Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622201954
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4622201954.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa (otca maloletého dieťaťa): A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,A. D., právne zastúpený: Dudzík a Gerová, advokátske združenie,
so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti manželke (matke maloletého dieťaťa): E. B., D. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, A. D., právne zastúpená: JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka

so sídlom Gladiolová 12, Nitra, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07.05.2024 č.k.
TO-11P/88/2022-365, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV., V. a VII. r u ša vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzavreté
v Piešťanoch dňa 14.02.2016 rozviedol (výrok I.), na čas po rozvode zveril maloletú G. do osobnej
starostlivosti otca ( výrok II.), rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok (výrok III.), zaviazal matku prispievať na výživu maloletej G. sumou 120 eur
mesačne, ktorú bude povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od

právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.), oprávnil matku stretávať sa s maloletou G. každý kalendárny
týždeň v pondelok od 13.00 hod. do 19.00 hod., v piatok od 13.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny
kalendárnytýždeňodsobotyod09.00hod.donedele19.00hod.,ďalejvčaseletnýchprázdninod01.07.
od10.00hod.do07.07.do19.00hod.aod01.08.od10.00hod.do07.08.do19.00hod. stým,žeotecje
povinnýmaloletédieťanastykriadnepripraviťavstanovenúdobuodovzdaťmatke,miestomodovzdania
a prevzatia maloletého dieťaťa je miesto bydliska otca (výrok V.), súd uložil maloletej G. a obom rodičom

výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany na obdobie šesť mesiacov
od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu (výrok VII.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 22, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75

a § 37, článku 5 Zákona o rodine a podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
CMP). Vecne súd dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií
manželstva predpokladaných Zákonom o rodine. Preto súd manželstvo rozviedol a ako hlavnú príčinu
rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé nezhody manželov, narušenú povinnosť manželov vzájomne

rešpektovať svoju dôstojnosť a byť si verný, čo vyústilo do citového odcudzenia a nezáujmu o udržanie
manželského spolužitia.3. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené zo zákona aj konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd vykonal dokazovanie

ohľadom vhodnej starostlivosti o dieťa a pri rozhodovaní vychádzal v prvom rade z najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa, tak ako je definovaný v čl. 5 zákona o rodine. Bolo preukázané, že maloletá od
novembra 2022 býva v domácnosti otca, pričom spočiatku kontakt s matkou odmietala. V súčasnosti
sa s matkou stretáva v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/32/2024-85 zo dňa
06.03.2024 a teda u matky začala prespávať až od marca tohto roku. Súd po starostlivom a komplexnom

posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na závery znaleckého posudku a názor
kolízneho opatrovníka maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, keď má
za to, že je schopný lepšie zaistiť vývin a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby
maloletéhodieťaťa,ktoréajvsúčasnostivrámcikaždodennejstarostlivostiomaloletúzabezpečuje.Hoci
sa na starostlivosti podieľa aj matka, miera účasti otca je v súčasnosti významnejšia. Otec má primerané
osobnostné a charakterové vlastnosti na to, aby maloletú vychovával, preto súd maloletú zveril na čas

po rozvode do jeho osobnej starostlivosti s rozšírenou úpravou styku maloletej s matkou. Zastupovanie
a správu majetku maloletého dieťaťa súd upravil s poukazom na ust. § 28 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, v
zmysle ktorých rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, prípadne ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak

mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

4. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke, súd vychádzal z ustanovení
§75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, možností,
schopností a majetkových pomerov matky, pričom prihliadol aj na potencionalitu jej príjmu. Maloletá je

žiačkou druhého ročníka na prvom stupni základnej školy, v súvislosti s čím má náklady na ZRPŠ 25 eur,
prezuvky do školy a družiny, tenisky a oblečenie na telesnú výchovu, 2 botasky, jesenné oblečenie od
spodnej bielizne cez pančuchy, vrchné oblečenie, peračníky, fľaše, perá, ceruzky, nové dosky, farbičky,
zošity, sezónne oblečenie, školský klub do konca roka 2023 28 eur. Otec maloletej platí obedy v škole a
poplatky do školy podľa potreby. Matka je SZČO, pracuje ako kaderníčka s priemerným čistým príjmom

600 eur mesačne. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť výživné v sume 120
eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ktorá prestavuje 20% percent čistej mzdy
matky. Takto určené výživné súd považuje za primerané veku maloletého dieťaťa a jeho odôvodneným
potrebám, ktoré sú nevyhnutné.

5. Zároveň súd upravil styk matky s maloletou tak ako je uvedené vo výroku majúc za to, že úprava
styku v takomto rozsahu, najmä počas obdobia prázdnin, vytvára dostatočný priestor pre proces
rekonštrukcie vzťahov matky s maloletou a zároveň zohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa, aby
toto neprichádzalo o kontakt a starostlivosť matky a tá mala zároveň možnosť výchovne sa podieľať na
ďalšom vývine maloletého dieťaťa.

6. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúcu problémovú komunikáciu rodičov s poukazom na odporúčanie
súdneho znalca a kolízneho opatrovníka súd uložil matke, otcovi a maloletému dieťaťu výchovné
opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb úradu práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany na obdobie 6 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadne výchovy
a starostlivosti o maloletej, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v role rodiča maloletého dieťaťa a
usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého dieťaťa.

7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

8. Proti výroku II. a IV. tohto rozsudku podala odvolanie matka majúc za to, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú v zásadnom rozpore s vykonaným

znaleckýmdokazovaním.Súdaplikovalnesprávnypostupprihodnotenívýsledkovdokazovaniaanevzal
do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z podstatného dôkazu, ktorým je znalecký posudok zo dňa
14.07.2023 vyhotovený ustanovenou znalkyňou z odboru psychológia, neprihliadol na závery tohto
posudku ani na výpoveď znalkyne, naopak v rozpore so znaleckým dokazovaním si osvojil lenskutočnosti uvedené otcom. Odvolateľka poukazuje na veľmi stručné a formálne odôvodnenie v bode
36 napadnutého rozsudku, ktoré je navyše v zásadnom rozpore so znaleckým dokazovaním, keďže
znalkyňa uviedla, že vplyv otca na správanie maloletej je negatívny a rovnako tak ním preferovaný

výchovnýštýl.Medziotcoma dieťaťomjenezdravýažpartnerskývzorinterakcie.Dieťaprežívavnútorný
konflikt, kedy vyhovenie jednému rodičovi (otcovi) znamená stratu náležitého kontaktu s matkou, ktorý
otec nežiaduco u maloletej posilňuje a naopak prejavením intenzívnejších citov matke sa dieťa dostáva
do zložitého postavenia, kedy zo strany otca hrozí sklamanie, prípadne odopieranie citových prejavov
a podobne, čomu sa maloletá nechce vystaviť. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že časový interval

striedania by mal byť väčší ako doposiaľ v prospech matky aj s možnosťou prespania postupného
na jednu noc a potom víkend. Toto striedanie sa musí realizovať. Dieťa je inak minimálne emočne
zaťažené, začína vykazovať znaky emočnej nestability až histriónskeho prejavu. V poslednej vete
bodu 36 odôvodnenia súd uviedol, že „rozšíril“ úpravu styku s matkou. Je ťažko pochopiteľné ako súd
postupoval pri hodnotení dôkazov, keď i napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu zveril dieťa
do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletým dieťaťom rovnako ako bol upravený

v neodkladnom opatrení, pričom tento styk rozšíril len o špeciálnu úpravu počas letných prázdnin.
Súd sa úplne odklonil od záverov odborného dôkazu, ktorým je znalecký posudok. Znalkyňa pritom
uviedla, že každý z rodičov má osobnostné a charakterové vlastnosti na to, aby maloletú vychovával,
ani jeden nemá znížené rodičovské kompetencie a každý z rodičov má jedinečnú a nezastupiteľnú
úlohu v živote maloletej, tiež skonštatovala, že otec nedostatočne otvára výchovný priestor matke

a znalkyňa výchovný štýl otca označila ako benevolentný, necháva dieťa, aby rozhodovalo podľa svojej
vôle a následkom je afektívne až manipulatívne správanie maloletej, ktoré zo psychologického hľadiska
nie je v jej najlepšom záujme. Poukázala na to, že v záujme dieťaťa je obnovenie intenzívnejšieho
stretávania s matkou v širšom rozsahu ako doposiaľ a následne je možné aj zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti. Znalkyňa bola toho názoru, že po prechodnom období v trvaní dvoch mesiacov,

kedy by sa postupne navyšoval čas strávený u matky (napr. dva krát v týždni po poludní a jeden celý
víkendový deň, následne aj s prespatím počas víkendu) je možné zvoliť týždňový interval striedavania,
keďže postupným navyšovaním kontaktu sa obnoví aj emočné puto s matkou a dieťa bude následne
zo striedavej starostlivosti profitovať. Znalkyňa teda za vhodnú formu osobnej starostlivosti považovala
striedavú starostlivosť po uplynutí prechodného dvojmesačného obdobia, pričom od polovice marca

2024 styk maloletej s matkou prebieha aj počas víkendov s prespatím u matky na základe neodkladného
opatrenia nariadeného uznesením KS v Trnave sp. zn. 14CoP/32/2024-85 zo dňa 06.03.2024, čím
bolo splnené prechodné obdobie odporúčané znalkyňou. Súd však nielenže nerozhodol v zmysle
odborných záverov znaleckého posudku, ale rozhodnutie je v zásadnom rozpore aj s ustanoveniami
Zákona o rodine, v zmysle ktorých súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Súd nerešpektoval článok 4 a 5 Zákona o rodine,
keď napriek záverom znaleckého posudku zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, bežný styk
matke obmedzil na ten aký bol doposiaľ nariadený neodkladným opatrením, pretrhol súrodenecké väzby
s deťmi matky, s ktorými maloletá od narodenia vyrastala v spoločnej domácnosti, ako aj s jediným

starým rodičom, ktorým je stará matka z matkinej strany. Matka tiež poukazuje na to, že otec trvá na
tom, aby maloletá aj počas stretnutia s matkou, ktoré v pracovný deň trvá 6 hodín a cez víkend 34 hodín
telefonicky komunikovala s otcom 20 až 30 krát a za tým účelom jej kúpil smart hodinky, ktoré musí mať
prisebe.Faktomje,žeotecmáažnezdravývzťahsmaloletou,čomunasvedčujeajsamotnápožiadavka
otca po vyhlásení rozsudku, či môže počas jednotýždňového styku upraveného matke s maloletou v júli

a auguste vziať maloletú na zmrzlinu. Pre súd by mal byť prioritou záujem dieťaťa a vytvorenie stavu
spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje
vynútiťsitakéopatrenia,ktorébyohrozovalizdravie,rozvojavývinmaloletéhodieťaťa.Súdtentozáujem
maloletého dieťaťa v danej veci na prvom mieste nevidel a rozhodol na základe svojvôle.

9. Podľa názoru odvolateľky je nesprávne aj rozhodnutie v časti výživného na maloleté dieťa, keď súd
síce prihliadol na potencionalitu príjmu matky, ale nevysporiadal sa s tým, či otec s príjmom, ktorý súdu
deklaroval vo výške 451 eur má podmienky na to, aby sa dokázal po materiálnej stránke o dieťa postarať
a či je v jeho možnostiach a schopnostiach dosiahnuť vyšší príjem.

10. Matka preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že na čas po rozvode zverí
maloletú G. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových
intervaloch a to tak, že otec bude povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť vždy od piatka v párnom
týždni kalendárneho roka od 15:00 hod. do nasledujúceho piatka v nepárnom týždni kalendárneho rokado 14:00 hod. a matka bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť vždy od piatka v nepárnom
týždni kalendárneho roka od 14:00 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni kalendárneho roka
do 14:00 hod., počas jarných školských prázdnin bude otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť

o mal. G. každý nepárny kalendárny rok od piatku 14:00 hod. predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin
do nedele 18:00 hod. nasledujúcej po poslednom dni prázdnin a matka každý párny kalendárny rok
od piatku 14:00 hod. predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do nedele 18:00 hod. nasledujúcej po
poslednom dni prázdnin, počas veľkonočných školských prázdnin, bude otec povinný zabezpečovať
osobnú starostlivosť o mal. G. každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do utorka

18.00 nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku a matka každý nepárny kalendárny rok od Zeleného
štvrtka od 9:00 hod. do utorka 18.00 nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, počas letných školských
prázdnin otec bude povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý nepárny kalendárny
rok v mesiaci júl v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v mesiaci august od 01.08.
od 9:00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. a v párnom kalendárnom roku v mesiaci júl v čase od 15.07.
od 19:00 hod. do 01.08. do 9.00 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 19:00 hod. do 1.09. do 19.00

hod. a matka v nepárnom kalendárnom roku počas letných školských prázdnin v mesiaci júl v čase od
15.07. od 19:00 hod. do 01.08. do 9.00 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 19:00 hod. do 1.09. do
19.00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a v
mesiaci august od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jesenných školských prázdnin
bude otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý párny kalendárny rok od piatku

18:00 hod. predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do nedele 18:00 hod. nasledujúcej po poslednom
dni prázdnin a matka každý párny kalendárny rok od piatku 18:00 hod. predchádzajúcemu prvému dňu
prázdnin do nedele 18:00 hod. nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas vianočných školských
prázdnin bude otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. G. každý nepárny kalendárny
rok v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12.

od 18.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. a matka každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 18.00
hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 18.00 hod. do 06.01. do
18.00 hod. s tým, že k preberaniu a odovzdávaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať v mieste bydliska
toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a ak
maloleté dieťa bude v uvedenom čase v škole, dôjde k prevzatiu maloletého dieťaťa rodičom v školskom

zariadení. Obaja rodičia budú povinní v stanovenom čase a mieste maloleté dieťa odovzdať do osobnej
starostlivosti druhého rodiča a riadne maloleté dieťa na odovzdanie druhému rodičovi pripraviť. Prvýkrát
príde k realizácii striedavej osobnej starostlivosti v prvý piatok v kalendárnom týždni nasledujúcom po
právoplatnosti rozhodnutia súdu. Výživné na maloletú G. nebude počas striedavej starostlivosti určené.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrvával na svojich vyjadreniach prezentovaných
počas celého konania, najmä na záverečnom stanovisku, kde súdu odporučil zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti otca a určiť styk v rozsahu uznesenia Krajského súdu v Trnave s rozšírením o letné
prázdniny počas každého druhého týždňa. Od vypracovania znaleckého posudku však uplynul dlhý
časový úsek. Z pohľadu kolízneho opatrovníka nie je vhodne zamietnutý návrh matky na rozšírenie

úpravy jej styku. Na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.03.2024 sa maloletá
s matkou už stretáva aj s prespávaním a má možnosť tráviť s ňou viac času. Napriek tomu a aj
napriek odporúčaniu kolízneho opatrovníka a súdnej znalkyne, aby maloletá trávila s matkou viac
času aj v čase letných prázdnin, súd upravil styk nedostatočne a otec má aj v čase letných prázdnin
k dispozícii oveľa väčší časový rozsah ako matka. Kolízny opatrovník tiež odporučil, aby s maloletou

naďalej pracovala H. I., do jej ambulancie rodičia s dieťaťom chodia a toto maloletej prospieva. Za
základ však kolízny opatrovník považuje, aby s rodičmi pracovala psychologička Referátu poradensko-
psychologických služieb ÚPSVaR, pretože obaja rodičia aj dieťa potrebujú odborníka, ktorý ich povedie
k zlepšeniu rodičovskej komunikácie, aby pochopili, že maloletá si zaslúži rodičov, ktorí sa navzájom
nebudú obviňovať, urážať, ponižovať, zároveň dieťa potrebuje cítiť, že bez obáv môže byť s matkou

a ostatnými príbuznými a nie byť neustále v strese. Kolízny opatrovník sa domnieva, že zatiaľ zverenie
maloletej do starostlivosti otca v kombinácii s rozšíreným stykom a spoluprácou psychológa RPPS by
mohlo dať odpoveď na to, či je otec reálne schopný postupne matke poskytnúť viac priestoru, ktorý strávi
s dcérou, či ukáže dcére, že sa nemusí báť tráviť viac času s matkou a jej rodinou. Po takomto opatrení
budemaloletáschopnáplynuleprejsťdostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,čiosobnejstarostlivosti

matky. Za súčinnosti psychologičky bude tiež možné vidieť, ktorá z foriem starostlivosti vzhľadom na
spoluprácu, či nespoluprácu zo strany rodičov bude pre dieťa najlepšia. V prípade, ak odvolací súd
zváži vhodnosť zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, v tom prípade kolízny opatrovník súhlasís návrhom na jej realizáciu v zmysle matkinho odvolacieho návrhu a v takom prípade bude nariadené
výchovné opatrenie pre dieťa aj rodičov potrebné, zároveň odporučil výživné neurčiť.

12. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozsudok za správny a navrhol ho potvrdiť. Otec
uznáva, že možností ako v tejto veci rozhodnúť je niekoľko a pre súd je obtiažne vybrať najpriaznivejší
spôsob tak, aby bol každý spokojný. On sám má výhrady voči rozsudku, avšak v záujme maloletej
a zastabilizovania situácie odvolanie nepodal. Situácia je mimoriadne citlivá práve tým, že maloletá G.
nemá k matke vytvorený žiadny pozitívny vzťah, za vzniknutú situáciu si však matka môže výlučne

sama. Psychologička J. I. otca informovala o tom, že matka jej oznámila, že nemá záujem pokračovať
so psychologickými sedeniami s dcérou. Matka dcéru kontaktuje sporadicky, o čom otec doložil aj sumár
ich kontaktov, pričom maloletá odmieta dvíhať hovory a až na otcov zásah maloletá telefón zodvihne.
Matka absolútne prehliada ten fakt, že keď má maloletá byť v kontakte s matkou, musí otec vytvoriť pre
dcéru nepríjemné situácie, aby sa mohol realizovať jej styk s vlastnou matkou. Keby nebolo otca a jeho
snahy, v rámci ktorej vytváral situáciu, aby maloletá mala matku rada, matka by o striedavej osobnej

starostlivosti ani nemohla uvažovať. Práve vďaka otcovi sa pozitívnejšie vyvíja vzťah maloletej k matke,
je však ešte veľmi krehký a určite nie je podkladom pre zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.
Maloletá nemá k matke vytvorený pozitívny vzťah, oslovuje ju len krstným menom, dokonca pri návšteve
v školskej družine ju zdraví dobrý deň a dovidenia. Podľa názoru otca je napadnutý rozsudok ten
najprijateľnejší kompromis, ktorý by mala matka akceptovať, ak jej skutočne ide o záujem dieťaťa. To, že

otec maloletú miluje najviac na svete a že ju vychováva s láskou, nemôže byť pre matku argumentom,
prečo dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá si počas otcovej starostlivosti plní všetky
povinnosti, upratuje si izbu, stará sa o domáce zvieratá a v škole má samé jednotky, čo vylučuje tvrdenie
o otcovej údajnej benevolentnej výchove. Kolízne pracovníčky v konaní urobili niekoľko šetrení, niekoľko
pohovorov s dieťaťom, poznajú situáciu v rodine a na základe uvedeného aj doporučili zveriť maloletú

do otcovej starostlivosti. Podľa názoru otca matka podala odvolanie a žiada zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti len z dôvodu platenia výživného. Navrhol preto rozsudok potvrdiť.

13. Matka v odvolacej replike reagovala na vyjadrenia kolízneho opatrovníka, aj otca. Je nepochopiteľné,
prečo súd nerozhodol v zmysle vyjadrenia kolízneho opatrovníka čo sa týka úpravy styku matky

s maloletou počas letných prázdnin, keď postupné rozšírenie styku odporučila aj znalkyňa. Práve takéto
týždňové striedanie počas letných prázdnin považoval aj kolízny opatrovník za ideálnu možnosť, aby
si maloletá zvykla na budúci režim možného rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, pritom maloletá
bývajúca v domácnosti otca v rodičovskom dome, kde býva aj otcova sestra, ani netrávi s otcom voľný
čas,keďžejevpráciamaloletájetakvletedomastetou,hocibyaktívnemohlaprázdninovýčasprežívať

so svojou matkou. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca, podľa názoru matky je zrejmé, že nezmenil postoj k jej
osobe, o ktorej sa vyjadruje negatívne a fabuluje, že matka nemá s maloletou vytvorený pozitívny vzťah,
nie je tiež pravda, že by matka nemala záujem na pokračovaní so psychologickými sedeniami u H. I., ani
to, že matka nemá záujem stýkať sa s maloletou viac. Otec nielenže nevytvára matke priestor, aby mohla
byť s maloletou viac, ale ešte aj koná proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu a ukracuje matku o styk

vrozsahuurčenýmsúdom.Matkapretochodípravidelnenavšetkyškolskéakcieapočaspracovnýchdní
ajdoškolskéhoklubu,kdesastretávalasmaloletouvdružineavkruhuinýchdetí.Povyhlásenírozsudku
sa stalo, že otec prišiel pre dcéru do školského klubu skôr, dovtedy sa maloletá správala prirodzene
ahravo,aleakonáhleotcauvidelaauvedomilasi,žesedívedľamatky,úplnezmeravela,následnematku
oslovila krstným menom a pri odchode zo školy ju pozdravila dovidenia, čo dovtedy nikdy neurobila. Ide

teda jednoznačne o manipuláciu maloletej zo strany otca, ktorá v neprítomnosti otca k matke prejavuje
náklonnosť a city, ktoré ale pred otcom nemôže priznať. Matka poukazuje aj na výpoveď znalkyne,
ktorá sa na pojednávaní vyjadrovala k vplyvu otca na správanie maloletej. Aj kolízny opatrovník vo
vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že je maloletá pravdepodobne manipulovaná otcom, aby sa
správala k matke podľa vzoru otca a ona ho nechce sklamať. Spokojný je s ňou vtedy, ak sa správa

podľa jeho vzoru k matke, teda odmietavo, agresívne, hrubo. Keď je maloletá s matkou, je v strese,
stále kontroluje, či ešte nie je čas odchodu a pravdepodobne je citovo vydieraná otcom. Tvrdenie, že by
maloletá nechcela byť s matkou a otec ju musel na styk nútiť, nie je pravdivé, rovnako ako jeho tvrdenie,
že matka podala odvolanie z dôvodu, aby neplatila výživné. Matka sa podieľa na nákladoch na maloletú,
tieto výdavky riadne zdokladovala listinnými dôkazmi pripojenými k podaniu zo dňa 06.05.2024 (dôkazy

č. 9-28), zaplatila jej školský klub, stravné, poistenie, stomatologické ošetrenie, oblečenie, obuv, záľuby
ako maľovanie, výlety, vstupné na podujatia, ktoré s maloletou navštevuje a o ktorých sa maloletá pred
otcom nemôže zmieňovať a nemôže ani domov priniesť veci kúpené matkou. Z uvedených dôvodov
zotrvávala na podanom odvolaní.14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

15. Pokiaľ ide o rozsah podaného odvolania, matka síce v odvolaní uvádza, že napáda výrok II.
rozsudku (ktorým súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti otca) a výrok IV rozsudku (ktorým určil
výživné na maloletú), je však zrejmé, že napadnutý je aj výrok o úprave jej styku s maloletou, keďže
tento je nepochybne závislý od úpravy osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodnutie o konkrétnej úprave
styku rodiča s dieťaťom je totiž jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci
zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča (prípadne inej osoby). Pokiaľ teda matka

namieta správnosť rozhodnutia v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a navrhuje na
čas po rozvode zveriť maloletú G. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov realizovanej
v týždňových intervaloch s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin, je zrejmé, že ak by návrhu
matky bolo vyhovené, nemohla by zároveň popri tom existovať aj ďalšia úprava styku matky s maloletou
v zmysle výroku V. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V prípade zrušenia rozsudku súdu prvej

inštancie vo výroku II., by teda rozhodnutie o úprave styku matky s maloletou ako závislé rozhodnutie
stratilo svoj podklad a bez nadväznosti na takéto predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej
by zostalo rozhodnutie o úprave styku osamotené a strácalo by rozumný zmysel, čo by odporovalo
princípu právnej istoty. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak bol výrok II., výrok IV, výrok V. ako
aj ďalší závislý výrok VII. o trovách konania. Pokiaľ ide o výrok I., výrok III. a výrok VI., tieto výroky neboli

odvolaním dotknuté a nadobudli právoplatnosť.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované

zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

19. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva účastníka je jednak odňatie možnosti dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvolenýmspôsobom a zároveň odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba

pretopovažovaťajtakýnedostatokrozhodnutiasúdu,keďrozhodnutieneobsahuježiadnedôvody,alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec sa na čas po rozvode manželstva domáhal zverenia
maloletej do jeho osobnej starostlivosti a matka sa domáhala striedavej osobnej starostlivosti.

21. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať
maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej starostlivosti
je v záujme dieťaťa a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní,
čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a
okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a chránené jeho práva

a oprávnené záujmy (porov. čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem najlepší záujem
dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii, musí vychádzať
zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky ústavou a
medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa.

23. Súd prvej inštancie svoj výrok II, ktorým zveril maloletú do otcovej osobnej starostlivosti odôvodnil
len tým, že mal preukázané, že maloletá od novembra 2022 býva v domácnosti otca, spočiatku kontakt
s matkou odmietala a v súčasnosti sa s matkou stretáva v zmysle rozhodnutia zo dňa 06.03.2024 a teda
u matky začala prespávať až od marca tohto roku, preto súd dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti otca majúc za to, že je schopný lepšie zaistiť vývin a fyzické, vzdelávacie, emocionálne,

materiálne a iné potreby dieťaťa, ktoré aj v súčasnosti zabezpečuje a jeho miera účasti na starostlivosti
je v súčasnosti významnejšia. Takéto stručné a všeobecné zdôvodnenie rozhodnutia bez toho, aby sa
súd akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s vykonanými dôkazmi robí rozhodnutie nepreskúmateľným.
Zo spisového materiálu totiž vyplýva, že súd síce vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vrátane
dokazovania znaleckého, avšak vykonané dôkazy nijakým spôsobom nevyhodnotil a so žiadnym

z dôkazov sa nevysporiadal. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, v čom súd pri rozhodovaní
prihliadol na závery znaleckého posudku, prípadne na vyjadrenia znalca na pojednávaní ( ktoré
konkrétne závery znalca súd považoval za relevantné a ako ich aplikoval pri rozhodnutí), a naopak,
ktoré odborné závery znalca nepovažoval za potrebné brať do úvahy a z akých dôvodov ( napr. či
ich vyvracajú iné dôkazy a ak áno, aké). Nemôže postačovať iba všeobecné konštatovanie, že súd

rozhodol po starostlivom a komplexnom posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na
závery znaleckého posudku a názor kolízneho opatrovníka. Na zdôvodnenie nestačí ani to, že otec
má primerané osobnostné a charakterové vlastnosti na to, aby maloletú vychovával, keďže uvedené
predpoklady podľa záveru znalca majú v tomto prípade obaja rodičia. Takéto zdôvodnenie teda nedáva
žiadne relevantné odpovede o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, zvlášť keď matka sa

domáhalastriedavejosobnejstarostlivostiapovinnosťousúdubolonáležitesastakýmtonávrhomrodiča
vysporiadať, čo súd neurobil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dokonca nijako nevyplýva, či sa
vôbec súd návrhom matky na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov zapodieval, pretože
absentuje čo i len zmienka o dôvodoch, pre ktoré súd nepovažoval striedavú starostlivosť za vhodnú.

24. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku sa týka aj rozhodnutia v časti úpravy styku matky s maloletou,
kedy prvoinštančný súd v podstate iba odcitoval ním určenú úpravu styku podľa výroku V., ktorej
rozsah zdôvodnil potom len všeobecnou konštatáciou o tom, že úprava v takomto rozsahu vytvára
dostatočný priestor pre proces rekonštrukcie vzťahov matky s maloletou a zachováva kontakt astarostlivosť matky. Takéto všeobecné odôvodnenie (ktoré by mohlo byť použité pri akejkoľvek úprave
styku matky s maloletou) však nedáva žiadnu odpoveď na to, ako súd do tejto konkétnej úpravy
premietol okolnosti prípadu (doterajší priebeh stretávaní, intenzitu vzťahových väzieb, súrodenecké

väzby, zistenia znalkyne, potreby dieťaťa v tom najširšom zmysle a ďalšie skutočnosti) na ktoré súd síce
zameral dokazovanie, ale vykonané dôkazy nijako nevyhodnotil. Je teda zrejmé, že súd sa nezaoberal
s podstatnými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, ani s podstatnými argumentami účastníkov
konania a rozhodnutie o úprave styku nie je podložené žiadnymi konkrétnymi úvahami súdu, takže
vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

25. Vadou nepreskúmateľnosti je napokon postihnuté aj rozhodnutie v časti výživného. Konkrétna
výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane
povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Na strane rodičov sa skúmajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

existencia ďalších vyživovacích povinností, výška a spôsob už poskytovaných plnení, starostlivosť
o dieťa a celková životná úroveň. V prejednávanej veci súd výživné stanovil ako 20% zo zisteného príjmu
matky, inými kritériami relevantnými pre určenie výživného sa nezaoberal. Z rozhodnutia nevyplýva, ako
súd ustálil výšku odôvodnených potrieb dieťaťa z ktorej vychádzal, ako vyhodnotil možnosti a schopnosti
každého z rodičov na týchto potrebách dieťaťa sa podieľať, ako posúdil majetkové pomery rodičov

(pri aplikácii princípu potencionality), či a ako pri určení výšky výživného zohľadnil počet vyživovacích
povinností rodičov, rozsah osobnej starostlivosti o dieťa, prípadné vecné prispievanie na úhradu
potrieb dieťaťa a ďalšie relevantné skutočnosti. Predmetné odôvodnenie tak nerešpektuje zákonné
náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a zároveň je výsledkom nedostatočne zisteného
skutočného stavu a nesprávneho právneho posúdenia.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné
s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia a požiadaviek na presvedčivosť súdneho
rozhodnutia vyplývajúcich z judikatúry ESĽP i najvyšších súdnych inštancií SR. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súdne rozhodnutie musí dať účastníkovi konania
odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky účastníkov konania, musí jasne, zrozumiteľne
a logicky vysvetliť dôvody, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie a pritom dbať na presvedčivosť.
Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky

rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).

27. Keďže predmetné rozhodnutie prvoinštančného súdu uvedené požiadavky nespĺňa, trpí vadou
nepreskúmateľnosti, čím bolo znemožnené účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že tým dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedená vada musí byť

napravená, pretože bráni vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia (nemožnosť preskúmania
správnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov), pričom konvalidácia uvedených nedostatkov súdom
vyššej inštancie nie je možná.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vykonané dôkazy náležite vyhodnotí jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, a na základe zisteného skutočného stavu vo veci opätovne rozhodne a to
tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje boli logické a zrozumiteľné a mali oporu vo vykonanom

dokazovaní. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a
právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol, náležite vysvetlí ako vyhodnotil vykonané
dôkazy, objasní úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, pričom účastníkom dá odpoveď na všetky
podstatné a relevantné argumenty tak, aby rozhodnutie zodpovedalo požiadavke presvedčivosti. V

novomrozhodnutírozhodneajonárokunanáhradutrovkonaniatakprvoinštančnéhoakoajodvolacieho
(§ 396 ods. 3 CSP).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).