Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200622
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol.
s r. o., sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 582 311, právne zastúpeného: JUDr. Terézia
Ďatková, advokátka, sídlom Moyzesova 28, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia
životnéhoprostredia-ústredie,sídlomGröslingová5,81109Bratislava,IČO:00156906,opreskúmanie
zákonnosti žalovaného č. 1394002122/7639-29982/2022 zo dňa 14. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej aj len
„Inšpekcia“) rozhodnutím č. 1394401222/587/72/2022-10351/2022 zo dňa 21.03.2022 rozhodol, že
žalobca v období od 01.01.2020 do 12.01.2022 dňa 19.3.2021 umiestnil obal od znečisťujúcej látky
(200 l sud od ropných látok – motorového oleja) (ďalej aj len „ZL“) na plochu parcela č. KN E 9007/501
(KN C 7043/58) a KN C 7043/30 v k. ú. A., ktorá nebola zabezpečená v prípade úniku ZL tak, aby
nevnikla do povrchových alebo podzemných vôd alebo, aby neohrozila ich kvalitu, nakoľko išlo o plochu
nespevnenú, priepustnú pre ZL a nie odolnú a stálu proti chemickým a poveternostným vplyvom a taktiež

išlo o plochu, ktorá nebola technicky riešená tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne
zabrániť nežiaducemu úniku ZL do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo
ich nežiaducemu zmiešaniu s vodou z povrchového odtoku, čím porušil povinnosti ustanovené v § 39
ods. 2 písm. a), b) vodného zákona a ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b), c), e) vyhlášky 200/2018 Z. z.
v spojitosti s § 39 ods. 8 vodného zákona a spáchal tak skutok, ktorý je správnym deliktom podľa § 74
ods. 1 písm. i) vodného zákona a v období od 19.3.2021 do 18.11.2021 ani na opakované požiadanie
neposkytol Inšpekcii údaje, doklady a informácie potrebné k výkonu hlavného štátneho vodoochranného

dozoru (ďalej len „kontrola“) so zameraním na kontrolu zaobchádzania so ZL a to súhlas podľa
§ 27 ods. 1 vodného zákona na skladovanie a iné zaobchádzanie so ZL, informácie a doklady o
stavebnej úprave plochy na parkovanie z hľadiska veľkosti, odolnosti voči ZL (izolácia) a informácie
o havarijnom zabezpečení, prevádzkový poriadok pre zaobchádzanie so ZL z hľadiska ochrany vôd,
plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku ZL do životného prostredia
a na postup v prípade ich úniku - (havarijný plán), potvrdenie, kto vykonáva funkciu vodohospodára
podľa § 70 vodného zákona, doklad o majetkoprávnych vysporiadaniach k nehnuteľnostiam, parkovacej

a odstavnej ploche v lokalite, parcela č. KN E 9007/501 (KN C 7043/58), KN E 3550 (KN C 7043/55),
KN E 3549/1 (KN C 7043/51), KN E 3548/501 ( KN C 7043/53), KN C 7043/30 v k. ú. A. a spáchal
tak skutok, ktorý je správnym deliktom podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona za čo mu podľa
ust. § 75 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 29.12.2021 o vodách a o zmene zákonaSNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) uložil pokutu 2 900
eur. Zároveň podľa § 76 ods. 5 vodného zákona uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pokutu do 15 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Enviromentálneho fondu, Nevädzová č. 5, 821 01

Bratislava.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že Inšpekcia vykonala
v dňoch 19.03.2021 a 19.04.2021 hlavný štátny vodohospodársky dozor nad dodržiavaním ustanovení
vodného zákona v kontrolovanom období od 01.01.2020 do 12.01.2022. Žalobca ani na jednu výzvu
jemu adresovanú nepredložil v určenej lehote všetky požadované doklady a informácie, čím podľa

prvostupňového správneho orgánu naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 74 ods. 1
písm. m) vodného zákona.
3. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe
dokazovania vykonaného v rámci správneho konania začatého dňa 21.01.2022 bolo správnym orgánom
jednoznačne preukázané, že žalobca v kontrolovanom období dňa 19.03.2021 zaobchádzal so
znečisťujúcimi látkami (obal od motorového oleja – 200 l plechový sud, nafta a prevádzkové kvapaliny)

v rozpore s ust. § 39 ods. 2 písm. a), b) vodného zákona a ust. § 2 ods. 1 písm. b), c), e) vyhlášky
č. 200/2018 Z. z. v spojitosti s § 39 ods. 8 vodného zákona nakoľko umiestnil obal (200 l sud od
znečisťujúcich látok ropného pôvodu) na ploche – parcela č. KN E 9007/501 (KN C 7043/58) a KN
C 7043/30 v k. ú. A., ktorá nebola zabezpečená v prípade úniku znečisťujúcich látok (ropné látky
a prevádzkové kvapaliny) tak, aby znečisťujúce látky nevnikli do povrchových alebo podzemných vôd

alebo, aby neohrozili ich kvalitu, nakoľko išlo o plochu nespevnenú, priepustnú pre znečisťujúce látky
a nie odolnú a stálu proti chemickým a poveternostným vplyvom a taktiež išlo o plochu, ktorá nebola
technicky riešená tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu
úniku znečisťujúcich látok do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo
ich nežiadúcemu zmiešaniu s vodou z povrchového odtoku a že žalobca v kontrolovanom období

od 19.03.2021 do 18.11.2021 ani na opakované požiadanie neposkytol Inšpekcii údaje, doklady
a informácie potrebné k výkonu kontroly so zameraním na kontrolu zaobchádzania so znečisťujúcimi
látkaminaodstavnejaparkovacejplochenachádzajúcejsanaparceleč.KNE9007/501(KNC7043/58),
KNE3550(KNC7043/55),KNE3549/1(KNC7043/51),KNE3548/501(KNC7043/53),KNC7043/30
v k. ú. A.. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca protiprávnym konaním spáchal dva

správne delikty v súbehu. Preto uložil žalobcovi na základe zisteného stavu pokutu vo výške 2 900 eur
so zákonom stanového rozpätia od 660 eur do 6 600 eur s použitím absorpčnej zásady za správny delikt
najprísnejšie trestaný a to pokutu podľa ustanovenia § 75 ods. 8 vodného zákona, teda za neposkytnutie
potrebnýchúdajov,dokladovaúplnýchinformáciípotrebnýchkvýkonukontrolyakobjasneniuinformácií
o zákonnosti používania uvedených nehnuteľností iného majiteľa za účelom parkovania nákladných

motorových vozidiel a možnosť ohrozenia kvality vôd.
4. Prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním žalobca o ktorom rozhodoval žalovaný, ktorý
rozhodnutím č. 1394002122/7639-29982/2022 zo dňa 14.09.2022 odvolaním napadnuté rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina zo dňa 21.03.2022,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 900 eur podľa ust. § 75 ods. 8 vodného zákona potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by spochybnili skutkový stav, zistený pri kontrole Inšpektorátom životného
prostredia Žilina v dňoch 19.03.2021 a 19.04.2021 a ktoré sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly
zo dňa 19.04.2021, Protokole o výsledku kontroly a v Zápisnici o prerokovaní protokolu. Z Protokolu
o výsledku kontroly vyplynulo, že žalobca dňa 19.03.2021 mal umiestnený obal od znečisťujúcej látky na

predmetnej parcele. Zároveň žalovaný zistil, že žalobca v období od 19.03.2021 do 18.11.2021 ani na
opakované požiadanie neposkytol Inšpektorátu životného prostredia Žilina údaje, doklady a informácie
potrebné k výkonu kontroly so zameraním na zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami a to súhlas
podľa § 27 ods. 1 vodného zákona na skladovanie a iné zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami,
informácie a doklady o stavebnej úprave plochy na parkovanie z hľadiska veľkosti, odolnosti voči

znečisťujúcim látkam a informácie o havarijnom zabezpečení, prevádzkový poriadok pre zaobchádzanie
so znečisťujúcim látkami z hľadiska ochrany vôd, plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku
neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku
(havarijný plán), potvrdenie kto vykonáva funkciu vodohospodára podľa ust. § 70 vodného zákona,
dokladomajetkoprávnychvysporiadaniachknehnuteľnostiam–parkovacejaodstavnejplochevlokalite

Frambor, čím podľa žalovaného došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa
ust. § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona, za ktorý prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa §
75 ods. 8 vodného zákona vo výške 2 900 eur. Žalovaný mal za to, že správny orgán pri ukladaní pokuty
vychádzal zo spoľahlivo a zodpovedne zisteného skutkového stavu popísaného v Protokole o výsledkukontroly zo dňa 19.04.2021 a v Protokole o výsledku kontroly, s ktorým bol žalobca oboznámený a to
jeho zaslaním poštou doručením dňa 24.11.2021. Pokuta uložená žalobcovi bola uložená podľa ust.
§ 75 ods. 8 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona, teda za

neposkytnutie potrebných údajov, dokladov a úplných informácií potrebných k výkonu kontroly aj keď
došlokporušeniupovinnostiprizaobchádzanísoznečisťujúcimilátkami,takvzmysleabsorpčnejzásady
bola pokuta uložená za najprísnejší správny delikt, ktorý pohlcuje miernejší.
6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci orgánu nižšieho stupňa na nové

prejednanie a rozhodnutie.
7. Žalobca má za to, že nespáchal správny delikt podľa ust § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona,
parkovaciu plochu užíval oprávnene a pokiaľ ide o správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného
zákona, teda umiestnenie obalu od znečisťujúcej látky po krátku dobu mimo plechový sklad, sa
Inšpekcia, ani žalovaný z hľadiska výšky uloženej pokuty neriadili ustanovením § 76 ods. 1 vodného
zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že ešte počas kontroly odstránil predmetný sud, čo

malo byť posudzované ako poľahčujúca okolnosť a zohľadnené pri ukladaní pokuty v sadzbe podľa
ust. § 75 ods. 8 vodného zákona pri aplikácií absorpčnej zásady. Žalobca má tiež za to, že žalovaný
sa nijako nevysporiadal s tým, či pri činnosti žalobcu vôbec dochádza k pravidelnému zaobchádzaniu
so znečisťujúcimi látkami v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti v rozsahu predpokladanom
ust. § 39 ods. 4 vodného zákona, a teda či je povinný viesť dokumentáciu, ktorej predloženia sa

Inšpekcia dožadovala, a pre ktorej nepredloženie bola žalobcovi uložená pokuta. Žalobcovi nie je jasné
z čoho plynie, že žalobca pravidelne zaobchádza so znečisťujúcimi látkami v rámci výrobného procesu
alebo inej činnosti, nakoľko boli od žalobcu požadované doklady v súvislosti prijatím opatrení na ktoré
je povinný ten, kto spĺňa podmienky podľa ust. § 39 ods. 4 vodného zákona. Žalobca má za to, že
z dikcie ust. § 39 ods. 4 vodného zákona nevyplýva, že by pod predmetné činnosti malo spadať

používanie znečisťujúcich látok na pohon motorových vozidiel, pretože toto predstavuje podľa § 39 ods.
1vodnéhozákonaažinýspôsobzaobchádzaniasoznečisťujúcimilátkami.Podľažalobcujerozhodnutie
žalovaného a Inšpekcie nedostatočne odôvodnené, zmätočné a porušuje práva na spravodlivý proces.
Napadnuté rozhodnutia nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, keď z nich nevyplýva dôvod,
pre ktorý boli od žalobcu vyžadované doklady, ktorých vypracovanie súvisí s činnosťami, ktoré žalobca

nerealizuje, alebo akékoľvek úvahy o tom, či žalobcom vykonávané činnosti spadajú pod ust. § 39
ods. 4 vodného zákona. Možno dovodiť, že uloženie pokuty vo výške 2 900 eur bolo odôvodnené
neoprávneným parkovaním a s tým súvisiacim nepredložením dokladov, keď zo žiadneho argumentu
Inšpekcie alebo žalovaného nemožno usudzovať na existenciu povinnosti nadväzujúcich povinností
nadväzujúcich na ust. § 39 ods. 4 vodného zákona na strane žalobcu a tiež úplne absentuje posúdenie

následkov a správanie žalobcu v súvislosti s tvrdením porušením povinnosti podľa ust. § 39 ods. 2
písm. a), b) vodného zákona a ust. § 2 ods. 1 písm. b), c), e) vyhlášky č. 200/2018 Z. z. v spojitosti
s ust. § 39 ods. 8 vodného zákona. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukazoval
opakovane na užívanie parkovacích plôch bez platnej nájomnej zmluvy a uvedená skutočnosť bola
aj základom pre rozhodnutie o uložení pokuty. Inšpekcia, ani žalovaný nie sú orgánmi oprávnenými

rozhodovať o protiprávnosti užívania predmetnej plochy. Tento záver ani nie je správny a nemôže
nijako súvisieť s uloženou pokutou podľa vodného zákona, či ochranou vôd, ktorá má byť v rámci
kontroly podľa vodného zákona zabezpečená. Inak povedané, protiprávnosť užívania parkovacích plôch
nijako nevplýva na to, či sú porušované povinnosti v súvislosti s ochranou vôd alebo nie. Účelom
vodného zákona nie je sankcionovanie neoprávneného užívania nehnuteľností. Žalovaný postupoval

v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, keď dospel k záveru o porušení povinností podľa ust. § 74 ods.
1 písm. m) vodného zákona na základe zistenia, že žalobca neoprávnene užíval parkovacie plochy
a bez vyhodnotenia, či žalobca vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahujú povinnosti plynúce s ust. § 39
ods. 4 vodného zákona a na nadväzujúcich ustanovení, čo je v príkrom rozpore so samotným účelom
právnej regulácie. Žalobcovi teda vôbec nie je zrejmé, v čom má spočívať porušenie jeho povinnosti

podľa vodného zákona v súvislosti s neoprávneným užívaním parkovacích plôch tvrdeným Inšpekciou
a žalovaným. V činnosti žalobcu nedochádza k pravidelnému zaobchádzaniu so znečisťujúcimi látkami
v rozsahu predpokladanom ust. § 39 ods. 4 vodného zákona, Inšpekcia sa preto bezdôvodne opakovane
dožadovala dokumentácie, ktorú žalobca nebol povinný viesť, a teda ňou nemohol disponovať, preto
nebol povinný ju Inšpekcii predkladať. Žalobca má tiež za to, že pri ukladaní pokuty bol porušený

princíp legality a zásady ukladania pokút. Vzhľadom k tomu, že žalobca odstránil predmetný sud, zjavne
oprávnene užíva parkovacie plochy, nebol povinný viesť dokumentáciu, ktorej predloženia sa Inšpekcia
domáhala a od vykonania kontroly uplynul viac ako rok, počas ktorého sa u žalobcu nevyskytli žiadne
porušenia povinnosti vodného zákona, je nutné konštatovať, že uloženie sankcie v danom prípadevyššej než je dolná hranica, stráca akúkoľvek preventívnu, či represívnu funkciu a bolo by bez pochýb
šikanózne. Žalobca preto navrhol aby súd v rámci sankčnej moderácie v zmysle § 198 ods. 1 písm. a)
SSP rozsudkom zmenil výšku sankcie, ktorá je vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe neprimeraná

povahe skutku.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že vyžadovanie predloženia
dokladov odôvodnil na strane 8 napadnutého rozhodnutia. Získanie údajov napr. o množstve
znečisťujúcich látok, s ktorými kontrolovaný subjekt zaobchádza je potrebné pre vyhodnotenie plnenia
povinností ustanovených vo vodnom zákone pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, nakoľko

v zmysle ust. § 39 ods. 1 vodného zákona sa za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami považuje
výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracovávajú, používajú, prepravujú
a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napr. ich používaním na pohon motorových
vozidiel. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 12 ods. 2 zákona o kontrole štátnej správe
v zmysle ktorého vedúci kontrolovaného subjektu je povinný orgánu kontroly poskytnúť požadovanú
súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam pracovníkov kontroly. Z dôvodu zistenia rozsahu zaobchádzania

so znečisťujúcimi látkami, žiadal Inšpektorát životného prostredia Žilina predložiť doklady súvisiace
so zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami v celom rozsahu t. j. v celom subjekte IMI SPED,
s. r. o. a nielen v rámci parkovacej plochy. Žalobca však vstup do iných priestorov spoločnosti
ako je administratívna a parkovacia plocha v lokalite Frambor neumožnil. K námietke týkajúcej sa
uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pokuta bola žalobcovi uložená za dva správne delikty, preto

námietky uvedené v tejto časti správnej žaloby považuje žalovaný za neopodstatnené a vyvrátené.
K tvrdenému nesprávnemu zistenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zisťoval otázku užívania parkovacích plôch z dôvodu určenia subjektu
zodpovedného za parkovanie nákladných motorových vozidiel na predmetnej parkovacej ploche, za
zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami, ako aj v súvislosti s riešením mimoriadneho zhoršenia kvality

vôd v roku 2015. Prvostupňový správny orgán v rámci zisťovania skutkového stavu požiadal vlastníka
nehnuteľnostiSlovenskúsprávuciest,Investičnávýstavbaasprávaciestosúčinnosťaposkytnutiekópie
aktuálne účinnej nájomnej zmluvy. Podľa informácií poskytnutých Slovenskou správou ciest žiadna nová
nájomná zmluva na užívanie predmetných nehnuteľností so žalobcom uzavretá nebola. Prvostupňový
správny orgán vychádzal z takto zisteného skutkového stavu. K námietke žalobcu, že pri ukladaní pokuty

bol porušený princíp legality a zásady ukladania pokút a výška uloženej pokuty je neprimeraná žalovaný
uviedol, že pokuta bola uložená za dva správne delikty s hornou hranicou sadzby 6 600 eur s použitím
absorpčnej zásady. Žalovaný považuje uloženú pokutu vo výške 2 900 eur za primeranú. Žalovaný
má za to, že skutkový stav v prejednávanej veci bol spoľahlivo zistený a dostatočným spôsobom
preukázaný v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Žalovaný sa náležite vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu v rámci odvolacieho konania. Žalovaný považuje rozhodnutie za preskúmateľné
a riadne odôvodnené, preto navrhol, aby súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.
9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej zotrval na názore, že žalovaný
sa relevantným spôsobom nevysporadúva s tým, z akého dôvodu by mal žalobca predkladať v rámci

kontroly dokumentáciu, ktorú nie je povinný viesť. Žalobcovi nie je tiež zrejmé, na základe čoho žalovaný
a prvostupňový správny orgán usúdili, že ide o činnosť žalobcu spadajúcu pod ust. § 39 ods. 4 vodného
zákona, pričom podotkol, že nemá vedomosť o tom, že by sa v čase kontroly na parkovacej ploche
nachádzali nákladné motorové vozidlá, v ktorých nádržiach by sa nachádzali pohonné látky v množstve
väčšom ako 1 m3. Vykonávanie činností spadajúcich pod ust. § 39 ods. 4 vodného zákona nebolo

v správnom konaní preukázané.
10. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zotrval na právnej argumentácii
uvedenej vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Uviedol tiež, že žalobca v replike neuvádza žiadne
nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení žalovaného
k správnej žalobe. Zopakoval svoj návrh, aby súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa

toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/19/2022 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/19/2022.
12. K prejednaniu veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
16.01.2025. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrila v zhodes obsahom podanej správnej žaloby. Uviedla, že žalobca nemá povinnosť viesť dokumentáciu v zmysle
§ 39 ods. 4 vodného zákona. Navrhla, aby správny súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného
petitu.Zástupcažalovanéhonapojednávanínavrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť,pretožežalovaný

považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne.
13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní a to
v rozsahu žalobných bodov, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná
správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a zistil, že žaloba je

nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
14. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi podľa § 75 ods. 8 vodného zákona uložená
pokuta vo výške 2 900 eur za spáchaný správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona.
15. Žalobca primárne namietal, že sa naňho nevzťahujú povinnosti vyplývajúce s ustanovenia § 39 ods.
4 vodného zákona, a teda, že sa žiadneho správneho deliktu nedopustil.

16. Podľa § 39 ods. 4 vodného zákona, ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného
procesu alebo inej činnosti s tuhými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s
kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m3 alebo zaobchádza s tuhými prioritnými
nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými
látkami v množstve väčšom ako 0,3 m3, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj

tieto opatrenia:
a) zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich
látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len "havarijný plán"), predložiť ho
orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov,
b) vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku

znečisťujúcich látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.
17. Žalobca namietal, že nemal povinnosť viesť predmetnú dokumentáciu v zmysle § 39 ods. 4 vodného
zákona, a teda, že nemal ani povinnosť ju predkladať inšpektorom pri vykonávaní inšpekcie. Žalobca
tiež namietal, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti (nákladná autodoprava) nezaobchádza so
znečisťujúcimi látkami v množstvách ako to je upravené v citovanom ust. § 39 ods. 4 vodného zákona.

18. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že žalobca pri vykonávaní inšpekcie
vkontrolovanomobdobíod19.03.2021do18.11.2021aninaopakovanépožiadanieneposkytolInšpekcii
údaje, doklady a informácie potrebné k výkonu kontroly so zameraním na kontrolu zaobchádzania so
znečisťujúcimi látkami na odstavnej a parkovacej ploche nachádzajúcej sa na parcele č. KN E 9007/501
(KN C 7043/58), KN E 3550 (KN C 7043/55), KN E 3549/1 (KN C 7043/51), KN E 3548/501 ( KN C

7043/53), KN C 7043/30 v k. ú. A..
19. Žalobca listom zo dňa 25.03.2021 a tiež zo dňa 30.11.2021 Inšpekcii oznámil, že jej neposkytne
žiadne doklady ňou vyžadované, nakoľko mal za to, že ohľadom na špecifickú povahu jeho
podnikateľskej činnosti, a s tým spojených podmienok za akých túto činnosť vykonáva, sa na neho
nevzťahujú príslušné ustanovenia vodného zákona.

20. Pre posúdenie, či sa na žalobcu vzťahuje ustanovenie § 39 ods. 4 vodného zákona (čo bolo
medzi žalobcom a žalovaným sporné) bolo dôležité, aby žalobca pri výkone inšpekcie poskytol Inšpekcii
súčinnosť, a to aj z ohľadom na to, že konateľ žalobcu B. C. do Protokolu o výsledku kontroly zo dňa
19.04.2021 ústne uviedol, že žalobca v roku 2020 mal obrat znečisťujúcich látok v množstve nafta
2 000 000 l a AD Blue 60 000 l. Zároveň bola v tento deň zistené parkovanie nákladných motorových

vozidiel – ťahačov v počte 6.
21. Podľa § 39 ods. 1 vodného zákona, za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami sa na účely
tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú,
používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním
na pohon motorových vozidiel.

22. Iným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami je v zmysle citovaného ust. 39 ods. 1 vodného
zákona napríklad aj ich používanie na pohon motorových vozidiel.
23. Podľa § 68 ods. 1 vodného zákona, osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je
oprávnenáprivýkonesvojejčinnostivstupovaťnapozemky,docudzíchobjektovazariadení,aknatonie
je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné

údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru,
ako aj nazerať do príslušných podkladov; poverený zamestnanec inšpekcie je na tento účel oprávnený
vstupovať za účasti zástupcu Dopravného úradu aj na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a
má právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu.24. Podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej
osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a
zariadení na vykonávanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a

úplné informácie (§ 68).
25. Žalobca tým, že Inšpekcii neposkytol ňou požadované doklady a informácie, majúc za to, že s
ohľadom na špecifickú povahu jeho podnikateľskej činnosti, a s tým spojených podmienok za akých túto
činnosť vykonáva, sa na neho nevzťahujú príslušné ustanovenia vodného zákona, sa dopustil konania
za ktorý orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu.

26. Posúdiť to, či žalobca je alebo nie je povinný viesť príslušnú dokumentáciu a prijať opatrenie
v zmysle vodného zákona je v kompetencii orgánu štátnej vodnej správy, v tomto konkrétnom prípade
Inšpekcie, ktorá je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva
štátnyvodohospodárskydozorvoveciachochranyvôdahospodáreniasvodami(§62vodnéhozákona).
Užlenzvyjadreniakonateľažalobcuzodňa19.04.2021,žežalobcavroku2020malobratznečisťujúcich
látok v množstve nafta 2 000 000 l a AD Blue 60 000 l, možno usúdiť, že je viac ako pravdepodobné, že

na žalobcu dopadajú aj povinnosti podľa § 39 ods. 4 vodného zákona. Avšak treba zdôrazniť, že aj toto
je na posúdení Inšpekcie, za predpokladu, že sú jej poskytnuté úplné a pravdivé informácie.
27. Dôvodom prečo bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 75 ods. 8 vodného zákona, bolo teda
neposkytnutie súčinnosti pri inšpekcii, konkrétne neposkytnutie údajov a informácií pri vykonávanej
inšpekcii. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pokuta mu bola uložená za parkovanie bez platnej

nájomnej zmluvy. Teda ani námietky žalobcu o nesprávne zistenom skutkovom stave neboli dôvodné.
28. Dôvodné neboli ani námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, a zmätočnosti
napádaných rozhodnutí. Žalobca v tomto smere tiež primárne namietal, že mu nie je jasné, prečo sa
naňho vzťahuje povinnosť viesť dokumentáciu podľa § 39 ods. 4 vodného zákona. K aplikácii ust. §
39 ods. 4 vodného zákona sa správny súd už vyjadril vyššie, preto nepovažuje za potrené v tejto časti

znova opakovať, ako je potrebné nazerať na ust. § 39 ods. 4 vodného zákona.
29. Vo všeobecnosti možno však uzavrieť, že nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne
dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie
založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov

a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie
alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia
právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť.
Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobca s
takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu
s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných
názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
30.Aninámietkatýkajúcasaneprimeranostiuloženejpokutyneboladôvodná.Podľa§75ods.8vodného
zákona pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) a p) možno uložiť od 660 eur do 6 600 eur. V tomto

konkrétnom prípade pokuta vo výške 2 900 eur bola uložená pri aplikácii absorpčnej zásady, teda sa
skutok postihovaný ako prísnejší, keďže žalobca sa mal dopustiť aj protiprávneho konania podľa § 74
ods. 1 písm. i) vodného zákona (čo žalobca v žalobe ani nerozporoval). Uložená pokuta tak je aj podľa
správneho súdu uložená v primeranej výške v rámci zákonného rozpätia.
31. Žalobca sa v správnej žalobe domáhal aj sankčnej moderácie, avšak žiadne dôkazy, na základe

ktorých, by mal správny súd pristúpiť k sankčnej moderáciu súdu nepredložil. Preto súd návrhu žalobcu
na sankčnú moderáciu nevyhovel.
32. V správnej žalobe namietané nedostatky napadnutého a prvostupňového rozhodnutia neboli
dôvodné, nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní
orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP

zamietol.
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému
orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno
spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).