Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721202183
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6721202183.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Katarína Tomková, PhD., advokátka so sídlom Zdoba 194,
044 41 Sady nad Torysou, IČO: 53 430 158 a F. B., advokátom so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava,
IČO: 52 701 417, proti žalovanému: Obec Dúbravy, so sídlom Dúbravy 196, 962 12 Dúbravy, IČO:
00 319 899, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie
Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 796 306, o náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

16Cpr/5/2023 zo dňa 17. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 278,78 Eur s príslušenstvom za každý kalendárny mesiac od 11.06.2022 do 11.07.2023
a zo sumy 115,40 Eur s príslušenstvom od 11.08.2023 do zaplatenia (výrok I.) a vo výroku o náhrade
trov konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e.
II. Vo výrokoch, ktorými okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v
sume 278,78 Eur s príslušenstvom za každý kalendárny mesiac od 11.05.2021 do 11.05.2022 (výrok

I.), žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a rozhodol o trovách konania o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru (výrok III.), zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy:
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 05. 2021
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 06. 2021

až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 07. 2021
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 08. 2021
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 09. 2021
až do zaplatenia;

v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 10. 2021
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 11. 2021
až do zaplatenia;v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 12. 2021
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 01. 2022

až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 02. 2022
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 03. 2022
až do zaplatenia;

v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 04. 2022
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 05. 2022
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 06. 2022
až do zaplatenia;

v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 07. 2022
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,50 % p. a. odo dňa 11. 08.
2022 až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,50 % p. a. odo dňa 11. 09.

2022 až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 6,25 % p. a. odo dňa 11. 10.
2022 až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 7 % p. a. odo dňa 11. 11. 2022
až do zaplatenia;

v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 7 % p. a. odo dňa 11. 12. 2022
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 7,50 % p. a. odo dňa 11. 01.
2023 až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8 % p. a. odo dňa 11. 02. 2023

až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8 % p. a. odo dňa 11. 03. 2023
až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,50 % p. a. odo dňa 11. 04.
2023 až do zaplatenia;

v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 11. 05.
2023 až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 11. 06.
2023 až do zaplatenia;
v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % p. a. odo dňa 11. 07. 2023

až do zaplatenia;
v sume 115,40 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % p. a. odo dňa 11. 08.
2023 až do zaplatenia (výrok I.),
vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).
1.2. Ďalej rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania aj odvolacieho konania

o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobkyne (výrok III.) a o povinnosti zaplatiť
žalobkyni trovy konania o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v rozsahu 92
%, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobkyne
(výrok IV.).

2.1. Okresný súd Zvolen čiastočným rozsudkom sp. zn. 15Cpr/4/2021 zo dňa 15. 11. 2022 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoPr/1/2023 zo dňa 24. 05.
2023 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni zo strany žalovaného dňa 17.
12. 2020, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

2.2. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne na náhradu mzdy, ktorú žalobkyňa aj s príslušenstvom
vyčíslila, ktorého presnú formuláciu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17. 04. 2024
pripustil ako zmenu žaloby.2.3. Žalobkyňa splnila zákonnú povinnosti upravenú v § 79 ods. 1 Zákonníka práce na uplatnenie nároku
na náhradu mzdy od žalovaného. V konaní nebolo sporné, že dňa 19. 03. 2021 žalobkyňa oznámila
žalovanému,žetrvá,abyjunaďalejzamestnávalaprideľovaljejprácu.Nebolospornéanito,žežalovaný

umožnil žalobkyni opätovne pracovať dňa 14. 07. 2023 a následne dňa 17. 07. 2023 sa strany sporu
dohodli na skončení pracovného pomeru.
3.1. Žalobkyňa vyčíslila mzdu v rozhodujúcom období (t. j. štvrtý kvartál 2020), vo výške 282,12 Eur/
mesiac a v celkovej výške 846,32 Eur. Pokiaľ ide o obdobie odpracované žalobkyňou v rozhodujúcom
období, nebolo sporné, že žalovaná pre žalovaného vykonávala prácu „na 30 % úväzok“ (t. j. v rozsahu

11,25hodín).Toznamená,žepreúčelyvýpočtupriemernéhozárobkužalobkynevrozhodujúcomobdobí
(t. j. štvrtý kvartál 2020) je potrebné vziať do úvahy celkový počet pracovných dní v danom období.
V štvrtom kvartáli 2020 bolo celkovo 66 pracovných dní (vrátane troch sviatkov, ktoré sa v zmysle § 122
ods. 3 Zákonníka práce považujú za odpracované dni), čo pri ustanovenom týždennom pracovnom čase
v rozsahu 11,25 hodín (2,25 hodiny denne) predstavuje celkovo 148,5 hodín.
3.2. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období (t. j. 4.Q 2020) súd vyčíslil

nasledovne: 846,32 Eur : 148,5 hodín = 5,6991 EUR (po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta v
súlade s § 134 ods. 4 Zákonníka práce. Pomer 52,1786 týždňov ako priemerný počet týždňov v
roku a 12 mesiacov ako počet mesiacov v roku, predstavuje 4,3482 týždňov ako priemerný počet
týždňov pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac. Pri žalobkyni je uvedený výpočet nasledovný:
5,6991 Eur x 11,25 hodín x 4,3482 týždňov = 278,78 Eur. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne v

rozhodujúcom období súd stanovil v sume 278,78 Eur.
3.3. Pri vyčíslení náhrady mzdy za obdobie od 19. 03. 2021 do 14. 07. 2023 žalobkyňa správne vychádza
zo súčinu jej priemerného hodinového zárobku a počtu hodín, ktoré by v týchto obdobiach odpracovala
pri ustanovenom týždennom pracovnom čase v rozsahu 11,25 hodín. Na obdobie od 19. 03. 2021 do
31. 03. 2023 konkrétne pripadlo 8 pracovných dní, čo pri ustanovenom týždennom pracovnom čase v

rozsahu 11,25 hodín (t. j. 2,25 hodín denne) predstavuje celkovo 18 hodín. Za obdobie apríl 2021 až
jún 2023 je potrebné vychádzať z jej priemerného mesačného zárobku. Na obdobie od 01. 07. 2023 do
14. 07. 2023 konkrétne pripadlo 9 pracovných dní, čo pri ustanovenom týždennom pracovnom čase v
rozsahu 11,25 hodín (t. j. 2,25 hodín denne) predstavuje celkovo 20,25 hodín.
3.4. Žalovaný zamestnávateľ sa pri náhrade mzdy dostal do omeškania márnym uplynutím výplatného

termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nasledujúcim dňom vznikol žalobkyni nárok na úrok
z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. V prípade žalobkyne bol výplatným termínom 10. deň
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vyplácala.

4.1.Žalovanýnavrhol,abysúd jehopovinnosťnahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimerane

znížil, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni nepriznal, keď celkový čas, za
ktorý by sa mala žalobkyni poskytnúť náhrada mzdy (t. j. od 19. 03. 2021 do 14. 07. 2023) preukázateľne
presahuje 12 mesiacov.
4.3. Ako dôvody žalovaný uviedol dĺžku trvania súdneho sporu, keď od podania žaloby do právoplatnosti
čiastočného rozsudku o určení, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné a pracovný

pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá, uplynulo 25 mesiacov, ďalej uviedol nezáujem žalobkyne
ďalej pracovať u žalovaného, ktorý mala žalobkyňa deklarovať už počas súdneho konania, spôsob
ukončenia pracovného pomeru dohodou k 17. 07. 2023 (pondelok), a to bezprostredne 3 dni po tom,
ako jej žalovaný umožnil dňa 14. 07. 2023 (piatok) opätovne pracovať, keď dňa 14. 07. 2023 žalobkyňa
bez predchádzajúceho oznámenia zamestnávateľovi opustila po jednej hodine od nástupu do práce

pracovisko a na toto sa už nevrátila a tiež skutočnosť, že v rozhodnom čase poberala žalobkyňa príjem
u iného zamestnávateľa.
4.4. Žalobkyňa so znížením požadovanej náhrady mzdy nesúhlasila. Ako dôvody uviedla pasivitu a
ľahostajnosť zo strany zamestnávateľa, keď viac ako mesiac po právoplatnosti čiastočného rozsudku
nekontaktoval žalobkyňu za účelom nastúpenia do práce, túto aktivitu vykonával zamestnanec, ďalej

neplatné skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo spôsobené vážnym pochybením zamestnávateľa,
keď žalobkyňa pracovala u žalovaného vyše 20 rokov a nikdy nebola upozornená na porušovanie
pracovnej disciplíny. Jej pracovný úväzok bol na 30 %, pričom ak si chcela nájsť úväzok práve
v takomto rozsahu, čo nebolo možné pre jej preddôchodkový vek a situáciu v súvislosti s COVID-19
a vysokou nezamestnanosťou v rámci posudzovaného obdobia. Žalobkyňa nespôsobovala žiadne

prieťahy v súdnom konaní.

5.1. Okresný súd nezistil žiaden dôvodov na nepriznanie žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu
mzdy nad rozsah uplatnených 12 mesiacov alebo na jeho primerané zníženie. Skutočnosť, že dĺžkatrvania súdneho konania presiahla dobu 12 mesiacov, avšak nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne.
Z obsahu súdneho spisu nezistil také konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné právne posúdiť ako
konanie účelovo predlžujúce súdne konanie alebo spôsobujúce nežiadúce obštrukcie. Žalobkyňa v

priebehu konania (na Okresnom súde Zvolen) žiadala o odročenie pojednávania, avšak toto bolo riadne
zdôvodnené hospodárnosťou konania, keďže navrhovala výsluch svedkov, ktorých prítomnosť bolo
potrebné na konanie aj zabezpečiť.
4.2. Údajný nezáujem žalobkyne pracovať u žalovaného nebol preukázaný. V konaní nebolo sporné, že
práve žalobkyňa a jej právna zástupkyňa, v záujme ďalšieho zamestnávania žalobkyne u žalovaného,

rozhodli iniciatívne žalovaného osloviť a dojednať si podmienky opätovného nástupu do zamestnania.
4.3. Samotnú výšku nároku na náhradu mzdy môže žalovaný ako zamestnávateľ minimalizovať aj tým
spôsobom, že umožní zamestnancovi pracovať. Ak totiž zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej
pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi stranami
počas obdobia neistoty, do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru.
Ak by zamestnanec nenastúpil na výkon práce k zamestnávateľovi, porušil by pracovnú disciplínu, čo

môže založiť dôvod pre skončenie pracovného pomeru. Takýmto spôsobom žalovaný voči žalobkyni
nepostupoval, keď viac ako mesiac po právoplatnosti čiastočného rozsudku žalobkyňu nekontaktoval,
a ak by táto zostala neaktívnou, zostáva len hypotetickou otázkou, kedy by žalovaný kontaktoval
žalobkyňu za účelom jej opätovného nastúpenia do práce. Samotná skutočnosť, ako dlho žalobkyňa
ako zamestnanec zostane po opätovnom nástupe do práce vykonávať prácu pre žalovaného, nie je

relevantnoupreurčenievýškynáhradymzdy,ktorájejpatrílendočasuopätovnéhoumožneniapracovať.
Následný spôsob výkonu jej práce, odmena za ňu a spôsob ukončenia pracovného pomeru nemajú
s náhradou mzdy za rozhodné obdobia reálne žiaden objektívny súvis.
4.4. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala prácu aj pre iného
zamestnávateľa, avšak jednalo sa o prácu, ktorú pre tohto ďalšieho zamestnávateľa vykonávala už aj

pred neplatným skončením pracovného pomeru výpoveďou u žalovaného. Nejednalo sa teda v prípade
žalobkyne o nového zamestnávateľa a takým príjmom zo zamestnania, ktorým by si žalobkyňa suplovala
stratu mzdy u žalovaného. V konaní bolo nesporným aj to, že pracovný úväzok v rozsahu 30 % ako
mala u žalovaného, hľadala žalobkyňa neúspešne aj inde, čo objektívne okrem samotnej špecifickosti
30 % úväzku mohla ovplyvniť aj skutočnosť, že žalobkyňa bola už v preddôchodkovom veku a trh práce

bol v rozhodnom období poznačený aj situáciou v súvislosti s COVID-19 a vysokou nezamestnanosťou.
4.5. Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy bol preukázaný a odôvodnený za obdobie od 01.
04. 2021 do 14. 07. 2023, za ktoré obdobie jej súd priznal nárok na náhradu mzdy aj s uplatneným
úrokom z omeškania.

5. Vo zvyšnej časti, zodpovedajúcej uplatnenému nároku na náhradu mzdy za obdobie od 19. 03. 2021
do 31. 03. 2021 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V konaní nebolo sporné, že pracovný pomer sa
mal žalobkyni na základe neplatnej výpovede skončiť až k 31. 03. 2021 a žalobkyni žalovaný poskytol
mzdu za celý mesiac marec roku 2021, kedy uňho ešte pracovala, preto žalobkyni nepatrí náhrada mzdy
za obdobie od 19. 03. 2021 do 31. 03. 2021.

6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 79 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce.
Žalobkyňa bola v konaní o náhradu mzdy úspešnejšia, preto je priznal podľa § 255 ods. 1, 2,§ 262 CSP
náhradu trov konania v rozsahu 92 % a ďalej žalobkyni od žalovaného priznal celú náhradu trov v časti
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

7.1. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 05. 06. 2024 v ktorom
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni
mzduvsume278,78Eurspríslušenstvomzakaždýkalendárnymesiaclenod11.05.2021do11.05.2022
a za čas presahujúci 12 mesiacov náhradu mzdy nepriznal a žalobu v tejto časti, vzhľadom na

vedené okolnosti, zamietol. Takéto rozhodnutie podľa žalovaného odôvodňuje iný pracovný pomer
žalobkyne v čase trvania konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, dĺžka súdneho
konania a ukončenie pracovného pomeru dohodou, kedy žalobkyňa dodatočne predložila lekárske
potvrdenie. Navyše hlavný pracovný pomer u iného zamestnávateľa mala žalobkyňa počas celého
trvania konania, mala teda príjem, ktorý bol výhodnejší. Záver okresného súdu, že tento iný pracovný

pomer nemôže zohľadniť vzhľadom k tomu, že tento trval už pred neplatným skončením pracovného
pomeru u žalovaného, nie je odôvodnením, prečo na tento iný príjem neprihliadol, počas súdneho
konania predsa trval a jej príjem bol oveľa vyšší ako ten, náhradu ktorého si nárokuje. Žalovaný tiežtrvá na to, že pojednávanie na okresnom súdu Zvolen bolo viac krát odročené z dôvodov na strane
žalobkyne, ktorá bola osobne prítomná až na poslednom pojednávaní.
7.2. Žalovaný má za to, že priznanie žalobkyňou požadovanej náhrady mzdy by bolo v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti jej nezáujmu
o danú prácu, čo jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania, skončenie pracovného pomeru
dohodou ihneď po tom, ako mala žalobkyňa nastúpiť do práce a túto vykonávať, keď žalovanému vzniklo
mnoho nepríjemností v súvislosti s prihlásením a opätovným odhlasovaním zo sociálnej a zdravotnej
poisťovne, s neodpracovaním povinného pracovného času žalobkyňou, kedy sama žiadala nástup do

práce. Žalovaný má za to, že žalobkyňa svoje práva zneužívala na škodu žalovaného.
7.3. V replike na vyjadrenie žalobkyne žalovaný zotrval na dôvodoch odvolania. Žalobkyňa sa aj napriek
skutočnosti, že žiadala, aby jej žalovaný prideľoval prácu, nedostavila po celý čas súdneho konania do
práce riadne a včas. Žalovaný jej pritom žiadnym spôsobom neoznámil, že jej prácu nepridelí, ani inak
jej nezamedzoval dostaviť sa na pracovisko. Skutočnosť, že o pridelenie práce požiadala žalobkyňa až
v júli 2023, sa javí ako účelová, nakoľko mala byť na pracovisku prítomná od času, kedy oznámila, že

trvá na ďalšom prideľovaní práce zo strany zamestnávateľa. Po takejto žiadosti zo strany žalobkyne
žalovaný reagoval ihneď a prácu pridelil. Žalovaný akceptuje rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, avšak má za to, že po celý čas žalobkyňa si bola vedomá toho, že v tomto
pracovnom pomere zotrvať nechce, nakoľko sa ani nesnažila byť na pracovisku, čo sa v konečnom
dôsledku pretavilo do jej žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalovaný jej pritom nijako

nebránil v práci a po jej žiadosti reagoval pohotovo a miesto na výkon práce aj s pracovnou náplňou
jej poskytol.

8.1. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu 10. 08. 2024 uviedla, že argumenty žalovaného smerujú k tomu,
že súd nesprávne posúdil žalovaným tvrdené dôvody pre zníženie náhrady mzdy v zmysle § 79 ods. 2

Zákonníka práce, za čas presahujúci 12 mesiacov. Pre účely posúdenia nároku na náhradu mzdy a jej
zníženia za čas presahujúci 12 mesiacov sú podstatné iba okolnosti, ktoré nastali za čas, za ktorý sa táto
náhrada poskytuje – t. j. za čas od kedy žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času,
kedy jej žalovaný opätovne umožnil nastúpiť do práce. Skutočnosti, ktoré nastali neskôr sú pre spor
irelevantné, nakoľko skutočnosti, ktoré nastali neskôr, môžu byť podstatné pre prípadné pracovnoprávne

nároky za toto ďalšie obdobie. Žalovaný zrejme účelovo opomína, že po nadobudnutí právoplatnosti
čiastočného rozsudku nesplnil svoju povinnosť a žalobkyni nezačal prideľovať prácu. Žalobkyňu za
účelom jej opätovného nástupu do práce nekontaktoval. Bola to žalobkyňa, ktorá aktívne oslovila
žalovaného, aby jej začal prideľovať prácu. Žalovaný mohol svoju povinnosť nahradiť žalobkyni mzdu
z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru znížiť už v priebehu sporu. Nie je totiž vylúčené,

aby aj v čase sporu žalobkyni prácu prideľoval o to viac, že žalovaný mal pre žalobkyňu aj inú vhodnú
prácu. Konanie žalovaného nenechalo žalobkyni žiadny priestor na to, aby u žalobcu v pracovnom
pomere zotrvala. A to napriek vyše 20 rokom, ktoré pre neho riadne a bez porušenia pracovnej disciplíny
odpracovala.
8.2. Zamestnanie žalobkyne u iného zamestnávateľa nemohlo byť pre posúdenie veci relevantné.

V konaní totiž nebolo sporné, že žalobkyňa skutočne v rozhodnom období vykonávala prácu aj pre
iného zamestnávateľa, avšak jednalo sa o prácu, ktorú pre tohto ďalšieho zamestnávateľa vykonávala
už aj pred neplatným skončením pracovného pomeru u žalovaného. Nejednalo sa teda o nového
zamestnávateľa,príjmomzozamestnaniauktoréhobysižalobkyňasuplovalastratumzdyužalovaného,
ale sa jednalo o zamestnávateľa v pracovnom pomere, s ktorým bola už pred neplatným skončením

jej pracovného pomeru so žalovaným. Okrem toho, žalobkyňa bola už v preddôchodkovom veku a trh
práce bol v rozhodnom období negatívne poznačený situáciou v súvislosti s pandémiou COVID-19 a
vysokou nezamestnanosťou.
8.3. V replike na vyjadrenie žalovaného uviedla, že k zníženiu alebo nepriznaniu náhrady mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov možno na žiadosť zamestnávateľa pristúpiť iba výnimočne. A to v prípadoch,

kedy by výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru bol v rozpore s
dobrými mravmi, čo nebolo v argumentácii žalovaného preukázané. Už iba samotná skutočnosť, že
žalovaný organizačnou zmenou zrušil žalobkyni pracovné miesto a dal jej výpoveď svedčí o tom, že
žalobkyni nemal záujem prácu prideľovať. Je vôbec otázne, na akom pracovnom mieste chcel žalovaný
žalobkyni prácu prideľovať, keďže jej pracovné miesto zrušil.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSPpotvrdil pretože rozhodnutie je vecne správne a z totožných dôvodov, ktoré uviedol okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia.

10.1. Okresný súd zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti a na základe akých dôkazov mal preukázané
a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu a priznaní náhrady mzdy riadil. Okresný súd
nezistil žiaden dôvodov na nepriznanie žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu mzdy nad rozsah
uplatnených 12 mesiacov alebo na jeho primerané zníženie. Z obsahu súdneho spisu nezistil také
konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné právne posúdiť ako konanie účelovo predlžujúce súdne konanie

akebo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný viac ako mesiac po právoplatnosti čiastočného
rozsudku (potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoPr/1/2023 zo dňa
24. 05. 2023) žalobkyňu nekontaktoval a neumožnil jej nastúpenie do práce. Nebol preukázaný ani
nezáujem žalobkyne pracovať u žalovaného, keďže žalovaný nereflektoval súdne rozhodnutie, že
ukončil pracovný pomer so žalobkyňou a jej pracovné miesto zrušil neplatne. Nemohla byť v neprospech
žalobkyne vyhodnotená ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v preddôchodkovom veku a ponuky na trhu

práce boli v rozhodnom období ovplyvnené situáciou v súvislosti s COVID-19, ani okolnosť, že nebola
úspešná pri hľadaní obdobného pracovného úväzku v rozsahu 30 % , ako mala u žalovaného.
10.2. Vecne správny a odôvodnený bol aj výrok, ktorým okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania.

11. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume
278,78 Eur s príslušenstvom za každý kalendárny mesiac od 11.05.2021 do 11.05.2022 (výrok I. v časti,
v ktorej nebol napadnutý odvolacím návrhom), ďalej vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (výrok
II.)arozhodolotrováchkonaniaourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru(výrokIII.),zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože v uvedenej časti odvolanie nebolo podané.

12. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa a preto v zmysle § 255 ods.1, § 262 CSP odvolací
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

13. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).