Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 2T/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123012070
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123012070.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

5. októbra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno
a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E.

je vinný, že

dňa 29.04.2023 v čase okolo 23.10 h. v úmysle získať pre seba finančnú výhodu vo výške 200,- Eur
za osobu, nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky siedmim osobám štátnej
príslušnosti F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, H. I., nar. XX.XX.XXXX, B. I., nar. XX.XX.XXXX, J. I., nar.
XX.XX.XXXX, D. I., nar. XX.XX.XXXX, K. L., nar. XX.XX.XXXX a H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nie

sú občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a to tým
spôsobom, že potom, čo tieto osoby v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2023 prekročili Srbsko –
Maďarskú hranicu mimo hraničný prechod, tieto osoby na doposiaľ neznámom mieste vo vnútrozemí
Maďarska naložil do osobného motorového vozidla zn. M. F., N. O. XXX XXXX, M.: P., imatrikulovaného
v Ćeskej republike, striebornej metalízy, s cieľom ich previesť cez územie Slovenskej republiky ďalej do
štátov Európskej únie, pričom predmetné vozidlo bolo dňa 29.04.2023 v čase okolo 23.10 h na ceste
E 71, na ulici L. v I. v smere od mestskej časti Košice – Šebastovce do mestskej časti Košice – Barca,
spozorované hliadkou diaľničného oddelenia Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva

Policajného zboru Košice, ktorá dávala vodičovi – obvinenému zvukové a svetelné znamenie k jeho
zastaveniu, načo obvinený A. B. nereagoval, a s vozidlom pokračoval ďalej až na ul. Osloboditeľov
v Košiciach, kde v blízkosti čerpacej stanice Slovnaft došlo po predchádzajúcom poškodení pneumatík
k jeho zastaveniu, následne načo z vozidla obv. A. B. vystúpil a začal utekať smerom k rodinným domom,
pričom bol hliadkami Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru
Košice pred rodinným domom na Q. F. X M. I. vypátraný a v čase o 00:05 h obmedzený na osobnej
slobode, čím takto za odplatu v celkovej výške 1.400 Eur pre siedmich príslušníkov F. R., ktorí nie sú

občanmiSlovenskejrepublikyaleboosobamistrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskejrepubliky,pomáhal
pri ich prechode cez územie Slovenskej republiky,

teda

v úmysle získať pre seba finančnú výhodu pomáhal osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej

republiky a ktoré nemajú na jej území ani trvalý pobyt, pri prekročení štátnej hranice Slovenskej republikya prechod cez jej územie, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to na viacerých
osobách,

tým spáchal

zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,

za to mu súd ukladá

Podľa § 355 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., § 39
ods. 1 Tr.zák. súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.súdobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:

mobilný telefón zn. A. S. XXXXXXXXX, T. X: XXXXXXXXXXXXXXX, T. X: XXXXXXXXXXXXXXX, M.
v čiernom silikónovom puzdre čiernej farby vrátane SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky
v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryKošiceIIpodal dňa 11.9.2023natunajšísúdobžalobuzodňa8.9.2023,
sp.zn. 3Pv 215/23/8803 na obvineného A. B. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno

a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.10.2023 obžalovaný A. B., (ďalej len „obžalovaný“) v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr.
poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku , ktorý je uvedený v obžalobe. Na to súd

postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c,/ d,/ f,/ g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaný na všetky položené
otázky odpovedal ,,áno,,.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou

škody.

Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za
to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané
protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2

písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona
po stránke objektívnej v tom, že v úmysle získať pre seba finančnú výhodu pomáhal osobám, ktoré nie
sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ktoré nemajú na jej území ani trvalý pobyt, pri prekročení
štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, pričom tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania a to na viacerých osobách. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac

ako 14 rokov a v čase skutku nebol nepríčetní) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bolzasiahnutý objekt trestného činu (zločinu), ktorým je záujem štátu na ochrane štátnej hranice, ako aj
záujem spoločnosti na tom, aby sa štátna hranica prekračovala iba legálne, spôsobom a osobami, ktoré
splnia podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, ako aj výstup z neho. Obžalovaný pritom

konal v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť záujem ním chránený.

Podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo
osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej

hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom
pomáha, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo
finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené

prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie
umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 355 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
na viacerých osobách.

Podľa§127ods.12Tr.zákonaviacerýmiosobamisanaúčelytohtozákonarozumejúnajmenejtriosoby.

Pri ukladaný trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zákona a to, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, ako aj, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil 3 poľahčujúce okolnosti a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcou

okolnosťou bolo to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l/ Tr. zákona), keď urobil vyhlásenie o vine. Zároveň u obžalovaného zistil aj poľahčujúcu
okolnosť, a to, že a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr.
zákona) ako aj , že pred spáchaným trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona).

Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný je ženatý, má dve maloleté
deti. So svojou manželkou žije v E.. Podľa odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden
záznam.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho

doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa
vminulostiuždopustiltakéhoprotiprávnehokonania.Vzhľadomnazistenéskutočnostisasúddomnieva,
že dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby (po

zákonnom znížení v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona) vo výmere 7 až 9 rokov. V danom prípade však
súd využil možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle
§ 39 ods. 1 Tr. zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Súd
pri mimoriadnom znížení trestu zohľadnil povahu konania, ktorým obžalovaný prispel k spáchaniu
žalovanejtrestnejčinnostiakoajjehopostaveniepripáchanítrestnejčinnosti.Vpodstatesajednaloleno

„vodiča“,kdemožnovylúčiťzostranyobžalovanéhoakékoľvekorganizovanékonanie. Zároveňvzmysle
súdnej praxe výraznú prevahu poľahčujúcich okolností, pri neexistencii priťažujúcich okolností možno
takisto považovať za výnimočné okolnosti prípadu a uplatňovať § 39 ods. 1 Tr. zákona. Súd má tak
za to, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovaciehoustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, vzhľadom na také okolnosti prípadu, ktoré nemožno považovať
s prihliadnutím za bežné. Súd preto tieto okolnosti posúdil za výnimočné. Použitie trestnej sadzby
v rozpätí od 7 rokov až 9 rokov, by tak bolo pre tohto obžalovaného neprimerane prísne a keďže účel

trestu je podľa názoru súdu možné dosiahnuť i trestom kratšieho trvania uložil mu uložil trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorý považuje za primeraný.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Zároveň súd uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia vecí, a
to mobilný telefón zn. A. S. XXXXXXXXX, T. X: XXXXXXXXXXXXXXX, T. X: XXXXXXXXXXXXXXX,
vložený v čiernom silikónovom puzdre čiernej farby vrátane SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
I. boli v súlade s ustanoveniami Tr. poriadku zaistené, a na základe dokazovania bolo preukázané, že
ich vlastníkom je obžalovaný a uvedené veci boli použité na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods.

5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Podľa § 65 ods. 1 ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže
páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola
poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

V danom prípade mal súd za to, že s ohľadom na bezpečnosť osôb, majetku ako aj verejný záujem -
záujem štátu na ochrane štátnej hranice bolo v danom prípade nutné obžalovanému ukladať aj trest
vyhostenia a to v trvaní 5 päť rokov. Tento trest súd ukladal v 1/3 zákonom stanovenej sadzbe 1-15
rokov (§ 65 ods. 4 Tr. zákona).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.