Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej,
PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): GEMER-ORR, s.r.o., so sídlom Nitrianska 5, 821
08 Bratislava, IČO: 45 720 509, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Burdová, advokátka, so sídlom
Volgogradská 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102635751/2019 zo dňa 15. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/10/2020 - 154 zo dňa 29. septembra 2022,

takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj „správca dane“) vykonal u spoločnosti GEMER-
ORR, s.r.o., so sídlom Nitrianska 5, 821 08 Bratislava, IČO: 45 720 509 (ďalej aj „žalobca“) daňovú
kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od
01.07.2016 do 30.06.2017.

2. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101332916/2019 zo dňa 03. júna
2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
žalobcovi doručený 10. júna 2019. Žalobca bol v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejaj„Daňovýporiadok“)oprávnený
vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy. Táto
lehota uplynula dňa 01. júla 2019. Dňa 01. júla 2019, t. j. v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole, splnomocnený zástupca žalobcu p. Z.. J. U. požiadal o predĺženie

lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že žalobca
ho splnomocnil na zastupovanie dňa 27. júna 2019 a keďže lehota na vyjadrenie mala uplynúť o
4 kalendárne dni, z čoho boli 2 dni pracovné, v takejto lehote nebolo možné dostatočne podrobne
preštudovať zistenia uvedené v protokole, spisový materiál a spísať dostatočne právne relevantné
vyjadrenie sa k predmetným zisteniam. Ako ďalší dôvod uviedol pracovnú zaneprázdnenosť, keďže
plynutie lehoty pripadlo na obdobie konca lehoty na podanie odložených daňových priznaní. Uvedené
dôvody na predĺženie lehoty na predloženie písomného vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole

správca dane považoval za neopodstatnené. Správca dane tak žiadosti daňového subjektu o predĺženie
lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole rozhodnutím č. 101651022/2019 zo dňa 8.
júla 2019 nevyhovel.3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101671925/2019 zo dňa
09. júla 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 24.233,48 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie

hospodárskyrokod01.07.2016do30.06.2017.Správcadaneprijalzáver,podľaktoréhožalobcazahrnul
náklady do daňových nákladov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i) a § 21 ods. l zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov(ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) v nadväznosti na
§ 24 ods. 1 Daňového poriadku.
4. Žalobca na ťarchu účtu 518 008 - Ostatné služby zaúčtoval dodávateľské faktúry od spoločnosti

REALITNÍ DŮM, s.r.o., so sídlom Praha 3, Žižkov, Husitská 502/36, IČO: 27173917, DIČ: CZ27173971
(ďalej aj „REALITNÍ DŮM, s.r.o.“):
- č. 201601 zo dňa 25.07.2016 v sume 76.500,00 Eur
- č. 201603 zo dňa 9.08.2016 v sume 81.500,00 Eur
- č. 201604 zo dňa 3.10.2016 v sume 10.974,00 Eur
- č. 201605 zo dňa 24.10.2016 v sume 50.000,00 Eur

- č. 201606 zo dňa 2.11.2016 v sume 28.125,00 Eur
spolu v sume 247.099,00 eur (ďalej spolu aj „dodávateľské faktúry“ alebo „sporné faktúry“).
5. Na všetkých dodávateľských faktúrach bol uvedený text: „fakturujeme Vám na základe zmluvy o
koordinácii zo dňa 25.05.2016“. Smlouva o koordinácii (ďalej aj „zmluva o koordinácii“) bola uzatvorená
v Prahe dňa 25. mája 2016 medzi spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.ako koordinátorom a žalobcom

ako záujemcom. Podľa preambuly zmluvy o koordinácii „koordinátor má znalosti a skúsenosti v
oblasti záväzkového práva, komunikácie s úradmi orgánov štátnej správy a orgánov samosprávy,
je oprávnený uskutočňovať dobrovoľné dražby. Záujemca má záujem využiť služieb koordinátora k
posúdeniu majetku, tak nehmotného, ako aj hmotného, vzhľadom k existujúcemu stavu spoločnosti.“.
Podľa zmluvy o koordinácii záujemca poveril koordinátora, aby preveril existujúci stav žalobcu vzhľadom

k stavu majetku, a to predovšetkým nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania.
Koordinátor bol tiež oprávnený v mene žalobcu jednať s odborne spôsobilým subjektom, a to z dôvodu
odbornéhoposúdeniazodborugeológie,stavebníctvaacennýchkomodít.Koordinátorboltiežpoverený
jednať o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov pre
rozvoj žalobcu, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Koordinátor za zaviazal

vyvíjať činnosť smerujúcu k zamýšľanému výsledku uvedenému v preambule zmluvy. Koordinátor a
záujemca sa dohodli na odmene za činnosť koordinátora vo výške 168.974,00 eur. Zmluva o koordinácii
bola uzatvorená na dobu určitú, so začiatkom dňom jej podpisu, t. j. 25. mája 2016 a ukončením dňa
30. októbra 2016. Dodatkom č. 1 k zmluve o koordinácii zo dňa 10. októbra 2016 sa koordinátor a
záujemca dohodli na úhrade odmeny za zaistenie klienta so záujmom o kúpu majetku žalobcu. Podľa

dodatku č. 1 koordinátor pre záujemcu získal klienta a odovzdal záujemcovi všetky informácie o klientovi
pre ďalšie jednanie medzi klientom a záujemcom bez účasti koordinátora. Koordinátor a záujemca sa
zároveň dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve o koordinácii vo výške 50.000,00 eur. Dňa
02. novembra 2016 koordinátor a záujemca uzatvorili Dodatok č. 2 k zmluve o koordinácii, predmetom
ktorého bola dohoda medzi koordinátorom a záujemcom o úhrade odmeny opäť za zaistenie klienta so

záujmom o kúpu majetku žalobcu. Koordinátor mal záujemcovi odovzdať kontakt a údaje k ďalšej osobe
klienta. Zmluvné strany sa dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve o koordinácii vo výške
28.125,00 eur.
6. Správca dane z predloženého účtovníctva zistil, že žalobca sporné faktúry neuhradil na účet uvedený
na faktúrach, ale záväzok vyplývajúci zo zaúčtovania týchto faktúr vo výške 247.099,00 Eur, bol

znížený zaúčtovaním prostredníctvom účtu 249 003 - Ostatné krátkodobé finančné výpomoci s popisom
účtovného prípadu „Zápočet pôžička TRATEC“.
7. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“) požiadal finančnú správu
ČeskejrepublikyoprevereniespornýchfaktúrvyhotovenýchspoločnosťouREALITNÍDŮM,s.r.o..Česká
daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. sa zaoberala

sprostredkovateľskou činnosťou realitných agentúr. V súčasnej dobe je nekontaktná, nepodáva daňové
priznania, nereaguje na písomnosti zaslané správcom dane, sídli na virtuálnej adrese.
8. Na opätovnú žiadosť správcu dane o MVI zo dňa 08. januára 2019 Finančná správa Českej republiky
zaslala výpisy z bankového účtu spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. za obdobie od 18.08.2016 do
24.01.2019, na základe ktorých bolo možné identifikovať platby prijaté na tento účet, uhradené z účtu,

ktorého majiteľom bola spoločnosť TRATEC, s.r.o. Z predložených výpisov z bankového účtu správca
dane nevedel posúdiť účel zaslaných platieb. Pochybnosť o reálnom poskytnutí služieb spoločnosťou
REALITNÍ DŮM, s.r.o. pre žalobcu na základe sporných faktúr vzbudila u správcu dane aj skutočnosť,
že za tieto služby reálne neplatil žalobca, ale spoločnosť TRATEC, s.r.o.. Žalobca už nemal finančnéprostriedky ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za
nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzal z poskytnutých pôžičiek, resp. neuhrádzal vôbec, čím
mu vznikali vysoké záväzky.

9. Žalobca na výzvu správcu dane predložil zmluvu o úvere, platobné inštrukcie a e-mailovú komunikáciu
medzi bývalou konateľkou žalobcu p. Natašou Malou a p. T. G., Rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia SR o schválení zásob nerastov zo dňa 17. marca 2014, Rozhodnutie Obvodného banského
úradu v Spišskej Novej Vsi o povolení banskej činnosti zo dňa 24. apríla 2014, e- mailovú komunikáciu,
ktorá prebiehala po dátume platnosti zmluvy o koordinácii, t. j. po 30. októbri 2016. Žalobca tiež predložil

„Vyjadrenie k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy zo dňa 25.05.2016 vrátane následných dodatkov“,
ktoré vypracovala spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o., na základe žiadosti žalobcu dňa 18. augusta 2017.
Ďalej žalobca predložil k vyjadreniu Akceptačný protokol, v ktorom žalobca ako objednávateľ akceptuje,
že poskytovateľ predmetnú službu vyplývajúcu zo zmluvy o koordinácii poskytol a vyjadruje súhlas v
súlade so zmluvou a faktúrou č. 210606 ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia dňa 2. novembra
2016 a Výkaz plnenia zmluvy o koordinácii so stavom k 2. novembru 2016, v ktorom spoločnosť

REALITNÍ DŮM, s.r.o. uvádza, že pre žalobcu vyhľadávala záujemcov o financovanie spoločnosti.
Zároveň v oznámení oznamuje, že doplnila zoznam identifikovaných záujemcov o financovanie žalobcu
formou úveru, takto: 1. Morgan&Morgan Finance Group Amsterdam 2. Advokátska kancelária JUDr.
Václav Aubrecht 3. KGHM Polska Miedž SA, Lubin. V tomto oznámení súčasne spoločnosť REALITNÍ
DŮM, s.r.o. žiadala na základe poslednej ústnej dohody o uzatvorenie dodatku č. 2 na sumu 28.000,00

eur v súvislosti so zvýšenou intenzitou jednania so zástupcami spoločností. V závere je uvedené, že k
zdokladovaniu vyššie špecifikovaných činností prikladá súpis jednaní, ktorý tvorí prílohu výkazu, tieto
jednania sú vedené v režime dôverné. V predmetnom výkaze je uvedený stručný popis jednotlivých
aktivít podľa záujemcov. Pod číslom 1. je uvedená aktivita: Spolupráca s objednávateľom na príprave na
jednanie s potenciálnymi záujemcami o financovanie, počet hodín 110, bez udania zhodnotenia záujmu.

Pod číslom 2. je uvedená aktivita: Vyhľadávanie záujemcu ČR, počet hodín 100, zhodnotenia záujmu
ako„neúspešné“.Podčíslom3.jeuvedenáaktivita:Morgan&MorganFinanceGroupAmsterdam,počet
hodín 15, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod číslom 4. je uvedená aktivita: Advokátska kancelária
JUDr. Václav Aubrecht, počet hodín 28, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod číslom 5. je uvedená
aktivita: KGHM Polska Miedž SA, Lubin, počet hodín 12, zhodnotenie záujmu „úspešné“.

10. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa niektorá zo
spoločností, ktoré spoločnosť REALITNÍ DÚM, s.r.o. uviedla na zozname, podieľala na financovaní
žalobcu. Žalobcom predložené doklady a písomnosti správca dane nepovažoval za dôkazy, ktorými
by preukázal vznik výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správca
dane neignoroval predložené doklady a dôkazy, ale tie vyhodnotil ako nedostatočné pre preukázanie

zaúčtovania sporných faktúr do daňových nákladov. Správca dane ďalej poukázal na to, že žalobca
v období od 06.12.2016 menil konateľov a v tejto súvislosti podrobne poukázal na skutočnosti, ktoré
nepreukazovali,žesažalobcasnažilpokračovaťvosvojejčinnosti,hocisiobjednalslužbuza247.099,00
eur, ktorá mu mala preukázať podľa tvrdenia žalobcu vysokú kvalitu posúdenia majetku na odborne
erudovanej úrovni. Správca dane konštatoval, že už len z nahliadnutia do účtovných výkazov žalobcu

je jasné, že žalobca od roku 2012 vykazoval straty a od decembra 2016 menil konateľov a od januára
2017 aj spoločníka.
11. Správca dane z obchodného registra ČR ďalej zistil, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o.
mala zapísaný predmet podnikania platný v roku 2016 iba uskutočňovanie verejných dražieb -
dobrovoľných, uskutočňovanie stavieb, ich zmien a odstraňovanie, výroba, obchod a služby neuvedené

v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Všetky uvedené činnosti v zmysle živnostenského zákona
sú voľnými živnosťami. Poukázal na to, že oceňovanie majetku hmotného aj nehmotného je v Českej
republike v súlade s § 23 zákona č. 455/1991 Sb. uvedené v prílohe č. 2 ako viazaná živnosť (s
predloženými dokladmi o odbornej spôsobilosti). Skonštatoval, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o.
nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku“.

Z tohto dôvodu je otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť, bez odbornej
spôsobilosti, ako je oceňovanie majetku a ako si žalobca preveril spoločnosť, ktorá mu mala oceniť
majetok a na základe tohto ocenenia nájsť investora.
12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102635751/2019 zo dňa 15. novembra 2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“

alebo„napadnutérozhodnutie“),ktorýmpodľa §74ods.4Daňovéhoporiadkuprvostupňovérozhodnutie
správcu dane potvrdil.
13. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepreukázal (nepredložil
dôkazy), že došlo k naplneniu predmetu zmluvy o koordinácii. Nepredložil správcovi dane žiadny výstupvypracovaný koordinátorom o stave majetku a hlavne o potrebe nutných investícií vzhľadom k zámeru
podnikania. Argumentácia žalobcu, že preukázanie rozsahu vykonaných prác je založené na vzájomnej
dôvere medzi zmluvnými stranami v tomto prípade podľa žalovaného neobstojí.

14. K námietke žalobcu, že navrhol v rámci vyjadrenia sa k protokolu vypočutie svedka a správca dane
jeho návrh odignoroval, žalovaný zdôraznil, že žalobca vyjadrenie k protokolu predložil správcovi dane
po stanovenej lehote, z toho dôvodu sa správca dane opodstatnene vyjadrením nezaoberal. Námietku
žalobcu tak vyhodnotil ako neopodstatnenú.
15. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal, že na základe doposiaľ vykonaných prác môže pokračovať

v súčasných rokovaniach s obchodnými partnermi, ktorí majú záujem o odber produktov vyrobených
z vyťaženej rudy, a že náklad (sporné faktúry) bol opodstatnený aj napriek tomu, že s uvedenými
spoločnosťami nedošlo k uzavretiu spolupráce, žalovaný zdôraznil, že predmetom sporných faktúr
bolo zaistenie záujemcu o financovanie, resp. vstup do projektu tohto banského diela, nejednalo sa o
zabezpečenie partnera, ktorý má záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy.
16. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal aj s predloženou e-

mailovou komunikáciou bývalej konateľky žalobcu p. Nataše Malej s pánom J.. T. X. (X.) z októbra a
novembra 2016, ktorá mala podľa žalobcu preukázať komunikáciu p. Nataše Malej ohľadne možného
vstupu spoločnosti KGHM do projektu. Žalovaný, ako aj správca dane, zhodne tvrdili, že z predloženej
komunikácieniejezrejmé,ktojep.T.X.akohozastupoval.Dôkazpretovyhodnotiliakoneopodstatnený.
K e-mailu zo dňa 28.09.2016 - komunikácia žalobcu so spoločnosťou LEMON INVEST, s.r.o. (bez

uvedenia mena, kto za spoločnosť LEMON INVEST, s.r.o. komunikoval) žalovaný uviedol, že e-mailová
komunikácia predložená žalobcom k odvolaniu nie je dôkazom, ktorý by preukázal služby fakturované
spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Z predloženej komunikácie nie je možné posúdiť, v akom vzťahu
bola spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. k jednotlivým pisateľom e-mailov. Podľa žalovaného žalobca
nepreukázal súvislosť predloženej komunikácie s fakturovanými službami spoločnosťou REALITNÍ

DŮM, s.r.o..
17. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu kontroly výstup spoločnosti
REALITNÍ DŮM, s.r.o.. ohľadom odborného posúdenia a zhodnotenia, či je reálne pokračovať v činnosti
žalobcu. Takýto dôkaz nepredložil ani k odvolaniu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil
ani žiadny výsledok práce koordinátora o vykonaní ocenenia hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku

žalobcu.
18. Podľa žalovaného správca dane spochybnil reálnosť uzatvorených obchodných vzťahov na základe
týchto skutočností:
- Zmluva o koordinácii bola uzatvorená na dobu určitú, jej platnosť skončila dňa 30. októbra 2016.
Koordinátor sa zaviazal do skončenia platnosti tejto zmluvy zaistiť predmet zmluvy pre záujemcu.

Platnosť zmluvy nebola predĺžená ani v uzatvorenom Dodatku č. 1 zo dňa 10. októbra 2016 a napriek
tomu dňa 02. novembra 2019, t. j. po skončení platnosti pôvodnej zmluvy bol uzatvorený Dodatok č.
2 k zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve vo výške
28.125,00 eur,
- v zmluve o koordinácii žalobca poveril koordinátora posúdiť hmotný a nehmotný majetok vzhľadom k

stavu majetku a to napriek skutočnosti, že koordinátor na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie
a nemal ju zapísanú v predmete činnosti,
- akceptačné protokoly (5 ks) boli vyhotovované k sporným faktúram, každý v znení: Objednávateľ sa
dohodol, že poskytovateľ mu poskytne služby koordinácie, podľa Zmluvy o poskytovaní konzultačných
a poradenských služieb zo dňa 25.05.2016. Objednávateľ týmto akceptuje (súhlasí), že poskytovateľ

predmetnú službu poskytol a vyjadruje súhlas v súlade so zmluvou s faktúrou č. 210601, 210603,
210604, 210605 a 210606. Predložené faktúry však boli očíslované odlišne, a to: 201601, 201603,
201604, 201605, 201606, ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia,
- z predloženého výkazu plnenia zmluvy s prílohou obsahujúcou vykázané a odsúhlasené hodiny prác
na koordinácií nebolo možné zistiť, kto konkrétne jednal za spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o., kto

sa jednania zúčastnil za druhú stranu, kde prebiehali rokovania resp. hľadanie záujemcov v Českej
republike,
- sporné faktúry neobsahovali súpis vykonaných prác ani žiadne prílohy,
- ako dôkazy preukazujúce úhradu faktúr prostredníctvom čerpania úveru od tretej strany žalobca
predložilZmluvuoúvereč.82016zodňa10.08.2016napeňažnúsumu275.000,00euraZmluvuoúvere

č. 112016 zo dňa 14.11.2016 na peňažnú sumu 575.000,00 eur, uzatvorené medzi veriteľom TRATEC,
s.r.o. a žalobcom. Podľa predmetných zmlúv za úver sa považuje čiastka odoslaná veriteľom a pripísaná
priamo na účet majiteľa pohľadávky voči dlžníkovi. Správca dane v rámci MVI požiadal českú daňovú
správu o preverenie čísla účtu, na ktorý mali byť úhrady faktúr smerované. Zo zaslaných pohybov naúčte správca dane zistil, že na účte patriacom spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. v roku 2016 okrem
platieb od spoločnosti TRATEC, s.r.o. neboli prijaté žiadne iné platby. Všetky prijaté platby boli následne
vybraté z účtu v hotovosti. V roku 2017 až 2019 boli na účte iba poplatky za vedenie účtu. Z dôvodu, že

daňový subjekt TRATEC, s.r.o. je tohto času nekontaktný, daňové priznania nepodáva, nebolo možné
finančným úradom českej daňovej správy zistiť, za čo boli tieto peniaze vyplatené,
- pochybnosť o realizácii fakturovaných služieb vzbudila aj skutočnosť, že konateľom spoločnosti
TRATEC, s.r.o. bol konateľ žalobcu v období od 06.12.2016 do 05.01.2017 (personálne prepojené
osoby),

- v dodatkoch č. 1 a č. 2 k zmluve o koordinácii neboli uvedené dôvody, na základe ktorých došlo k zmene
výšky odmeny za činnosť koordinátora. Podľa Zmluvy o koordinácii odmena bola dohodnutá za činnosť
koordinátora. Koordinátor bol oprávnený žiadať náhradu hotových výdavkov. Navýšenie odmeny nebolo
žalobcom preukázané žiadnymi dokladmi,
- písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy o koordinácii je iba
všeobecné konštatovanie o realizovaní jednaní s potencionálnymi klientami bez uvedenia konkrétnych

faktov a nepreukázalo vykonanie fakturovaných služieb;

19. Žalovaný ako neopodstatnené vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že v zmluve o koordinácii sa síce
spomína predaj spoločnosti, avšak tento článok bol následne formou dodatkov zmenený a že, zmluvné
strany jasne deklarovali, že predaj spoločnosti, resp. obchodných podielov, nie je predmetom ich

zmluvného vzťahu.
20. Mal za to, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že koordinátor preveril existujúci stav spoločnosti,
že identifikoval nutné investície do spoločnosti, že jednal s odborne spôsobilým subjektom z odboru
geológie, stavebníctva a cenných komodít. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že koordinátor jednal s
tretími osobami z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti žalobcu, a to formou

priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný zdôraznil, že výzvy správcu dane počas
daňovej kontroly boli konkrétne a splniteľné.
21. Pokiaľ žalobca predložil v odvolacom konaní ako dôkaz Zmluvu o poskytnutí úveru, ktorá mala
byť uzavretá medzi žalobcom a prvým z odporučených záujemcov o investovanie, spoločnosťou MMG
Finance Group (Generáli Group) Morgan & Morgan (MMG Bank Corporation), žalovaný uviedol, že

zmluva je vypracovaná v anglickom a ruskom jazyku, pri predkladaní dôkazov má daňový subjekt
postupovať v súlade s § 5 ods. 1 Daňového poriadku, t. j., podania majú byť predkladané v
štátnom jazyku. Zároveň uviedol, že na internetovej adrese obchodného registra https://www.gov.uk/
govemment/organisations/companies-house nebolo možné dohľadať spoločnosť MMG Finance Group
(podľa názvu spoločnosti). Žalovaný skonštatoval, že zmluva bola vypracovaná dňa 29.06.2016 a nie je

známy dôvod, prečo ju žalobca nepredložil už v priebehu daňovej kontroly správcovi dane. Tiež uzavrel,
že samotná predložená zmluva však nepreukazuje uskutočnenie služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM,
s.r.o.. K predloženým cestovným lístkom ako dôkazom o vykonaných pracovných cestách do Prahy
v súvislosti s jednaniami s koordinátorom alebo záujemcami, žalovaný uviedol, že služobné cesty sa
preukazujú podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Predložené cestovné

lístky nie sú dôkazom pre správu daní.
22.Žalovanývsúvislostisnámietkoužalobcu,žesprávcadanevykonávalniektoréúkonypredčasnebez
toho, aby počkal na právoplatnosť rozhodnutí a z toho dôvodu považuje rozhodnutie za protizákonné,
poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak správca dane nedoručí
daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania

o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. Výklad žalobcu, že do dňa doručenia rozhodnutia
o predĺžení lehoty sa lehota považuje za predĺženú, nie je v súlade s Daňovým poriadkom. Podľa tohto
svojho výkladu žalobca pravdepodobne postupoval a preto rozhodnutie, o výroku ktorého mal vedomosť
od správcu dane, prevzal v posledných dňoch lehoty na uloženie. Žalovaný tak považoval námietky
žalobcu za neopodstatnené.

23. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný argumentoval, že v okamihu, kedy správca dane
spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní
preukázať, že služby skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach. Správca
dane neakceptoval formálne preukázanie splnenia povinnosti uvedenej v § 24 ods. 1 Daňového
poriadku, lebo za danej skutkovej situácie nemôže byť dôkazná povinnosť žalobcu splnená len formálne

predložením faktúr a konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože tieto služby
nepreukázal a preto ani nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach od dodávateľa REALITNÍ DŮM,
s.r.o. vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zdôraznil, že splnenie
formálnej stránky na uplatnenie daňového nákladu, vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou zpodmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané za daňové náklady, tieto doklady však musia
byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného v daňových dokladoch. Aby mohli
byť výdavky na daňové účely akceptované, je daňový subjekt povinný ich preukázať nielen po stránke

formálnej (vystavenými dokladmi), ale i po stránke obsahovej. Daňový doklad totiž sám o sebe ešte nie
je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňovník
preukázať aj inak.
24. Žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého náklady účtované daňovým
subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období nie sú daňovými nákladmi podľa § 2 písm. i) Daňového

poriadku v tom prípade, ak daňový subjekt, ktorý tieto náklady účtoval, ich vynaloženie nebol schopný
dostatočne preukázať.
II. Konanie pred správnym súdom
25. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“ alebo „správny súd“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, a

vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.
26. Podľa krajského súdu správca dane pri posudzovaní sporných výdavkov zobral do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré získal v priebehu výkonu daňovej kontroly - vyhodnotil znenie zmluvy o koordinácii,
jej dodatkov, faktúry, úhrady faktúr, informácie získané na základe MVI, informácie získané z činnosti
správcu dane pri výkone daňovej kontroly na inej dani u žalobcu.

27. Krajský súd podotkol, že žalobca v odvolaní, ako aj v žalobe, rozoberá slovo „potenciálny“ záujemca,
a to napriek skutočnosti, že v zmluve o koordinácii ani v dodatkoch slovo potenciálny nebolo použité.
28. Krajský súd konštatoval, že už zo samotného názvu zmluvy „Zmluva o koordinácii“ vyplýva, že by
mala byť uzatvorená na koordináciu niečoho (nejakého projektu a pod.) t. j. zosúladenie a usporiadanie
spolupráce medzi jednotlivými zložkami podľa určitého nastaveného pravidla tak, aby bol výsledok

spolupráce čo najefektívnejší. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že k naplneniu zmluvy o koordinácii
došlo - nepredložil žiadne štúdie vypracované koordinátorom o stave jeho majetku a o potrebe nutných
investícií do spoločnosti.
29. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane o tom, že je dosť neštandardné dohodnúť
uhrádzať odmenu len na základe vyhotovených faktúr, a to bez čiastkových súpisov a výkazov, ktoré by

preukazovali aspoň čiastočne poskytnuté služby.
30. Pokiaľ žalobca predložil kópie e-mailovej pošty medzi p. Natašou Malou, konateľkou žalobcu
a J.. T. X. (X. ) zo dňa 26.10.2016, 08.11.2016 a 09.11.2016, krajský súd (v zhode so správcom
dane) žalobcom predloženú e-mailovú komunikáciu nepovažuje za dôkaz o službách vykonaných
spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. pre žalobcu. Podľa krajského súdu z e-mailovej komunikácie nie

je možné posúdiť, v akom vzťahu bol daňový subjekt REALITNÍ DŮM s.r.o. k jednotlivým pisateľom e-
mailov. Tiež táto e-mailová komunikácia nepreukazuje, že spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. zabezpečila
vysokú kvalitu posúdenia majetku spoločnosti, tak ako to tvrdí žalobca.
31. Krajský súd poukázal na zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. nemala
zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku”, ktorý je aj

v Českej republike viazanou živnosťou. Podľa krajského súdu je otázne, či spoločnosť mohla vôbec
uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť bez odbornej spôsobilosti oceňovania majetku.
32. Poukázal na to, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne štúdie, t. j. výsledok práce
koordinátora, okrem zmluvy, faktúr vyhotovených na základe zmluvy a e-mailovej komunikácie, ktorá
nemala žiadnu dôkaznú vypovedaciu schopnosť o uskutočnených prácach v celkovej fakturovanej cene

247.099,00 eur.
33. Krajský súd poukázal na zistenia správcu dane, s ktorými sa stotožnil (pozri bod 18. tohto rozsudku).
34. Poukázal na to, že žalobcom predložené písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu zmluvy a jeho
plneniu zo dňa 17. augusta 2017 bolo vyhotovené na základe žiadosti žalobcu. Predkladateľ vyjadrenia
bola spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o.. Krajský súd opäť v zhode so správcom dane zastával názor, že je

neštandardné,abyodberateľpouplynutí10mesiacovposkončeníspoluprácežiadaldodávateľavtomto
prípade koordinátora, aby písomne potvrdil, že uskutočnil nejaké dohodnuté služby, za ktoré už mal
dávno zaplatené. Pochybnosti správcu dane o reálnosti vykonaných služieb vyššie uvedené vyjadrenie
koordinátora nevyvrátilo, naopak podľa krajského súdu ich ešte umocnilo, nakoľko je prezentované len
vo všeobecnej rovine a nedokazuje vykonanie predmetných služieb.

35.Krajskýsúdkonštatoval,žetvrdeniežalobcuotom,žepredmetomzmluvyokoordináciibolozaistenie
len potenciálnych investorov, z ktorých by na základe ďalších jednaní mohol vzísť investor, ktorý by
participoval na projekte svojou finančnou účasťou, sa nezakladá na pravde, pričom poukázal na znenie
zmluvy o koordinácii a jej dodatky. Taktiež považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že v zmluve sasíce v čl. 1 spomína predaj spoločnosti, avšak tento článok bol následne formou dodatkov zmenený a že
zmluvné strany jasne deklarovali, že predaj spoločnosti, resp. obchodných podielov, nie je predmetom
ich zmluvného vzťahu. Krajský súd poukázal na to, že tak v dodatku č. 1 zo dňa 10.októbra 2016 ako aj

v dodatku č. 2 zo dňa 02.11.2016 predmet dodatku znie: Koordinátor a Záujemca sa dohodli na úhrade
za zaistenie klienta so záujmom kúpy majetku spoločnosti Gemer-Can. s.r.o..
36. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly
správcovi dane doklady a písomnosti, potrebné k prevereniu uskutočnenia fakturovaných služieb
spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. - žalobca nepredložil dôkaz o tom, že koordinátor preveril existujúci

stav spoločnosti, identifikoval nutné investície do spoločnosti, že jednal s nejakým odborne spôsobilým
subjektom z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít; žalobca ďalej nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že koordinátor jednal s tretími osobami z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj
spoločnosti, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Pochybnosť o reálnom
poskytnutí služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. pre žalobcu na základe vyššie uvedených faktúr
vzbudzuje aj tá skutočnosť, že za tieto služby reálne neplatil žalobca ale spoločnosť TRATEC, s.r.o..

Žalobca nemal už finančné prostriedky ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd
zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzal z poskytnutých pôžičiek, resp.
neuhrádzal vôbec, čím mu vznikali vysoké záväzky.
37. Poukázal na to, že žalobca ku koncu zdaňovacieho obdobia (k 30.06.2017) vykázal na r. 123 výkazu
ÚčPOD1-01Súvahyneuhradenézáväzkyvovýške897.728,00eur.VočispoločnostiTRATEC,s.r.o.boli

podľa predloženej knihy záväzkov k 30.06.2017 vykázané záväzky za práce a služby, najmä za čerpanie
banských vôd, vo výške 405.036, 00 eur. Správca dane poukázaním na záväzky, ktoré žalobca vykázal
ku koncu kontrolovaného zdaňovacieho obdobie, zdôraznil skutočnosť, že je dosť nereálne, aby daňový
subjekt, ktorý nedisponuje finančnými prostriedkami, potrebnými na pokrytie bežných prevádzkových
výdavkov, uzatvoril zmluvu o koordinácii, na základe ktorej by bol ochotný zaplatiť koordinátorovi vyššiu

čiastkubeztoho,abydošloknaplneniupredmetuzmluvy.Krajskýsúdkonštatoval,ženazákladečinnosti
koordinátoražalobcanezískalžiadnehoinvestora,anezískalžiadnefinančnéprostriedky,ktorébymohol
použiť na realizáciu svojho zamýšľaného projektu.
38. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, o tom, že správca dane vykonával niektoré úkony predčasne bez toho
aby počkal na právoplatnosť rozhodnutí, na ktoré tieto úkony priamo nadväzovali krajský súd vyhodnotil

túto námietku za nedôvodnú, pričom poukázal na obsah administratívneho spisu, poukázal na priebeh
daňovej kontroly a jednotlivé úkony správcu dane.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
39. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť
z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.

g/ SSP) a z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný
súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, a zároveň zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.
40. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zopakoval skutkový stav veci a poukázal na závery správcu
dane, žalovaného a krajského súdu v napadnutých rozhodnutiach.
41. Sťažovateľ vzniesol predovšetkým námietky v procesnoprávnej rovine k priebehu daňovej kontroly,
ktoré v podstatnom kopírovali žalobnú argumentáciu. Uviedol, že daňová kontrola neprebehla v súlade

s daňovými predpismi, najmä mu nebolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole
a označiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Konkrétne sťažovateľ uviedol, že protokol mu
bol doručený dňa 10. júna 2019 s výzvou na vyjadrenie k zistenia uvedeným v protokole do 15
pracovných dní. Podotkol, že dňa 27. júna správcovi dane doručil splnomocnenie na zastupovanie
novo zvoleného zástupcu Z.. J. U.. Z dôvodu obsiahlosti a zložitosti problematiky podal Z.. U. dňa

01. júla 2019 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V tejto
súvislostisťažovateľuviedol,žesavtomčasesnažilzaistiťďalšídôkaz,atosvedeckúvýpoveďbývalého
konateľa spoločnosti REALITNÍ DUM, s.r.o. p. Milana Kuta. Žiadosti sťažovateľa na predĺženie lehoty
správca dane nevyhovel, pričom ju označil za účelovú, keďže p. U. sťažovateľa už zastupoval skôr,
bol splnomocnený aj na nahliadnutie do spisu, súčasťou ktorého už bol protokol. V nadväznosti na

uvedené sťažovateľ konštatoval, že prišiel o možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a
označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (novú svedeckú výpoveď). K predmetnej svedeckej výpovedi
sťažovateľ uviedol, že ak by v rámci daňovej kontroly bola p. Kutovi výpoveď umožnená, rozptýlilo by
to pochybnosti správcu dane o plnení vyplývajúceho zo zmluvy o kooperácií. Sťažovateľ zdôraznil, žedobromyseľne očakával, že správca dane túto lehotu predĺži. Správca dane tak neučinil, túto lehotu
navyše od počiatku stanovil v minimálnej dĺžke stanovenej zákonom a tiež o žiadosti o predĺženie
lehoty do vydania prvostupňového rozhodnutia ani právoplatne nerozhodol. Sťažovateľ mal za to, že

nie je možné, aby správca dane nerozhodol o predĺžení lehoty podľa §46 ods. 8 Daňového poriadku s
tým, že rozhodne vo veci samej podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Sťažovateľ poukázal na to, že
správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 09. júla 2019, ale rozhodnutie o žiadosti o predĺženie
lehoty nadobudlo právoplatnosť až jej doručením sťažovateľovi dňa 25. júla 2019. Správca dane tak
rozhodol o vyrubení dane skôr ako právoplatne rozhodol o žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty k

vyjadreniu sa k protokolu. Sťažovateľ mal za to, že taký postup je v rozpore s Daňovým poriadkom,
pričom žiadosť o predĺženie lehoty zo dňa 01. júla 2019 sťažovateľ považoval za opodstatnenú - daná
situácia si vyžadovala spoluprácu odborníka, ktorý z dôvodu krátkych lehôt stanovených správcom dane
požiadal o jej predĺženie. Poukázal na to, že 15 dňová lehota bola podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku
zákonne minimálne možná. Sťažovateľ označil postup správcu dane v rozpore s § 3 ods. 2 Daňového
poriadku, keďže správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom.

42. Tým, že správca dane nakoniec neprihliadol na vyjadrenie sťažovateľa k protokolu, v ktorom
navrhoval nový dôkaz - svedeckú výpoveď p. Kuta, bola sťažovateľovi odňatá možnosť ochrany jeho
práv. Podľa sťažovateľa tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom zistenie
skutkového stavu bolo vo svetle možnosti tejto svedeckej výpovede nedostačujúce na riadne posúdenie

veci. Sťažovateľ namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku nehodnotil (právne ignoroval)
namietaný postup správcu dane.
43. Sťažovateľ mal ďalej za to, že správca dane porušil § 68 ods. 2 Daňového poriadku, pretože
sťažovateľ podal žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu, preto nepovažuje žiadnu zo
zákonných podmienok na vydanie rozhodnutia za splnenú.

44. Sťažovateľ ďalej vyslovil názor, že napadnutý rozsudok neobsahuje samostatné posúdenie, krajský
súd sa uspokojil s právnym hodnotením skutkového stavu správcom dane a žalovaným. Sťažovateľ
namietal, že krajský súd len odkázal na argumentáciu správnych orgánov a z uvedeného dôvodu
považujesťažovateľnapadnutýrozsudokzanesprávneprávneposúdenieveciazároveňhopovažujeza
nepreskúmateľný. Namietal absenciu riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

45. Sťažovateľ zdôrazňoval, že preukázal opodstatnenosť (a daňovú uznateľnosť) nákladov
fakturovaných spoločnosťou REALITNÍ DUM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii. Podľa sťažovateľa
krajský súd nesprávne právne posúdil vznik povinnosti sťažovateľa k úhrade fakturovaných nákladov,
t.j. vrátane daňovej uznateľnosti týchto nákladov, tiež nesprávne právne posúdil dôkazy preukazujúce
plnenie spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Podľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok špekulatívny a

krajský súd nijak právne nehodnotil (t. j. nesubsumoval nemožnosť daňového uznania fakturovaných
nákladov pod právnu normu), krajský súd nesprávne právne posúdil zmluvu o koordinácii, možnosť jej
uzatvorenia zo strany REALITNÍ DŮM, s.r.o. a možnosť plnenia povinností sťažovateľa prostredníctvom
úveru zo strany TRATEC, s.r.o..
46. Sťažovateľ k nesprávnemu právnemu posúdeniu vzniku povinnosti sťažovateľa hradiť odmenu

koordinátora predniesol argumentáciu, podľa ktorej zo zmluvy o koordinácii nevyplývalo a ani úmyslom
zmluvných strán nebolo, aby odmena alebo hradené náklady boli podmienené zaistením skutočného
financovania sťažovateľa alebo zaistením vstupu tretej osoby do spoločnosti. Spoločnosť REALITNÍ
DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii mala zaisťovať len príležitosť (úsilie) k takému zaisteniu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že zmluva o koordinácii bola uzatvorená podľa českého práva, podľa § 1746

ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníku, podľa ktorého si strany môžu uzatvoriť aj takú
zmluvu, ktorá nie je zvlášť ako typ zmluvy upravená. Najbližšou právnou úpravou k zmluve o koordinácii
jepodľasťažovateľapríkaznázmluvapodľa§2430Občánskehozákonníku,predmetomktorejječinnosť
príkazníka smerujúca k obstaraniu určitej záležitosti príkazcu, nie výsledok takejto činnosti. Výsledok
príkazom sledovaný je síce príkazcovým cieľom, nie však predmetom príkaznej zmluvy. Sťažovateľ

mal za to, že podľa zmluvy o koordinácii bol povinný hradiť odmenu bez ohľadu na to, či sťažovateľ
uzavrel akúkoľvek zmluvu alebo si obstaral akékoľvek financovanie na základe kooperácie spoločnosti
REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii. Podľa sťažovateľa zo zmluvy o koordinácii ani zo
zákona nevyplývajú závery krajského súdu, ako aj správcu dane a žalovaného, podľa ktorých za účelom
preukázania oprávnene vyplatenej odmeny podľa zmluvy o koordinácii mala spoločnosť REALITNÍ

DŮM, s.r.o. vypracovať akýkoľvek (písomný) výstup hodnotenia či zaistiť samotné financovanie. Podľa
sťažovateľa žiadny výstup nemal byť nikdy vypracovaný, jednalo sa o vnútorné posúdenie spoločnosti
REALITNÍ DŮM, s.r.o., aby táto mohla prilákať (akoukoľvek formou, nie nutne akýmsi písomným
posudkom) investorov k sťažovateľovi a aby sama spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. mala informácieo sťažovateľovi pre týchto potenciálnych investorov. Sťažovateľ vyčítal krajskému súdu, že zmluvu o
koordinácii posudzoval podľa jej názvu a nie obsahu. Krajský súd podľa sťažovateľa podsúva, že pokiaľ
zmluvaokoordináciineobsahovalaslovo„potenciálny“,odmenazasprostredkovateľskúčinnosťbymala

podľa súdu vzniknúť až zaistením investície. Podľa sťažovateľa táto povinnosť zo zmluvy o koordinácii
neplynie a tento výklad je v rozpore so samotnou zmluvou o koordinácii a aj vôľou strán. Sťažovateľ
považoval za irelevantné aj úvahy krajského súdu nad pojmom „kooperácia“ uvedený v hlavičke zmluvy
o kooperácii, keďže dôležitý je obsah zmluvy a nie jej názov.
47. Sťažovateľ ďalej predniesol argumentáciu k neprávnemu právnemu posúdeniu e-mailovej

komunikácie Uviedol, že krajský súd neuviedol, z akého dôvodu nepovažuje sťažovateľom predloženú
komunikáciu za dostatočnú pre preukázanie plnenia zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Podľa
sťažovateľa je celkom zrejmé, že samotná komunikácia (už) medzi sťažovateľom a potenciálnymi
investormi preukazuje, že k plneniu zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o
koordinácii muselo dôjsť, pretože bez toho by ku komunikácii medzi sťažovateľom a potenciálnymi
investormi nedošlo. Uviedol, že keďže nebol účastníkom (prvej) komunikácie medzi koordinátorom

(REALITNÍ DŮM, s.r.o.) a investormi, z povahy veci, takú komunikáciu doložiť nemohol.
48. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie krajským súdom, ktorý konštatoval, že spoločnosť
REALITNÍ DŮM, s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj
nehnuteľného majetku“ a preto je podľa krajského súdu otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na
tak odbornú činnosť bez odbornej spôsobilosti oceňovania majetku. Sťažovateľ uviedol, že zmluva o

koordinácii bola uzatvorená podľa českého občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že uplatňovanie
súkromného práva je nezávislé na uplatňovaní práva verejného. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že
ak niekto tvrdí, že je držiteľom koncesovanej živnosti, hoci ním nie je, nebude to mať vplyv na platnosť
zmluvy, a teda platí, aj keď sa určitá osoba zaväzuje vykonať určitú činnosť , na ktorú nemá príslušné
oprávnenie, ak taká osoba vykonáva túto činnosť bez príslušného (živnostenského) oprávnenia, môže

sa dopúšťať priestupku, ale chýbajúce oprávnenie nemá vplyv na platnosť zmluvy. S ohľadom na vyššie
uvedené mal sťažovateľ za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný.
49. Pokiaľ krajský súd vzniesol pochybnosť nad tým, že plnenie spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.
nehradil priamo sťažovateľ, ale spoločnosť TRATEC, s.r.o., podľa sťažovateľa nie je zrejmé, akého

porušenia zákonných povinností sa mal sťažovateľ dopustiť. Keďže v danú dobu nedisponoval
dostatočnými prostriedkami hradiť odmenu podľa zmluvy o koordinácii, zaistil si úver zo strany
spoločnosti TRATEC, s.r.o.. Úver bol poskytnutý v súvislosti s úhradou odmeny spoločnosti REALITNÍ
DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii. Podľa sťažovateľa je prirodzené, že prostriedky boli hradené
priamo spoločnosťou TRATEC, s.r.o. v prospech spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. a nie dvoma

prevodmi skrz sťažovateľa.
50. Sťažovateľ na záver poukázal na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a to
najmä z dôvodu, že krajský súd vyslovil:
- že považuje za „neštandardné“ dohodnúť si uhrádzanie odmeny podľa zmluvy o koordinácii len na
základe vyhotovených faktúr bez čiastkových súpisov a výkazov (bod. 69 napadnutého rozsudku),

- či spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. vôbec mohla poskytnúť plnenie podľa zmluvy o koordinácii (bod
71 napadnutého rozsudku), - podľa sťažovateľa krajský súd nijak právne nekvalifikuje prečo nie,
-žeje„neštandardné“,abyodberateľpouplynutí10mesiacovposkončeníspoluprácežiadaldodávateľa
o písomné potvrdenie poskytnutia dohodnutých služieb (bod 72 napadnutého rozsudku),
- že pochybnosť nad reálnym poskytnutím služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. vzbudzuje aj to,

že za sťažovateľa odplatu hradila spoločnosť TRATEC, s.r.o. (bod 73 napadnutého rozsudku);
Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, akú relevanciu k veci majú tieto skutočnosti, resp., z akého dôvodu
mohla byť na základe uvedeného sťažovateľovi vyrubená daň z príjmu.
51.Žalovanývovyjadreníkukasačnejsťažnostipoukázal,o.i.,nato,žesťažovateľnepredložilsprávcovi
dane žiadny výstup vypracovaný koordinátorom o stave majetku a hlavne o potrebe nutných investícii

vzhľadom k zámeru podnikania. Konštatovanie sťažovateľa, že preukázanie rozsahu vykonaných prác
je založené na vzájomnej dôvere medzi zmluvnými stranami neobstojí v prípade, keď sťažovateľ
zahrnul faktúry za služby do daňových výdavkov, ktorými znížil základ dane z príjmov právnickej
osoby. Sťažovateľ podľa žalovaného nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania preverovaných faktúr do
daňových výdavkov. Nepredložil dôkazy o tom, že koordinátor preveril existujúci sta spoločnosti, že

identifikoval nutné investície do spoločnosti, že jednal z odborne spôsobilým subjektom z odboru
geológie, stavebníctva a cenných komodít. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že koordinátor jednal z
tretími osobami z dôvodu získania finančných príspevkov pre rozvoj spoločnosti, a to formou priameho
predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Podľa žalovaného sťažovateľ tak neuniesol svoje dôkaznébremeno, pretože deklarované služby nepreukázal a tiež nepreukázal, že služby od spoločnosti
REALITNÍDŮM,s.r.o.vynaložilnadosiahnutie,zabezpečeniaaudržaniezdaniteľnýchpríjmov.Žalovaný
dospel k záveru, že podaná kasačná sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená a navrhol, aby kasačný

súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.
52. Prejednávaná vec bola dňa 02.02.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/12/2023.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
53. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie

a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie
je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.
54. Kľúčovými právnymi otázkami v prejednávanej veci boli otázky: 1) či bol postup správcu dane,

týkajúci sa nevyhovenia žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole a postup pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia v súlade s Daňovým poriadkom, 2) či
sťažovateľ v daňovom konaní preukázal splnenie podmienok pre uznanie sporných výdavkov (úhrad na
základe zmluvy o koordinácii) ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov.
55. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
56. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka

podľa § 6 ods. 11...“
57. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov: „Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané....“
58. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v rozhodnom znení: „Daňový subjekt preukazuje a)

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
59. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku v rozhodnom znení: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom

dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.“
60. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku v rozhodnom znení: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,

svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o
určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“
61. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku v rozhodnom znení: „Zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;

protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1)
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu

ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.“62. Podľa § 68 ods.2 písm. c) Daňového poriadku v rozhodnom znení: „Správca dane vydá rozhodnutie
do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový
subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o

tejto skutočnosti spíše úradný záznam.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
K námietkam sťažovateľa vzneseným v procesnoprávnej rovine
63. Sťažovateľ mal za to, že daňová kontrola neprebehla v súlade s daňovými predpismi, najmä mu
nebolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť ďalšie dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia. Ďalej namietal, že správca dane rozhodol o vyrubení dane skôr ako právoplatne rozhodol
o žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Tiež
namietal, že správca dane porušil § 68 ods. 2 Daňového poriadku, pretože sťažovateľ podal žiadosť o
predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu, preto v dôsledku tejto skutočnosti, nepovažuje žiadnu zo
zákonných podmienok na vydanie rozhodnutia za splnenú.
64. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že splnomocnenej zástupkyni sťažovateľa bol dňa 10.

júna 2019 doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorej
určilsprávcadanelehotu15pracovnýchdnínapodaniepísomnéhovyjadreniasakprotokolu,označenie
dôkazov, ktoré sťažovateľ nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a na predloženie listinných
dôkazov. Kasačný súd konštatuje, že lehota bola určená v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku v
rozhodnom znení. Určená lehota uplynula dňa 01.07.2019. Sťažovateľ v lehote určenej správcom dane

vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole nepodal.
65. Ďalej je podľa úradného záznamu č. 101363675/2019 zrejmé, že dňa 05. júna 2019 bolo na základe
žiadosti sťažovateľa umožnené nazretie do spisu súvisiaceho s výkonom daňovej kontroly u sťažovateľa
splnomocnenému zástupcovi p. J. U.. Podľa úradného záznamu si splnomocnený zástupca vyhotovil
fotokópie vlastným technickým zariadením, o. i., aj protokolu.

66. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole zo dňa 28. júna 2019, ktorá bola podaná v posledný deň lehoty na vyjadrenie
dňa 01. júla 2019. Splnomocnený zástupca sťažovateľa p. Z.. J. U., o. i., uviedol, že dňa 27. júna 2019
ho sťažovateľ splnomocnil k zastupovaniu v predmetnej veci a lehota na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole uplynie dňa 01. júla 2019. Splnomocnený zástupca apeloval na správcu dane,

že v takejto krátkej lehote nie je možné dostatočne podrobne preštudovať zistenia uvedené v protokole,
ďalším dôvodom bola pracovná zaneprázdnenosť splnomocneného zástupcu.
67. Podľa úradného záznamu č. 101608586/2019 zo dňa 02. júla 2019 správca dane dôvody uvedené
splnomocneným zástupcom v žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole posúdil ako neopodstatnené, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ splnomocnil p. Z..

U. na nazretie do spisu, v spise sa už nachádzal aj protokol, ktorého fotokópiu si splnomocnený zástupca
vyhotovil a mal ho tak dispozícii 5 dní pred jeho prevzatím a začatím plynutia 15 dňovej lehoty určenej
vo výzve. Správca dane žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k zisteniam
uvedeným v protokole nevyhovel. Správca dane zároveň v predmetnom úradnom zázname konštatoval,
že sťažovateľ v lehote určenej správcom dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole nepodal.

68.Správcadanevydalrozhodnutieč.101651022/2019zodňa08.júla2019,nazákladektoréhožiadosti
o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyhovel. Uvedené rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené dňa 25. júla 2019.
69. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.07.2019 o vyrubení rozdielu dane
v sume 24.233,48 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od

01.07.2016 do 30.06.2017. Uvedené rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené dňa 25. júla 2019.
70. Sťažovateľ podal dňa 11. júla 2019 (10 dní po lehote) vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným protokole.
Správca dane vydal Oznámenie o bezpredmetnosti podania - vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole zo dňa 06. augusta 2019, s odôvodnením, že žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole nebolo vyhovené, o čom správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 08.

júla 2019 a následne bolo správcom dane vydané prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane
zo dňa 09. júla 2019, voči ktorému sa sťažovateľ môže odvolať do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
71. Kasačný súd po oboznámení sa s administratívnym spisom konštatuje, že v rámci postupu správcu
dane, týkajúci sa nevyhovenia žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole a postupu správcu dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia nezistil

nezákonnosť, resp. nesúlad s Daňovým poriadkom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci daňového konania podal
žiadosť o predĺženie lehoty k zisteniam uvedeným v protokole, kasačný súd upriamuje pozornosť
na skutočnosť, že správca dane nebol žiadnym spôsobom viazaný vyhovieť predmetnej žiadosti
sťažovateľa a zároveň podanie žiadosti nemá odkladný účinok. Ak sťažovateľ tvrdil, že dokiaľ správcadane nerozhodol o podanej žiadosti o predĺženie lehoty považuje sa lehota za predĺženú, uvedený záver
nemá oporu v Daňovom poriadku. Podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane nedoručí
daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania

o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. V danom prípade sťažovateľ žiadosť o predĺženie
lehoty podal dňa 01. júla 2019 a rozhodnutie o jej nepredĺžení mu bolo doručené dňa 25. júla 2019, tzn. v
lehote do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty. Zároveň kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na §28 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie
sú prípustné opravné prostriedky.

72. Pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený, že uvedená žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia
k zisteniam uvedeným v protokole bola opodstatnená a v dôsledku jej nevyhovenia bol dotknutý na
svojich právach, kasačný súd argumentuje, že sťažovateľovi bol doručený protokol spolu s výzvou na
vyjadrenie dňa 10. júna 2019, splnomocnený zástupca požiadal o predĺženie lehoty v posledný možný
deň na vyjadrenie sa k protokolu dňa 01. júla 2019, pričom splnomocnený zástupca mal preukázateľne k
dispozícii protokol 5 dní pred jeho prevzatím, t.j. dňa 05. júna 2019, keď bol nahliadať do spisu o daňovej

kontrole u sťažovateľa, a tiež preukázateľne si vyhotovil fotokópiu, o.i., aj protokolu a ďalších podkladov
z daňovej kontroly. Sťažovateľ, resp. jeho splnomocnený zástupca mal tak k dispozícii protokol skôr
ako začala plynúť lehota určená správcom dane na vyjadrenie sa k protokolu. Pokiaľ splnomocnený
zástupca argumentoval, že prípad bol zložitý a poukazoval na svoju pracovnú zaneprázdnenosť kasačný
súd v zhode so správcom dane uzatvára, že nejde o okolnosti hodné osobitného zreteľa. Bolo na

sťažovateľovi, aby splnomocnil zástupcu v čo najkratšom možnom čase od doručenia protokolu a
tiež, aby splnomocnil zástupcu, ktorý by bol schopný podať vyjadrenie k protokolu riadne a včas.
Jednotlivé uskutočnené kroky sťažovateľa /splnomocnenie zástupcu pár dní pred koncom lehoty na
podanie vyjadrenia (27. júna 2019), tvrdenie, že splnomocnený zástupca sa pri vyhotovovaní fotokópie
s protokolom neoboznámil (05. júna 2019), podanie žiadosti o predĺženie lehoty v posledný deň na

vyjadrenie sa k protokolu (01. júla 2019)/ sa javia kasačnému súdu ako obštrukčné, resp. v zhode so
správcom dane ich možno označiť za účelové. Sťažovateľ tak prišiel o možnosť vyjadriť sa k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v dôsledku vlastnej nedôslednosti,
nie v dôsledku pochybenia správcu dane.
73. Sťažovateľ ďalej namietal, že predmetná žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole bola oprávnená aj z dôvodu, že sa v tom čase snažil zaistiť ďalší dôkaz, a to
svedeckú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. p. Milana Kuta. Kasačný súd v
tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ navrhol vypočuť svedka prvý krát vo vyjadrení
k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré podal 10 dní po lehote na podanie vyjadrenia (11. júla 2019).
Z uvedeného dôvodu správca dane bol oprávnený na uvedenú žiadosť nereflektovať. Kasačný súd sa

podrobne oboznámil s administratívnym spisom a nenašiel v ňom zmienku o tom, že by sťažovateľ
navrhoval vypočuť svedka v rámci daňovej kontroly, resp. pred vydaním protokolu. Zároveň kasačný
súd poukazuje na to, že v rámci (neskoro podaného) vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole
sťažovateľ dostatočne neozrejmil, prečo predmetnú výpoveď nenavrhol vykonať skôr, pokiaľ mal za
to, že je v konaní kľúčová. Kasačný súd tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ si sťažil procesnú

situáciu v dôsledku vlastnej nečinnosti či nedôslednosti, resp. tým, že sa spoliehal na vyhovenie žiadosti
o predĺženie lehoty, na ktoré nemal právny nárok. Uvedenú námietku sťažovateľa tak kasačný súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.
74. Ďalej sťažovateľ namietal, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 09. júla 2019,
ale rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty nadobudlo právoplatnosť až jej doručením

dňa 25. júla 2019. Sťažovateľ argumentoval, že správca dane tak rozhodol o vyrubení dane skôr
ako právoplatne rozhodol o žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole. Kasačný súd opakovane poukazuje na to, že správca dane vydal rozhodnutie č.
101651022/2019 dňa 08. júla 2019, na základe ktorého žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole nevyhovel a až následne vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.

júla 2019, ktorým sťažovateľovi vyrubil rozdiel dane v sume 24.233,48 eur na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017. Obe rozhodnutia si
sťažovateľ prevzal dňa 25. júla 2019. Kasačný súd má za to, že správca dane bol oprávnený vydať
prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane aj v tom prípade, ak ešte nebolo doručené (hoci už
bolo vydané) rozhodnutie o nevyhovení žiadosti na predĺženie lehoty. Kasačný súd poukazuje najmä

na § 28 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie
sú prípustné opravné prostriedky. Sťažovateľ sa tak nemal možnosť proti rozhodnutiu správcu dane o
nevyhovenížiadostinapredĺženielehotybrániť,resp.hožiadnymspôsobomovplyvniť.Samotnážiadosť
o predĺženie lehoty so sebou neprináša povinnosť správcu dane jej vyhovieť a tiež takáto žiadosť nemáodkladný účinok. Navyše správca dane odôvodnil vydanie prvostupňového rozhodnutia v uvedenej
lehote plynutím zákonných lehôt na jeho vydanie rozhodnutia - správca dane bol tak naopak povinný
v súlade s Daňovým poriadkom vo veci vydať rozhodnutie v stanovenej lehote. Námietku sťažovateľa

kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
75. Sťažovateľ ďalej namietal, že správca dane porušil § 68 ods. 2 Daňového poriadku, pretože
sťažovateľ podal žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu, preto nepovažuje žiadnu zo
zákonných podmienok na vydanie rozhodnutia za splnenú. Kasačný súd poukazuje na § 68 ods.2 písm.
c) Daňového poriadku v rozhodnom znení, podľa ktorého: „Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní

od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt
nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto
skutočnosti spíše úradný záznam.“ Kasačný súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádza
úradný záznam č. 101608586/2019 zo dňa 02. júla 2019, v rámci ktorého správca dane konštatuje, že
sťažovateľ v lehote určenej správcom dane nepodal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, t. j.
správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam, tak ako to predpokladá Daňový poriadok v § 68

ods. 2 písm. c). Kasačný súd uzatvára, že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 68
ods. 2 písm. c) Daňového poriadku. Podanie žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu,
ako kasačný súd už vyššie uviedol, nemá odkladný účinok, a teda podanie žiadosti nepredstavuje
prekážku pre vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku. Námietku sťažovateľa kasačný
súd považuje za nedôvodnú.

76. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku nehodnotil (právne ignoroval)
namietaný postup správcu dane. Kasačný súd poukazuje na to, že krajský súd sa v napadnutom
rozsudku v bode 74 zaoberá žalobnými námietkami vznesenými v procesnoprávnej rovine, pričom
krajský súd v zásade poukázal na závery správcu dane a žalovaného, s ktorými sa stotožnil.
K preukázaniu splnenia podmienok pre uznanie sporných výdavkov (úhrad na základe zmluvy o

koordinácii) ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov
Všeobecné východiská
77. Kasačný súd dáva do pozornosti, že na proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových
povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z
príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Keďže procesný režim a postup príslušných

orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné, možno v tomto rozsahu uplatňovať spoločné
procesné daňové zásady a judikatórne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového
poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov) neupravuje inak.
78. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní
zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových

výdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27.
septembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom
nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk
1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49
a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod

R 6/2020).
79. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní

dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procesedokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).
80.Pokiaľideohmotnoprávneposúdenieveciauznateľnosťdaňovýchvýdavkov,všeobecnépodmienky
daňovej uznateľnosti výdavkov vyplývajú z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Tieto možno
v zmysle rozhodovacej činnosti kasačného súdu zhrnúť tak, že tieto výdavky musia splniť (i) podmienku
vecnosti, (ii) podmienku preukázateľnosti vynaloženia, (iii) podmienku zaúčtovania a (iv) podmienku

rozsahu (daňový výdavok musí byť uplatnený iba vo výške ustanovenej zákonom) (napr. rozsudky NSS
SR sp. zn. 8Sžfk/32/2021 zo dňa 28.04.2023 a sp. zn. 10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022). Len v
prípade, ak sú splnené tieto zákonné podmienky, výdavky sa uznajú za daňové výdavky.
81. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom

materiálna existencia výdavku. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol
výdavok aj riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii.
82. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal
(listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových
výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). Daňové

doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo
preukázané že k prijatiu tovaru (služby) deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci
dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžfk
45/2015 zo dňa 26. januára 2017, sp. zn. 5 Sžf 60/2015 zo dňa 28. februára 2017).
83. Kasačný súd v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov

(nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k
preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované
k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú
objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť.
Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané.

84. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako
výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, musí byť takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie
zákonných podmienok nie je viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne
deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ.
85. Dôvodom neuznania sporných výdavkov uplatnených sťažovateľom podľa zmluvy o koordinácii v

prejednávanej veci bola práve skutočnosť, že správca dane spochybnil existenciu služieb uvedených
na sporných faktúrach a sťažovateľ svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal. Kasačný súd v zhode
s názorom krajského súdu konštatuje, že z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní
vyplýva, že sťažovateľ spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré
deklaroval v daňovom priznaní na základe sporných faktúr, možno považovať za výdavky podľa §

2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným
bremenom sťažovateľa v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Sťažovateľ ako daňový subjekt v danej
veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia uplatnených nákladov do
daňových výdavkov.
86. Podľa sťažovateľa zo zmluvy o koordinácii nevyplývalo a ani úmyslom strán nebolo, aby

odmena alebo hradené náklady boli podmienené zaistením skutočného financovania sťažovateľa alebo
zaistením vstupu tretej osoby do spoločnosti. Spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o
koordinácii mala podľa sťažovateľa zaisťovať len príležitosť (úsilie) k takému zaisteniu. Sťažovateľ
argumentoval, že zmluva o koordinácii bola obsahovo najbližšie príkaznej zmluve podľa českej právnej
úpravy. Kasačný súd k predmetnej námietke poukazuje na Dodatok č. 1 k zmluve o koordinácii zo dňa

10.10.2016 a Dodatok č. 2 k zmluve o koordinácii zo dňa 02.11.2016, podľa ktorých bola dohodnutá
odmena pre koordinátora, ktorý zaistil klienta pre sťažovateľa, teda nešlo o jednanie o možnosti vstupu
osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov alebo ako sťažovateľ tvrdí len o úsilie
k zaisteniu. Aj keď sa sťažovateľ snaží argumentáciou kasačný súd presvedčiť, že koordinátor nemalžiadnu povinnosť ani záväzok dosiahnuť akýkoľvek výsledok, zo zmluvy o koordinácii a najmä jej
dodatkov, tvrdené nevyplýva.
87. Navyše podľa zmluvy o koordinácii mala spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. posúdiť majetok

sťažovateľa ako nehnuteľného tak aj hnuteľného vzhľadom k stavu spoločnosti sťažovateľa. V tejto
súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz,
že by k takejto službe zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. došlo. Sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti argumentuje, že žiadny výstup nemal byť nikdy vypracovaný, jednalo sa len o akési vnútorné
posúdenie veci zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., aby táto mohla prilákať (akoukoľvek

formou, nie nutne akýmsi písomným posudkom) investorov k sťažovateľovi a aby sama spoločnosť
REALITNÍ DŮM, s.r.o. mala informácie o sťažovateľovi pre týchto potenciálnych investorov. Kasačný súd
v nadväznosti na prednesenú kasačnú námietku sťažovateľa poukazuje na peňažnú hodnotu služieb od
spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., ktoré spolu podľa sporných faktúr predstavovali sumu 247.099,00
eur. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že podľa zmluvy o koordinácii bol povinný hradiť odmenu v predmetnej
výške bez ohľadu na to, či spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. dosiahla nejaký výsledok alebo predložila

nejaký podklad, je otázne ako sťažovateľ mienil vynaložené výdavky preukázať. Ak sa sťažovateľ
rozhodol uhrádzať odmeny spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. na základe vnútorných činností tejto
spoločnosti, resp. na základe vynaloženia úsilia spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. bez akéhokoľvek
výstupu, mal mať na zreteli skutočnosť, že tieto výdavky ako daňový subjekt bude musieť eventuálne
v budúcnosti vedieť pred správcom dane preukázať. Práve vzhľadom k charakteru fakturovaných

služieb bol sťažovateľ ako daňový subjekt povinný o to viac dbať na to, aby si priebežne zabezpečoval
konkrétne a relevantné podklady, materiály, výstupy, výkazy, dôkazy, listiny, svedecké výpovede resp.
akékoľvekinédôkazyapodklady,ktorébyvýdavkyzatakabstraktne(sťažovateľom)formulovanéslužby
jednoznačne preukazovali. Kasačný súd zdôrazňuje, že sporné faktúry neobsahovali ani len základný
súpis vykonaných prác, faktúry neobsahovali žiadne prílohy.

88. Sťažovateľ namietal, že predložil e-mailovú komunikáciu, ktorá podľa jeho názoru preukazuje
plnenia zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Kasačný súd poukazuje na predloženú e-mailovú
komunikáciubývalejkonateľkyžalobcup.NatašeMalejspánomJ..T.X.(X.)zoktóbraanovembra2016,
ktorá má podľa sťažovateľa preukázať komunikáciu sťažovateľa ohľadne možného vstupu spoločnosti
KGHM do projektu. Žalovaný, správca dane a krajský súd zastávajú názor, že z predloženej komunikácie

nie je zrejmé, kto je T. X. a koho vlastne zastupoval. Dôkaz preto považovali za neopodstatnený. K
e-mailu zo dňa 28.09.2016 - komunikácia sťažovateľa so spoločnosťou LEMON INVEST, s.r.o. (bez
uvedenia mena, kto za spoločnosť LEMON INVEST, s.r.o. komunikoval), správca dane, žalovaný a
krajský súd taktiež uviedli, že predmetná e-mailová komunikácia nie je dôkazom, ktorý by preukázal
služby fakturované spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Podľa sťažovateľa naopak je celkom zrejmé,

že samotná komunikácia (už) medzi sťažovateľom a potenciálnymi investormi preukazuje, že k plneniu
spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii muselo dôjsť, pretože bez toho by sa
ku komunikácii medzi sťažovateľom a potenciálnymi investormi nedošlo. Kasačný súd v zhode so
správcom dane, žalovaným a krajským súdom konštatuje, že predložená e-mailová komunikácia bola
dostatočne spochybnená ako dôkaz v daňovom konaní, najmä preto, že sa nepreukázal akýkoľvek

súvis obsahu komunikácie medzi sťažovateľom a pisateľmi e-mailov s činnosťou spoločnosti REALITNÍ
DŮM, s.r.o.. Sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, okrem vlastného tvrdenia, o tom, že ku komunikácii
medzi konateľkou spoločnosti p. Natašou Malou a spoločnosťou KGHM a LEMON INVEST, s.r.o. došlo
v dôsledku činnosti spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom e-
mailovejkomunikáciezároveňuvádza,žespoločnosťREALITNÍDŮM,s.r.o.nebolaanilenrazzmienená

v žiadnej z e-mailových komunikácii. Zároveň obsah e-mailov bol rôzneho charakteru, vytrhnutý z
kontextu, bez bližšieho ozrejmenia zo strany sťažovateľa ako uvedený obsah má konkrétne súvisieť s
činnosťou spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Viaceré e-maily sa týkajú informácií o ťažobnej činnosti
sťažovateľa a žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom zmluvy o koordinácii. Ďalej z obsahu
niektorých e-mailov vyplýva, že (zrejme) potenciálny klient má záujem o základné informácie od

konateľky sťažovateľa (napr. e-mailová komunikácia z p. J.. T. X. zo dňa 08.11.2016, ktorý sa dopytuje:
„Aká je ponuka? Predaj projektu? Akú sú podmienky obchodu? Cena?“...). Na tomto mieste kasačný
súd zdôrazňuje, že uvedené informácie podľa zmluvy o koordinácii mali byť poskytnuté potenciálnemu
klientovi zo strany koordinátora za čo sťažovateľ uhradil sporné faktúry. Ostáva otázne, prečo tieto
informácie potenciálny klient nemal už k dispozícii od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. a dopytoval

ich od sťažovateľa. Kasačný súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že ak sťažovateľ mienil
uhradiť spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. odmeny v relatívne vysokej sume za sprostredkovanie e-
mailovej komunikácie (rôzneho charakteru) s potenciálnymi klientmi, bolo nevyhnutné, aby si sťažovateľ
zaobstaral dostatok relevantných podkladov pre preukázanie ako obsah a výsledky dohôd podľa e-mailovej komunikácie konkrétne súviseli s vykonaním služieb od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o..
Bolo na sťažovateľovi, aby v čase vykonávania služieb apeloval na koordinátora na doloženie podkladov
za úkony a služby, ktoré priebežne vykonával, aby v prípade daňovej kontroly tieto sťažovateľ vedel

správcovi dane predložiť a hodnoverne tak preukázať splnenie podmienok pre uznanie výdavkov (úhrad
na základe zmluvy o koordinácii) ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov. Kasačný súd
po podrobnom oboznámení sa s predloženou e-mailovou komunikáciou založenou v administratívnom
spise dospel k záveru, že uvedený dôkaz nemá potenciál preukázať oprávnenosť zaradenia uplatnených
výdavkov za služby od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. do daňových výdavkov sťažovateľa podľa

zákona o dani z príjmov.
89. Kasačný súd v administratívnom spise identifikoval v zásade len dva konkrétne podklady, ktoré
súviseli so zmluvou o koordinácii, a to výkaz plnenia zmluvy zo dňa 25.05.2016 so stavom k 02.11.2016,
podľa ktorého spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. pre sťažovateľa vyhľadala záujemcov o financovanie
spoločnosti, doplnila zoznam identifikovaných záujemcov o spoločnosti Morgan&Morgan, Finance group
Amsterdam, advokátska kancelária JUDr. Václav Aubrecht a spoločnosť KGHM Polska Miedž SA,

Lubin, pričom popis aktivít vykázala v nasledujúcom znení: spolupráca s objednávateľom na príprave
na jednanie s potenciálnymi záujemcami o financovanie (110 hodín), vyhľadávanie záujemcov ČR (100
hodín - neúspešné), Morgan&Morgan, Finance group Amsterdam (15 hodín - úspešné), advokátska
kancelária JUDr. Václav Aubrecht (28 hodín - úspešné) a KGHM Polska Miedž SA, Lubin (12 hodín
- úspešné). Ďalším podkladom bolo vyjadrenie k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy o koordinácii

na základe žiadosti sťažovateľa podané spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. v zastúpení p. Jozefa
Slámu, konateľa zo dňa 18. augusta 2017. Kasačný súd v zhode so správcom dane, žalovaným a
krajským súdom konštatuje, že sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa niektorá zo spoločností,
ktoré spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. uviedla na zozname, podieľala na financovaní žalobcu. Hoci
spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. uvádza jednania ako úspešné, za ktoré si dokonca vyžiadala odmenu

nad rámec pôvodne dohodnutej odmeny podľa zmluvy o koordinácii, uvedenie tvrdenie o úspešnosti
nemá oporu v administratívnom spise, resp. sťažovateľ ju žiadnym iným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ
ide o vyjadrenie k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy o koordinácii na základe žiadosti sťažovateľa
od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. kasačný súd po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia v zhode
so správcom dane má za to, že ide o nič nepreukazujúce všeobecne podané vyjadrenie. Spoločnosť

REALITNÍ DŮM, s.r.o. vo vyjadrení v podstatnom len zopakovala popísala účel a predmet zmluvy
o koordinácii a jej dodatkov. Navyše je otázne, tak ako to naznačil aj krajský súd, prečo sťažovateľ
žiadal o podanie vyjadrenia takéhoto charakteru po 10 mesiacoch od ukončenia poskytovania služieb
od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.. Kasačný súd poukazuje na hodnotenie predmetných dôkazov
zo strany správcu dane, ktorý uviedol, že predložené doklady neignoroval avšak tie vyhodnotil ako

nedostatočné pre preukázanie zaúčtovania sporných faktúr do daňových nákladov, s čím sa kasačný
súd stotožňuje.
90. Sťažovateľ tiež namietal závery krajského súdu o tom, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. nemala
zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku“ a preto je
podľa krajského súdu otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť bez odbornej

spôsobilosti oceňovania majetku a tiež namietal, že krajský súd vzniesol pochybnosť nad tým, že
plnenie spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. nehradil priamo sťažovateľ, ale spoločnosť TRATEC, s.r.o..
Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, akého porušenia zákonných povinností sa mal sťažovateľ dopustiť.
Kasačný súd poukazuje na to, že správca dane, žalovaný a krajský súd nezaložili svoje rozhodnutia
výhradne na týchto namietaných záveroch, avšak tie skutočnosti dokreslili skutkový stav zistený v rámci

daňovej kontroly v neprospech sťažovateľa. Je možné súhlasiť so sťažovateľom, že skutočnosť, že
spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného
ako aj nehnuteľného majetku“ nezakladá neplatnosť zmluvy o koordinácii ako takej avšak bezpochyby
táto skutočnosť vyvoláva, resp. podčiarkuje pochybnosti, ktoré správca dane počas daňovej kontroly
nadobudol. Taktiež skutočnosť, že úhrady za služby reálne neplatil sťažovateľ ale spoločnosť TRATEC,

s.r.o. sama o sebe nie je žiadnym porušením právnych predpisov zo strany sťažovateľa, avšak vzhľadom
k tomu, že sťažovateľ v rozhodnom období nedisponoval finančnými prostriedkami ani na bežnú
prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov,
ktoré uhrádzal z poskytnutých pôžičiek, resp. neuhrádzal vôbec, opäť len podčiarkuje ďalšie pochybnosti
o tom, že sťažovateľ bol ochotný uhrádzať sporné faktúry za služby abstraktného charakteru bez

očakávania výsledkov a výstupov, a to prostredníctvom finančných prostriedkov získaných formou úveru
od spoločnosti TRATEC, s.r.o..
91. Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd konštatuje, že správca dane a žalovaný
zistili dostatok relevantných okolností a podkladov, ktoré predstavujú pochybnosti o preukázateľnostivynaloženia/vzniku daňového výdavku ako jednej z materiálnych, zákonných podmienok uznania
daňového výdavku. Tieto svoje pochybnosti (opakovane) komunikovali sťažovateľovi, ktorý mal
dostatočný priestor na ich vyvrátenie. Týmto bolo dôkazné bremeno v daňovom konaní prenesené na

sťažovateľa.
92. Kasačný súd vyhodnotil ako správny záver daňových orgánov (potvrdený krajským súdom), že vo
veci neboli preukázané skutkové okolnosti, ktoré by umožňovali uznanie sporných výdavkov (úhrady na
základe zmluvy o koordinácii) ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov.
93. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že správny súd výslovne neuviedol, ktorú zo zákonných

podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov nesplnil, s týmto jeho záverom kasačný súd nesúhlasí.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že tento potvrdil spochybnenie reálnosti obchodov (napr. bod
72, 73 napadnutého rozsudku), teda preukázateľnosti vynaloženia/vzniku daňového výdavku a tiež
odkázal na príslušné ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, čo je podľa kasačného súdu
spolu s vecnou argumentáciou dostačujúce. Kasačný súd považuje napadnutý rozsudok krajského
súdu za dostatočne odôvodnený (i keď s parciálnymi nedostatkami, ktoré však nedopadajú na jeho

zákonnosť a vecnú správnosť). Právne úvahy krajského súdu sú v podstatných veciach vyjadrené
pomerne jasne a nevykazujú vnútorný rozpor, ktorý by napadnutý rozsudok robil nezrozumiteľným.
Rozsudok je primerane podrobný na to, aby bolo možné verifikovať uvažovanie krajského súdu tak v
rovine skutkovej, ako aj právnej. Zároveň zistenia daňových orgánov poskytujú dostatočnú oporu pre
záver, ku ktorému daňové orgány dospeli, a ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom.

94. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé
na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako
nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov
95. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných

námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne
odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť
sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
96. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil

výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
97. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.