Kosˇiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledna´ veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).