Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/161/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125213192
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125213192.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát,
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
073 01 C. D. X, o vymoženie 1.438,71 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o
sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/161/2025 zo dňa

03.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/161/2025 zo dňa
03.03.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 14.01.2025, domáhal od
povinného vymoženia sumy 1.438,71 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. vydaného
rozhodcom JUDr. Gabriel Havrilla dňa 31.07.2006, sp. zn. SR 3012/06, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 17.08.2006. Vyšší súdny úradník vydal dňa 03.03.2025 rozhodnutie, ktorým I. výrokom návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku
zamietol a II. výrokom rozhodol, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného
titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a
dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho
druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia

umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to
tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky
vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu

vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to
nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa
§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť,
alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na

zastavenie exekúcie.3. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh ako i z odpovede oprávneného
na výzvu súdu exekučný súd považoval za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom

rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa
05.11.2005. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä
z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami
podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26.10.2012). V
danom prípade bolo nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere bola vo svojej podstate zmluvou
formulárovou, vopred pripravenou oprávneným, do ktorej sa len vpisovali požadované údaje. Dlžník tak
nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže

vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň
súdu z jeho rozhodovacej praxe bolo známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o
úvere bolo bežnou praxou oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere
súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce
povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý

z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná
o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

4. Následne vyšší súdny úradník uzavrel, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaný v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené
v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný
v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol
vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania

mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a
rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie
je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok,
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu
spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti
spotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvypodľaosobitnýchpredpisov(najmäpodľazákonač.224/2002Z.z.
o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri

tomtozisťovaníposúdiťnielento,čispotrebiteľskározhodcovskázmluvabolamedzizmluvnýmistranami
vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže
totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade

ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3

písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
122/2011 zo dňa 09.02.2012.

5. Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného

aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že
súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný
súd v prvom rade zaoberal tým, či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského

súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov. Rozhodcovská
doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v
nasledovnom znení: „Rozhodcovská doložka: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35
922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/

B (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená

právomoc rozhodcovského súdu.“

6. Súd ďalej skonštatoval, že rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 03.11.2005 (ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred

1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného
v období od 01.07.2002 do 31.12.2005. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť
okrem iných podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská

zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Všeobecne platí,
že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako

prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa
16.01.2013).

7. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd uzavrel, že v danom prípade nebola rozhodcovská
doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd mal za
to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka
bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, bolo však zrejmé, že

tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné
dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné,
zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu
zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva, či práve predložené Všeobecné podmienkyposkytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z predloženého nepodpísaného
dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh

na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie
povinného o tom, že povinný súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom povinný mal potvrdiť prevzatie zmluvy a všeobecných
podmienok (na zadnej strane zmluvy), uvedené podľa názoru exekučného súdu nebolo dostatočné na
preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považoval postup oprávneného za
neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez
toho, aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí,
že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie

písomnej formy.

8. Za neprijateľné súd považoval aj to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju
označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V tomto smere exekučný súd dal oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i
judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými
podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (R
46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie Ústavného súdu SR

sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020
z 30.03.2021. Po poukaze na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa
10.10.2012 a sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 v nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd
konštatoval,ženedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduvdanomkonaníodvíjajúcisaodneplatnosti
rozhodcovskejdoložkymávspotrebiteľskejvecizanásledokmateriálnunevykonateľnosť(nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym
aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z

dôvodu, že rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu
zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 23.02.2006 zmluvu o
úvere č. 9170556, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo 863,04
eur. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto

pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a
bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže

stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strany zmluvy o úvere
sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnepotvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)
a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho
prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje
svojuvôľubyťviazanýajVPPÚ.Zuvedenéhovyplýva,žeuzavretiezmluvyoúveresamostatnebeztoho,
aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením

zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi
a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka
bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívnamožnosťriešeniasporovmedziklientomaveriteľompredrozhodcovskýmsúdomalebopred
všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa
má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská

doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom
súde)nebudedotknutáustanovením§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka(Magál,M.-Kubina,P.:
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný
má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému

účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu
na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu.
Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v
ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie

účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie
rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov,
podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým
dôkazom druhej strany.

10. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry
a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola
priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010,
pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť

národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie
dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia
vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v
Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz.

Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre
čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku,
ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako
obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom

spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou:
v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované
pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz.
Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený

odkazuje na: E., A. - F., B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový,
Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Oprávnený má
z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno

mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská
doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému
konaniu.11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou
bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom

rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté
uznesenie zrušil.

12.Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

18. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a
jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia

návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

19. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom spore
a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej len „ZoRK“) rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

21. Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas a nie
je dôvodná. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie

exekúcie podaný v zmysle § 9 ZoUNEK, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom
JUDr. Ladislavom Jakubcom, pod sp. zn. EX 15368/23, nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. (pôvodná sp. zn. EX 30606/12). V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania
opätovného návrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia

§ 53 Exekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový
návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s
podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 53 ods.
1 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade
návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi). Samotný

ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené v
ustanovení § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).

22. Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať
rozhodnutie z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine

exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.02.2013, sp. zn. 4M
Cdo 8/2012). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie
exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009, sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011).
Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý
exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa
17.03.2011; č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010;
č. k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011; č. k. I. ÚS

379/2012-19 zo dňa 22.08.2012; sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019; uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27.01.1997; sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa
22.04.2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011; sp.
zn. 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto

právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Vyšší súdny úradník správne aplikoval ustanovenia § 53

Exekučného poriadku, podľa ktorých ex offo preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.

23. Pokiaľ ide o právne posúdenie charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 23.02.2006, ktorá založila
právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd uvádza, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že
zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho
práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom vyšší súdny úradník správne vychádzal z § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.10.2008,
ktorýupravoval,žespotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj
plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá
neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že

oprávnený fakticky poskytoval takéto úvery pravidelne Uvedené tak sťažnostný súd s poukazom na § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedlo k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu
podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú. Právny názor oprávneného, že v prípade dotknutej
zmluvy o úvere nešlo o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva o úvere sa spravuje len ustanoveniami

Obchodného zákonníka, nemá oporu v Občianskom zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi.
Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu
ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitnýchpredpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne
použiteľnou právnou úpravou (lex specialis).

24. Základným argumentom, na základe ktorého vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, bola forma uzavretia rozhodcovskej doložky, a teda forma uzatvorenia
rozhodcovskej doložky. Vyšší súdny úradník uzavrel, že pri rozhodcovskej doložke obsiahnutej iba vo
„VOP-kách“ úverovej zmluvy táto riadna forma uzatvorenia rozhodcovskej doložky nie je dodržaná,
a teda rozhodcovská doložka nie je uzatvorená platne so všetkými následnými konzekvenciami pre

rozhodcovský súd i samotný rozhodcovský rozsudok a exekučný titul (paaakt). Základná otázka tu teda
nestojí na tom ako oprávnený naznačuje v sťažnosti, či bolo možné alebo nebolo možné uzavrieť v roku
2007 rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej veci (t. j. existencia nejakých obmedzení), ale to, či bolo
vôbec možné takouto formou (spôsobom) odkazom na VOP-ky uzavrieť platne rozhodcovskú doložku
či zmluvu. Vyšší súdny úradník skonštatoval, že nie. So závermi a právnymi argumentami, ktoré vyšší
súdny úradník uviedol v napadnutom uznesení, sa musí exekučný súd stotožniť. Už aj s ohľadom na

svoju doterajšiu prax ako aj prax vyšších súdnych autorít (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Nad rámec chce uviesť, že rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§
3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase jej uzavretia musela
mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná ako neplatná (§
4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah,
a to na základe písomnej Zmluvy o úvere 23.02.2006 zmluvu o úvere č. 9170556, ktorá neobsahovala
informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a odkazovala len na VOP.
Preto sudca považoval za správny právny záver vyššieho súdneho úradníka, že rozhodcovská doložka
je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže

z predložených VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument
nebol zmluvnými stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VOP, je zrejmé, že nespĺňajú
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VOP obidvoma zmluvnými

stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VOP
obsahujúcichrozhodcovskúdoložkumátakzanásledok,žezVOPnemožnovyvodiťjednoznačnýzáver,
že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia
s VOP. Neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že VOP boli na druhej strane zmluvy o úvere, pretože
táto časť listiny podpísaná nebola. Uvedené tvrdenie tak vyznieva nedôveryhodne aj s poukazom na

to, že strana, na ktorej je zmluva o úvere a plnomocenstvo, je podpísaná dlžníkom hneď dvakrát, a to
jednak pri podpise samotnej zmluvy o úvere a jednak pri potvrdení o prevzatí peňažnej hotovosti. Nie je
preto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku (ktorá má povahu samostatného úkonu, teda
jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné strany písomne uzavreli.
Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne

prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie
vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní. Na základe uvedeného potom
možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase. Následné tvrdenia o tzv. nevýhradnej
rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu, že rozhodcovská doložka nebola uzavretá, nemali

pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sudca nezaoberal.

25. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale
súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami

zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe
strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že
rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na
vykonanie exekúcie zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúciea exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na
základe nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 3012/06
zo dňa 31.07.2006, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v

zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý
nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné -
paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak,
akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku

(vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného
titulu, nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 1Ek/161/2025 zo dňa 03.03.2025 bolo potrebné ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods.
1 CSP zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.