Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200817
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823200817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci navrhovateľa
- povinného z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX B. XXX, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom Mieru 312/13, 029 01
Námestovo, proti oprávnenej z výživného: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX D.,
o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 7Pc/8/2023-46 zo dňa 20.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa – povinného z výživného voči oprávnenej z
výživného, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/34/2016 - 91 zo dňa 14.
11. 2016, počnúc dňom 01. 09. 2022.

II. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 7Pc/8/2023 - 46 zo dňa 20. 12. 2023 Okresný súd Námestovo (ďalej
aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa,
ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/34/2016-91 zo dňa 14.11.2016, voči
oprávnenej z výživného (ďalej len „oprávnená“). Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania považoval za zistené, že oprávnená už ukončila štúdium, a teda prípravu
na svoje budúce povolanie, zamestnala sa a má vlastný príjem, z ktorého je schopná zabezpečiť

svoje životné potreby, ktoré okolnosti tvrdil aj navrhovateľ. Konštatoval, že oprávnená ostala v konaní
pasívna, k návrhu sa nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, ani nerozporovala žiadne tvrdenie
navrhovateľa. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, najmä z potvrdenia
datovaného 4.10.2021, mal preukázané, že v tom čase bola oprávnená študentkou 3. ročníka obchodnej
školy v E., pričom z informácie o tejto škole zverejnenej na internete vyplýva, že štúdium na tejto škole
je trojročné. Z uvedeného vyvodil, že oprávnená štúdium ukončila v školskom roku 2021/2022, čím
nadobudla schopnosť sama sa živiť, a preto súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej

dcére zrušil.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku
(zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej len „CMP“), s odôvodnením, že v mimosporových konaniach platí, žekaždý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu
od iného účastníka (§ 52 CMP), pričom nevzhliadol dôvod na postup podľa ust. § 53 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ poukazujúc na
to, že výrok súdu prvej inštancie neobsahuje konkrétny dátum, ku ktorému sa vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k oprávnenej zrušuje, a to aj napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
okamih, kedy oprávnená nadobudla schopnosť sa samostatne živiť, riadne konkretizuje. Podľa jeho
názoru bolo potrebné, aby prvostupňový súd vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol dátum, od ktorého

vyživovaciu povinnosť zrušuje. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého rozsudku tak,
že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej zruší ku dňu 31.08.2022.

3. Oprávnená sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“), preskúmal vec v intenciách ust. § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP
zmenil, majúc za to, že odvolanie je dôvodné.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.04.2023

sa navrhovateľ ako osoba povinná na platenie výživného domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči
oprávnenej, svojej plnoletej dcére. Ďalej z vykonaného dokazovania bol preukázaný skutkový stav tak,
ako je opísaný v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Oprávnená zistené skutočnosti nerozporovala
a v konaní (vrátane odvolacieho) zostala pasívna.
6. Z takto ustáleného skutkového stavu následne vychádzal aj odvolací súd konštatujúc, že súd prvej

inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie bez nutnosti jeho doplnenia alebo opakovania, preto
nebol dôvod odvolacie pojednávanie vo veci nariaďovať.

7. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že považoval za vecne správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenej, nakoľko táto nadobudla

schopnosťsamasaživiť.Jevšaknutnédaťzapravdunavrhovateľovi,ževýroknapadnutéhorozhodnutia
by mal obsahovať aj konkrétny dátum, od ktorého sa vyživovacia povinnosť zrušuje.

8. V prejednávanej veci povinný v návrhu vo veci samej navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť od
09.07.2022 s odôvodnením, že podľa jeho informácií získaných od tretej strany oprávnená štúdium

ukončila a od júla 2022 pracuje na plný úväzok v Rakúsku. V odvolaní navrhol zrušiť vyživovaciu
povinnosť počnúc dňom 31.08.2022.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého oprávnená
ukončila štúdium na strednej škole v školskom roku 2021/2022, za súčasného konštatovania, že

navrhovateľ v konaní nepreukázal (skorší) zánik jeho vyživovacej povinnosti ku dňu 09.07.2022. Keďže
školskýrok2021/2022skončildňa31.08.2022,odvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,ževýrokom
I. vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušil nasledujúcim dňom, t. j. počnúc dňom 01.09.2022.

10. Vo väzbe na okolnosť, že dochádza k zrušeniu vyživovacej povinnosti spätne pred podaním návrhu,

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 473/2012-16, podľa
záverov ktorého: „súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na
návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok, bez návrhu
môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti. I keď
je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa len na návrh, neznamená to, že by

k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy
nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu. Naopak, z ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine a § 163 ods. 1 O. s. p. (teraz § 157 CMP - pozn. odvolacieho súdu) vyplýva, že k zmene súdneho
rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť, na rozdiel
od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné

pre maloleté deti, vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery (okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie vyživovacej povinnosti).“11.Keďženebolovyhovenénávrhuodvolateľavcelomrozsahujehožalobnéhonávrhu,bolonutnénávrh
navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietnuť (výrok II. rozsudku odvolacieho súdu).

12. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2
CSPvspojení§52CMP,plnesastotožňujúcsozáveromsúduprvejinštancie,podľaktoréhovdanejveci
neexistujú okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania
(výrok III. rozhodnutia odvolacieho súdu). Ani podľa názoru odvolacieho súdu absencia komunikácie
medzi účastníkmi konania, v dôsledku ktorej oprávnená neposkytla navrhovateľovi potvrdenie o ďalšom

pokračovaní v štúdiu, nie je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku o d v o l a n i enie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).