Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 5, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122209893
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6122209893.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v spore žalobcu: Slovak Estate
s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom A. X, XXX XX B. C., zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ,
ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: F. G.,
narodená XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX E. I. J., zastúpená splnomocneným zástupcom:
G. K. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX E. I. J., o zaplatenie 2.300,- Eur s

prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 450,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 450,92 Eur od 11.02.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 60,78 % v lehote 3 dní
od doručenia uznesenia o výške trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.01.2022 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 2.300,- Eur s príslušenstvom, pričom uviedol žalobca na základe
kúpnej zmluvy nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území E. I. J., obec E. I. J., M. K., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to
pozemok, parcela reg. „C“ KN č. XXXX/X, o výmere 895 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast

a pozemok, parcela reg. „C“ KN č. XXXX/X, o výmere 846 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast
(ďalej len „nehnuteľnosti“). Rozhodnutie príslušného Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru
o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti - o veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo
výške 1/2 k celku v prospech žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.01.2020. Žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho 1/2 k celku. Žalobca ďalej uviedol, že
zo strany žalovanej dochádza k užívaniu dotknutej nehnuteľnosti ako celku, žalovaná tak užíva
nehnuteľnosť aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu o veľkosti 1/2 k celku. V uvedenom

rozsahu tak dochádza zo strany žalovanej k neoprávnenému užívaniu nehnuteľnosti, bez právneho
dôvodu a teda takýmto neoprávneným užívaním dotknutej nehnuteľnosti – spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1/2 k celku žalovaná vážnym spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Užívanie
predmetnej nehnuteľnosti žalobca preukazoval priloženými fotografiami, ktorými žalobca dokazoval
užívanie pozemkov žalovanou - spoluvlastníckeho podielu žalobcu o veľkosti 1/2 k celku - na pozemkoch
sa nachádzajú drobné stavby, pohybujú sa bez povolenia

hospodárske zvieratá, teda žalovaná užíva pozemok v celom rozsahu, teda aj spoluvlastnícky podiel
žalobcu. Užívanie pozemku žalobca preukazoval aj fotografiami v znaleckom posudku č. 231/2021,vypracovanom znalcom G. K. B., ktorý ako dôkaz (aj na určenie výšky sumy bezdôvodného obohatenia)
žalobca k žalobe priložil.
Žalobca v záujme vyriešenia vzniknutej situácie oslovil žalovanú s ponukou na predaj jeho

spoluvlastníckeho podielu, avšak žalovaná odmietla spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku odkúpiť a tak aj naďalej užíva nehnuteľnosť v
napádanom rozsahu bez právneho dôvodu.
S poukazom na ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že na strane
žalovanej došlo k vzniku majetkovej výhody, teda majetkového prospechu, ktorý mal spočívať v tej

skutočnosti, že užíva spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti 1/2 k celku bez poskytnutia adekvátneho
protiplnenia žalobcovi, teda pozemok užíva bezodplatne. Žalobca v minulosti a ani v súčasnosti nemal a
nemá záujem žalovanej poskytnúť do bezodplatného užívania svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej
nehnuteľnosti. Majetkový prospech žalovanej tak spočíva v ušetrení finančných prostriedkov, ktoré by
žalovaná inak musela vynaložiť v prípade, ak by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy so žalobcom.
Súčasne bol takýto zásah do vlastníckych práv žalobcu v rozpore so zákonom, keďže absentoval

zákonný podklad k tomu, aby žalovaná bola oprávnená takýmto spôsobom svojvoľne zasahovať do
užívacích práv žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti – v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1/2 k celku.
Žalobca poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa
13.11.2009, sp. zn.: 5 Cdo 8/2009), v zmysle ktorého o plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v

prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto
plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné
obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky
bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor
iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu,

ktorý získal obohatený.
Žalobca ako listinný dôkaz priložený k žalobe zaobstaral znalecký posudok na určenie všeobecnej
hodnoty nájmu nehnuteľnosti, vypracovaný znalcom G. K. B., K. XX, XXX XX D., kde je stanovená
ročná hodnota nájmu, pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti 1/2 k celku, vo výške
1.150,-Eur. S poukazom na premlčaciu dobu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 Občianskeho

zákonníka si žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanej bezdôvodné obohatenie, a to spätne za 2
roky počnúc odo dňa 11.01.2020, t. j. žalobca si uplatnil svoj nárok vo výške 1.150,-Eur x 2 = 2.300,-Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 07.02.2022 platobný rozkaz sp. zn.
33Up/23/2022, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.300,-Eur a trovy konania vo

výške 316,- Eur alebo aby v tej istote podať odpor.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, v ktorom namietla závery podaného
znaleckého posudku, a to s poukazom na určenie východiskovej ceny na určenie ceny pozemku
vychádzajúc z údajov platných pre C. K. a nie obec E. I. J. (obec do 5.000 obyvateľov), tiež namietala

výšku koeficientu technickej infraštruktúry, kde bol uvedený najvyšší koeficient napriek tomu, že sa
v posudzovanej časti nenachádzajú siete, resp. nie je možnosť napojenia daného pozemku. Podľa
žalovanej si znalec uvedené skutočnosti dostatočne neoveril. Žalovaná tiež nesúhlasila s tvrdením
žalobcu, že by užívala pozemok v celom rozsahu a brala úžitky z tejto plochy. Poukázala na to, že ako
spoluvlastníčka trvalého trávnatého porastu musela dbať o údržbu pozemku, aby nedošlo k zaburineniu,

s čím boli spojené náklady na údržbu.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že proti platobnému rozkazu bol podaný včas odpor a žalobca navrhol
pokračovať v konaní na príslušnom súde, platobný rozkaz sa podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom
konaní zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 17.03.2022.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná v odpore potvrdila
užívanie pozemku. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobca doplnil, že podiel nepredstavuje
určitú konkrétnu časť spoločnej veci (napríklad určitú konkrétnu časť pozemku), resp. vlastnícke právo
spoluvlastníkasanevzťahujelennaurčitúkonkrétnučasťspoločnejveci,anineoprávňujespoluvlastníka

užívaťlenurčitúreálnučasťveci,tovšetkoplatíivprípade,žeurčitáčasťspoločnejvecisvojouveľkosťou
zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je známe,
ktorému spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých podielov
sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, takátodohoda však zaväzuje iba jednotlivých spoluvlastníkov, a nemá nijaký dopad na skutočné rozdelenie
spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníkovi, ktorému v dôsledku takejto dohody nie je zabezpečené
užívanie v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci vzniká nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady.

Aj s odkazom na predložené listinné dôkazy žalobca zotrval na tom, že žalovaná preukázateľne užíva
pozemok v celom rozsahu, teda aj spoluvlastnícky podiel žalobcu.
Podľa žalobcu, žalovaná v podanom odpore okrem jednoduchej negácie tvrdení žalobcu nepredložila
žiadny dôkaz, ktorým by relevantným spôsobom spochybnila hodnotu pozemku.
Zároveň dodal, že určenie ceny nehnuteľnosti je výhradne odbornou záležitosťou, ktorá si žiada odborné

posúdenie. Žalobca má záujem, aby došlo k stanoveniu primeranej náhrady, a preto si nechal pred
podaním žaloby vypracovať znalecký posudok na určenie výšky tejto náhrady znalcom z príslušného
odvetvia, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom Spravodlivosti SR. Vypracovanie
znaleckého posudku na určenie hodnoty nehnuteľnosti je najobjektívnejším a najodbornejším spôsobom
určenia jej hodnoty a je priamo predpokladané aj Civilným sporovým poriadkom. Zároveň k výhrade
žalovanej ohľadom postupu v zmysle ust. § 207 Civilného sporového poriadku žalobca poukázal na ust.

§ 209 ods. 2 spomenutého zákona: „Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok,
ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“ V znaleckom posudku znalec G. K. B. vyhlásil,
že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a teda v zmysle citovaného

ustanovenia Civilného sporového poriadku sa v prípade tohto dôkazu postupuje akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca.
Žalobca tiež poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo
6/2010: ,,Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.03.2022 uviedla, že žalobca jej ponúkol danú nehnuteľnosť na

odpredaj spolu za 870,5 m2 v sume 8.000,-Eur bez dph pri platbe v hotovosti (17.640,- pri splátkach
za 3 roky bez dph). V prepočte je to 9,19 Eur/m2. Táto suma v lokalite H. katastrálne územie E. I. J.
je podľa žalovanej neprimeraná a nezodpovedá žiadnym kritériám pre určenie kúpnej ceny za dané
nehnuteľnosti. Obec E. vo svojich Všeobecne záväzných nariadeniach upravuje kúpnu cenu za predaj
vlastných pozemkov v extraviláne obce sumou za l,-Eur/m2. Taktiež ponuka na internete v rámci ponuky

na predaj priamo v lokalite H. vzdialenej od dotknutých predmetných nehnuteľností cca 250 m, sa
predáva už stavebný pozemok priamo pri prístupovej ceste v sume 7,19 Eur/m2 a v ponuke je už viac
ako rok, takže sa zdá, že aj táto cena je neprimerane vysoká a nezodpovedá prípadnej kúpnej cene.
Navyše na predmetné nehnuteľnosti momentálne nie je prístupová cesta a je otázne, či a za akých
podmienok by mohla byť do budúcna zriadená.

Žalovaná tiež nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že daný pozemok užíva v celom rozsahu a berie úžitky
z celej plochy. Potvrdila, že na časti nehnuteľnosti má odložené drevené chlievy pre hydinu a sú tam
výbehy pre hydinu, ale nie na celom pozemku, tak ako tvrdí žalobca. Táto časť tvorí asi 600 m2, z čoho
je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2. Žalobca sa nijakým spôsobom nepodieľa na užívaní a na
údržbe pozemkov, mala za to, že len využíva svoje postavenie spoluvlastníka. Do budúcna vidí riešenie

situácie v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Žalovaná opätovne vyjadrila nesúhlas s vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca
v predmetnom konaní a ktorý vychádza z východiskovej ceny pre určenie ceny pozemku uvádzanej
pre C. K. ( cena 9,96 Eur/m2) a nie ceny pozemku obec Kokava nad Rimavicou ( cena 3,32 Eur/m2- do 5000 obyvateľov). Taktiež v rámci koeficientov technickej infraštruktúry je v znaleckom posudku
uvedený najvyšší koeficient aj napriek tomu, že sa na pozemku siete nenachádzajú, resp. nie je možnosť
napojenia daného pozemku. Znalec uvádza koeficienty 1,5 za možnosť pripojiť sa na viac ako 3 druhy

verejných sietí (podľa vyjadrenia obce). Obec E. I. J. však podľa tvrdenia žalovanej jej nedala súhlasné
stanovisko, že by sa k danému pozemku vyjadrovala pre znalca G. K. B. a potvrdila, že v danej časti
je možné pripojiť sa len na jednu sieť a to elektrická energia. Na ostatné inžinierske siete ako sú voda,
kanalizácia a plyn momentálne nie je možné sa pripojiť a podľa vyjadrenia obce sa s danou investíciu do
budúcna ani neuvažuje v tejto lokalite. Žalovaná tiež nesúhlasila s tvrdením, že pozemok sa nachádza

na území, kde je silný turistický ruch, nakoľko ani celý okres K., ani obec E. ešte nie je rekreačnou
oblasťou, o čom podľa žalovanej svedčia ceny nehnuteľností, množstvo ubytovaných hostí a rekreantov
v tejto oblasti.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že so žalobcom nie je možné podľa žalovanej viesť rokovania
zodpovedajúce podmienkam všeobecnej hodnoty pozemkov, či určenia adekvátnej výšky nájomného,
žalovaná navrhla, aby bolo v danej veci vykonané znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru

pre určenie objektívnej výšky nájomného a to z dôvodu, že požadovaná výška nájmu žalobcom je podľa
žalovanej neprimeraná a nedôvodná.

7. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca dňa 04.05.2022 vyjadrenie, v ktorom apeloval na konajúci súd,
aby pri posúdení veci vychádzal zo žalobcom predloženého znaleckého posudku G. B. č. 231/2021,

ktorý priložil k žalobe. Ohľadne napojenia na inžinierske siete, G. B. pri ohodnotení nehnuteľností
vychádzal z toho, že v tesnej blízkosti pozemku sa nachádzajú všetky dostupné inžinierske siete, kde
v znaleckom posudku na žiadnom mieste neuviedol, že by nebolo možné sa na ne pripojiť z pozemku,
ktorý je predmetom konania. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na údajnú informáciu od obce, ktorej
existenciu nepreukázala, v zmysle ktorej obec neplánuje investíciu týkajúcu sa napojenia na ostatné

inžinierske siete mimo elektrickej energie, ktorá na sieťach už je (voda, kanalizácia, plyn). Znalec naopak
v priloženom znaleckom posudku uviedol ku koeficientu technickej infraštruktúry pozemku: „veľmi dobrá
vybavenosť(možnosťnapojenianaviacakotridruhyverejnýchsietí)“.Teda,ajkeďvsúčasnomstavenie
je na pozemkoch, ktoré boli ohodnocované, zavedená kompletná infraštruktúra, v obci, v ktorej sa tento
pozemok nachádza, infraštruktúra zavedená je a preto nič nebráni tomu, aby prípadne v budúcnosti na

týchto pozemkoch infraštruktúra zavedená bola. Táto skutočnosť vyplýva zo žalobcom predloženého
znaleckého posudku a v zmysle uvedeného znalec aj nehnuteľnosti ohodnotil. Informácia o tom, že v
obci sú zavedené kompletne všetky inžinierske siete (voda, kanalizácia, plyn, elektrina), vychádza aj z
oznámenia samotnej obce E. I. J. zo dňa 17.12.2021, ktorá bola poskytnutá na základe podanej žiadosti
priamo žalobcovi, ktorý ju predložil znalcovi a tvorí súčasť predloženého znaleckého posudku – jeho

prílohu. Nie je tak podľa žalobcu pravdivé ani tvrdenie, že by sa obec k predmetným nehnuteľnostiam
(resp. k napojeniu na inžinierske siete) nevyjadrovala. Skutočnosť, že k ohodnocovaným pozemkom v
súčasnom stave nie je zriadená prístupová cesta podľa žalobcu neznamená a nebolo to uvedené ani v
znaleckom posudku, že nie je možné v budúcnosti túto prístupovú cestu zriadiť.
Ohľadne stanovenia koeficientu, týkajúceho sa turistického ruchu, znalec v podanom znaleckom

posudku stanovil tento koeficient aj po posúdení blízko dostupných lokalít – čo odborne odôvodnil v
bode 2.1. predloženého znaleckého posudku. Znalec ako odborne spôsobilá osoba vyhlásil, že si je
vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku, za ktoré zodpovedá v prípade ich nepravdivosti
trestnoprávne. Keďže žalovaná len uviedla svoje tvrdenia ohľadne slabšieho cestovného ruchu, avšak
v súlade s § 151 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“)

tieto tvrdenia právne relevantným spôsobom neodôvodnila, mal žalobca za to, že tvrdenia žalovanej sú
nepreukázané a nedôvodné.
S poukazom na tvrdenie žalovanej, že užíva asi len 600 m2 – na ktorých má chlievy a výbehy pre hydinu,
ktoré aj využíva, mal žalobca za to, že žalovaná opätovne potvrdila, že nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu užíva, pričom zároveň nie je zrejmé a ani preukázané, v akom rozsahu tieto

pozemky užíva, keďže aj vo svojom vyjadrení opätovne uviedla, že používa pozemky na chov hydiny,
ktorá sa na týchto pozemkoch nekontrolovateľne a bez obmedzení pohybuje. Žalobca má na základe
uvedeného za to, že je obmedzovaný v akomkoľvek užívaní nehnuteľností, ktorých je podielovým
spoluvlastníkom, a to proti svojej vôli, bez súhlasu a bez akejkoľvek náhrady za toto obmedzenie. Aj
v súlade s uvedeným má žalobca zato, že mu prináleží za takéto obmedzenie jeho vlastníckeho práv

náhrada, ktorej výšku preukázal predloženým odborným dôkazom – znaleckým posudkom.

8. Na pojednávaní dňa 06.06.2022 žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že
žalovaná nepoprela, že predmetné nehnuteľnosti užíva, medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohodeo užívaní ani k dohode o výške náhrady za užívanie vzhľadom na predložené dôkazy. Za nespornú
považoval tú skutočnosť, že nehnuteľnosti sú užívané žalovanou, za spornú považoval len výška
nájomného. V tomto smere poukazujeme na predložený znalecký posudok.

Žalovaná opätovne spochybnila znalecký posudok s poukazom na stranu 6 znaleckého posudku, kde
je uvedený koeficient infraštruktúry pozemku vo veľmi dobrej vybavenosti s možnosťou zapojenia
na 3 druhy sietí. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu predložila žalovaná listinný dôkaz - oznámenie
obce, že dané pozemky sa nachádzajú v lokalite, kde nie je vybudovaný verejný vodovod, verejná
kanalizácia ani verejný plynovod. Preto nie je možné sa na tieto siete pripojiť. Pokiaľ ide o východiskovú

cenu, znalecký posudok vychádzal zo všeobecnej hodnoty mesta K., kde bola stanovená náhrada
9,96 Eur za 1 m2. Táto hodnota podľa žalovanej nezodpovedá lokalite. Nie celá lokalita E. I. J. je
rekreačná, pričom znalecký posudok podľa názoru žalovanej vychádza z nesprávnych údajov, a preto
rozporovala celý tento znalecký posudok. Žiadala, aby bol vyhotovený nový znalecký posudok, prípadne
poskytnutá lehota na zabezpečenie súkromného znaleckého posudku. Poukázala na to, že obvyklá
výška nájomného v danej lokalite v roku 32,70 Eur za ha, ktorú skutočnosť žalovaná preukazovala

výpisom z obvyklej výšky nájmu zo stránky Okresného úradu Lučenec.
Žalobca na prednes žalovanej uviedol, že pokiaľ v súčasnosti v obci nie sú vybudované verejné siete,
to neznamená, že v budúcnosti tieto nemôžu byť vybudované. Z daného dôvodu mal za to, že znalecký
posudok je správny.

9. Súd na pojednávaní určil, že nespornou medzi stranami sporu je tá skutočnosť, že strany sporu sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom
území E. I. J. každý v podiele 1/2-ice. Sporná je výška nájmu. Predmetom skúmania bude skúmanie
výšky nájmu nehnuteľnosti v danej oblasti.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.07.2022 uviedol, že v snahe skorého vyriešenia sporu a ušetrenia
nákladov oboch strán zaslal žalovanej ponuku na mimosúdne urovnanie, resp. dohodu, kde žalovanej
ponúkol:
1) odkúpenie spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve žalobcu, za kúpnu cenu vo výške 10 Eur bez
DPH, t. j. 12 Eur s DPH/ 1m2,

2) možnosť uzavretia zmluvy o dlhodobom prenájme nehnuteľnosti, na minimálnu dobu 10 rokov, a to
za nájomné vo výške 90 Eur/1 mesiac.
3) zároveň ponúkol žalovanej, že zo súdne uplatňovanej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške
2.300,-Eur by v prípade uzavretia mimosúdnej dohody požadoval úhradu len vo výške 1.500 Eur,
nakoľko je podľa žalobcu zrejmé, že spornú nehnuteľnosť žalovaná užíva, a to nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná mimosúdnu ponuku žalobcu odmietla. Vzhľadom na uvedené,
žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a stručne zhrnul skutkové okolnosti: Žalobca ponúkol
žalovanej na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel už ponukou zo dňa 31.01.2020, kde jej ponúkal svoj
spoluvlastnícky podiel za sumu 9,19 Eur/1 m2, avšak k dohode na odkúpení so žalovanou nedošlo.
V snahe skorého ukončenia sporu žalobca opätovne ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel

žalovanej, a to za sumu 12 Eur s DPH/1 m2, avšak aj túto ponuku žalovaná odmietla. V znaleckom
posudku, ktorý predložil žalobca ako prílohu k podanej žalobe, je cena za 1m2, z ktorej aj žalobca
pri výpočte žalovaného nároku vychádzal, v sume 15,60 €/1m2. Zároveň žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že v predloženom znaleckom posudku znalec stanovil porovnávacou metódou s obdobnými
nehnuteľnosťami,ktorésúnapredajvpredmetnejlokalite,hodnotuspornejnehnuteľnostivovýške35,82

€/1m2.
Žalobca ako listinné dôkazy predložil súdu kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v totožnej lokalite, kde predal
svoj podiel za jednotkovú cenu 14,79 Eur/1m2. Kúpna zmluva je z r. 2020, teda podľa žalobcu odráža
a potvrdzuje hodnotu, ktorú považuje žalobca za preukázanú, v sume 15,60 Eur/1m2 podľa znaleckého
posudku.

Žalobca tiež predložil nezávislý znalecký posudok, ktorý je verejne dostupný na internete pre totožnú
lokalitu, kde znalec ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 15,46 Eur/1m2.
Žalobca mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že suma vo výške 15,60 Eur/1m2 je
primeraná, v súlade s trhovou hodnotou nehnuteľností v predmetnej lokalite a najmä v súlade s
predloženým znaleckým posudkom a na základe uvedeného určená suma bezdôvodného obohatenia v

znaleckomposudkuspočívajúcavhodnoteročnéhonájmuvsume1.150Eurjerovnakotakodôvodnená,
primeraná a preukázaná.
Žalobca tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátila
žalobcom preukázanú a deklarovanú sumu 15,60 Eur/1m2.V závere podania žalobca rozšíril svoj uplatnený nárok o zákonný úrok z omeškania v súlade s § 517
ods. 1,2 občianskeho zákonníka, a to vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy 2.300,-Eur, nakoľko mal za
to, že žalovaná je v omeškaní s úhradou svojho dlhu – bezdôvodného obohatenia, vo vyššie uvedenej

sume 2.300,-Eur.
V súlade s vyššie uvedeným preto žalobca zmenil žalobný návrh a žiadal aby súd po vykonaní
dokazovania uložil žalovanej povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobcovi zaplatiť
peňažnú sumu vo výške 2.300,-Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.300,-Eur od
11.02.2022 do zaplatenia a to na účet právneho zástupcu žalobcu, č. ú.: IBAN: N. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, vedený v A. B., O. a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

11. Žalovaná podaním zo dňa 18.08.2022 predložila súdu listinné dôkazy:
- vyjadrenie k výstavbe inžinierskych sietí zo dňa 15. 08. 2022 vydané obcou Kokava nad Rimavicou
- Znalecký posudok číslo XX/XXXX znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad

hodnoty nehnuteľností G. F. E., X. XXXX XXX/XX, K.
V zmysle predloženého znaleckého posudku č. 69/2022 jednotková všeobecná hodnota pozemku ( v
danej lokalite katastrálneho územia ) je určená v sume 3,05 Eur/m2, všeobecná hodnota pozemkov je
2.660,- Eur a ročný nájom činí 225,- Eur.
Žalovaná mala za to, že žalobcom predložené dôkazy nemôžu byť použité ako dôkazy, na základe

ktorých súd v danej veci rozhodne a v celom rozsahu ich odmietla. Objektívnosť a záväznosť
predloženého znaleckého posudku č. 69/2022 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností G. F. E. je podľa žalovanej daná i vyjadreniami stavebného úradu obce
Kokava nad Rimavicou zo dňa 18.05.2022 a 15.08.2022 ako i vykonaním samotnej ohliadky na mieste
samom.

12. Žalobca sa vyjadril k predloženým listinným dôkazom (vyjadrenie k výstavbe inžinierskych sietí a
znalecký posudok č. 69/2022) podaním zo dňa 02.09.2022. Žalobca mal za to, že žalovanou predložené
dôkazy sú v rozpore s objektívnou realitou a najmä reálnou hodnotou nehnuteľností na realitnom trhu,

ktorá má neustále stúpajúci trend. Žalobca sa nestotožnil s predloženými dôkazmi a považuje ich za
neobjektívne a nesprávne.
Žalobca opakovane poukázal na množstvo ním predložených dôkazov v predmetnej veci, a to najmä na
kúpnu zmluvu zo 16.10.2019, kúpnu zmluvu z 13.03.2020, nezávislý znalecký posudok z 02.03.2020,
znalecký posudok predložený žalobcom ako príloha k žalobe z 29.12.2021, stavebný pozemok v obci

K. predaný realitnou kanceláriou so sídlom v L. - C. J. N. – hodnota celého pozemku o výmere 100 m2:
6000 Eur, t. j. 60,-Eur bez DPH/1m2.
Žalobcom predložené dôkazy podľa neho potvrdzujú, že hodnota nehnuteľností aj v predmetnej lokalite
má stúpajúcu tendenciu, nemôže byť teda objektívnym podkladom znalecký posudok predložený
žalovanou, v ktorom bola určená suma vo výške 3,05 Eur/1m2.

Znalec G. E. v predloženom znaleckom posudku zvolil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko mal za
to, že výnosovú metódu nebolo možné použiť jednak z toho dôvodu, že predmetné pozemky nedosahujú
výnos a porovnávaciu metódu nepoužil, nakoľko nemal k dispozícii 3 ponuky nehnuteľností v predmetnej
lokalite (katastrálnom území). Žalobca mal za to, že predmetné skutočnosti nie sú pravdivé, najmä
tá skutočnosť, že uvedené pozemky nie sú spôsobilé dosahovať výnos. Žalobca na doplnenie svojej

argumentácie predložil kúpne zmluvy, ktoré uzavrela obec E. I. J., v postavení predávajúceho, kde
predmetom prevodu boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce E. I. J., a
to za kúpnu cenu 10 Eur/1m2. Predmetné kúpne zmluvy sú verejne dostupná na stránke obce E. I. J.
(Kúpna zmluva zo dňa 04.04.2022, Kúpna zmluva zo dňa 21.01.2022, Kúpna zmluva č. XX/XXXX, List
vlastníctva č. XXXX ku KZ zo dňa 04.04.2022, List vlastníctva č. XXXX ku KZ zo dňa 21.01.2022, List

vlastníctva č. XXXX ku KZ č. XX/XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 02. 05.2019, List vlastníctva č. XXXX ku
KZ zo dňa 02.05.2019)
Zároveňžalobcapredložilďalšiekúpnezmluvy,rovnakotiežnanehnuteľnostimimozastavanéhoúzemia
obce, kde obec E. I. J. predala obdobnú nehnuteľnosť za sumu 20 eur/1m2, resp. 21 Eur/1m2 (Kúpna
zmluva zo dňa 11.03.2022, List vlastníctva č. XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 23.07.2021, List vlastníctva

č. XXXX).
Predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukazoval tú skutočnosť, že obec Kokava nad Rimavicou
predáva nehnuteľnosti v rovnakom katastrálnom území, nachádzajúce sa mimo zastavaného územia
obce, v cenovom rozmedzí od 10 – 21 Eur/m2, kde priemerná cena nehnuteľností činí sumu 15 Eur/1m2,tak ako aj vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcom a aj z ostatných kúpnych zmlúv, ktoré
žalobca predložil. Žalobcom požadovaná suma vo výške 15,60 Eur/1m2 je preto podľa neho v súlade
s cenami nehnuteľností v rovnakej lokalite, rovnakom katastrálnom území a rovnakého druhu, preto ju

považoval za objektívnu a preukázanú.
Žalobca mal za to, že žalovanou predložený znalecký posudok je vecne nesprávny a preto pri
stanoveníhodnotynehnuteľnosti,zčohonáslednevychádzaajhodnotanájmujepodľanehonevyhnutné
vychádzať zo žalobcom predložených dôkazov, ktoré objektívne odzrkadľujú reálnu hodnotu sporných
nehnuteľností.

Pokiaľ ide o potvrdeniu obce o tej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nie sú napojené na žiadnu
inžiniersku sieť, podľa žalobcu predmetné potvrdenie nemení nič na skutočnosti, ktorú potvrdil znalec G.
B. v žalobcom predloženom posudku, a síce, že napojenie na siete je možné, aj keď sa v súčasnej dobe
nepredpokladá napojenie na žiadnu inžiniersku sieť. Možnosť napojenia minimálne na jednu inžiniersku
sieť potvrdil aj znalec G. F. E. v žalovanou predloženom znaleckom posudku – v časti 3, bod X.X.X.X.
13. Na pojednávaní dňa 20.02.2023 uznesením povolil zmenu žaloby v znení:

„Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške
2.300,-Eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.300,-Eur od 11.02.2022 do zaplatenia. Žalobcovi
sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

14. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe v celom rozsahu a odkázal na ním uvedené skutočnosti

v podanej žalobe a predložených vyjadreniach spolu s predloženými listinnými dôkazmi.
Žalovaná na pojednávaní poukázala na obsah ňou predloženého znaleckého posudku a vyjadrenie obce
E. I. J., z ktorého je zrejmé, že v časti H. sa nenachádza verejný vodovod ani kanalizácia a v budúcnosti
ani nie je predpokladaná ich výstavba. Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobca v rokoch 2019 a 2020
oslovil žalovanú, žalovaná mala záujem o nadobudnutie nehnuteľností, nie však o nadobudnutie tretieho

pozemku, ktorého hodnota bola 17.580,-Eur. Pozemky nachádzajúce sa na parcele „C“ KN XXXX/X
a „C“ KN XXXX/X boli v minulosti ponúkané žalobcom za cenu 60,-Eur, v súčasnosti bol predložený
iný znalecký posudok, ktorý nekorešponduje s danou kúpnou cenou. Žiadala, aby predložený znalecký
posudok č. XX/XXXX bol braný ako spravodlivý a zákonný dôkaz, nakoľko z neho podľa žalovanej
jednoznačne vyplýva hodnota nehnuteľností ako aj výška nájmu.

Na dopyt súdu smerom na žalobcu, z ktorých lokalít boli predložené kúpne zmluvy založené v spise,
žalobca uviedol, že ide o lokality, ktoré sú mimo obce E. I. J., nevedel však uviesť presne o ktoré lokality
ide. Mal len vedomosť, že ide o stavebné pozemky a teda aj v danom prípade je podľa neho cena
primeraná.
Žalovaná na prednes žalobcu reagovala, že E. I. J. má viacero častí, pričom cena nehnuteľností v

jednotlivých častiach je zásadne odlišná podľa toho, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza.

15. Na pojednávaní dňa 06.05.2024 žalovaná predložila súdu listinný dôkaz Uznesenie č. 2/2024
z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v E. I. J., konaného dňa 01.marca 2024 (č. l. 204-210),
podľa ktorého listinného dôkazu sú predávajú pozemky obce v hodnote 5,- Eur za m2 priamo v obci.

V hodnote 10,- Eur za m2 sú predávané pozemky len v miestach, ktoré sú rekreačnou oblasťou, t.j. E.
L.. Žalovaná opätovne namietla závery znaleckého posudku predloženého žalobcom, mala za to, že
predložený znalecký posudok nevychádzal z konkrétnej nehnuteľnosti, ale všeobecne z katastra obce
a nie z dediny H., ktorá leží v blízkosti obce. Je síce súčasťou E. I. J., ale nenachádza sa priamo v obci
E. I. J.. Podľa žalovanej si znalec nezistil lokalitu a napojenie na inžinierske siete.

K predloženému listinnému dôkazu – uznesenie č. 2/2024 žalobca uviedol, že pri jednotlivých bodoch,
resp. zmluvách nie je zrejmé, kde konkrétne sa nachádzajú tieto pozemky. Pri predkladaní kúpnych
zmlúv žalobca vychádzal z toho, že sa nachádzajú v rovnakej lokalite – extraviláne obce, čiže z toho
hľadiska žalobca považuje tieto kúpne zmluvy za dôkaz, ktorý môže dokresliť hodnotu prevádzaných
nehnuteľností.

Žalovaná na prednes žalobcu uviedla, že v rámci tohto uznesenia za hodnotu 10,- Eur sú predávané
nehnuteľnosti v rekreačnej oblasti P., je to chatová oblasť a v tejto chatovej oblasti sú všetky
nehnuteľnosti podľa všeobecného záväzného nariadenia obce predávané za hodnotu 10,- Eur. Všetky
ostatné predávané nehnuteľnosti sú predávané priamo v obci E. I. J., čiže v intraviláne. H. nepatrí do
rekreačnej oblasti E., H. je vzdialené ešte od obce E. I. J. X kilometre smerom od rekreačnej oblasti

ďalej, preto žalovaná nepredpokladá, že pozemky v časti H. majú vyššiu hodnotu ako pozemky priamo
v obci E. I. J., ktorá je lukratívnejšia na bývanie.
16. Žalovaná tiež poukázala na tú skutočnosť, že pozemok (vzdialený 100 metrov od pozemkov, ktoré
sú predmetom sporu), ktorý sa predával, ako uvádzal žalobca, na internete v hodnote 7,- Eur, saza uvedenú cenu nepodarilo predať. Na základe uvedeného mala žalovaná za to, že trhová hodnota
pozemku nie je 7,- Eur. Tiež poukázala aj na tú skutočnosť, že predmetný (predávaný) pozemok je
zastavaná plocha, čiže ani sa nejedná o trvalý trávnatý porast. Ide o zastavanú plochu, ktorú je priamo

možné napojiť na infraštruktúru, na cestu, čiže je tam priamy vjazd z hlavnej cesty. Naopak na pozemky-
trvalý trávnatý porast - ktoré sú predmetom konania, nie je vôbec prístup na z hlavnej cesty, ani z
vedľajšej cesty, nakoľko ich oddeľuje potok, preto by bolo potrebné ešte zriadiť na ne prístup, a to
mostom.

17. V rámci predbežného právneho posúdenia bolo na pojednávaní poukázané na tie skutočnosti,
že medzi podanými znaleckými posudkami sú výrazné rozdiely, a to pokiaľ ide o znalecký posudok
č. 69/2022, je uvedená východisková hodnota suma 3,32 Eur, v znaleckom posudku č. 231/2001 je
východiskovou hodnotou suma 6,97 Eur za m2 s tým, že znalec v tomto znaleckom posudku uviedol aj
spôsob stanovenia východiskovej hodnoty, ktorý spôsob však v druhom znaleckom posudku č. 69/2022
chýba. Pokiaľ ide o stanovenie jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku, spôsob určenia sa ďalej

líši pri koeficiente funkčného využitia územia. Je síce zhodne uvedená v obidvoch posudkoch 3 -
plochy obytných rekreačných území, obytná alebo rekreačná plocha, avšak rozdielne je určená hodnota.
Koeficient technickej infraštruktúry pozemku, tu v znaleckom posudku č. 231/2001 je uvedená hodnota
4 veľmi dobrá vybavenosť, možnosť napojenia viac ako tri druhy verejných sietí s hodnotou 1,50 Eur,
pri znaleckom posudku č. 69/2022 je tento koeficient 1 bez technickej infraštruktúry, vlastné zdroje

alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete, hodnota 0,80 Eur. Takýmto spôsobom bola
určená rozdielna jednotková všeobecná hodnota pozemku, kde pri znaleckom posudku č. 231/2001
bola určená hodnota 15,6 Eur za m2, v znaleckom posudku č. 69/2022 všeobecná hodnota pozemku
bola určená v sume 3,05 Eur za m2. Z tohto sa odvíjala následne aj rozdielna suma nájmu za rok.
V znaleckom posudku č. 231/2001 nájom za rok činí spolu 1.153,41 Eur, v znaleckom posudku č. XX/

XXXX nájom za rok činí spolu 224,56 Eur.
V rámci predbežného právneho posúdenia bolo tiež poukázané na to, že preverením si kúpnych zmlúv
predložených žalobcom na preukázanie obdobnej ceny, za ktorú sa predávali pozemky v katastrálnom
území E. I. J., bolo vlastnou činnosťou súdu z verejne dostupných zdrojov na katastrálnej mape
oblasti E. I. J. zistené, že oblasti, kde žalobca kúpnymi zmluvami poukazoval na cenu predávaných

nehnuteľností, sú oblasť P. – P. K., ktorá je aj na katastrálnej mape výrazne vzdialená od oblasti H., teda
oblasť, kde sú predávané pozemky žalobcom, nie je tou istou oblasťou, ktorej sa predmetné konanie
týka.

18. Na odstránenie rozporu podaných znaleckých posudkov bol na pojednávaní dňa 06.05.2024

vykonaný dôkaz výsluchom znalca G. F. E., narodeného XX.XX.XXXX, a to k znaleckému posudku
č. XX/XXXX, ktorý bol predložený žalovanou ako dôkaz na preukázanie výšky nájmu nehnuteľností
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie E. I. J.. Výsluch znalca G. K. B. nebol
vykonaný z dôvodu, že žalobca nezložil preddavok na trovy dôkazu s odôvodnením, že výsluch znalca
nepovažuje za potrebný.

19. Znalec na otázku, či predmetnú nehnuteľnosť možno pripojiť na infraštruktúru odpovedal, že je
možné napojiť pozemok na elektriku, na iné siete tam nie je možné napojiť sa.
Na otázku, či oblasť H. patrí do rekreačnej oblasti vzhľadom na vzdialenosť, od rekreačnej oblasti
Kokava, znalec uviedol - nie, táto oblasť sa nachádza pred E.. J. M. E. sa nachádza inde.

Na otázku k polohovej diferenciácii, k vyhláške č. 492/2004, či táto metóda zohľadňuje trhovú hodnotu
nehnuteľnosti za použitia diferenciácie, metódy polovej diferenciácie, znalec uviedol – áno. V takej
hodnote sa pohybuje trhová cena nehnuteľnosti danej oblasti.
Na otázku, na základe čoho znalec dospel k záveru, že danú oblasť nie je možné okrem elektrickej siete
napojiť na žiadnu inžiniersku sieť, znalec uviedol, že znalec hodnotí nehnuteľnosť ku dňu obhliadky a

teda môže hodnotiť len tie siete, ktoré tam reálne sú.
Na otázku ohľadne koeficientov pri metóde polohovej diferenciácie, vzhľadom k tomu, že sa nemenili
od roku 2004, na základe akých kritérií sa určuje rozsah tých hodnôt, ktoré môže znalec určiť v zhode
s uvedenou vyhláškou, znalec uviedol, že ako znalec môže zvoliť aj porovnávaciu metódu. Vzhľadom k
tomu, že v čase vykonania znaleckého úkonu neexistovali žiadne kúpne zmluvy z danej oblasti, ktorými

by boli predávané tieto pozemky, nepoužil porovnávaciu metódu a použil polohovú diferenciáciu. Znalec
tiež poukázal na tú skutočnosť, že hodnotí nehnuteľnosti v okolí E. často a preto som použil polohovú
diferenciáciu.Na otázku, z čoho sa odvíja východisková hodnota a akým spôsobom bola určená, znalec uviedol, že
východisková hodnota je daná vyhláškou. Táto je pre obec E. I. J. určená sumou 3,32 Eur za m2. Táto
cena sa následne upravuje podľa toho, aké sú siete a aká je poloha v lokalite. V predmetnej vyhláške

sú uvedené obce s určitým počtom obyvateľov od - do. Znalec vychádzal pri E. I. J. z počtu obyvateľov
obce do 5000 obyvateľov.
Na otázku, či znalec predpokladá do budúcnosti pripojenie predmetnej oblasti aj na iné inžinierske siete
ako na elektrinu, znalec uviedol - nepredpokladám, nakoľko táto obec sa nachádza 3 kilometre od obce
E.I.J.,pretonepredpokladám,žebytamobecE.nadJ.potiahlanejakéinžinierskesiete.Znaleczároveň

doplnil, že má aj inú činnosť – projekčnú, pričom nemá vedomosť o urbanistickom zámere takéhoto
druhu.
Na otázku, či oblasť E. I. J. časť H. je oblasť, kde je záujem o rekreáciu, znalec uviedol - nie nemyslím si,
je to hladová obec, kde pred časom bola zrušená fabrika. Tak isto je to aj oblasť, ktorá bola vyplavená
vodou, preto znalec nepredpokladá aktivitu v tejto oblasti.

20. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.05.2024 rozporoval závery znalca G. E. týkajúce sa hodnoty
pozemkov, ktorých bezdôvodné užívanie je predmetom konania. Na účely odôvodnenia tohto tvrdenia
dal do pozornosti metodiku výpočtu hodnoty pozemkov týmto znalcom. Znalec za účelom stanovenia
hodnoty použil metódu polohovej diferenciácie, kedy ako východiskovú hodnotu nehnuteľnosti stanovil
východiskovou hodnotou 3,32 Eur/1 m2, a to ako východisková hodnota pre obec E. I. J.. Následne túto

východiskovú hodnotu 3,32 Eur násobil jednotlivými koeficientami: - Koeficient všeobecnej situácie –
0,90; Koeficient intenzity využitia – 1,00; Koeficient dopravných vzťahov – 0,85; Koeficient funkčného
využitia územia – 1,00; Koeficient technickej infraštruktúry pozemku – 0,80; Koeficient povyšujúcich
faktorov – 1,50; Koeficient redukujúcich faktorov – 1,00.
PredmetnýmpostupomsaznalecG.E.dopracovalkjednotkovejvšeobecnejhodnotepozemkuvovýške

3,05 Eur za 1 m2. Znalec, G. E. však pri vypracovaní svojho znaleckého posudku vôbec neaplikuje tzv.
porovnávaciu metódu, teda metódu, v rámci ktorej znalec za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľnosti
porovnáva iné trhové ponuky obdobných nehnuteľností v danej lokalite. Naproti tomuto žalobca dal
do pozornosti znalecký posudok G. K. B., ktorý znalecký posudok obsahuje (okrem metódy polohovej
diferenciácie) na stranách 7-8 3 ponuky stavebných pozemkov v totožnej lokalite, resp. v obdobnej

lokalite, v akej sa nachádza sporná nehnuteľnosť. Z daných ponúk vyplýva, že ceny stavebných
pozemkovvtejtolokalitesapohybujúnaúrovninaúrovniminimálne7,19Eur/1m2,akovyplývazponuky
č.2, uvedenej v znaleckom posudku G. B.. Ponuka č. 2 sa týka pritom predaja stavebného pozemku
priamo v lokalite H., ako je tomu aj v prejednávanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca zastáva
názor, že porovnanie pozemkov v znaleckom posudku G. B. bolo správne, s porovnateľnými typmi

nehnuteľností, v blízkych lokalitách a uvedené najmä preukazuje, že v predmetnej lokalite boli v čase
vyhotovenia posudku porovnateľné nehnuteľnosti. Teda záver o tom, že v čase vyhotovenia znaleckého
posudku G. E. neboli dostupné pozemky na porovnanie, za účelom stanovenia a určenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, považuje žalobca za nedôvodné.
Znalec G. B. napokon vo svojom posudku zvolil ako vhodnejšiu metódu metódu polohovej diferenciácie,

rovnako ako znalec G. E., kde jednotlivé koeficienty stanovil nasledovne: Koeficient všeobecnej situácie
– 0,90; Koeficient intenzity využitia – 1,00; Koeficient dopravných vzťahov – 0,85; Koeficient funkčného
využitia územia – 1,30; Koeficient technickej infraštruktúry pozemku – 1,5; Koeficient povyšujúcich
faktorov – 1,50; Koeficient redukujúcich faktorov – 1,00;
ZnalecG.B.pritomvychádzalzvýchodiskovejhodnoty70%znajbližšiehookresnéhomesta,t.j.zmesta

K., kde východisková hodnota bola stanovená v sume 6,97 Eur/1m2. Použitím uvedených faktorov určil
jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku na sumu 15,6 Eur/1 m2.
Rozdiely v znaleckých posudkoch znalcov tak spočívali vo východiskovej hodnote pozemkov: G. E. 3,32
Eur/1m2, G. B. 6,97 Eur/1m2 a v hodnotách koeficientov: Koeficient funkčného využitia územia G. E.
– 1,00; G. B. – 1,3; Koeficient technickej infraštruktúry pozemku G. E. – 0,80; G. B. – 1,5 . Napokon

výsledný rozdiel v stanovenej jednotkovej všeobecnej hodnote pozemku – G. E. – 3,05 Eur/1m2, G. B.
– 15,6 Eur/1m2

21. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku – bod E, príloha č.3 Vyhlášky žalobca poukázala na to, že obce a lokality v okolí

miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú
východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený
záujem. 70% hodnota okresného mesta bola zvolená znalcom z dôvodu, že ceny pozemkov sa v
čase ohodnocovania pohybovali vo vyššom rozmedzí, než je východisková hodnota pozemku preobce do 5 000 obyvateľov – ktorá bola v minimálnej výške 7,19 Eur/1m2, ako aj vyplýva tiež z
porovnávaných nehnuteľností v ním vypracovanom znaleckom posudku. Koeficient funkčného využitia
územiabolstanovenýnahodnotu1,30,vzákonnomrozmedzívyhlášky1,00–1,30.Koeficienttechnickej

infraštruktúry bol stanovený na základe informácie poskytnutej obcou, že v obci E. I. J. je možné
napojenie na všetky inžinierske siete. Žalobca mal za to, že doposiaľ nebolo vyvrátené, že v lokalite H.
nie je možné napojenie na všetky inžinierske siete.
Pri koeficiente povyšujúcich faktorov obaja znalci uviedli hodnotu 1,5. Znalec G. B. určil koeficient z
dôvodu výskytu turistického ruchu v danej oblasti, čo odôvodnil blízkosťou lyžiarskeho strediska E. – L.,

rozhľadňa na N., C. K., na čom znalec G. B. zotrval. Existencia turistického ruchu zároveň odôvodňuje
použitie východiskovej hodnoty znalcom G. B. v sume 70% z východiskovej hodnoty mesta K..
Žalobca poukázal na to, že aj znalec G. E. stanovil koeficient povyšujúcich faktorov pre predmetný
pozemok, avšak s poukazom na iné ustanovenie vyhlášky, ako znalec G. B., a to síce: – iné faktory
(napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.).
Vzhľadom na uvedené, zásadný rozdiel pri stanovení ročnej hodnoty nájmu vychádza z rozdielneho

určenia východiskovej hodnoty pozemku, kde žalobca zdôraznil, že obaja znalci postupovali pri jej
stanovení v súlade s platnými ustanovenia Vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
Žalobca pokiaľ ide o aplikáciu metódy polohovej diferenciácie znalcom G. E. výslovne nenamieta
stanovenie východiskovej hodnoty, či použitie jednotlivých koeficientov (nakoľko na to nemá dostatočné
odborné znalosti), ako namietnutia hodný sa žalobcovi javí samotný výsledok, a to hodnota

nehnuteľnosti, ktorá je v porovnaní s trhovou hodnotou nehnuteľností v lokalite (ktorá vyplýva z ponúk
uvedených v súkromnom znaleckom posudku žalobcu) viac ako 10 násobne nižšia.
Žalobca považuje aj lokalitu H. za lokalitu slúžiacu na rekreáciu, kde je možné umiestniť napr. chaty a
využívať ju na rekreačné účely, rovnako ako lokalitu P.. Vzdialenosť týchto lokalít je 17 km. Rovnako tak
napr. lokalita E. I. J. – L., je od H. vzdialená 13 km. Na základe uvedeného podľa žalobcu nie je možné,

aby medzi cenami nehnuteľností, ktoré sú vzdialené od seba max 17 km, vznikali cenové rozdiely, v tom
zmysle že v lokalite Háj sa predávajú nehnuteľnosti v sume 15 Eur/1m2, kde v lokalite H. v sume 3
Eur/1m2, nakoľko ide o jednu obec.
Sumarizujúc všetky skutočnosti vo vzájomných súvislostiach, žalobca zastáva názor, že bolo v konaní
preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľností v lokalite E. I. J. – aj keď v iných lokalitách, sa

pohybuje v žalobcom stanovenej hodnote v znaleckom posudku G. B., ktorý predložil ako prílohu
k žalobe. Naproti tomu, žalovanou predložený znalecký posudok, kde G. E. stanovil všeobecnú hodnotu
na sumu 3,05 Eur/1m2, nekorešponduje so žiadnym z dôkazov – kúpnych zmlúv, ktoré podľa žalobcu
objektívne poukazujú na trhovú hodnotu nehnuteľností v obci E. I. J..

22. Dňa 27.05.2024 bol súdu predložený listinný dôkaz č. l. 219-222 – fotodokumentácia pozemkov CKN
parcelné číslo 3831/1 a 3831/2 (katastrálne územie E. I. J.) po prírodnej škodovej udalosti – záplavách
v roku 2023, v dôsledku ktorej udalosti sú uvedené nehnuteľnosti podľa žalovanej znevýhodnené,
nakoľko spadajú pod rizikové oblasti v obci H., kde v prípade zvýšeného toku potoka môže dôjsť
k opätovnému zaplateniu pozemku.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.06.2024 ohľadne predložených fotografií žalovanou k zaplaveniu
pozemku uviedol, že predložené fotografie nemôžu predstavovať objektívny dôkaz, ktorý má
odôvodňovať zníženie hodnoty nehnuteľností. Skutočnosť, že by malo ísť o záplavovú oblasť, teda
oblasť, kde sa záplavy vyskytujú vo vyššej frekvencii, nepotvrdil ani jeden zo znalcov v predloženom
znaleckom posudku. V predmetnom prípade išlo podľa žalobcu o nepredvídaný prírodný jav, ktorého

vznik nemohol žalobca a ani žalovaná predpokladať, pričom jeho následky boli odstránené a
nehnuteľnosť bola daná do pôvodného stavu. Z uvedeného dôvodu žalobca zotrváva na tvrdení, že táto
skutočnosť neovplyvňuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená odborným spôsobom
v znaleckom posudku G. B. a na ktorej žalobca aj naďalej zotrváva.

23. K sporným rozdielom medzi podanými znaleckými posudkami žalobca dopytoval G. B., znalec
poskytol odborné vyjadrenie, v zmysle ktorého východiskovú hodnotu pre E. I. J. znalec volil ako 70%
z východiskovej hodnoty okresného mesta Poltár, čo je 6,97 Eur/m2. Táto hodnota vychádza z faktu,
že E. I. J. sa nachádza len cca 17 km od K., a zároveň 14 km od mesta P.. Východisková hodnota je
hodnotená ako 70% aj z dôvodu, že v obci je zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností na bývanie, čo je

spojené atraktivitou miesta na život, hlavne pre rodiny s deťmi, ktoré chcú vyrastať v prírode.
Koeficient funkčného využitia územia znalec stanovil na základe kategórie 3 - plochy obytných a
rekreačných území (obytná a rekreačná poloha ) v rozmedzí 1,00 - 1,30, pričom zvolil hodnotou 1,30.
Hodnotené pozemky sa nachádzajú v kategórii 3. Podľa vyhlášky č. 492/2004 o stanovení všeobecnejhodnoty pozemku, z ktorej znalec vychádzal, je uvedené, že uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného
využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota
koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a

zastavovacie podmienky. Lokalitu, kde sa posudzovaná nehnuteľnosť nachádza, znalec považuje za
atraktívnu, a to z hľadiska, že v tejto lokalite je rozvinutý turistický ruch a zároveň je to lokalita blízkosti
okresnéhomesta,ponúkajúcamožnosťtichéhoadôstojnéhobývaniaprerodinysdeťmi.Uvedenépodľa
názoru znalca umožňuje stanoviť koeficient v tejto kategórii na hornú hranicu 1,3. Vzhľadom na lokalitu a
turistický ruch znalec považuje stanovenie koeficientu na dolnej hranici - v hodnote 1,00 v tejto kategórii

znalcom G. E. za nedostatočné a nesprávne.
Koeficient technickej infraštruktúry znalec stanovil na základe kategórie 4 - veľmi dobrá vybavenosť
(možnosť napojenia na viac ako 3 druhy verejných sietí) v rozmedzí 1,30 - 1,50, pričom zvolil hodnotu
1,50, nakoľko podľa vyjadrenia M. Q. E. I. J. sa v obci nachádzajú všetky inžinierske siete, z čoho
vyplýva, že obec je plne vybavená vo všetkých jej častiach. Okrem toho sú všetky časti obce vybavené
verejným osvetlením a žiadna z časti obce nie je ukrátená o priestor pre plnohodnotný život. Stanovenie

koeficientu znalcom G. E. v hodnote 0,8 pokladá znalec G. B. za nedostatočné. Technická infraštruktúra
pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky
( napríklad komunikácie ). hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti
(finančnej, technickej a pod. ) súvisiacej s napojením. z hľadiska znenia vyhlášky, pri koeficiente
technickej infraštruktúry sa hodnotí aj možnosť napojenia sa na inžinierske siete, čo znamená, že pri

oceňovaní nemusí byť pozemok na siete napojený, ale je potrebné aby sa do budúcna mohol napojiť
na inžinierske siete čo v tomto prípade podľa znalca nie je vylúčené. Preto stanovil koeficient technickej
infraštruktúry na hodnotu 1,5.
Všeobecná hodnota je opravená pri oceňovaných nehnuteľnostiach a jej povyšujúcich faktorom, ktorý
je podľa názoru znalca v tomto prípade aj turistický ruch, nakoľko sa neďaleko nachádza I. K. C.

K., čo bolo zohľadnené aj pri stanovení koeficientu funkčného využitia územia. Tento faktor zároveň
povyšuje aj samotná lokalita s plným využitím relaxu a pobytu v prírode, priama dostupnosť do mesta.
Lokalita disponuje mnohými chatovými a záhradnými oblasťami, ktoré sa na rekreáciu využívajú. Ide,
napríklad aj o blízke lokality vodných nádrží, rozhľadní vybudovaných v lesoch v okolí či iné turistické
chodníky. V tesnej blízkosti obce sa nachádza N. R. E. I. J. – L., ktorá je vyhľadávaným turistickým

a lyžiarskym strediskom, v jej bezprostrednom okolí sú vybudované turistické a rekreačné zariadenia.
Samotná lokalita konkrétnych pozemkov je plne rozvinutá a napĺňa potenciál príliv nových stavieb.
Hodnotu tiež navyšuje to, že lokality spokojnejším prostredím sú vyhľadávané najmä pre výstavbu
rodinných domov pre rodiny s deťmi. Z dôvodu zachovania vyššej objektivity pri hodnotení znalec
použil metódu polohovej diferenciácie, ktorá zohľadňuje za použitia všetkých koeficientov najpresnejšie

špecifiká hodnotených pozemkov, ktoré sa odrážajú v ohodnotení - výške jednotlivých koeficientov.
Znalec poukazuje na tú skutočnosť, že problémom oceňovania metódou polohovej diferenciácie je
to, že vyhláškou povolené hodnoty koeficientov sa nemenili od jej prijatia v roku 2004. Uvedený
stav je dlhodobo nepriaznivý a v znaleckých kruhoch diskutovaný, pričom je navrhovaná a žiadaná
zmena a vyhlášky. Nakoľko podľa aktuálneho znenia vyhlášky č. 492/2004 Z. z., z, ktorej znalec

vychádzal, všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá
je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom
mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou no i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty, je

znaleckým štandardom a praxou korekcia, ktorá je však možno len zákonom uvedenom a povolenom
rozpätí hodnôt jednotlivých koeficientov. Za použitia tejto metódy je nevyhnutné stanoviť jednotlivé
koeficienty k čo najväčšej možnej miere približujúcej sa hornej hladine jednotlivých koeficientov, čo je po
vstup znalcami využívaní práve na korekciu neaktuálnosti vyhlášky č. 492/2004, aby za použitia metódy
polohovej diferenciácie výsledná objektivizovaná hodnota majetku zodpovedala zákonnej definícii a tiež

trhovej hodnote pozemku.
Znalec G. B. upozorňuje na nezrovnalosti a nesprávností v ohodnotení pozemkov, ktoré uvádza znalec
G. E., pričom tvrdí, že znalec G. E. použil na ohodnotenie nehnuteľností metódu polohovej diferenciácie,
rozdiel vo výslednej hodnote nájmu spočíval v stanovení východiskovej hodnoty, keď znalec G. E.
stanovil východiskovú hodnotu v sume 3,32 Eur/m2. stanovenie východiskovej hodnoty v uvedenej

sume znalec G. B. nepovažoval za správne, a to jednak s ohľadom na lokalitu, v ktorej sa oceňovaná
nehnuteľnosťnachádza,aletiežsohľadomnato,ževobciE.I.J.sapodľaverejnedostupnýchinformácií
predávajú pozemky minimálnej hodnote 10 Eur/m2.24.Napojednávanídňa05.08.2024zaosobnejprítomnostiobidvochsprávsporužalobcanaďalejzotrval
na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na svojich vyjadreniach a predložených listinných dôkazoch.
Žalovaná naďalej popierala tvrdenia žalobcu, mala za to, že suma určeného nájmu za užívanie

nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán sporu má byť určená podľa znaleckého posudku G.
F. E., ktorého závery považovala za správne, predovšetkým zohľadňujúc posudzovanú lokalitu.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom vyjadrení strán sporu a znalca na
pojednávaní, prečítaním predloženej žaloby a priloženými listinnými dôkazmi, vyjadrenia žalobcu z

29.07.2022, osobitne znaleckého posudku č. 231/2021 vypracovaného znalcom G. K. B., odporu proti
platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.03.2022, vyjadrenia žalovanej zo dňa 29.03.2022,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.05.2022, odpovede E. I. J. č.l. 77, podanie žalovanej, znaleckého posudku
č. 69/2022 spolu s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalovanou - odpovede obce E. I. J.,
vyjadrenia k výstavbe inžinierskych sietí č.l. 122, vyjadrenia žalobcu zo dňa 02.09.2022, uznesenia č.
2/2024 z riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva E. I. J. z 01.03.2024, podania žalovanej zo dňa

27.05.2024 č.l. 219 - 222, vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.05.2024, odborného vyjadrenia podaného
znalcom G. K. B. na č.l. 251 až 252.

26. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodného
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď

k nemu došlo.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúce skutočnosti:
Nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v
katastrálnom území E. I. J., obci E. I. J., okrese K., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to

parcely evidované na katastrálnej mape ako pozemky registra „C“ parcelné číslo č. XXXX/X, o
výmere 895 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast a parcelné číslo XXXX/X, o výmere 846 m2,
druh pozemku: trvalý trávny porast (ďalej len „nehnuteľnosti“) sú v zmysle časti B listu vlastníctva
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiele 1 k celku. Nespornou skutočnosťou v spore
je tá skutočnosť, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti, medzi žalobcom a žalovanou ako

podielovými spoluvlastníkmi nebol dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, ani dojednaná náhrada za
užívanie nehnuteľnosti len jedným podielovým spoluvlastníkom. Žalobca preukázateľne nehnuteľnosti
jeho podielovom spoluvlastníctve neužíva, preto žiada náhradu za užívanie nehnuteľností žalovanou
vo výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktorá tieto užíva bez právneho dôvodu (bez dohody
spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti a náhrade za jej užívanie).

Spornou v konaní bola suma náhrady za užívanie nehnuteľností žalovanou, keďže ide o skutočnosti, na
ktorých zistenie sú potrebné odborné vedomosti odborníkom z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností,
na preukázanie trhovej sumy nájmu nehnuteľností boli v konaní predložené dva znalecké posudky, a to
znalecký posudok č. 231/2021 vypracovaný G. K. B. (predložený žalobcom) a znalecký posudok č.
69/2022 vypracovaný G. F. E. (predložený žalovanou). Obidva znalecké posudky poskytli odpoveď na

stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností (vo výmere spoluvlastníckeho podielu 1 k celku,
t.j. 895+846=1.741/2=870,50 m2) za rok.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obaja znalci sa pri určení všeobecnej hodnoty ročného nájmu
riadili ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a ako určujúcu
pre výpočet sumy nájmu použili metódu polohovej diferenciácie, kde za použitia totožnej metódy dospeli

k rozdielnemu výpočtu všeobecnej hodnoty ročného nájmu nehnuteľností, podľa znaleckého posudku
231/2021 činí ročný nájom 1,325 Eur/m2, spolu za 870,5 m2 suma 1.153,41 Eur a podľa znaleckého
posudku 69/2022 činí ročný nájom ročný nájom 0,259 Eur/m2, spolu za 870,5 m2 suma 225,46 Eur.
Znalci vychádzali z rozdielne určenej východiskovej hodnoty - G. E. 3,32 Eur/1m2, G. B. 6,97 Eur/1m2a následne aj z rozdielnych hodnôt koeficientov: koeficient funkčného využitia územia G. E. – 1,00; G.
B. – 1,3; Koeficient technickej infraštruktúry pozemku G. E. – 0,80; G. B. – 1,5. Napokon výsledná suma
v stanovenej jednotkovej všeobecnej hodnote pozemku bola u znalca G. K. B. 15,6 Eur/1m2 a u znalca

G. F. E. 3,05 Eur/1m2.

30. V zmysle prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. časti E sa jednotková východisková hodnota
pozemku, ktorá sa určí podľa tabuľky - Klasifikácie obcí podľa počtu obyvateľov:
a) B. 66,39 Eur/m2

b) Krajské mestá: I., K., A., A., D., E., B. B. a mestá: K., H. A., A. A. 26,56 Eur/m2
c) Mestá: K., S., L. C., C. 16,60 Eur/m2
d) Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov 9,96 Eur/m2
e) Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov 6,64 Eur/m2
f) Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov 4,98 Eur/m2
g) Ostatné obce do 5 000 obyvateľov 3,32 Eur/m2

31. Znalec G. B. vychádzal pri určení východiskovej hodnoty pre obec E. I. J. z hodnoty 70%
východiskovej hodnoty najbližšieho okresného mesta, t. j. z mesta K. (písm. d) tabuľky - okresné mestá
so sídlom okresných úradov, hodnota 9,96 Eur/m2), kde východisková hodnota bola stanovená v sume
6,97 Eur/1m2. Tento postup znalec zvolil z toho dôvodu, že E. I. J. sa nachádza len cca 17 km od K.,

a zároveň 14 km od mesta P.. Východisková hodnota je hodnotená ako 70% aj z dôvodu, že v obci je
zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností na bývanie, čo je spojené atraktivitou miesta na život, hlavne pre
rodiny s deťmi, ktoré chcú vyrastať v prírode.
Znalec G. F. E. vychádzal pri určení východiskovej hodnoty pre obec E. I. J. z počtu obyvateľov obce do
5000 obyvateľov, pre ktorú je určená východisková hodnota 3,32 Eur za m2 (písm. g) tabuľky – ostatné

obce do 5000 obyvateľov).

32. Pri preskúmavaní rozdielnych súm východiskovej hodnoty a rozdielnych hodnotách koeficientov mal
súd vykonaným dokazovaním, a to z predložených znaleckých posudkov, odpovede obce E. I. J. zo dňa
17.12.2021–súčasťznaleckéhoposudkuč.231/221nastrane15,odbornéhovyjadrenieznalcaG.K.B.,

výsluchu znalca G. F. E., odpovede obce E. I. J. zo dňa 18.05.2022 č. l. 77 spisu, žalobcom predložených
kúpnych zmlúv a znaleckého posudku (č. l. 86-87, 90-106, 133, 134, 135, 140, 141, 142) preukázané, že
znalecG.K.B. východiskovúhodnotupreobecE.I.J. volilako70%zvýchodiskovejhodnotyokresného
mesta K., pričom vychádzal z faktu, že E. I. J. sa nachádza len cca 17 km od K., a zároveň 14 km od
mesta P., ako aj z dôvodu, že v obci je zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností na bývanie, čo je spojené

atraktivitou miesta na život, hlavne pre rodiny s deťmi, ktoré chcú vyrastať v prírode. Naopak znalec G. F.
E. východiskovú hodnotu pre obec E. I. J. volil podľa údaja o počte obyvateľov obce do 5000 obyvateľov,
zároveň mal za to, že E. I. J., časť H. je hladová obec, bez záujmu o kúpu nehnuteľností (to bol dôvod,
prečo ako metódu pre určenie hodnoty nehnuteľnosti volil polohovú metódu, nie porovnávaciu metódu).
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že práve tvrdenie znalca G. F. E. je zodpovedajúce

realite, nakoľko znalec G. K. B. pri podaní posudku vychádzal z údajov zodpovedajúcich priamo pre obec
E. I. J., resp. oblasť E. I. J. časť P. (oblasť v blízkosti rekreačného strediska E. – L.), nie pre samostatnú
časť obce – H., ktorá časť je vzdialená viac ako 3 km od obce E. I. J. a 17km od oblasti E. I. J. - P.. Tiež je
potrebnépoznamenať,žeH.niejevzdialenéodmestaK.17km,ale14kmaodmestaP.nie14km,ale18
km, pričom zo žalobcom predložených kúpnych zmlúv a znaleckého posudku, ktorým sa žalovaný snažil

preukázať záujem o kúpu nehnuteľností v oblasti E. I. J. – H., sa ani jeden predaj nehnuteľnosti netýkal
pozemkov v tejto oblasti (predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2020 č. l. 86-87 je nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území E. I. J., parcela CKN par. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúcesapriamovzastavanomúzemíobceE.I.J., predmetomznaleckéhoposudkuč.XX/XXXX
č. l. 90-106 je odhad hodnoty nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. I. J., parcela CKN

par. č. XXX/X, XXX/X zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa priamo v zastavanom území obce
Kokava I. J., predmetom kúpnych zmlúv zo dňa 04.04.2022 č. l. 133, zo dňa 02.05.2019 č.l. 134, zo dňa
11.03.2022 č. l. 135, zo dňa 21.01.2022 č. l. 140, zo dňa 23.07.2021 č.l. 141, kúpna zmluva na č.l. 142 sú
nehnuteľnosti nachádzajúca sa v katastrálnom území E. I. J., parcela CKN par. č. XXXX/XXX zastavaná
plocha a nádvorie, par. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX trvalý trávnatý

porast, parc. č. XXXX/XXX ostatné plochy, parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XXX trvalý trávnatý porast, nachádzajúce sa
turistickej oblasti E. – P., v centre turistického ruchu E. – L., vzdialené od časti H. 17 km). Počas celého
konania bola predložená len jedna ponuka predaja nehnuteľnosti v obci E. I. J. časť H., a to predajstavebnéhopozemkuspríjazdovouasfaltovoucestou.Nehnuteľnosti,výškanáhradyzaužívaniektorých
jepredmetomkonania,niesústavebnýmipozemkami,aletrvalýmitrávnatýmiporastami,bezprístupovej
cesty.Pretomalsúdzato,ževkonanínebolopreukázané,žepredmetnáoblasťjeoblasťousozvýšeným

turistickým ruchom (touto oblasťou je E. I. J., T. P.), ani nebolo preukázané, že ide o oblasť so zvýšeným
záujmom o kúpu nehnuteľnosti (nebola predložená ani jedna kúpna zmluva alebo ponuka na predaj
nehnuteľnosti v obci E. I. J. T. H. zodpovedajúca druhu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania).
Preto mal súd za to, že predpoklad, z ktorého G. K. B. vychádzal pri určení východiskovej hodnoty - obec
a lokalita v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu

mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva
zvýšený záujem – nezodpovedá podmienkam pre okolie H., nakoľko v tejto oblasti lokalita so zvýšeným
záujmom o kúpu nehnuteľností je E. I. J. – P. vzdialená od H. 17 km a zastavané územie obce E. I. J.,
v ktorej oblasti je síce záujem o kúpu nehnuteľnosti, avšak nemožno ho označiť za „zvýšený“, pričom aj
tátooblasťjevzdialenéodH.3,6km.Pretomalsúdzato,ževýchodiskováhodnotatakakojuurčilznalec
G. F. E. viac zodpovedá realite, a preto sa súd pri určení hodnoty náhrady za užívanie nehnuteľností

v podielovom spoluvlastníctve žalobcu priklonil k záverom znaleckého posudku č. XX/XXXX.
Podporne súd uvádza aj ďalšie nezrovnalosti znaleckého posudku č. 231/2021 podaného G. K. B., a to
pri určení koeficientu technickej infraštruktúry pozemku v hodnote 1,5 – možnosť napojenia na viac ako
tri druhy verejných sietí. Znalec vychádzal z odpovede poskytnutej obcou E. I. J., že predmetná obec
je napojená na všetky inžinierske siete (voda, plyn, elektrina, kanalizácia), pričom znalec opomenul tú

skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom znaleckého skúmania, sa nenachádza v obci E. I.
J., ale v jej 3,6 km vzdialenej časti H., kde podľa predloženého listinného dôkazu – odpovede obce E. I. J.
č. l. 77 je možnosť napojenia len na jednu inžiniersku sieť – elektrinu. Neexistuje ani urbanistický zámer
obce v budúcnosti do predmetnej časti ostatné inžinierske siete dotiahnuť (viď vyjadrenie k výstavbe
inžinierskych sietí č. l. 122). Z uvedeného je zrejmé, že znalec G. K. B. pri podaní znaleckého posudku

vychádzal z nesprávne zistených údajov, ktoré nezodpovedajú lokalite obce E. I. J. T. H., ktorá časť
je dokonca lokalitou bez občianskej vybavenosti (podľa tvrdenia žalovanej sa vo H. nenachádza ani
obchod, za nákupom potravín je potrebné cestovať autom alebo autobusom do obce E. I. J., verejne
dostupných zdrojov bolo tiež zistené, že sa tu nenachádza ani materská a základná škola).

33. Predloženým listinným dôkazom - uznesenie č. 2/2024 z riadneho zasadnutia Obecného
zastupiteľstva E. I. J. z 01.03.2024 žalovaná preukazovala obecným zastupiteľstvom schválené
priemerné ceny za odpredaj pozemkov v katastrálnom území E. I. J., a to v časti P. (10,-Eur/
m2) a v zastavanom území obce (5,-Eur/m2), v predmetnom uznesení sa nenachádzajú obecným
zastupiteľstvom schválená cena odpredaja pozemkov v časti H., z ktorej skutočnosti tiež možno vyvodiť

zámer, že o predaj nehnuteľností v tejto lokalite nie je záujem. Zároveň sa v predmetnom listinnom
dôkaze v bode 33 nachádza schválená suma ročného prenájmu nehnuteľností v oblasti E. – P. v sume
nájmu1,5Eur/m2/rok,ktorásumajeporovnateľnásosumounájmuurčenouznalcomG.K.B.vpodanom
znaleckom posudku 1,325 Eur/m2/rok.

34. Z vyššie uvedených skutočností na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
v konaní bolo preukázané užívanie pozemku žalobcu (v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu)
žalovanou bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného
obohatenia v podobe ušetrených finančných prostriedkov, ktoré by inak v prípade uzavretia zmluvy
o užívaní so žalobcom musela za užívanie nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu

uhradiť. Pre určenie výšky náhrady za užívanie nehnuteľností žalovanou v časti podielu prislúchajúceho
žalobcovi, ako smerodajné použil súd na základe vyššie uvedených dôvodov závery znaleckého
posudku vypracovaného G. F. E..
Znaleckým posudkom č. 69/2022 bol určený ročný nájom vo výške 0,259 Eur/m2, spolu za 870,5
m2 (výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu) suma 225,46 Eur. V súlade s § 107

Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil dvojročné plnenie, ktoré pri činí 450,92 Eur (225,46 Eur x 2).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 450,92
Eur, na ktorých zaplatenie zaviazal žalovanú.

35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len „nariadenie vlády“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Keďže žalovaná dlžnú sumu náhrady za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
nezaplatila, je v omeškaní s úhradou tejto sumy. Súd preto v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne od
11.02.2022, kedy bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou dlžnej sumy (súd vychádzal
z predpokladu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou dlžnej sumy náhrady už v čase podania žaloby
dňa 07.01.2022, od ktorého dátumu bolo možné predmetný nárok najskôr uplatniť).

39. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. V súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu priznanú výrokom

I. rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko na uloženie dlhšej lehoty splatnosti
nevzhliadol zákonný dôvod.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný
sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.300,-Eur s príslušenstvom. Výrokom I. rozsudku súd
priznal žalobcovi nárok a zaplatenie sumy 450,92 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti výrokom II.
rozsudku žalobu zamietol. Preto pokiaľ ide o určenie pomeru úspechu strán sporu vo veci, tento určil
pomerom 19,61 % (žalobca) / 80,39 % (žalovaná). Keďže žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu

60,78 %, súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,78 %, na ktorú náhradu
zaviazal žalobcu v lehote 3 dní od doručenia uznesenia o výške trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).