Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011994
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123011994.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.02.2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a
psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona účinného od
06.08.2024, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/75/2023 zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,
okr. E., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á:

Podľa § 171 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri neexistencii
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. vinným pre zločin neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/, písm.
b/ Tr. zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že

- potom, čo si v presne nezistenom čase, najneskôr dňa 19. 06. 2023 zabezpečil rôzne množstvá
omamných a psychotropných látok a to rastlinnej sušiny konope a metamfetamínu, ktoré látky sú v

zmysle zákona NR SR č. 139/1988 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
zaradené do I. skupiny omamných látok, čo sa týka rastliny rodu konope a do II. skupiny psychotropných
látok,čosatýkametamfetamínu,tietolátkymalprisebeavosobnommotorovomvozidlezn.Volkswagen
Passat, EVČ: E. prechovával a to až do 14.06. hod. dňa 19. 06. 2023, kde počas vykonanej prehliadkymotorového vozidla podľa § 101 ods. 1 Tr. poriadku boli v tomto nájdené 3 kusy alobalových skladačiek
s hmotnosťou 0,31g; 0,34g; a 0,32g kryštalického materiálu metamfetamínu s obsahom účinnej látky
78,4%, 5 kusov alobalových skladačiek s hmotnosťou 0,68g; 0,69g; 0,67g; 0,75g a 0,70g kryštalického

materiálu metamfetamínu s obsahom účinnej látky 78,4%, 1 plastové vrecko s hmotnosťou 1,48g
rastlinnej sušiny konope s obsahom účinnej látky THC 6,3%, 2 prázdne plastové vrecká so stopovým
množstvom metamfetamínu a účinnej látky THC a pri vykonanej domovej prehliadke podľa § 100 ods.
1 Trestného poriadku dňa 19. 06. 2023 v rodinnom dome č. XXX v obci D., okr. E., bolo zaistené
plastové vrecko s hmotnosťou 0,04g kryštalického materiálu metamfetamínu s obsahom účinnej látky

76,9%, prázdna nádoba so stopovým množstvom účinnej látky THC, drvička s hmotnosťou 0,39g
rastlinnej sušiny konope s obsahom účinnej látky THC 0,6%, fajka so stopovými množstvom účinnej
látky THC a metamfetamínu, kde pri omamnej látke rastlinnej sušiny konope s účinnou látkou THC by
bolo možné pripraviť 0,5 obvykle jednorazovej dávky na použitie pre osobnú spotrebu a pri kryštalickom
materiály metamfetamínu v celkovom množstve 4,46 g by bolo možné pripraviť najmenej 25 obvykle
jednorazových dávok na použitie pre osobnú spotrebu, obvinený sa uvedeného konania dopustil napriek

tomu, že bol pre obdobný čin už odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/88/2022
zo dňa 04. 05. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 05. 2023, ktorým rozsudkom bol uznaný vinným
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, 4 písm. c) Tr. zákona účinného do 05.08.2024.

Za to mu súd uložil podľa § 171 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri
neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj
dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii
výroku odvolaním napadnutého a podstatných dôvodov plynúcich z jeho odôvodnenia uviedol, že
odvolanie podáva voči všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré tomuto vyhláseniu rozsudku

predchádzalo. Podľa § 168 ods. 1 Tr. poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom
stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhomnavykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky. Nemožno nekonštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v jeho
dôvodoch v konečnom dôsledku nepreskúmateľné, jeho odôvodnenie je v rozpore s dikciou ustanovenia
§ 168 ods. 1 Tr. poriadku, ako aj v rozpore s ustálenou súdnou praxou. To ho v konečnom dôsledku
robí nezákonným a arbitrárnym. Vo vzťahu k procesno-formálnej rovine je potrebné úvodom zdôrazniť

(taktiež vo vzťahu k samotnému odôvodneniu rozhodnutia), že obžalovaný podaním zo dňa 06.05.2024
poukazujúc na dikciu ustanovenia § 10 ods. 23, ods. 24 Tr. poriadku, § 39 ods. 2 písm. d) Tr.
zákona, § 33a ods. 1 Tr. poriadku, § 33a ods. 2 veta prvá Tr. poriadku a § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku
žiadal, aby súd v predmetnej trestnej veci odmietol obžalobu prokurátora pre závažné procesné chyby,
a to predovšetkým pre porušenie práva na obhajobu z dôvodu, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa

§ 235 Tr. poriadku s poukazom na dikciu ustanovenia § 567t Tr. poriadku. Prvostupňový súd o tejto
žiadosti, resp. návrhu obhajoby doposiaľ procesne nerozhodol. Podľa § 272 ods. 2 Tr. poriadku, po
vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku, súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej
pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie o

odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to spravidla ústne po
otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho
pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť. Súd odmietne vykonať dôkaz,
ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôrnavrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho
vykonanie podal, a to spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa
to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu

pripustiť. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v súlade s dikciou ustanovenia § 240 ods. 3, ods. 4 Tr.
poriadku podaním zo dňa 18.12.2023 v predmetnej trestnej veci žiadal vypočuť okrem iného svedkov
F. B., A. G., a to práve poukazujúc na otázku užívania osobného motorového vozidla zn. Volkswagen
Pasat. Následne na základe výzvy súdu podaním zo dňa 06.05.2024 žiadal doplniť, s poukazom na
výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania, aj dokazovanie okrem iného i výsluchom okrem svedka

H. I.. Tieto dôkazy v rozpore s citovanou právnou úpravou doposiaľ prvostupňový súd riadne nevykonal
naprieknespornečasovonáročnémudokazovaniuastýmitonávrhmiobhajobysanevysporiadal,pričom
na tejto skutočnosti nič nemení, ani samotné uznesenie súdu na hlavnom pojednávaní konanom dňa
03.10.2024, keď tento s poukazom na dikciu ustanovenia § 274 ods. 1 Tr. poriadku zamietol ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax spojenú s tým,
že po skončení dokazovania rozhoduje súd a stranám je ponechaná voľnosť podávať návrhy na ďalšie

dokazovanie, pričom v konkrétnom prípade a v predmetnej trestnej veci prvostupňový súd v súlade
s dikciou ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. poriadku nerozhodol o návrhoch obhajoby tak, ako sú tieto
vyššie špecifikované, čím v konečnom dôsledku postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou a
takto, v rozpore s multilaterálnymi dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, odňal možnosť obžalovanému konať pred súdom a domáhať sa takto

právnej ochrany a porušil jeho právo na obhajobu poukazujúc na dikciu ustanovenia § 2 ods. 1, ods.
7, ods. 9, ods. 10, ods. 11 Tr. poriadku. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe samotného Krajského súdu
v Prešove je potrebné v ďalšom zdôrazniť, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sa nemôže
a nesmie obsahovať len výpočet prvostupňovým súdom vykonaných dôkazov a citáciu skutočností
vyplývajúcich, či už z výpovede svedkov, alebo z oboznámených listinných dôkazov. Poukazujúc

na citované ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. poriadku, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia musí
obsahovať i úvahy, ktorými sa súd spravoval (v konkrétnej trestnej veci) pri ustálení viny obžalovaného a
taktiež musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ako aj to, akými úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
V predmetnej trestnej veci nemožno nevidieť, že „úvahy“ prvostupňového súdu (č.l. 8 rozhodnutia) sa

obmedzujú na konštatovanie, že používanie predmetného motorového vozidla, v ktorom boli zaistené
omamné látky, „preukazuje aj výpoveď svedka B.“ a výpoveď svedka J. K. potvrdzuje, že „obžalovaný
mal prístup k omamným látkam“. V zmysle záverov prvostupňového súdu výpoveď svedka K. preukazuje
skutočnosť, že obžalovaný „mal niečo s omamnými látkami a predmetné motorové vozidlo väčšinou
využíval on“, pričom omamné látky sa vo vozidle nachádzali v čase jeho zadržania. V ďalšom nie je

zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval vo vzťahu k SMS - správe svedka L. M., ktorý
jednoznačne a nespochybniteľne (nesporne objektívny dôkaz) v SMS o. i. upozorňuje obžalovaného, že
v aute si niečo zabudol. Podľa § 306 ods. 1 Tr. poriadku, opravným prostriedkom proti rozsudku súdu
prvého stupňa je odvolanie. Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak,
rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem

výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Podľa § 309 ods. 1 Tr. poriadku, odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Obžalovaný, tak ako je uvedené vyššie, v súlade s

dikciou ustanovenia § 309 a 310 ods. 1 Tr. poriadku podal odvolanie proti všetkým výrokom odvolaním
napadnutého rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo. Podľa § 311 ods.
1 Tr. poriadku, v písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a
či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podľa § 311 ods. 2 Tr. poriadku, odvolanie
prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva

za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Predovšetkým je potrebné v rovine formálno-právnej poukázať na tú
skutočnosť, že každé rozhodnutie súdu, ako nesporná súčasť základného práva na právnu ochranu
musí obsahovať právne korektné a zrozumiteľné odôvodnenie tohto procesného úkonu, resp. musí

obsahovať „vyporiadanie sa“ súdu s právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre danú trestnú vec právne
významné. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR
a práva podľa čl. 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je i to, že orgány
činné v trestnom konaní musia, a teda i súdy musia komfortne odôvodniť akýkoľvek procesný úkon ato tak, aby tento dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na aplikovanú právnu úpravu a takto v konečnom
dôsledku zabezpečiť plný výkon práva, ako aj práva každého občana SR na spravodlivosť. Odôvodnenie
rozhodnutia a predovšetkým meritórneho rozhodnutia musí jednoznačne poukazovať na vykonané

dôkazy, z týchto vychádzať, a teda musí byť konkretizované, na základe ktorých skutočností súd
postupoval(vpredmetnejtrestnejveci)priurčovanídruhuavýmeretrestu,akýmiúvahamisavysporiadal
s otázkou úmernosti represie, zásady humanity, pričom nemôže zdôrazňovať len a len represívnu úlohu
trestu, keďže ustálená súdna prax jednoznačne vyžaduje „optimálnu mieru represie“. V tejto súvislosti
je nutné poukázať na pomerne rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ústavný súd výslovne uviedol, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko
z 29.05.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Potreba náležitého odôvodnenia predovšetkým
rozsudku je daná tiež vo verejnom záujme, nakoľko je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie
je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné. Vychádzajúc zo základných zásad

trestného konania a predovšetkým poukazujúc na ustálenú súdnu prax, je súd povinný prostredníctvom
odôvodnenia rozhodnutia nie len obžalovanému, ale i prípadne ostatným subjektom špecifikovať, v čom
vidí spojitosť spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia, pohnútky, vo vzťahu k otázke druhu
a výmere trestu, čo však v samotnom odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia jednoznačne
absentuje. Z uvedeného dôvodu v tejto časti je v podstate rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda v

konečnomdôsledkuarbitrárne.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľa
§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne mu dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s jeho
trestnou vecou. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musia súdne rozhodnutia

v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, pričom rozsah tejto povinnosti závisí od
osobitnosti jednotlivých prípadov. Povinnosť súdov odôvodňovať svoje rozsudky nie je možné chápať
tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku, súd môže
rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku,
ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste, podľa § 232

ods. 5 alebo 6 súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na
hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Vo vzťahu
k citovanému ustanoveniu Tr. poriadku nemožno opomenúť po stránke formálnej tú skutočnosť, že
obsahomspisovéhomateriálujeivýpoveďutajenéhosvedka,čojenespornenezákonnouskutočnosťou,
pričom na tom nič nemení ani to, že samotná obžaloba ani len nenavrhuje vykonanie tohto dôkazu.

Prvostupňový súd tento dôkaz na hlavnom pojednávaní nevykonal a tento ani nevyhodnotil v samotných
dôvodoch rozhodnutia. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť to, že práve uvedeným nezákonným
výsluchom a v konečnom dôsledku nezákonným dôkazom, poukazujúc na dikciu ustanovenia § 119
ods. 3, ods. 5 Tr. poriadku, argumentoval prvostupňový súd, ale aj sťažnostný súd pri rozhodovaní o
žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom

konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119
ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán. Napriek absencii jej právne korektného odôvodnenia v zmysle dikcie
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku poukázal na samotný rozsah vykonaného dokazovania ako aj

hodnotenie dôkazov, či už jednotlivo alebo v konečnom dôsledku v ich súhrnom zmysle citovaného
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Vo vzťahu k samotnému rozsahu dokazovania má za to, že orgány
činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku i súd nevykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie o vine obžalovaného tak, ako to vyplýva zo základnej zásady špecifikovanej v dikcii
ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Pokiaľ z mobilného telefónu obžalovaného boli zaistené SMS

- správy napr. od p. A. C., p. C. G., nestotožnenej osoby „C.“, nestotožnenej osoby „N.“, prípadne
ďalších .. uvedené osoby napriek nesporne časovo dlhému dokazovaniu neboli ani len vypočuté a to
napriek tej skutočnosti tak, ako to poznamenáva v dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd, že za vinu
obžalovanému je kladené prechovávanie omamných látok. Takýto postup orgánov činných v trestnom
konaní nedal odpoveď na obranu obžalovaného, ktorý uvádza, že v prevažnej miere osobné motorové

vozidlo typu Volkswagen Passat ako aj jeho telefón užívala jeho manželka, a teda v konečnom dôsledku
opätovne zdôrazňujeme, že v rozpore s dikciou ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku nebola riadne
preverená obhajoba obžalovaného, resp. orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby bol
zistený skutkový stav veci a nevykonali z úradnej moci i prípadné dôkazy, ktoré svedčia v prospechobžalovaného. V súvislosti s obhajobou obžalovaného, ktoré v konečnom dôsledku podľa obhajoby
korešponduje i samotné znalecké dokazovanie, súd nevyhodnotil ani zaistenú SMS - správu zo dňa
20.06.2023, teda deň po zadržaní obžalovaného, v ktorej svedok M. uviedol „nazdar A., nechal som si

niečo u teba v aute, a by mi to dosť súrne trebalo, môžeme sa stretnúť“. Túto skutočnosť je potrebné
vykladať v kontexte so samotným znaleckým dokazovaním vykonaným Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, č.
posudku ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2023/1679. V zmysle záverov uvedeného posudku biologický materiál
zaistený z predmetu skúmania č. 2,3,4 pochádza najmenej od dvoch osôb. DNA profil uvedenej

zmiešanej stopy bol tvorený kombináciou majoritného DNA profilu osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX a
profilu DNA nevhodného na interpretáciu. Teda v zmysle záverov predmetného znaleckého dokazovania
DNA profil obžalovaného bol zaistený na priehľadnej sklenenej banke nachádzajúcej sa vo dverách
vodiča vo fialovej handre (prítomnosť stopového /nevážiteľného/ množstva metamfetamínu, na čiernej
koženej kapsičke na zips nájdenej v osobnom motorovom vozidle v priestore medzi volantom a
palubnou doskou /pod volantom/, pričom z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že biologické materiály

zaistené z predložených predmetov a 3 /stopy č. 2 a 3/ pochádzajú najmenej od dvoch osôb). DNA
profily uvedených zmiešaných stôp boli tvorené kombináciou majoritného DNA profilu osoby A. B.
a mimoritných DNA profilov nevhodných na interpretáciu. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného
dokazovania prvostupňový súd absolútne opomenul vysporiadať sa so skutočnosťou zmiešaných stôp
DNA profilu ako aj s nespornou prítomnosťou DNA ženského pohlavia (od tej istej osoby) na predmetoch

zaistených pri domovej prehliadke v mieste trvalého bydliska obžalovaného. Tvrdenie súdu, že zistený
DNA profil obžalovaného bol zistený v takom množstve, že je pravdepodobné, že k prenosu DNA
materiálu nedošlo sekundárne, ale priamym spôsobom, t.j. kontaktom obžalovaného s predmetnými
vecami (tým súd dôvodil, že obrana obžalovaného je v celom rozsahu vyvrátená) nemá oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k uvedenému poukazujeme na výpoveď znalkyne na

samotnom hlavnom pojednávaní, keď táto hovorí len a len o určitej miere pravdepodobnosti. V tejto
súvislosti poukazujeme na výsluch znalca vykonaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2024,
keď znalec jednoznačne uviedol na otázku obhajcu, že k prenosu DNA na skúmané predmety mohlo
dôjsť napr. rozprávaním v aute, konzumáciou jedla, resp. nápojov, kýchnutím a pod. Znalkyňa v ďalšom
uviedla: -„K úplnému prenosu biologického materiálu na konkrétny predmet sa nemôžem vyjadriť, keďže

to nie je predmetom môjho skúmania. To, že koľko biologického materiálu sa prenesie na konkrétny
predmet, je veľmi individuálne, súvisí to s viacerými faktormi, aj pri samotnom dotyku, ako často
sa človek potí, umýva ruky, ako je daný predmet vystavený práve čiastočkám pri kýchaní, kašľaní,
rozprávaní, súvisí s povrchom daného predmetu... Vzhľadom k výsledkom DNA analýzy predmetu č. 1 a
predmetov2a3jepravdepodobné,žeuvedenépredmetybolivkontaktesbiologickýmmateriálomdanej

osoby“. Tú skutočnosť, že dané skúmané predmety boli „v kontakte s biologickým materiálom danej
osoby“, určite neznamená, že došlo k priamemu kontaktu (dotyk a pod.) obžalovaného so skúmanými
predmetmi. Na dôvažok znalkyňa dodáva „ ... nie je možné skúmaním v našom odvetví zistiť spôsob
prenosu biologického materiálu, sekundárny prenos biologického materiálu je možný, avšak vzhľadom
na charakter biologického materiálu v predmete č. 1, 2, 3 je pravdepodobnejšie, že vznikol priamym

spôsobom“. Vo vzťahu k samotnej obhajobe obžalovaný zvýrazňuje, že táto je od počiatku konzistentná
v tom, že predmetná čierna kapsička patrí práve svedkovi M., ktorý v prípravnom konaní napriek tomu,
že bol riadne predvolaný k výsluchu, nebol ani len vypočutý a následne na hlavnom pojednávaní
už odmietol vypovedať s poukazom na dikciu ustanovenia § 130 Tr. poriadku. V tejto súvislosti
nemožno v konečnom dôsledku vylúčiť, že obžalovaný ako vodič predmetného motorového vozidla s

poukazom na polohu samotnej kapsičky (pod volantom) mohol prísť do osobného kontaktu s uvedenou
čiernou kapsičkou, v konečnom dôsledku tak, ako s inými predmetmi v aute sa nachádzajúcimi. Podľa
§ 135b ods. 1 Tr. zákona, prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora
alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku,
psychotropnúlátku,drogovýprekurzoralebopredmeturčenýnaichvýrobunajviacvoväčšommnožstve,

ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s
ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo
predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné
zadováženieomamnejlátky,psychotropnejlátky,drogovéhoprekurzoraalebopredmetuurčenéhonaich
výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho,

aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.
V súvislosti s citovaným ustanovením Tr. zákona je potrebné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním
nebolopreukázané,abyobžalovanýprechovávalomamnúlátku.Lenalenznaleckýmdokazovanímbolo
preukázané, že s určitou mierou pravdepodobnosti došlo k priamemu prenosu biologického materiáluna skúmané predmety, konkrétne čiernu taštičku, v ktorej sa nachádzali omamné látky, a ktorá sa
nachádzala v aute pod volantom. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu prvostupňový súd v rozpore so
zásadou potreby náležitého zistenia skutkového stavu a zásadou špecifikovanou v dikcii ustanovenia §

2 ods. 12 Tr. poriadku v určitej miere „zľahčoval“ tú skutočnosť, že predmetné osobné motorové vozidlo
užívalo viac osôb, táto obhajoba obžalovaného bola nesporne potvrdená i výpoveďami jeho manželky,
výpoveďou p. B. a vo vzťahu k uvedenému smeru prvostupňový súd opomenul tak, ako poukazujeme
vyššie, vykonať ďalšie dokazovanie, napr. výsluchom matky obžalovaného, svokry obžalovaného, resp.
ďalších osôb. Z výpovede svedkyne O. B., ktorá je nepriamo potvrdená SMS - správami svedka M.,

vyplýva, že v predmetnom osobnom motorovom vozidle deň pred zadržaním obžalovaného bola práve
jehomanželkaspoločnesp.M.,keďtítoišlispoločnezaneznámymúčelomdovB..Aprávetentosvedok
následne žiadal vrátiť jeho kapsičku nachádzajúcu sa v aute. Súd v kontexte uvedeného opomenul
vyhodnotiť i absenciu akýchkoľvek daktyloskopických stôp na skúmaných predmetoch, predovšetkým
na čiernej kapsičke, pričom v tejto súvislosti je veľavravnou obsah výsluchu znalca A. P. A. I., z výpovede
ktorého jednoznačne vyplynulo, že tento nemal ani za úlohu /neboli mu ani len predložené k skúmaniu/

skúmať prípadne stopy na priehľadnej sklenej banke nájdenej vo dverách vodiča vo fialovej handre, na
čiernejkoženejkapsičkenazipsnájdenejvosobnommotorovomvozidle,napriesvitnomuzatvárateľnom
vrecku, čiernej kovovej nádobke, na alobalových skladačkách, sklenej fajke a plastovom uzatváracom
sáčku.Znalecvýslovneuviedol„nemalsomtopredloženévspise,nebolimipredloženéžiadnepredmety
na skúmanie“. Žiadne dôkazy, čo i len nepriame, vo vzťahu k ustáleniu viny obžalovaného neprinieslo

ani ďalšie znalecké dokazovanie vykonané v rámci prípravného konania. Obdobne i vo vzťahu k týmto
skutočnostiam obhajoba poukazuje na to, že vina obžalovaného má byť nesporne a nespochybniteľne
preukázaná. Podľa § 2 ods. 4 Tr. poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Poukazujúc na
základnú zásadu trestného konania (in dubio pro reo) sa absolútne nemožno stotožniť so záverom

prvostupňového súdu, aby absentovali rozumové a dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného a aby
na základe vykonaného dokazovania existoval spoľahlivý a presvedčivý záver o jeho vine. Tak ako
už obžalovaný poukazuje v samotných dôvodov tohto odvolania, veľmi pravdepodobný je scenár
udalostí, keď čierna taštička patrí p. M., tento ju žiada dňa 20.06.2023 vydať, s tým, že si ju v aute
zabudol, a práve ďalšia osoba ženského pohlavia užívajúca predmetné auto si prostredníctvom tohto

zabezpečuje omamné látky... . Takýto skutkový dej nevylučuje žiaden súdom vykonaný dôkaz, práve
naopak. V zmysle ustálenej súdnej praxe na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a
nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nie len spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akékoľvek iného záver, tj. výrok o vine

musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného konania a vylučuje zároveň to, aby tento skutok spáchala iná osoba, ako samotný
obžalovaný. To platí tým skôr, keď v predmetnej trestnej veci v podstate existujú vo vzťahu k skutku
popísanémuvobžalobelendveskupinydôkazov,ktorésinavzájomodporujúatovýpoveďspomínaného
jediného svedka a výpoveďou obžalovaného, resp. ďalšími skutočnosťami na strane druhej, pričom

prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal ich vyhodnotením (preverenie výpovede obžalovaného), keď
bez ďalšieho (vykonanie dôkazov v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku) len konštatoval, že obhajobe
obžalovaného neuveril. Obhajoba je opätovne nútená vo vzťahu k dikcii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.
poriadku konštatovať, že prvostupňový súd v podstate z vykonaných dôkazov v rámci ich hodnotenia
„vybral“ len tie, ktoré postupu prvostupňového súdu vyhovovali v rámci ustálenia viny obžalovaného s

tým, že ostatné dôkazy nie len opomenul vyhodnotiť, ale tieto bagatelizoval, resp. vôbec nevykonal a
nevyhodnotil. Absenciou „dostatku“ dôkazov (či už priamych, alebo nepriamych, resp. ich nadväznosti)
nemožno „nahrádzať“ úvahami, ktoré nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania výkladom
miery pravdepodobnosti prenosu DNA a pod. Tak, ako vyššie uvedené skutočnosti, samotný obžalovaný
odpočiatkuakonzistentnepreukázalnasvojunevinu,napôvodfinančnýchprostriedkovnachádzajúcich

savosobnommotorovomvozidle,akoajzaujalpostojiktomu,žetoxikologickýmvyšetrenímobvineného
bola zistená pozitívna prítomnosť metamfetamínu a účinnej látky THC. Objektívne je preukázané, že
tento v skúšobnej dobe odsúdenia viedol riadny život, omamné látky nepožíval, pričom v tejto súvislosti
poukazuje na zistenia a podklady zistené v rámci súdom vykonávaného probačného dohľadu nad
obžalovaným. Je nesporným, že orgány činné v trestnom konaní zabezpečili omamné látky, nebolo

však jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, aby práve tieto omamné látky, čo i len čiastočne
prechovávalobžalovaný.Vzmysleplatnejprávnejúpravyjetiežnesporným,ževinaobžalovanémumusí
byť riadne preukázaná, a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že obžalovaný bol v minulosti, konkrétne
rozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.3T/88/2022zodňa04.05.2023uznanývinnýmznedovolenejvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zákona uznaný vinným, pričom v tejto súvislosti zdôrazňujeme,
že obžalovaný nikdy v minulosti neužíval iné omamné látky ako marihuanu. Z vyššie uvedených

dôvodov požiadal, aby krajský súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, resp. odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Písomne odôvodnené odvolanie proti tomuto rozsudku podal aj okresný prokurátor, kde v jeho dôvodoch
po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný

súd k záverom prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že s takto uloženým
trestom súdu sa nestotožňuje a tento považuje za neprimerane mierny, vzhľadom na charakter trestnej
činnosti, osobu páchateľa a jeho predchádzajúce odsúdenie. Trestný zákon pri tejto skutkovej podstate
ustanovuje rozsah uloženia trestu od jedného roka až na 6 rokov. V tomto konkrétnom prípade,
obžalovaný spáchal trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby, pre rovnaký drogový trestný čin,
pričom už v minulosti bol opakovane súdne trestaný, v odpise z registra trestov má 4 záznamy. V

konaní obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, naopak, u
obžalovaného je daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, keďže už bol v minulosti
pre trestné činy odsúdený a zároveň došlo aj k opätovnému spáchaniu zločinu, čím sa dolná hranica
pri ukladaní trestu zvýšila o 1/3, kde v tomto prípade súd uložil trest pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej
sadzby, pričom absolútne nebral so úvahy predchádzajúce odsúdenia a ani to, že skutok bol spáchaný

v skúšobnej dobe. Trest považujem za neprimeraný, nedostatočný, nemajúci žiaden vplyv na osobu
obžalovaného a nespĺňajúci zásady ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zákona. Vzhľadom
na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn 33T/75/2023 zo dňa 03.10.2024 do výroku o treste a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na nové
konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora predložil písomné vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom obhajcu,
v ktorom uviedol, že v prvom rade sa v celosti odvoláva na argumentáciu už prezentovanú v podanom
odvolaní a trvá na tom, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky podmienky preto, aby krajský
súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, resp. odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Konkrétne k odvolacím námietkam
okresného prokurátora uviedol, že primeranosť uloženého trestu je potrebné hodnotiť v kontexte
skutočnosti, že k spáchaniu údajného skutku v posudzovanom prípade došlo v čase plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia za inú úmyselnú trestnú činnosť, kde v prípade uznania viny bude
povinnosťou súdu, ktorý podmienečný trest uložil rozhodnúť ex offo o ne/osvedčení sa obžalovaného

v čase plynutia skúšobnej doby, čo môže v konečnom dôsledku viesť k premene trestu odňatia slobody
podmienečného na trest nepodmienečný vo výmere dvoch rokov, ktorý spoločne s trestom uloženým
v posudzovanom prípade 28 mesiacov je možné bez rozumných pochybností považovať za trest
primeraný a spĺňajúci všetky kritéria a zásady pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zákona z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného na podklade
argumentácie v ňom prezentovanej nebolo dôvodné, pričom rozsudok vo výroku o treste v neprospech
obžalovanéhozmenil,napodkladeodvolacíchnámietokokresnéhoprokurátora(spolusichmodifikáciou
intervenujúcou prokurátorkou krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí), ktoré naopak za dôvodné

v celosti považoval.

Krajský súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho
rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové

a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo
odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
skonanímpredprvostupňovýmsúdomkonanímtvoriacimjedencelok,keďžepredmetkonaniajetotožný
– krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich

plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere
trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného
a okresného prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty

(predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného
a určeného druhu trestu a jeho výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam,ktorésamukladúzavinuadôkazomonich,vrámcitohopríkladmoajuvádzaťnepravdu,

ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom
žalobcu, ktorým je prokurátor.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil

rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného
v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci
obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že

prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom
na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného prezentovaných
aj v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez
konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v rámci záverečných rečí,

s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský
súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..

Obžalovaný v podstate svojej obhajobnej argumentácie zhrnul, že od počiatku konzistentne poukazoval
na svoju nevinu, na pôvod finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v osobnom motorovom vozidle,

ako aj zaujal postoj i k tomu, že toxikologickým vyšetrením obvineného bola zistená pozitívna prítomnosť
metamfetamínu a účinnej látky THC. Objektívne je totižto preukázané, že tento v skúšobnej dobe
odsúdenia viedol riadny život, omamné látky nepožíval, pričom v tejto súvislosti poukazuje na zistenia
a podklady zistené v rámci súdom vykonávaného probačného dohľadu nad obžalovaným.

Napokon zvýraznil najpodstatnejšiu skutočnosť plynúcu z vykonaného dokazovania, o ktorú opiera
ajsvojzáverojehonevineato,žejenesporným,žeorgányčinnévtrestnomkonanízabezpečiliomamné
látky, nebolo však jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, aby práve tieto omamné látky, čo i len
čiastočne prechovával obžalovaný.

Vtomtokontexteobžalovanýodzačiatkudokazovaniatvrdí,žeuvedenáčiernakoženákapsičkanájdená
v označenom osobnom motorovom vozidle, ktoré v čase zadržania riadil, nebola jeho a už vôbec nemal
vedomosť o jej obsahu a pokiaľ ju mal vo fyzickej dispozícii, keďže sa na jej povrchu (bežec zipsu) apredmetenachádzajúcomsavovnútrikapsičky(plastovévreckosPETuzáverom) našieljehobiologický
materiál, tak ju len musel prekladať (odkladať) z miesta spolujazdca vodiča v aute, keď auto upratoval.

V tejto súvislosti obžalovaný ďalej hodnotiac produkované dôkazy potom uzavrel, že predmetná čierna
kapsička by mala patriť svedkovi L. M., s odkazom na ním poslanú SMS správu, pričom s držbou a nie
vlastníctvom nájdenej čiernej kožnej kapsičky v aute ho spája jedine na tejto kapsičke zaistený zmiešaný
biologický materiál s majoritným DNA profilom pochádzajúcim od obžalovaného, kde znalkyňou A. J. Q.
z kriminalisticko-expertízneho ústavu na hlavnom pojednávaní bolo predsa vysvetlené, že mohlo dôjsť

k prenosu jeho DNA aj sekundárnym prenosom (nechceným dotykom, opretím sa odkrytými časťami
tela o daný predmet), čo sú všetko rozhodujúce dôvody pre zásadné spochybnenie záveru o jeho vine
za spáchanie skutku mu kladeného za vinu.

Obžalovaný prostredníctvom obhajoby ďalej poukázal aj na to, že predsa bolo dokázané, že predmetné
motorové vozidlo v rozhodnom čase užívalo viac osôb, čo bolo potvrdené nielen výpoveďou manželky

obžalovaného O. B., ale aj výpoveďou svedka R. B., čo úplne odmietol okresný súd hodnotiť a napokon
na skúmaných predmetoch neboli nájdené žiadne daktyloskopické stopy, ako to malo vyplynúť aj so
záverov znaleckého posudku A. P. A. I..

Pokiaľ obhajoba poukazuje okrem iného aj na skutočnosť, ktorá zásadným spôsobom spochybňuje

vlastníctvo resp. vedomú držbu (po akúkoľvek dobu) omamných a psychotropných látok obžalovaným,
ktoré boli zaistené vo vozidle zn. Volkswagen Passat, EVČ: E. pri prehliadke iných priestorov dňa
19.06.2013 o 14:06 hod. spočívajúcu v tom, že ako dôkaz predsa neboli zaistené z predmetov, ktoré
boli nájdené v osobnom motorovom vozidle daktyloskopické stopy, krajský súd uvádza, že na hlavnom
pojednávaní A. P. A. I., znalec Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného

skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie daktyloskopie, rovnako v znaleckom posudku
pod ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/1679 z 07.08.2023, vyčerpávajúco vysvetlil, že takéto dôkazy
ani neboli predložené na znalecké skúmanie. V rámci zadaných úloh na znalecké skúmanie bola
predložená len daktyloskopické karta s odtlačkami prstov obžalovaného A. B., ktorá bola potom
spracovaná v databáze systému AFIS, kde nebola zistená žiadna vzájomná zhoda s databázou

daktyloskopických kariet a stôp uložených v spomínanom systéme AFIS.

Z uvedeného potom plynie, že nebolo „dokazované", či sa vôbec na zaistených predmetoch
v označenom motorovom vozidle daktyloskopické stopy pochádzajúce od obžalovaného nachádzali,
ak sa takéto dokazovanie ani nevykonalo, je potom neodôvodnený záver obhajoby obžalovaného,

že jeho vinu za spáchaný skutok zásadným spôsobom, okrem iného mala spochybniť aj skutočnosť,
že na označených predmetoch (v nich zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok)
zaistených v motorovom vozidle, „aj napriek vykonanému dokazovaniu sa nenašli“ daktyloskopické
stopy pochádzajúce od obžalovaného, čo bol aj dôvod považovať pôvodne tento návrh na doplnenie
dokazovania za nedôvodný, no najmä v tomto štádiu dokazovania za reálne nevykonateľný.

Obžalovaný ďalej potom namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s hodnotením
skutkového stavu vo vzťahu k SMS správe, ktorú mal adresovať svedok L. M. obžalovanému, v ktorej
ho upozorňuje, že v aute si niečo zabudol a súrne to bude potrebovať, v ktorej sa mal podľa
obhajoby vlastne nepriamo priznať k vlastníctvu čiernej koženej kapsičky, v ktorej boli zaistené omamné

a psychotropné látky, pričom podľa obhajoby SMS správa svedka L. M. by mala byť posudzovaná
v kontexte záverov znaleckého dokazovania vykonaného kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ,
odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, predovšetkým posudku (znalkyne A.
J. Q.), ktorý sa týkal hodnotenia dôkazov - zaistených predmetoch v osobnom motorovom vozidle
predovšetkým vo vzťahu k predmetom skúmania číslo 2, 3, 4, u ktorých mal pochádzať pôvod

biologického materiálu na nich zaisteného, najmenej od dvoch osôb, kde DNA profil uvedenej zmiešanej
stopy bol tvorený kombináciou majoritného DNA profilu osoby A. B. (obžalovaného), a profilu DNA
nevhodného na interpretáciu.

V reakcii na uvedené v prvom rade si krajský súd nemohol osvojiť tvrdenie obhajoby v súvislosti

s hodnotením záverov znaleckého posudku znalkyne A. J. Q. kriminalisticko-expertízneho ústavu.
Na jednej strane korektne obhajoba poukazuje na to, že menovaná znalkyňa v rámci výpovede
pripustila na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2024, že prenos biologického materiálu identifikovaný
na predmetoch skúmania je možný aj tzv. sekundárne, nechceným dotykom, opretím sa odkrytýmičasťami tela o daný predmet, no súčasne znalkyňa na záver svojej výpovede na hlavnom
pojednávaní jednoznačne konštatuje, že vzhľadom na rozsah zaisteného množstva biologického
materiálu v majoritnom rozsahu na týchto predmetoch predložený na skúmanie pochádzajúci od

obžalovaného, za danej situácie má zato, že za najpravdepodobnejšiu formu jeho prenosu na tieto
predmety považovala priamy dotyk odkrytými časťami tela obžalovaného.

Ďalej k tvrdeniu obžalovaného, že veci (predmety) zaistené v osobnom motorovom vozidle zn.
Volkswagen Passat, EVČ: E. - ktoré riadil a mal v čase zadržania v osobnom užívaní obžalovaný -

obsahujúce omamné a psychotropné látky, nie sú obžalovaného, ale svedka L. M., nakoľko si ich mal
nechaťvautedeňpredtýmvnociz18.06.2023na19.06.2023,keďautoužívalamanželkaobžalovaného
O. B., krajský súd uvádza nasledovné.

Zo zápisnice o zadržaní zo dňa 19.06.1023 je zrejmé, že obžalovaný A. B. bol zadržaný na diaľnici D1
medzi mestami B. a E. dňa 19.06.2023 v čase o 12:50 hod.

Z výpovede svedkyne O. B., (manželky obžalovaného), na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.03.2024 (keďže v prípravnom konaní odmietla vypovedať), okrem iného malo vyplynúť, že deň
pred zadržaním obžalovaného (pozn. súdu, čiže dňa 18.06.2023, keďže obžalovaný bol zadržaný dňa
19.06.2023) prišiel (k nim) svedok K. cca medzi treťou až štvrtou poobede, kde spolu popíjali a začala

K. robiť naprieky, mala aj na svedkovi K. sedieť, ale obžalovaný sa vrátil skôr a povedal jej, že či chce
rozbiť rodinu, pričom jej mal povedať, že si môže robiť čo chce. Svedok K. ostal a vtedy sa ozval svedok
L. M., či nepôjde s ním do B. a odišla okolo 23:00 - 23:30 hod. do B. a vrátila sa okolo 02:30 hod.(pozn.
súdu, teda už dňa 19.06.2023), svedok K. tam už nebol. Svedok L. M. kupoval „pervitín“ (pozn. súdu
obsahujúci metamfetamín) a nevedela uviesť, ako to bolo zabalené, ešte ho odviezla domov a potom

volal L. M. aj obžalovanému. Následne svedok L. M. volal, že nemá kapsičku, kde reagovala, že sa
pozrú zajtra, pričom ráno (dňa 19.06.2023) sa už s obžalovaným nebavila, ten mal zobrať auto, ktoré
v noci použila ona a porozvážať deti.

Ďalej z SMS komunikácie medzi L. M. a obžalovaným A. B. na č.l. 180 a nasl., je zrejmé, že prvá SMS

komunikácia je zo dňa 19.06.2023 v čase o 0:10:39 hod., kedy ho svedok L. M. žiada, či by mu nemohol
doniesť „polku masla" a za 2 dni mu dá peniaze, ak by mal byť problém s peniazmi, má obvinený u
seba doma jeho hodinky.

Nato svedkovi L. M. dňa 19.06.2023 o 0:23:06 hod. píše obžalovaný (formou otázky), že kedy dôjdeš?

Súčasne ešte stále v tomto kontexte dňa 19.06.2023 o 0:38:57 hod. píše obžalovaný svedkovi L. M.,
že načo písal v takomto čase (pozn. súdu 0:10:39 hod.), keď teraz neodpisuje.

Následne v priebehu dňa 19.06.2023 formou SMS už len píše svedok L. M. obžalovanému, ktorý už
neodpovedá.

A teda v ten istý deň 19.06.2023, no až ráno 5:28:41 hod. píše (odpovedá na ostatnú SMS obžalovaného
zo dňa 19.06.2023 o 0:38:57 hod.) svedok L. M. obžalovanému, že nie je mu to jedno a neodpísal preto,
pretože zaspal, nakoľko bol presvedčený o tom, že obžalovaný je v tom čase asi v meste. Súčasne
chcel „to o čo ho žiadal ....“– ešte dnes (to znamená dňa 19.06.2023) v čase, ak by došiel po práci,

ak by išiel obžalovaný do mesta...

Svedok L. M. opäť píše obžalovanému dňa 19.06.2023 11:27:21 hod., že keď pôjde do mesta, tak
sa má zastaviť okolo štvrtej, by mu ešte zavolal a opäť sa ospravedlnil, že včera zaspal, (vysvetlil,
že po komunikácii s ním) nevedel na čom je..., nakoľko mu mal obžalovaný odpísať (podľa neho) asi

až po dvoch hodinách, čosi písali.

Ďalej dňa 19.06.2023 o 11:27:31 mu svedok L. M. ešte raz píše - keby, že sa dalo stretnúť...

Taktiež dňa 19.06.2023 v čase 15:12:48 hod. svedok L. M. obžalovanému píše: ahoj, nevie, či sa

nepohneval, že už je doma, či mu môže „pomôcť“, má mobil pri sebe, nejde spať, má mu dať vedieť.

Následne dňa 20.06.2023 v čase o 20:26:03 hod. to znamená, že v čase kedy bol obžalovaný už
od o 12:50 hod. dňa 19.06.2019 obmedzený na osobnej slobode, a teda v čase cca po 31 hodinách pozadržaní obžalovaného, mal svedok L. M. napísať SMS správu obžalovanému v tomto znení: Nazdar
A., nechal som si niečo u teba v aute a by mi to dosť súrne trebalo, môžeme sa stretnúť.

Z opísanej SMS komunikácie medzi obžalovaným a svedkom L. M. plynie, že svedok L. M. mal dňa
19.06.2023 v čase o 0:10:39 hod. záujem o pomoc od obžalovaného o tzv. „polku masla" a následne
v priebehu cca pol hodiny o 0:23:06 hod. a o 0:38:57 hod. stále dňa 19.06.2023 menovaný svedok
obžalovanému na jeho kladné SMS správy vyjadrujúce pripravenosť obžalovaného mu „pomôcť“,
neodpovedá (neodpisuje), a svedok L. M. odpovedá až ráno v čase 5:28:41 hod. stále dňa 19.06.2023

a následne o 11:27:21 hod., o 11:27:31 hod. a v čase 15:12:48 hod. opäť v priebehu dňa 19.06.2023,
kde opakovane sa ospravedlňuje, že zaspal, preto neodpovedal, súčasne píše, že má stále záujem „o
pomoc“...., či by mu nemohol pomôcť, že po práci bude môcť okolo štvrtej, ak by išiel do mesta bude
pripravený, bude mať mobil pri sebe, nejde spať.

Za danej dôkaznej situácie pokiaľ si mal svedok L. M. dňa 19.06.2023 v čase o 0:10:39 hod., resp.

o len pár minút neskôr dovysvetľujúcou SMS (že sa obžalovaný nemusí báť o peniaze) posledný krát
komunikovať s obžalovaným (ktorý v tom istom čase SMS správami na jeho požiadavku orientovaný
v čase a priestore reaguje), a následne s obžalovaným komunikovať cez SMS až v čase 5:28:41
hod. toho istého dňa a v jeho priebehu až do 15:12:48 hod., opakovane prostredníctvom SMS
sa ospravedlňovať, že v noci zaspal doma a preto nedopovedal na SMS správy obžalovaného zo

dňa 19.06.2023 o 0:23:06 hod. a o 0:38:57 hod. a že má aj naďalej záujem sa stretnúť, v kontexte
uvedeného, potom obsah opísanej SMS komunikácie medzi obžalovaným a svedkom L. M., zásadným
spôsobom spochybňuje reálnosť vierohodnosti zmyslu a pohnútky SMS správy L. M. zo dňa 20.06.2023
o 20:26:03, že si mal u obžalovaného v aute niečo nechať..., ale hlavne v kontexte tvrdenia svedkyne
O. B., keďže podľa jej výpovede s ňou mal byť v nočných a skorých ranných hodinách dňa 18.06.2023

až do 19.06.2023 s osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, EVČ: E. v B. po „pervitín“,
v ktorom si mal aj nechať kapsičku a teda v aute, ktoré mal od rána dňa 19.06.2023 používať obžalovaný
a následne bol pri jeho riadení v čase o 12.35 hod. obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi odboru
kriminálnej polície OR PZ Prešov. Napokon svedok L. M. po zákonom poučení na hlavnom pojednávaní
odmietol vypovedať.

Inak povedané, pokiaľ mal svedok L. M. prestať odpovedať na SMS správy obžalovanému v čase po
0:38:57 hod. dňa 19.06.2023 a odpísať obžalovanému až ráno dňa 19.06.2023 o 5:28:41 hod., lebo
zaspal, ako mohol byť súčasne spolu so svedkyňou O. B. od cca 23:00 hod., resp. 23:30 hod. dňa
18.06.2023 - do 02:30 hod. dňa 19.06.2023 v B., kde mal kupovať „pervitín“, odkiaľ sa mali spolu vrátiť,

keďže ho mala svedkyňa tzv. vyhodiť doma, a súčasne si mal niečo v aute zabudnúť (kapsičku v nej
pervitín), pričom ako vypovedala, to budú riešiť potom ráno, pričom svedok L. M. obžalovanému píše,
že si niečo mal v aute zabudnúť až dňa 20.06.2023 o 20:26:03.

Opísaná dôkazná situácie potom rovnako zasadne spochybňuje tvrdenie vo výpovedi manželky

obžalovaného O. B., že „to malo byť niečo“, čo si mal svedok L. M. nechať v noci z 18.06.-19.06.2023
v aute, ktoré mala používať ona, pričom to, čo si mal v aute nechať, mala byť podľa nej okrem iného aj
„tá kožená kapsička“, ktorá bola zaistená v aute s obsahom omamných a psychotropných látok, ktoré
v čase zadržania riadil obžalovaný.

Inak povedané, z SMS komunikácie obžalovaného a svedka M. bez rozumných pochybností vyplýva,
že v čase rozhodnom mal svedok spať doma v noci z 18.06.-19.06.2023, kedy si mal podľa tvrdenia
svedkyne B., v aute, ktoré riadil obžalovaný v čase zadržania niečo... nechať, o čom tvrdí obžalovaný, že
to nebolo jeho a podľa manželky obžalovaného O. B., si to...mal svedok L. M. nechať v aute, ktoré v tú
noc ona mala používať. Z totožných dôvodov tento záver potom nemôže ani zásadne ovplyvniť obrana

obžalovaného, že jeho mobilný telefón mala používať (odpisovať SMS správy) niekedy (a teda aj v tom
čase) jeho manželka O. B., či skutočnosť, že označené motorové vozidlo malo v tom čase používať
okrem obžalovaného viacero osôb.

Ďalej k skutočnosti, že obžalovaný od začiatku dokazovania tvrdí, že uvedená čierna kožená kapsička

nájdená v označenom osobnom motorovom vozidle, ktoré v čase zadržania riadil, nebola jeho, tak trval
aj na tom, že vôbec nemal vedomosť o jej obsahu a pokiaľ ju mal vo fyzickej dispozícii, keďže sa na
jej povrchu (bežec zipsu) a predmete nachádzajúcom sa vo vnútri kapsičky (plastové vrecko s PETuzáverom) našiel jeho biologický materiál, tak ju len musel prekladať (odkladať) z miesta spolujazdca
vodiča v aute, keď auto upratoval.

Popri už uvádzanému záveru znalkyne A. J. Q. prezentovaného na hlavnom pojednávaní spočívajúceho
v tom, že vzhľadom na rozsah zaisteného množstva biologického materiálu v majoritnom rozsahu
na týchto predmetoch predložený na skúmanie pochádzajúci od obžalovaného, za danej situácie
má zato, že za najpravdepodobnejšiu formu jeho prenosu na tieto predmety považovala priamy
dotyk odkrytými časťami tela obžalovaného, krajský súd dopĺňa v reakcii na odvolaciu argumentáciu

obžalovaného nasledovné.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v rámci kriminalistického skúmania z odvetvia
kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy v znaleckom posudku pod ČES: PPZ-KEU-
KE-EXP-2023/1679 z 15.08.2023 znalkyňa A. H. J. Q., boli okrem iného predložené dôkazy – predmety
číslo 1,2,3 ,všetko stery na vatovú tyčinku, z predmetov, ktoré boli zaistené v osobnom motorovom

vozidle zn. Volkswagen Passat, EVČ: E. pri prehliadke iných priestorov dňa 19.06.2013 o 14:06 hod.,
ktoré riadil bezprostredne pred zadržaním obžalovaný. Na týchto predmetoch bola zistená prítomnosť
biologického materiálu pochádzajúceho pôvodom od obžalovaného.

V prípade predmetu (ster) č.1 išlo o sklenenú banku (takzvanú fajku) určenú na užívanie okrem

iného aj psychotropných látok (metamfetamín), kde bol zaistený výlučne biologický materiál, kde DNA
profil pochádzal výlučne od obžalovaného, súčasne v rámci kriminalistického skúmania z odvetvia
kriminalistickej toxikológie (A. H. O. K.) v tejto sklenenej banke boli zaistené stopové prvky psychotropnej
látky – metamfetamínu, nájdená v úložnom priestore na dverách na strane vodiča.

V prípade predmetu (ster) č.2 išlo o biologický materiál zaistený na tzv. bežcovi zipsu čiernej kapsičky,
biologický materiál s majoritným obsahom DNA profilu pochádzajúceho od obžalovaného, ktorá bola
zaistená (v priestore neurčenom na ukladanie vecí v aute) tesne nad volantom, resp. pri volante
v označenom motorovom vozidle, pričom jej obsah pozostával, okrem iného aj z čiernej kovovej
krabičky, z obsahu ktorej bolo nájdené a v rámci kriminalistického skúmania z odvetvia kriminalistickej

toxikológie (A. H. O. K.) aj ustálené podstatné (rozhodujúce) množstvo psychotropných látok vo forme
metamfetamínu uskladnených v ôsmich kusoch alobalových skladačiek v tváre obdĺžnikov tak, ako je
to detailne opísané v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku.

V prípade predmetu (ster) č.3 v označenej čiernej koženej kapsičke bolo nájdené aj plastové vrecko

s tzv. PET uzáverom, na ktorom bol zistený biologický materiál opäť majoritným obsahom DNA profilom
pochádzajúcim od obžalovaného, kde obsahom ako v rámci kriminalistického skúmania z odvetvia
kriminalistickej toxikológie (A. H. O. K.) bolo ustálené, tohto plastového vrecka bola omamná látka rodu
konope v rozsahu tak, ako je to detailne opísané v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku.

Súčasne platí, že v rámci kriminalistického skúmania z odvetvia kriminalistickej toxikologie znalecký
posudok pod ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/1594 z 08.11.2023 znalca A. H. O. K. boli okrem iného
predložené dôkazy – predmet č. 3, (chemická stopa č. 16), konkrétne išlo o dve plastové vrecká
s uzatvárateľným záverom PET, ktoré boli nájdené v prednom vrecku červeného ruksaku, ktorého
vlastníctvo obžalovaný vo výpovedi výslovne osvedčil a ktorý bol nájdený v kufri už označeného

motorového vozidla. V jednom z platových vreciek boli zistené pozostatky stopových prvkov
psychotropnej látky metamfetamín a v druhom plastovom vrecku boli zistené pozostatky stopových
prvkov omamnej látky z rodu konope.

Je možné teda uzavrieť, že majoritný biologický materiál pochádzajúci (DNA profil) od obžalovaného

bol znaleckým skúmaním identifikovaný na predmete, konkrétne tzv. bežca zipsu na čiernej koženej
kapsičke, v obsahu ktorej bolo aj plastové vrecko s PET uzáverom, v ktorom bola identifikovaná
omamná látka z rodu konope - s hmotnosťou 1,48g rastlinnej sušiny konope s obsahom účinnej látky
THC 6,3%, pričom platí, že vedľa tohto plastového vrecka v označenej čiernej koženej kapsičke bola
uložená kovová krabička, v ktorej bolo zaistené podstatné množstvo psychotropnej látky metamfetamínu

- v obsahu 3 kusy alobalových skladačiek s hmotnosťou 0,31g; 0,34g; a 0,32g kryštalického materiálu
metamfetamínu s obsahom účinnej látky 78,4%, 5 kusov alobalových skladačiek s hmotnosťou 0,68g;
0,69g; 0,67g; 0,75g a 0,70g kryštalického materiálu metamfetamínu s obsahom účinnej látky 78,4%.Platí teda, že majoritná časť biologického materiálu pochádzajúceho od obžalovaného bola zaistená
nie len na povrchu čiernej kapsičky (bežec zipsu), ale totožný biologický materiál v majoritnom rozsahu
DNA profilu obžalovaného bol zistený aj na plastovom vrecku s PET uzáverom, ktoré bolo súčasťou

obsahu tejto kapsičky a v tomto plastovom vrecku bola podľa znaleckého posudku kriminalisticko-
expertízneho ústavu identifikovaná omamná látka rodu konope a vedľa tohto plastového vrecka bola
nájdená aj čierna kovová krabička, v ktorej bolo zaistených osem kusov obalových skladačiek v tvare
obdĺžnika, z obsahom podľa znaleckého posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu psychotropnej
látky - metamfetamín.

Ďalej krajský súd z obsahu dokazovania zisťuje, že obžalovaný sám vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní dňa 25.01.2024 vysvetlil, že veci, ktoré boli nájdené v aute, že bol s nimi v osobnom
kontakte, mohol ich prekladať v aute, keď robil poriadok, keď auto upratoval (dvakrát, trikrát do týždňa),
preto pripúšťa, že aj takýmto spôsobom sa mohla preniesť jeho DNA na tieto predmety.

Súčasne je podľa krajského súdu potrebné zvýrazniť, že miesto, kde bola v aute nájdená čierna

kapsička, je vyslovene miestom neobvyklým pre bezpečné uloženie vecí v priestoroch autá na to
určených a krajský súd má za to, že išlo vyslovene o miesto, kde sa nielenže bežne veci v aute
neukladajú (neodkladajú), ale nepochybne je možné pohnútku pre uloženie vecí na toto miesto v aute
bez rozumných pochybností považovať za snahu tieto veci bezpečne ukryť a nie uložiť, či odložiť
v rámci upratovania auta, ako tvrdil obžalovaný. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že táto čierna

kožená kapsička na tomto mieste - pod volantom osobného motorového vozidla – bola nájdená službu
konajúcimipríslušníkmiPZažpripoužitíslužobnéhopsa,keďboliidentifikovanépredmetynachádzajúce
sa v oblasti pod prístrojovou doskou auta, kde je umiestnený volant vodiča až po jeho spustení nižšie -
po manipulácii s nastaviťeľnosťou umiestnenia volantu auta.

Predmetomdokazovaniavzhľadomnaokresnýmsúdomustálenýskutkovýstavajehoprávneposúdenia
a obrany obžalovaného nebolo teda dokázať, kto je skutočným vlastníkom zaistených omamných
a psychotropných látok, ale skutočnosť, že ich obžalovaný po akúkoľvek dobu prechovával vo väčšom
množstve, mal ich vo výlučnej osobnej dispozícii a mohol s nimi disponovať, nakladať s pohnútkou ich
v blízkej budúcnosti užiť.

Dôvodný záver o spojitosti obžalovaného s prechovávaním zaistených omamných a psychotropných
látok a ich aktívnym užívaním je potom dopĺňaná vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní.

Najsamprv ak mal obžalovaný podľa svojej výpovede upratovať auto dvakrát, trikrát do týždňa, ako

je možné, že aj napriek tomu vo dverách vodiča auta, ktoré riadil v čase zadržania a spravidla
ho aj dlhodobo bežne používal ako auto vlastné (výpoveď svedka R. B.), bola zaistená sklenená
banka – tzv. fajka určená na užívanie psychotropných látok, v ktorej sa našlo zostatkové stopové
množstvo psychotropnej látky - metamfetamín, pričom konkrétne na povrchu tejto sklenenej banky bola
zaistená výlučne len DNA profil obžalovaného.

Súčasne platí, že po zadržaní obžalovaného po toxikologickom vyšetrení v jeho moči a krvi bola zistená
prítomnosť nielen omamných látok rodu konope, ktorých užívanie v minulosti obžalovaný priznal, ale
aj psychotropných látok – metamfetamínu, čo tiež zásadne spochybňuje jeho tvrdenie, že po prvom
zatknutí pri predchádzajúcej (inej) trestnej veci a následnom prepustení z väzby v decembri roku 2022

s drogami tzv. „sekol“.

Napokon ako už bolo uvádzané v rámci znaleckého skúmania boli predložené aj dva plastové
sáčky s PET uzáverom, ktoré boli nájdené v červenom ruksaku umiestnenom v kufri už označeného
motorového vozidla, vlastníctvo ktorého osvedčuje vo svojej výpovedi obžalovaný, pričom znaleckým

skúmaním bola u oboch z nich zistená prítomnosť zostatkového stopového množstva omamných
a psychotropných látok, kde v jednom z nich boli dokonca identifikované stopové prvky zostatkového
množstva psychotropných látok – metamfetamínu a v druhom zostatkové množstvo stopových prvkov
omamných látok z rodu konope.

Za danej dôkaznej situácie krajský súd má za to, že pokiaľ obžalovaný sám priznáva, že uvedené
predmety mal v osobnej dispozícii, čo osvedčilo aj znalecké dokazovanie (zistený DNA profil)
vzhľadom na tzv. drogovú minulosť obžalovaného (minimálne rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 3T/88/2022) použijúc základnú logickú argumentáciu, ustaľujúc rozumný a zrozumiteľný záver,že obžalovaný má, resp. mal mať znalostnú (pamäťovú) skúsenosť ako omamné a psychotropné látky
zaistené v označenom motorovom vozidle reálne (vizuálne) vyzerajú, aká je ich vôňa, ako sa spravidla
uskladňujú, akým spôsobom sa užívajú, čo zaistené predmety v označenom motorovom vozidle a v nich

zistené omamné a psychotropné látky určite z hľadiska týchto kritérií tento záver spĺňajú.

Za danej situácie, ak v osobnej sfére obžalovaného je nájdená sklenená banka určená na užívanie
psychotropných látok so zostatkovým množstvom metamfetamínu, na ktorej je identifikovaný výlučne
obžalovaného biologický materiál, rovnako tak, ak uňho vykonané toxikologické vyšetrenie dokazuje, že

v ostatnom čase aktívne užívanie psychotropných látok, s kombináciou omamných látok rodu konope,
na nájdených predmetoch s obsahom omamných a psychotropných látok, je v majoritnom rozsahu DNA
profil obžalovaného, sú všetko skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne osvedčujú záver, že o zaistených
omamných a psychotropných látkach v aute mal obžalovaný vedomosť, boli v jeho držbe a to
pre vlastnú potrebu.

V kontexte doposiaľ uvedeného krajský súd uzatvára, že pokiaľ sa zmiešaná stopa biologického
materiálu s majoritným obsahom DNA profilu obžalovaného našla na bežcovi zipsu čiernej koženej
kapsičky, ale aj na plastovom sáčku s PET uzáverom, ktorý okrem iného tvoril obsah tejto čiernej
kapsičky, a v nich rozhodujúce množstvo pre ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia
omamných a psychotropných látok, nie je potom v rozpore s vnútornou logikou a ani základnými

pravidlami pre hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku záver okresného súdu, ktorý si osvojil
aj krajský súd, že zaistené omamné látky (z rodu konope) v plastovom sáčku, vrátane psychotropných
látok (metamfetamínu) zaistených v čiernej kovovej krabičke, ktorá bola tiež nájdená v čiernej koženej
kapsičke, boli s jeho plnou vedomosťou v osobnej dispozícii (držbe) obžalovaného, tak aby s nimi mohol
voľnenakladať(avprípadepotrebyvblízkejbudúcnosti užiť),čímbolosplnenézákonompredpokladané

kritérium, upravené v ustanovení § 171 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a), písm. b) Tr. zákona účinného
od 06.08.2024, že obžalovaný prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky, ktoré
boli zaistené v označenom aute, ktoré v čase zadržania riadil, ktoré boli aj znaleckým dokazovaním
identifikované v takom množstve, rozsahu a obsahom účinnej látky tak, ako sa to prenieslo do skutkovej
vety napadnutého rozsudku, inak povedané, neoprávnene prechovával omamnú látku konope a inú

omamnú a psychotropnú látku a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený a vo väčšom množstve.

Nazávervkontexteprávnehoposúdeniakonaniaobžalovanéhojepotrebnéešte opätovne pripomenúť,
že prechovávanie pre vlastnú potrebu v zmysle ust. § 135b Tr. poriadku je definované ako držanie

výlučne za účelom pre vlastné použitie látky osobou, ktorá túto látku drží, pričom presná dĺžka
prechovávania látky stanovená nie je, kde spravidla ide o krátkodobé prechovávanie, keďže páchateľ
má úmysel túto látku užiť. Súčasne platí, že nemôže ísť o držanie pre inú osobu. Podstatnou okolnosťou
na posúdenie trestnej zodpovednosti podľa § 171 Tr. zákona je, že páchateľ má takúto látku vo svojej
moci a môže s ňou zaobchádzať. Ak by páchateľ prechovával látku pre iného, javilo by sa to ako

sprostredkovanie zadováženia týchto látok pre iného, pričom by sa mohol páchateľ dopustiť trestného
činu podľa § 173 Tr. zákona (čo je zjavne neporovnateľne závažnejšie trestnoprávne konanie).

Napokon k návrhom a námietkam obžalovaného na doplnenie dokazovania krajský súd uvádza.

V prvom rade obžalovaný namietal, že okresný súd nerozhodol o jeho návrhu zo dňa 06.05.2024,
aby v predmetnej trestnej veci odmietol obžalobu prokurátora pre vážne procesné chyby, a to
predovšetkým pre porušenie práva na obhajobu z dôvodu, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235
Tr. poriadku s poukazom na dikciu ustanovenia § 567t Tr. poriadku - prokurátor nepredložil informácie
o spolupracujúcej osobe, konkrétne v prípade svedka J. K., či mu boli poskytnuté zákonné benefity -

so zvýraznením, že okresný súd o tomto návrhu doposiaľ procesne nerozhodol.

V reakcii na prednesenú námietku na podklade uvedeného návrhu obžalovaného, krajský súd z
písomnej správy predloženej Krajskou prokuratúrou Prešov pod sp. zn. 1 Kpt 294/23/7700 zo dňa
23.01.2025 na č.l. 709, prečítanú na verejnom zasadnutí v rámci doplnenia dokazovania zistil, že svedok

J. K. nebol v posudzovanom prípade v procesnom postavení spolupracujúcej osoby tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 33a Tr. poriadku.Na základe uvedeného potom platí, že v posudzovanom prípade vzhľadom na uvedenú informáciu
predloženú krajskou prokuratúrou, že neboli splnené podmienky, ktoré by zakladali povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 567t v spojení s ust. § 235 psím. e/ Tr. poriadku pre prokuratúru doplniť

do desiatich dní (od účinnosti zákona) náležitosti obžaloby a rovnako aj pre okresný súd povinnosť
bezodkladne rozhodnúť o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti, okrem iného aj podľa § 235 písm.
e/ Tr. poriadku v kontexte ustanovenia § 33a Tr. poriadku, keďže v posudzovanom prípade svedok J. K.
nebol v procesnom postavení spolupracujúcej osoby.

Súčasne je možné uzavrieť, že predmetom dokazovania okresného súdu, resp. rozhodujúcou
okolnosťou predmetu prieskumu v tomto prípade bola skutočnosť, či obžalovaný prechovával
(po akúkoľvek dobu) omamné a psychotropné látky, ktoré mali byť zaistené v osobnom motorovom
vozidle a ktoré v čase zadržania obžalovaný riadil (používal), kde pre ustálenie tejto skutkovej okolnosti
potom nemohla mať výpoveď svedka J. K. rozhodujúci vplyv, keďže menovaný svedok mal pôvodne
osvedčovať prvotne jednu z verzii vyšetrovania, podozrenia aj s konania obžalovaného spočívajúcom

v tzv. obchodovaní omamných a psychotropných látok, tzv. dealerstva, zadovažovanie omamných
a psychotrop-látok pre iného (iných) za vopred úmyslom páchateľa zahrnutú predpokladanú odplatu.

Za danej situácie z formálneho hľadiska nerozhodnutie okresného súdu o návrhu obžalovaného
na odmietnutie obžaloby podľa § 567t Tr. poriadku nie je skutkovou okolnosťou napĺňajúcou zásadné

porušenie práva obžalovaného na obhajobu.

V prípade návrhov obžalovaného na doplnenie dokazovania prednesených v rámci dokazovania
na hlavnom pojednávaní okresný súd vypočul svedkov F. B., A. G., okrem svedka H. I., ktorého
prítomnosť na hlavnom pojednávaní sa aj napriek snahe okresného súdu z objektívnych dôvodov

nepodarilo zabezpečiť. Okrem skutočnosti, že v tomto návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania
bolo v podstate vo väčšom rozsahu vyhovené, tiež platí, že samotný výsluch H. I. ako dôkaz patrí do
skupiny dôkazov, ktoré na už spomínaný predmet prieskumu a predmet dokazovania v posudzovanom
prípade nemohol mať zásadnejší vplyv, keďže tento svedok sa mal vyjadriť, k pôvodnému podozreniu už
spomínaného konania obžalovaného napĺňajúceho tzv. dealerstvo omamných a psychotropných látok.

Z tohto dôvodu krajský súd preto tento dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, jeho
vykonanie rozhodnutím na verejnom zasadnutím odmietol (§ 272 ods. 3 Tr. poriadku).

Z týchto totožných dôvodov preto považoval krajský súd aj dôkaznú hodnotu výpovedí svedkov R. B.,
resp. svedka J. K., na rozdiel od okresného súdu, ako už bolo skôr vysvetlené, za nie rozhodujúcu

(zásadnú) pre samotnú podstatu dokazovania vo vzťahu k prechovávaniu omamných a psychotropných
látok obžalovaným.

Uvedené potom rovnako platí aj pre argumentáciu obžalovaného vo vzťahu k výsluchu utajovaného
svedka vykonaného ešte v úplnom úvode prípravného konania dňa 12.05.2023. Z tohto istého pohľadu

o nedôvodnosti a neopodstatnenosti týchto dôkazov pre samotný predmet dokazovania nebol dôvod
bližšie argumentačne hodnotiť ani námietku obhajoby, že aj napriek tomu, že v priebehu dokazovania,
z mobilného telefónu obžalovaného boli zistené SMS správy, napríklad od pána A. C., pani C. G.,
nestotožnené osoby „C.", či nestotožnenej osoby „N.", prípadne ďalších, sa týmto dôkazom nevenovala
žiadna pozornosť a tieto osoby ani neboli vypočuté. Napokon tiež na riadne ustálenom skutkovom

stave a jeho právnom posúdení bez zásadných pochybností v posudzovanom prípade, nemohli zmeniť
predmety zaistené v rodinnom dome č. XXX v obci D., okr. E., pri vykonaní domovej prehliadky dňa
19.06.2023 v čase o 16:40 hod., na ktorých bola zistená prítomnosť DNA profilu výlučne ženského
pohlavia, resp. predmetov so zmiešaným profilom s dominanciou DNA profilu, ženského pohlavia,
s vylúčením prítomnosti DNA profilu obžalovaného, keďže rozhodujúcimi boli predmety zaistené v

osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat, EVČ: E. pri prehliadke iných priestorov dňa
19.06.2013 o 14:06 hod.

V súvislosti s hore prezentovanou sumarizáciou dôkazov, ktoré považoval krajský súd (a čiastočne aj
okresný súd) vo svojom súhrne za dôkazy, ktoré sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie,

ešte krajský súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti platí, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu
predpokladať v úvode trestného konania - vyšetrovania - ktorá zo skutočností (skutkových okolností),
pôvodne kladená za vinu osobe len podozrivej, (následne obvinenej a napokon obžalovanej z konkrétnejžalovanej trestnej činnosti), bude napokon bez rozumných pochybností dokázaná a na podklade akých
dôkazov.

Z toho dôvodu pochopiteľne pokiaľ tak, ako v posudzovanom prípade malo v úvode trestného konania
existovať pôvodne podozrenie, že obžalovaný mal byť aj tzv. dealerom omamných a psychotropných
látok - mal nakupovať omamné a psychotropné látky za účelom následného predaja ďalším
„zákazníkom", bola vykonaná aj suma dôkazov, ktoré v konečnom dôsledku nepreukázali pôvodne
existujúce podozrenie zo spáchania inej trestnej činnosti, či druhovo totožnej trestnej činnosti ako v

posudzovanom prípade (drogovej trestnej činnosti), alebo závažnejšej príkladmo podľa § 173 Tr. zákona
a z toho dôvodu sa potom logicky tieto dôkazy v následnom priebehu dokazovania v trestnom konaní
pre ustálenie skutkového stavu napokon stali nepodstatnými, čo bol aj dôvod ich nevykonania v tomto
trestnom konaní.

V tejto súvislosti je potom potrebné priznať, že obžalovaný vecne správne prostredníctvom

obhajoby poukázal na dôkazy, ktoré v konaní pred súdom neboli ani vykonané a sú dokonca súčasťou
trestného spisu (či len vyšetrovacej časti spisu), no táto skutočnosť predsa nemohla mať vplyv
v posudzovanom prípade pre ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, čo opäť nemohlo
mať za následok zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu a spravodlivý proces, pokiaľ na
tieto dôkazy nebolo prihliadané pri rozhodovaní o vine, druhu a výmere trestu u obžalovaného A. B..

Ďalej k návrhu obžalovaného prostredníctvom obhajoby na č.l. 517, kde okrem iného navrhol aj
doplnenie dokazovania a to vypočutím znalcov, resp. vykonania znaleckého dokazovania v súvislosti
so skutočnosťou, či sa do tela obžalovaného mohli dostať omamné a psychotropné látky bez jeho
vedomia prostredníctvom jedla, či nápoja, ktoré mal obžalovaný požiť deň predtým (zadržaním), ktoré

podľa výpovede svedkyne O. B., manželky obžalovaného, mu mal dať (asi, zrejme) svedok J. K.,
nakoľko menovaný svedok mal mať „milenecký“ vzťah s manželkou obžalovaného O. B. a preto sa mal
obžalovaný naňho nazlostiť, resp. svedok K. bol nazlostený na obžalovaného, nakoľko obžalovaný mal
mať tzv. „blízko“ k jeho priateľke J. S..

Najsamprv z výpovedí svedka J. K. (svedkyňa J. S. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať)
plynie, že popiera, aby mali byť obaja (K., S.) s obžalovaným v osobnom kontakte v poslednom období
a už vôbec nie v deň pred zadržaním. Ďalej svedok J. K. od začiatku vyslovene popiera v dokazovaní
osamotené tvrdenia svedkyne O. B., ale najmä obžalovaného, o vzájomných „blízkych" vzťahoch
medzi obžalovaným a svedkyňou J. S. (priateľkou svedka K.), ale hlavne, je úplne osamotené v kontexte

sumy produkovaných dôkazov opäť tvrdenie svedkyne O. B., (teda bez opory ďalších dôkazov) o
„mileneckom pomere" medzi svedkyňou O. B. a svedkom J. K. deň predtým ako mal byť nasledujúci
deň obžalovaný zadržaný.

Napokon opodstatnenie nevykonania tohto dôkazu (dopočutia znalcov, či vykonania znaleckého

skúmania – či sa mohli do tela obžalovaného dostať omamné psychotropné latky aj v jedle, či pití)
v rámci dokazovania ako dôkazu o skutočnosti, ktorá sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie,
svedčí aj tá skutočnosť, že nebolo v logických súvislostiach vysvetlené, ako mohol svedok J. K. deň
pred samotným zadržaním obžalovaného, kedy mu mal dať do jedla či pitia omamné alebo psychotropné
látky, podľa tvrdení O. B., predpokladať, že bude v blízkej dobe u obžalovaného vykonané toxikologické

vyšetrenie za účelom zistenia požitia týchto omamných a psychotropných látok, čo mal byť dôvod, ale
najmä spôsob ako mu poškodiť.

Za danej dôkaznej situácie pri hodnotení dôkazov spôsobom prezentovaným krajským súdom dopĺňajúc
hodnotenie dôkazov okresným súdom bol bez rozumných pochybností preukázaný záver o postačujúcej

sume dôkazov a skutočností z nich plynúcich pre ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia
tak, ako je to prezentované v napadnutom rozsudku.

Napokon pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajoby namietal, že podľa jeho názoru odôvodnenie
napadnutého rozsudku neponúka odpovede na všetky ním prednesené námietky, resp. nevysporiadal

so všetkými možnými skutočnosťami plynúcimi z vykonaných dôkazov s dôrazom na skutkové okolnosti,
ktoré boli v jeho prospech, krajsky súd odkazuje na ustálenú konštantnú judikatúru súdov,
v zmysle ktorej odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význampre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (primerane uznesenie NS SR,
sp. zn. 4Tost/33/2015, uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 350/2014).

Subsidiárne teda je možné konštatovať, že odôvodnenia rozhodnutí vydaných vo veci treba vnímať
v súhrne, čo je možné vnímať tak, že ak sa súd vyššieho stupňa stotožňuje v plnom rozsahu s príslušnou
časťou odôvodnenia súdu nižšieho stupňa (ako v prejednávanom prípade bolo vyššie uvedené), je
akceptovateľné, aby na ňu len odkázal, bez toho, aby sa neúčelne opakovala tá istá argumentácia (m.

m. uznesenie NS SR 4Tdo/78/2020). V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že by bolo nadbytočné
odôvodnenie svojho rozhodnutia poňať ako opätovné hodnotenie vykonaného dokazovania, ktoré
okresný súd značne extenzívne vykonal na hlavnom pojednávaní a na ktoré reflektoval vo svojom
rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu súd prvej inštancie postupoval správne, za zachovania
všetkých práv strán konania v plnej miere, vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré viedli súd k zreteľnému
objasneniu skutkového stavu a ku spravodlivému rozhodnutiu.

Nie je teda možné sa stotožniť s argumentáciou obžalovaného, že okresný súd dospel k svojim
záveromnazákladesvojvoľnéhohodnoteniadôkazovažeuvedenézáverynemajúoporuvovykonanom
dokazovaní. Práve naopak, ako to už bolo konštatované odvolacím súdom, súd prvej inštancie vo veci
vykonal dokazovanie, ako to predpokladajú základné zásady trestného konania vyplývajúce z ust. §

2 ods. 10, 11, 12 Tr. poriadku. Nemožno opomenúť ani evidentné zachovanie práva rovnosti zbraní
(kontradiktórnosť), v prejednávanom prípade. Okresný súd pri vyhodnocovaní jednotlivých skutočností
vychádzal iba zo zákonných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci hlavného pojednávania a s ktorými
dôkazmi boli strany konania dostatočne oboznámené. Nad rámec uvedeného krajský súd len pripomína,
že zachovanie práva na spravodlivý proces neznamená nárok na to, aby bola strana konania pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. jej právnymi
názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva,
pričom je potrebné mať na pamäti, že je právomocou všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony.
Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, nie je nutné doň zasahovať (m. m. nález ÚS
SR, I. ÚS 79/2009).

Podľa názoru krajského súdu obžalovaným konštatovaná námietka o nepreskúmateľnosti časti
rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je ničím podložená. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací
súd dospel k totožným záverom ako súd prvého stupňa, pričom opätovne konštatuje, že rozsudok
spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pokiaľ obhajoba

argumentuje, že súd konal svojvoľne a prijal závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku. To znamená, že ak súd neuveril obhajobe obžalovaného a vykonané dôkazy
vyhodnotil v inom smere, ako si to obhajoba priala, nemožno uvedené samo o sebe považovať za
svojvôľu, ani za arbitrárnosť (opätovne v danej súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedenú konštantnú

judikatúru). Naopak krajský súd konštatuje, že pri hodnotení vykonaného dokazovania okresný súd
postupoval správne, keď dospel k vyššie uvedeným záverom.

Aj vo výroku o druhu a výmere trestu napadnutého rozsudku okresný súd podľa krajského súdu vecne
správne a zákonne rešpektoval a zohľadnil aktuálnu právnu úpravu, kedy v dôsledku prijatia zákona č.

40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon účinný od 06.08.2024, v
znení neskorších predpisov, došlo k úprave základných ustanovení upravujúcich hodnotenie existencie
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, najmä ich pomeru, bez povinnosti úpravy zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

Krajský súd však považoval za dôvodné odvolacie námietky okresného prokurátora (modifikované
intervenujúcou krajskou prokurátorkou na verejnom zasadnutí), nakoľko v posudzovanom prípade asi
nedopatrením došlo k pochybeniu zo strany okresného súdu, ktorý najsamprv správne postupoval, ak
ustálil neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a následne aplikoval pri ukladaní trestu a
určení jeho výmery ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého, má súd povinnosť, pri opätovnom

spáchaní zločinu (Okresný súd Prešov sp. zn. 3T/88/2022) zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu o jednu tretinu, konkrétne v tomto prípade pri trestnej sadzbe jeden rok až šesť rokov
(§ 171 ods. 4 Tr. zákona).Avšak, ako to plyne z výroku o treste napadnutého rozsudku (na čo správne upozornila aj prokuratúra),
okresnýsúdnesprávneustálilpoúpraveustanovenejtrestnejsadzby,jejdolnejhranicezvýšenímojednu
tretinu jej hranicu na 28 mesiacov.

Pri správnom (zákonnom) postupe totižto mal aplikovať pravidlo podľa § 38 ods. 6 Tr. zákona účinného
od 06.08.2024, kedy zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci
zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a
dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V tomto prípade teda správnym postupom mal okresný súd odčítať od šiestich rokov (hornej hranice)
jeden rok (dolná hranica) s výsledkom rozdielu - piatich rokov, kde jedna tretina z piatich rokov
predstavuje dvadsať mesiacov, pri pripočítaní (zvýšením) k dolnej hranici, ktorá je v tomto prípade jeden
rok (12mesiacov)spolutvorísúčet32mesiacov,čopredstavujedolnúhranicutrestnejsadzbypoúprave
zvýšením o jednu tretinu.

Pokiaľ okresný súd uložil trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere 28 (dvadsiatich ôsmich)
mesiacov, uložil ho mimo rámca zákonom ustanovenej dolnej hranice trestnej sadzby po jej úprave,
čo bol dôvod, pre ktorý krajský súd musel postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku
pre porušenie ustanovenia Trestného zákona v prospech obžalovaného, výrok o treste napadnutého

rozsudku v celom rozsahu zrušiť a na podklade vykonaného dokazovania okresným súdom, potom
trest ukladal sám vo výmere spomínaných 32 (tridsiatichdvoch) mesiacov a teda opäť na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby po jej úprave postupom podľa § 38 ods. 3, 6 Tr. zákona.

Za danej situácie sa krajský súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery riadil a prihliadal najmä

na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými
sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, a jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým
je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov,
ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.
zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií určil druh trestu ako trest
odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov so zaradením pre jeho výkon
doústavusminimálnymstupňomstráženia(obžalovanýneboldoposiaľvovýkonetrestuodňatiaslobody

- § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona), je podľa krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne
zásadámukladaniatrestovaodrážazávažnosťprotiprávnehokonaniauobžalovaného,akoajichosobu,
a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre
dosiahnutie účelu trestu.

Obžalovaný predsa len v posudzovanom prípade bol uznaný vinným za prechovávanie omamných
psychotropných látok pre vlastnú potrebu, čo sa z hľadiska tzv. drogovej trestnej činnosti javí ako
menej závažnejším protiprávnym konaním, súčasne je stále manželom O. B., s ktorou spolu vychovávali
maloleté deti a napokon je na mieste brať do úvahy skutočnosť (na ktorú upriamila pozornosť obhajoba
obžalovaného), že v jeho prípade s najväčšou pravdepodo-

bnosťou pri rozhodovaní ne/osvedčení sa v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 3To/88/2022 zo dňa 04.05.2023, ktorý bol uznaný vinným pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1,
ods. 4 písm. c) Tr. zákona, môže dôjsť k tzv. premene podmienečného trestu, na trest odňatia slobody

spojený s jeho výkonom.

Toto boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.