Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/102/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2201899083
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2201899083.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská K. N. E. S. K. A.. Z. A. K. N. K. N. Ž.: X/ A. K. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX/

XX, XXX XX Š., X/ P. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX/XX, XXX XX Š., proti žalovaným: 1/. M. L.U., H..
XX.XX.XXXX, C. O. XXX/XX, XXX XX Š., X/ R. L.É., H.. XX.XX.XXXX, C. O. XXX/XX, Š., o zaplatenie
2. 987,45 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ istinu 11.169,33 € titulom
bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.828,66 € od
1.3.2011 do 13.12.2013 a 5% ročne zo sumy 8.828,66 € od 25.11.2018 až do zaplatenia, a úrok z
omeškania 8% ročne zo sumy 2.340,93 € od 1.12.2006 do 13.12.2013 a úrok z omeškania 5% ročne zo

sumy 2.340,93 € od 24.11.2018 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanej v 1/ rade vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade z a m i e t a v celom rozsahu.

IV. Súd žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd priznáva žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania 100%.

VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

VII. Žalovaná v 1/ rade je povinná doplatiť pomernú časť trov konania titulom trov znaleckého
dokazovania vo výške 237,80 € na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú povinní doplatiť pomernú časť trov konania titulom trov znaleckého
dokazovania vo výške 276,- € na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 16.08.2001 domáhali zaplatenia nedoplatku na nájomnom vo
výške 90.000,-Sk za obdobie od 01.08.1998 do 31.07.2001, za užívanie nehnuteľnosti titulom nájmu,

nachádzajúcej sa v kat. území Šamorín, vedené na F. Č.. XXXX, Okresného úradu odbor katastrálny M.
K.,S..Č..XX,M.Č..K..XXX,zastavanáplochaanádvorieovýmere641m2, parc.č.26záhradaovýmere
246m2, na Kasárenskej ulici č.29, Šamorín, keď ako spoluvlastníci, preložili žalovaným, pôvodne 1/ a
2/, ako pôvodným nájomcom nájomnú zmluvu prepracovanú s účinnosťou od 01.04.1995, s nájmom2500,-Sk mesačne, ktorú odmietli žalovaní podpísať, pričom naďalej užívali. S uplatnenou istinou žiadali
priznať úrok z omeškania 0,05% denne za každý deň omeškania.

2.Podaním dňa 28.09.2009 žalobcovia žiadali pripustenie zmeny žaloby na zaplatenie už bezdôvodného
obohatenia s poukazom na ust.§ 451 Obč. zák. za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za rok 1998 od
01.08. 8500,-Sk (282,15€ mesačne, za rok 1999 381,73€ mesačne, s tým, že za mesiac január 1999
si uplatnili 356,83€, mesiac február 331,94€ a marec 1.999.307,04€. Za rok 2000 12.360,-€ mesačne
a za rok 2001 do 01.07. 464,71€ mesačne), odvolávajúc sa na potvrdenia realitnej kancelárie o výške

nájomného v prípade rodinných domov. Uznesením dňa 24.11.2009 bolo rozhodnuté o zmene petitu
žaloby. Podaním dňa 13.05.2010 opäť žalobcovia požiadali o zmenu petitu žaloby, keď nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia rozšírili na obdobie od 01.08.2001 do 30.11.2003, o ktorom návrhu súd
rozhodol uznesením dňa 15.06.2010.

3.Podaním dňa 29.04.2010 žalobcovia navrhli spojenie vecí vedených na tunajšom súde voči žalovaným

pod spisovou zn. XC XXX/XXXX, v ktorom konaní boli pribratí ďalší účastníci, dcéra a zať žalovaných 1/
a 2/, keď podaním dňa 29.04.2010 rovnako navrhli pribratie ďalších účastníkov na strane žalovaných,
ich dcéru M. L., Q.. N. B. T. R. L., o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením dňa 01.03.2011.

4. Podaním dňa 13.05.2010 navrhli žalobcovia rozšírenie petitu žaloby 01.12.2003 do 31.03.2010

výnimkou obdobia uplatneného v inom konaní od 01.03.2003 do 31.12.2004 XC/XXX/XXXX B. XC/XX/
XXXX, len voči žalovaným 3/ a 4/. O návrhu súd rozhodol uznesením dňa 15.06.2010 voči žalovaným
1/ a 2/.

5. Podaním dňa 03.09.2020 žalobcovia opäť navrhli zmenu petitu žaloby a pribratie ďalších účastníkov

do konania na strane žalovaných D. E., H.. XX.XX.XXXX, Q. H., C. Š.B., D. L. Č.. XX, X/, N. H., H..
XX.XX.XXXX, M. Ž. X/, B. Š. N. Z.. H.. XX.XX.XXXX, syna žalovaných 1,/2/, požadujúc zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.08.2018 do 01.01.2019, mesačne po 859,-€, ktoré dôvodil,
vyživovacou povinnosťou medzi predkami potomkami s odkazom na ust.§ 66 až 67 zákona o rodine,
o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením dňa 17.09.2020.

6. Dňom 18.06.2019 žalobcovia vzali späť žalobu voči pôvodným žalovaným 1/ a 2/, N., s ktorým
späťvzatím žaloby žalovaný súhlasili. Súd uznesením dňa 29.09.2019 konanie voči žalovaným Š. N. K.
B. B. N. zastavil.

7. Uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod spisovou zn. XC/XX/XXXX súd rozhodol o spojení
veci sp.zn.XC/XXX/XXXX z iniciatívy žalobcov na pojednávaní dňa 04.10.20011, v ktorom konaní viedli
spor proti žalovaným, manželom L., o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2005 do
31.03.2010 v sume 41 385,48€ s príslušenstvom.

8.Uznesenímtunajšiehosúduvkonanísp.zn.XC/XXX/XXXX,súdrozhodolonávrhužalobcovospojení
veci uznesením dňa 22.02.2011, kde rovnako žalovali manželov L. o vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 01.12.2003 do 31.12.2004 v sume 7 302,66€.

9. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania časti nároku a z dôvodu nepreukázania

vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanými 2/ až 5/, ktorí na nehnuteľnosti nikdy nebývali. Žalovaná
1/ mala bývať na nehnuteľnosti od narodenia, ktorú opustila v júli 2005 spolu s malol. deťmi.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.09.2021 zamietol žalobu (výrok I.), podanie žalobcov 1/, 2/
zo dňa 3.9.2020 na zmenu žaloby o zaplatenie ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia za obdobie od

júla 2018 do decembra 2018 vylúčil na samostatné konanie (výrok II.), žalovaným 1/ až 5/ priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok III.), žalobcom 1/, 2/ určil povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne trovy konania titulom odmeny znalca 398,40 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení

11. Odvolací súd súdu rozsudkom zo dňa 11.10.2022 potvrdil rozsudok vo výrokoch I. v časti zamietnutia
žaloby voči žalovaným 3/,4/ a 5/, v ostatnej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V súvislosti s nárokom voči žalovanému 2/ rade, nepovažoval za preukázané ,že v rozhodnomčase nebýval na nehnuteľnosti, poukazujúc na rozchádzajúce sa výpovede svedkov M. a matky
žalovaného 2/. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ustáliť predmet sporu, teda akú konkrétnu sumu
za aké obdobie žalobcovia požadujú, opätovne posúdiť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za

užívanie bytu žalovaným 2/, posúdiť užívanie pivnice, povaly parcely č. XX, Č.. XX, teda kto, kedy, akým
spôsobom užíval, na základe výsledkov dokazovania posúdiť, či vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto
sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil a ak vzniklo, tak posúdiť jeho výšku. Uviedol, že na nájom
nehnuteľností zapísaných ako zastavaná plocha a nádvorie, a dvor, ktorý označujú ako záhradu nie je
možné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, preto záver o nedostatku pasívnej legitimácie pri užívaní

týchtonehnuteľnostížalovanými1/,2/je predčasnýažiadnymspôsobomniejeodôvodnený.Žalobcovia
doložili zmluvu o nájme zo dňa 21. apríla 1995, v ktorej ako predmet nájmu bola uvedená pivnica 28,77
m2, povalové priestory 47,45 m2 nachádzajúce sa v domovej nehnuteľnosti v Š. H. E.Q. V. Č.. XX,
postavenej na parcele č. 25, č. súpisné 854, pozemok, na ktorom je postavený dom, dvor pozostávajúci
z parcely č. 25 o výmere 461 m2 a pozemok, ktorý patrí k domu, čiže záhrada pozostávajúca z parcely
č. 26 o výmere 246 m2. Uvedenú zmluvu však nájomcovia Š. B. B. N. nepodpísali. K tejto nájomnej

zmluve žalobcovia vyhotovili výpočtový list, z ktorého vyplývalo, že nájomné za rodinný dom a záhradu
požadovali v celkovej sume 2.604,- Kčs, z toho nájom za byt 382,- Kčs, nájom za pivnicu, povalu
a pozemky 2.118,- Kčs, záloha za vodné, stočné 104,- Kčs. Takže je nepochybné, že žalobcovia sa
domáhali žalobou určenia vydania bezdôvodného obohatenia aj za užívanie týchto nehnuteľností, čo
zostalo súdom prvej inštancie nepovšimnuté. V ďalšom konaní súd prvej inštancie výsledky vykonaného

dokazovania náležite vyhodnotí vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP a v ustanovení § 191 ods. 1 CSP, uplatnené nároky
podrobí novému právnemu posúdeniu, vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite
a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne o nároku na
náhradu trov konania medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/, o trovách štátu a v súlade s § 396 ods.3 CSP

aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov Z. M., A. L., A. L., zápisnica z
pojednávaniadňa01.06.2010vkonanísp.zn.XC/XXX/XXXXK.T.Z.Ú.Š.zodňa14.09.2009,evidenčný
list na výpočet úhrady za užívanie bytu Podniku pre chov koní zo dňa 1.7.1992, potvrdenie mesta

Šamorín o pobyte R. L., Oznámenie Žrebčinca Šamorín dňa 21.01.1994 o ukončení nájomného vzťahu,
odpoveď mesta Šamorín zo dňa 07.12.20019 (čl.353). Potvrdenie mesta Šamorín zo dňa 30.11.2010
(čl.496 ), platobný výmer Mesta Šamorín na meno A. L. H.. XX.XX.XXXX, za rok 2003 (čl.497), Platobný
výmer Č.. XXXX/XXF H. Z. L. M., na rok 2003 (čl. 528), Platobný výmere na meno Š. N. H.. XX.XX.XXXX
na rok 2002 (čl. 574), potvrdenie Z. Š.Í. dňa 10.05.2010 o úhrade komunálneho odpadu za rok 2005,

platobný výmer Z. Š. na meno A. L. T. Q. XXXX B. XXXX (Č.. XXX-XXXT) , F. Č..XXXX kat. územia
Šamorín, X. F. Ú. X. K..Q..X.. zo dňa 26.06.2003 (čl.116), rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.03.2017
č.k. XXC/XX/XXXX-XXX N. K. K. Q. E. K.M. R. T. M. XX.XX.XXXX Č..E.. XXCo/XXX/XXXX-XXX,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2019, č.sp. zn. XCdo/XX/XXXX, vo veci Okresného súdu
Dunajská Streda XC/XXX/XXXX o dovolaní žalobkyne 2ú proti rozsudku Krajského súdu Trnava zo

dňa 22.11.2017 č.sp. zn XXCo/XXX/XXXX nariadením znaleckého dokazovania z odboru ekonómie na
vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia, na základe ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový
stav veci:

13. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území

Šamorín, parcely registra „., S. Č.. XX, M. Č..K.. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 461m2,
S..Č..XX T. X. N. XXXmX, E., Z. P. H., H. H. T.Á. Z. T., T. S. Č.. N. B. N. XXXX/XX.

14. Vlastnícke právo žalobcov bolo napadnuté v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp.zn.XXC/XX/
XXXX, žalobou o určenie vlastníckeho práva v prospech štátu, ktorá žaloba bola zamietnutá rozsudkom

tunajšieho súdu dňa 14.03.2017 a rozsudok potvrdení rozsudkom odvolacieho súdu dňa 05.06.2018
č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX.

Potvrdili že k písomnej dohode o nájme nehnuteľností nedošlo, ale bola uzavretá ústna dohoda a
pôvodní žalovaní N. im platili za užívanie, ktoré od nich aj prijali, len mienili vyššiu sumu na ktorej sa
nedohodli. Tieto tvrdenia neskôr popreli vo svojom vyjadrení dňa 24.09.2009, ktorým návrh rozšírili na
ďalšie obdobie a nárok prekvalifikovali na bezdôvodné obohatenie, keď pôvodný nájomcovia, Š. N.a manželka odmietli podpísať nájomnú zmluvu so žalobcami v predloženom znení. Pôvodne žalovali
pôvodných nájomcov podaním dňa 18.08.2001, následne podali žalobu voči dcére žalovaných M. L. a
zaťovi R. L. M. XX.XX.XXXX, vedené pôvodne pod spisovou zn. XC/XX/XXXX, ktorá vec bola spojená

a vedená pod spisovou zn. XC/XXX/XXXX. H. Ž. R. P. Ž. N. E. XC/XXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX, ktoré
bolo rovnako spojené na spoločné konanie k spisu XC/.XXX/XXXX. Žalobcovia v priebehu konania na
pojednávaní dňa 18.06.2019, po 14 rokoch vzali žalobu späť proti pôvodným nájomcom manželom N.
a žiadali konanie zastaviť, s odôvodnením, že uvedené osoby na nehnuteľnosti od roku 1998 nebývali,
nehnuteľnosť mali užívať ich dcéra a zať, pričom manželia N. sú dôchodcovia, s nízkym príjmom a od

nich si tieto nároky neuplatňujú. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, v dôsledku čoho bolo konanie
voči uvedeným žalovaným zastavené. V zápisnici na pojednávaní dňa 01.06.2010 sp.zn. XC/XXX/XXXX
žalobcovia uznali že pôvodní nájomcovia im platili nájom vo výške, ako uhrádzali Ž.P. Š., ktoré platby
prijali od nich. Rovnako tak platili služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Výšku prijatých platieb však
nepovažovalizadostatočné,poukazujúcnavýškunájmuvobdobnýchnehnuteľnostiachvkatastrimesta
Šamorín. Na pojednávaní dňa 27.06.2024 uviedli, že nárok v tomto konaní zahrňuje nehnuteľnosť so

všetkým čo k nemu patrí, rodinný dom, záhradu aj príslušenstvo domu.

16. Z výpovede pôvodného žalovaného X/ Š. N. na pojednávaní dňa 01.03.2011 vyplynulo, že na
predmetnej nehnuteľnosti vždy býval, nikdy sa odtiaľ neodsťahoval. V liečebnom ústave v Č. chodieval
len navštevovať družku s dieťaťom. S prvou manželkou sa rozviedli, keď nevedel uviesť do kedy ona

ostala po rozvode bývať na nehnuteľnosti. Potvrdil, že na predmetnej nehnuteľnosti bývala jeho dcéra M.
s dvomi malol. deťmi. V rozhodnom čase bola vydatá za R. L.É., ktorý však tam s nimi nebýval. Zmluvu
o nájme so žalobami nepodpísal. Náklady za užívanie nehnuteľnosti mal riadne platiť, keď tieto boli
vedené na jeho meno. Rovnako platil nájomné V konaní pripojenej veci sp. zn. XC/XX/XXXX ako svedok
na pojednávaní dňa 11.05.2010 uviedol, že predmetný byt dostal od podniku v roku 1983, nasťahovali

sa ako štvorčlenná rodina. Z nehnuteľnosti sa nikdy neodsťahoval. Nikdy nezmenil adresu. Do apríla
1995 platil nájom spoločnosti Ž. Šamorín, keď táto suma bola strhávaná z jeho platu. Nemal vedomosti
o novom vlastníkovi. Na základe ústnej dohody so žalobcami začali platiť vyššiu sumu nájomného, ktoré
plnenie prijali. Od roku 2005 na nehnuteľnosti býval sám. Zať mal chodiť na návštevy za jeho dcérou.
S družkou na predmetnej nehnuteľnosti nebývali, len ho chodievala navštevovať. Hoci bolo založené

potvrdenie o nájme v ubytovni X., poprel, že by tam niekedy bol býval. Navštevoval tam len družku a ich
spoločné dieťa, povolenie potreboval, aby sa za ňou mohol dostať.

17. Z výpovede pôvodne žalovanej B. N. na uvedenom pojednávaní vyplynulo, že na nehnuteľnosti
bývala do konca roku 1997 a od 01.01.1998 je prihlásená k trvalému pobytu vo N. H. M., kde žije v

druhovskom vzťahu s A. C.. Na nehnuteľnosť chodila navštevovať dcéru M. L.É. a vnúčatá, ktoré bývali
na nehnuteľnosti. V konaní v pripojenom spise XC/XX/XXXX uviedla na pojednávaní dňa 11.05.2010
ako svedkyňa, že v predmetnom byte bývala dcéra s deťmi a jej bývalým manželom. Zať tam zvykol len
prespať, ale nebýval s nimi. Jej bývalý manžel sa po jej odsťahovaní sa mal zdržiavať zriedka do roku
2003 . Žalovaná 1/ tam mala bývať do roku 2005, keď sa s deťmi presťahovala bývať ku svokre. V čase

spolužitia s dcérou aj jej deťmi, prispievala na stravu. Nevedela uviesť dôvod, prečo sa zať nenasťahoval
k nim bývať natrvalo.

18. Z výpovede M. L. na pojednávaní dňa 15.05.2021 vyplynulo , že je dcérou Š. B. B. N.. Na predmetnej
nehnuteľnosti bývala od narodenia do roku 2005, už aj s malol. deťmi. Jej matka nehnuteľnosť opustila

v roku 1997. Za užívanie nehnuteľnosti platili celkom 1500,-Sk nájomné žalobcom. Ona nikdy nebola
vyzvaná žalobcami na platenie nájomného. V zápisnici na pojednávaní dňa 10.01.2006, v pripojenej veci
sp.zn. XC/. XX/XXXX konštatovala, že na nehnuteľnosti bývala do septembra 2005 , keď sa odsťahovala
bývať s deťmi k rodičom manžela. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.06.2024 potvrdila, že
nehnuteľnosť užívali rodičia ako dom, záhradu aj príslušenstvo domu a v tomto rozsahu pravdepodobne

aj platili nájomné.

19. Pôvodne právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2 A.. C. v priebehu konania preložia evidenciu rukou
písanú o výške úhrad pôvodnými nájomcami N. za obdobie od 1.04.1994 do 28.02.2011, keď do
01.10.2007 malo byť uhradené podľa zmluvy 98. 658,-Sk (3.274,85€) a v skutočnosti sa zaplatilo v

celkovej výške 136. 379,-Sk ( 4.526,-€).

20. Žalovaná vypovedala aj v inom konaní vo veci sp.zn.XXC/XXX/XXXX, o návrhu na vypratanie bytu
na pojednávaní dňa 06.07.2009, na ktorú výpoveď poukázali žalobcovia, kde uviedla na otázku žalobcu1/ či sa do 31.12.2006 z nehnuteľnosti odsťahovali a zobrali si svoje veci, že na Vianoce 2006 už na
nehnuteľnosti nebývali. Udáva, že odišla celá rodina. Manželstvo uzavrela v roku 1994. Jej manžel na
nehnuteľnosti nikdy nebýval, keď záverom uviedla, že na Vianoce 2006 odišla odporkyňa 2/, odporca

3./ aj deti.

21. Z výpovede R. L. na pojednávaní dňa 15.12.2012 poprel, že by na predmetnej nehnuteľnosti býval.
S M. L. uzavreli manželstvo v roku 1994. On mal naďalej trvalé bydlisko na Veternej ul. v Šamoríne u
svojichrodičov.Vzápisnicinapojednávaní dňa10.01.2006vpripojenomspisezn.XC/XX/XXXXuviedol,

že na uvedenej nehnuteľnosti nikdy nebýval , vo dvore umiestnil plechovú garáž, niekedy v rokoch
1999 až 2000. S ním žalobcovia nikdy nejednali. Manželka žalovaného mala bývať na nehnuteľnosti
do septembra 2005, keď boli pomery už neznesiteľné, keď v kúpeľni aj v pivnici našli hlodavcov. Na
pojednávaní dňa 11.5.2010 v danom konaní uviedol, že jednal so žalobcom 1/, ktorý mu vyhlásil, že v
predmetnom byte nemá čo hľadať bez jeho súhlasu.

22. Z výpovede svedkyne A. L. na pojednávaní dňa 10.5.2010 v konaní XC/XX/XXXX uviedla ako matka
žalovaného 2/, potvrdila, že žalovaná 1/ bývala u nich od júla 2005 až do augusta 2007, keď sa potom
presťahovali do nového domu. Presťahovala sa bývať s deťmi z E. V., kde bývala s rodičmi. Žalovaný
2/ tam nebýval. Druhé ich dieťa dcéra sa odťahovala od nich v roku 1989. V byte ostali bývať dvaja a
žalovaný 2/, ktorý tam mal tam trvalý pobyt a aj tam býval, pričom o svoju rodinu sa staral.

23. Z výpovede A. L., X. R. L. v zápisnici v pripojenom spise v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX súd zistil
(čl.363), že jeho syn v predmetnom byte s nimi býval aj po uzavretí manželstva, keď nepravidelne zvykol
prespať u manželky, ale nikdy sa od nich neodťahoval až do decembra 2006, alebo začiatkom roku 2007
do novostavby rodinného domu. Určitý čas u nich bývala aj jeho manželka s deťmi v roku 2005 od júla,

nakoľko dom u svokrovcov bol v zlom stave. Žalovaná sa presťahovala len s oblečením, následne sa
rodina nasťahovala už len do novostavby rodinného domu. Žalovaný 2/ mal na E. V. psa, uložený čln. V
čase spolužitia v roku 2005 až 2006 , boli prehlásení teraz žalovaní, teraz 1/ a 2/ , aj deťmi na ich adresu .

24. Z výpovede svedka Z. M., pred dožiadaným súdom Bratislava IV súd zistil, že žalobcov pozná, keď

od nich prenajímal dom a žalovaných zo Šamorína. Zo Šamorína sa odsťahoval v roku 2006, kde býval
tri roky. Na predmetnej nehnuteľnosti býval len pán N.. Iné skutočnosti mu neboli známe.

25. Z listu vlastníctva Okresného úradu, odbor katastrálny Dunajská Streda Č.. XXXX , X. Š., katastrálne
územie Šamorín vyplynulo, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti S.. Q..“.

Č..XX zastavanej plochy a nádvoria o výmere 461m2, S.. Č.. XX T. X. N. XXXmX B. M. Č..K.. XXX, E.
H. C. S. K., E. H. H. T. Z. T.N. T. S. Č.. N. B. XXXX/XX.

26. Z výpočtového listu predložené žalobcami k podanej žalobe, vystavené na meno Š. N. K.., H. E.
V..Č.. XXX/XX, boli uvedené spolubývajúce osoby manželka B. B. M. M..

27. Prípisom dňa 21.01.1994 Ž. Š., štátny podnik, zamestnávateľ Š. N.Í. st. oznámil , odpredaj
predmetného bytu, a zrušenie nájomnej zmluvy dňom 31.12.1993. Označil nových vlastníkov
nehnuteľnosti, s ktorým môžu uzavrieť novú nájomnú zmluvu.

28. Výzvou dňa 21.02.1994 žalobcovia ponúkli pôvodným nájomcom, bývalým manželom N. uzavretie
nájomnej zmluvy s účinnosťou od 01.04.1994, s mesačnými nákladmi za užívanie bytu a služieb
spojených s ním 637,-Sk.

29. Žalobcovia predložili so žalobou nájomnú zmluvu uzavretú dňa 08.04.1995 medzi nimi a pôvodným

žalovaným 1/, kde ako predmet nájmu bol uvedený len byt č. II. nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti
N. Š. H. V.. E. Č..XX, H. S. Č.. XX X. N. XXXmX, K. Č..XXX, Č.. C. XX na prízemí pozostávajúci z troch
izieb, kuchyne, základného príslušenstva a vedľajších miestností, opis bytu a príslušenstva a opis stavu
bytu bol v prílohe č.1 v Zápisnici o prevzatí bytu a v prílohe č. 2. vo výpočtovom liste, ako súčasť zmluvy.
Pôvodne žalovaná 2/ zmluvu nepodpísala. Výpočtový list, ktorý sa stal súčasťou zmluvy, obsahoval

údaje pre výpočet nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Nájom sa potom týkal obytnej
plochy o výmere 66m2, tri izby o výmere po 20m2 a 26m2, kuchyne o výmere 12m2, kuchynskej linky,
predsiene 7m2,neobývanej haly 13m2, komory 3m2, kúpeľne 3m2 a WC 1m2. Výška nájomného bolastanovená sumou 486,-Sk, pri počte členov rodiny 3, kde bývala dcéra pôvodných žalovaných 1/ a 2/,
teraz žalovaná 1/.

30. Dňa 21.4.1995 bola predložená, žalobcami podpísaná nájomná zmluva, kde v čl. II. bola
identifikovaná predmetná nehnuteľnosť rozšírená o povalu o výmere 47,45m2, pivničné priestory
28,77m2, pozemok na ktorom bol dom postavený a dvor o výmere 461m2, pozemok, ktorý patrí k domu,
záhrada o výmere 246m2. Uvedenú zmluvu pôvodný žalovaní 1/ a 2/ už nepodpísali.

31 Podľa rozpisu úhrad predložené žalovanými N., malo byť zaplatené na účet žalobcov 98 658,-Sk a
do 01.10.2007 bolo zaplatených celkom 136.379,-Sk. Túto skutočnosť na pojednávaní dňa 02.04.2019
žalobca 1/ nerozporoval, keď na pojednávaní dňa 18.06.2019 konštatoval, že išlo platby zo strany
žalovaného 1/, nie titulom nájomného, ale ako časť plnenia trhovej výšky nájomného v rozhodnom čase.

32. Zo správy o pobyte z Z. Ú. Š. T. M. XX.XX.XXXX(Č..XXX/ N., Ž. M. L. mala trvalý pobyt na adrese

Š. E. Č.. XX X. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX, X. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX H. N. V..Č..XXX/XX, Š.
B. X. XX.XX.XXXX Z. R. S. N. Š.H. H. O. L. Č..XXX/XX. Š. N. Z. R. S. H. H. V.. E. Č..XX od 05.120.1993
do 12.04.2007 a jeho bývalá manželka zhodne ako on.

33..Z potvrdenia Z. Ú. Š. zo dňa 20.05.2010 v konaní v pripojenom spise sp.zn.XC XX/XXXX N., Ž. R.

L. nikdy nemal trvalý pobyt na adrese E. Č..XX Š.. Vo veci platieb za odvoz smetí uviedli, že od roku
2002, keď evidenciu vedie mesto vyplynulo, že Š. N. platil za odvoz smetí za 2 osoby v roku 2002 a
2003, M. L. na 4 osoby v roku 2003. V roku 2004 a 2005 v rovnakom rozsahu a od roku 2006 rodina
L. bola evidovaná ako platca odvozu odpadu na inej adrese. Š.R. N. od roku 2006 až 2007 platil odpad
za jednu osobu.

34. Zo správy z F. Ú. X. K..Q..X.. Č. T. M. XX.XX.XXXX N., Ž. Š. N. u nich býval s družkou D. H.,
H..XX.XX.XXXX, od 01.12.1998 do 31.01.2003.

35..Z potvrdenia Z. Š. zo dňa 07.12.2009, okrem trvania pobytu pôvodných nájomcov uviedli, že odvoz

odpadu za uvedenú nehnuteľnosť bola zaplatená v roku 2005 za dve osoby Š. N. 19.05.2005 a
17.08.2005 a v roku 2006 zaplatil už len za jednu osobu dňa 13.06.2006. M. L. zaplatila za rok 2005
odvoz smetí za 4 osoby v dvoch splátkach 19.05.2005 a 17.08.2005.

36. Zo správy od K. B..K.. zo dňa 10.12.2009 vyplynulo, že od 01.01.2005 na uvedenú adresu neeviduje

Zmluvu o dodávke plynu.

37. Zo správy od T. N. K. B..K.. zo dňa 04.02.2010 rovnako potvrdili, že v období od 01.01.2005 do
31.12.2006 neevidovali fakturáciu za odber vody.

38. Z platobného výmeru Mestského úradu Šamorín vystavené na meno A. L. N. , Ž. T. Q. XXXX uhradil
za komunálny odpad za dve osoby, a rovnako aj za rok 2005 až 2006. M. L., H. B. E. Č..XX rovnako
zaplatila za roky 2003 až do roku 2005 na štyri osoby, v roku 2006 až 2008 , na adrese Veterná č. 12/491,
rovnako za štyri osoby a za rok 2009 už na adrese O. L. Č.. XX Š., rovnako za štyri osoby . Š. N. platil
do roku 2006 za odpad za dve osoby a od roku 2007 už len za jednu osobu.

39. V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. XC XX/XXXX, neskôr spojené konanie, bolo vo veci
rozhodnuté o nároku žalobcov voči žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie rokov 2005 až 2006 v sume 328.080,-Sk s príslušenstvom, ktorý rozsudok
bol uznesením odvolacieho súdu dňa 19.06.2017 zrušený a vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie,

keď súd konštatoval, že prvoradou úlohou súdu bolo skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, k
otázke posúdenia pasívnej legitimácie žalovaných doposiaľ v konaní nebolo preukázané, či predmetnú
nehnuteľnosťužívaližalovaníaŠ.R.N.bezprávnehodôvodu,keďsúdsanezaoberalotázkouposúdenia
nájomného vzťahu, na základe ktorého predmetnú nehnuteľnosť užíval Š. N. s manželkou, či a akým
spôsobomdošlo kzánikutohtovzťahu,činedošlokprechodunájmunažalovaných.Len aksúddospeje

k záveru, že žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez toho
aby žalobcom poskytli za užívanie náhradu, na ich strane by išlo prípad plnenia bez právneho dôvodu,
ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.40. Podľa § 451ods. 1 a 2 Obč.zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

41. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42.V prípade vecnej legitimácie žalovaných v tomto konaní, ak sa preukáže, že žalovaní nehnuteľnosť

užívali bez právneho dôvodu. Ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok
na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej
hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa(obohatí sa/ nie
len ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, ktorému sa neznížili aktíva, hoci by sa inak-
pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia- jeho majetkový stav zmenšil, preto, že za prijímané plnenia

by musel poskytovať náhradu.

43. Podľa § 132 ods.1 a 2. Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

44. Podľa § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

45. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

47. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá
nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla
sni nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,

potrebnosť, teda okruhu rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

Zmluvu

48. V konaní vedenom pod sp.zn. XXC/XX/XXXX v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava
sp.zn.XXCo/XXX/XXXX C. s konečnou platnosťou vyriešená otázka aktívnej legitimácie žalobcov, keď
súd konštatoval v ods.39 rozsudku, že úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že žalovaní ako

vlastníci predmetných nehnuteľností boli v mnohých konaní, v ktorých si ako žalobcovia (Slovenská
republika zastúpená príslušným štátnym orgánom, respektíve aj prokuratúra/ uplatňovali nároky
vyplývajúce z ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (napr. konanie Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. XC/XXX/XXXX, K.. T.. XC/XXX/XXXX), pričom prvoinštančný aj odvolací súd
v týchto konaniach ako predbežnú otázku riešil danosť vlastníckeho práva žalovaných a túto posúdil

tak, že ich vlastnícke právo je dané. Rovnako konštatoval, že podanie predmetnej žaloby zo strany
štátu nemožno považovať za dôvodné už aj z hľadiska nevyhnutnosti dodržania elementárnej právnej
istoty a ochrany práv a právom chránených záujmov súkromných osôb, keď štát uznal vlastnícke právo
žalovaných rozhodnutiami v katastrálnom konaní o zápise ich vlastníckeho práva v roku 1994. Následne
boli žalovaní vystavení stavu právnej neistoty sporovaním ich vlastníckeho práva v dôsledku žaloby štátu

z roku 1996 v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré konanie trvalo až
do konečného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 16.12.2010, a skončilo neúspechom žalobcov a
úspechom žalovaných. V zápätí štát podal dňa 14.03.2011 na základe rovnakého skutkového stavu a z
rovnakýchdôvodovnovúžalobusporujúcuvlastníckeprávožalovanýchkpredmetnýmnehnuteľnostiam.Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 02.07.2018. Z listu vlastníctva Okresného úradu, odbor
katastrálny M. K. Č.. XXXX, obec Šamorín, katastrálne územie Šamorín vyplynulo, že žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti S.. Q.. “. Č.. XX zastavanej plochy a nádvoria o výmere

461m2, S..Č.. XX záhrady o výmere XXXmX B. M. Č..K.. XXX, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom
sporu, ktoré nadobudli na základe Mandátnych zmlúv zavkladovaných pod č. N. XXXX/XX B. XXXX/XX,
ktoré skutočnosti už nie sú predmetom sporu.

49. Predmetom sporov, ktorými žalobcovia žalovali, pôvodne bývalých nájomcov, Š. N. B. B. N., neskôr

rozšírené na ich dcéru M. L. B. Z. R. L., dôvodili užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keď
bývalí nájomcovia odmietli s nimi uzavrieť nájomnú. Tým, že žalobcovia vzali žalobu proti žalovaným
manželom N.Ý. späť, súd skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ aj v intenciách zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v pôvodnom konaní XC XX/XXXX.

50.Bolo nesporne preukázané, že M. L. bývala na predmetnej nehnuteľnosti od začiatku trvania

nájomného vzťahu Š. N. N. Q. XXXX, ako dcéra nájomcu do júna 2005, ktorú skutočnosť potvrdil
svedkovia A. L., A. L. a vyplynulo to aj z evidencie obyvateľov zo správy z Mestského úradu v Šamoríne.
Nájomný vzťah manželov N.h skončil so spoločnosťou Ž. Š. B..K.. ku dňu 21.12.1993, doklad o doručení
oznámenia predložený nebol. Žalovaný 1/ pôvodne Š. N. K.. tvrdil, že až do apríla 1995 mu strhávali
nájomné z platu. Nová nájomná zmluvy písomne medzi žalobcami a nimi uzavretá nebola, keď ponuky

zo strany žalobcov v roku 1995 nepodpísali. Na nehnuteľnosti naďalej ostali bývať, pričom B. N. trvale
opustila nehnuteľnosť k 01.01.1998, keď sa prehlásila bývať do obce N. H. M., túto skutočnosť potvrdil
svedok C.Á. a aj správa z Obecného úradu vo N. H. M.. Sami žalobcovia vzali žalobu späť voči
žalovanej ,keď na nehnuteľnosti už od roku 1998 nebývala a nárok sa týkal aj uvedeného obdobia. Na
nehnuteľnosti ostali bývať Š. N. K.. B. M. M. L. s dvomi deťmi. Žalobcovia ponúkli uzavretie nájomnej

zmluvy len pôvodnému nájomcovi Š. N. a jeho manželke. Nikdy takáto ponuka nebola adresovaná ich
dcére M. L..

51. Pokiaľ dôjde k zmene v osobe prenajímateľa, takáto zmena nemá vplyv na obsah nájomného
vzťahu k bytu a nie je ani dôvodom na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Zmena vlastníka spôsobuje

automaticky vstup nového vlastníka do právneho postavenia prenajímateľa, so zachovaním všetkých
práv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s pôvodným prenajímateľom. Hneď ako sa nájomca dozvie
o zmene vlastníka prenajatej veci, je oprávnený sa zbaviť zo svojich povinností voči predchádzajúcemu
prenajímateľovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku
zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca,

a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom
výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej
veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ( § 680 ods.2 a 3 Obč. zák/. Žalobcovi opakovane tak
na pojednávaniach ako aj v písomných vyjadreniach v konaní ešte aj dňa 01.06.2010 potvrdili, že
pôvodní žalovaní 1/ a 2/ platili za užívanie nehnuteľnosti a to až do roku 2007, ktoré platby riadne

prijali od nich a uhrádzali aj služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Až vo svojich vyjadreniach v
roku 2019 tieto tvrdenia popreli, bez ďalšieho dôvodu. Tu súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2019, č. sp.zn. 8Cdo 32/2019, vo veci X. K. M. K. XC/XXX/XXXX o
dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 22.11.2017 č.sp.zn 10Co/221/2017,
kde sa obdobne riešila otázka zaplatenia bezdôvodného obohatenia, proti žalovanej B. N., ktorá žaloba

bola zamietnutá a rozsudok potvrdený odvolacím súdom, keď súd prihliadol na námietku premlčania
nároku z bezdôvodného obohatenia, ktoré posúdenie nároku považoval vzhľadom na dovtedy vykonané
dokazovanie za predčasné posúdenie nároku. Podania žalobcov považoval za nejasné, ktoré nejasnosti
neboli v priebehu konania odstránené, ani súdom II, inštancie.

52. Keďže nájomný vzťah žalobcov so žalovanými pôvodne Š. N. a bývalou manželkou naďalej trval,
tento nájom mohli vypovedať len nájomcovia v prípade nehnuteľnosti, ktorí tak neurobili, nájomné platili
žalobcom vo výške, ktorou ju poskytovali predchádzajúcemu prenajímateľovi. Riadne platili náklady
spojené s užívaním bytu. Nárok uplatnení žalobcami, súd posúdil ako nárok na zaplatenie rozdielu
na nájomnom, vzhľadom na zmenu výšky nájomného na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré si žalobcovia

žalobou požadovali priznať. Zákon pre uzavretie zmluvy o nájme bytu nepredpisuje žiadnu formu, je
možné ju uzavrieť aj konkludentne. Je potom nepodstatné ,či návrh zmluvy zo strany žalobcov manželia
N. podpísali. Ich právny vzťah odmietnutím nájomnú zmluvu podpísať nezanikol. Súd mal za to, že
dcéra pôvodných nájomcov sa považuje za ostatné osoby, ktoré žili spolu s osobou, ktorému svedčaloprávo nájmu, ktorá byt trvale obývala, avšak iba na základe existencie odvodeného práva bývania
vyplývajúceho z rodinnoprávneho vzťahu k nájomcovi. Takéto osoby zásadne nikdy nie sú potom ani
v právnom vzťahu k prenajímateľovi. Súd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol pre nedostatok pasívnej

legitimácie v tomto konaní, keď žalovaná bývala do roku 2005 na základe odvodeného práva bývania
Š. N., svojho otca, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť z jej strany k získaniu bezdôvodného obohatenia na
úkor žalobcov, užívaním bytu bez právneho dôvodu.

53.Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušenom rozhodnutí v časti nároku voči

žalovaným 1/ a 2/, čo sa týkalo nájmu nehnuteľností zapísaných ako zastavaná plocha a nádvorie,
a dvor, ktorý označujú ako záhradu nie je možné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, preto záver
o nedostatku pasívnej legitimácie pri užívaní týchto nehnuteľností žalovanými 1/, 2/ je predčasný a
žiadnym spôsobom nie je odôvodnený. Žalobcovia doložili zmluvu o nájme zo dňa 21. apríla 1995, v
ktorej ako predmet nájmu bola uvedená pivnica 28,77 m2, povalové priestory 47,45 m2 nachádzajúce sa
v domovej nehnuteľnosti N. Š. H. E. V. Č.. XX, S. H. S. Č.. XX, Č.. K. XXX, S., H. E. A. S. M., M. S. T. S.

Č..XXX.N.XXXZ.B.S.,E.S.E.M.,Č.T.S.T.S.Č..XXX.N.XXXZ..Uvedenúzmluvuvšaknájomcovia
Š. B. B. N. nepodpísali. K tejto nájomnej zmluve žalobcovia vyhotovili výpočtový list, z ktorého vyplývalo,
že nájomné za rodinný dom a záhradu požadovali v celkovej sume 2.604,- Kčs, z toho nájom za
byt 382,- Kčs, nájom za pivnicu, povalu a pozemky 2.118,- Kčs, záloha za vodné, stočné 104,- Kčs.
Takže je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali žalobou určenia vydania bezdôvodného obohatenia

aj za užívanie týchto nehnuteľností. V tejto časti uplatneného nároku bolo namieste priznať nárok
žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia, keďže zo žiadneho právneho vzťahu nevyplynulo, že by
boli predmetom pôvodnej nájomnej zmluvy. Uvedenú nehnuteľnosť užívali , teraz žalovaná 1/, a pôvodný
žalovaný 1/, jej otec, v rozhodnom čase, súd zaviazal žalovanú 1/ voči ktorej ponechali žalobu povinnú
zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia 1/3 uplatneného nároku za rozhodné obdobie. Žalobcami

nikdy nebola oslovená na uzavretie nájomnej zmluvy na celú nehnuteľnosť.

54. V prípade žalovaného X/ R. L., manžela žalovanej 1/ tvrdenia žalobcov o trvalom bývaní na
nehnuteľnosti s manželkou popreli žalovaní 1a 2/, túto skutočnosť potvrdili aj K. A. L. B. A. L., keď uviedli,
že ich syn až do doby presťahovania sa do novostavby rodinného domu, býval s nimi. So svojou rodinou

na adrese E. Č..XX sa zdržiaval len sporadicky. Všetky svoje veci mal uložené u nich. Na E. mal len
psa, keďže oni bývali v bytovke a čln. Potvrdenia Z. Š. o uhrádzaní odpadu za jednotlivé osoby na E.
V., potvrdili len to, že Š.R. N. platil za odvoz smetí od roku 2003 za dve osoby, hoci už od roku 1998
na uvedenej nehnuteľnosti B.C. N. nebývala a to až do roku 2006. Žalovaná 1/ platila za štyri osoby
aj keď bývala na adrese E. XX, B. N. B. B. O. L.. H. N. V. Z.G. A. B. A. L. platili odvoz smetí za dve

osoby v rozhodnom čase. Skutočnosť, že bol žalovaný prihlásený k trvalému pobytu na Veternej ulici
až do roku 2007, potvrdila aj správa z Mestského úradu v Šamoríne. V priebehu konania sa nepodarilo
jednoznačne bez pochybností preukázať, či manžel M. L. K. T. H. H. H. E. V..Č..XX s úmyslom tam trvale
sa zdržiavať a žiť v spoločnej domácnosti s rodinou. Pobudol tam, staral sa o rodinu, mal tam uložené
určité veci ale rozsah jeho užívania nikdy nebolo možné bližšie špecifikovať. Nevyplynulo, či užíval aj

rodinný dom trvale, v akom rozsahu. Ak užíval priľahlý pozemok, vyšlo najavo, že užíval garáž. Žalovaný
poprel tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ a rovnako tak žalovaná 1/, pričom svedkovia A. L. B. K. M. sa k týmto
skutočnostiam nevedeli vyjadriť. Súd vypočul v tomto smere svedka Z. M., tiež obyvateľa z jedného
z dvoj domov na ul. E. N. Š., ktorý nevedel potvrdiť osoby bývajúce v rozhodnom čase na predmetnej
nehnuteľnosti, okrem Š. N. a jeho rodiny vo všeobecnosti. Samotný predpoklad, že manželia po uzavretí

manželstva by mali bývať trvale spolu, nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že tak bolo aj v prípade
žalovaných 1/ a 2/, keď toto tvrdenie žalobcov bolo spochybnené žalovanými a popreli to aj svedkovia a
pôvodní žalovaní, keď zhodne tvrdili, že žalovaní 2/ sa zvykol zdržiavať u manželky a aj prespať, ale vždy
ostal prihlásený a veci mal na adrese N. Š.Í.. Žalobcovia na dôkaz svojich tvrdení predložili zápisnicu o
výpovedi M. L. v konaní. Súd dospel k záveru, že ani po doplnení dokazovania sa nepreukázalo bez

pochybností tvrdenie žalobcov, pravidelnom a dlhodobom užívaní predmetnej nehnuteľnosti žalovaným
2/, rozsah tohto užívania, v dôsledku čoho súd žalobu voči nemu rovnako zamietol.

55. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómie a manažmentu, odvetvie kotroling znalcom M.. M..P..Z. Z., E. N. T. S. Č.. XX/XXXX vyčíslil

výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie celej nehnuteľnosti, zarátajúc pozemky a to v období
od 01.08.2001 do 30.11.2003 v celkovej výške 13.248,-€. Znalec P.. B. F. S. vo svojom posudku Č..
XX/XXXX zo dňa 31.1.2024 za obdobie od 01.12.2003 do 31.12.2004 vyčíslil výšku nájmu stavby za
rozhodné obdobie v sume 2 727,53€ a pozemkov 2316,02€. Všeobecná hodnota nájmu stavby od01.01.2006 do 31.12.2006 v sume 3 770,12€ a pozemkov 1454,40€.V znaleckom posudku Ing P. R. Č..
XX/XXXX bolo vyčíslené rozhodné obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 sumou 1 638,14€. Celkom
výška všeobecnej hodnota nájmu za predmetnú nehnuteľnosť za zhodné obdobie predstavuje sumu 25

154,21€. Žalobcovia nepopreli čiastočné plnenie nájmu zo strany otca žalovanej 1/, keď na pojednávaní
dňa preložili súpis úhrad za obdobie od 01.4.1994 do 01.10.2007 úhrade v sume 136 379Sk (4526€).
Malo ísť o zaplatenie nájomného za 203 mesiacov, čo predstavuje na jeden mesiac plnenie 22,30€.Za
uplatnené obdobie od 01.08.2001 do 31.12.2006 je 65 mesiacov, celkom pripadajúca suma 65 x 22,30€
činí 1449,50€, v ktorej sume súd ponížil pohľadávku, čo predstavuje dlh podľa vyčíslení v znaleckých

posudkoch23.705,21€.Polovicasumyčiní11.169,33€.Keďženanehnuteľnostipreukázateľnenebývala
žalovaná sama, ale aj jej otec, Š. N. K.., opodstatnený ostal nárok žalobcov voči týmto dvom osobám.
Za rozhodné obdobie. Pôvodný žalovaný 1/ zaplatil titulom nájmu za byt v dome za uvedené obdobie
vyššie uvedenú sumu vyššie uvedenú sumu, keď vo výpočtovom liste boli uvedené náklady na byt, ktorú
čiastku súd odpočítal od výšky znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu za rozhodné obdobie
a len polovicu takto nezaplatenej všeobecnej hodnoty nájmu, ktorú získala žalovaná 1/ bez právneho

dôvodu, súd jej uložiť zaplatiť žalobcom. Čo do zvyšku súd žalobu zamietol ako neodôvodnenú voči
žalovanej 1/.

Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o
8percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný
k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. V zmysle Novely č. 20/2009 Z.z. ktorým sa mení a
dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 5percentuálnych bodov vyššia,
ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením

peňažného dlhu. Úrok z omeškania v rozhodnom čase bol vo výške 5,% ročne Súd v závislosti
od uplatneného nároku za jednotlivé obdobia zaviazal žalovanú, ktorá sa dostala do omeškania so
zaplatenímpohľadávkyzajednotlivéobdobia počítanéodsplatnostiuvedenejsumy,zatoktoréobdobie.

57. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

58. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

59. Podľa § 474 Civilného sporového poriadku, tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.V priebehu
konania do účinnosti tohto zákona platil Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v platnom znení, keď
podľa ust. § 140 ods.1 platilo, že, každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a

trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

60. Podľa ust.§ 141 ods.1 bola uložená povinnosť žalobcom 1/ a 2/ a žalovanej 1/, doplatiť trovy
znaleckého dokazovania nariadené znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky a manažment, poverený
znalec M.. P.. Z. Z., ktorému súd vyúčtoval odmenu uznesením dňa 06.11.2014 v celkovej výške 398,40€

a P.. F. v sume 315,-€, kde bol zložený preddavok 200,-€, rozdiel súd uložil zaplatiť na účet súdu
žalobcom v sume 276,-€ a žalovanej 1/ v sume 237,80€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

61. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

62. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Žalovaný 2/ bol úspešný v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, voči žalobcom

1/ a 2/, ktoré trovy súd vyčísli v samostatnom uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcom
voči žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal, keďže ich pomer úspechu a neúspech bol rovnaký.Poučenie:

nachádzajúcej sa v kat. území Šamorín, vedené na LV č. 1453, Okresného úradu odbor katastrálny
Dunajská Streda, parc.č. 25, dom č.s. 854, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 641m2, parc. č.
26 záhrada o výmere 246m2, na Kasárenskej ulici č.29, Šamorín, keď ako spoluvlastníci, preložili
žalovaným, pôvodne 1/ a 2/, ako pôvodným nájomcom nájomnú zmluvu prepracovanú s účinnosťou od
01.04.1995, s nájmom 2500,-Sk mesačne, ktorú odmietli žalovaní podpísať, pričom naďalej užívali. S
uplatnenou istinou žiadali priznať úrok z omeškania 0,05% denne za každý deň omeškania.

a za rok 2001 do 01.07. 464,71€ mesačne, odvolávajúc sa na potvrdenia realitnej kancelárie o výške
nájomného v prípade rodinných domov. Uznesením dňa 24.11.2009 bolo rozhodnuté o zmene petitu
žaloby. Podaním dňa 13.05.2010 opäť žalobcovia požiadali o zmenu petitu žaloby, keď nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia rozšírili na obdobie od 01.08.2001 do 30.11.2003, o ktorom návrhu súd
rozhodol uznesením dňa 15.06.2010.

3.Podaním dňa 29.04.2010 žalobcovia navrhli spojenie vecí vedených na tunajšom súde voči žalovaným
pod spisovou zn.5C 171/1996, v ktorom konaní boli pribratí ďalší účastníci, dcéra a zať žalovaných 1/ a
2/, keď podaním dňa 29.04.2010 rovnako navrhli pribratie ďalších účastníkov na strane žalovaných, ich
dcéru Denisu Cséfalvayovú, rod. Vokalíkovú a zaťa Tomáša Cséfalvayho, o ktorom návrhu súd rozhodol

uznesením dňa 01.03.2011.

4. Podaním dňa 13.05.2010 navrhli žalobcovia rozšírenie petitu žaloby 01.12.2003 do 31.03.2010
výnimkouobdobiauplatnenéhovinomkonaníod01.03.2003do31.12.20049C/227/2006a 4C/72/2005,
len voči žalovaným 3/ a 4/. O návrhu súd rozhodol uznesením dňa 15.06.2010 voči žalovaným 1/ a 2/.

5. Podaním dňa 03.09.2020 žalobcovia opäť navrhli zmenu petitu žaloby a pribratie ďalších účastníkov
do konania na strane žalovaných Helenu Kausitz, nar. 26.02.1979, rod Nagyovú, bytom Šamorín, Hlboká
cesta č. 15, 1/, Veroniku Nagyovú, nar. 21.07.1998, dcéru žalovaného 1/, a Štefana Vokalíka ml. nar.
15.10.1969, syna žalovaných 1,/2/, požadujúc zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

01.08.2018 do 01.01.2019, mesačne po 859,-€, ktoré dôvodil, vyživovacou povinnosťou medzi predkami
potomkami s odkazom na ust.§ 66 až 67 zákona o rodine, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením
dňa 17.09.2020.

6. Dňom 18.06.2019 žalobcovia vzali späť žalobu voči pôvodným žalovaným 1/ a 2/, Vokalíkovým, s

ktorým späťvzatím žaloby žalovaný súhlasili. Súd uznesením dňa 29.09.2019 konanie voči žalovaným
Štefanovi Vokalíkovi st a Alžbety Vokalíkovej zastavil.

7. Uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod spisovou zn. 4C/72/2005 súd rozhodol o spojení
veci sp.zn.4C/102/2001 z iniciatívy žalobcov na pojednávaní dňa 04.10.20011, v ktorom konaní viedli

spor proti žalovaným, manželom Cséfalvayovým, o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.01.2005 do 31.03.2010 v sume 41 385,48€ s príslušenstvom.

8. Uznesením tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 9C/227/2006, súd rozhodol o návrhu žalobcov o
spojení veci uznesením dňa 22.02.2011, kde rovnako žalovali manželov Cséfalvayových o vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.12.2003 do 31.12.2004 v sume 7 302,66€.

9. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania časti nároku a z dôvodu nepreukázania
vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanými 2/ až 5/, ktorí na nehnuteľnosti nikdy nebývali. Žalovaná
1/ mala bývať na nehnuteľnosti od narodenia, ktorú opustila v júli 2005 spolu s malol. deťmi.10. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.09.2021 zamietol žalobu (výrok I.), podanie žalobcov 1/, 2/
zo dňa 3.9.2020 na zmenu žaloby o zaplatenie ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia za obdobie od
júla 2018 do decembra 2018 vylúčil na samostatné konanie (výrok II.), žalovaným 1/ až 5/ priznal nárok

na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok III.), žalobcom 1/, 2/ určil povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne trovy konania titulom odmeny znalca 398,40 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení

11. Odvolací súd súdu rozsudkom zo dňa 11.10.2022 potvrdil rozsudok vo výrokoch I. v časti zamietnutia
žaloby voči žalovaným 3/,4/ a 5/, v ostatnej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V súvislosti s nárokom voči žalovanému 2/ rade, nepovažoval za preukázané ,že v rozhodnom
čase nebýval na nehnuteľnosti, poukazujúc na rozchádzajúce sa výpovede svedkov Doboša a matky
žalovaného 2/.Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ustáliť predmet sporu, teda akú konkrétnu sumu
za aké obdobie žalobcovia požadujú, opätovne posúdiť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

za užívanie bytu žalovaným 2/, posúdiť užívanie pivnice, povaly parcely č. 25, č. 26, teda kto, kedy,
akým spôsobom užíval, na základe výsledkov dokazovania posúdiť, či vzniklo bezdôvodné obohatenie
a kto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil a ak vzniklo, tak posúdiť jeho výšku. Uviedol, že na
nájom nehnuteľností zapísaných ako zastavaná plocha a nádvorie, a dvor, ktorý označujú ako záhradu
nie je možné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, preto záver o nedostatku pasívnej legitimácie pri

užívaní týchto nehnuteľností žalovanými 1/, 2/ je predčasný a žiadnym spôsobom nie je odôvodnený.
Žalobcovia doložili zmluvu o nájme zo dňa 21. apríla 1995, v ktorej ako predmet nájmu bola uvedená
pivnica 28,77 m2, povalové priestory 47,45 m2 nachádzajúce sa v domovej nehnuteľnosti v Šamoríne na
Kasárenskej ulici č. 29, postavenej na parcele č. 25, č. súpisné 854, pozemok, na ktorom je postavený
dom, dvor pozostávajúci z parcely č. 25 o výmere 461 m2 a pozemok, ktorý patrí k domu, čiže záhrada

pozostávajúca z parcely č. 26 o výmere 246 m2. Uvedenú zmluvu však nájomcovia Štefan a Alžbeta
Vokalíkoví nepodpísali. K tejto nájomnej zmluve žalobcovia vyhotovili výpočtový list, z ktorého vyplývalo,
že nájomné za rodinný dom a záhradu požadovali v celkovej sume 2.604,- Kčs, z toho nájom za
byt 382,- Kčs, nájom za pivnicu, povalu a pozemky 2.118,- Kčs, záloha za vodné, stočné 104,- Kčs.
Takže je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali žalobou určenia vydania bezdôvodného obohatenia

aj za užívanie týchto nehnuteľností, čo zostalo súdom prvej inštancie nepovšimnuté. V ďalšom konaní
súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotí vychádzajúc zo základného
princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP a v ustanovení §
191 ods. 1 CSP, uplatnené nároky podrobí novému právnemu posúdeniu, vo veci opätovne rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom

rozhodnutí rozhodne o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/, o trovách
štátu a v súlade s § 396 ods.3 CSP aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcami
a žalovanými 1/, 2/.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov Miroslava Doboša, Juraja

Cséfalvayho, Julianu Cséfalvayovú, zápisnica z pojednávania dňa 01.06.2010 v konaní sp.zn.
5C/171/1996 Správu z Mestského úradu Šamorín zo dňa 14.09.2009, evidenčný list na výpočet úhrady
za užívanie bytu Podniku pre chov koní zo dňa 1.7.1992, potvrdenie mesta Šamorín o pobyte Tomáša
Cséfalvayho, Oznámenie Žrebčinca Šamorín dňa 21.01.1994 o ukončení nájomného vzťahu, odpoveď
mesta Šamorín zo dňa 07.12.20019 (čl.353). Potvrdenie mesta Šamorín zo dňa 30.11.2010 (čl.496 ),

platobný výmer Mesta Šamorín na meno Juraj Cséfalvay nar. 28.07.1940, za rok 2003 (čl.497),
Platobný výmer č.6291/03F na meno Cséfalvayová Denisa, na rok 2003 (čl. 528), Platobný výmere
na meno Štefan Vokalík nar. 15.11.1943 na rok 2002 (čl. 574), , potvrdenie Mesta Šamorín dňa
10.05.2010 o úhrade komunálneho odpadu za rok 2005, platobný výmer Mesta Šamorín na meno
Juraj Cséfalvay za rok 2006 a 2005 (čl. 693-694T) , LV č.1453 kat. územia Šamorín, Oznámenie

liečebného ústavu OMNIUM s.r.o. zo dňa 26.06.2003 (čl.116), rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
14.03.2017 č.k. 10C/62/2011-643 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 05.06.2018
č.k. 10Co/165/2017-693, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2019, č.sp. zn. 8Cdo/32/2019, vo
veci Okresného súdu Dunajská Streda 5C/171/1996 o dovolaní žalobkyne 2ú proti rozsudku Krajského
súdu Trnava zo dňa 22.11.2017 č.sp. zn 10Co/221/2017 nariadením znaleckého dokazovania z odboru

ekonómienavyčíslenievýškybezdôvodnéhoobohatenia,nazákladektorýchdôkazovustálilnasledovný
skutkový stav veci:13. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území
Šamorín, parcely registra „C“, parcela č. 25, dom č.s. 854, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
461m2, parc.č.26 záhrada o výmere 246m2, ktorú, medzi inými nehnuteľnosťami, nadobudli na základe

Mandátnej zmluvy, zavkladovanej pod č. V/2913/93 a V 2984/93.

14. Vlastnícke právo žalobcov bolo napadnuté v konaní vedenom na tunajšom súdu pod
sp.zn.10C/62/2011,žalobouourčenievlastníckehoprávavprospechštátu,ktorážalobabolazamietnutá
rozsudkom tunajšieho súdu dňa 14.03.2017 a rozsudok potvrdení rozsudkom odvolacieho súdu dňa

05.06.2018 č.k. 10Co/165/2017-693.

15. Žalobcovia vo svojich výpovediach na pojednávaní sa pridržiavali písomných podaní a žiadali,
pôvodne aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie nájomného za užívanie predmetnej nehnuteľnosti.
Potvrdili že k písomnej dohode o nájme nehnuteľností nedošlo, ale bola uzavretá ústna dohoda a
pôvodní žalovaní Vokalíkovi im platili za užívanie, ktoré od nich aj prijali, len mienili vyššiu sumu na ktorej

sa nedohodli. Tieto tvrdenia neskôr popreli vo svojom vyjadrení dňa 24.09.2009, ktorým návrh rozšírili
na ďalšie obdobie a nárok prekvalifikovali na bezdôvodné obohatenie, keď pôvodný nájomcovia, Štefan
Vokalík a manželka odmietli podpísať nájomnú zmluvu so žalobcami v predloženom znení. Pôvodne
žalovali pôvodných nájomcov podaním dňa 18.08.2001, následne podali žalobu voči dcére žalovaných
Denise Cséfalvayovej a zaťovi Tomášovi Cséfalvaymu dňa 06.04.2005, vedené pôvodne pod spisovou

zn. 4C/72/2005, ktorá vec bola spojená a vedená pod spisovou zn. 4C/102/2001. Následne žalovali
tých istých žalovaných v konaní 9C/227/2006 začaté dňa 01.12.2006, ktoré bolo rovnako spojené na
spoločné konanie k spisu 4C 102/2001.Žalobcovia v priebehu konania na pojednávaní dňa 18.06.2019,
po 14 rokoch vzali žalobu späť proti pôvodným nájomcom manželom Vokalíkovým a žiadali konanie
zastaviť, s odôvodnením, že uvedené osoby na nehnuteľnosti od roku 1998 nebývali, nehnuteľnosť

mali užívať ich dcéra a zať, pričom manželia Vokalíkovi sú dôchodcovia, s nízkym príjmom a od nich
si tieto nároky neuplatňujú. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, v dôsledku čoho bolo konanie
voči uvedeným žalovaným zastavené. V zápisnici na pojednávaní dňa 01.06.2010 sp.zn. 5C/171/1996
žalobcovia uznali že pôvodní nájomcovia im platili nájom vo výške, ako uhrádzali Žrebčincu Šamorín,
ktoré platby prijali od nich. Rovnako tak platili služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Výšku prijatých

platieb však nepovažovali za dostatočné, poukazujúc na výšku nájmu v obdobných nehnuteľnostiach
v katastri mesta Šamorín. Na pojednávaní dňa 27.06.2024 uviedli, že nárok v tomto konaní zahrňuje
nehnuteľnosť so všetkým čo k nemu patrí, rodinný dom, záhradu aj príslušenstvo domu.

16. Z výpovede pôvodného žalovaného 1/ Štefana Vokalíka na pojednávaní dňa 01.03.2011 vyplynulo,

že na predmetnej nehnuteľnosti vždy býval, nikdy sa odtiaľ neodsťahoval. V liečebnom ústave v Čilistove
chodieval len navštevovať družku s dieťaťom. S prvou manželkou sa rozviedli, keď nevedel uviesť do
kedy ona ostala po rozvode bývať na nehnuteľnosti. Potvrdil, že na predmetnej nehnuteľnosti bývala
jeho dcéra Denisa s dvomi malol. deťmi. V rozhodnom čase bola vydatá za Tomáša Cséfalvayho, ktorý
však tam s nimi nebýval. Zmluvu o nájme so žalobami nepodpísal. Náklady za užívanie nehnuteľnosti

mal riadne platiť, keď tieto boli vedené na jeho meno. Rovnako platil nájomné V konaní pripojenej veci
sp. zn. 4C/72/2005 ako svedok na pojednávaní dňa 11.05.2010 uviedol, že predmetný byt dostal od
podniku v roku 1983, nasťahovali sa ako štvorčlenná rodina. Z nehnuteľnosti sa nikdy neodsťahoval.
Nikdy nezmenil adresu. Do apríla 1995 platil nájom spoločnosti Žrebčinec Šamorín, keď táto suma bola
strhávaná z jeho platu. Nemal vedomosti o novom vlastníkovi. Na základe ústnej dohody so žalobcami

začali platiť vyššiu sumu nájomného, ktoré plnenie prijali. Od rolku 2005 na nehnuteľnosti býval sám.
Zať mal chodiť na návštevy za jeho dcérou. S družkou na predmetnej nehnuteľnosti nebývali, len ho
chodievala navštevovať. Hoci bolo založené potvrdenie o nájme v ubytovni OMNIUM, poprel, že by tam
niekedy bol býval. Navštevoval tam len družku a ich spoločné dieťa, povolenie potreboval, aby sa za
ňou mohol dostať.

17. Z výpovede pôvodne žalovanej Alžbete Vokalíkovej na uvedenom pojednávaní vyplynulo, že na
nehnuteľnosti bývala do konca roku 1997 a od 01.01.1998 je prihlásená k trvalému pobytu vo Vojke nad
Dunajom, kde žije v druhovskom vzťahu s Jánom Báštim. Na nehnuteľnosť chodila navštevovať dcéru
Denisu Cséfalvaiovú a vnúčatá, ktoré bývali na nehnuteľnosti. V konaní v pripojenom spise 4C/72/2005

uviedla na pojednávaní dňa 11.05.2010 ako svedkyňa, že v predmetnom byte bývala dcéra s deťmi
a jej bývalým manželom. Zať tam zvykol len prespať, ale nebýval s nimi. Jej bývalý manžel sa po jej
odsťahovaní sa mal zdržiavať zriedka do roku 2003 . Žalovaná 1/ tam mala bývať do roku 2005, keďsa s deťmi presťahovala bývať ku svokre. V čase spolužitia s dcérou aj jej deťmi, prispievala na stravu.
Nevedela uviesť dôvod, prečo sa zať nenasťahoval k nim bývať natrvalo.

18. Z výpovede Denisy Cséfalvayovej na pojednávaní dňa 15.05.2021 vyplynulo , že je dcérou Štefana
a Alžbety Volkalíkovej. Na predmetnej nehnuteľnosti bývala od narodenia do roku 2005, už aj s malol.
deťmi. Jej matka nehnuteľnosť opustila v roku 1997. Za užívanie nehnuteľnosti platili celkom 1500,-
Sk nájomné žalobcom. Ona nikdy nebola vyzvaná žalobcami na platenie nájomného. V zápisnici na
pojednávaní dňa 10.01.2006, v pripojenej veci sp.zn. 4C 72/2005 konštatovala, že na nehnuteľnosti

bývala do septembra 2005 , keď sa odsťahovala bývať s deťmi k rodičom manžela. Vo svojej výpovedi na
pojednávanídňa27.06.2024potvrdila,ženehnuteľnosťužívalirodičiaakodom,záhraduajpríslušenstvo
domu a v tomto rozsahu pravdepodobne aj platili nájomné.

19. Pôvodne právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2 JUDr.Bubniaková v priebehu konania preložia
evidenciu rukou písanú o výške úhrad pôvodnými nájomcami Vokalíkovými za obdobie od 1.04.1994 do

28.02.2011, keď do 01.10.2007 malo byť uhradené podľa zmluvy 98 658Sk (3 274,85€) a v skutočnosti
sa zaplatilo v celkovej výške 136 379Sk ( 4.526€).

20. Žalovaná vypovedala aj v inom konaní vo veci sp.zn.10C/118/2002, o návrhu na vypratanie bytu
na pojednávaní dňa 06.07.2009, na ktorú výpoveď poukázali žalobcovia, kde uviedla na otázku žalobcu

1/ či sa do 31.12.2006 z nehnuteľnosti odsťahovali a zobrali si svoje veci, , že na Vianoce 2006 už na
nehnuteľnosti nebývali. Udáva, že odišla celá rodina. Manželstvo uzavrela v roku 1994. Jej manžel na
nehnuteľnosti nikdy nebýval, keď záverom uviedla, že na Vianoce 2006 odišla odporkyňa 2/, odporca
3./ aj deti.

21. Z výpovede Tomáša Cséfalvayho na pojednávaní dňa 15.12.2012 poprel, že by na predmetnej
nehnuteľnosti býval. S Denisou Cséfalvaivou uzavreli manželstvo v roku 1994. On mal naďalej trvalé
bydlisko na Veternej ul. v Šamoríne u svojich rodičov. V zápisnici na pojednávaní dňa 10.01.2006
v pripojenom spise zn. 4C/72/2005 uviedol, že na uvedenej nehnuteľnosti nikdy nebýval , vo dvore
umiestnil plechovú garáž, niekedy v rokoch 1999 až 2000. S ním žalobcovia nikdy nejednali. Manželka

žalovaného mala bývať na nehnuteľnosti do septembra 2005, keď boli pomery už neznesiteľné, keď v
kúpeľni aj v pivnici našli hlodavcov. Na pojednávaní dňa 11.5.2010 v danom konaní uviedol, že jednal
so žalobcom 1/, ktorý mu vyhlásil, že v predmetnom byte nemá čo hľadať bez jeho súhlasu.

22. Z výpovede svedkyne Julianny Cséfalvayovej na pojednávaní dňa 10.5.2010 v konaní 4C/72/2005

uviedla ako matka žalovaného 2/, potvrdila, že žalovaná 1/ bývala u nich od júla 2005 až do augusta
2007, keď sa potom presťahovali do nového domu. Presťahovala sa bývať s deťmi z Kasárenskej ulici,
kde bývala s rodičmi. Žalovaný 2/ tam nebýval. Druhé ich dieťa dcéra sa odťahovala od nich v roku
1989. V byte ostali bývať dvaja a žalovaný 2/, ktorý tam mal tam trvalý pobyt a aj tam býval, pričom
o svoju rodinu sa staral.

23. Z výpovede Juraja Cséfalvayho, otca Tomáša Cséfalvayho v zápisnici v pripojenom spise v konaní
sp. zn. 4C 72/2005 súd zistil (čl.363), že jeho syn v predmetnom byte s nimi býval aj po uzavretí
manželstva, keď nepravidelne zvykol prespať u manželky, ale nikdy sa od nich neodťahoval až do
decembra 2006, alebo začiatkom roku 2007 do novostavby rodinného domu. Určitý čas u nich bývala

aj jeho manželka s deťmi v roku 2005 od júla, nakoľko dom u svokrovcov bol v zlom stave. Žalovaná sa
presťahovala len s oblečením, následne sa rodina nasťahovala už len do novostavby rodinného domu.
Žalovaný 2/ mal na Kasárenskej ulici psa, uložený čln. V čase spolužitia v roku 2005 až 2006 , boli
prehlásení teraz žalovaní, teraz 1/ a 2/ , aj deťmi na ich adresu .

24. Z výpovede svedka Miroslava Doboša, pred dožiadaným súdom Bratislava IV ,súd zistil, že žalobcov
pozná, keď od nich prenajímal dom a žalovaných zo Šamorína. Zo Šamorína sa odsťahoval v roku 2006,
kde býval tri roky. Na predmetnej nehnuteľnosti býval len pán Vokalík. Iné skutočnosti mu neboli známe.

25. Z listu vlastníctva Okresného úradu, odbor katastrálny Dunajská Streda č. 1453 , obec Šamorín,

katastrálne územie Šamorín vyplynulo, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
parc. reg.“C“ č.25 zastavanej plochy a nádvoria o výmere 461m2, parc. č. 26 záhrady o výmere 246m2 a
dom č.s. 854, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom sporu, ktoré nadobudli na základe Mandátnych zmlúv
zavkladovaných pod č. V/2913/93 a 2984/93.26. Z výpočtového listu predložené žalobcami k podanej žalobe, vystavené na meno Štefana Vokalíka
st., na Kasárenskej ul.č. 854/29, boli uvedené spolubývajúce osoby manželka Alžbeta a dcéra Denisa.

27. Prípisom dňa 21.01.1994 Žrebčínec Šamorín, štátny podnik, zamestnávateľ Štefana Vokalíka st.
oznámil , odpredaj predmetného bytu, a zrušenie nájomnej zmluvy dňom 31.12.1993.Označil nových
vlastníkov nehnuteľnosti, s ktorým môžu uzavrieť novú nájomnú zmluvu.

28. Výzvou dňa 21.02.1994 žalobcovia ponúkli pôvodným nájomcom, bývalým manželom Vokalíkovým
uzavretie nájomnej zmluvy s účinnosťou od 01.04.1994, s mesačnými nákladmi za užívanie bytu a
služieb spojených s ním 637,-Sk.

29. Žalobcovia predložili so žalobou nájomnú zmluvu uzavretú dňa 08.04.1995 medzi nimi a pôvodným
žalovaným 1/, kde ako predmet nájmu bol uvedený len byt č.II. nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti

v Šamoríne na ul. Kasárenská č.29, na parcele č.25 o výmere 461m2, súpisné č.854, č. bytu 32 na
prízemí pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, základného príslušenstva a vedľajších miestností, opis
bytu a príslušenstva a opis stavu bytu bol v prílohe č.1 v Zápisnici o prevzatí bytu a v prílohe č. 2. vo
výpočtovom liste, ako súčasť zmluvy. Pôvodne žalovaná 2/ zmluvu nepodpísala. Výpočtový list, ktorý sa
stal súčasťou zmluvy, obsahoval údaje pre výpočet nájomného a služieb spojených s užívaním bytu.

Nájom sa potom týkal obytnej plochy o výmere 66m2, tri izby o výmere po 20m2 a 26m2., kuchyne
o výmere 12m2, kuchynskej linky, predsiene 7m2,neobývanej haly 13m2, komory 3m2, kúpeľne 3m2 a
WC 1m2.Výška nájomného bola stanovená sumou 486,-Sk, pri počte členov rodiny 3, kde bývala dcéra
pôvodných žalovaných 1/ a 2/, teraz žalovaná 1/.

30. Dňa 21.4.1995 bola predložená, žalobcami podpísaná nájomná zmluva, kde v čl. II. bola
identifikovaná predmetná nehnuteľnosť rozšírená o povalu o výmere47,45m2, pivničné priestory
28,77m2, pozemok na ktorom bol dom postavený a dvor o výmere 461m2, pozemok, ktorý patrí k domu,
záhrada o výmere 246m2. Uvedenú zmluvu pôvodný žalovaní 1/ a 2/ už nepodpísali.

31 Podľa rozpisu úhrad predložené žalovanými Vokalíkovými, malo byť zaplatené na účet žalobcov 98
658,-Sk a do 01.10.2007 bolo zaplatených celkom 136.379,-Sk. Túto skutočnosť na pojednávaní dňa
02.04.2019 žalobca 1/ nerozporoval, keď na pojednávaní dňa 18.06.2019 konštatoval, že išlo platby zo
strany žalovaného 1/, nie titulom nájomného, ale ako časť plnenia trhovej výšky nájomného v rozhodnom
čase.

32. Zo správy o pobyte z Mestského úradu Šamorín zo dňa 17.09.2009(čl.110/ vyplynulo, že Denisa
Cséfalvayová mala trvalý pobyt na adrese Šamorín Kasárenská č. 29 od 05.12.1983 do 22.06.2005, od
22.06.2005 do 02.08.2007 na Veternej ul.č.491/12, Šamorín a od 02.08.2007 má trvalí pobyt v Šamoríne
na Gútorskej ceste č.913/25. Štefan Vokalík mal trvalý pobyt nahlásený na ul. Kasárenská č.29 od

05.120.1993 do 12.04.2007 a jeho bývalá manželka zhodne ako on.

33..Z potvrdenia Mestského úradu Šamorín zo dňa 20.05.2010 v konaní v pripojenom spise sp.zn.4C
72/2005 vyplynulo, že Tomáš Cséfalvay nikdy nemal trvalý pobyt na adrese Kasárenská č.29 Šamorín.
Vo veci platieb za odvoz smetí uviedli, že od roku 2002, keď evidenciu vedie mesto vyplynulo, že Štefan

Vokalík platil za odvoz smetí za 2 osoby v roku 2002 a 2003, Denisa Cséfalvayová na 4 osoby v roku
2003. V roku 2004 a 2005 v rovnakom rozsahu a od roku 2006 rodina Cséfalvayová bola evidovaná ako
platca odvozu odpadu na inej adrese. Štefan Vokalík od roku 2006 až 2007 platil odpad za jednu osobu.

34. Zo správy z Liečebného ústavu OMNIUM s.r.o. Čilistov zo dňa 26.06.2003 vyplynulo, že Štefan

Vokalík u nich býval s družkou Helenou Nagyovou, nar.26.02.1979, od 01.12.1998 do 31.01.2003.

35..Z potvrdenia Mesta Šamorín zo dňa 07.12.2009, okrem trvania pobytu pôvodných nájomcov uviedli,
že odvoz odpadu za uvedenú nehnuteľnosť bola zaplatená v roku 2005 za dve osoby Štefanom
Vokalíkom 19.05.2005 a 17.08.2005 a v roku 2006 zaplatil už len za jednu osobu dňa 13.06.2006.Denisa

Cséfalvayovázaplatilazarok2005odvozsmetíza4osoby vdvochsplátkach 19.05.2005a17.08.2005.

36. Zo správy od SPP a.s. zo dňa 10.12.2009 vyplynulo, že od 01.01.2005 na uvedenú adresu neeviduje
Zmluvu o dodávke plynu.37. Zo správy od Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 04.02.2010 rovnako potvrdili,
že v období od 01.01.2005 do 31.12.2006 neevidovali fakturáciu za odber vody.

38. Z platobného výmeru Mestského úradu Šamorín vystavené na meno Juraja Cséfalvayho vyplýva ,
že za rok 2003 uhradil za komunálny odpad za dve osoby, a rovnako aj za rok 2005 až 2006. Denisa
Cséfalvayová, na adrese Kasárenská č.29 rovnako zaplatila za roky 2003 až do roku 2005 na štyri
osoby, v roku 2006 až 2008 , na adrese Veterná č. 12/491, rovnako za štyri osoby a za rok 2009 už na

adrese Gútorská cesta č. 25 Šamorín, rovnako za štyri osoby . Štefan Vokalík platil do roku 2006 za
odpad za dve osoby a od roku 2007 už len za jednu osobu.

39. V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 4C 72/2005, neskôr spojené konanie, bolo vo veci
rozhodnuté o nároku žalobcov voči žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie rokov 2005 až 2006 v sume 328 080,-Sk s príslušenstvom, ktorý rozsudok

bol uznesením odvolacieho súdu dňa 19.06.2017 zrušený a vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie,
keď súd konštatoval, že prvoradou úlohou súdu bolo skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, k
otázke posúdenia pasívnej legitimácie žalovaných doposiaľ v konaní nebolo preukázané, či predmetnú
nehnuteľnosť užívali žalovaní a Štefan Vokalík bez právneho dôvodu, keď súd sa nezaoberal otázkou
posúdenia nájomného vzťahu, na základe ktorého predmetnú nehnuteľnosť užíval Štefan Vokalík

s manželkou, či a akým spôsobom došlo k zániku tohto vzťahu, či nedošlo k prechodu nájmu
na žalovaných. Len ak súd dospeje k záveru, že žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez
akéhokoľvek právneho dôvodu a bez toho aby žalobcom poskytli za užívanie náhradu, na ich strane by
išlo prípad plnenia bez právneho dôvodu, ako jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.

40. Podľa § 451ods. 1 a 2 Obč.zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42.V prípade vecnej legitimácie žalovaných v tomto konaní, ak sa preukáže, že žalovaní nehnuteľnosť
užívali bez právneho dôvodu. Ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok

na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej
hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa(obohatí sa/ nie
len ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, ktorému sa neznížili aktíva, hoci by sa inak-
pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia- jeho majetkový stav zmenšil, preto, že za prijímané plnenia
by musel poskytovať náhradu.

44. Podľa § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

45. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

47. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá

nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla
sni nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,potrebnosť, teda okruhu rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného

bremena.. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Zmluvu

48. V konaní vedenom pod sp.zn. 10C/62/2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava

sp.zn.10Co/165/2017 bola s konečnou platnosťou vyriešená otázka aktívnej legitimácie žalobcov , keď
súd konštatoval v ods.39 rozsudku, že úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že žalovaní ako
vlastníci predmetných nehnuteľností boli v mnohých konaní, v ktorých si ako žalobcovia(Slovenská
republika zastúpená príslušným štátnym orgánom, respektíve aj prokuratúra/ uplatňovali nároky
vyplývajúce z ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (napr. konanie Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 5C/171/1996, sp. zn. 8C/144/2010), pričom prvoinštančný aj odvolací súd v

týchto konaniach ako predbežnú otázku riešil danosť vlastníckeho práva žalovaných a túto posúdil
tak, že ich vlastnícke právo je dané. Rovnako konštatoval, že podanie predmetnej žaloby zo strany
štátu nemožno považovať za dôvodné už aj z hľadiska nevyhnutnosti dodržania elementárnej právnej
istoty a ochrany práv a právom chránených záujmov súkromných osôb, keď štát uznal vlastnícke právo
žalovaných rozhodnutiami v katastrálnom konaní o zápise ich vlastníckeho práva v roku 1994. Následne

boli žalovaní vystavení stavu právnej neistoty sporovaním ich vlastníckeho práva v dôsledku žaloby štátu
z roku 1996 v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4C/204/1996, ktoré konanie trvalo až
do konečného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 16.12.2010, a skončilo neúspechom žalobcov a
úspechom žalovaných. Vzápätí štát podal dňa 14.03.2011 na základe rovnakého skutkového stavu a z
rovnakýchdôvodovnovúžalobusporujúcuvlastníckeprávožalovanýchkpredmetnýmnehnuteľnostiam.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 02.07.2018. Z listu vlastníctva Okresného úradu, odbor
katastrálny Dunajská Streda č. 1453 , obec Šamorín, katastrálne územie Šamorín vyplynulo, že
žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti par.reg. “C“ č. 25 zastavanej plochy a
nádvoria o výmere 461m2, parc.č. 26 záhrady o výmere 246m2 a dom č.s. 854, ktoré nehnuteľnosti boli
predmetom sporu, ktoré nadobudli na základe Mandátnych zmlúv zavkladovaných pod č. V 2913/93 a

2984/93, ktoré skutočnosti už nie sú predmetom sporu.

49. Predmetom sporov, ktorými žalobcovia žalovali, pôvodne bývalých nájomcov, Štefana Vokalíka
a Alžbetu Vokalíkovú, neskôr rozšírené na ich dcéru Denisu Cséfalvayovú a manžela Tomáša
Cséfalvayho, dôvodili užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keď bývalí nájomcovia odmietli s

nimi uzavrieť nájomnú. Tým, že žalobcovia vzali žalobu proti žalovaným manželom Vokalíkovým späť,
súd skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ aj v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v pôvodnom konaní 4C 72/2005.

50.Bolo nesporne preukázané, že Denisa Cséfalvayová bývala na predmetnej nehnuteľnosti od začiatku

trvania nájomného vzťahu Štefana Vokalíka v roku 1983, ako dcéra nájomcu do júna 2005, ktorú
skutočnosť potvrdil svedkovia Júlia Cséfalvayová, Juraj Cséfalvay a vyplynulo to aj z evidencie
obyvateľov zo správy z Mestského úradu v Šamoríne. Nájomný vzťah manželov Vokalíkových skončil
so spoločnosťou Žrebčinec Šamorín a.s. ku dňu 21.12.1993, doklad o doručení oznámenia predložený
nebol. Žalovaný 1/ pôvodne Štefan Vokalík st. tvrdil, že až do apríla 1995 mu strhávali nájomné z platu.

Nová nájomná zmluvy písomne medzi žalobcami a nimi uzavretá nebola, keď ponuky zo strany žalobcov
vroku1995nepodpísali.Nanehnuteľnostinaďalejostalibývať,pričomAlžbetaVokalíkovátrvaleopustila
nehnuteľnosťk01.01.1998,keďsaprehlásilabývaťdoobceVojkanadDunajom,tútoskutočnosťpotvrdil
svedok Bášti a aj správa z Obecného úradu vo Vojke nad Dunajom. Sami žalobcovia vzali žalobu späť
voči žalovanej ,keď na nehnuteľnosti už od roku 1998 nebývala a nárok sa týkal aj uvedeného obdobia.

Na nehnuteľnosti ostali bývať Štefan Vokalík st. a dcéra Denisa Cséfalvayová s dvomi deťmi. Žalobcovia
ponúkli uzavretie nájomnej zmluvy len pôvodnému nájomcovi Štefanovi Vokalíkovi a jeho manželke.
Nikdy takáto ponuka nebola adresovaná ich dcére Denisy Cséfalvayovej.

51. Pokiaľ dôjde k zmene v osobe prenajímateľa, takáto zmena nemá vplyv na obsah nájomného

vzťahu k bytu a nie je ani dôvodom na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Zmena vlastníka spôsobuje
automaticky vstup nového vlastníka do právneho postavenia prenajímateľa, so zachovaním všetkých
práv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s pôvodným prenajímateľom. Hneď ako sa nájomca dozvie
o zmene vlastníka prenajatej veci, je oprávnený sa zbaviť zo svojich povinností voči predchádzajúcemuprenajímateľovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku
zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca,
a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom

výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej
veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ( § 680 ods.2 a 3 Obč. zák/. Žalobcovi opakovane tak
na pojednávaniach ako aj v písomných vyjadreniach v konaní ešte aj dňa 01.06.2010 potvrdili, že
pôvodní žalovaní 1/ a 2/ platili za užívanie nehnuteľnosti a to až do roku 2007, ktoré platby riadne
prijali od nich a uhrádzali aj služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Až vo svojich vyjadreniach v

roku 2019 tieto tvrdenia popreli, bez ďalšieho dôvodu. Tu súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2019, č. sp.zn. 8Cdo 32/2019, vo veci Okresného súdu Dunajská
Streda 5C/171/1996 o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 22.11.2017
č.sp.zn 10Co/221/2017, kde sa obdobne riešila otázka zaplatenia bezdôvodného obohatenia, proti
žalovanej Alžbete Vokalíkovej, ktorá žaloba bola zamietnutá a rozsudok potvrdený odvolacím súdom,
keď súd prihliadol na námietku premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia, ktoré posúdenie nároku

považoval vzhľadom na dovtedy vykonané dokazovanie za predčasné posúdenie nároku. Podania
žalobcov považoval za nejasné, ktoré nejasnosti neboli v priebehu konania odstránené, ani súdom II,
inštancie.

52. Keďže nájomný vzťah žalobcov so žalovanými pôvodne Štefanom Vokalíkom a bývalou manželkou

naďalej trval, tento nájom mohli vypovedať len nájomcovia v prípade nehnuteľnosti, ktorí tak neurobili,
nájomné platili žalobcom vo výške, ktorou ju poskytovali predchádzajúcemu prenajímateľovi. Riadne
platili náklady spojené s užívaním bytu. Nárok uplatnení žalobcami, súd posúdil ako nárok na zaplatenie
rozdielu na nájomnom, vzhľadom na zmenu výšky nájomného na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré si
žalobcovia žalobou požadovali priznať. Zákon pre uzavretie zmluvy o nájme bytu nepredpisuje žiadnu

formu, je možné ju uzavrieť aj konkludentne. Je potom nepodstatné ,či návrh zmluvy zo strany žalobcov
manželia Vokalíkoví podpísali. Ich právny vzťah odmietnutím nájomnú zmluvu podpísať nezanikol. Súd
mal za to, že dcéra pôvodných nájomcov sa považuje za ostané osoby, ktoré žili spolu s osobou, ktorému
svedčalo právo nájmu, ktorá byt trvale obývala, avšak iba na základe existencie odvodeného práva
bývaniavyplývajúcehozrodinnoprávnehovzťahuknájomcovi.Takétoosobyzásadnenikdyniesúpotom

ani v právnom vzťahu k prenajímateľovi. Súd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol pre nedostatok pasívnej
legitimácie v tomto konaní, keď žalovaná bývala do roku 2005 na základe odvodeného práva bývania
Štefana Vokalíka, svojho otca, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť z jej strany k získaniu bezdôvodného
obohatenia na úkor žalobcov, užívaním bytu bez právneho dôvodu.

53.Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušenom rozhodnutí v časti nároku voči
žalovaným 1/ a 2/, čo sa týkalo nájmu nehnuteľností zapísaných ako zastavaná plocha a nádvorie,
a dvor, ktorý označujú ako záhradu nie je možné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, preto záver
o nedostatku pasívnej legitimácie pri užívaní týchto nehnuteľností žalovanými 1/, 2/ je predčasný a
žiadnym spôsobom nie je odôvodnený. Žalobcovia doložili zmluvu o nájme zo dňa 21. apríla 1995, v

ktorej ako predmet nájmu bola uvedená pivnica 28,77 m2, povalové priestory 47,45 m2 nachádzajúce sa
v domovej nehnuteľnosti v Šamoríne na Kasárenskej ulici č. 29, postavenej na parcele č. 25, č. súpisné
854, pozemok, na ktorom je postavený dom, dvor pozostávajúci z parcely č. 25 o výmere 461 m2 a
pozemok, ktorý patrí k domu, čiže záhrada pozostávajúca z parcely č. 26 o výmere 246 m2. Uvedenú
zmluvu však nájomcovia Štefan a Alžbeta Vokalíkoví nepodpísali. K tejto nájomnej zmluve žalobcovia

vyhotovili výpočtový list, z ktorého vyplývalo, že nájomné za rodinný dom a záhradu požadovali v
celkovej sume 2.604,- Kčs, z toho nájom za byt 382,- Kčs, nájom za pivnicu, povalu a pozemky 2.118,-
Kčs, záloha za vodné, stočné 104,- Kčs. Takže je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali žalobou
určenia vydania bezdôvodného obohatenia aj za užívanie týchto nehnuteľností. V tejto časti uplatneného
nároku bolo namieste priznať nárok žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia, keďže zo žiadneho

právneho vzťahu nevyplynulo, že by boli predmetom pôvodnej nájomnej zmluvy. Uvedenú nehnuteľnosť
užívali , teraz žalovaná 1/, a pôvodný žalovaný 1/, jej otec, v rozhodnom čase, súd zaviazal žalovanú
1/ voči ktorej ponechali žalobu povinnú zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia 1/3 uplatneného
nároku za rozhodné obdobie. Žalobcami nikdy nebola oslovená na uzavretie nájomnej zmluvy na celú
nehnuteľnosť.

54. V prípade žalovaného 2/ Tomáša Cséfalvayho, manžela žalovanej 1/ tvrdenia žalobcov o trvalom
bývaní na nehnuteľnosti s manželkou popreli žalovaní 1a 2/, túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia Júlia
Cséfalvayová a Juraj Cséfalvay, keď uviedli, že ich syn až do doby presťahovania sa do novostavbyrodinného domu, býval s nimi. So svojou rodinou na adrese Kasárenská č.29 sa zdržiaval len sporadicky.
Všetky svoje veci mal uložené u nich. Na Kasárenskej mal len psa, keďže oni bývali v bytovke a čln.
Potvrdenia Mesta Šamorín o uhrádzaní odpadu za jednotlivé osoby na Kasárenskej ulici, potvrdili len to,

že Štefan Vokalík platil za odvoz smetí od roku 2003 za dve osoby, hoci už od roku 1998 na uvedenej
nehnuteľnosti Alžbeta Vokalíková nebývala a to až do roku 2006. Žalovaná 1/ platila za štyri osoby aj
keď bývala na adrese Kasárenská 29, aj Veterná a aj Gútorskej ceste. Na Veternej ulici manželia Júlia
a Juraj Cséfalvay platili odvoz smetí za dve osoby v rozhodnom čase. Skutočnosť, že bol žalovaný
prihlásený k trvalému pobytu na Veternej ulici až do roku 2007, potvrdila aj správa z Mestského úradu v

Šamoríne. V priebehu konania sa nepodarilo jednoznačne bez pochybností preukázať ,či manžel Denisy
Cséfalvayovej sa zdržiaval na nehnuteľnosti na Kasárenskej ul.č.29 s úmyslom tam trvale sa zdržiavať
a žiť v spoločnej domácnosti s rodinou. Pobudol tam, staral sa o rodinu, mal tam uložené určitíé veci
ale rozsah jeho užívania nikdy nebolo možné bližšie špecifikovať. Nevyplynulo, či užíval aj rodinný dom
trvale, v akom rozsahu. Ak užíval priľahlý pozemok, vyšlo najavo, že užíval garáž. Žalovaný poprel
tvrdeniažalobcov1/a2/arovnakotakžalovaná1/,pričomsvedkoviaJúliaCséfalvayováasvedokDoboš

sa k týmto skutočnostiam nevedeli vyjadriť. Súd vypočul v tomto smere svedka Miroslava Doboša,
tiež obyvateľa z jedného z dvoj domov na ul. Kasárenská v Šamoríne, ktorý nevedel potvrdiť osoby
bývajúce v rozhodnom čase na predmetnej nehnuteľnosti, okrem Štefana Vokalíka a jeho rodiny vo
všeobecnosti. Samotný predpoklad, že manželia po uzavretí manželstva by mali bývať trvale spolu,
nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že tak bolo aj v prípade žalovaných 1/ a 2/, keď toto tvrdenie

žalobcov bolo spochybnené žalovanými a popreli to aj svedkovia a pôvodní žalovaní, keď zhodne tvrdili,
že žalovaní 2/ sa zvykol zdržiavať u manželky a aj prespať, ale vždy ostal prihlásený a veci mal na
adrese Veterná Šamorín. Žalobcovia na dôkaz svojich tvrdení predložili zápisnicu o výpovedi Denisy
Cséfalvaovej v konaní Súd dospel k záveru, že ani po doplnení dokazovania sa nepreukázalo bez
pochybností tvrdenie žalobcov, pravidelnom a dlhodobom užívaní predmetnej nehnuteľnosti žalovaným

2/, rozsah tohto užívania, v dôsledku čoho súd žalobu voči nemu rovnako zamietol.

55. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru ekonómie a manžmentu, odvetvie kotroling znalcom Doc. Dr.Ing.Milanom Majerníkom, ktorý v
znaleckom posuku č. 02/2010 vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie celej nehnuteľnosti,

zarátajúc pozemky a to v období od 01.08.2001 do 30.11.2003 v celkovej výške 13 248€. Znalec
Ing. András Lelkes PhD vo svojom posudku č.02/2024 zo dňa 31.1.2024 za obdobie od 01.12.2003
do 31.12.2004 vyčíslil výšku nájmu stavby za rozhodné obdobie v sume 2 727,53€ a pozemkov
2316,02€.Všeobecná hodnota nájmu stavby od 01.01.2006 do 31.12.2006 v sume 3 770,12€ a
pozemkov 1454,40€.V znaleckom posudku Ing Izabely Tokovicsovej č.22/2021 bolo vyčíslené rozhodné

obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 sumou 1 638,14€.elkom výška všeobecnej hodnota nájmu
za predmetnú nehnuteľnosť za rozhodné obdobie predstavuje sumu 25 154,21€.Žalobcovia nepopreli
čiastočné plnenie nájmu zo strany otca žalovanej 1/ , keď na pojednávaní dňa preložili súpis úhrad
za obdobie od 01.4.1994 do 01.10.2007 úhrade v sume 136 379Sk (4526€). Malo ísť o zaplatenie
nájomného za 203 mesiacov, čo predstavuje na jeden mesiac plnenie 22,30€.Za uplatnené obdobie od

01.08.2001 do 31.12.2006 je 65 mesiacov, celkom pripadajúca suma 65 x 22,30€ činí 1449,50€, v ktorej
sume súd ponížil pohľadávku, čo predstavuje dlh podľa vyčíslení v znaleckých posudkoch 23 705,21€.
Polovica sumy činí 11 169,33€. Keďže na nehnuteľnosti preukázateľne nebývala žalovaná sama, ale aj
jej otec, Štefan Vokalík st., opodstatnený ostal nárok žalobcov voči týmto dvom osobám. Za rozhodné
obdobie. Pôvodný žalovaný 1/ zaplatil titulom nájmu za byt v dome za uvedené obdobie vyššie uvedenú

sumu vyššie uvedenú sumu, keď vo výpočtovom liste boli uvedené náklady na byt, ktorú čiastku súd
odpočítal od výšky znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu za rozhodné obdobie a len polovicu
takto nezaplatenej všeobecnej hodnoty nájmu, ktorú získala žalovaná 1/ bez právneho dôvodu, súd jej
uložiť zaplatiť žalobcom. Čo do zvyšku súd žalobu zamietol ako neodôvodnenú voči žalovanej 1/.

56. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008
Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o
8percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný
k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. V zmysle Novely č. 20/2009 Z.z. ktorým sa mení a

dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 5percentuálnych bodov vyššia,
ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením
peňažného dlhu. Úrok z omeškania v rozhodnom čase bol vo výške 5,% ročne Súd v závislostiod uplatneného nároku za jednotlivé obdobia zaviazal žalovanú, ktorá sa dostala do omeškania so
zaplatenímpohľadávkyzajednotlivéobdobia počítanéodsplatnostiuvedenejsumy,zatoktoréobdobie.

57. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

59. Podľa § 474 Civilného sporového poriadku, tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.V priebehu
konania do účinnosti tohto zákona platil Občiansky súdny poriadok č.99/1963Zb.v platnom znení, keď
podľa ust. § 140 ods.1 platilo, že, každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a

trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

60. Podľa ust.§ 141 ods.1 bola uložená povinnosť žalobcom 1/ a 2/ a žalovanej 1/, doplatiť trovy
znaleckého dokazovania nariadené znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky a manažment, poverený
znalec Dr. Ing. Milan Majerník, ktorému súd vyúčtoval odmenu uznesením dňa 06.11.2014 v celkovej

výške 398,40€ a Ing. Lelkesa v sume 315€, kde bol zložený preddavok 200€, rozdiel súd uložil zaplatiť
na účet súdu žalobcom v sume 276€ a žalovanej 1/ v sume 237,80€, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

61. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

62. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Žalovaný 2/ bol úspešný v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, voči žalobcom
1/ a 2/, ktoré trovy súd vyčísli v samostatnom uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcom
voči žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal, keďže ich pomer úspechu a neúspech bol rovnaký.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 20, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024