Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010780
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010780.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 11. marca 2025 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
14T/59/2024 z 25.11.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/59/2024 z 25.11.2024 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa12.2.2024včaseo21.55hod.popredchádzajúcompožitíomamnýchapsycho-tropnýchlátokviedol

osobné motorové vozidlo zn. Nissan Micra, ev. č. C., po ceste III. triedy číslo 2216 v smere od obce C.
D. na obec C., kde na odstavnej ploche pri križovatke C. - E. bol z dôvodu vykonávania nekoordinovanej
jazdy zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovská Teplá, ktorá obvineného vyzvala
k vykonaniu dychovej skúšky a následne dňa 12.2.2024 v čase o 22.35 hod. sa podrobil lekárskemu
vyšetreniuspojenémusodberomavyšetrenímkrvi,pričombolozistené,ževozidloviedolvstaveakútnej
intoxikácie metamfetamínmi, keď v krvi obvineného bol zistený metamfetamín v koncentrácii 1040 ng/ml

a amfetamín v koncentrácii 55 ng/ml, ktorých vplyv na organizmus obvineného bol zvýraznený účinkom
marihuany, nakoľko v krvi obvineného sa nachádzal aj metabolit tetrahydrokanabinolu v koncentrácii
24 ng/ml.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 3 roky.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, riadne a včas podal obžalovaný A. B. odvolanie. Obžalovaný
v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa nemôže stotožniť s

názorom súdu, že trest, ktorý mu bol uložený, je plne spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá vyžadované
zákonom. Má za to, že v jeho prípade by vzhľadom na závažnosť spáchaného činu a následok činu bol
dostačujúci primeraný peňažný trest, resp. trest povinnej práce v kombinácii s trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v nižšej výmere. Je toho názoru, že uložením takéhoto trestu
by bolo splnené ako kritérium individuálnej prevencie, tak aj prvok generálnej prevencie, keďže takýto
kratší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu bude pre neho dostatočným

poučením,ktorémuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiatakýtotrestbudeajdostatočnou„hrozbou
odstránenia“ pre páchateľov obdobnej trestnej činnosti a morálnym odsúdením páchateľa spoločnosťou,v súlade s § 34 ods. 1 Trestného zákona. Rovnako mu peňažný trest, resp. trest povinnej práce pomôže
k ďalšiemu vedeniu riadneho života, čím dôjde k naplneniu účelu trestu, ktorým je aj náprava páchateľa.
Je zamestnaný, má pravidelný príjem, teda jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú možnosť

uloženia takéhoto alternatívneho trestu. Taktiež je zdravý, nemá žiadny zdravotný hendikep, postihnutie,
teda je plne spôsobilý vykonať aj trest povinnej práce. Čo sa týka jeho osoby, je človek, ktorý urobil
chybu, verí však, že dokáže nájsť poučenie a nápravu svojej osoby aj bez uloženia tak rozsiahleho trestu
zákazu činnosti, a to vo výmere 3 roky. Je pravdou, že išlo o skutok spáchaný pri používaní motorového
vozidla a v súvislosti s požitím návykovej látky, konkrétne metamfetamínov a THC. Napriek tomu podľa

jeho názoru nie je potrebné ukladať tak prísnu výmeru trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu, a to v trvaní 3 roky. Súd síce argumentuje, že uložený trest bol na dolnej hranici
trestnej sadzby, avšak 28 mesiacov predstavuje trvanie 2 roky a 4 mesiace, zatiaľ čo trestná sadzba je
1 - 10 rokov. Neodôvodňuje to ani nameraná hodnota omamných látok
v krvi, pretože nejde o tak exemplárny prípad, aby mu musel byť uložený exemplárny trest vybočujúci z
bežnej praxe ukladaných trestov zákazu činnosti za obdobnú trestnú činnosť. Závažnosť činu nebola tak

vysoká, aby plne odôvodňovala tak dlhý trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Má za to, že vzhľadom nielen na povahu spáchaného trestného činu, ale aj závažnosť konkrétneho
skutku a jeho následky, ako aj samotnú osobu páchateľa, by bolo možné naplniť účel trestu za uloženia
primeraného peňažného trestu, resp. trestu povinnej práce a trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu

v kratšom trvaní. V uvedenom prípade ku skutku navyše došlo v neskorých nočných hodinách na ceste
III. triedy, medzi obcami, kde okrem neho a policajtov sa nenachádzala žiadna iná osoba a v bežnej
premávke tam v danú hodinu prechádza oveľa menej vozidiel. Ide
o diametrálne odlišnú situáciu, než keby sa skutok stal cez deň, v plnej premávke na ceste
I. alebo II. triedy alebo v obci, kde sa nachádzajú aj chodci. Hrozba škodlivého následku

na zdraví alebo majetku tak v danom prípade bola veľmi nízka. Z vyššie uvedeného je tak závažnosť
skutku malá v porovnaní s uloženým trestom. Vzhľadom na pomer poľahčujúcich okolností, skutočnosť,
že je držiteľom vodičského preukazu už značný čas a za túto dobu nebol, pokiaľ ide o priestupky, horším
vodičom, než je slovenský priemer, má za to, že bol potrestaný až neprimerane prísne. Má za to, že v
spojení s § 34 ods. 1 Tr. zák. postačuje

na zabezpečenie individuálnej a generálnej prevencie, ako aj na ochranu záujmu chráneného zákonom
uloženie trestu povinnej práce a trestu zákazu činnosti v kratšej výmere, blízko dolnej hranice trestnej
sadzby. Zmyslom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla je zakázať páchateľovi vykonávanie
činnosti za účelom ochrany spoločnosti pred prípadnou ďalšou trestnou činnosťou. Pre jeho uloženie sa
nevyžadujúžiadnešpeciálnepodmienkyokremvšeobecnýchzásadvyjadrenýchv§34ods.1Trestného

zákona. Predstava, že vodič, ktorému zakážeme riadiť vozidlo, sa stane lepším vodičom len preto, že
určitú dobu nešoféroval, nie je úplne správna. Podľa jeho názoru na nápravu páchateľa takejto trestnej
činnosti bude pôsobiť viac príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve. Obidva takéto kroky sú podmienkou opätovného získania zadržaného
vodičského oprávnenia, a teda toto bude mať oveľa väčší efekt na nápravu páchateľa. V tomto

konkrétnom prípade by bolo možné na posilnenie výchovnej, ale aj individuálnej a generálnej prevencie
a zároveň za splnenia represívnej funkcie trestu uložiť trest povinnej práce a primeraný trest zákazu
činnosti, a to v kratšom trvaní. Vzhľadom
na vyššie uvedené nemá za to, že by v jeho prípade neboli preukázané dôvody, ktoré by bránili uloženiu
trestu zákazu činnosti v kratšom trvaní a trestu povinnej práce a že by trest uložený Okresným súdom

Liptovský Mikuláš bol plne spôsobilý zabezpečiť všetky kritériá, ktoré zákon vyžaduje pri ukladaní trestu.
S poukazom na všetky vyššie uvedeným skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/59/2024 zo dňa 25.11.2024 zrušil a sám vo veci rozhodol, a to tak, že
rozhodne o uložení primeraného peňažného trestu, resp. trestu povinnej práce a treste zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu čo najbližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že okresný súd vyhodnotil všetky
okolnosti taxatívne uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., na ktoré je povinný prihliadať pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery, a to najmä na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. Súd správne akcentoval,

že obžalovaný je osobou, ktorá opakovane porušuje predpisy upravujúce premávku na pozemných
komunikáciách, čo vyplýva z evidenčnej karty vodiča a už v minulosti (v mesiaci november 2023) spáchal
priestupok spočívajúci vo vedení motorového vozidla pod vplyvom návykových látok. S poukazom
na uvedené skutočnosti považuje súdom uložené výmery trestov odňatia slobody s podmienečnýmodkladom a zákazu činnosti za zákonné a primerané, napĺňajúce účel generálnej a individuálnej
prevencie. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa
§ 319 Tr. por.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej
§ 309 Tr. poriadku. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie

odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle
§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1. Krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš konanom 25.11.2024 urobil vyhlásenie o priznaní viny ku súdenému skutku podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným
a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby.
Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje.

Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny.
Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný,
bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so

skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku
o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uzna-nia viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods. 4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.
V okolnostiach danej veci je však podstatné to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní kladne

zodpovedal na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v § 333 ods. 3 Tr. por., najmä na otázky,
či rozumie právnej kvalifikácii skutkov, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestné činy mu kladené za vinu. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva
aj to, že obžalovaný mal v konaní pred súdom svojho obhajcu, ktorý zabezpečoval plné uplatnenie práv
obžalovaného v konaní o prijatí vyhlásenia o vine.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému A. B..

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh
a výmeru trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktoré za
súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému, a neosvojil si argumenty obžalovaného o neprimeranosti
uložených trestov okresným súdom z hľadiska ich prísnosti.

Pokiaľ sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáhal uloženia peňažného trestu, resp. trestu povinnej
práce a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v nižšej výmere, krajský súd sa s takýmtonávrhom nestotožnil. Odvolací argument obžalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní
trestu odňatia slobody správne a v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., nie je dôvodný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd
zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,

najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným
činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to

nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,
§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k

poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody uložený obžalovanému za trest
uložený v rámci zákonnej sadzby a so zreteľom na možnosti nápravy páchateľa za trest primeraný.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že okresný súd nepochybil pri hodnotení otázky možnosti nápravy
obžalovaného, a to najmä v súvislosti s opakovaným páchaním protiprávneho konania na úseku cestnej
premávky.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdom potrestaný. Podľa výpisu

z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný za obdobie rokov
2020-2024 sa dopustil 17 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorých
minimálne 2 priestupky sa týkali vedenia motorového, ale aj nemotorového vozidla pod vplyvom
návykovej látky, resp. po požití alkoholu. Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemôže prehliadaťpočetnosť, frekvenciu a najmä zvyšujúcu sa závažnosť priestupkov spáchaných pred uložením trestu
odňatia slobody v teraz súdenej trestnej veci. Obžalovaný za obdobie 2020-2024 spáchal veľký počet
priestupkov rôznej závažnosti, tieto páchal opakovane, takmer každý mesiac, niektoré spáchal aj dva,

prípadne aj tri za jeden mesiac (3.2.2024, 13.1.2024, 3.1.2024, 14.12.2023, 20.11.2023, 19.11.2023,
16.11.2023, 9.10.2023, 30.8.2023, 29.5.2023, 19.5.2023, 17.5.2023, 2.12.2022, 1.11.2022, 11.3.2022,
18.9.2021, 16.5.2020). Dňa 11.8.2016 sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č.
372/1990 Zb., kedy viedol bicykel pod vplyvom alkoholu, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške
15,- eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že obžalovaný je osobou, ktorá opakovaným
páchaním priestupkov v cestnej doprave ukázala svoju nespoľahlivosť
a nespôsobilosť na vedenie motorových vozidiel. U obžalovaného nejde o ojedinelé porušenie
dopravných predpisov, ale o opakované nezodpovedné pristupovanie k plneniu si povinností vodiča. Je
nepochybné, že obžalovaný patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Ani sankcie uložené dopravným

inšpektorátom za dopravné priestupky neboli pre neho dostatočným poučením a i napriek tomu sa opäť
dopustil protiprávneho konania na úseku cestnej premávky.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že u obžalovaného je potrebné
zvýšiť účinnosť trestu v záujme dosiahnutia jeho účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), a preto okresný

súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
spodmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní2roky,keďpodľanázoruodvolacieho
súdu je potrebné prevýchovu obžalovaného zabezpečovať takýmto druhom trestu.

Takto uložený trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

vo výmere 3 roky považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej
a generálnej prevencie. Podľa názoru krajského súdu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším
prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr.
zák. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny aspekt.

Iný druh trestu, alternatívny peňažný trest, trest povinnej práce, prípadne uloženie trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel v nižšej výmere, ktorých sa obžalovaný domáhal v písomných dôvodoch
odvolania, v prípade obžalovaného neprichádzal vôbec
do úvahy. Odvolací súd v uvedených súvislostiach uvádza, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť

vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa je potrebné posúdiť negatívny
alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva
z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez
hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania
druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho

nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia
jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Páchateľom, ktorí sa opakovane dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti napr. krátko po
odsúdení za inú ich trestnú činnosť, resp. ako tomu bolo v posudzovanom prípade, ktorí sa dopúšťajú
protiprávnej činnosti krátko po spáchaní priestupku, treba ukladať tresty s náležitým využitím rozpätia

zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru
v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd
za významné poukázať, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo po predchádzajúcom požití

omamných a psychotropných látok, v kritickom čase viedol vozidlo v stave akútnej intoxikácie
metamfetamínmi, keď v krvi obžalovaného bol zistený metamfetamín v koncentrácii 1040 ng/ml
a amfetamín v koncentrácii 55 ng/ml, ktorých vplyv na organizmus obžalovaného bol zvýraznený
účinkom marihuany, nakoľko v krvi obžalovaného sa nachádzal aj metabolit tetrahydrokanabinolu
v koncentrácii 24 ng/ml. Podľa súdneho znalca obžalovaný nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo,

aby neohrozil seba, či iných účastníkov cestnej premávky, pričom za najdôležitejšie ovplyvňujúce
faktory možno považovať poruchy psychických funkcií (riziková jazda) a predĺženie reakčného času.
Obžalovaný tak svojím nezodpovedným konaním a hazardnou jazdou po celej dĺžke trasy vytváralnebezpečenstvo pre ostatných účastníkov cestnej premávky, ktorých vystavil ohrozeniu na zdraví
a živote.

Na záver treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.

Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.