Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Silvia Tisová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/2/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724203497
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724203497.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania
v zdravotníckom zariadení umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX D.,
t. č. umiestnený v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická liečebňa Sučany, so sídlom Hradiská 23,
038 52 Sučany, IČO: 17 335 612, zastúpený procesným opatrovníkom: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom C. XX, XXX XX D., o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
28Pu/3/2024-10 zo dňa 19. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Martin (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“), uznesením č. k.
28Pu/3/2024-10 zo dňa 19. 12. 2024 vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia
dňa 18.12.2024 bolo prípustné.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 253 ods. 1, § 262 ods. 1 - 3 a § 264
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 4 ods. 4, § 6 ods. 8 a
9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ako „zákon
o zdravotnej starostlivosti“). Konštatoval, že umiestnený bol dňa 09.12.2024 prijatý do zdravotníckeho
zariadenia pre duševné ochorenie z okruhu schizofrenických psychóz, pre ktoré bol opakovane ústavne
liečený a aktuálne jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobú ústavnú liečbu, pričom informovaný súhlas
odvolal dňa 18.12.2024. Súd prvej inštancie po vykonaní výsluchu ošetrujúceho lekára, ako aj osoby
držanejvzdravotníckomzariadenípovažovalprevzatieadržanievzdravotníckomzariadenízaprípustné
a v súlade so zákonom, nakoľko bolo dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej
zdravotnej starostlivosti by umiestnený pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohol ohroziť seba alebo svoje
okolie (čomu nasvedčujú aj okolnosti prijatia pacienta pôvodne na psychiatrickú kliniku v D.). Mal za
to, že hospitalizácia a nastavenie pacienta na potrebnú terapiu je jednoznačne v jeho záujme, inak by
mohlo dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu umiestneného, čo by mohlo mať výrazný vplyv
na jeho život.
Okresný súd poukázal aj na fakt, že u umiestneného ide o opakovanú hospitalizáciu, pričom v domácom
prostredí sám vysadil lieky podľa nastavenej liečby a nie je ochotný dodržiavať predpísanú liečbu v
ambulantnom prostredí.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie umiestnený. Uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že bol
agresívny, avšak jeho agresivita bola spôsobená tým, že bránil svoju matku pred bratom, ktorý ju bil
a využíval jej dôchodok. Podľa jeho názoru by nikomu neublížil, išlo len o nával hnevu, kedy človek
povie čokoľvek. Ďalej poukázal na to, že je v nepriaznivej finančnej situácii, čo sa podpísalo aj na jeho
psychickom zdraví.3. Zdravotnícke zariadenie sa vyjadrilo k odvolaniu dňa 20.01.2025. Uviedlo, že umiestnený sa stále
nachádza v zdravotníckom zariadení, dôvody hospitalizácie trvajú a umiestnený dodatočne súhlas
s hospitalizáciou nepodpísal.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP, § 7, § 255 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím
na prípadné vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67
CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie
okresného súdu potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:
5. Po vykonaní odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že v postupe
súdu prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, s týmto sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil, pričom na jeho odôvodnenie
v súlade s § 378 ods. 2 CSP poukazuje. Umiestnený v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by
boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:
6. Z výkladu relevantnej právnej úpravy je zrejmé, že zmyslom detenčného (zadržiavacieho) konania
je výlučne ochrana jedného zo základných ľudských práv - osobnej slobody. Každý človek je slobodný,
a nie je povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá. Z toho vyplýva, že aj v otázkach starostlivosti
o vlastné zdravie záleží len na jeho slobodnom rozhodnutí, či a v akej miere sa podrobí určitým
medicínskym výkonom, a len zákon ho môže zaviazať, že určité vyšetrenia podstúpiť musí. Túto
zásadu potom vyjadruje § 4 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa zdravotná
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môžu zásadne vykonávať len s
informovanýmsúhlasom.Tátonedotknuteľnosťintegrityosobnostiakozákladnýústavnýprincíp,aztoho
vyplývajúca zásada slobodného rozhodovania v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie však nie je
v žiadnej spoločnosti absolútne neobmedzená. Preto aj citované ustanovenie zákona o zdravotnej
starostlivosti odkazuje na zákonnú úpravu (§ 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti), podľa ktorej
môže byť zdravotná starostlivosť poskytnutá aj proti vôli občana (pacienta). Zároveň v súlade s § 6 ods.
8 zákona o zdravotnej starostlivosti možno informovaný súhlas aj kedykoľvek odvolať.
7. Odvolací súd v prejednávanej veci poukazuje na to, že súd prvej inštancie konal na základe
včas vykonaného oznámenia zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bol umiestnený hospitalizovaný,
pričom v zákonom stanovených lehotách (ust. § 253 a nasl. CMP) uskutočnil výsluch vyšetrovaného,
ktorého predtým riadne poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, pričom sa riadne oboznámil
tak s názorom jeho ošetrujúceho lekára ako aj zdravotnou dokumentáciou. Následne na základe
vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že psychický stav umiestneného v čase, keď došlo
k odvolaniu jeho súhlasu s hospitalizáciou, si vyžadoval neodkladnú hospitalizáciu a nutnú odbornú
intervenciu v záujme ochrany nielen okolia, ale v prvom rade ochrany samotného umiestneného. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že námietka umiestneného o dôvodoch jeho agresivity neobstojí,
pretože nemôže ospravedlniť jeho konanie, ktoré bolo navyše podmienené jeho duševnou chorobou.
Taktiež bolo dostatočne preukázané, že ambulantná starostlivosť nie je účinná, nakoľko umiestnený
liečbu v domácom prostredí nedodržiava.
8. Vzhľadom k tomu sa odvolací súd plne stotožnil aj so záverom okresného súdu, podľa ktorého
prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
9. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
konanie končiť (§ 58 CMP), keďže po právoplatnosti tohto rozhodnutia okresný súd bude pokračovať
v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.