Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238757
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4123238757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny – odbor sociálnych vecí Topoľčany, Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, deti
rodičov matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXXX/XX, XXX XX F., a otec: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXXX/XX, XXX XX F., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a
povinností na čas do rozvodu manželstva, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 54P/79/2023-118
zo dňa 20.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 54P/79/2023-118 zo dňa 20.11.2023 výrokom I. zveril maloleté
deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky od 13.09.2023,
výrokom II. oprávnil oboch rodičov maloletých detí zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom III.
zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. sumou 200 eur mesačne a na výživu mal. C. sumou 150
eur mesačne, ktorú bude u oboch detí povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

s účinnosťou od 13.09.2023 do 19.10.2023, výrokom IV. uložil otcovi zaplatiť jednorazovo v lehote do
15 dní od právoplatnosti rozsudku zročné výživné od 13.09.2023 do 19.10.2023 v sume 238,70 eur na
mal. A. a v sume 179 eur na mal. C., výrokom V. neupravil styk otca s maloletými deťmi a výrokom VI.
nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 28 ods. 2. ods. 3, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, ods. 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.

(ďalej len Zákon o rodine), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky
je dôvodný čiastočne. Uviedol, že pre nepreukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre určenie
výživného spätne od podania návrhu, výživné od. 15.05.2023 v zmysle návrhu matky neurčil. Zaviazal
otca platením výživného na maloleté deti s účinnosťou od 13.09.2023, t. j. odo dňa podania návrhu
matky a kedy otec súčasne opustil spoločnú domácnosť. Výživné určil v rovnakej výške, v akej bolo
určené v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, keďže
pomery účastníkov boli rovnaké. Zročné výživné na maloleté deti vyčíslil za obdobie od 13.09.2023 do

19.10.2023 (právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva), ktoré uložil otcovi zaplatiť v jednej splátke
v súdom určenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.3. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. TO-10P/102/2023-120 zo dňa 02.10.2023,
právoplatným dňa 20.10.2023, bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou
boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým že obaja rodičia sú oprávnení maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu A. 200 eur mesačne a
C. 150 eur mesačne, bez úpravy styku. Za preukázané mal, že rodičia sa skladali na veci pre deti do
školy, poplatky za bývanie platila iba matka, otec od 13.09.2023 nežil v spoločnej domácnosti a výživné
na maloleté deti začal platiť až na základe rozsudku o rozvode manželstva. Matka v posudzovanom
období financovala potreby maloletých detí a náklady na bývanie, otec pri príležitosti začiatku školského

roka financoval potreby detí do školy. Pri určení výživného súd prvej inštancie vychádzal zo zákonných
kritérií jeho určovania (§ 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine), zohľadnil osobnú starostlivosť matky
o maloleté deti a okolnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodičov mal za preukázané, že obaja sú nemajetní. Na strane oboch rodičov súd vzal do úvahy
že pracujú, otec podniká prostredníctvom spol. G., H.. Z daňového priznania matky k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2022 vyplýva jej daňový základ 527,30 eur, z daňového priznania k dani z príjmov

právnickej osoby za rok 2022 vyplýva daňový základ spol. matky G. H. 2.423,24 eur. Z potvrdenia od
zamestnávateľa matky I. J. – I. K. na dohodu o vykonaní práce, zistil príjem matky od 07.03.2023 do
07.06.2023 274,46 eur netto mesačne, od 08.06.2023 303,10 eur netto mesačne. O trovách konania
rozhodol v súlade s ustanovením § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len
„CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti rozsudku v rozsahu výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, navrhujúc
napadnutérozhodnutiezrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,zároveň
žiadal odvolací súd, aby mohol uhradiť zročné výživné v splátkach po 50 eur mesačne na obe deti. Mal
za to, že zročné výživné bolo určené bezdôvodne, keďže aj 13.09.2023 do 19.10.2023 na maloleté deti

prispievaltak,žekúpilstavebniculegovhodnote110eur,staršiemusynovikúpiltlačiareň,opakovanebol
s maloletými deťmi v kine, kúpil im asi 20 - 30 kusov jogurtov (ktoré matka znevážila, že boli pred koncom
záruky) a mäso na varenie. Nebolo mu zrejmé, na akom základe mu súd uložil zaplatiť zročné výživne
jednorazovo. Nemá finančné prostriedky na túto úhradu, keď má určenú povinnosť platiť výživné na
maloleté deti na čas po rozvode a má aj vlastné osobné náklady.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za vecne správne
a žiadala ho potvrdiť. Namietala otcove argumenty o nedostatku financií, nakoľko v spoločnosti sa
prezentoval s novými hodinkami, mobilom, notebookom, wellness pobytmi a sťahoval sa do nového
štvorizbového bytu a mal možnosť si požičať. Otec na ich nájomnom byte nechal dlh za 5 mesiacov.

V rozhodnom období otec na výživu detí neprispieval, sama zabezpečovala výživu a potreby detí z platu
upratovačky a občasných brigád. Ak aj otec nakúpil jogurty, tieto boli pred záručnou dobou, čo bol jeho
prvý a aj posledný nákup deťom do 14.09.2023 (kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti). Lego
v hodnote 110 eur nemohla maloletému C. skutočne zakúpiť, preto ho kúpili starí rodičia B. na polovicu
s otcom ako narodeninový darček. Zopakovala, že otec neplatil výživné 5 mesiacov, nezaujímal sa

o maloleté deti. Mala za to, že otcom navrhnuté splátky zročného výživného sú neopodstatnené.

6. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny
a odporučil umožniť otcovi splatiť zročné výživné v dvoch splátkach.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že žije v prenajatej garsónke, poprel matkine tvrdenia,
ktorá zámerne neuviedla, že maloleté deti posielala za ním, aby im nakúpil, vyplatil zájazdy a pod.. Nemá
možnosť vziať si pôžičku, nakoľko je insolventný.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poprela tvrdenia otca, uviedla, že otec mal na účte k dispozícií

finančnú hotovosť, požičiaval si od svojich rodičov, vzal maloletým deťom daňový bonus, zdravotnú
poistnú zábezpeku zloženú jej matkou, tiež predal nejaké veci. Tvrdila, že z jeho strany išlo o účelové
a premyslené konanie psychicky ju zlomiť a opakovane ubližovať. Vzniknutý dlh na nájomnom nevedela
uhradiť, preto je na zozname neplatičov mesta, pričom situácia vznikla zapríčinením otca.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca dôvodné nie je.10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie otázky úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové
skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ktoré by mali za následok zmenu

rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej
a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie
vo vzťahu k otázkam určenia výšky zročného výživného na maloleté deti a jeho splatnosti, dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa
náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prezentovanými v

konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387
ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami
otca dodáva nasledovné.

15. Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom na

maloleté deti, správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil
ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška zročného výživného
zodpovedá správnemu vyčísleniu, vychádzajúcemu z výšky určeného výživného na maloleté deti za
rozhodné obdobie. Súd prvej inštancie správne určil obdobie priznania výživného na maloleté deti a
správne vyčíslil zročné výživné, za obdobie od podania návrhu, t. j. od 13.09.2023 do 19.10.2023, ktoré

uložil otcovi zaplatiť jednorazovo a to vzhľadom na spotrebný charakter výživného ako aj uprednostnenie
záujmu maloletých detí pred záujmom otca. V konaní bolo tiež dostatočne preukázané, že otec po
opustení spoločnej domácnosti (v čase podania návrhu matky) na výživu maloletých detí neprispieval
finančne k rukám matky, alebo vecnými plneniami na uspokojovanie potrieb maloletých detí v rozsahu,
ktoré by bolo dôvodné započítať do zročného výživného. Odvolací súd poukazuje na § 232 ods. 3 CSP,

ktorý určuje lehotu na plnenie 3 dni, pričom poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie je skôr výnimočným
riešením. Každé súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť platiť výživné je predbežne vykonateľné zo
zákona podľa § 44 CMP, rozhodnutie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu, alebo určí, že sa peňažné
plnenie môže vykonať v splátkach, je formulované len ako výnimka. Právo na povolenie plnenia dlžného
výživného na maloleté dieťa v splátkach, nie je možné uplatňovať automaticky, použitie takéhoto

výnimočného riešenia by malo byť odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného,
ktorý sa napr. bez vlastného zavinenia nečakane ocitol v nepriaznivej finančnej situácii. Odvolací súd sa
nestotožnil s námietkami otca o dôvodnosti povolenia mu zročné výživné uhradiť v splátkach, keď otec
neuviedol a nepreukázal závažné dôvody na povolenie úhrady zročného výživného v splátkach, resp.
v dlhšej ako súdom prvej inštancie určenej lehote v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP.

16. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutého výroku
IV. rozsudku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).