Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209711
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6615209711.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX D., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom P. Rádayho
14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D.,
zastúpený advokátom: JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, 2/ H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 3/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX G., o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o odvolaní žalovaného 1/ a nebohej pôvodnej žalovanej 2/

F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, XXX XX D. proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/234/2015-990 z 1. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o určení vlastníckeho práva potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku mení tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov prvoinštančného konania a žalovaní 1/,

2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania vo výške
7,46 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške trov odvolacieho konania žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom po čiastočnom zrušení jeho skoršieho rozhodnutia
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/47/2021 vyhovel žalobe a určil, že pozemky

parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelného čísla XXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 14 m2, parcelného čísla XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 133 m2 a
parcelného čísla XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2 evidované Okresným úradom
Lučenec, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie C. na LV č. X (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“
alebo „C KN parcely č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X“) patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ A.
B. v rozsahu 1/6 z celku a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu 1/ A. B. a žalobkyne
2/ E. B. v rozsahu 5/6 z celku (I. výrok). Žalovaným 1/ F. G. a nebohej žalovanej 2/ F. G. uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % (II. výrok) a tým istým
subjektom aj povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške
7,46 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Učtárni Okresného súdu Lučenec uložil
povinnosť vo výroku IV. vrátiť žalobcovi 1/ nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške 32,30 €.1.1 Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými a bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných v
katastri nehnuteľností na LV č. X, katastrálne územie C. ako C KN parcela č. XXX/X v prírode tvoriaca
časť predzáhradky rodinného domu č. XX ohraničenej dlhé roky postaveným plotom, C KN parcely č.

XXX/X nachádzajúcej sa pod stavbou rodinného domu č. XX a C KN parcely č. XXX/X zodpovedajúcej
časti dvora za rodinným domom č. XX ohraničenej v dávnej minulosti postaveným plotom. Svoje
vlastnícke právo odvodzoval žalobca 1/ v rozsahu 1/6 k celku od rozhodnutia o dedičstve po jeho matke
J. B. sp. zn. D 789/1995 z 19.06.1997 a za bezpodielových spoluvlastníkov ideálneho spoluvlastníckeho
podielu 5/6 k celku sa žalobcovia považujú na základe kúpnej zmluvy uzavretej s otcom žalobcu K.

B. formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Janou Rovnou pod sp. zn. NZ 156/2000, N
156/2000 zo dňa 27.06.2000. Pokiaľ by súd neuznal, že žalobcom označené právne titulu nadobudnutia
vlastníckehoprávasvedčia,taktvrdia,žesavlastníkmispornýchnehnuteľnostístalititulomnepretržitého
dobromyseľného užívania v hraniciach dlhodobo vytýčených a ustálených v prírode. Vlastnícke právo
žalovaných žalobcovia popierali a poukazovali na spôsob zápisu vlastníckeho práva žalovaných k
sporným nehnuteľnostiam len na základe Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/13 vyhotoveného

geodetom L. E., ktorý pri výsluchu potvrdil, že pri vyhotovení geometrického plánu vychádzal zo starých
máp, ktoré sám za nepresné uznal a potvrdil, že zákres rodinného domu č. XX v Geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XX/13 nezodpovedá skutočnosti, čo odôvodňoval L. E. pri svojom výsluchu ako svedka
tak, že ak by dom č. XX zakreslil tak ako reálne v prírode stojí, kataster nehnuteľností by ním vytvorený
geometrický plán do svojej evidencie nezapísal. Žalobcovia užívali sporné nehnuteľnosti v dobrej viere,

že im patria od roku 1995 v rozsahu zdedeného majetku žalobcom 1/ a od roku 2000 v rozsahu
kúpy od otca žalobcu 1/. Žalovaní až v roku 2014 začali spochybňovať vlastnícke právo žalobcov k
sporným nehnuteľnostiam a to bez relevantných dôvodov a dôkazov, keď sami v roku 1982 alebo 1983
odkúpili susedné nehnuteľnosti bez vyhotovenia geometrického plánu, čo bolo konštatované aj v konaní
vedenom pred Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor o určenie vlastníckej hranice pod sp. zn.

X 29/2014. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňovali žalobcovia tým, že sa voči nim
žalovaný 1/ a pôvodná žalovaná 2/ v osobitnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec domáhajú
vypratania sporných nehnuteľností.
1.2 Pôvodní žalovaní sa v spore bránili tým, že žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam dedením ani kúpnou zmluvou. Tvrdením, že vydržali vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam negujú všetky svoje pôvodné tvrdenia a predložené dôkazy. Listiny a
dôkazy predkladané žalobcami nepotvrdzujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k dotknutým
nehnuteľnostiam. Geodet L. E. vyhotovil geometrický plán v súlade s údajmi o výmerách pozemkov
uvedených na listoch vlastníctva, preto ho žalovaní považujú za správny. Aj žalobcovia sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva k pozemkom vytvoreným geometrickým plánom L. E.. Kúpou ani dedením

nie je možné zvýšiť rozlohu nehnuteľností. Žalobcovia nadobudli dedením a kúpou len to, čo je v ich
prospech evidované na listoch vlastníctva. Žalovaní nežiadajú od žalobcov iné, než aby sa vysporiadali
ich vzájomné vzťahy.
1.3 Z LV č. XX katastrálne územie C. súd prvej inštancie zistil, že žalobca 1/ je podielovým
spoluvlastníkom C KN parciel č. XXX I. XXX/X, rodinného domu súpisného č. XX postaveného na C KN

parcele č. XXX/X v podiele 1/6 titulom uznesenia o dedičstve sp. zn. D 789/1995 a spolu so žalobkyňou
2/ sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností v podiele 5/6 titulom kúpnej zmluvy z 26.07.2000
sp. zn. NZ 156/2000, N 156/2000, vklad ktorej bol povolený pod M. XXXX/XXXX dňa 06.09.2000.
Žalovaný1/anebohápôvodnážalovaná2/bolinaLVč.XkatastrálneúzemieC.vedeníakobezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností C KN parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a

stavbyrodinnéhodomusúpisnéhoč.XXpostavenéhonaCKNparceleč.XXX/X.Akotitulynadobudnutia
nehnuteľností sa na liste vlastníctva uvádzajú K. XXX/XX z 15.12.1982 (správne podľa LV č. L. XXX/
XX - poznámka odvolacieho súdu) a Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/13 z 31.07.2013, zapísaný
do katastra nehnuteľností 31.07.2013, na základe ktorého bola zmenená hranica medzi záhradami
strán sporu, C KN parcelami č. XXX/X, XXX/X vo vlastníctve žalovaného 1/ a nebohej žalovanej 2/ a

C KN parcely č. XXX vo vlastníctve žalobcov. Zmluva registrovaná pod číslom L. XXX/XX je notárska
zápisnica spísaná notárom K. K. N. pod sp. zn. NZ 42/82, N 650/82, obsahom ktorej je kúpna zmluva
uzavretá medzi predávajúcimi G. B. a N. B., K. B. a M. B. na strane jednej a kupujúcimi F. G. a F. G.
ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území C. na LV č. X ako
parcela č. XXX záhrada o výmere 1281 m2, parcela č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 756 m2, ktoré

v prírode predstavovali rodinný dom v C. č. XX s pozemkami. Predávajúci G. B. v čestnom vyhlásení z
02.03.2015 uviedol, že manželom F. a F. G. predávali rodinný dom v obci C. súpisného č. XX spoločne
aj s pozemkami tak, ako boli v prírode ohraničené plotom medzi záhradami. G. B. prehlásil, že nikdy
v minulosti s vlastníkom susedného rodinného domu č. XX spory o vlastníctvo neviedli.1.4 Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe považoval súd prvej inštancie za preukázaný tým,
že ako vlastníci sú na LV č. X katastrálne územie C. k parcelám, o ktoré v konaní ide, zapísaní
žalovaný 1/ a nebohá žalovaná 2/, ktorí sa v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.

zn. 9C/66/2016 domáhajú voči A. B. a E. B. (žalobcom v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva)
vypratania nehnuteľností C KN parciel č. XXX/X a C KN parcely č. XXX/X a ich odovzdania do držby a
úžitku žalobcov F. G. a nebohej F. G..
1.5 Z geometrického plánu L. E. č. XXXXXXXX-XX/13 a ostatných listinných dôkazov tvoriacich súčasť
spisu súd prvej inštancie vyvodil, že L. E. iba na žiadosť žalovaných rozdelil do ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov patriacu C KN parcelu č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
756 m2 na novovytvorené C KN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X, ale neskúmal
priebeh pôvodnej hranice medzi C KN parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných a C KN parcelou
č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov. Kataster nehnuteľností na žiadosť vlastníka pozemku (žalovaných)
geometrický plán do katastra nehnuteľností zapísal. Geometrický plán L. E. spor o vlastnícke právo
medzi stranami sporu žiadnym spôsobom nerieši. Z dôkazov, ktoré do súdneho spisu predložili

žalobcovia nemožno vyvodiť záver, že dedené a kúpené parcely C KN č. XXX a č. XXX/X zahŕňajú aj
plochu zodpovedajúcu C KN parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X evidovaných na LV č. X katastrálne
územie C. vo vlastníctve žalovaných. Predmetom dedenia a kúpy boli jednoznačne definované parcely
v právnom slova zmysle, ktorých hranice ale v prírode ustálené neboli. Dedením a kúpou nadobudli
žalobcovia iba tie nehnuteľnosti, ktoré zodpovedajú C KN parcelám č. XXX a XXX/X zapísaných

na LV č. XX katastrálne územie C.. Pre rozhodnutie o veci bolo potrebné posúdiť, či C KN parcely
č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X mohli žalobcovia nadobudnúť vydržaním vlastníckeho práva podľa § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem tohto zákonného ustanovenia na právne posúdenie nároku
aplikoval súd prvej inštancie aj § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 126, § 129, § 130 a §
132 Občianskeho zákonníka. Znalec H. K. N., úlohou ktorého bolo v konaní určiť hranice pôvodných

pozemkov parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. X katastrálne územie C. vo vlastníctve žalovaných a
parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov evidovanej na LV č. XX katastrálne územie C. vo svojom
odbornom vyjadrení uviedol, že nezistil, na akom podklade bol v roku 1983 vykonaný zákres stavby
súpisného č. XX do evidencie nehnuteľností v roku 1983. Prevody vlastníckych práv nehnuteľností, o
ktoré v konaní ide, sa od roku 1865 vykonávali bez zamerania nehnuteľností, preto neexistuje žiaden

číselný podklad, geometrický plán, záznam podrobného merania, na základe ktorého by bolo možné
stanoviť presne hranicu susediacich pozemkov. Jednoznačne však potvrdil chybný zákres stavby domu
súpisného č. XX do katastra nehnuteľností oproti skutočnému stavu. Z odborného vyjadrenia znalca
H. N. súd prvej inštancie vyvodil, že hranica vytvorená znalcom H. N. nie je hranicou pôvodných
pozemkov určená nepochybným spôsobom a znalcom vytvorená hranica nie je v prospech žalobcov

ani v prospech žalovaných. Neexistenciu grafického podkladu pre hodnoverné určenie hranice medzi v
súčasnosti existujúcimi pozemkami parcelami č. XXX/X (zrejme XXX/X - poznámka odvolacieho súdu),
XXX/X, XXX/X a XXX/X potvrdzuje podľa názoru súdu prvej inštancie aj odpoveď Okresného úradu
Lučenec, katastrálny odbor z 20.11.2023, v ktorej je uvedené, že pozemkovoknižné parcely č. XX až XX
katastrálne územie C. neboli nikdy graficky rozdelené, len boli evidované v rôznych pozemkovoknižných

vložkách č. XXX a XX. Pozemkovoknižná parcela č. XX bola do LV č. XX zapísaná ako C KN parcela č.
XXX, XXX/X po rozhodnutí štátneho notárstva o dedičstve sp. zn. D 909/70. Pozemkovoknižná parcela
č. XX bola do LV č. X zapísaná ako C KN parcela č. XXX, XXX/X zmluvou o pôžičke L. XX/XX.
1.6 Žalobcovia odvodzovali svoju oprávnenú držbu nehnuteľností C KN parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/
X od dedičského rozhodnutia, ktorým žalobca 1/ nadobudol 1/6 podiel na dedených nehnuteľnostiach

po matke, na ktorom je vyznačená právoplatnosť dňom 17.09.1997 a od kúpnej zmluvy spísanej formou
notárskej zápisnice NZ 156/2000, vklad ktorej bol povolený 28.06.2000, ktorou ako manželia nadobudli
5/6 nehnuteľností evidovaných v ich vlastníctve, pozemky a rodinný dom súpisného č. XX. Tvrdili, že
uplynutím 10 ročnej vydržacej doby počítanej od právoplatnosti rozhodnutia štátneho notárstva o dedení
a od dátumu povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy sa stali vlastníkmi sporných

nehnuteľností. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že na základe uvedených titulov dedičského rozhodnutia a
kúpnej zmluvy mohli žalobcovia nadobudnúť presvedčenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu
im patria, že sú ich oprávnenými držiteľmi, nakoľko ich kupovali a žalobca 1/ zdedil tak, ako sú aktuálne
v prírode umiestnené v nemenných hraniciach, ku ktorým sa počas plynutia vydržacej doby správali ako
vlastníci. Žalobcami predložené fotografie z roku 1965, 1966 preukázali stav nehnuteľností v minulosti,

existenciu rovnakej brány predzáhradky pred rodinným domom, aká je v súčasnosti. Svedkovia vypočutí
v konaní potvrdili, že predzáhradka pred domom B. a oplotenie sú rovnaké 50 rokov. O sporoch medzi
právnymi predchodcami strán sporu vedomosť nemali. Právnymi predchodcami strán sporu boli užívacie
hranice rešpektované. Zhodne so žalobcami súd prvej inštancie uviedol, že vydržacia doba žalobcovi1/ plynula od 17.09.1997 a uplynula 17.09.2007 a od povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov 5/6
svojich nehnuteľností, plynula vydržacia doba pre oboch žalobcov od 06.09.2000 a uplynula 06.09.2010.

Písomnú výpoveď žalovaného 1/ uskutočnenú pred notárkou JUDr. Martou Jurinovou 20. októbra 2014
k predmetu sporu, kde žalovaný 1/ tvrdil, že spory o vlastnícke právo pozemkov pod domom žalobcov
existovali už pred rokom 1982, vedel o nich od svojho právneho predchodcu K. B., vyhodnotil súd
prvej inštancie ako nedôveryhodnú. Za nelogické označil, že ak žalovaný 1/ vedel o problémoch s
pozemkami a z toho prameniacich nezhôd medzi susedmi, uzatvoril by kúpnu zmluvu s vedomím,

že v budúcnosti bude musieť vysporadúvať pozemky so susedmi. Za významné súd prvej inštancie
považoval, že geometrický plán na zameranie nehnuteľnosti si dal žalovaný 1/ vyhotoviť až po 31 rokoch
od kúpy svojho domu. Dlhodobo existujúci stav nehnuteľností a ich užívanie v rovnakých hraniciach
bolo potvrdené aj výpoveďou znalca H. N. a umiestnením základov 120 ročného domu žalobcov. Pre
vstup do dobromyseľnej držby na strane žalobcov postačovali dedičské rozhodnutie a kúpna zmluva
(tzv. putatívny titul). Oprávnená držba sa v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006 nemusí

nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí aj domnelý právny dôvod, ide o to, aby držiteľ bol
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Žalobcovia sa ujali držby
parciel, ktoré síce neboli predmetom dedenia ani kúpnej zmluvy, ale so zreteľom na všetky okolnosti boli
dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi sporných parciel a na ich strane ide o ospravedlniteľný skutkový
omyl, keď nehnuteľnosti boli ako celok spolu oplotené a po desaťročia právnymi predchodcami žalobcov

a žalobcami v týchto hraniciach užívané. Žalobcovia sa dôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam a preto súd žalobe vyhovel.
1.7 O povinnosti žalovaného 1/ a nebohej žalovanej 2/ zaplatiť žalobcom náhradu trov konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a podľa § 259 C. s. p. uložil žalovaným nahradiť Slovenskej
republike trovy vzniknuté použitím motorového vozidla Okresného súdu Lučenec pri ohliadke na mieste

samom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I., II. a III. podali odvolanie žalovaný
1/ a nebohá žalovaná 2/ (právna predchodkyňa žalovaných 2/ a 3/), v ktorom označili prebiehajúci
spor za malicherný a neúčelný a rozhodnutie súdu prvej inštancie v neprospech žalovaných za

nelogické a nezákonné. Žalobcami konštruovaná žaloba, kde najprv tvrdili, že nehnuteľnosti kúpili,
resp. žalobca 1/ zdedil, potom že nehnuteľnosti vydržali, bola nelogická, preto ju žalovaní neuznali
za dôvodnú. Žalobcovia sa nemohli domnievať, že nehnuteľnosti v takom rozsahu ako ich užívali
kúpili, pri kúpe si mali skontrolovať, čo vlastne kupujú a kde sú hranice nehnuteľností. Súd prvej
inštancie bol maximálne tolerantný voči žalobcom, čím došlo k porušeniu rovnosti práv účastníkov

konania tým, že žalobcovia postupne, skoro na každom pojednávaní, resp. medzi pojednávaniami
doručovali súdu rôzne písomnosti, ktoré súd ako dôkazy akceptoval. Rešpektujúc názor odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie obstaral odborné vyjadrenie k priebehu hraníc medzi
susednými pozemkami, závery ktorého odôvodňovali zamietnutie žaloby, keďže žalobcovia nezmenili
žalobný návrh v zmysle záverov odborného vyjadrenia. Odborné vyjadrenie znalca malo byť základom

rozhodovacieho procesu súdu z hľadiska vyriešenia sporných otázok. Znalec H. K. N. v podstate
nevyhovel ani jednej ani druhej strane a určil hranicu podľa svojich vlastných meraní. Pôvodne
žalobcovia spochybňovali geometrický plán L. E. a následne tvrdili, že presne tie nehnuteľnosti, ktoré
boli začlenené pre žalovaných na základe geometrického plánu L. E., vydržali. Za nelogický postup
súdu prvej inštancie žalovaní považujú, že pri určení hranice medzi záhradami žalobcov a žalovaných

akceptovali odborné vyjadrenie H. K. N., ale ním vytvorenú hranicu susedných nehnuteľností v časti
dvora a pozemkov pod rodinným domom už neakceptoval. Nijaký pozemok sa nezväčšuje alebo
nezmenšuje. Žalobcovia majú vo vlastníctve iba takú výmeru, akú nadobudli kúpou, resp. dedením.
Žalobcovia nenapadli rozhodnutie „správy katastra“ ohľadne zápisu sporných nehnuteľností na príslušný
list vlastníctva na základe „znaleckého posudku znalca E.“, ale podali žalobu o určenie vlastníckych

práv, ktorá je od samého počiatku zmätočná a neurčitá. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
pri dedení okrem toho čo zdedil, aj niečo vydržal, čo nezdedil a takisto, že žalobcovia niečo kúpili,
ale aj vydržali to, čo nekúpili. To, že sa žalobcovia domnievali, že kúpili viac ako kúpili, resp. žalobca
zdedil niečo, čo nebolo v dedičskom rozhodnutí, je problémom samotných žalobcov, nie žalovaných.
Žalobcovia nemohli sporné nehnuteľnosti vydržať, pretože určite neboli dobromyseľní, keďže mohli

nadobudnúť len to, čo bolo uvedené v príslušných listinách o dedení a kúpe. Žalovaní upozorňovali
odvolací súd, že žalobcovia produkovali dôkazy proti sebe, keď preukazovali, že pôvodne predmetné
nehnuteľnosti, resp. ich časť patrili do podielového spoluvlastníctva troch súrodencov na základe
dedenia a následne došlo k rozpredaju týchto nehnuteľností, čo konštatovalo štátne notárstvo v roku1965. Rodinný dom žalobcov teda mohol byť postavený na pôvodných pozemkoch vo vlastníctve troch
súrodencov K. B., K. B. a B. B., ale pri predaji, pri dedení došlo k tomu, že žalobcovia nadobudli len
určitú časť nehnuteľností a časť nehnuteľností, ktoré užívajú im nepatria. Za jediný objektívny dôkaz

o hraniciach pozemkov žalovaní považujú geometrický plán L. E. a odborné vyjadrenie H. K. N., nie
laické tvrdenia žalobcov prispôsobované podľa vývinu stavu dokazovania a právneho stavu. Súd prvej
inštancie toleroval žalobcom predlžovanie súdneho sporu predkladaním rôznych listín, máp, výpisov
zarchívov,sktorýmisažalovanínestačilioboznamovaťapretosúdodročovalpojednávanie,čímvznikali
trovy a paradoxne súd zaviazal žalovaných, aby takéto trovy v plnom rozsahu zaplatili. Za pozoruhodné

žalovaní považujú, že súd neprihliadol na skutočnosti, že žalovaní za predmetné nehnuteľnosti platili
obci dane. Ak by mali žalobcovia za to, že sú nerušení a dobromyseľní držitelia nehnuteľností, tak tieto
dane mali platiť oni. Ak žalobcovia dane za sporné nehnuteľnosti neplatili, je to dôkazom o tom, že
dobromyseľní držitelia neboli. V spore mali byť úspešní žalovaní a im mal súd prvej inštancie priznať
náhradu trov konania, avšak súd prvej inštancie prekvapivo rozhodol opačne. Navrhli zmeniť rozsudok
súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ a nebohej žalovanej 2/ zdôraznili, že v odvolaní
neuvádzajú žalovaní žiadne odvolacie dôvody v zmysle § 365 Civilného sporového poriadku. Prvých,
skoro 9 strán odvolania nemá vo vzťahu k predmetu odvolania žiadnu relevanciu, keď ide len popis
konania súdu prvej inštancie do vydania napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniam žalovaných, že ide

o malicherný a neúčelný súdny spor vyvolaný žalobcami uvádzajú, že spor vyvolali žalovaní v roku
2014, keď sa stali na základe zamerania pozemkov evidovanými vlastníkmi pozemkov pod časťou
predzáhradky rodinného domu žalobcov a pod časťou dvora priliehajúceho k rodinnému domu žalobcov,
vrátane studne. Žalobcovia teda nemali inú možnosť ako sa domáhať určenia vlastníckeho práva
žalobou na súde. Nesprávna je argumentácia žalovaných, že žaloba bola postavená účelovo, v ktorej

žalobcovia najprv tvrdili, že nehnuteľnosti kúpili, zdedili, potom začali tvrdiť, že nehnuteľnosti nadobudli
vydržaním. Žalobcovia museli označiť právne skutočnosti, na základe ktorých sa cítili byť vlastníkmi
sporných nehnuteľností. Názor žalovaných, že sa súd prvej inštancie neriadil zásadou, že každý
má také práva, aké získal, žalobcovia nesúhlasia. Žalobcovia preukázali, že ich vôľa smerovala
k nadobudnutiu pozemkov pod časťami ich predzáhradky, rodinného domu a dvora a pokiaľ boli

presvedčení, že tieto nadobúdajú kúpou/dedením, tak to v nich vyvolalo oprávnenú držbu a získanie
vlastníckeho práva zákonom povoleným spôsobom vydržaním. Žalobcovia kupovali a dedili pozemky
určené v prírode, ktorých hranice boli dávno vyznačené plotom predzáhradky, umiestnením domu
a plotu za domom. Nebolo povinnosťou žalobcov dať si vypracovať geometrický plán. Žalobcovia
kupovali nehnuteľnosti od svojich rodinných príslušníkov a vstupovali do určitého, dovtedy už zažitého

a nespochybňovaného stavu. Žalovaní pri kúpe nehnuteľností v roku 1982 v zmluve L. XXX/XX
vyhlásili, že dobre poznajú stav kupovaných nehnuteľností z ohliadky na mieste samom a tieto kupujú
v takom stave, v akom sa ku dnešnému dňu nachádzajú. Znamená to, že ani žalovaní v roku 1982 pri
kúpe nehnuteľností nemali žiadnu pochybnosť o výmerách kupovaných nehnuteľností a nepociťovali
potrebu dať si vyhotoviť geometrický plán, ktorý teraz od žalobcov „požadujú“. Žalovaní od roku

1982 do roku 2014 nespochybňovali svoje vlastníctvo ani vlastníctvo žalobcov. Žalovaní v rámci
obrany v spore nepreukázali svoje tvrdenie, že by im mali patriť pozemky zamerané geodetom E.
(predmet sporu) a nepredložili súdu dôkazy, ktoré by potvrdzovali skutočnosti uvedené v „zmluve
o pôžičke“, ktorá im „umelo“ zvýšila výmeru pozemkov. Žalobcovia popierajú tvrdenia žalovaných, že
s toleranciou konania žalobcov došlo k porušeniu rovnosti práv účastníkov konania. Žalobcovia na

každom pojednávaní reagovali na procesnú situáciu a postupovali v zmysle názoru Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktorý v časti prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žalobu nebolo potrebné meniť. Sám znalec pribratý do konania navrhol ustáliť hranice nehnuteľností
podľa užívacej hranice vzhľadom na neexistenciu podkladov na presné určenie hranice susedných
pozemkov z minulosti. Znalec potvrdil, že novovytvorené parcely C KN č. XXX/X, XXX/X a XXX/X sú

určené a evidované v katastri nehnuteľností tak, že nie je potrebné ich upravovať. Ako určitú trúfalosť
žalobcovia vnímajú tvrdenie žalovaných o paradoxne schizofrenickom hodnotení súdu prvej inštancie,
ktorý pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva k pozemkom v časti záhrad vychádzal z odborných
podkladov znalca a neakceptoval jeho závery z odborného vyjadrenia k hranici pri rodinnom dome v časti
dvora a predzáhradky. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, z akého dôvodu nebolo

možné akceptovať hranicu určenú znalcom v jeho druhom odbornom vyjadrení. Znalec pri výpovedi na
pojednávaní dňa 19.09.2023 pripustil, že ním určená hranica v preddomovej, domovej a dvornej časti
nemá žiadny relevantný technický podklad, preto uznanie užívacej hranice v preddomovej, domovej
a dvornej časti súdom prvej inštancie je zákonné a spravodlivé. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie jenelogické, prekvapivé a nie je ani v rozpore s predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici. Žalobcovia v spore preukázali, že boli dobromyseľnými držiteľmi sporných pozemkov,
že v čase nadobúdania pozemkov nikto zo strán sporu nemal pochybnosť o priebehu hranice medzi

susednými pozemkami, preto si ani žiadna zo strán v čase ich nadobúdania nedala premeriavať výmery.
Žalobcovia považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhujú ho potvrdiť a priznať
im náhradu trov odvolacieho konania.

4. V podaní zo 06.03.2024, ktoré je reakciou žalovaných na vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaných

žalovaní nič rozhodné pre odvolacie konanie neuvádzajú.

5.Vdruhomvyjadreníz28.03.2024nadrámecprvéhožalobcoviauviedli,žesvojužalobunikdynestavali
na odbornom vyjadrení znalca H. N.. Tento dôkaz bol vykonaný na pokyn odvolacieho súdu a následne
v súvislosti aj s ďalšími dôkazmi súd prvej inštancie správne vyhodnotil tento dôkaz ako nepodstatný pre
účely sporu. Žalovaným nikdy nebolo odňaté právo, aby sa s dôkazmi predkladanými žalobcami v reakcii

na priebeh sporu oboznámili a mohli sa k nim vyjadriť. Žalobcami predkladané dôkazy nemožno označiť
prívlastkom„pseudo“,keďpreukazujúexistenciunehnuteľností(rodinnéhodomuč.XX)aďalšíchstavieb
a reálny priebeh hraníc v minulosti, aj argumentáciu žalobcov o ich dobromyseľnosti a správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 ods. 1 C. s. p.
nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav považuje za správne ustálený, dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nebolo
potrebné zopakovať ani doplniť, preto zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania
splnené neboli. Prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bol limitovaný rozsahom odvolania

žalovaných na výroky I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie (§ 379 C. s. p.) a pokiaľ ide o viazanosť
dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 C. s. p. odvolací súd zhodne so žalobcami konštatuje, že
žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 C. s. p., avšak z textu
odvolania je možné vyabstrahovať, s čím žalovaní v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie spokojní
nie sú a sformulovať odvolacie dôvody v súlade s § 365 ods. 1 C. s. p. namiesto žalovaných (ich

právneho zástupcu). Ak žalovaní tvrdia, že súd prvej inštancie bol maximálne tolerantný voči žalobcom,
ktorým umožňoval predkladať v priebehu súdneho konania postupne dôkazy, čím porušil rovnosť práv
účastníkov konania a popierajú, že by sa žalobcovia titulom vydržania mohli stať vlastníkmi sporných
nehnuteľností je možné dospieť k názoru, že namietajú podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) Civilného
sporového poriadku, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Len týmito
odvolacími dôvodmi sa bude odvolací súd v súlade s § 380 ods. 1 C. s. p. zaoberať a uvádza, že
existenciu vád procesných podmienok, na ktoré by musel podľa § 380 ods. 2 C. s. p. prihliadnuť aj bez
námietky strán sporu, nezistil.

7. Odvolací súd posudzuje vec opakovanie. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o časti
uplatneného nároku o určení vlastníckeho práva k parcelám registra „C“ evidovaným na katastrálnej
mape parcelného č. XXX/X, XXX/X, XXX/X evidovaným na LV č. X katastrálne územie C. vo vlastníctve
žalovaných opakovanie po tom, ako odvolací súd uznesením sp. zn. 17Co/47/2021 v tejto časti zrušil

prvýrozsudoksúduprvejinštancieavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonaniezdôvodu,žedoprvého
rozhodnutia okresného súdu predložené dôkazy neboli postačujúce pre prijatie záveru, že vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli žalobcovia vydržaním, súd prvej inštancie žalobu podľa §
134 OZ vo vzťahu k sporným parcelám v rozsudku z 24. augusta 2022 ani neposudzoval. Odvolací
súd pre nedostatok skutkových zistení k prípadnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam žalobcami vydržaním považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a len
z tohto titulu za nesprávne a uložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne posúdiť žalobu žalobcov o
určenie vlastníckeho práva k C KN parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X podľa § 134 OZ aj s návodom
na ďalší efektívny postup, v rámci ktorého bolo úlohou súdu prvej inštancie zistiť, akým spôsobom došlo
k rozdeleniu pozemnoknižných nehnuteľností medzi pôvodnými vlastníkmi, v akých hraniciach, kedy

žalobcovia vstúpili do držby nehnuteľností, ktoré skutočnosti mohol súd prvej inštancie zistiť zo zmlúv
L. XXX/XX, prípadne znaleckého posudku vyhotoveného pre účely kúpnej zmluvy M. XXXX/XXXX,
ktorou žalobcovia nadobudli dom č. XX v obci C. s pozemkami do svojho vlastníctva. Odvolací súd v
uznesení z 24.08.2022 uviedol, že pri skúmaní priebehu hraníc podľa pôvodných máp a ich zmienv časti, kde sa sporné parcely C KN parcely č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X nachádzajú, sa nezaobíde súd
prvej inštancie bez odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku, predmetom ktorého bude určenie
hraníc pôvodných pozemkov C KN parciel č. XXX/X zapísanej na LV č. X katastrálne územie C., z ktorej

boli parcely č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X vytvorené geometrickým plánom L. E. č. XXXXXXXX-XX/13 zo
07.06.2013 a C KN parcelu č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov podľa LV č. XX katastrálne územie C..
Súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu, vo veci vykonal všetky
dostupné a navrhnuté dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové závery, ktoré aj správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale

aj jeho dôvodoch, na ktoré podľa § 387 ods. 2 C. s. p. odkazuje a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvedie, ktoré dôkazy a skutočnosti boli rozhodujúce pre správne posúdenie
veci. Odvolací súd neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej
inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a musel by jeho činnosť nahradiť odvolací
súd podľa § 387 ods. 3 C. s. p.

8. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie porušujúci práva žalovaných odvolací súd nezistil.
Po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil súd prvej inštancie pojednávanie na 20. októbra 2020 a
sám žiadal z Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor listinu R - 341/13 o zápise geometrického
plánu L. E. č. XXXXXXXX-XX/13 do katastra nehnuteľností. V základnom (listinnom) spise je na č.
l. 660 žurnalizovaný len prípis Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, že na základe žiadosti

Okresného súdu Lučenec doručuje kópiu listiny R - 341/13 katastrálne územie C., pretože prílohy sú
originálnymi listinami, ktoré sa budú vracať predkladateľovi. V elektronickom súdnom spise je k tomuto
sprievodnému listu pripojená aj kópia návrhu na vykonanie záznamu podaného žalovaným 1/ F. G.
a nebohou žalovanou 2/ F. G. z 31.07.2013 adresovaného Správe katastra Lučenec, kde žiadajú o
realizáciu Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/13 v katastrálnom území C. na LV č. X. Prílohou tohto

listubolajGeometrickýplánvyhotovenýL.E.podč.XXXXXXXX-XX/13.Napojednávanídňa20.októbra
2022 právny zástupca žalobcov rekapituloval a pochopil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
že je potrebné určiť hranicu medzi pozemkami C KN parcelami č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a parcelou
č. XXX/X a až po zistení, ako prebieha hranica medzi týmito pozemkami podľa správnosti, bude možné
zistiť, či žalobcovia nadobudli k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo titulom dedenia a kúpnej zmluvy

alebo titulom vydržania. V mene žalobcov navrhol doplniť dokazovanie odborným vyjadrením na priebeh
hraníc pôvodných pozemkov parcely č. XXX/X, z ktorej boli odčlenené parcely č. XXX/X, XXX/X I. XXX/
X a parcelou č. XXX/X. Na tomto pojednávaní predložili žalobcovia potvrdenia o platení daní obci C. a
fotodokumentáciu vyhotovenú 14.10.2022 znázorňujúcu rodinný dom č. XX, predzáhradku pred týmto
domom, fotografie oplotenia, aj drevenej hrady nachádzajúcej sa v zadnej časti rodinného domu, na

ktorej bolo do dreva vytesané, že dom vybudoval B. B. a O. v roku 1873. Pojednávanie bolo predčasne
ukončené na pokyn justičnej stráže z dôvodu nevyhnutnej evakuácie budovy po nahlásení bomby.
Ďalší termín pojednávania na 18.12.2022 bol určený po dohode s právnymi zástupcami strán sporu.
Právny zástupca žalobcov pokračoval v prednese prerušenom justičnou strážou na predchádzajúcom
pojednávaní a predkladal ďalšie fotografie nehnuteľností, aj iné listiny, na oboznámenie sa s ktorými

žiadal právny zástupca žalovaných čas s odôvodnením, že sa jeho klienti nemohli vzhľadom na
svoj vek zúčastniť pojednávania. Následne obaja právni zástupcovia zhodne navrhli, aby z dôvodu
hospodárnosti už súd prvej inštancie nenariaďoval ďalšie pojednávanie a urobil tak až po podaní
odborného vyjadrenia znalcom, čo súd prvej inštancie rešpektoval. K odbornému vyjadreniu znalca H.
N. sa mali možnosť vyjadriť obe sporové strany. Aby nebolo zmarené pojednávanie, na ktorom mal

byť vypočutý znalec H. K. N., znovu si súd prvej inštancie odsúhlasil možné termíny uskutočnenia
pojednávania so znalcom a právnymi zástupcami strán sporu. Pri výsluchu znalca H. N. k námietkam
strán sporu k jeho odbornému vyjadreniu predkladal právny zástupca žalobcov aj listinné dôkazy, na
ktoré znalec reagoval a len zástupca žalovaných namietal, že sa nemal možnosť s týmito listinami
oboznámiť, preto sa k nim vyjadrovať nebude. Predloženie listinných dôkazov až na pojednávaní

ospravedlňoval právny zástupca žalobcov tým, že ich sám obdržal až v deň pred pojednávaním.
Zástupcovia strán sporu opäť zhodne navrhli odročiť pojednávanie za účelom možnej mimosúdnej
dohody prekonzultovania záverov pojednávania klientmi (K. M.), prípadne navrhnutie ďalších dôkazov
(K. P.). K mimosúdnej dohode medzi stranami sporu nedošlo. Právny zástupca žalobcov žiadal súd
o zabezpečenie ďalších listín z Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, ku ktorým z dôvodu

neverejnej časti dokumentácie katastra nehnuteľností prístup nemali. Listinné dôkazy obstarané súdom
boli Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor doručené súdu prvej inštancie až 20. novembra
2023. Do termínu pojednávania určeného na deň 21.11.2023 nemali strany sporu možnosť oboznámiť
sa s týmito listinnými dôkazmi a primerane na ne reagovať, preto muselo byť pojednávanie opätovneodročené na 16.01.2024. Právny zástupca žalobcov na tomto pojednávaní zhodnotil listinné dôkazy
doručené súdu Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor a uviedol, aké závery z nich pre súdny
spor vyplývajú. Právny zástupca žalovaných potvrdil, že sa s listinnými dôkazmi oboznámil, nerozporuje

ich, ale nemajú pre vec žiaden význam.
8.1Zuvedenéhoprehľaduvyplýva,žesúdprvejinštanciežiadnymspôsobomnezvýhodňovalžalobcova
neznevýhodňoval žalovaných. Každému poskytol rovnakú možnosť vyjadriť sa k predloženým dôkazom,
zúčastniť sa pojednávania, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k podaniam protistrany a záležalo len na
stranách sporu (ich zástupcov), do akej miery ponúknuté práva využijú. Odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku nebol žalovanými uplatnený dôvodne.

9. Žalobcovia sa od počiatku domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom C KN parcelám č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2
a č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 evidované v katastrálnom území C. na LV č. X
vo vlastníctve žalovaných. Zmena žaloby pripustená Okresným súdom Lučenec na pojednávaní dňa 13.

mája 2021 v zmysle podania žalobcov na č. l. 431 spisu sa týkala parciel C KN XXX/X I. XXX/X o určení
vlastníckeho práva, o ktorých rozhodol Okresný súd Lučenec prvým rozsudkom č. k. 4C/234/2015-554
z 3. júna 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/47/2021 zo dňa
24. augusta 2022. Žalobcovia správne formulovali žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva práve
k C KN parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X vytvoreným geometrickým plánom L. E., keď žalovaní v

tomto konaní F. G. a nebohá F. G. vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 9C/66/2016 tvrdili
a vyhotoveným geometrickým plánom L. E. preukazovali, že A. B. a E. B., žalobcovia z aktuálneho
sporu posudzovaného odvolacím súdom, zasahujú do ich vlastníckeho práva v rozsahu C KN parcely
č. XXX/X o výmere 14 m2, ktorá zodpovedá predzáhradke pred rodinným domom A. B. a E. B., parcely
č. XXX/X nachádzajúcej sa pod rodinným domom A. B. a E. B. so súpisným č. XX a parcely č. XXX/X

o výmere 52 m2 využívanej žalobcami A. B. a E. B. ako dvor za ich rodinným domom. Vo veci sp. zn.
9C/66/2016sadomáhaliF.G.aneboháF.G.vyprataniapozemkovparcelnéhoč.XXX/X,XXX/Xažiadali
žalovaných v tom konaní A. B. a E. B., aby zosúladili skutočný stav so stavom v katastri nehnuteľností,
kde je nesprávne uvedené, že ich dom súpisného č. XX je postavený na C KN parcele č. XXX/X a aby
pozemok zodpovedajúci C KN parcele č. XXX/X za 13,- € za 1 m2 od G. odkúpili. Manželia B. neboli

ochotní vypratať parcely č. XXX/X I. XXX/X, ani odkúpiť parcelu č. XXX/X z dôvodu, že boli presvedčení
o svojom vlastníctve k týmto parcelám na základe právnych titulov rozhodnutia o dedičstve po matke
žalobcu a kúpnej zmluvy, ktorou už spoločne ako manželia odkúpili od otca žalobcu rodinnú usadlosť.
Geometrický plán L. E. bol do katastra nehnuteľností zapísaný, vlastnícke právo k týmto parcelám bolo
zaevidované v prospech žalovaných z dôvodu, že novovytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X

boli vytvorené z C KN parcely č. XXX/X vo vlastníctve F. G. a nebohej F. G..

10. Znalec H. N. v znaleckom posudku č. 2/2022 vypracovanom na pokyn Okresného súdu Lučenec
v uznesení č. k. 4C/234/2015-254 uviedol, že porovnal výsledky svojich meraní v teréne na mieste
samomsoriginálommapybývaléhopozemkovéhokatastrazroku1867apozemkovoumapouevidencie

nehnuteľností z roku 1964, vyhotovenou na podklade katastrálnej mapy bývalého pozemkového
katastra z roku 1867, ktorá (mapa EN z roku 1964) sa v origináli v archíve Okresného úradu Lučenec,
katastrálneho odboru nenachádza, v archíve sa nachádza len pozemková mapa EN z roku 1983
(kartograficky obnovená mapa z roku 1964). V mape bývalého pozemkového katastra z roku 1867 boli
zakreslené hranice parciel č. XXX až XXX, v mape EN z roku 1964 už boli vyznačené podlomené

parcely EN č. XXX/X I. XXX/X bez založenia listov vlastníctva. Nenašiel však žiaden technický podklad
- geometrický plán, záznam podrobného merania zmien, prípadne iný meračský náčrt, v ktorom by
bola číselne zdokumentovaná zmena priebehu hraníc medzi parcelami č. XXX I. Q. XXX. Vzhľadom na
to, že pri žiadnej zmene nie je k dispozícii číselné meranie, ktoré by zdokumentovalo s požadovanou
presnosťou zmenu hranice medzi parcelami č. XXX I. Q. XXX, je potrebné pri určení hraníc týchto

pozemkov vychádzať z originálu katastrálnej mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1867. Znalec
zistil, že priebeh existujúceho oplotenia medzi parcelami č. XXX I. XXX postaveného podľa sporových
strán zhruba pred 40 rokmi okolo roku 1980, sa zhoduje so zákresom v katastrálnej mape bývalého
pozemkového katastra z roku 1867. Správne má preto hranica prebiehať po existujúcom oplotení a
nie tak, ako je v súčasnosti evidovaná v katastri nehnuteľností na základe Geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XX/2013 L. E..

11. Z výpovedí strán sporu a vypočutých svedkov v konaní vyplynulo, že žalobcovia aj žalovaní
odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva ku svojim nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva(v stave pred zápisom C KN parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X vytvorených geometrickým plánom
L. E.) užívali nehnuteľnosti v hraniciach ako boli vytvorené oplotením predzáhradky pred domom
súpisného č. XX vo vlastníctve žalobcov a múrom ich rodinného domu. Pozemky zodpovedajúce C

KN parcelám č. XXX/X, XXX/X a XXX/X evidovaným na LV č. X katastrálne územie C. vo vlastníctve
žalovaných nenadobudli žalobcovia dedením po matke žalobcu ani kúpnou zmluvou uzavretou s
otcom prvého žalobcu. Nesporne však od roku 1997 po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve a
po zavkladovaní kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti od otca žalobcu dňom 06.09.2000 mohli byť
žalobcovia presvedčení, že dedením a kúpnou zmluvou nadobudli aj sporné nehnuteľnosti, keď spadali

do plochy ohraničenej múrom rodinného domu súpisného č. XX a oplotením predzáhradky. Tieto
pozemky až do roku 2014 nerušene a dobromyseľne užívali v presvedčení, že ich dedením a kúpou
nadobudli, s vecou nakladali ako s vlastnou, správne ich preto súd prvej inštancie považoval za
oprávnených držiteľov nehnuteľností podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia boli so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom, že im patria aj pozemky zodpovedajúce predmetu
konania. Neplatenie daní žalobcami aj za sporné nehnuteľnosti nespochybňuje ich dobromyseľnosť.

Žalobcovia nemuseli vedieť, že sa líši evidovaná plocha na LV č. XX a v prírode, rovnako ako žalovaní,
ktorí tvrdia, že platili dane obci aj za sporné parcely užívané žalobcami. Vlastnícke právo je možné
podľa § 132 OZ nadobudnúť kúpnou, darovacou, inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom
patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak
ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalobcovia mali v držbe parcely C KN č.
XXX/X, XXX/X a XXX/X po dobu viac ako 10 rokov a vlastnícke právo vydržaním nadobudli k sporným
nehnuteľnostiam žalobca 1/ v rozsahu 1/6 dňom 17.09.2007 a žalobcovia 1/ a 2/ ako bezpodieloví
spoluvlastníci dňom 06.09.2010 v rozsahu 5/6 tak, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 94 svojho

rozhodnutia. Žalobcovia splnili zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Boli
oprávnenými držiteľmi nehnuteľností po celú vydržaciu dobu, nehnuteľnosti užívali nepretržite počas
celej vydržacej doby, v rámci jej plynutia neboli v užívaní nehnuteľností nikým rušení a pozemky v
intraviláneobceužívanéakodvor,predzáhradkaapozemokpodstavbourodinnéhodomusúspôsobilým
predmetom vydržania. Na strane žalobcov nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že užívajú

nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudli, keď C KN parcela č. XXX/X je plocha pod rodinným
domom v ich vlastníctve, C KN parcela č. XXX/X je predzáhradka vo vnútri oplotenia vybudovaného
niekedy v 80. rokoch pred kúpou susedných nehnuteľností žalovanými, oplotenie nebolo zmenené ani
prekladané, je pevne spojené so zemou a C KN parcela č. XXX/X bola užívaná vždy ako zadný dvor k
dvoru vo vlastníctve žalobcov a ich právnych predchodcov. Priliehavý bol poukaz súdu prvej inštancie na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 z 28. novembra 2007, podľa
ktorého sa oprávnená držba nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí aj domnelý
právny dôvod (titulus putativus) na to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu takýto právny titul svedčí.

12. Správnosť názoru súdu prvej inštancie, že žalobcovia boli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľností
a nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka potvrdzuje aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2024 sp. zn.
1VCdo/1/2024 (R 15/2024) s právnou vetou: „právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich
dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o

sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda
napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezplatné plnenie“. Veľký senát najvyššieho súdu v tomto rozhodnutí
vychádzal z toho, že držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní
faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Vznik držby sa nemusí na rozdiel od

vzniku vlastníctva opierať o existujúci právny dôvod. Pre vznik oprávnenej držby postačí naplnenie
zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza. Náš právny
poriadok nerozlišuje medzi držbou titulárnou a držbu vzniknutou na základe tzv. domnelého titulu. Pri
vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho
môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo,

teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce
poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky
dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie naskúmanie (ne)existencie právneho titulu. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu sama o sebe
nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí.

13. Na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp. zn. D 789/95 z 19.06.1997 mohol
byť žalobca 1/ presvedčený, že dedením po svojej matke nadobudol nehnuteľnosti v katastrálnom území
C. evidované na LV č. XX ako parcela č. XXX záhrada o výmere 1004 m2, parcela č. XXX/X zastavaná
plocha o výmere 937 m2, na ktorej sa nachádza rodinný dom súpisného č. XX s príslušenstvom
spolu s vonkajšími úpravami, pozemkami, studňou a vedľajšími stavbami, hospodárskou budovou,

drevárňou, oplotením, poľnohospodárskymi stavbami, t. j. stodolou a chlievmi a trvalými trávnymi
porastami v hraniciach, ako boli vytvorené v prírode. Pre účely dedičského konania po matke žalobcu bol
vyhotovený znalecký posudok H. R. S. na ocenenie rodinného domu súpisného č. XX aj s pozemkami a
príslušenstvom, v ktorom je ohodnotený aj plot predzáhradky tvorený kovovými dielcami s pletivom na
betónovej podmurivke, plot záhradný tvorený drôteným pletivom na drevených stĺpoch aj na betónových
stĺpoch, odhadom 32 až 36 ročné ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku 21.07.1995, čo potvrdzuje

tvrdenie žalobcov, že rodičovské nehnuteľností boli oplotené v dávnej minulosti a v hraniciach oplotenia
právnymi predchodcami žalobcov aj užívané. Znalec H. R. S. oceňoval dom súpisného č. XX, podľa
jeho zistení vtedy stojaci na parcele č. XXX/X vrátane vonkajších úprav, aj v roku 2000 pre účely kúpnej
zmluvy uzavretej medzi otcom žalobcu ako predávajúcim a žalobcami 1/ a 2/ a opis nehnuteľností
v znaleckom posudku H. R. S. a v notárskej zápisnici N 156/2000, na základe ktorej bolo vložené

vlastnícke právo žalobcov k rodinnému domu súpisného č. XX a pozemkov, ako aj vedľajších stavieb pod
M. XXXX/XXXX, mohol v žalobcoch vyvolať presvedčenie, že od otca kupujú nehnuteľnosti v rozsahu
nachádzajúcom sa vo vnútri oplotenia oddeľujúceho nehnuteľnosti vo vlastníctve otca od susedných
parciel vo vlastníctve žalovaných.

14. Ak súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec správne právne posúdil
a žalovaní bezdôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Vo veci samej
bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

15. Žalovanému 1/ spoločne s nebohou žalovanou 2/ ako neúspešným stranám sporu vznikla podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. povinnosť nahradiť úspešným žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaná 2/ v priebehu odvolacieho konania zomrela, na jej miesto do konania vstúpili podľa § 63 ods. 1,
2 C. s. p. žalovaní 2/ a 3/. Spôsobilosť na práva a povinnosti pôvodnej žalovanej 2/ smrťou podľa § 7 ods.
2OZzanikla,pretobolopotrebnépodľa§388C.s.p.zmeniťvýrokyII.aIII.rozsudkusúduprvejinštancie

v časti o určenie povinných osôb na náhradu trov konania, inak by v tejto časti nebol rozsudok súdu prvej
inštancie vykonateľný. Súd prvej inštancie v rámci určenia výšky trov prvoinštančného konania môže
posúdiť účelnosť vynaložených trov konania a zaoberať sa námietkami žalovaných, že vznik niektorých
zbytočných trov zapríčinili žalobcovia svojim správaním.

16. Slovenskej republike vznikol nárok na náhradu trov spojených s dokazovaním v tomto konaní,
správne potom podľa § 259 C. s. p. súd prvej inštancie uložil neúspešným žalovaným povinnosť nahradiť
štátu takto vzniknuté trovy. K zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti došlo len z dôvodov
úmrtia pôvodne žalovanej 2/.

17. O povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1C.s.p.zohľadňujúcvýsledokodvolacieho
konania, v ktorom uspeli žalobcovia.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).