Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200003
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o.,
Bajkalská19/A,Bratislava,IČO:31347037,zast.:SOUKENÍK–ŠTRPKA,s.r.o.,advokátskakancelária,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej
republiky č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej

správy Bratislava - mesto č. k. 133/1781/2020-163 zo dňa 31. 08. 2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Bratislava-mesto č.

k.: 133/1781/2020-163 zo dňa 31. 08. 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila
prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31
347 037 (ďalej len „žalobca“) úhrnnú pokutu vo výške 8.000 eur v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) v spojení
s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
potravinách“) a to z dôvodu, že sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods.2 písm. p), podľa § 28
ods.4 písm. i) a podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom
súbehu. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli zistenia inšpektorov RVPS Bratislava-mesto (ďalej len

„inšpektori“) z kontroly vykonanej dňa 23. 05. 2019 v čase od 10.00 hod. do 14.30 hod. v prevádzkarni
BILLA - filiálka 110, Saratovská ul., 841 02 Bratislava, zaznamenané v Zázname o úradnej kontrole
potravín č.BA/2019/KZ,LB,MP,EK,SP/40 zo dňa 23.05.2019. Inšpektori uložili prevádzkovateľovi na
mieste päť opatrení a dňa 17. 06. 2019 pri dodatočnej úradnej kontrole potravín zistili, že uložené
opatrenie boli splnené v plnom rozsahu a v stanovenom termíne.
2. Kontrolou dňa 23. 05. 2019 boli zistené nasledovné nedostatky:
1) Nedostatky v hygiene prevádzkových priestorov a zariadení vo vonkajšom priestore príjmu potravín,

v chladenom sklade vedľajších živočíšnych produktov, vo vnútornom priestore príjmu potravín, v
prípravovni ovocia a zeleniny, v manipulačnej chodbe so skladovanými potravinami, v chladenom sklade
ovocia a zeleniny, v BK sklade, v mraziarenskom sklade, v chladenom sklade mliečnych výrobkov, v
šatni žien, v šatni mužov, na predajnej ploche, v chladenom sklade lahôdok, v oddelení lahôdok, vmraziarenskom sklade pečiva, nehygienická manipulácia s potravinami, tovar v chladničke po uplynutí
dátumu spotreby. Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho
deliktupodľa§28ods.2písm.p)zákonaopotravináchzdôvoduporušeniapovinnostípodľa:§4ods.1,§

10 písm. a), b) zákona o potravinách a Prílohy II Kapitoly I ods. l Nariadenia (ES) č.852/2004 Európskeho
parlamentu a Rady z 29.4.2004 o hygiene potravín (ďalej len „Nariadenia (ES) č.852/2004“); podľa §
2 ods.2 a § 4 ods. l Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky z 12. apríla 2006 č.28167/2007- OL (ďalej len „Výnos MP a MZ SR č. 28167/2007- OL“) v
súlade s § 3 ods. 3 a § 4 ods. l zákona o potravinách; podľa § 4 ods. l zákona o potravinách a Prílohy II

KapitolyVIods.2Nariadenia(ES)č.852/2004;podľa§4ods.la§12ods.lpísm.b)zákonaopotravinách
a Prílohy II Kapitoly 1 ods. l a V ods. l písm. a), b) Nariadenia (ES) č.852/2004; podľa § 4 ods. 1 zákona
o potravinách a Prílohy II Kapitola IX ods. 3. Nariadenia (ES) č.852/2004; podľa § 6 ods. 3 Výnosu MP
a MZ SR č. 28167/2007- OL v súlade s § 3 ods. 3 a § 4 ods. l zákona o potravinách; podľa § 4 ods. l
a § 10 písm. c) zákona o potravinách. Tým boli.
2) Nedostatky vo vysledovateľnosti a označovaní výrobkov predávaných na hmotnosť, konkrétne

u výrobkov: Tauris Zipser Domáca klobása - ostatný mäsový výrobok, Mäso Melek Tradičná domáca
klobása pikant , Tauris Údená slanina bez kože , Bognár pečeňový syr (paštéta), Frankfurtské ,
Mäso Melek Melecké špekáčky , Tauris Tokajská pálivá saláma, Ruské sardinky, Tauris Nitran , Tauris
Mediteran saláma.Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho
deliktu podľa § 28 ods.2 písm. p) zákona o potravinách z dôvodu porušenia povinností podľa: § 4 ods. l

zákona o potravinách, ustanovenia Kapitoly II článku 5 ods. l Nariadenia (ES) č.852/2004 a čl.18 ods.4
Nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového
práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti
potravín (ďalej len „Nariadenie (ES) č.178/2002“).
3) Umiestňovanie na trh troch druhov nebezpečných potravinárskych výrobkov, po uplynutom dátume

spotreby (DS) spolu v množstve 4,9 kg v hodnote 22,11 eur, predávaných na hmotnosť z obslužného
pultu: Tauris Údené koleno zadné, Istermeat Bravčové cigáro pikant, Matjesy v oleji. Pri kontrole
evidencií v oddelení teplého pultu bolo zistené, že evidencia „Monitoring - príprava a predaj produktov
teplého pultu “ nebola vedená. Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty iného
správneho deliktu podľa § 28 ods.4 písm. a), i) zákona o potravinách z dôvodu porušenia povinností

podľa: podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a), d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, čl. 14 ods.
2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002, čl. 24 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a
dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým
sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a2008/5/ES a
nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011“).
4) Umiestňovanie na trh štyroch druhov potravinárskych výrobkov po uplynutom dátume minimálnej
trvanlivosti (DMT) spolu v množstve 3,4 kg v hodnote 23,06 eur: VITA CELIA Koláče s náplňou
tvarohovou, VITA CELIA Závin s náplňou makovou, BILLA BIO pšeničná múka celozrnná stredná a

BILLA BIO ražná múka celozrnná stredná. Bolo konštatované naplnenie všetkých znakov skutkovej
podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.4 písm. i) zákona o potravinách z dôvodu porušenia
povinností podľa: § 4 ods. 1, § 6 ods.5 písm. d), § 12 ods. l písm. h) zákona o potravinách.
3.Všetkynedostatkybolivprvostupňovomajdruhostupňovomrozhodnutíšpecifikovanévrátaneprávnej
úpravy porušenia konkrétnych povinností daných zákonom o potravinách a určenie konkrétnej skutkovej

podstaty iného správneho deliktu. V odôvodnení bola výška uloženej sankcie odôvodnená okrem iného
ajtým,žedočasuvykonaniaúradnejkontrolydňa23.05.2019boliuloženéprevádzkovateľovivdotknutej
prevádzkarni aj iné pokuty.
4. Žalovaný rozhodnutím č. k. 2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020 zamietol odvolanie žalobcu,
prvostupňové rozhodnutie potvrdil(ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“). Pokutu ponechal vo výške

8.000 eur uloženú podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.
II.
Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 31.12.2020, doručenou pôvodne Krajskému

súdu v Bratislave dňa 31.12.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.
2105/2020-2 zo dňa 04.11.2020 a rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava
– mesto č. k. 133/1781/2020-163 zo dňa 31.08.2020, žiadal obe rozhodnutia zrušiť z dôvodov podľa §
191 ods. 1 písm. c) až g) SSP a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.6. Žalobca namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín z viacerých dôvodov:

6.1. Inšpektori sa nepreukázali poverím na výkon úradnej kontroly potravín, v ktorom by bol zrozumiteľne
a transparentne vymedzený účel kontroly, pričom zo služobného preukazu nevyplýva účel kontroly
potravín. Účel kontroly mu bol oznámený len ústne. Na podporu svojej argumentácie odkazuje na
inšpekčnú činnosť Protimonopolného úradu SR upravenú v § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZOHS“) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 3. 5. 2016.

6.2. Žalobca namieta neprimerane široko vymedzený účel úradnej kontroly potravín v bode 1 v čl. II
záznamu o úradnej kontrole potravín, čím bolo inšpektorom umožnené kontrolovať čokoľvek a výkon
kontroly sa stal šikanózny. Poukázal na judikatúru týkajúcu sa hospodárskej súťaže ohľadom zákazu
tzv. „fishing expeditions“, ktorý je podľa jeho tvrdenia všeobecne aplikovateľný na postup pri vykonávaní

kontrol rôznymi orgánmi verejnej správy, odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžnz/1/2015zodňa25.6.2015,sp.zn.4Sžnz/7/2015zodňa3.5.2016,sp.zn.8Sžnz/2/2015zodňa28.
4. 2016. Žalobca ďalej namieta to, že záznam o úradnej kontrole potravín by mal obsahovať náležitosti
nie len podľa čl. 9 Nariadenia č. 882/2004 ale aj náležitosti dané § 22 Správneho poriadku. Namieta,
že postupom RVPS došlo k porušeniu jeho práva na súkromie a práva konania zúčastniť sa úkonu

správneho orgánu poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 6. 2018, spis. zn.:
2S/304/2017 .

6.3. Žalobca namieta, že zo strany RVPS nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného
subjektu počas výkonu úradnej kontroly, čo je v rozpore s povinnosťou podľa § 3 ods. 2 Správneho

poriadku ako aj v rozpore s ústavným princípom dobrej správy.

7.Žalobcanamietanezákonnosťdôkazovzískanýchpočasúradnejkontrolypotravín,keďžebolizískané
počas nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín („Ius ex iniuria non orfitur“= právo nevzniká
z bezprávia) a preto nemožno na takéto dôkazy prihliadať. Ďalej namieta, že skutkový stav vzatý

žalovaným za základ rozhodnutia o odvolaní je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom
oporu.

8. Namieta procesné pochybenie správneho orgánu, lebo sa nemohol vyjadriť k podkladu
prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia ( § 33 ods. 2 správneho poriadku). Ako účastník

konania má právo byť informovaný, zo spáchania akého správneho deliktu je podozrivý a aká
sankcia (sadzba) mu za tento správny delikt hrozí, na akých podkladoch bude založené hodnotenie
minulosti účastníka konania, pritom upovedomenie o začatí správneho konania a ani jeho doplnenie
neobsahujú tieto informácie. Namietal, že nebol informovaný o tom, že podkladom rozhodnutia budú aj
predchádzajúce rozhodnutia, ktorými mu bola uložená sankcia.

9. Žalobca namieta premlčanie začatia konania o uložení pokuty pre niektoré skutky, ktoré RVPS bližšie
vymedzila až v doplnení upovedomenia o začatí správneho konania, ktoré prevzal dňa 23. 5. 2020.
Podľažalobcuzačalosprávnekonanieouloženípokutyzainésprávnedeliktydoručenímupovedomenia
ozačatísprávnehokonania.RVPSzistilaporušeniepovinnostížalobcudňa23.5.2019,t.j.vdeňúradnej

kontroly potravín a posledným dňom subjektívnej lehoty na začatie správneho konania bol deň 23. 5.
2020. Doručením upovedomenia o začatí správneho konania nezačalo správne konanie ohľadom
nevyšpecifikovanýchskutkov,leboskutkybolibližšiešpecifikovanéažvdoplneníupovedomeniaozačatí
správneho konania správne konanie, ktoré bolo doručené dňa 23. 5. 2020 a až po tomto dátume začalo
správne konanie.

10. Namieta, že skutkový stav, ktorý vzali RVPS a žalovaný za základ napádaných rozhodnutí nemá
oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Namieta nesprávnu kvalifikáciu skutkov
a porušenie zásady materiálnej pravdy. RVPS ho sankcionovala za nedostatky v časti skladovania
nonfoodu, pritom ide o skladovanie nepotravinového tovaru, na ktorý sa požiadavky Zákona o

potravinách a súvisiacej legislatívy nevzťahujú. Nesúhlasí s tým, že krájaním melónov a koreňovej
zeleniny na rovnakej doske s jedným nožom došlo k porušeniu Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004, lebo žiadny predpis nestanovuje, že krájanie zeleniny
a ovocia tým istým nožom môže viesť ku kontaminácii potravín. RVPS nepreukázal nakrájanie jednýmnožom a ani v akom poradí boli potraviny krájané. RVPS vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu a nesprávne právne kvalifikovala konanie žalobcu.

11. Žalobca ďalej namieta, že neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej sadzby
v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, lebo nedošlo k opakovanému porušeniu tých istých
povinností do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za
porušenie tých istých povinností. Umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a
potravín po uplynutom dátume spotreby nie je porušením tej istej povinnosti, lebo kým potraviny po

uplynutom dátume spotreby sú považované automaticky za nie bezpečné, avšak v prípade potravín
nevhodných na ľudskú spotrebu je nutné podrobnejšie skúmať, či je potravina nevhodná na ľudskú
spotrebu, a teda nebezpečná, tak ako to vyžaduje čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Podľa
názoru žalobcu umiestňovaním potravín na trh po uplynutom dátume spotreby nedochádza k spáchaniu
iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, pretože tento vyžaduje, aby
išlo o nebezpečné zdraviu škodlivé potraviny a zároveň aby boli nevhodné na ľudskú spotrebu alebo

skazené. Pritom RVPS nepreukázala, že potraviny po dátume spotreby umiestňované na trh v čase
úradnej kontroly boli aj nevhodné na ľudskú spotrebu alebo skazené.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2021 navrhol žalobu zamietnuť.
Zopakoval špecifikáciu zistených nedostatkov inšpektormi dňa 23.05.2019 ako aj jeho vyjadrenie
z druhostupňového rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu, zotrval na svojom rozhodnutí v celom
rozsahu.

13. Žalovaný poukázal na to, že RVPS Bratislava vydalo najprv rozhodnutie č. k. 133/645/2020-163
zo dňa 27.04.2020, ktoré on ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu zrušil rozhodnutím
č. k. 2105/2020 zo dňa 9.7.2020, vec vrátil na nové pojednávanie a rozhodnutie. V rozhodnutí
zaviazal prvostupňový orgán pokračovať v už začatom správnom konaní, vec znova preskúmať,

odstrániť nedostatky, riadne oboznámiť účastníka s doplneným predmetom prejednávanej veci, dať
mu opätovne možnosť vyjadriť sa a následne vydať nové rozhodnutie. RVPS Bratislava – mesto
oboznámila s doplneným upovedomením o začatí správneho konania žalobcu ako účastníka konania,
ktorý sa písomne vyjadril k podkladu pre rozhodnutie.

14. Žalovaný sa vyjadril k žalobným námietkam žalobcu odvolávajúc sa aj na svoju argumentáciu z
druhostupňového rozhodnutia, keďže podstatná časť námietok žalobcu v žalobe je totožná s námietkami
v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Vyjadril sa však k novým tvrdeniam žalobcu.

15. Žalobca nesúhlasí, že by bol účel kontroly vymedzený neprimerane široko. Z úradného záznamu

vyplýva, že účel kontroly bol vymedzený v súlade s uvedenou požiadavkou žalobcu a to nasledovne:
„plánovaná kontrola zameraná na hygiene predaja, skladovania, prevádzkovú a osobnú hygienu, stav
údržby priestorov a zariadení, označovanie potravín, predaj potravín po dátume spotreby a dátume
minimálnej trvanlivosti, vysledovateľnosť potravín, dodržiavanie teplotných podmienok pri vystavovaní
a skladovaní potravín, kontrolu dokumentácie."

16. K námietke o nezákonnom postupe inšpektorov pri úradnej kontrole potravín odkázal žalovaný
na súdne rozhodnutia, v ktorých súdy zamietali návrhy o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánov úradnej kontroly potravín (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02. 02. 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/16/2015-118

zo dňa 29. 09. 2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/75/2015 zo dňa 26. 11. 2015).
Nesúhlasí s námietkou, že úradná kontrola potravín mala byť vykonaná podľa správneho poriadku ( pr.
rozsudky NS SR sp.zn.: 7Asan/18/2017 zo dňa 27. 03. 2019; sp. zn. 10Sžo/62/2016 zo dňa 23. augusta
2017). Nedôvodnou je ak námietka, že postup RVPS došlo k porušeniu jeho práva na súkromie, lebo za
obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti prevádzkareň nemôže byť považovaná

prevádzkáreň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi (pr.
nález ÚS SR č. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09. 05. 2017).17. Rovnako námietky k postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri ukladaní pokút za spáchanie
iných správnych deliktov na úseku potravinového práva, vrátane určenia a odôvodnenia ich výšky s
vyhodnotením hľadísk podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách sú nedôvodné. Za nedôvodné označil aj

námietky o nezákonnosti úradnej kontroly potravín z dôvodu nezabezpečenia prítomnosti relevantného
zástupcu prevádzkovateľa, tiež pre nedostatok riadneho oznámenia začatia kontroly, jej účelu a dokladu,
z ktorého by si prevádzkovateľ mohol účel kontroly potravín overiť, nezákonnosť úradného záznamu pre
absenciu náležitostí podľa § 22 správneho poriadku i námietky ohľadom fotodokumentácie.

18. K žalobným námietkam žalobcu uvedeným v bodoch 6., 6.1. až 6.3. odôvodnenia tohto rozsudku
žalovaný uviedol, že úradné kontroly potravín sa vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia a preto
nie je možné účel kontroly oznamovať prevádzkovateľovi písomne pred výkonom úradnej kontroly. Tento
úkonsavykonávapredkaždouneohlásenouúradnoukontrolouústneoboznámenímzodpovednejosoby
o rozsahu kontrolnej činnosti inšpektorov, čo sa následne zapíše aj do úradného záznamu z kontroly.
Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukázali služobným preukazom ( pri

výkone kontroly v inom územnom obvode sa preukazujú poverovacím dokladom) a ústne oznámili účel
kontroly zástupkyni vedúceho filiálky, ktorá bola prítomná počas celej kontroly. Príslušný kontrolný orgán
vykonáva úradné kontroly v súlade s postupmi uvedenými v platnej národnej a európskej legislatívy,
ako je aj Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov
– obchodná sieť, účinný od 01. 11. 2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá

výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného
záznamu vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia č. 882/2004
(platného v čase kontrol). Na konci kontroly bol spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2019/
KZ,LB,MP,EK,SP/40, kde je na str. 2 uvedené: „Na začiatku kontroly bol zástupca prevádzkovateľa
prítomný pri úradnej kontrole, ústne oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode II. tohto Úradného

záznamu“, účel kontroly teda bol prevádzkovateľovi známy už na začiatku kontroly. Celý postup bol
podrobne zaznamenaný a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení
(pozitívnych aj negatívnych). K uvedenému záznamu o úradnej kontrole potravín sa v časti V. vyjadril
zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa (zástupkyňa vedúceho filiálky p. A. B.) cit. „Svojim podpisom
potvrdzujem len prevzatie tohto záznamu, ktorý doručím vedeniu spoločnosti“, ktorá bola prítomná pri

samotnej úradnej kontrole a záznam podpísala. Pritom zodpovedný zamestnanec po oboznámení sa
s obsahom záznamu nenamietal priebeh úradnej kontroly a ani to, že by sa inšpektori na začiatku
nepreukázali služobnými preukazmi, alebo že nebol oboznámený s účelom kontroly.

19. Nesúhlasí s tým, že bol široko vymedzený účel kontroly, bol vymedzený jasne v súlade s čl. 9 ods.

2 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Na úradnú kontrolu potravín nemožno aplikovať správny poriadok, lebo
v prípade úradných kontrol potravín sa v tom čase postupovalo podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 (od
14. 12. 2019 sa uplatňuje Nariadenie (EÚ) 2017/625), na ktoré vyslovene odkazuje § 18 ods. 3 zákona
o potravinách. Z tohto dôvodu sú nedôvodné aj námietky o nezákonnosti kontroly, aj keď nebol žalobca
ako kontrolovaný poučený o svojich právach a povinnostiach podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku.

Správny orgán si splnil svoju poučovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi o práve podať námietky
proti opatreniam uloženým počas kontroly (§ 20 ods. 9 až 11 zákona o potravinách). A v okamihu, kedy
spoločnosť BILLA nadobudla postavenie účastníka správneho konania o uložení pokuty za nedostatky
zistené úradnou kontrolou potravín, bola mu doručením upovedomenia o začatí správneho konania
poučená o všetkých právach a povinnostiach, ktoré jej ako účastníkovi správneho konania vyplývajú zo

správneho poriadku.

20. K námietke žalobcu, že nebol v upovedomení o začatí správneho konania a ani v doplnení
upovedomenia o začatí správneho konania informovaný, zo spáchania akého správneho deliktu je
podozrivý a aká sankcia mu hrozí žalovaný uviedol, že až na základe zdokumentovaného stavu po

vykonaní úradnej kontroly potravín posúdi orgán úradnej kontroly, či sú dôvody na uloženie sankcie. V
prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa
znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách
začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty.
21. Nedôvodnými sú aj námietky, že ho správny orgán nedostatočne oboznámil s predmetom

prejednávanej veci, lebo upovedomenie o začatí správneho konania a jeho doplnenie neobsahovalo
informáciu o podkladoch (predchádzajúcich rozhodnutiach o uložení pokuty), na ktorých založí RVPS
hodnotenie jeho minulosti a že bude pri ukladaní sankcie zohľadnené predchádzajúce rozhodnutie, že
uloží sankciu v sprísnenej sadzbe v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Podľa žalovaného bolúčastník konania riadne uzrozumený s predmetom prejednávanej veci, aj s jej predbežným skutkovým a
právnym posúdením. Upovedomením o začatí správneho konania sa ešte len začalo konanie, v konaní
prebiehalo dokazovanie, niektoré skutočnosti v samotnom konaní nemusia byť preukázané a môže dôjsť

aj k prekvalifikácii skutkov. Definitívne sa o skutkoch rozhoduje až v rozhodnutí o veci. Správny orgán
doručil dňa 03. 04. 2020 účastníkovi konania upovedomenie o začatí konania č. k. 133/445/2020-163
zo dňa 31. 03. 2020, k čomu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 06. 04. 2020. Dňa 18. 08. 2020 bol
žalobca oboznámený s podrobovanejšou špecifikáciou niektorých prejedávaných skutkov, opätovne mal
možnosť sa k veci vyjadriť, ktorú možnosť využil listom zo dňa 24. 08. 2020.

22. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že v zmysle § 28 ods. 10 zákona o potravinách konanie
o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale ho možno začať kedykoľvek do
jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti počas úradnej
kontroly, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti a to doručením
upovedomenia o začatí správneho konania. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by došlo k premlčaniu

správnych deliktov pri skutkoch, ktoré boli bližšie špecifikované až dodatočne. Úradná kontrola potravín
bola vykonaná dňa 23. 05. 2019, čo je čas spáchania zisteného správneho deliktu. Správne konanie
voči účastníkovi konania bolo začaté v jednoročnej prekluzívnej lehote, dňa 03. 04. 2020, keď mu
bolo doručené Upovedomenie o začatí správneho konania č. k.:133/445/2020-163 zo dňa 31. 03. 2020.
Všetky nedostatky boli popísané v rozhodnutí č. k.: 133/645/2020-163 zo dňa 27. 04. 2020, ktoré bolo

vydané v lehote 1 roka od vykonania kontroly, a teda účastníkovi konania bolo v určenej prekluzívnej
lehote zrejmé, ktoré skutky sú v konaní prejednávané. Síce sa k podrobnejšej kvalifikácii vyjadril až
následne, nemá to vplyv na posúdenie plynutia lehoty uvedenej v § 28 ods. 10 zákona o potravinách
žiadny.

23. Pri námietke žalobcu o nesprávnej právnej kvalifikácii skutkov a porušenie zásady materiálnej
pravdy, sankcionovaní žalobcu aj za nedostatky v časti skladovania nonfoodu- nepotravinového tovaru
žalovaný odkázal na odôvodnenie prvostupňvého správneho orgánu. Nedostatok bol zistený na krytej
príjmovej rampe, ktorá nie je členená na časť príjmu potravín a nonfoodu, na jednej rampe sa manipuluje
s potravinárskym aj nepotravinárskym tovarom a je to uvedené aj v zázname z kontroly zo dňa

23. 05. 2019, v časti II. bod A. Pri námietke súvisiacej s krájaním melónov a koreňovej zeleniny
jedným nožom na rovnakej doske žalovaný zotrval na svojich záveroch z druhostupňového rozhodnutia.
Inšpektori RVPS Bratislava - mesto zhodnotili aktuálny stav v čase výkonu úradnej kontroly, kedy sa v
prípravovni ovocia a zeleniny na pracovnom stole nachádzala iba jedna výrazne znečistená doska na
krájanie a k dispozícii bol iba jeden nôž a prevádzkovateľ na ich vyzvanie nepreukázal, ako zabezpečil

oddelenie čistej a nečistej činnosti a ktoré náčinie má vyčlenené výhradne iba na krájanie melónov.
Rovnako pri námietkach ohľadom vyhotovenia fotodokumentácie z činnosti žalovaný odkázal na závery
z druhostupňového rozhodnutia, inšpektori sú oprávnení a nie povinní vyhotovovať fotografické zábery
nedostatkov (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách). Podkladom pre rozhodnutie je úradný záznam a
fotografická dokumentácia slúži iba na podporu zistení uvedených v zázname.

24. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej
sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, pretože v prípade oboch kontrol bolo zistené porušenie
tej istej povinnosti/zákazu umiestňovať na trh potraviny nie bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákon
o potravinách. Ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku umiestňuje na trh potraviny po uplynutom

dátume spotreby, porušuje zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6
ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a zároveň zákaz umiestňovať na trh potraviny
iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č.
178/2002, nakoľko potraviny po dátume spotreby sa podľa čl. 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia (EÚ) č.
1169/2011 považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002.

IV.
Replika žalobcu

25. Žalobca v replike zotrval na svojich vyjadreniach zo správnej žalobe. Ústne oboznámenie je

netransparentné. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade nie je aplikovateľná judikatúra
týkajúca sa hospodárskej súťaže. Správne konanie považuje za začaté dňom, keď urobil orgán príslušný
vo veci rozhodnúť voči účastníkovi konania prvý úkon - neohlásená úradná kontrola. Trval na tom,
že neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa sprísnenej sadzby, lebo porušenie povinnostiumiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu nie je identické s porušením povinnosti
umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby.

26. Žalobca tvrdí, že umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume spotreby (§ 28 ods. 4 písm.
i) zákona o potravinách) nedochádza k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona o potravinách, a preto neboli splnené podmienky pre uplatnenie sprísnenej sadzby podľa § 28
ods. 7 zákona o potravinách, keďže predchádzajúcim rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta za
porušenie zákazu umiestňovať na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (podľa § 28 ods. 4 písm.

a) Zákona o potravinách). Ustanovenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a § 28 ods. 4 písm. i)
zákonaopotravináchsankcionujúodlišnéporušeniapovinnostípodľazákonaopotravinách,pričomtieto
porušenia nie sú vo vzájomnom súbehu, t.j. nedochádza automaticky k porušeniu zákazu umiestňovať
na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú
skazené (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. 5. 2018, spis. zn.: 2S/200/2017; rozsudok NS
SR sp. zn. 6 Asan 1/2017 zo dň 21.02.2018).

V.
Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

27. Žalovaný nevyužil právo podať vyjadrenie k replike žalobcu.

VI.
Ďalšie vyjadrenia žalobcu

28. Žalobca podaním doručeným súdu 21.07.2022 poukázal na prijatú novelu zákona o potravinách
( zákon č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení

neskorších predpisov a zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi
výrobkami v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon č. 211/2022 Z. z.“), ktorou sa zmenilo od
01.07.2022 okrem iného aj ukladanie sankcií za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátumu
minimálnej trvanlivosti (ďalej len „DMT“) - sankcionovaný je predaj potravín po uplynutí DMT, ak
správne orgány preukážu, že nie sú bezpečné a/alebo po uplynutí 45 dní po DMT. Skutková podstata

umiestňovania na trh potravín po DMT je preklasifikovaná na menej závažný správny delikt podľa §
28 ods. 3 písm. f) Zákona o potravinách v rozmedzí od 500 eur do 200.000 eur (namiesto: od 1.000
eur do 500.000 eur); a v prípade zistenia opätovného porušenia tohto zákazu do jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty je možné uložiť pokutu do dvojnásobku
sadzieb podľa § 28 ods. 3 zákona o potravinách v rozmedzí od 1.000 eur do 400.000 eur (namiesto: od

2.000 eur do 1.000.000 eur, resp. od 1.000.000 eur do 5.000.000 eur). V posudzovanom prípade bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.000 eur za: 1) viacčinný súbeh iného správneho deliktu podľa § 28
ods. 2 písm. o) zákona o potravinách účinného k 23.5.2019, 2) za opakovane spáchaný iný správny
delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a 3) iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm.
i) zákona o potravinách z dôvodu umiestňovania na trh 4 druhov potravín po uplynutom DMT 2 a 15

dní po DMT. Avšak podľa novej právnej úpravy by mu nebola uložená pokuta za umiestňovanie na trh
4 druhov potravín po uplynutí DMT.

29. Navrhol, aby správny súd zohľadnil novú pre neho priaznivejšiu právnu úpravu, žiadal zrušiť obe
rozhodnutia a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol

sankčnú moderáciu (§198 SSP) a napádané rozhodnutia zmeniť čo do výšky sankcie a to vo výške
5.000 eur. Správny súd je ex offo povinný prihliadnuť na dodržanie základných zásad ukladania trestov
podľa Trestného zákona, hoci to nie je namietané v správnej žalobe ( §195 písm. d) SSP).
VII.
Konanie na správnom súde

30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/1/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)rozhodoložalobebeznariadenia

pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13. februára 2025 s tým, že oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred
jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný
sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci
nariadiť pojednávanie.

VIII.
Relevantná právna úprava

32.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o potravinách“) prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a
distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými
predpismi.

34. Podľa § 18 ods. 1,3 veta prvá zákona o potravinách, (1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva: a)
na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích
krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov
určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na
výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej

reklamy potravín. (3) Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín
podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri
výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom.

Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci
úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení: a) vstupovať v prevádzkovom čase a
mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa
potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov

vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a
vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za
potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín
sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. (§ 51 Obchodného zákonníka)

Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci
úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín
ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. (čl.
54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (ES) č. 882/2004 v platnom znení)

Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej
kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o
ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín.

Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže

proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa
odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo
vzťahukuloženýmopatreniamodkladnýúčinok.Opodanýchnámietkachrozhodnevedúcizamestnanec
príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné
vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.

36. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004
o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového
a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (ďalej len "Nariadenie"),členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou
frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia.

Podľa čl. 3 bod 2 Nariadenia, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho
upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie
prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradnej kontroly sa môžu uskutočniť aj ad hoc.

Podľa čl. 3 bod 7 Nariadenia, ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia alebo počas skladovania

alebo prepravy nedodržiavanie predpisov, príjme primerané opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môže
byť aj návrat do členského štátu pôvodu.

Podľa čl. 4 body 1 Nariadenia, na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení, budú členské
štáty menovať zodpovedné príslušné orgány.

Podľa čl. 9 bod 1 až 3 Nariadenia, príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré
vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód,
výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný
orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v ods. 2, minimálne v prípade
nedodržiavania predpisov.

Podľačl.10bod1Nariadenia,úlohysúvisiacesúradnýmikontrolamisabudúvovšeobecnostivykonávať
s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia,
odoberanie vzoriek a analýza.

37. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) a i) zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 orgán úradnej kontroly
potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000
eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, a) vyrába alebo umiestňuje na trh
potraviny,ktoréniesúbezpečné,súzdraviuškodlivéanevhodnénaľudskúspotrebualebosúskazené,i)
umiestňujenatrhpotravinypouplynutídátumuspotrebyalebopouplynutídátumuminimálnejtrvanlivosti

okrem bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7.

38. Podľa § 28 ods. 3 písm. f) zákona o potravinách v znení od 01.07.2022 orgán úradnej kontroly
potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 500 eur do 200 000 eur,
ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi: f) nedodržiava podmienky bezodplatného

prevodu potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 7 alebo predaja potravín po
uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 12 alebo ods. 13.

39. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 ak do jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých

povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží
pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

40. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 ak do jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých

povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu
až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

41. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 ak do jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností,

za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000
000 eur do 5 000 000 eur.

42. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 orgán úradnej kontroly potravín
pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť

prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.43. Podľa § 28 ods. 10 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022 konanie o uložení pokuty možno
začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

44. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách v znení do 30.06.2022, na konanie o uložení pokuty sa
vzťahuje správny poriadok.

45. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.z.), ak
do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému

porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej
kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

46. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení od 01.07.2022 ( v znení zákona č. 211/2022
Z.z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán

úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

47. Podľa § 31ai ods.1 zákona č.152/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.júla
2022), konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.júna
2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1.júla 2022.

48. Podľa § 31 ods. 1,2 zákona o potravinách, (1) Na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa
nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. (2) Podľa § 31 ods.
2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a.

49. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho
trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

IX.
Právne posúdenie

50. Správny súd v Bratislave ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej

správy prvého stupňa vrátane ich postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov (§ 134
ods. 1 SSP), ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba
je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), rešpektujúc princípy správneho trestania
vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech sankcionovaného (zmena výšky sankcie) a dospel k
záveru, že je nutné zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy, keďže tento orgán rozhoduje o sankcii v prvom stupni a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

51. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 23.
05. 2019 bola vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkarni BILLA s.r.o.- filiálka 110, Saratovská ul.
841 02 Bratislava metódou inšpekcie. Výsledkom úradnej kontroly boli zistenia ( viď ods. 2 odôvodnenia

tohto rozsudku), na základe ktorých začala RVPS Bratislava-mesto správne konanie, výsledkom ktorého
bolo prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným zo spáchania
správnych deliktov podľa § 28 ods.2 písm. p), podľa § 28 ods.4 písm. i) a podľa § 28 ods. 4 písm.
a) a písm. i) zákona o potravinách (sú presne špecifikované aj v prvostupňovom a druhostupňovom
rozhodnutí správnych orgánov ), za čo mu bola uložená podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s §

28 ods.7 zákona o potravinách úhrnná pokuta vo výške 8.000 eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo
žalovaným v odvolacom konaní potvrdené. Aplikácia § 28 ods.7 zákona o potravinách je odôvodnená
v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí aj odkazom na skoršie rozhodnutia o uloženej pokute
v dôsledku kontrol na tej istej prevádzke: rozhodnutie RVPS Bratislava-mesto č. k.: 73/513/2019-163 zo
dňa 07. 02. 2019 (právoplatné dňa 04. 03. 2019), ktorým bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm.

a) zákona o potravinách vo výške 2.000 eur za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné,
sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu (predaj 4 druhov plodín nevhodných na ľudskú
spotrebu).52. Predaj potravín po uplynutí DS sa podľa zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania
správneho deliktu považovalo za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v
jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, predaj potravín po DMT sa podľa

zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu považovalo za správny delikt
podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.

53. K námietke žalobcu o nezákonnosti výkonu úradnej kontroly došlo z dôvodu porušenia jeho práva
na súkromie, správny súd uvádza, že predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri úradnej

kontrole potravín dňa 23.05.2019 neboli porušené ani dotknuté žiadne práva žalobcu na ochranu
súkromia. Inšpektori pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry
žalobcu, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu prevádzky. Zamestnanci orgánu
verejnej správy prvého stupňa postupovali zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolné
činnostivykonávaliscieľomzistiť,čižalobcaakoprávnickáosobadodržalpredpisypotravinovéhopráva.
Prevádzkareň, kde sú umiestňované potraviny s cieľom predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže

byť považovaná za miesto s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, pretože by taký
výklad išiel nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru (bod 50. rozsudku NS SR sp. zn. 4Asan/29/2018 zo
dňa 13.11.2019). Podľa správneho súdu bolo vykonanie úradnej kontroly potravín súladné s právom,
sledovalo legitímny cieľ a predmetné šetrenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme
ochrany kvalifikovaného záujmu, ktorým je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia ľudí,

keď tieto podliehajú najvyššej ochrane. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia potravinového práva,
je možné zistiť dôsledne jedine fyzickou kontrolou potravín na mieste, v prevádzke podnikateľského
subjektu.

54. K námietkam ohľadom len ústneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín, výkonu úradnej

kontroly bez predchádzajúceho upozornenia a k aplikácií správneho poriadku na úradnú kontrolu
potravín správny súd uvádza, že sú nedôvodné. Spôsob vykonávania úradných kontrol potravín
upravuje Nariadenie (EÚ) č. 2017/625, na ktoré odkazuje zákon o potravinách v ustanovení § 18
ods. 3. Nariadenie (EÚ) č. 2017/625 je priamo aplikovateľným aktom práva Európskej únie. Zákon o
potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych

aktoch Európskej únie, proces kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a
kompetencie príslušných orgánov. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly v zásade vykonávajú
bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Pred začatím výkonu
úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom
a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly,

ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Žalobca v správnej žalobe ani nešpecifikoval,
ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu mali inšpektori orgánu verejnej správy prvého stupňa
porušiť tým, že účel kontroly oznamovali ústne. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom
ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa
s účelom kontroly. Úradný záznam je následne vyhotovený až po skončení fyzickej kontroly priestorov,

potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú
sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec
akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Úradné
kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel, pričom v tomto smere
správny súd poukazuje na čl. 9 ods. 4 Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 („Úradné kontroly sa vykonávajú

bez oznámenia vopred okrem prípadov, keď je takéto oznámenie potrebné a riadne odôvodnené na
to, aby sa úradná kontrola mohla vykonať. Pokiaľ ide o úradné kontroly na žiadosť prevádzkovateľa,
môže príslušný orgán rozhodnúť o tom, či sa úradné kontroly majú vykonať na základe oznámenia
vopred alebo bez neho. Úradné kontroly, ktoré sú oznamované vopred, nevylučujú možnosť úradných
kontrol bez oznámenia vopred.“). Úradná kontrola potravín sa nevykonáva podľa správneho poriadku,

ale aplikuje sa postup v zmysle Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 a zákona o potravinách.

55. Za irelevantné považuje správny súd odkazy žalobcu v správnej žalobe na výkon inšpekčnej činnosti
pri kontrolách vykonávaných Protimonopolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ SR“) v
rámci jeho inšpekčnej činnosti podľa § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“). Predmetný právny predpis sa na úradnú kontrolu
potravín nevzťahuje. Z právnej úpravy výkonu kontroly v zmysle Zákona o ochrane hospodárskejsúťaže nemožno ani len analogicky vyvodiť, že povinnosti stanovené orgánu kontroly v týchto právnych
predpisoch vo vzťahu k predkladaniu poverenia na výkon kontroly sa majú uplatniť aj na výkon úradnej
kontroly potravín v režime Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 a zákona o potravinách.

56. Orgán verejnej správy prvého stupňa nepostupoval v rozpore s nariadením (EÚ) č. 2017/625
a ani v rozpore so zákonom o potravinách, keďže nie je nevyhnutné, aby sa zamestnanci orgánu
úradnej kontroly potravín preukazovali poverením. Z úradného záznamu o kontrole potravín vyplýva, že
inšpektori sa v deň výkonu úradnej kontroly potravín preukázali služobnými preukazmi s konkrétnymi

číslami, čo je i s poukazom na § 20 ods. 7 Zákona o potravinách plne postačujúce, keď podľa
predmetného ustanovenia sa zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín pri výkone dozornej
činnostipreukazujúslužobnýmpreukazomalebopoverovacímdokladom.Ztohtodôvodujenedôvodnou
aj námietka, že sa inšpektori nepreukázali poverím na výkon úradnej kontroly potravín s zrozumiteľne
vymedzeným účelom kontroly.

57. Kontrola potravín je presne definovaný proces (faktická činnosť), ktorého účelom je zistiť a preveriť
plnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je spojené aj
jehozachyteniepredpísanouformouanáležitéoboznámenietohtoobsahuzodpovednejosobesubjektu,
ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti
týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže, ale nemusí viesť v administratívnom

konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu v zmysle § 28 zákona o potravinách. Samotný výkon kontroly tak predstavuje
kontrolný proces, v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav inšpektormi,
ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona
sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Výstupom z úradnej kontroly potravín je záznam a nie

vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy, a preto záznam z
úradnej kontroly potravín nemusí mať formu a náležitosti zápisnice tak, ako to upravuje § 22 Správneho
poriadku, ktorého aplikácie sa žalobca nesprávne dovoláva v správnej žalobe aj vo vzťahu k záznamu z
úradnej kontroly potravín zo dňa 23.05.2019 (bod 49. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019).

58. Z vypracovaného záznamu z úradnej kontroly potravín zo dňa 23.05.2019 je zrejmé, za akým účelom
a za použitia akej kontrolnej metódy bola kontrola vykonaná, ako i to, ktorí zamestnanci, ktorého orgánu
štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín kontrolu vykonali a tiež to, aké nedostatky boli
kontrolou zistené, ako sa s nimi inšpektori vysporiadali, aké opatrenia boli žalobcovi ako kontrolovanému

subjektu uložené. Úradný záznam o kontrole potravín bol vydaný v papierovej podobe, obsahuje podpisy
inšpektorov ako i odtlačky ich pečiatok, na ktorých sú uvedené čísla ich služobných preukazov a
obsahuje i pečiatku žalobcu a podpis zástupkyne vedúceho filiálky pani A. B.. Podľa čl. 13 ods. 1
Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 príslušné orgány vypracujú písomné záznamy z každej úradnej kontroly,
ktorúvykonajú.Uvedenézáznamymôžubyťvpapierovejalebovelektronickejforme.Uvedenézáznamy

obsahujú: a) opis účelu úradných kontrol, b) použité kontrolné metódy, c) výsledok úradných kontrol
a d) v náležitých prípadoch opatrenie, ktoré príslušné orgány požadujú, aby dotknutý prevádzkovateľ
prijal vzhľadom na výsledok ich úradných kontrol. Podstatné pre prejednávanú vec je to, že záznam z
úradnej kontroly potravín obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú Nariadením (EÚ) č. 2017/625 ako právne
záväzným aktom Európskej Únie vyžadované. Pokiaľ žalobca trval v správnej žalobe na argumente, že

na záznam o úradnej kontrole potravín sa aplikuje § 22 Správneho poriadku, a preto má mať i obsahové
náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia Správneho poriadku, tak túto vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú,keďženanáležitostiúradnéhozáznamuokontrolepotravínsaSprávnyporiadoknevzťahuje
a obsahové náležitosti v zmysle Nariadenia (EÚ) č. 2017/625 sú naplnené.

59. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal porušenie jeho práva na riadne oboznámenie s účelom
kontroly, správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že je nedôvodná, keďže právo žalobcu v tomto
smere nebolo porušené. V zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 23.05.2019 sú jednak uvedení
konkrétni inšpektori (mená a čísla služobných preukazov), ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín,
vrátane miesta a času jej výkonu, inšpektori prerokovali záznam o kontrole potravín s zástupkyňou

vedúceho filiálky, ktorá ho podpísala a uviedla: „Svojím podpisom potvrdzujem len prevzatie tohto
záznamu, ktorý doručím vedeniu spoločnosti.“ V bode II. ( pozn. súdu: z obsahu zistená chyba
označovania odsekov, lebo je tam 2 krát uvedený bod II.. V tomto prípade ide o druhý bod II., ktorý
mal byť správne označený ako bod III.) záznamu z úradnej kontroly potravín zo dňa 23.05.2019 sauvádza, že na začiatku kontroly bol prevádzkovateľ oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode
II. úradného záznamu. Inšpektori sa pred začiatkom úradnej kontroly preukázali služobnými preukazmi.
Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17. 06. 2019 bol záznam prerokovaný s vedúcim filiálky,

ktorý záznam taktiež podpísal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom zodpovedného
zamestnanca(zástupkynevedúcehoavedúcehofiliálky)oboznámenýsúčelomkontroly,ktoríbolivčase
kontroly zodpovední za chod prevádzkarne. Zo záznamu je tiež zrejmé, že inšpektorom bola poskytnutá
súčinnosť a zodpovedná zamestnankyňa žalobcu – zástupkyňa vedúceho filiálky, voči tomuto záznamu
nevzniesla žiadne námietky. Zároveň bol žalobca oboznámený i so záznamom o dodatočnej úradnej

kontrole vykonanej za účelom overenia splnenia opatrení uložených na mieste pri úradnej kontrole
potravín dňa 17.06.2019, a to prostredníctvom zodpovedného zamestnanca.

60. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/304/2017
zo dňa 27.06.2018. Správny súd uvádza, že sa v danom prípade nejedná o judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorá plní do určitej

miery úlohu precedensu a teda rozhodnutie, na ktoré odkazuje žalobca v správnej žalobe nepredstavuje
rozhodnutie, ktoré má povahu záväznosti pre právnu úvahu správneho súdu.

61. Opodstatnená nie je ani námietka, že účel úradnej kontroly bol vymedzený široko. Ako vyplýva
z časti II. záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 23.05.2019, išlo o plánovanú kontrolu

zameranú na „hygienu predaja, skladovania, prevádzkovú a osobnú hygiene, stav údržby priestorov a
zariadení, označovanie potravín, predaj potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti,
vysledovateľnosť potravín, dodržiavanie teplotných podmienok pri vystavovaní a skladovaní potravín,
kontrolu dokumentácie“. Správny súd sa s názorom žalovaného o absurdnosti požiadavky, aby účel
kontroly bol vymedzený ešte jasnejšie a podrobnejšie a s konkrétnym podozrením zo spáchania

konkrétneho správneho deliktu ako aj druhu potravín, vo vzťahu ku ktorým orgán verejnej správy prvého
stupňa kontroluje dodržiavanie potravinového práva, stotožňuje. Pred samotnou kontrolou nemožno
mať vedomosť o tom, aké potraviny sú v prevádzke umiestňované, aké zariadenia prevádzkovateľ
využíva, akú dokumentáciu má spracovanú a ako je prevádzka členená. Pokiaľ v tomto smere ďalej
žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že príliš široko vymedzený účel/predmet kontroly umožňuje

neohraničený výkon kontroly, ktorý neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu tak správny
súd má za to, že bolo oprávnením žalobcu podať správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, prípadne mohol podať v súlade s § 20 ods. 11 zákona o potravinách námietky voči uloženým
opatreniam a obsahu záznamu o úradnej kontrole potravín, ktoré by boli predmetom rozhodovacieho
procesu a rozhodnutie mohol žalobca žiadať preskúmať na základe podanej správnej žaloby. Týmto

spôsobom však žalobca nepostupoval.

62. Poukaz žalobcu v správnej žalobe na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžnz/1/2015 zo dňa 25.06.2015 nie
je v tomto prípade na mieste. Nejedná sa skutkovo obdobnú vec s prejednávanou vecou, lebo v danom
prípade išlo o nezákonný zásah orgánu verejnej správy – Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,

ktorý v priestoroch obchodnej spoločnosti DATALAN, a.s. vykonal inšpekciu v zmysle Zákona o ochrane
hospodárskej súťaže. Na účinné použitie rozsudkov NS SR sp. zn. 5 Sžnz/1/2015 zo dňa 25.06.2015,
sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo dňa 03.05.2016 a sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.04.2016 mal žalobca v
prvom rade v správnej žalobe ozrejmiť ich právny a skutkový základ a ich súvislosť s prejednávanou
vecou, k čomu však nedošlo. Správny súd konštatuje, že i rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžnz/7/2015 zo

dňa 03.05.2016 a sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28.04.2016 sa opätovne týka ochrany pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy (Protimonopolného úradu Slovenskej republiky) v rámci inšpekcie
vykonávanej vo veci ochrany hospodárskej súťaže.

63. K žalobnej námietke žalobcu, že aj pri predmetnej úradnej kontrole potravín je potrebné aplikovať

princíp zákazu tzv. fishing expedition správny súd uvádza, že judikatúra, na ktorú v tejto súvislosti
poukázal žalobca, sa vzťahuje na právo hospodárskej súťaže a nemožno ju aplikovať na potravinové
právo. Ani táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodnou, keď správny súd uvádza i to, že úradná
kontrola potravín zo dňa 23.05.2019 nijako nevybočila z predmetu a účelu kontroly a v nej získané
poznatkynebolibezďalšiehovyužitépreinýúčel.Žalobcavrámcisvojejargumentácieoaplikovateľnosti

zákazu „fishing expedition“ na kontrolné procesy vykonávané podľa rôznych právnych predpisov a
v rôznych oblastiach podporne poukazoval i na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej
len „SD EÚ“) Berlioz Investment Fund C-682/15 zo dňa 16.05.2017. Predmetný rozsudok Súdneho
dvora Európskej Únie, na ktorý odkazuje žalobca v správnej žalobe je na prejednávaný prípadtiež neakceptovateľný, nakoľko sa týka výkladu článkov Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o
administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS a nie úradnej kontroly potravín
v oblasti potravinového práva.

64. K žalobnej námietke absencie poučenia o právach a povinnostiach žalobcu ako kontrolovaného
subjektu správny súd uvádza, že i táto je nedôvodná. K porušeniu poučovacej povinnosti zo strany
inšpektorov orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín, nedošlo. V
zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 23.05.2019 je explicitne uvedené poučenie v zmysle §

20 ods. 11 Zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami, môže
voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname, alebo môže podať námietky písomne do
piatich pracovných dní. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa
obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou
činnosťou, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí
administratívneho konania. Súd opakovane uvádza, že na proces kontroly sa nevzťahujú ustanovenia

Správneho poriadku. Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca
žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa Správneho poriadku. Žalobca
bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Správneho poriadku vo fáze,
kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania, a to upovedomením o začatí správneho
konania zo dňa 31.03.2020. Žalobca v správnej žalobe ani neuvádza aké poučenie očakával a najmä

aký dopad na jeho subjektívne práva by mala absencia tohto poučenia v tom zmysle, aké práva pre
neposkytnutie očakávaného poučenia zmeškal a pod.

65. Žalobca nepresvedčil súd o dôvodnosti námietky, že dôkazy získané počas úradnej kontroly
potravín sú nezákonné pre nezákonnosť samotnej kontroly. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd

za preukázané, že úradná kontrola potravín bola zákonná. Rovnako nedôvodnou je aj námietka, že
skutkový stav vzatý žalovaným za základ rozhodnutia o odvolaní je v rozpore s administratívnym spisom
a nemá v ňom oporu, lebo ide len o všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia §191 ods. 1 písm.
f) SSP bez konkretizácie samotného rozporu. Základom prvostupňového rozhodnutia boli výsledky
obsiahnuté v zázname z úradnej kontroly, ktorý je súčasťou administratívneho spisu.

66. Ďalšia žalobná námietka sa týkala porušenia práva žalobcu ako účastníka konania vyjadriť sa
k podkladu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Z obsahu administratívneho spisu
správny súd zistil, že: orgán verejnej správy prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia zaslal žalobcovi
upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené dňa 18.08.2020. V upovedomení

o začatí správneho konania orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že na základe skutočností
zistených pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 23.05.2019 uvedených v zázname o úradnej kontrole
potravín začína správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych
deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. i) ,§ 28 ods. 4 písm. a) a i) spáchaných
v jednočinnom súbehu zákona o potravinách. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcu

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu a k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie v lehote 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia
o začatí správneho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomením o začatí správneho
konania žalobcovi oznámil len začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty, odkazoval výlučne
na záznam o kontrole potravín zo dňa 23.05.2019, následne vykonal vlastné šetrenie, keď v rámci

dokazovania vykonaného po začatí správneho konania si obstaral rozhodnutie č. 73/513/2019-163 zo
dňa 07.02.2019 s poukazom na ktoré odôvodňoval v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa
použitiezvýšenejsadzbypreuloženiepokutyvovýške8.000eurpodľa§28ods.7Zákonaopotravinách.
S predmetným podkladom, a to rozhodnutím č. 73/513/2019-163 zo dňa 07.02.2019, ktorý bol orgánu
verejnej správy prvého stupňa známy z jeho úradnej činnosti, však už žalobcu pred vydaním rozhodnutia

orgánu verejnej správy prvého stupňa neoboznámil. Predmetné rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa je súčasťou administratívneho spisu predloženého správnemu súdu žalovaným. Orgán
verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
Upovedomením o začatí správneho konania sa administratívne konanie len začína a až po začatí
administratívneho konania sa zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností a následne vyvodzuje

zodpovednosť za porušenie povinností. Úkon spočívajúci v oznámení začatia administratívneho konania
účastníkovi konania nemôže nahrádzať povinnosť orgánu verejnej správy vyzvať účastníka konania,
aby sa vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia. V administratívnom spise sa nenachádza
výzva orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobcovi na vyjadrenie sa k podkladom pred vydanímrozhodnutia. Napriek uvedenému nesprávnemu postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa má
však správny súd za to, že v danom prípade nedošlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by samo o sebe malo za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo väzbe na porušenie práva žalobcu na obhajobu.
Žalobcovi musel byť známy fakt o skorších právoplatných rozhodnutiach o uložení mu pokút za správny
delikt za zistené nedostatky, keď predmetnú skutočnosť ani nijako v odvolacom konaní nepopieral.
Žalobcovi zároveň nebolo upreté právo vyjadriť sa k iným správnym deliktom, ktorých spáchanie sa
mu kládlo za vinu a rovnako mohol navrhovať dôkazy. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho

konania preukázateľne písomne vyjadril podaním zo dňa 24.08.2020, ale nenavrhol žiadne dôkazy.
Žalobca doplnenie dokazovania nenavrhol ani v rámci podaného odvolania proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy prvého stupňa.

67. Žalobca ďalej namietal, že upovedomenie o začatí správneho konania a ani doplnenie tohto
upovedomenia neobsahujú informácie o tom, aká sankcia mu hrozí. Vychádzajúc z čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské
štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 ako aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva musí trestanie za správne delikty podliehať rovnakému režimu ako
trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v
Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému

je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V rámci správneho konania vo veciach správnych
sankcií je nevyhnutné poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie
Výboru ministrov Rady Európy (77/31) z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca aj pevne zavedené
záruky v trestnom konaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je potom v záujme garancie
rešpektovania práva žalobcu vedieť z čoho je podozrivý postačujúce, ak orgán verejnej správy prvého

stupňa v upovedomení o začatí správneho konania uviedol len opis skutkov, ich právnu kvalifikáciu
ako iných správnych deliktov podľa zákona o potravinách, resp. všeobecný poukaz na to, že sa začína
správnekonanievoveciuloženiapokutybeztoho,abyzároveňorgánverejnejsprávyuviedoliinformáciu
o tom, v akom rozpätí sa pohybuje peňažná pokuta, ktorá žalobcovi pre podozrenie zo spáchania
iných správnych deliktov hrozí. Samotná absencia poukazu na rozpätie hroziacej pokuty za iné správne

delikty v upovedomení o začatí správneho konania a ani doplnení tohto upovedomenia však sama o
sebe nie je v danom prípade takým procesným pochybením orgánu verejnej správy prvého stupňa,
ktoré spôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd uvádza,
že nie každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy má za následok aj porušenie
práv účastníka konania, keď posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či procesné pochybenie

orgánu verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je
individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. V nadväznosti na uvedené správny súd
konštatuje, že v absencii uvedenia zákonného rozpätia pokuty hroziacej žalobcovi za iné správne delikty
opísané v upovedomení o začatí správneho konania a v doplnení upovedomenia nevzhliadol takú
vadu spôsobujúcu nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa správneho súdu nedošlo v

dôsledku neuvedenia zákonného rozpätia pokuty hroziacej žalobcovi k podstatnému porušeniu práva
žalobcu na obhajobu, lebo žalobca preukázateľne možnosti účinnej obhajoby využil, keď sa vyjadril k
upovedomeniu o začatí správneho konania a aj k doplnení upovedomenia a proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy prvého stupňa uplatnil i odvolanie. Žalobca v správnej žalobe ani nijako nekonkretizoval
akú ujmu na svojich právach utrpel tým, že v upovedomení o začatí správneho konania a v jeho

doplnení absentovala informácia, v akej sadzbe mu môže byť pokuta za iný správny delikt uložená.
Navyše hroziacu sankciu je možné odvodiť i z právnej kvalifikácie skutkov ako iných správnych deliktov
v zmysle zákona o potravinách, ktorý má žalobca ako obchodná spoločnosť podnikajúca v oblasti
predaja potravín rôzneho druhu dodržiavať. Žalobca bol už aj v minulosti kontrolovaný inšpektormi v
rámci úradnej kontroly potravín a následne sankcionovaný za spáchané iné správne delikty v oblasti

potravinového práva, keď zákonné rozpätie uloženia pokuty mohlo byť žalobcovi zrejmé aj v dôsledku
jeho predchádzajúceho protiprávneho konania.

68. Žalobca namietal i to, že upovedomenie o začatí správneho konania ani doplnenie upovedomenia
neobsahovali informáciu o tom, že sankcia sa uloží v sprísnenej sadzbe podľa § 28 ods. 7 zákona

o potravinách, resp. že sa zohľadní minulosť žalobcu. Tieto námietky správny súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Použitie zvýšenej sadzby pre uloženie pokuty ako i zohľadnenie zákonného kritéria pri
určení výšky pokuty spočívajúceho v minulosti prevádzkovateľa bolo výsledkom dokazovania, ktoréorgán verejnej správy prvého stupňa vykonal až po začatí správneho konania, a preto upovedomenie o
začatí správneho konania ani doplnenie upovedomenia predmetné informácie ani nemohlo obsahovať.

69. K skupine žalobných námietok, ktoré sa týkajú nesprávnej právnej kvalifikácie skutkov a porušenia
zásady materiálnej pravdy správny súd uvádza, že ich považuje za neopodstatnené.
Pokiaľ žalobca namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu umiestňovania potravín po uplynutom DS ako
iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, správny súd uvádza, že pri predaji
potravín po uplynutí DS ide o jednočinný súbeh so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a)

Zákona o potravinách, keďže podľa čl. 24 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1169/2011 sa po uplynutí DS považuje potravina za nebezpečnú. Podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č.
178/2002 sa nesmú na trhu umiestňovať potraviny, ak nie sú bezpečné. Podľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia
(ES) č. 178/2002 za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú: a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné
na ľudskú spotrebu. Podľa čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 pri určovaní toho, či je nejaká
potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre

ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo
iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. Nedodržiavanie DS bolo v danom konkrétnom
prípade zistené pri troch druhoch potravín, t.j. u výrobkov z mäsa, u ktorých je naplnený predpoklad, že
z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze, a preto sa u nich DMT nahrádza DS, po uplynutí
DS sa tieto potraviny považujú za nebezpečné. Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto vyrába

potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe
štátnehojazykaúdajmipodľaosobitnéhopredpisu.Osobitnýmpredpisomvoblastioznačovaniapotravín
je Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011. Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a
zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré
zaručujú právo spotrebiteľov na informácie a postupy poskytovania informácií o potravinách. V zmysle

čl. 24 ods. 1 uvedeného nariadenia, druhého oddielu podrobné ustanovenia o povinných údajoch platí,
že ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu
môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej
trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za
nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002.

Právne posúdenie veci tak, ako ho vykonal orgán verejnej správy prvého stupňa je správne, keď tento
nebol povinný preukázať, že potraviny po DS boli zdraviu škodlivé, nevhodné na ľudskú spotrebu
či skazené, keďže skutočnosť, že sa jedná v prípade masových a rybacích výrobkov o potraviny
nebezpečné z dôvodu ich nevhodnosti pre ľudskú spotrebu je naplnená tým, že ide o mäsové výrobky,
ktoré rýchlo podliehajú skaze v dôsledku čoho sa u nich DMT nahradil DS s tým, že po uplynutí

DS sa takéto potraviny bez ďalšieho považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5
Nariadenia (ES) č. 178/2002. Napriek žalobcom nastoleným pochybnostiam o nebezpečnosti potravín
umiestňovaných na trh po uplynutí DS, s prihliadnutím na čl. 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011,
možno celkom jednoznačne konštatovať, že komunitárne potravinové právo potravinu po uplynutí jej DS
považuje za nebezpečnú v súlade s čl. 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002.

Správny súd neprisvedčil ani žalobnej námietke, že došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy,
keď podľa správneho súdu bolo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy prvého stupňa
dostačujúce pre riadne posúdenie veci a žalobca ani bližšie v správnej žalobe túto žalobnú námietku
nekonkretizoval.

70. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v jeho námietke, že neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty
podľa sprísnenej sadzby v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, lebo nedošlo k opakovanému
porušeniu tých istých povinností (viď ods. 11 tohto rozsudku). Súd súhlasí s argumentáciou žalovaného
k tejto námietke ( viď ods. 24 tohto rozsudku), lebo potraviny po dátume spotreby sa podľa čl. 24 ods.
1 druhá veta Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 považujú za nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až

5 Nariadenia (ES) č. 178/2002.

71. Ďalšou námietkou žalobca namietal premlčanie začatia konania o uložení pokuty pre skutky, ktoré
bolibližšievymedzenéažvdoplneníupovedomeniaozačatísprávnehokonania,alesúdajtútonámietku
uzavrel ako nedôvodnú. Z obsahu § 28 ods. 10 zákona o potravinách ( účinného do 30.06.2022; od

1. 7.2022 došlo k zmene v označení čísla odseku na ods. 11) vyplýva, že „Konanie o uložení pokuty
možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ Kontrola bola vykonaná
dňa 23.05.2019, kedy orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinností a tým dňom začalaplynúť subjektívna lehota na začatie konania o uloženie pokuty. Upovedomenie o začatí správneho
konania bolo žalobcov doručené dňa 03.04.2020. Prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. k. 133/645/2020-163 zo dňa 27.04.2020 bolo zrušené na základe odvolania žalobcu rozhodnutím

žalovaného č. k. 2105/2020 zo dňa 09.07.2020, vec bola vrátená RVPS Bratislava - mesto na
nové prejednanie a rozhodnutie ( nie na nové konanie) okrem iného so záväzkom riadne oboznámiť
účastníka s doplneným predmetom prejednávanej veci. Predmetné rozhodnutie žalobca prevzal dňa
04.08.2020. Následne doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania z 12.08.2020 prevzal
žalobca dňa 18.08.2020, v ktorom bolo doplnenie odôvodnené tým, že v upovedomení nebol aplikovaný

účinný právny predpis, úplná právna kvalifikácia niektorých skutkov a čiastočne nebolo správne konanie
začaté za konkrétne skutky. Prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty 8.000 eur prevzal žalobca dňa
03.09.2020 a druhostupňové potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného dňa 09.11.2020.

72. K skupine žalobných námietok ohľadom neprimeranosti výšky uloženej sankcie vyhodnotil ako
opodstatnené. Súd obligatórne ex offo prihliadal na zmenu právnej úpravy zákona o potravinách novelou

z. č. 211/2022 Z.z., aj keď k zmene došlo až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci
samej (rozsudok NS SR č. k. 4Asan/2/2019 zo dňa 5. 11. 2019; R 20/2021). Podľa § 3lai ods. 1 zákona
č. 152/1995 Z. z. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. júla 2022) konanie o uložení pokuty
podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto
zákona v znení účinnom od l. júla 2022 (bod 12, 13,14). Niet pochýb o tom, že v danom prípade sa

konanie pred orgánmi verejnej správy skončilo právoplatne do 30.06.2022.

73. Z vyššie citovanej právnej úpravy a s poukazom na jej zmenu v § 31ai ods.1 zákona o potravinách
je evidentné, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a
to tak v otázke rozpätia sadzby pokuty, ktorú môžu správne orgány v rámci správnej úvahy aplikovať,

ale aj v otázke povahy porušených povinností, pre porušenie ktorých správny orgán mieni pristúpiť k
uloženiupokuty,keďžepôvodnéznenie§28ods.8zákonaopotravináchupravujeopakovanéporušenie
povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7 (to odkazuje na ods. 4), a novelizované znenie
citovaného ustanovenia zákona o potravinách upravuje opakované porušenie tých istých povinností, za
ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4. Pritom ustanovenie § 28 ods. 4 zostalo bez zmeny aj po

novelizácii zákona o potravinách. Súd vychádzal z premisy, že v prípade správneho trestania sa použije
analógia legis so zásadami v trestnom konaní v rozsahu, v akom chýba špeciálna úprava v jednotlivých
zákonoch upravujúcich administratívnu zodpovednosť za správne delikty.

74. Prijatím zákona č. 211/2022 Z. z. došlo k novele zákona o potravinách, keď s účinnosťou

od 01.07.2022 sa umožnil predaj potravín po uplynutí DMT nielen formou bezodplatného prevodu
charitatívnej organizácií (uvedené platilo aj pred novelou), ale aj formou predaja pri dodržaní zákonom
ustanovenýchpodmienokstanovenýchv§6ods.12zákonaopotravináchvznenízákonač.211/2022Z.
z. účinnom od 01.07.2022. Zároveň sa predmetnou novelou, ktorej cieľom bolo zníženie potravinového
odpadu, doplnilo okrem iného ustanovenie § 28 ods. 3 o písmeno f), v ktorom sa upravila skutková

podstata správneho deliktu vo vzťahu k § 6 ods. 12 novelizovaného zákona o potravinách.

75. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 vyslovil právny názor,
že pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu
medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so

zreteľom na skutočnosť, že správny súd koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania,
čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny
súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu ( body 18 a 19). Požiadavka konania súdu v
plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 31ai ods. 1 zákona

o potravinách natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých
neprimerane prísnymi sankciami vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,...
ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa
ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej
žaloby podanej vo veci správneho trestania (bod 20). Správny musí byť objektívne schopný posúdiť

všetky relevantné skutkové a právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90].76. Všeobecne platí, že princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege
súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej účinnosti právnych
noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že nemožno uložiť správnu

sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom, aj keby neskôr správnym
deliktombolo.Týmjeuplatnenývšeobecnýprincípzákazuretroaktivity,podľaktoréhoprávnepredpisyaž
na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa. Ak je
v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných
ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Určujúci je stav

právnej úpravy v dobe spáchania deliktu s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. Správne
orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,
keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej
úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie
uloženejsprávnymorgánom,pretojepovinnosťousprávnehosúduprihliadaťnazmenuvprávnejúprave
sankcie,atoajkeďtátozmenanastalaažpoprávoplatnostirozhodnutísprávnychorgánovvovecisamej

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2019, R 20/2021 Zbierka rozhodnutí
Najvyššieho súdu 2/2021).

77.Vsúvislostisuvedenýmsauplatnínepraváretroaktivita,akjeneskoršiaprávnaúpravaprepáchateľa
deliktu priaznivejšia (§ 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, článok 50 ods. 6 veta

druhá Ústavy Slovenskej republiky). Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre
páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje na správne delikty aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje
(rozsudok NS SR sp. zn. Asan/10/2017 zo dňa 27.09.2018). Každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy (nález ÚS SR z 12. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 120/2010). Aj napriek
tomu, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 SSP), § 135 SSP,
nemožno predmetné ustanovenie chápať ako absolútne, lebo by sa dostalo do zjavného rozporu
s hmotnoprávnou úpravou podmienok zodpovednosti za správne delikty, ktoré má oporu vo vyššie
uvedenej ústavnoprávnej úprave a medzinárodných záväzkoch. Súd je toho názoru, že má povinnosť
prihliadnuť pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nielen

k hmotnoprávnej úprave deliktuálnej zodpovednosti platiacej v dobe rozhodovania správneho orgánu,
ale aj k úprave platnej a účinnej v dobe rozhodovania správneho súdu, ak je to pre páchateľa správneho
deliktu priaznivejšie ( obdobnú vec rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 8Sžo/2/2016 z 31. mája 2018).
Súd sa stotožňuje s názorom NS SR (rozsudok sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2009), že ak správne
orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,

keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej
úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie
pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej
úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov
vo veci samej.

78. K zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval na základe účinnej právnej úpravy v
čase rozhodovania, čo pre neho explicitne vyplývalo z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny
súd riadiac sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj rozhodovacou praxou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre
trestaného je potrebné prihliadnuť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa
05.11.2019, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021) - právna
veta judikovaného rozhodnutia znie: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v
rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o

tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy
v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne
uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave
sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov
vo veci samej.“

79. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR
a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je topre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. trestného zákona sa posudzuje
trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje

a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

80. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi konaním žalobcu a rozhodovaním správneho
súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením priaznivejším pre žalobcu, je potrebné
umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť sankciu.

81. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z rozsudku sp. zn.
4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019 (bod 76), ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v
správnomtrestaníuviedol,ženapriaznivejšiuprávnuúpravumusísprávnysúdprihliadaťexlege,ajkeby
túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. Konštatoval, že „ide tu o rešpektovanie princípov správneho
trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré

skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.“

82.Správnysúdprirozhodovaníožalobevoveciachsprávnehotrestaniapostupujevzmysle§195písm.
d) SSP tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov
podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K

takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a
podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Niet pochýb o tom, že zákon o
potravinách v znení novely vykonanej zákonom č. 211/2022 Z. z., účinným od 01.07.2022, je pre žalobcu
priaznivejší.

83. Správny súd rešpektuje medzi inými princípmi správneho súdnictva aj princíp subsidiarity, podľa
ktorého správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Na základe uvedeného
správny súd postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne
právne posúdenie veci vo vzťahu k výške sankcie, a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

84. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho
súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, najmä sa obligatórne vysporiada
s novou pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie v súlade so znením
prechodných ustanovení v zákone o potravinách k úpravám účinným od 01.07.2022. Bude povinný

okrem rešpektovania princípov správneho trestania aplikovať aj nepravú retroaktivitu, ktorá je v tomto
prípade prípustná, lebo je v prospech páchateľa. Zároveň je povinný nové rozhodnutie náležite
odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nakoľko bude žalovaným aplikovaná nová právna
úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, preto súd nepovažuje za konečné odôvodnenie rozhodnutia
žalovanéhoanijehosprávnuúvahuuvedenúvnapadnutomrozhodnutí vovzťahukmerituveciakvýške

trestužalobcu.Viazanosťprávnymnázoromsprávnehosúduvzmysle§191ods.6SSPniejeabsolútna,
platí do nezmenenia skutkovej a právnej situácie.

85. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

86. Reakciou žalobcu na zmenu právnej úpravy bol návrh, aby správny súd moderoval sankciu. Žalobca

požadoval zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ale aj sankčnú moderáciu. Nakoľko správny súd
uplatnil kasáciu, teda zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 SSP, sankčná moderácia
v zmysle § 198 SSP sa stala bezpredmetnou. Keďže správny súd vyhovel hlavnému kasačnému
návrhu, čo znamená plný úspech žalobcu vo veci, uviedol len kasačný výrok a nie výrok vo vzťahu k
moderačnému návrhu.

87. Správny súd len pre úplnosť poznamenáva, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy po rozhodnutí
orgánu verejnej správy nie je naplnený zákonný predpoklad pre možnosť sankčnej moderácie správnym
súdom v zmysle § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol podľaosobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Zákon teda predpokladá rovnakú právnu úpravu
v čase rozhodovania orgánu verejnej správy ako aj v čase rozhodovania súdu. Aj keď správny súd koná
v plnej jurisdikcii, nemožno to spájať s absolútnym nahradením rozhodovania orgánu verejnej správy o

sankcii, ktorý v dôsledku predchádzajúcej, inej právnej úpravy ešte nemal možnosť prijať svoje závery
podľa novej právnej úpravy. Podľa názoru správneho súdu je potrebné rešpektovať aj princíp správneho
súdnictva a to princíp subsidiarity, teda že správne súdy nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť orgánu
verejnej správy. Pokiaľ by za danej situácie správny súd pristúpil k sankčnej moderácii, znamenalo by
to v konečnom dôsledku aj ukrátenie účastníka konania na konanie pred orgánom verejnej správy, v

ktorom by autonómne podľa vlastnej úvahy vyjadril svoje závery k výške sankcie a tieto by ešte mohli byť
následne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Inak povedané priamou sankčnou moderáciou
správnym súdom pri zmene právnej úpravy by došlo k ukráteniu na inštanciách v administratívnom
konaní, ktoré by boli účastníkovi konania odňaté.

88. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia

ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,
s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou a to aj vzhľadom zmenu právneho predpisu s obligatórnou aplikáciou nepravej
retroaktivity zo strany žalovanej. V závere súd k ostatným kasačným námietkam žalobcu uvádza, že
podrobné a výstižné právne posúdenie, právnou obcou akceptované, je obsiahnuté v odôvodneniach

rozsudkov NS SR sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020, sp. zn. 4Asan/29/2018 z 13.11.2019 a sp. zn.
7Sžo/262/2015 z 27.9.2017, na ktoré správny súd odkazuje.

89. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne

správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.