Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205569
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423205569.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom A. XX, XXXXX B., C., štátne občianstvo: Ukrajina, zastúpená NOSA LEGAL s. r. o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Koreničova 699/2, 811 03 Bratislava, IČO: 55 181 287, proti
žalovanému: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 0512,
o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 10.854,48 eura z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2023 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
45.506,40 eura s príslušenstvom z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Na
odôvodnenie žaloby uviedla, že dňa 31.08.2020 v čase o 15.15 hod. D. E., rodený: Zazula, narodený:
XX.XX.XXXX v Zabkowice Slaskie, Poľská republika, trvale bytom: F., G. XXX, XX, Poľská republika
(ďalej len „škodca“) zapríčinil vznik dopravnej nehody tým, že viedol osobné motorové vozidlo Hyundai
Coupe EČV KA 993 BH (ďalej len „motorové vozidlo“) napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského

oprávnenia a bol pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), pričom pred prejazdom ľavotočivej zákruty
neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, v dôsledku čoho vyšiel s vozidlom mimo cestu,
kde došlo k zrážke so svahom priekopy a viacnásobnému prevráteniu vozidla (ďalej len „dopravná
nehoda“), pričom pri dopravnej nehode došlo k ublíženiu na zdraví viacerých osôb. Ďalej uviedla, že
škodcovi bolo zo strany vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach
dňa01.09.2020uznesenímsp.zn.ČVS:ORP-501/1-VYS-LV-2020(ďalejlen„uznesenie“),zasúčasného
začatia trestného stíhania, na základe § 206 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „TP“), vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov
(ďalej len „TZ“), s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) TZ v súbehu s prečinom ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ, pričom škodca sa k skutku kladenému mu za vinu
priznal vo výpovedi zo dňa 01.09.2020. Uviedla tiež, že prokurátorka okresnej prokuratúry v Leviciach
následne dňa 13.07.2021, podľa § 234 ods. 1 TP podala obžalobu č. 1Pv 403/20/4402-21 na škodcu
(ďalej len „obžaloba“), a to na rovnakom skutkovom základe a pridržiavajúc sa právnej kvalifikácie

tak, ako bola uvedená v uznesení, pričom Okresný súd Levice vo veci rozhodol trestným rozkazom
zo dňa 26.10.2021, sp. zn. 3T/106/2021 (ďalej len „trestný rozkaz“), ktorým škodcu uznal vinným z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm. h) TZ v
súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ na skutkovom základeuvedenom v obžalobe a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 rokov, a poškodených, vrátane žalobkyne, odkázal s

ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Poukázala na to, že v dôsledku dopravnej nehody jej
bola škodcom spôsobená ťažká ujma na zdraví ako spolujazdkyni, a to natrhnutie pečene, natrhnutie
sleziny, zlomeninu tela 7., 9.-12 hrudného stavca, zlomeninu priečneho výbežku 12. hrudníkového
stavca, 1. a 2. bedrového stavca vľavo, pomliaždenie tváre, tržne zmliaždenú ranu ľavej bedrovej oblasti
a hryznú ranu dolnej pery úst a jazyka, vyžadujúce si hospitalizáciu v nemocničnom zariadení v trvaní 11

dní, znehybnenie trupu snímateľným korzetom v trvaní 8 týždňov, celkové telesné šetrenie v trvaní do 12
týždňov a primeranú dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní cca 4 mesiace. Uviedla, že zo znaleckého
posudku zo dňa 07.12.2020, č. 44/2020, vypracovaný znalcom MUDr. Lucian Šuplata, so sídlom: Pri
Podlužianke 12, 934 01 Levice, zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti
SR pod číslo 913484 pre odbor zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia a traumatológia (ďalej len
„znalecký posudok“), ktorý tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu č. ORP-501/1-VYS-LV-2020 (ďalej len

„spis“), vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody utrpela bolesť v celkovom bodovom ohodnotení vo
výške 710 bodov, a preto výška náhrady za bolesť je v sume 15.506,40 eura. Ďalej uviedla, že v okamihu
dopravnej nehody bolo motorové vozidlo predmetom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvoreného so žalovaným, číslo poistnej zmluvy
70712486/1. Poukázala na to, že dňa 07.09.2023 vyzvala žalovaného na poskytnutie poistného plnenia

vo výške jej nároku na náhradu za bolesť, t. j. 15.506,40 eura a súčasne si uplatnila svoj nárok
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré jej bolo dopravnou nehodou spôsobené, k
vyplateniu poistného plnenia však nedošlo. Uviedla, že škodca svojím konaním, ktorým zapríčinil vznik
dopravnej nehody porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) a d) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZCestP“), pričom opísané konanie bolo podstatnou a priamou príčinou ujmy na zdraví, ktorú v dôsledku
dopravnejnehodyutrpela.Uviedlatiež,ženazáklademierypoškodeniazdravia,ktoréutrpelavdôsledku
dopravnej nehody, tak vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje spravodlivé
odškodnenie vo výške 30 000 eur.

2. Po doručení žaloby žalovanému podaním doručeným súdu dňa 27.10.2023 žalobkyňa zobrala žalobu
späť v časti uplatneného nároku na náhradu za bolesť vo výške 10.854,48 eura, nakoľko dňa 18.10.2023
žalovaný uspokojil túto časť nároku.

3. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie časti o zaplatenie sumy 10.854,48 eura zastavil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobkyni vyplatil poistné plnenie na základe
Znaleckého posudku zo dňa 07.12.2020, č. 44/2020 týkajúce sa náhrady škody za bolesť nasledovne:
710 b. x 21,84 EUR (r. 2020) – 30% spoluvina = poistné plnenie vo výške 10.854,48 eura, pričom

zvyšné nároky uplatňované žalobkyňou v žalobe považuje za nedôvodné a nepreukázané. Poukázal
na spoluzavinenie žalobkyne na jej škode, ktoré odvodzoval od toho, že vodič D. E. viedol vozidlo
pod vplyvom alkoholu a zároveň nebol držiteľom vodičského oprávnenia, pričom žalobkyňa si ako
prepravovaná osoba sadla do vozidla vedeného vodičom pod vplyvom alkoholu, o čom vedela
resp. vzhľadom na svoje osobné pomery a skutkové okolnosti o tom vedieť mala a mohla, a tak

porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že
mieru spoluúčasti žalobkyni stanovil vo výške 30 %. Vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenie vo výške 30.000 eur uviedol, že žalobkyňa predmetný nárok nijakým
spôsobom nepreukázala, nedisponuje lekárskym resp. znaleckým posudkom, neboli mu doložené
aktuálne lekárske správy s presným popisom a rozsahom trvalých následkov.

5. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že pri nástupe do motorového vozidla nemala vedomosť o tom,
že škodca je pod vplyvom alkoholu a nie je držiteľom vodičského oprávnenia, k vzniku dopravnej nehody
a v bezprostrednej príčinnej súvislosti s ňou aj ku vzniku škody na jej strane došlo výlučne v dôsledku
protiprávneho konania škodcu, z jej strany nedošlo v čase dopravnej nehody k porušeniu žiadnej právnej

povinnosti, ktorá by predstavovala bezprostrednú príčinu poškodenia jej zdravia. Poukázal tiež na to, že
s ohľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletej osoby nevedela a nemohla predpokladať
prítomnosť alkoholu v krvi škodcu.6. Žalovaný v duplike zotrval na tom, že žalobkyňa vzhľadom na šetrenie Policajného zboru SR, najmä
výsledky merania hladiny alkoholu v dychu vodiča mala a aj mohla vedieť rozpoznať požitie alkoholu u
osoby, s ktorou si sadá do motorového vozidla, a to aj v prípade žalobkyne, ktorá v tom čase bola vo

veku 17 rokov, napriek tomu nastúpila do jeho vozidla, v priebehu prepravy z vozidla nevystúpila alebo
inak nezabránila vodičovi v ďalšej jazde, napr. privolaním hliadky PZ SR, čím svojim konaním naplnila
skutkovú podstatu všeobecnej preventívnej povinnosti (§ 441 OZ), ktorá je jednou z príčin vzniku škody
na strane žalobkyne.

7. Na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
špecifikovala príslušenstvo pohľadávky, ktoré si uplatňuje, a to ako úroky z omeškania v zákonnej výške
odo dňa nasledujúceho po vyzvaní žalovaného na plnenie predžalobnou výzvou zo dňa 07.09.2023.
Žalovaný poukázal na to, že predžalobnou výzvou zo dňa 07.09.2023 bol vyzvaný na plnenie, pričom už
12.09.2023 žalobkyňa podala žalobu, nemal teda vôbec čas na to, aby mohol plniť a vykonať šetrenie
potrebné na toto plnenie. Nad rámec toho uplatnil námietku premlčania žalovaných nárokov, a to jednak

čo sa týka doplatku bolestného ako aj nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že
dopravná nehoda sa stala 31.08.2020, pričom žaloba bola podaná 12.09.2023, zo znaleckého posudku
v trestnom konaní pritom vyplýva, že doba liečenia žalobkyne bola 4 mesiace, mal za to, že po troch
mesiacoch od dopravnej nehody a 11 dní po ukončení liečenia a vyšetrovania, čo bolo 30.11.2020 sa
žalobkyňa najneskôr dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, čo znamená, že 30.11.2022

bol nárok na náhradu škody premlčaný. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že
doba liečenia žalobkyne bola 4 mesiace, kedy bolo možné vykonať bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, a teda subjektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 O.z. uplynula
30.12.2022. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalobkyňa poukázala na
to, že trestný rozkaz, ktorým bol vodič odsúdený za predmetný trestný čin, bol vydaný až 26.10.2021,

a teda až týmto okamihom nadobudla jednoznačnú vedomosť o osobe zodpovednej za škodu, nárok
uplatnený žalobou teda nie je premlčaný. Vzniesla tiež námietku rozporu s dobrými mravmi ohľadne
námietky premlčania, a to jednak z dôvodu, že v jej prípade ide o osobu maloletú, ktorá sa doposiaľ
podrobuje rehabilitácií, pričom žalovaný už čiastočne plnil a námietku premlčania mohol teda uplatniť
už predtým ako vôbec čiastočne plnil, a nie až na prvom pojednávaní. Žalovaný poukázal na to, že

trestný rozkaz nemá žiadny vplyv na ustálenie osoby zodpovednej za škodu a vedomosť poškodenej
osoby o tejto osobe, keďže poisteným a vlastníkom vozidla bol pán H. I. a poisťovňa plnila z titulu tohto
poistného vzťahu.

8. Žalovaný v následnom podaní poukázal na to, že žalobkyňa sa nesporne dozvedela o tom, že kto

zodpovedá za spôsobenú škodu bezprostredne po dopravnej nehode, keďže si musela byť vedomá
toho, že v ktorom motorovom vozidle sedela počas dopravnej nehody. Okrem toho jej táto skutočnosť
musela byť zrejmá aj z úkonov a listín vyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva
PZ v Leviciach, sp. zn. ČVS:ORP-501/1-VYS-LV-2020, čo ešte zvýrazňuje jej právne zastúpenie v
konaniach súvisiacich s dopravnou nehodou, a to už v krátkom čase po dopravnej nehode, konkrétne

odo dňa 15.10.2020. Mal za to, že ním uplatnenú námietku premlčania pri nepreukázaných a neskoro
uplatnených nárokoch nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Dodal,
že z predloženého znaleckého posudku č. 44/2020 zo dňa 07.12.2020 v trestnom konaní, sp. zn.
3T/106/2021vyplýva,žedobaliečeniaapráceneschopnosťžalobkynepodopravnejnehodebolavdĺžke
4 mesiace a jej celkové telesné šetrenie po dobu 12 týždňov. S ohľadom na vyššie uvedené mal za to,

že zdravotný stav poškodenej bol pri náhrade za bolesť ustálený v primeranej dobe 11 dní po dopravnej
nehode, keď bola poškodená prepustená z nemocnice, resp. najneskôr po 3 mesiacoch, t.j. 30.11.2020,
keď už nebolo nevyhnutné jej celkové telesné šetrenie. Nárok na náhradu bolesti poškodenej považoval
preto za premlčaný dňa 30.11.2022, keďže subjektívna premlčania doba začala plynúť v momente, keď
sa žalobkyňa dozvedela o jej zraneniach a rozsahu utrpenej bolesti, a to najneskôr dňa 30.11.2020.

K uplatnenému nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že žalobkyňa si tento nárok vo
výške 30.000 eur uplatňuje v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z.z., keďže do tohto času nepredložila
lekársky posudok, a ani len aktuálne lekárske správy s presným popisom a rozsahom trvalých následkov
po dopravnej nehode. Okrem toho mal za to, že na základe daného znaleckého posudku z trestného
konania možno konštatovať, že doba liečenia žalobkyne trvala 4 mesiace, t.j. do 30.12.2022 (zrejme

správne 30.12.2020 – pozn. súdu), teda v tom čase možno považovať zdravotný stav poškodenej
za ustálený a od toho momentu bolo možné vykonať bodové ohodnotenie sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
na náhradu SSU v zmysle § 106 ods. 1 O.z. uplynula preto žalobkyni najneskôr dňa 30.12.2022,v prípade postupu striktne podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. by premlčacia doba uplynula
žalobkyni dňa 31.08.2023.

9. Žalobkyňa vo vzťahu k námietke premlčania poukázala na to, že na začatie subjektívnej premlčacej
lehoty nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený, subjektívna vedomosť
zákonného zástupcu, advokáta či osoby blízkej tak začatie plynutia premlčacej lehoty nespôsobí,
musí ísť preukázateľne o subjektívnu vedomosť poškodeného, zákon vyžaduje dokonanie stavu
vedomia poškodeného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných skutočnostiach. Nestačí teda

možnosťčipravdepodobnosťzískaniatejtovedomosti,poškodenýmusíuvedenýmivedomosťamireálne
disponovať. Uviedla, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty môže byť rozdielny vo vzťahu
k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode, avšak samotná premlčacia lehota
začne plynúť až v momente vedomosti poškodeného o oboch týchto skutočnostiach. V súvislosti s
otázkou jej vedomosti o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, poukázala na § 4 ods. 1 ZoPZP a rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4Cdo/54/2009 a uviedla, že nárok na náhradu škody

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže uplatniť priamo proti poisťovateľovi,
resp. je poisťovateľ povinný nahradiť, iba v prípade, že za vzniknutú škodu zodpovedá osoba, ktorá v
čase škodovej udalosti disponovala vozidlom, ktoré je predmetom príslušného povinného zmluvného
poistenia. Mala za to, že nakoľko až na základe trestného rozkazu bol škodca uznaný za vinného zo
spôsobenia dopravnej nehody a v súvislosti s tým aj za zodpovedného za škodu zapríčinenú danou

dopravnou nehodou, tak ona preukázateľne nadobudla vedomosť o skutočnosti, že osobou, ktorá za
škodu zodpovedá je škodca až vydaním trestného rozkazu, a preto subjektívna premlčacia lehota
vzťahujúca sa na žalobou uplatňované nároky začala plynúť najskôr dňa 26.10.2021 a uplynula by dňa
26.10.2023, pričom žaloba bola podaná dňa 11.09.2023, a preto žaloba bola podaná ešte pred márnym
uplynutím predmetnej premlčacej lehoty. Zároveň poukázala na to, že tvrdenie žalovaného, že doba

liečenia žalobkyne bola 4 mesiace považuje za účelovú dezinterpretáciu znaleckého posudku, v ktorom
znalec J. iba uviedol, že dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti v trvaní cca 4 mesiace považuje
za primeranú, pričom predmetom znaleckého posudku nebolo posúdenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Uviedla, že v predmetnom prípade síce bola prepustená z hospitalizácie v Detskej fakultnej
nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica dňa 11.09.2020, avšak jej liečba a rehabilitácia prebiehala

naďalej. Mala za to, že s ohľadom na mieru poškodenia zdravia a spôsob, akým poškodenie zdravia
sťažilo jej spoločenské uplatnenie k ustáleniu jej zdravotného stavu v prípade sťaženia spoločenského
uplatnenia mohlo dôjsť najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa jej prepustenia z hospitalizácie v
Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, t. j. dňa 11.09.2021, a preto subjektívna
premlčacia lehota nemohla uplynúť pred podaním žaloby. Poukázala na to, že uvedené však nič

nemení na veci, že vedomosť o osobe, ktorá zodpovedá za škodu nadobudla najskôr dňa 26.10.2021,
a preto subjektívna premlčacia lehota vzťahujúca sa na uplatňované nároky mohla uplynúť najskôr
dňa 26.10.2023, t. j. po podaní žaloby. Okrem toho poukázala na to, že žalovaný vzniesol námietku
premlčania prvýkrát až na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.06.2024, pričom po podaní žaloby zo
dňa 11.09.2023, žalovaný dňa 18.10.2023 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že zlikvidoval

nahlásenú škodovú udalosť a poistné plnenie vo vzťahu k nároku na náhradu za bolesť vo výške
10.854.48 eur poukázal na bankový účet právneho zástupcu žalobkyne v prospech žalobkyne, pričom
ešte dňa 12.10.2023 jej bola zaslaná zo strany žalovaného výzva na preukázanie uplatňovaných
nárokov. Poukázala na to, že zvyšnú časť nároku na náhradu za bolesť vo výške 4.651,92 eur žalovaný
nevyplatil z dôvodu domnelej spoluúčasti žalobkyne na vzniku škody, pričom námietku premlčania

neuplatnil ani vo vyjadrení k žalobe ani v duplike. Uviedla, že žalovaný mal nielen dostatok príležitostí
vzniesť v konaní o žalobe námietku premlčania, ale aj s ohľadom na kapacitu svojho zamestnaneckého
personáluzameranéhonaprávnučinnosťatotožnosťosôbprirealizáciipredchádzajúcichpodaní,musel
mať vytvorený právny názor o márnom uplynutí premlčacej lehoty vo vzťahu k žalobou uplatňovaným
nárokom. Mala za to, že s ohľadom na odlišné skutkové postavenie jej a žalovaného, ako aj na očividný

ľahostajný prístup žalovaného ku konaniu o žalobe, by súd nemal prihliadnuť na námietku premlčania
z titulu sudcovskej koncentrácie konania. Okrem toho upriamila pozornosť na princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“, v súlade s ktorým by súd nemal poskytnúť žalovanému právnu ochranu v súvislosti s
uplatnením námietky premlčania. Ďalej argumentovala, že žalovaný podľa všetkého mal už v čase
doručenia žaloby vytvorený právny názor o premlčaní uplatňovaných právnych nárokov, avšak aj napriek

tomu v rozpore s hospodárnosťou konania a požiadavkou bdelosti pri ochrane svojich práv, námietku
premlčania uplatnil až takmer po roku od podania žaloby, hoci na to mal viacero príležitostí (pri likvidácii
škodovej udalosti, vo vyjadrení k žalobe, v duplike), pričom ak by súd uznal námietku premlčania za
dôvodnú, tak všetka jej procesná aktivita by bola márna a jej nároky by ostali neuspokojené, navyšeby bola povinná, v súdom stanovenom rozsahu, nahradiť žalovanému trovy konania. Dôvodila tiež,
že s ohľadom na jej postavenie v porovnaní so žalovaným, ktorý je multimiliónovou korporáciou s
vlastným právnym oddelením, vznesenie námietky premlčania odporuje nielen hospodárnosti konania,

ale v dôsledku neohľaduplnosti a vypočítavosti žalovaného aj poškodzuje jej práva a právom chránené
záujmy, a preto by súd nemal prihliadnuť na námietku premlčania aj pre jej rozpor s dobrými mravmi.

10. Žalovaný v reakcií na uvedené poukázal na to, že vychádzajúc z listín nachádzajúcich sa v súdnom
spise, najmä z vybraných častí znaleckého posudku zo dňa 07.12.2020, č. 44/2020, vypracovaného

znalcom MUDr. Lucianom Šuplatom vyplýva, že žalobkyňa pred OČTK vypovedala už 16.10.2020,
pričom na uvedený úkon musela byť vopred predvolaná a súčasne, resp. ešte predtým musela byť
zo zákona upovedomená v zmysle § 199 Trestného zákona o začatí trestného stíhania, žalobkyňa
k žalobe súčasne priložila uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 01.09.2020, v ktorom je
zachytený skutkový dej dopravnej nehody, aj s identifikáciou motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu,
v predmetom uznesení je aj stotožnený vlastník a držiteľ motorového vozidla Hyundai Coupe s EČV:

A., keďže sa tam nachádza jeho identifikácia ako B. I., s dátumom narodenia a aj adresou jeho
pobytu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobkyňa sa o osobe, resp. o vlastníkovi motorového
vozidla, ktoré jej spôsobilo škodu a ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej dozvedela
najneskôr dňom doručenia uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 01.09.2020, a to niekedy v
priebehu septembra, resp. najneskôr začiatkom októbra 2021. Dôvodil, že žalobkyňa už v tomto období

disponovala s dostatočnými informáciami o zodpovednostnom subjekte voči ktorému si aj podanou
žalobou uplatňuje náhradu škody. Zdôraznil, pri uplatnení nárokov z PZP nie je potrebná presná
identifikácia vlastníka motorového vozidla, keďže zmyslom právnej úpravy je uľahčiť poškodenému
postup aj tým, že na uplatnenie jeho nárokov postačuje poznať len údaj o EČV motorového vozidla,
ktoré spôsobilo škodu a na základe tejto informácie sa následne poškodená osoba môže takpovediac v

momente prostredníctvom verejne dostupnej elektronickej služby Slovenskej kancelárie poisťovateľov
dozvedieť o poisťovateľovi daného motorového vozidla, ktorého prevádzka jej spôsobila škodu. Vo
vzťahu k včasnosti uplatnenej námietky premlčania uviedol, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 14/2008) je možné účinne vzniesť námietku
premlčania dokonca aj počas odvolacieho konania, keďže sa námietky premlčania netýka koncentračná

zásada civilného konania. Na druhej strane poukázal na to, že žalobkynin prístup k uplatneniu je
porušením koncentračnej zásady, keďže do tohto času neuniesla ani dôkazné bremeno o dôvodnosti
uplatneného nároku na SSU, ktoré vyžaduje zákonodarca v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

11. Žalobkyňa zopakovala, že na začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nestačí, aby vedomosť
(o škode a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá) nadobudla iná osoba než poškodený a súčasne
nestačí iba možnosť či pravdepodobnosť získania vedomosti poškodeného o týchto skutočnostiach,
ale poškodený musí uvedenými vedomosťami reálne a preukázateľne disponovať. Zotrvala na tom,
že vedomosť o osobe škodcu nadobudla až na základe trestného rozkazu zo dňa 26.10.2021, sp. zn.

3T/106/2021, v ktorom ju súd navyše odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
Poukázal na to, že v priebehu časti trestného konania bola neplnoletá (do 08.03.2021) a na základe
plnomocenstva udeleného jej zákonným zástupcom bola zastúpená jej predchádzajúcim právnym
zástupcom - Mgr. Vitaliym Nosom, ktorý voči škodcovi v jej mene a na jej účet uplatnil príslušný nárok
na náhradu škody. Uviedla, že subjektívna vedomosť zákonného zástupcu, advokáta či osoby blízkej

začatie plynutia premlčacej lehoty nespôsobí, rovnako jej výpoveď, či začatie trestného stíhania vo
veci, nemožno považovať sa skutočnosti zakladajúce jej vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá.
Poukázal na to, že prvá písomnosť jej bola zo strany škodcu doručená bezprostredne až v marci
2024, keď jej Okresný súd Martin doručil ospravedlnenie škodcu urobené v súvislosti s konaním o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu. Napokon uviedla, že s ohľadom na princíp hospodárnosti

civilného sporového konania, za predpokladu, že súd uzná námietku premlčania za neopodstatnenú,
tak bez zbytočného odkladu podnikne všetky kroky nevyhnutné k zadováženiu príslušného lekárskeho
posudku o bodovom ohodnotení jej sťaženia spoločenského uplatnenia a bezodkladne upraví výšku
žalobného nároku podľa lekárskeho posudku.

12. Žalovaný zotrval na tom, že žalobkyňa sa o zodpovednostnom subjekte dozvedela už v deň
dopravnej nehody, pričom nie je sporné, že ktoré motorové vozidlo spôsobilo škodu preto sa
žalobkyňa v prípade uplatnenia náhrady škody z povinného zmluvného poistenia dozvedela o škodcovi
bezprostredne po dopravnej nehode, keďže už v tom čase disponovala informáciami potrebnými kidentifikácií zodpovednostného subjektu. Poukázal pritom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1Cdo /82/2009) ako aj na
rozhodnutie zo dňa 21.08.2008 sp. zn. 3Cdo/35/2008, v ktorom súd ustálil, že „rozhodujúcim teda je,

kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie či a kedy si mohol na
ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby, či si overiť jej identitu. Začiatok behu
subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov,
alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých
má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá

je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určenie osoby zodpovednej za
vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať,
aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých
sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná“. Mal za to, že žalobkyňa v
danom čase vedela v ktorom motorovom vozidle sedela počas dopravnej nehody, a keďže v jej prípade
nedošlo k stretu prevádzok, preukázateľne disponovala už v deň dopravnej nehody informáciami na

základe vedomosť o škodcovi, t. j. 30.08.2020. V tejto súvislosti poukázala tiež na rozhodnutie NS ČR zo
dňa 30.04.1991, sp. zn. CT64/90 (R6/92) v ktorom sa uvádza „osoba zodpovedná za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla nie je zistená, ak nie je známe, ktoré vozidlo škodu spôsobilo“ - ak
teda bolo v čase dopravnej nehody známe vozidlo, ktoré dopravnú nehodu spôsobilo, bola známa aj
osoba, ktorá zodpovedá za škodu.“ Zhrnul, že je preukázané, že v čase škodovej udalosti bolo motorové

vozidlo poisteného pre žalobkyňu známe, a preto v zmysle rozhodovacej praxe aj osoba, ktorá za
škodu zodpovedá. Žalobkyňa teda disponovala v čase dopravnej nehody potrebnými informáciami na
identifikáciu motorového vozidla, ktoré jej spôsobilo škodu a keďže v tom čase ešte nebol známy rozsah
poškodenia jej zdravia, a tak nemohla svoje nároky uplatniť pred súdom. Zdravotný stav žalobkyne sa
na základe do tohto času zisteného skutkového stavu ustálil najneskôr rok po dopravnej nehode, t.j.

30.08.2021, kedy už bolo možné vykonať bodové ohodnotenie v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., a teda
od toho okamihu žalobkyni plynie premlčacia doba na náhradu škody na zdraví, ktorá jej však márne
uplynula ešte pred podaním žaloby. S ohľadom na to mal za to, že žalobkyňou uplatnené nároky sú
premlčané a prostredníctvom súdu nevymáhateľné.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

13.1. Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T 106/2021-379 zo dňa 26.10.2021 bol
obvinený D. E., nar. XX.XX.XXXX v Zabkowice Slaskie, Poľská republika, trvale bytom F., G. XXX, XX, K.
L. uznaný vinným, že dňa 31.08.2020 v čase o 15.15 hod. viedol osobné na ceste I. triedy č. 66 v smere

od obce Dudince na obec Hokovce v okrese Levice, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov,
čo sa následne pri vykonanej dychovej skúške v čase o 15.41 hodine prejavilo ako 0,79 miligramu
etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, a napriek tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia,
osobnémotorovévozidloznačkyHyundaiCoupe,sevidenčnýmčíslomA.,pričomvovysokejrýchlostipo
ukončení predbiehacieho manévru pred prejazdom do ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy

svojim schopnostiam a povahe vozovky a v dôsledku porušenia ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a/,
písmeno d/ a § 16 odsek 1 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, uviedol vozidlo do šmyku, po čom sa stalo neovládateľné, vyšlo
mimo cestu vpravo, kde došlo k nárazu do svahu priekopy a k jeho viacnásobnej rotácii, až napokon
zostalo stáť na kolesách, následkom čoho utrpela (okrem ďalších spolucestujúcich) žalobkyňa ako

spolujazdkyňasediacanazadnomsedadlezavodičom,natrhnutiepečene,natrhnutiesleziny,zlomeninu
tela7.,9.-12hrudnéhostavca,zlomeninupriečnehovýbežku12.hrudníkovéhostavca,1.a2.bedrového
stavca vľavo, pomliaždenie tváre, tržne zmliaždenú ranu ľavej bedrovej oblasti a hryznú ranu dolnej pery
úst a jazyka, vyžadujúce si hospitalizáciu v nemocničnom zariadení v trvaní 11 dní, znehybnenie trupu
snímateľným korzetom v trvaní 8 týždňov, celkové telesné šetrenie v trvaní do 12 týždňov a primeranú

dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní cca 4 mesiace, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú
ujmu na zdrví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky
činnosť, pri ktorej by ohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona

číslo 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona číslo 474/2019 Zbierky zákonov s poukazom na § 138
písmeno h/ Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona číslo 474/2019 Zbierky zákonov, za čo
bol odsúdený podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona číslo 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákonačíslo 474/2019 Zbierky zákonov / ďalej len Trestného zákona / za použitia § 38 odsek 2, 3, § 36 písmeno
j/, l/, § 37 písmeno h/, § 41 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 353 odsek 2 Trestného
poriadku, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky, podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného

zákona, bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 / šesť / rokov. Poškodení (medzi nimi aj
žalobkyňa) boli s nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

13.2. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach ČVS:ORP-501/1-VYS-LV-2020
zo dňa 01.09.2020 bolo D. E. vznesené obvinenie za súčasného začatia trestného stíhania pre vyššie
uvedený skutok a dňa 13.07.2021 bola na neho Okresnou Prokuratúrou Levice podaná obžaloba.
V odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia sa konštatuje, že v trestnom konaní bol vypočutý
v procesnom postavení svedka poškodeného B. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že v evidencii vozidiel je napísaný ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla Hyundai Coupe,

TEČ A., avšak toto vozidlo je majetkom D. E., ktorý ešte nemá vybavený pobytový preukaz na území
Slovenska, z toho dôvodu je vozidlo písané na jeho meno. D. E. bol u neho ubytovaný v rodinnom dome
v Dudinciach, nakoľko sa na území Slovenskej republiky zdržiaval pracovne.

13.3. Zo znaleckého posudku MUDr. Luciana Šuplatu č. 44/2020 zo dňa 07.12.2020 vypracovaného

v trestnom konaní súd zistil, že bolestné za utrpené zranenie žalobkyne podľa zákona č. 437/2004 Z.z.
bolo stanovené na 710 bodov, čo predstavovalo náhradu za bolesť 21,8x710 = 15.506,40 eura. Zároveň
sa na strane 58 znaleckého posudku konštatuje, že „Poškodená A. A. v zápisnici o výsluchu svedka zo
dňa 16.10.2020 uviedla: ... „ išli sme celkovo štyria, ja, kamarát B. A., kamarátka G. L. a M. K.. Nasadli
sme D. do jeho auta zn. Hyundai Coupe FX, pričom ja som sedela za vodičom, vedľa mňa v strede bola

Daria a vedľa nej, za spolujazdcom sedel Vladyslav, vpredu vedľa vodiča sedela Alyna. Spomínam si, že
len M. sa na prednom sedadle vedľa šoféra pripútala bezpečnostným pásom. My vzadu sme pripútaný
neboli nikto.... Ako sme vyšli na hlavnú cestu z G., D. predbiehal autá a pamätám si, že na niektorom
úsek cesty som videla na vlastné oči tachometer, ktorý ukazoval 180km/h. Ďalej si spomínam, že bola
jednaľavotočivázákruta,kdepredňouD.predbiehal,myslím,ženákladnéautopredktorýmboloosobné

auto, pričom obe autá predbiehal naraz. Viem, že sme dostali šmyk alebo niečo podobné, došlo k nárazu
do stromu a následne sme sa päťkrát otočili cez strechu. Následne si pamätám už len príchod sanitky.“
Tiež v ňom znalec konštatuje, že spôsob vzniku zranení korešponduje s výpoveďou poškodenej A. A.,
resp. s predpokladaným nehodovým dejom.

13.4. Z prepúšťacej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, Kliniky detskej
chirurgie SZU – Väčšie deti, zo dňa 11.09.2020 súd zistil, že žalobkyňa bola dňa 11.09.2020 prepustená
z hospitalizácie.

13.5. Predžalobnou výzvou zo dňa 07.09.2023 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady za

bolesť vo výške 15.506,40 eura a zároveň si uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
s tým, že výšku zašle dodatočne žalovanému.

13.6. Z likvidácie škodovej udalosti – oznámenie o úhrade plnenia zo dňa 18.10.2023 súd zistil, že
žalovaný oznámil žalobkyni, že zlikvidoval škodovú udalosť zo dňa 31.08.2020 a poistné plnenie vo

výške 10.854,48 eura poukazuje na bankový účet s tým, že náhradu škody za bolesť krátil o 30%
spoluvinu, nakoľko sadla do vozidla, kde vodič bol pod vplyvom alkoholu a bez vodičského oprávnenia.

13.7. Zo zápisnice o výsluchu obvineného D. E. zo dňa 01.09.2020 v trestnom konaní súd zistil, že
vozidlo značky HYUNDAI Coupe, s evidenčným číslom EČ: A. kúpil 25.7.2020 v Nemecku, keď tam bol

na montáži, ale keďže nemal vybavené dokumenty, tak auto prihlásil na mesačné prevozné značky a
ako majiteľa uviedol B. I.. Auto stálo u Vlada pod domom, on u tohto B. aj býval v Dudinciach na Malom
rade v ubytovni. U neho si prenajímal izbu. Včera dňa 31.8.2020 spal celý deň, pretože deň predtým
mali grilovačku s oslavou a tam pili alkohol od večera od deviatej do rána do šiestej až siedmej. Tam pil
Metaxu, Karpatské brandy, za celú noc vypil asi dve fľaše tvrdého alkoholu. Pivo ani víno nepil. Šiel spať

až okolo ôsmej. Zobudil sa okolo 13.00 hod. vypil dve kávy a dal cigaretu. Uviedol, že v tej ubytovni u
Vlada bývali aj ukrajinské dievčatá, boli tam už tri až štyri dni v karanténe. Boli s nimi chvíľu aj na tej
grilovačke. B. sa ho spýtal telefonicky asi o 14.00 hod., či by bol schopný zaviezť dievčatá do Hokoviec,
aby upratali ubytovňu v Hokovciach. On sa cítil dobre, zdalo sa mu, že sa dobre cíti, zdalo sa mu, že už jetriezvy. B. povedal do telefónu, že je to krátka trasa a je schopný túto trasu autom prejsť. Vlado nevedel,
že nemá vodičák. Potom okolo tretej nastúpili do auta spolu so ním päť ľudí. Vedľa neho sedela jedna
dievčina, vzadu dve dievčatá a jeden chlapec. Keď si sadol za volant, dobre sa cítil, reagoval dobre,

nezbadal na sebe žiadne divné a zvláštne príznaky. Počas jazdy sa nerozprávali vôbec, rádio v aute
bolo zapnuté. Keď vyšiel z Dudiniec tak pridal plyn, rozbehol auto a šiel rýchlosťou 100 km/hod až 120
km/hod. Pásy mal zapnuté aj spolusediaca dievčina, vzadu nevie či mali pásy, strecha bola otvorená
na aute. Išiel asi 120 km rýchlosťou, uvidel zákrutu ľavotočivú pred Hokovcami, začal brzdiť, zašiel ku
kraju, dostal šmyk a vozidlo zostalo neovládateľné. Auto vystrelilo mimo cesty na pole, otočilo ich dvakrát

bokom a auto zostalo stáť na kolesách. Bol pri vedomí a potom keď auto zastalo, tak videl, že všetci sú
porozhadzovaní a jedno dievča videl, že je mimo auta na poli, kde ležalo na chrbte. Ostatní vyšli z auta
von bez pomoci, on prišiel k tomu dievčat na poli a začal jej poskytovať prvú pomoc.

13.8. Zo zápisnice o výsluchu svedka – osoby mladšej ako 18 rokov zo dňa 16.10.2020 v trestnom
konaní súd zistil, že v uvedený deň bola osobne vypočutá v predmetnej trestnej veci žalobkyňa.

13.9. Zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 16.10.2020 v trestnom konaní
a plnomocenstva zo dňa 16.10.2020 súd zistil, že žalobkyňa ako poškodená splnomocnila v trestnom
konaní na zastupovanie advokáta Mgr. Vitaliyho Nosu.

14. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

14.1. Podľa článku 11 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z
12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Brusel Ia“) poistiteľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať na súdoch

členského štátu, na území ktorého má bydlisko.

14.2. Podľa článku 12 prvá veta nariadenia Brusel Ia pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu
alebo poistenie nehnuteľného majetku, možno poistiteľa okrem toho žalovať na súdoch podľa miesta,
kde došlo k poistnej udalosti.

14.3. Podľa článku 13 ods. 2 nariadenia Brusel Ia články 10, 11 a 12 sa uplatnia na konania začaté
poškodeným proti poistiteľovi, ak sú takéto priame žaloby prípustné.

14.4. Podľa čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (vyhláška ministra zahraničných

vecí z 23. augusta 1976 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody) rozhodným právom sú
vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

14.5. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14.6. Podľa § 420 ods. 3 O.z. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14.7. Podľa § 427 ods. 1 O.z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14.8. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

14.9. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za

škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

14.10. Podľa § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

14.11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnejzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo

odstraňovaniu jeho následkov.

14.12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

14.13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

14.14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

14.15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

14.16. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

14.17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č.381/2001Z.z.“) poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14.18. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

14.19. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14.20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14.21. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.22)

14.22. Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.23.Podľa§100ods.2O.z.premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

14.24. Podľa § 106 ods. 1 O.z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14.25. Podľa § 106 ods. 2 O.z. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.15. Medzi stranami nebolo sporné (bolo to preukázané aj predloženými dôkazmi), že žalobkyňa utrpela
škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody dňa 31.08.2020 zavinenej vodičom motorového vozidla

Hyundai Coupe EČV KA 993 BH D. E., ktorý bol za uvedený skutok právoplatne uznaný za vinného a bol
mu uložený trest v trestnom konaní. Z predložených dôkazov pritom vyplýva, že D. E. bol aj (skutočným)
prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, keďže zo zápisnice o výsluchu obvineného D.
E. zo dňa 01.09.2020 v trestnom konaní vyplýva, že menovaný motorové vozidlo kúpil 25.7.2020
v Nemecku, keď tam bol na montáži, ale keďže nemal vybavené dokumenty tak auto prihlásil na

mesačné prevozné značky a ako majiteľa uviedol B. I.. Z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Leviciach ČVS:ORP-501/1-VYS-LV-2020 zo dňa 01.09.2020 zase vyplýva, že
B. I. vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že v evidencii vozidiel je napísaný ako držiteľ
avlastníkosobnéhomotorovéhovozidla,avšaktotovozidlojemajetkomD.E.,ktorýeštenemávybavený
pobytový preukaz na území Slovenska, z toho dôvodu je vozidlo písané na jeho meno. K tomu súd
uvádza, že vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 O.z. považuje subjekt, ktorý má

právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má
dlhodobejšieúčelovéurčenie.Pôjdetedaosubjekt,naktoréhoúčet,nebezpečenstvoavzáujmektorého
sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva, t. j. takú osobu, ktorá v prevažujúcej miere profituje
z prevádzky, má záujem na prevádzke daného dopravného prostriedku a znáša finančné náklady na
jeho prevádzku. Podmienka možnosti faktickej a právnej dispozície s dopravným prostriedkom musí byť

splnená kumulatívne. Musí ísť teda o možnosť tak organizovaného užívania a využívania dopravného
prostriedku na účel, na ktorý daný dopravný prostriedok slúži (najmä na jazdu), ako aj o možnosť
právnej dispozície s dopravným prostriedkom v rozsahu, v ktorom bola na subjekt prevádzkovateľa
prenesená alebo v rozsahu, v ktorom obvykle vyplýva z daného spôsobu a účelu faktickej dispozície. Na
priznanie postavenia prevádzkovateľa nestačí iba samotná právna možnosť nakladania s dopravným

prostriedkom bez faktického ovládania, na druhej strane je však nedostačujúca aj iba samotná možnosť
fyzickej dispozície s ním. Primárnym je časový faktor faktickej dispozície, keďže prevádzka dopravného
prostriedku (resp. možnosť dispozície) sa viaže na splnenie podmienky dlhodobosti. Ďalšie faktory, ktoré
je potrebné zohľadniť, je starostlivosť o dopravný prostriedok zo stránky finančnej a technickej, t. j. kto
reálne zabezpečuje bežnú údržbu, nevyhnutné a iné opravy, technické úpravy, kto uvedené opravy a

úpravy uhrádza, kto hradí bežné prevádzkové náklady, atď. a v neposlednom rade je potrebné skúmať
charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a jeho užívateľa (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 154/2018 zo dňa 22.07.2020). V danom prípade bol D. E. tou
osobou, ktorá mala právnu a faktickú možnosť disponovať predmetným motorovým vozidlom, pričom
táto dispozícia mala dlhodobejšie účelové určenie, bol skutočným vlastníkom a držiteľom motorového

vozidla, pričom B. I. bol iba osobou formálne zapísanou v evidencii motorových vozidiel, ktorá má iba
evidenčný charakter. V konečnom dôsledku však bolo bez zásadnejšej právnej relevancie na výsledok
sporu to, kto bol prevádzkovateľom motorového vozidla (či D. E. alebo B. I.), keďže žalovaným bola
poisťovňa, v ktorej bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z., pričom jej zodpovednosť

je v zmysle predmetného zákona daná škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla bez
ohľadu na to, či ide o zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
na základe zavinenia alebo o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 54/2009 zo dňa 31.08.2010, publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32, ročník 2014).

Zodpovednosť vodiča a prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu na zdraví žalobkyne bola daná
ustanovením § 420 ods. 1 O.z. a § 427 ods. 1, 2 O.z. v spojení s § 429 O.z., a keďže motorové vozidlo
bolovčasedopravnejnehodypovinnezmluvnepoistenéužalovaného,bolaspoukazomnaustanovenie
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. daná pasívna
vecná legitimácia žalovaného v konaní.

16. Keďže žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania žalovaného nároku, súd sa v prvom rade
zaoberal tým, či je táto námietka dôvodná.

17. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných

dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osobanemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v civilnom sporovom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia
veta O.z.). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť

vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porov. R 29/1983).

18. V prípade práva na náhradu škody je premlčacia doba upravená v ustanoveniach § 106 ods. 1, 2 a 3
O.z.. Občiansky zákonník ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 O.z.) a objektívnu (§
106 ods. 2 O.z.). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa

premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. V prípade
škody na zdraví sa pritom objektívna premlčacia doba neuplatní. Občiansky zákonník viaže premlčanie
práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti
poškodeného: a/ o škode – majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu

k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2010 zo dňa 27.01.2011). Premlčacia doba pri práve na náhradu
škody upravená v ustanovení § 106 O.z. sa uplatní aj vo vzťahu k žalovanému ako poisťovateľovi
v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z..

19. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy
poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a
nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre
neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v
súdnom konaní preukázať V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o škode v

čase, kedy sa jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti.
O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, kedy sa po
skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu
jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré
má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4 Cdo 152/2010 zo dňa 28.02.2011). Ďalším prvkom subjektívnej stránky poškodeného
je vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. V tejto súvislosti
platí, že o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získal informáciu,
na základe ktorej si môže urobiť dostatočný úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa
vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť záver o možnej zodpovednosti určitého

subjektu. Nemusí ísť priamo o skutočné zistenie zodpovednej osoby, ale stačí, ak skutkové okolnosti,
ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu. V uvedenom
okamihu nemusí byť daná nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho
zodpovednosti. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.1Cdo82/2009zodňa28.05.2010,uverejnenývZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 16, ročník 2014, ktorého právna veta znie: „Poškodený sa dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného
získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu
nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom

subjekte a o jeho zodpovednosti.“ Najvyšší súd v uvedenom rozsudku tiež konštatoval, že „Názor
žalobcu, že vedomosť, o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, získal žalobca až od 30. júna 2001,
kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1 T 170/2001 z 31. mája
2001, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l Tr. zákona a žalobca
bol ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (a

teda že k tomuto dňu sa viaže začatie plynutia premlčacej doby u práva na náhradu škody), nie je
správny. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľné
získal informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nejedná sa tu preto o nespochybniteľnú
istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte a ani o stav právneho záveru o zodpovednosti tejto osoby.

Žalobca ako právnická osoba získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného ako
za škodu zodpovedajúceho subjektu tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal odvolací
súd (prostredníctvom starostu H. N. pri preberaní úradu 29. novembra 2000 na zasadnutí obecného
zastupiteľstva), nie teda až z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1 T 170/2001 z 31. mája2001. Táto skutočná znalosť škodcu (presnejšie: osoby zodpovedajúcej za škodu; v danom prípade
ide síce o tú istú osobu, avšak v určitých prípadoch ten, kto škodu spôsobil – „škodca“, nemusí za
škodu zodpovedať a zodpovedajúcim subjektom bude iná osoba), ktorou od uvedeného dňa žalobca

disponoval, by už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby
sa plynutie tzv. subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody viažuce sa k nastolenej
otázke, kedy sa žalobca dozvedel, kto za o škodu zodpovedá, začalo odvíjať až od právoplatnosti
uvedeného rozsudku, ako to požaduje dovolateľ“... „Názor žalobcu, že subjektívna premlčacia doba v
tejto právnej veci začala plynúť až od právoplatnosti uvedeného trestného rozsudku - 30. júna 2001 (t.j.

žežalobcazískalažodtohtodátumupozitívnuvedomosťožalovanomakootom,ktozavzniknutúškodu
zodpovedá, a že preto sa jeho právo proti žalovanému nepremlčalo), chybne stotožňuje (odvodzuje)
začiatok plynutia tejto premlčacej doby s dátumom právoplatnosti rozsudku v trestnej veci žalovaného,
prehliadajúc preukázanú skoršiu vedomosť žalobcu o žalovanom ako osobe – subjekte , ktorý za
vzniknutú škodu zodpovedá.“ Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 60/2020 zo dňa 14.07.2022, v ktorom najvyšší súd konštatoval cit.: „V danom prípade

ide o škodu, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorú sa vzťahuje prioritne
zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 15 upravuje oprávnenie
poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. V rozhodnutí sp. zn.
4Cdo/146/2020 najvyšší súd uviedol, že v povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený

môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu,
alebo od poisťovateľa ako priamy nárok, pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ má
pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu
priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu

otázky premlčania. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa proti poškodenému je v takom prípade
obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa proti veriteľovi, t. j., že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý
dlh,pričomveriteľnemôžedostaťtoistéplneniedvakrát(por.ajrozsudoknajvyššiehosúduz27.augusta
2014 sp. zn. 2MCdo/9/2013). Vo veci sp. zn. 5Cdo/102/2017 dovolací súd vyslovil, že „ustanovenie §
15 zákona č. 381/2001 Z. z upravuje (iba) to, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa uplatňuje rovnaká

právna úprava dĺžky premlčacej doby, ale v žiadnom prípade ho nemožno interpretovať tak, že napr.
eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa jedného subjektu predstavuje automaticky
spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa druhého subjektu. Objektívne môže nastať situácia
(ako v prejednávanom spore), keď si poškodený (resp. poškodení) uplatnil (uplatnili) nárok v trestnom
konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi), a teda v takom prípade logicky dôjde k spočívaniu

premlčacej doby (len) vo vzťahu k tejto osobe. Rovnaká právna úprava dĺžky premlčacej doby teda
neznamenáajrovnaképlynutiesubjektívnejdoby.Tátozačínaplynúťvzávislostiodskutočnejvedomosti
o osobe, ktorá je povinná jej vzniknutú škodu nahradiť. Vo vzťahu k škodcovi môže teda začať plynúť
skôr, čo je obyčajne okamihom, keď sa identifikuje prevádzkovateľ motorového vozidla. U poisťovni je
to okamih, keď sa zidentifikuje poisťovateľ zapísaný v registri (§ 25), ktorý obsahuje údaje o poistení

zodpovednosti podľa § 11 Zákona č. 381/2001 Z. z.“

20. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov a aplikujúc ich na skutkový stav prejednávanej veci
možno konštatovať, že žalobkyňa sa v prípade nároku na náhradu škody za bolesť dozvedela o
škode (najneskôr) v čase, keď bol vyhotovený znalecký posudok MUDr. Luciana Šuplatu č. 44/2020

dňa 07.12.2020 v trestnom konaní, v ktorom bolo vykonané bodové ohodnotenie bolesti za utrpené
zranenie žalobkyne podľa zákona č. 437/2004 Z.z. (stanovené na 710 bodov - 15.506,40 eura).
V prípade škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa žalobkyňa dozvedela o škode
v čase, kedy sa po skončení liečby jej zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom
rozsahu k sťaženiu jej uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy bolo možné na základe

skutkových okolností, ktoré mala k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie. V zmysle § 8 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z.z. pritom platí, že lekársky posudok (na základe ktorého sa ohodnocuje sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.) sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla
až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Keďže v konaní nebol preukázaný skorší

okamih ustálenia zdravotného stavu žalobkyne ako rok od poškodenia jej zdravia pri dopravnej nehode
dňa 31.08.2020, ani neskorší okamih (žiadny dôkaz na túto skutočnosť nebol navrhnutý, hoci súd
na pojednávaní konanom dňa 10.10.2025 na túto skutočnosť upozornil s tým, že bude vychádzať
z dátumu 31.08.2021), súd vychádzal z predmetného ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.aokamihustáleniazdravotnéhostavužalobkynenaúčelymožnostiobjektívnehovykonaniaohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne stanovil na 31.08.2021. Súd v tejto súvislosti len okraj
uvádza, že žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia výšky uplatneného

nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (teda nie za účelom stanovenia okamihu
ustálenia jej zdravotného stavu na tento účel), pričom tento návrh neprípustne podmieňovala tým, že
ho navrhuje až pre prípad, že žalovaný so zadaním vypracovania súkromného znaleckého posudku
z jej strany konkrétnemu znalcovi MUDr. Michalovi Božíkovi nebude súhlasiť alebo sa k jej návrhu
opomenie vyjadriť. Sama pritom (v replike) uviedla, že cit.: „... si je Žalobkyňa vedomá svojho dôkazného

bremena vo vzťahu k preukázaniu nárokovanej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Preto požiadala o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, v súvislosti s určením výšky nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, znalca D. D. N., K. XX, XXX XX N., zapísaného
v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. 915057 (ďalej len „Znalec“),
ktorý Žalobkyni zaslal cenovú ponuku na vypracovanie znaleckého posudku. Za účelom zachovania
zásady hospodárnosti súdneho konania Žalobkyňa, týmto žiada Žalovanú, aby sa vyjadrila či súhlasí so

zadaním vypracovania znaleckého posudku v súvislosti s určením výšky nároku Žalobkyne na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, Znalcovi a či bude rešpektovať jeho závery. Predmetným
postupom má Žalobkyňa záujem predísť rozporovaniu záverov Znalca zo strany Žalovanej, ktoré
by mohlo viesť až k vypracovávaniu tzv. revízneho znaleckého posudku, a tým aj k zbytočnému
predražovaniu súdneho konania. Žalobkyňa si je súčasne vedomá procesných pravidiel sudcovskej a

zákonnej koncentrácie konania, a preto pre prípad, že Žalovaná so zadaním vypracovania znaleckého
posudku, v súvislosti s určením výšky nároku Žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, Znalcovi nebude súhlasiť alebo sa k návrhu Žalobkyne opomenie vyjadriť, tak Žalobkyňa
navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca podľa § 207 CSP za účelom
posúdenia výšky uplatneného nároku Žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.“

Takéto „podmieňované“ navrhovanie dokazovania v civilnom sporovom konaní ovládanom prejednacou
zásadou a kontradiktórnosťou konania považuje súd za nedôvodné a irelevantné, keď žalobkyňa chcela
de facto zaviazať žalovaného tým, že bude vopred akceptovať závery ňou vybratého znalca a nebude
voči nim namietať s tým, že v opačnom prípade „preniesla“ svoju dôkaznú povinnosť a zodpovednosť
za jej splnenie na súd, ktorého „zaviazala“ zabezpečením tohto dôkazu namiesto nej.

21. Pokiaľ ide o vedomosť žalobkyne o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom
subjekte, súd zastáva názor, že žalobkyňa túto vedomosť získala už v okamihu dopravnej nehody.
Už v tomto okamihu totiž žalobkyňa získala informáciu, na základe ktorej si mohla urobiť dostatočný
úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda získala vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré boli

spôsobilé urobiť záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Žalobkyňa už v tomto okamihu mala
vedomosť o osobe vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu ako aj o motorovom vozidle, v ktorom
sa viezla. Už v tomto okamihu teda mala vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré boli spôsobilé
urobiť záver o zodpovednosti žalovaného, voči ktorému sa rozhodla touto žalobou uplatniť svoje nároky.
V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz

64/90 zo dňa 30.04.1991 (R 6/92), v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že „Osoba odpovědná za
škodu způsobenou provozem motorového vozidla není zjištěna, jestliže není známo, které vozidlo škodu
způsobilo (nikoli tedy je-li skutkově sporné, kdo toto vozidlo řídil).“ V prejednávanom prípade však bolo
známe motorové vozidlo, ktoré škodu spôsobilo ako aj osoba, ktorá motorové vozidlo riadila. Žalobkyňa
pritom preukázateľne mala vedomosť o oboch týchto skutočnostiach. V tejto súvislosti súd poukazuje

na výpoveď žalobkyne v trestnom konaní (zápisnica o výsluchu svedka – osoby mladšej ako 18 rokov
zo dňa 16.10.2020) v spojení s obsahom znaleckého posudku MUDr. Luciana Šuplatu č. 44/2020 zo
dňa 07.12.2020 (strana 58 znaleckého posudku), kde sa konštatuje, že „Poškodená A. A. v zápisnici
o výsluchu svedka zo dňa 16.10.2020 uviedla: ... „ išli sme celkovo štyria, ja, kamarát B. A., kamarátka
G. L. a M. K.. Nasadli sme D. do jeho auta zn. Hyundai Coupe FX, pričom ja som sedela za vodičom,

vedľa mňa v strede bola Daria a vedľa nej, za spolujazdcom sedel Vladyslav, vpredu vedľa vodiča
sedela Alyna. Spomínam si, že len M. sa na prednom sedadle vedľa šoféra pripútala bezpečnostným
pásom. My vzadu sme pripútaný neboli nikto.... Ako sme vyšli na hlavnú cestu z G., D. predbiehal
autá a pamätám si, že na niektorom úsek cesty som videla na vlastné oči tachometer, ktorý ukazoval
180km/h. Ďalej si spomínam, že bola jedna ľavotočivá zákruta, kde pred ňou D. predbiehal, myslím, že

nákladné auto pred ktorým bolo osobné auto, pričom obe autá predbiehal naraz. Viem, že sme dostali
šmyk alebo niečo podobné, došlo k nárazu do stromu a následne sme sa päťkrát otočili cez strechu.
Následne si pamätám už len príchod sanitky.“ Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia § 25
ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorých poškodený a účastník dopravnej nehody je oprávnenýpočas siedmich rokov od vzniku škodovej udalosti požadovať od Slovenskej kancelárie poisťovateľov
obchodné meno a sídlo poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti na motorové
vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, číslo poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia zodpovednosti

uzavretej poisťovateľom, meno, priezvisko a adresu likvidačného zástupcu alebo jeho obchodné meno
a sídlo, ak má poškodený trvalý pobyt v inom členskom štáte, meno, priezvisko a adresu držiteľa,
vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla alebo jeho obchodné meno a sídlo, pričom tieto
údaje je kancelária povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť poškodenému a účastníkovi dopravnej
nehody. Súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 35/2008

zo dňa 21.08.2008, v zmysle ktorého cit.: „Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových
okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver
o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie
je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho
priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom
konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda

nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa
z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde,
ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej
konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že podstatné bolo to, kedy
sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o skutkových okolnostiach, ktoré boli spôsobilé urobiť záver o

možnej zodpovednosti určitého subjektu (čo bolo v okamihu dopravnej nehody dňa 31.08.2020), a nie
to, či a kedy si mohla na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej
identitu, ani to, či a kedy si zabezpečila dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorila pre seba priaznivejšiu
procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých mala vedomosť, mohla v súdnom konaní
preukázať. V takom prípade by sa totiž začiatok plynutia premlčacej doby robil neprípustne závislým

od aktivity resp. pasivity poškodeného a jeho vôle, kedy sa rozhodne overiť si identitu zodpovednej
osoby resp. zabezpečiť si dostatok dôkazov na tento účel, hoci informáciami umožňujúcimi uskutočniť
túto aktivitu už disponovala skôr. Napriek tomu súd uvádza, že najneskoršie sa žalobkyňa celkom
nespochybniteľne musela dozvedieť o týchto skutkových okolnostiach v trestnom konaní pri svojom
výsluchu ako svedkyne dňa 16.10.2020, a to bez ohľadu na to, či bola v trestnom konaní zastúpená

(či už zákonným zástupcom alebo advokátom), keďže vypovedala osobne. V žiadnom prípade sa však
nebolo možné stotožniť s jej argumentáciou, že vedomosť o osobe zodpovednej za škodu získala až z
trestného rozkazu, ktorým bol vodič motorového vozidla odsúdený za predmetný trestný čin,

22. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106

ods. 1 O.z. začala žalobkyni plynúť najneskôr dňa 31.08.2021 a uplynula dňa 31.08.2023 (v tomto
smere bolo irelevantné, či a v akom rozsahu si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody
v trestnom konaní voči obvinenému D. E., keďže premlčacia doba plynula vo vzťahu k nemu nezávisle
od premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému a eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby počas
trestného konania mohlo pôsobiť iba vo vzťahu k D. E. ako škodcovi a nie aj vo vzťahu k žalovanému ako

poisťovateľovi – viď už citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 60/2020
zodňa14.07.2022).Keďžežalobkyňapodalažalobunasúdaždňa11.09.2023,urobilatakažpouplynutí
premlčacej doby, teda oneskorene a vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania zo strany
žalovaného neostávalo súdu iné ako žalobu žalobkyne z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

23. Žalobkyňa namietla rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Poukázala na to,
že žalovaný vzniesol námietku premlčania prvýkrát až na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.06.2024,
pričom po podaní žaloby zo dňa 11.09.2023 žalovaný dňa 18.10.2023 oznámil právnemu zástupcovi
žalobkyne, že zlikvidoval nahlásenú škodovú udalosť a poistné plnenie vo vzťahu k nároku na náhradu
za bolesť vo výške 10.854.48 eur poukázal na bankový účet právneho zástupcu žalobkyne v prospech

žalobkyne, a ešte dňa 12.10.2023 jej bola zaslaná zo strany žalovaného výzva na preukázanie
uplatňovanýchnárokov.Zvyšnúčasťnárokunanáhraduzabolesťvovýške4.651,92eurpritomžalovaný
nevyplatil z dôvodu domnelej spoluúčasti žalobkyne na vzniku škody. Mala za to, že s ohľadom na
odlišné skutkové postavenie jej a žalovaného, ako aj na očividný ľahostajný prístup žalovaného ku
konaniu o žalobe, by súd nemal prihliadnuť na námietku premlčania z titulu sudcovskej koncentrácie

konania. Okrem toho upriamila pozornosť na princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, v súlade s ktorým
by súd nemal poskytnúť žalovanému právnu ochranu v súvislosti s uplatnením námietky premlčania.
Ďalej argumentovala, že žalovaný podľa všetkého mal už v čase doručenia žaloby vytvorený právny
názor o premlčaní uplatňovaných právnych nárokov, avšak aj napriek tomu v rozpore s hospodárnosťoukonania a požiadavkou bdelosti pri ochrane svojich práv, námietku premlčania uplatnil až takmer po
roku od podania žaloby, hoci na to mal viacero príležitostí (pri likvidácii škodovej udalosti, vo vyjadrení
k žalobe, v duplike). Dôvodila tiež, že s ohľadom na jej postavenie v porovnaní so žalovaným, ktorý je

multi miliónovou korporáciou s vlastným právnym oddelením, vznesenie námietky premlčania odporuje
nielen hospodárnosti konania, ale v dôsledku neohľaduplnosti a vypočítavosti žalovaného aj poškodzuje
jej práva a právom chránené záujmy.

24. K tomu súd uvádza, že nezistil rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi,

a to ani v nadväznosti na argumenty žalobkyne. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny
systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne
uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčili istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna

prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich
pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne
pravidlá majú objektívnu povahu (porov. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.
februára 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. júna 1997

sp. zn. 3 Cdon 69/96).

25. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít v zásade nevylučuje, že vznesenie námietky
premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o celkom výnimočné prípady,
v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby

nezavinila. Pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými
mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto
okolnosti musia byť pritom naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný
zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere
je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta

sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania
v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v
súlade s § 3 ods. 1 O.z., postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade
so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru
predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone

svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 203/2018 zo dňa 28.05.2019, tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 176/2011 zo dňa 20.04.2011). Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie
práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo
vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku

ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie
úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O.z. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 41/2012 /ZSP 1/2015/).

26. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít
možno konštatovať, že jedna zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt
- právo patrí bdelým, na ktorú paradoxne poukazovala samotná žalobkyňa, pôsobila v tomto prípade
práve v jej neprospech. Pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými
mravmi, je totiž potrebné skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v

súlade s § 3 ods. 1 O.z. (v tomto prípade žalobkyňa), postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti
a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, ktorá predpokladá, že každý
zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri
uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Žalobkyňa však takto
nepostupovala,pričomžalovanýnatomnenesiežiadnypodielviny.Vkonanínebolopreukázané(nebolo

to ani tvrdené), že by žalovaný svojím konaním znemožnil alebo sťažil žalobkyni uplatniť si jej nároky
žalobou na súde skôr (pred uplynutím premlčacej doby). To, že žalovaný uplatnil námietku premlčania
až v priebehu súdneho konania (na prvom pojednávaní) nebolo z tohto hľadiska relevantné, keďže to
nebolo v žiadnej príčinnej súvislosti so včasnosťou podania žaloby na súde zo strany žalobkyne, pričomžalobkyni nič nebránilo uplatniť si svoje nároky žalobou na súde skôr. Ani poukazovanie na postavenie
žalovaného ako multimiliónovej korporácie s vlastným právnym oddelením nebolo z tohto hľadiska (a
v tejto súvislosti) relevantné a opodstatnené. Súd pritom poukazuje na to, že žalobkyňa si predžalobnou

výzvou zo dňa 07.09.2023 (tiež už po uplynutí premlčacej doby) uplatnila voči žalovanému nárok na
náhradu za bolesť v sume 15.506,40 eura a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vnevyčíslenejvýške,pričomuž11.09.2023podalanasúdžalobu(zrejmevedomásičasovýchsúvislostí)
bez poskytnutia reálnej možnosti žalovanému vykonať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť plnenie podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný pritom žalobkyni už

dňa 18.10.2023 oznámil, že zlikvidoval nahlásenú škodovú udalosť s poskytnutím plnenia – náhrady
za bolesť v sume 10.854,48 eura. Správanie žalovaného pred ani po začatí konania teda nemožno
v žiadnom ohľade považovať za zneužívajúce, neohľaduplné alebo vypočítavé v snahe poškodiť ju
(ako namietala žalobkyňa), pričom skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobkyni plnenie (v čase, keď
už bolo žalobou uplatnené právo premlčané) a námietku premlčania vzniesol až následne nemôže
byť vyhodnocované v žiadnom smere v jeho neprospech (dlžník môže z rôznych dôvodov plniť aj

premlčaný dlh). Naopak, žalobkyňa prijala plnenie (ktoré v prípade skoršieho uplatnenia námietky
premlčania zo strany žalovaného nemusela vôbec dostať) a teraz túto skutočnosť používa ako argument
proti žalovanému. Súd pritom neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania na uplatnenú námietku
premlčania, keď jednak zákon neukladá súdu povinnosť aplikovať koncentráciu konania vždy a za
každých okolností, ale poskytuje súdu možnosť zvážiť jej uplatnenie s prihliadnutím na individuálne

okolnosti každej konkrétnej veci, jednak jej uplatnenie súd nepovažoval ani za rozporné so zásadou
hospodárnosti konania (práve naopak, v dôsledku jej neaplikovania sa konanie zhospodárnilo), pričom
súd rovnako neaplikoval (ani nemienil v prípadnom ďalšom priebehu konania aplikovať) sudcovskú
koncentráciu konania na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatnené zo strany
žalobkyne (predovšetkým vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý

žalobkyňa nijako nepreukázala, hoci tak mohla urobiť už spolu so žalobou), a teda pristupoval vo vzťahu
k obidvom sporovým stranám v súlade s princípom rovnosti a férovo. Navyše, súd zastáva názor, že
námietka premlčania má medzi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany osobitné miesto
a na to, aby na ňu súd aplikoval koncentračnú zásadu, musia byť splnené osobitné podmienky, keďže
s jej uplatnením spravidla nie je spojené neprípustné a nehospodárne predlžovanie konania. V tejto

súvislosti súd podporne poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
M Cdo 14/2008 zo dňa 19.05.2009, v ktorom najvyšší súd odmietol aplikovať koncentračnú zásadu na
uplatnenú námietku premlčania. Rovnako možno poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 601/2020 zo dňa 17.12.2020, podľa ktorého „nevznesenie námietky premlčania
stranou už v počiatočnom štádiu súdneho konania síce nemôže mať vplyv na jej procesný úspech v

merite veci, no vychádzajúc z konkrétnych okolností prerokovávanej veci to môže odôvodňovať aplikáciu
§ 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania“.

27. Možno teda uzavrieť, že po vyhodnotení všetkých relevantných okolnosti posudzovanej veci
jednotlivo aj v ich v súhrne súd nezistil žiadne relevantné dôvody pre odopretie účinkov vznesenej

námietky premlčania zo strany žalovaného z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi, resp. nezistil
okolnosti, ktoré by boli naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah
do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 v spojení

§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorému ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu (procesné
zavinenie na čiastočnom zastavení konania súd pričítal žalobkyni, nakoľko žalovaný síce čiastočne plnil
až po začatí konania, ale ešte predtým, ako mu vôbec bola doručená žaloba, pričom žalobkyňa podala
žalobu ešte skôr, ako žalovanému uplynula lehota na prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť plnenie podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.) vznikol nárok na náhradu trov

konania, túto náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil resp. žiadne mu v konaní
ani nevznikli (viď vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 13.02.2025).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.