Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 82Csp/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120421611
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Bačová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6120421611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava – mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so
sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 2.873,98 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, uplatnenou najskôr v rámci upomínacieho konania na Okresnom
súde Banská Bystrica, voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.873,98 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.532,08 EUR od 01.03.2018 do 23.04.2020, vo
výške 5 % ročne zo sumy 3.268,08 EUR od 24.04.2020 do 22.06.2020, vo výške 5 % ročne

zo sumy 3.137,22 EUR od 23.06.2020 do 25.08.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.005,60 EUR od
26.08.2020 do 26.10.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.873,98 EUR od 27.10.2020 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť VÚB,
a.s. poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 07.09.2016, pod číslom úverového účtu 5178985321 a reg. číslom 010368711070916 (ďalej aj
ako „úverová zmluva“), úver vo výške 5.000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne

dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy
žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej
výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny
predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaním úverovej zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných
obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá

splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 07.02.2018 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru.
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy
bolo žalovanému doručené dňa 21.02.2018. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej
lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil,
voči právnemu predchodcovi sa tak od 01.03.2018 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy
spolu s príslušenstvom. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi

spoločnosťou VÚB, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa
14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.03.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z
titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čombol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Po dátume
vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 658,10 EUR, ktorá
bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému

len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 2.873,98 EUR spolu
s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienky nezaplatil.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu
sp. zn. 5Up/1496/2020 zo dňa 01.12.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným

odôvodnením. Podaním odporu tak došlo k zrušeniu platobného rozkazu, a keďže žalobca na
výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom uplatnený návrh neuznáva v celom

rozsahu. Žalovaný namietal, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola
overenábonitaklienta,t.j.čibolaoverenávzmysle§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v spojení s § 11 ods. 2 tohto zákona. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a
bezpoplatkov,pretoženeobsahujeobligatórnunáležitosťvzmysle§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010
Z. z. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010

Z. z. a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ak žalovaný na základe zmluvy
o úvere reálne čerpal sumu 4.900,- EUR (žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 100,-
EUR), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 5.000,-
EUR, má to rovnaké následky, ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec.
Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená

nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej
výšky úveru. Ďalej žalovaný poukazoval na § 53 ods. 9 a § 103 Občianskeho zákonníka. Rešpektujúc
ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu listom zo dňa
02.01.2018 označeným ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, ktorý je potrebné považovať za výzvu v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného, že je v omeškaní so splátkou zročnou

dňa 20.10.2017 viac ako tri mesiace a ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, žalobca pristúpi k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Následne listom zo dňa 08.02.2018 označeným ako „Výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 20.10.2017 (splátka, s ktorou bol pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace) a preto s poukazom na

ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začala plynúť 20.10.2017 a
uplynula 20.10.2020. Keďže žalobný návrh bol doručený na súd až 04.11.2020, žalobcom uplatnený
nárok je premlčaný. Žalovaný ďalej namietal aj postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách, nakoľko podľa jeho názoru žalobca v konaní nepreukázal písomnú výzvu banky adresovanú
žalovanému na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným

predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že by doručil
písomnú výzvu klientovi banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách adresovanú žalovanému. Keďže
žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní, a preto neboli splnené podmienky v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor žalovaného považuje v celom rozsahu za
neodôvodnený a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave. Podľa žalobcu žalovaný v podanom
odpore neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť platobný rozkaz zrušený. Žalobca uviedol, že svoju
aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré

bolo žalovanému zaslané doporučene pod číslom zásielky RE872299201SK, čo preukázal podacím
hárkom. Zásielka s oznámením o postúpení pohľadávky bola zasielaná doporučene do dispozičnej
sféry žalovaného. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom
žalobca riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Nakoľko predmetom žaloby
je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie súdu žalobca predložil

aj výzvy právneho predchodcu - banky. Žalobca mal za to, že predloženými výzvami doručovanými
žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve o úvere, preukázal splnenie zákonných podmienok pre
platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca preukázal, že právny
predchodca vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Žalovanýnapriek písomnej výzve právneho predchodcu svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením
sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní, čo vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu. Nakoľko
žalovaný napriek výzve banky bol viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu voči banke,

na ktorého zaplatenie bol preukázateľne vyzvaný, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné
postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spolu s výzvou právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 02.01.2018 označenou ako „Tretia upomienka“ žalobca súdu predložil aj
podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním uvedenú, a
to pod číslom zásielky D. dňa 02.01.2018, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku na jeho ľavej

strane, kde je tento dátum uvedený. Žalobca mal za to, že k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia v tomto spore. Pokiaľ ide o
námietku premlčania vznesenú žalovaným, túto žalobca nepovažoval za dôvodnú, nakoľko už v žalobe
uviedol, že v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej
predčasnej splatnosti úveru (okamžitá platnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 08.02.2018
predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky

z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 21.02.2018. Predmetné
oznámenie prevzal žalovaný dňa 21.02.2018, a teda lehota 7 dní na zaplatenie dlžného zostatku
predčasne ukončeného zmluvného vzťahu, uplynula dňa 28.02.2018. Od 01.03.2018 je žalovaný v
omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne
ukončeného zmluvného vzťahu podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 01.03.2018 a

žalovaná pohľadávka tak bola dňa 03.11.2020 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. Uplatnený nárok tak v čase začatia konania nebol premlčaný. Záver o počiatku plynutia premlčacej
doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je
podporený aj výkladom ust. § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu
nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi. Pokiaľ ide o skúmanie bonity

žalovaného, v prílohe žaloby žalobca predložil dokumenty právneho predchodcu, z ktorých vyplýva,
že pred uzavretím zmluvy žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu poskytol podrobné informácie o
svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie informácie, ktoré sú zrejmé zo strán
13-19predmetnejprílohyoznačenejako„Žiadosťoflexipôžičku“.Pravdivosťuvedenýchúdajovžalovaný
potvrdil svojím podpisom. Žalovaným namietaná bezúročnosť úveru je v tomto prípade irelevantná,

nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje len svoj nárok na zaplatenie istiny so zákonným
úrokom z omeškania, t. j. neuplatňuje si nárok na úroky ani poplatky. Žalobca mal za to, že tvrdenia
žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku a uplatnený nárok žalobca považuje
za dôvodný a preukázaný.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach,
v zmysle ktorých žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa žalovaného za výzvu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahujú upozornenie na postup
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na uplatnenej námietke

premlčania, nakoľko podľa jeho názoru je nárok žalobcu premlčaný. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 06.05.2021, č. k. 13Csp/2/2021- 124 žalobu

zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
zo dňa 19.01.2022, č. k. 19CoCsp/34/2021-140, právoplatným dňa 02.02.2022, ktorým rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 29.05.2024, č. k. lCdo/99/2022-162, právoplatným dňa 28.06.2024 tak,
že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19.01.2022, sp. zn. 19CoCsp/34/2021 a rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica z 06.05.2021, č. k. 13Csp/2/2021-124 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že nie je možné

považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že nárok žalobcu
je premlčaný. Zohľadňujúc § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., premlčacia doba plynula do
26.03.2020, prestala plynúť 27.03.2020 a znova začala plynúť 01.05.2020, teda dĺžka lehoty spočívala
v absolútnom vyjadrení 35 dní. Dovolací súd musel dať dovolateľovi za pravdu, že premlčacia dobav dôsledku prijatého zákona neuplynula 20.10.2020, ale uplynula až o 35 dní neskôr, t. j. 24.11.2020.
Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 04.11.2020, nárok žalobcu nie je premlčaný.

8. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.07.2024 uviedol, že žalobca sa pri skúmaní
bonity žalovaného obmedzil len na jeho príjem a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec
nezohľadnil náklady na bývanie a celkovo náklady na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ
vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil,
že jeho právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovaného vychádzal zo sumy životného

minima v čase posudzovania žiadosti. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by
žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce,
lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa
úverových produktov na finančnom trhu. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa
paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017.
Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13

zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo
a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom
konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu

spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. a ďalšie.
Dôkaznébremenojenažalobcovi,abytentopreukázal,žebonitužalovanéhonáležiteskúmal,žesisplnil
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre

splácanieúveru.Odbornástarostlivosťpredpokladáoverenieúdajov,ktorédlžníkveriteľoviuviedol,resp.
objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť
veriteľavyužívaťverejnedostupnéinformácie,akýmisúnapr.štátompublikovanéúdaje oživotnom
a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že úver je bezúročný a
bez poplatkov a zároveň žalobca nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že zo strany žalobcu došlo k okamžitému započítaniu
poplatku za poskytnutie úveru, zmluva obsahuje neprávny údaj o celkovej výške úveru, ktorý bol použitý
pri výpočte RPMN, čo má za následok nesprávny údaj o RPMN. Žalobca si skompenzoval poplatok už

na úvod zmluvného vzťahu a takto ukrátil spotrebiteľa o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského
úveru. Ide o neprípustný postup v rozpore so záverom Súdneho dvora EU vo veci C-377/2014, ktorý vo
výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/
ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,

ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej
percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku, čo do výšky splátok.
Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalobca pri výpočte
vyššie uvedených údajov vychádzal z istiny aká je uvedená v Zmluve, t. j. 5.000,- EUR a nie reálnej sumy

4.900,- EUR, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky
tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne
uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10). Celkovú čiastku spojenú so zaplatením úveru podľa žalovaného
predstavuje súčin mesačnej splátky vrátene poistného a počtu mesačných splátok, ku ktorému treba

započítať ešte aj poplatok za poskytnutie úveru teda 79,92 x 95 + 100 = 7.692,40 EUR. Keďže právny
predchodca žalobcu pri výpočte RPMN použil nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením
úveru v zmysle zmluvy vo výške 7.307,65 EUR, v rámci ktorej nie je zahrnuté poistenie, a ktorý bol
použitý pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, v rámci ktorého nebol zahrnutý
poplatok za poistenie. Keďže v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca

nepreukázal, že žalovaný mal možnosť odmietnuť poistenie, poplatok za poistenie musí byť zahrnutý
do výpočtu RPMN a keďže právny predchodca žalobcu poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu
RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. S poukazom na vyššie uvedené je zmluva o úvere
bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolisplnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka z nasledovných dôvodov.
Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nebol ku dňu 02.01.2018, teda ku dňu vyhotovenia
listu Tretia upomienka – pokus o zmier v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou keďže bol povinní

uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške mesačnej splátky 52,63 EUR (5000/95 = 52,63
EUR). Vzhľadom na to, že žaloba nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou v zmysle
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je oprávnený požadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto je list zo dňa 02.01.2018 Tretia upomienka – pokus
o zmier, ako aj Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 08.02.2018,

neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 druhá
veta Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu neboli splnené podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti aj z toho dôvodu, že z upozorenenia na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, ako aj zo samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nie je zrejmé, pre
omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a preto sú tieto

úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť neplatné právne úkony. Keďže
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, predžalobnú upomienku ako
aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony, a preto
žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň, keďže v
čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého

úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto rovnako zmluva o
postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda
nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách a v konečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Žalovaný zastával názor, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca
nepreukázal doručenie listu zo dňa 02.01.2018 „Tretia upomienka – pokus o zmier.“ Súčasťou žalobného
návrhujesícepodacílístokzoSlovenskejpošty,ktorývšakneobsahuježiadnupečiatkuSlovenskejpošty
a zároveň po zadaní podacieho čísla na stránke https://tandt.posta.sk/ určenej na sledovanie zásielok
sa zobrazí informácia „Pre zásielku neevidujeme v informačnom systéme žiadne údaje. Skontrolujte

si, prosím, podacie číslo zásielky, prípadne kontaktujte Zákaznícky servis Slovenskej pošty.“ Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov už
vo viacerých súdnych rozhodnutiach podal výklad doručovania hmotnoprávnych úkonov. Žalovaný
konkrétne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo
36/2020, zverejnený aj v ZBIERKE STANOVÍSK NAJVYŠŠIEHO SÚDU A ROZHODNUTÍ SÚDOV

SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 1/2021 označený ako R 4/2021. Žalobca nepreukázal doručenie Tretej
upomienky – pokusu o zmier zo dňa 02.01.2018, nakoľko samotný poštový podací hárok nepreukazuje
doručenie, ani dôjdenie tohto listu adresátovi. S poukazom na uvedené žalovaný zdôraznil, že samotný
podací hárok je len dôkazom o odoslaní zásielky, nie však dôkazom o doručení. Žalobca v
danom konaní nepredložil napr. potvrdenie o sledovaní zásielok od Slovenskej pošty, a.s. alebo

potvrdenie o vrátení nedoručenej zásielky. S poukazom na uvedené žalobca nepreukázal doručenie listu
Tretia upomienka – pokus o zmier a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, a došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom konečnej splatnosti, čo je však
v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, postúpenie odporuje zákonu v zmysle

§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

9. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.09.2024 uviedol, že pokiaľ ide o skúmanie
bonity žalovaného, žalobca už predložil súdu dokumenty, z ktorých je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu vopred posúdil celkovú finančnú situáciu dlžníka, a takisto prípadné riziko nesplácania úveru.

To znamená, že právny predchodca žalobcu postupoval riadne, so zohľadnením všetkých kritérií,
ktoré majú vplyv na schopnosť žalovaného splácať úver. Informácie o žalovanom boli čerpané zo
Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Právny predchodca žalobcu pri posudzovaní bonity
disponoval údajmi o žalovanom, a to, o.i.: aký má žalovaný príjem, či je zamestnaný, akú ma dobu
zamestnania, aký je jeho čistý príjem, názov zamestnávateľa, celkovú sumu splátok úverov, existujúce,

zrušené/zamietnuté a ukončené úverové zmluvy (splátkové, nesplátkové, kreditné karty), iné výdavky,
rodinný stav, atď. Uvedený spôsob posudzovania bonity klienta je v súlade s požiadavkou § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. K tvrdeniu žalovaného že z dôkazov „nevyplýva, že by žalobca
zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky,telekomunikačné služby a pod.)“ žalobca uviedol, že všetky mesačné výdavky bol žalovaný povinný
uviesť v Žiadosti o flexipôžičku – bezúčelovú zo dňa 07.09.2016. V žiadosti žalovaný uviedol, že nemá
vyživovaciu povinnosť voči deťom, ďalej aké má vzdelanie, druh nehnuteľnosti, v ktorej býva a náklady

na bývanie, zdroj príjmu, vedľajší zdroj príjmu. V časti žiadosti, kde sa veriteľ dopytoval na iné záväzky
(kreditná karta, úver, hypotéka, iné výdavky), žalovaný neuviedol žiadne výdavky, pričom žalovaný
svojim podpisom prehlásil, že všetky informácie týkajúce sa žiadateľa, ktoré v žiadosti uviedol, sú
pravdivé a úplné a akúkoľvek zmenu údajov ihneď oznámi spol. VÚB, a.s. Žalovaný zároveň prehlásil, že
si je vedomý, že v prípade uvedenia nepravdivých údajov a predloženia dokladov obsahujúcich údaje

nezodpovedajúce skutočnosti môže byť podľa Trestného zákona naplnená skutková podstata trestného
činu úverového podvodu. Žalovaný sa v zmluve dobrovoľne zaviazal pristúpiť k poisteniu
schopnosti splácať úver prostredníctvom Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. Súhlasil so Základným balíkom
poistenia (pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti), pričom vznik a podmienky úverového
vzťahunebolivočižalovanémuakokoľvekpodmieňovanépristúpením,resp.nepristúpenímkúverovému
poisteniu. Pristúpenie k úverovému poisteniu bolo pre žalovaného nepovinné. Informácie ohľadom

poistenia, poisťovne a súboru poistenia sú uvedené v bode 8. na str. 6 až 9 Zmluvy „Typ zabezpečenia“
a tiež v Informáciách finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu. Keďže poistenie úveru
nebolo podmienkou na uzavretie úverového vzťahu, mesačná splátka poistného sa nezapočítavala do
celkových nákladov dlžníka. Pre výpočet celkových nákladov dlžníka je z uvedeného dôvodu určujúca
splátkabezsumypoistného,t.j.splátkavovýške75,87EUR.Privynásobenícelkovýmpočtomanuitných

splátok 95 mesiacov prestavujú celkové náklady dlžníka spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo
výške 100,- EUR, sumu vo výške 2.307,65 EUR. Na základe uvádzaných skutočností je zrejmé,
že právny predchodca žalobcu rešpektoval ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
Žalobca uviedol, že keďže žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil, na žalobe
v spojení s predloženými dôkazmi a vyjadreniami trvá v plnom rozsahu.

10. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2025 zotrval na svojej doterajšej argumentácii
a žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný.

11. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 10.02.2025, na ktoré sa strany sporu a ich

právni zástupcovia nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd vec
prejednal v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

13. Dňa 07.09.2016 Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej aj ako „VÚB, a.s.“) ako veriteľ a žalovaný
ako dlžníkom uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. číslo:

010368711070916 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
5.000,- EUR na dobu 96 mesiacov, s dátumom prvej anuitnej splátky dňa 20.10.2016,
s termínom konečnej splatnosti dňa 20.08.2024, s mesačnou anuitnou splátkou vrátane poistného vo
výške 79,92 EUR (z toho mesačná splátka poistného 4,05 EUR). Výška úrokovej sadzby bola
9,70 % ročne, RPMN bola v zmluve stanovená vo výške 10,90 %, celkové náklady dlžníka predstavovali

sumu 2.307,65 EUR, výška poplatku za poskytnutie úveru bola 100,- EUR. Z úverového účtu vyplýva,
že žalovaný dňa 07.09.2016 čerpal úver vo výške 5.000,- EUR.

14. Podľa časti 2 Forma splácania úveru veta prvá a tretia Zmluvy, dlžník je povinný splácať úver
mesačnými anuitnými splátkami v určenej výške a termíne splatnosti vrátane všetkých ostatných

peňažných záväzkov pokiaľ vzniknú podľa tejto zmluvy, formou podľa jeho výberu: inkasom z účtu
uvedeného v záhlaví zmluvy. Dlžník je povinný splácať všetky svoje peňažné záväzky spojené s
poskytnutím úveru v plnej výške, riadne a včas.

15. Podľa časti 3 bod 5. písm. b) Zmluvy, v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s

Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami,
ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho
než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.16. Z informácií finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu vyplýva, že žalovaný žiadal
zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity a práceneschopnosti.
Žalovanému bol poskytnutý Základný balík poistenia, ktoré je naviazané na flexipôžičku.

17. Zo Žiadosti o flexipôžičku – bezúčelovú vyplýva, že žalovaný žiadal VÚB, a.so poskytnutie úveru
vo výške 5.000,- EUR na dobu 96 mesiacov. V žiadosti sú uvedené informácie o žiadateľovi (meno,
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, štátna príslušnosť, rodinný stav,
vzdelanie, poistenie, adresa trvalého bydliska, kontaktné údaje). V časti „Zamestnanie a finančná

situácia žiadateľa“ sú uvedené informácie týkajúce sa zamestnávateľa, že žalovaný je zamestnaný
u zamestnávateľa BONUL, s.r.o. zamestnaný od 11/2015 na trvalý pracovný pomer ako technický
pracovník v priemyselnej výrobe s čistým mesačným príjmom vo výške 680,- EUR. Žiadne iné záväzky
ani výdavky v žiadosti uvedené nie sú. K žiadosti žalovaný predložil fotokópiu občianskeho
a vodičského preukazu.

18. Oznámením o splnení obchodných podmienok bolo žalovanému ako žiadateľovi oznámené, že
termín čerpania úveru je 07.09.2016, výška úveru 5.000,- EUR, lehota splatnosti 96 mesiacov, výška
anuitnej splátky 79,92 EUR a poplatok za poskytnutie úveru 100,- EUR.

19. Z Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že VÚB, a.s. ako veriteľ poskytol

bezúčelový spotrebiteľský úver „Flexipôžička“ vo výške 5.000,- EUR, s dobou trvania zmluvy 96
mesiacov, anuitnými mesačnými splátkami vo výške 75,87 EUR, úrokovou sadzbou vo výške 9,70 %
ročne a RPMN vo výške 10,90 %.

20. Z Údaju o hodnote ročnej RPMN a priemernej RPMN k spotrebiteľskému úveru vyplýva, že pri

predmetnom spotrebiteľskom úvere bola RPMN stanovená vo výške 10,90 % a priemerná RPMN
bola stanovená vo výške 14,48 %.

21. Z E-mailu zo dňa 07.09.2016 vyplýva, že spotrebný úver pre žalovaného bol schválený vo výške
5.000,- EUR, s dobou splatnosti 96 mesiacov a úrokovou sadzbou 9,70 %. Zároveň bol schválený aj

poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- EUR.

22. Podľa čl. IV. bod 1. veta prvá Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) dlžník je
povinný splácať anuitné splátky spotrebného úveru na úverový účet vedený vo E., F. v súlade s
úverovou zmluvou.

23. Podľa čl. VI. bod 1. písm. a) VOP banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti,
alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne odstúpiť od úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace

a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej zmluvy.

24. Treťou upomienkou - pokus o zmier zo dňa 02.01.2018 VÚB, a.s. oznámila žalovanému, že aj

napriekpredchádzajúcimupomienkamdoterazneuhradilzáväzkyplynúcezozmluvyoúvereažekudňu
vyhotovenia upomienky je voči žalovanému evidovaná pohľadávka po lehote splatnosti vo výške 259,29
EUR. Zároveň VÚB, a.s. vyzvala žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko v opačnom
prípade bude banka požadovať, aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.

25. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 08.02.2018 VÚB, a.s.
oznámila žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky
z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, reg. číslo: 010368711070916 zo dňa 07.09.2016.
Z uvedeného dôvodu banka oznámila žalovanému, že v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP

a Zmluvy o úvere dnešným dňom vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so
zostatkom 4.805,34 EUR a zároveň vyzvala žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému
doručená dňa 21.02.2018, čo vyplýva z doručenky podpísanej žalovaným.26. VÚB, a.s. oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020 oznámila žalovanému, že
spoločnosť VÚB, a.s. ako postupca postúpila ku dňu 02.03.2020 svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo

zmluvy s VS: 5178985321 uzavretej dňa 07.09.2016 medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako
veriteľom v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo
vzťahu k pohľadávke, na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

27. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 25.09.2020 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej

sumy vo výške 5.024,95 EUR do 05.10.2020.

28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú

sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,

poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery

a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

31. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

35. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/210 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom

na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

37. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

38. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

39. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

40. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

41. Podľa § 17 ods. 1, 3 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisuna veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo
pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií
na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej
inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciupodľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim
súhlasom Národnej banky Slovenska.

42. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

43. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Čo sa týka premlčania nároku žalobcu, súd v celosti odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.05.2024, č. k. 1Cdo/99/2022 - 162, v ktorom dovolací súd konštatoval,

že nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu je tunajší
súd viazaný (§ 455 CSP).

46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07.09.2016 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru

„Flexipôžička“, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 5.000,- EUR.
Uvedená zmluva je vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z. z. V danom prípade VÚB, a.s. ako veriteľ konala pri uzatváraní predmetnej
zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva,

že predmetom jej činnosti je (okrem iného) aj poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale
ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou
trvalého pobytu. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto na predmetný právny vzťah potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a zákona č. 129/2010 Z. z.

47. Súd sa v prvom rade musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby,ktorousavočižalovanémudomáhazaplateniapeňažnejpohľadávky, nazákladepredmetnej
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. Aktívna vecná legitimácia v občianskom

súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti,
vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou
rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu sporových strán skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).48. Žalobca tvrdil, že pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 07.09.2016 nadobudol od veriteľa VÚB, a.s. na základe
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo

dňa 02.03.2020. Súd preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z VÚB, a.s. na žalobcu,
t. j. či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Nakoľko pôvodným veriteľom bola banka – VÚB, a.s. a ide
o spotrebiteľský úver, bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné
podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné podmienky uvedené v §
92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

49. Z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku voči
spotrebiteľovilenaksúkumulatívnesplnenézákonomstanovené podmienky,pričomjednouznichje,že
sapostupujepohľadávkapotermínekonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúverualebopohľadávka,ktorá
sa stala splatnosť pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve uzavretej medzi
VÚB, a.s. a žalovaným bol dojednaný termín konečnej splatnosti 20.08.2024. K postúpeniu pohľadávky

z banky na žalobcu malo dôjsť dňa 02.03.2020, t. j. k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť ešte pred
dátumom konečnej splatnosti úveru. Postúpenie pohľadávky z tohto úveru tak prichádzalo do úvahy
iba v prípade, že pohľadávka z predmetného úveru by sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za takéto hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy
alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

50.Žalobca,ktorýtvrdil,ženadobudolpohľadávkuzozmluvyospotrebiteľskomúveretitulompostúpenia
pohľadávky a že vstúpil do právneho postavenia veriteľa, bol povinný preukázať, že VÚB, a.s. ako
pôvodný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať
úver, nakoľko túto skutočnosť výslovne namietal aj samotný žalovaný. Zákon č. 129/2010 Z. z. ukladal

VÚB,a.s.akododávateľovipovinnostivsúvislostisposudzovanímschopnostižalovaného–spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Cieľom právnej úpravy je zaistiť, aby spotrebiteľský úver bol poskytnutý len
takému spotrebiteľovi, ktorý vzhľadom na jeho príjmy a výdavky má reálny predpoklad, že bude schopný
úvervdohodnutýchsplátkachpodohodnutúdobuveriteľovisplácať.Zámeromzákonodarcubolopredísť
nežiadúcim situáciám, ku ktorým na finančnom trhu pri poskytovaní úverov spotrebiteľom dochádzalo

v minulosti, keď úvery boli dodávateľom poskytnuté spotrebiteľom bez akéhokoľvek preskúmania
schopnosti spotrebiteľa splácať úver alebo nedostatočného preskúmania bonity spotrebiteľa, pričom
spotrebitelia následne neboli schopní úver splácať podľa dohodnutých podmienok, a dochádzalo
k zosplatneniu úverov a uplatňovaniu nárokov voči spotrebiteľom na súdoch. Veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy

a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po
vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Z
textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má

veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii.

51. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie
o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie,dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, teda vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti

a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. „s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že
nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom
veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané

relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby
získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať
úver s odbornou starostlivosťou tak zahŕňa nielen vyžiadanie informácií o príjme a peňažných
záväzkoch spotrebiteľa, ale aj ich overenie prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov,
ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa.

52. Súd uvádza, že v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného žalobca nepredložil súdu nijaké listiny
týkajúce sa skúmania bonity žalovaného zo strany pôvodného veriteľa VÚB, a.s. Čo sa týka listiny
nachádzajúcej sa v spise – Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelovú, súd uvádza, že z uvedeného listinného
dôkazu, okrem osobných údajov žalovaného (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo
občianskeho preukazu, štátna príslušnosť, rodinný stav, vzdelanie, poistenie, adresa trvalého bydliska a

kontaktné údaje), v časti „Zamestnanie a finančná situácia žiadateľa“ vyplývajú len informácie týkajúce
sa zamestnávateľa, a to, že žalovaný je zamestnaný u zamestnávateľa BONUL, s.r.o. od 11/2015 na
trvalý pracovný pomer ako technický pracovník v priemyselnej výrobe s čistým mesačným príjmom vo
výške 680,- EUR, ktorý však nie je nijakým spôsobom podložený. Žalobca nepreukázal, že by údaje
o príjme žalovaného pôvodný veriteľ overoval kvalifikovaným spôsobom. Žalobca nepredložil žiadny

doklad o externom overení príjmu žalovaného, napr. potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške príjmu
žalovaného, potvrdenie zamestnávateľa žalovaného o výške príjmu žalovaného. Súd má za to, že práve
prostredníctvom týchto na právnom úkone nezúčastnených subjektov možno objektívne verifikovať
príjem žiadateľa o úver.

53. V danom prípade absentuje akýkoľvek dôkaz o preverovaní príjmov, ale aj výdavkov žalovaného
na jeho základné životné potreby, ako sú napr. náklady na bývanie, stravu, energie, cestovné do práce,
telefón, náklady na zdravotnú starostlivosť, teda na také základné odôvodnené potreby, ktoré žalovaný
musí vynakladať v priemere za mesiac, ako aj o tom, či žalovaný má nejaké ďalšie úvery atď. Bez
toho, aby VÚB, a.s. skúmala aj tieto aspekty, t. j. skutočné výdavky žalovaného, nemohla si banka

utvoriť reálny obraz o celkovej finančnej situácii žalovaného, ktorý je potrebný pre posúdenie schopnosti
žalovaného splácať dlh z predmetnej zmluvy. Súd dodáva, že každý potenciálny klient – žiadateľ
o úver je vysoko individuálny, má rôzne potreby a z toho vyplývajúcu rôznu výšku výdavkov potrebných
na uspokojenie týchto svojich potrieb (napr. iné výdavky na bývanie budú v prípade prenajatého bytu
alebo domu, iné v prípade vlastného bytu alebo domu, niekto má pravidelne mesačne výdavky v

súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a niekto nie a pod.), preto podľa názoru súdu veriteľ musí
prihliadnuť na individuálne náklady každého potenciálneho klienta a skúmať jeho reálne
príjmy a výdavky. K záveru o schopnosti spotrebiteľa splácať úver môže veriteľ pristúpiť jedine vtedy,
ak mesačné príjmy po odpočítaní mesačných výdavkov budú dostatočné pre plnú úhradu mesačnej
splátky nového dojednávaného úveru. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch

vyžaduje skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a
odbornosti dodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť s formalistickým prístupom spočívajúcim v
dopyte v úverovom registri, či v určení výdavkov na uspokojenie životných potrieb výlučne vo výške
životného minima, a tiež bez preukázania získavania informácií o relevantných skutočnostiach a
ich následnej analýzy a vyhodnotenia, ktorú reálnu činnosť žalobca v konaní nepreukázal.

54. Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom skúmania bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a nepreukázal, že banka dodržala túto povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. Preto súd musel konštatovať, že zo strany pôvodného veriteľa VÚB, a.s. nedošlo k

vynaloženiu zákonom vyžadovanej odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácaťspotrebiteľskýúver.Podľa§11ods.2zákona č.129/2010Z.z.,akveriteľnekonalsodbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je preto absolútne neplatné.55. Súd mal taktiež za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal platné a účinné zosplatnenie
úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Otázku

zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka súčasne. Z ich obsahu vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na
možnosť zosplatnenia záväzku predtým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov
ide teda o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškania so

zaplatenímsplátkyvzmysle §565Občianskehozákonníka,pričomupozornenímmázákonodarca
na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa nevyhnutne musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a
z jej obsahu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa
podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V predmetnej
veci žalobca nepreukázal, že banka pred zosplatnením úveru doručila žalovanému v zmysle §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvu zo dňa 02.01.2018 označenú ako „Tretia upomienka – pokus
o zmier“, obsahujúcu upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Doručenie tejto výzvy
žalovanému žalovaný popieral vo svojich podaniach. Najvyšším súdom SR bolo judikované (rozsudok
sp. zn. 5Cdo 36/2020 zo dňa 15.12.2020 - R 4/2021), že „v prípade sporu o doručení písomnosti
bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným

spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“. Žalobcu,
ktorý tvrdil, že platne nadobudol pohľadávku od banky teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať,
že uvedená výzva sa dostala do sféry dispozícii žalovaného v zmysle teórie dôjdenia vyplývajúcej z ust.
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný
od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Žalobca síce predložil výzvu označenú ako „Tretia

upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 02.01.2018 adresovanú žalovanému na jeho adresu pobytu
uvedenú v úverovej zmluve, nepodarilo sa mu však preukázať, že táto výzva bola skutočne odovzdaná
na poštovú prepravu a že sa dostala do sféry dispozície žalovaného. Žalobca predložil poštový podací
hárok, avšak na tomto podacom hárku absentuje dátum podania a absentuje aj potvrdenie pošty o prijatí
zásielky na poštovú prepravu a je z neho možné zistiť iba to, že pôvodný veriteľ adresoval žalovanému

písomnosť, no nie je zrejmé, akú písomnosť. Z uvedeného poštového podacieho hárku nemožno zistiť,
či naozaj bola na pošte podaná predmetná výzva, a ani to, či sa táto zásielka reálne dostala do
dispozičnej sféry žalovaného, a teda, že žalovaný mal možnosť sa s ňou oboznámiť. V kontexte
uvedeného tak predložený poštový podací hárok nepreukazuje doručenie. Súd preto konštatoval, že
žalobca nepreukázal riadne a bez pochybností, že veriteľ spornú výzvu žalovanému naozaj doručoval.

Žalobca pritom bol schopný v konaní preukázať riadne doručenie iných písomností žalovanému (napr.
„Výzvy na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 08.02.2018), a to predložením
fotokópie doručenky, z ktorej listiny je zrejmá osoba odosielateľa, osoba adresáta, adresa adresáta,
označenie zásielky, dátum podania na pošte a dátum prijatia písomnosti. Vzhľadom na uvedené súd
konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

56. Súd zároveň uvádza, že v listine „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 02.01.2018, ani v
dokumente „Výzva na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 08.02.2018,
nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre ktorú bol jednorazovo a predčasne zosplatnený celý dlh.

Neuvedenie takejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu a jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko z výzvy pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nevyplýva, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní a ktorú mal uhradiť v dodatočnej
lehote tak, aby odvrátil právo veriteľa na mimoriadne zosplatnenie úveru, a teda pre neuhradenie ktorej
splátky mohlo dôjsť k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo

dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 uviedol, že „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok
zákonodarca v§53ods.9Občianskehozákonníkazavádzanovépravidlo,zktoréhovyplýva,ževeriteľ
(vpostavenídodávateľa)môžepožadovaťsplnenieceléhodlhuprenesplnenieniektorej zosplátok
za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť

uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumyvyužiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade

s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením

akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná
suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť
úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“
Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nakoľko žalobca nepreukázal platné zosplatnenie
úveru, resp. to, že ku dňu postúpenia pohľadávky nastala konečná splatnosť úveru, nie je možné urobiť
záver o tom, že by bol predmetný úver ku dňu postúpenia splatný. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len

ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Uvedené podmienky, za ktorých môže byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predmetom
postúpenia, musia byť splnené kumulatívne, pričom už nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok,
že pohľadávka bola postúpená z veriteľa na tretiu osobu v rozpore so zákonom. V predmetnej veci
banka postúpila žalobcovi celú pohľadávku z úveru bez toho, aby úver v čase postúpenia pohľadávky
nadobudol konečnú splatnosť (konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy o úvere nastať dňa

20.08.2024), resp. bez toho, aby bola platne vyhlásená mimoriadna splatnosť, čo je v rozpore s ust. § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Je preto nutné konštatovať, že k postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa na žalobcu došlo v rozpore s týmto osobitným zákonným ustanovením, a teda takéto postúpenie
je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Súd ešte dodáva, že za určitých okolností síce
cit. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neplatí, avšak to pripadá do úvahy len za podmienok uvedených

v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom existenciu týchto výnimiek žalobca ani len netvrdil.

58. Zhrnúc vyššie uvedené, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa VÚB, a.s. na žalobcu, žalobca nie je podľa hmotného práva nositeľom tvrdeného oprávnenia, o
ktoré v spore ide a ktorého splnenia sa voči žalovanému domáha, teda nie je aktívne vecne legitimovaný.

Z tohto dôvodu preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto súd
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).